Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 27, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117224032
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117224032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletú H. G. nar. X.X.XXXX zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice dieťa rodičov matky H. G. nar. X.X.XXXX bytom v W. na L. ul. č. X zastúpenej Advokátskou
kanceláriou IDEA KOŠICE Mgr. Ing. Petrom Holéczym so sídlom v Košiciach na Vojenskej ul. č. 5 a
otca O.H. X. nar. X.X.XXXX bytom v W. na X. ul. č. XX v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 8.1.2019
č.k. 21P 154/2017-30 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného od otca pre mal. H..

Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletou a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom takto rozhodol:
I. Zveruje maloletú H. G., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Zo strany otca určuje výživné od 01.11.2017 do 30.04.2018 vo výške 50,- eur a od 01.05.2018 do
budúcnosti vo výške 100,- eur mesačne, ktoré je otec povinný posielať matke maloletej vždy do 15. dňa

v mesiaci vopred.
III. Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho určením v sume 550,- eur súd povoľuje otcovi splácať spolu s
bežným výživným v 20 - eurových mesačných splátkach.
IV. Upravuje styk otca s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s dcérou každý nepárny víkend v
mesiaci, v sobotu od rána od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod., dieťa
prevezme pred bytom matky, kde je povinný dcéru matke vrátiť po ukončení stretnutia. Matka je povinná
dieťa pripraviť na stretnutie a otcovi ju riadne odovzdať.

V. Obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka proti výrokom II. a IV., pričom u
viedla, že sa výslovne neodvoláva voči výrokom I., III., V. a VI.. Navrhla, aby ňou napadnuté výroky II. a
IV. odvolací súd zrušil a sám rozhodol tak, že zo strany otca určuje výživné od 1.11.2017 do 30.4.2018 vo
výške 50 € a od 1.5.2018 do budúcna vo výške minimálne 140 € mesačne, ktoré je otec povinný posielať

matkemaloletejvždydo15.dňapredchádzajúcehomesiaca,nežzaktorýplatívýživné.Ďalej,abyupravil
styk otca s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou druhý nepárny víkend v mesiaci v
sobotu od rána od 9.00 hod. do 12.00 hod., dieťa prevezme pred jej bytom, kde je povinný maloletú
vrátiť po ukončení stretnutia. Matka je povinná dieťa pripraviť na stretnutia a otcovi ju riadne odovzdať.Vyjadrila názor, že súd prvej inštancie nezohľadnil dostatočne nevyhnutné potreby maloletej, ktoré už pri
podaní návrhu presne vyčíslila priemerne mesačne a tieto sú platné aj v súčasnosti a to na stravu 120 €
ako najlacnejšie umelé mlieko, predtým Sunar, 60 € za bývanie a služby spojené s bývaním, 40 € plienky,

20 € ošatenie, 12 € lieky a čaje, 10 € drogéria a hygiena, 8 € knihy, leporelá, hračky, 6 € doprava a
cestovné k lekárom a podobne, 4 € obuv a oblečenie, čo je spolu 280 €. Namietala, že súd prvej inštancie
až príliš uveril tvrdeniam otca maloletej, že nemôže pracovať, pretože sa stará o svojho nevládneho
otca. Skutočnosť je taká, že ona starého otca ako neďalekého suseda stretáva pravidelne pri nákupoch
v spoločnom nákupnom centre, starý otec síce chodí o palici, pričom aj s nákupnou taškou na kolieskach

odchádza bez problémov domov, čo je dosť ďaleko a na Furči je tento prístup sťažený. Domnieva sa, že
starostlivosť o otca zo strany otca maloletej nie je taká, že by mu znemožňovala výkon akejkoľvek práce.
Naviacvidíuotcamaloletej,žepredstieralnízkypríjemavskutočnostipodľajejvedomostimusímaťotec
podstatne vyššie príjmy, pretože ho vídava v spoločnosti kamarátov v rôznych zábavných podnikoch.
Podľa jej názoru sa otec maloletej vyhýba pravidelnej práci a je dobrovoľne nezamestnaný. Naviac sa
otec nepodieľa na výžive a výchove maloletej absolútne nijako, všetka starostlivosť je na nej. Preto by

bol mechanický výpočet potrieb maloletej 280 : 2 = 140 € v skutočnosti nespravodlivý a pomer by mal
byť stanovený približne s ohľadom na pomer 100 % : 0 % v prospech matky, čo sa týka starostlivosti
o maloletú, a preto by mal byť stanovený opačný pomer 0 % : 100 % v neprospech otca maloletej, čo
sa týka finančných úhrad v prospech maloletej. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletou, túto úpravu
vôbec nežiadala a nežiadal ju ani otec, preto zrejme ide o iniciatívnu nadprácu súdu. Neodmieta ani

hocijaký príležitostný styk otca s maloletou prirodzene s výhradou, pokiaľ je maloletá chorá. Na druhej
strane, ak styk otca s maloletou súd stanovil, navrhuje odvolaciemu súdu, aby jednak frekvenciu súdu
znížil z dvoch nepárnych týždňov v mesiaci na jeden, a to len na sobotu, nie aj na nedeľu a neponechal
až takú dlhú dobu od 9.00 hod. do 18.00 hod., čo by pre maloletú bolo pridlho, ale stanovil dobu od 9.00
hod. do 12.00 hod., aby na obed už mohla byť doma. Zdá sa, že by to vyhovovalo aj otcovi maloletej.

3. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojich písomných podaniach
doručených konajúcemu súdu. Vo vzťahu k napadnutému výroku o určení vyživovacej povinnosti

dodáva, že zo zásady úmernosti životnej úrovne detí a ich rodičov vyplýva, že výživné môže byť určené
v zodpovedajúcej miere, a to pre súčasnú dobu, ako aj pre budúcnosť. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich presahuje vyšší životný štandard, možno
očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu, a to formou výživného, čo je v súlade s ďalšou
požiadavkou, že maloleté dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby

spolužitie rodičov trvalo. Odporúča preto stanoviť výživné primerane veku a odôvodneným potrebám
dieťaťa s ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Vo veci úpravy styku
s maloletým dieťaťom plne zotrváva na odporúčaní uvedenom v správe z 31.1.2018 doručenej súdu
6.2.2018 (navrhol styk neupraviť, nakoľko rodičia sa na styku vedia dohodnúť).

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného
a úprave styku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66
CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a
vo vzťahu k napadnutému výroku o výživnom dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil

skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol,
pričom prihliadol na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v tejto časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd stotožňuje.9. K odvolacím námietkam matky odvolací súd dodáva, že sa stotožňuje s hodnotením súdu prvej
inštancie vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému

dieťaťu v súlade s princípom potencionality, ktorý má prednosť pred princípom fakticity a ktorý súd
správne aplikoval na zistený skutočný stav, keď napriek deklarovanému minimálnemu príjmu otca z
brigád prihliadol na skutočnosť, že je dobrovoľne nezamestnaný a aj napriek tomu, že zabezpečuje
starostlivosť o svojho otca, dôchodcu so zdravotnými problémami, mal za to, že ak nepotrebuje riadne
pracovať a svoje životné náklady je schopný zabezpečovať si z odmien z brigád a príspevkov od

svojho otca je schopný prispievať aj na výživu maloletého dieťaťa od podania návrhu do 30.4.2018
50 € mesačne a od nástupu maloletej do predškolského zariadenia od 1.5.2018 do budúcna výživným
vo výške 100 € mesačne. Na druhej strane pomery otca neodôvodňujú určenie výživného vo väčšom
rozsahu v súlade s odvolacím návrhom matky, keďže v konaní na súde prvej inštancie ani len netvrdila,
že by pomery otca boli iné, ako zistil súd prvej inštancie. Terajšiu argumentáciu matky v podstate
založenú na jej hypotetických predpokladoch odvolací súd považoval za účelovú v snahe dosiahnuť

priaznivejší výsledok konania. Pokiaľ ide o uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, je
potrebné podotknúť, že matka v konaní neprezentovala žiadne nadštandardné potreby dieťaťa vo veku
3 rokov, resp. v predškolskom veku, ktoré by vybočovali z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku,
a preto ich aj odvolací súd považoval za všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne
dokazovať. Zo zákonnej úpravy týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov k deťom obsiahnutej v

ustanoveniach Zákona o rodine citovaných v napadnutom rozsudku nepochybne vyplýva, že zákonnými
kritériamiurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostisúnajednejstraneodôvodnenépotrebydieťaťaana
strane druhej možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Uspokojovanie odôvodnených
potrieb dieťaťa je teda vždy limitované práve možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi
rodičov. Na uspokojovaní potrieb dieťaťa sa podieľajú obidvaja rodičia podľa možností, schopností a

majetkových pomerov, zároveň sa zohľadňuje pomer zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa
tým ktorým z rodičov. Potencionalita príjmov sa vzťahuje nielen na povinného rodiča, ale aj rodiča
zabezpečujúceho starostlivosť o dieťa. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by majetkové
pomery ani jedného z rodičov odôvodňovali nadštandardné plnenie vyživovacej povinnosti, keďže tak
matka, ako aj otec bývajú u svojich rodičov, resp. rodiča, obaja sú nezamestnaní, teda i matka po

ukončení materskej dovolenky a obaja nemajú príjem z trvalého pracovného pomeru. Vzhľadom na
uvedené i odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojované len v nevyhnutnom rozsahu s poukazom
na preukázanú životnú úroveň rodičov. Za danej skutkovej situácie teda nemožno predpokladať, žeby
životná úroveň dieťaťa bola nižšia pri určenom výživnom zo strany od otca oproti životnej úrovni, ktorú
by malo v prípade, ak by rodičia v spoločnej domácnosti žili. Zároveň je potrebné podotknúť, že výživné

rodiča nie je možné stanoviť mechanickým výpočtom v súlade s dôvodmi odvolania matky.

10.Vzhľadomnato,žesúdprvejinštanciesprávneazákonnerozhodolorozsahuvyživovacejpovinnosti
otca, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v tejto časti ako vecne správny potvrdil a podľa
ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

11. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

13. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

14. Pokiaľ ide o výrok rozsudku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, dospel odvolací súd k záveru,

že rozhodnutie je v tejto časti zmätočné a nepreskúmateľné, ako v konečnom dôsledku správne namieta
matka dieťaťa, keďže z obsahu prednesov účastníkov konania na pojednávaní a dokazovania vôbec
nevyplynulo, či sa rodičia dohodli na úprave styku, prípadne či rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť
(§ 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine), nakoľko predpokladom autoritatívneho rozhodnutia súdu o úpravestyku rodičia s dieťaťom je absencia dohody rodičov o úprave styku, ktorá má zásadne prednosť pred
rozhodnutím súdu a takáto dohoda sa stáva súčasťou rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností, pričom zároveň rodičia môžu i prehlásiť, že styk žiadajú neupraviť. Súd prvej inštancie

však bez akéhokoľvek zistenia návrhu účastníkov vo vzťahu k tejto časti predmetu konania, autoritatívne
rozhodol o úprave styku, zároveň bez toho, aby v tejto časti vykonal akékoľvek dokazovanie na zistenie
vhodnosti ním zvolenej úpravy styku. Uvedená zmätočnosť sa prejavila i v odôvodnení napadnutého
rozsudku, kedy súd keďže nemal žiaden podklad pre zdôvodnenie svojho rozhodnutia, tento výrok
rozsudku neodôvodnil žiadnym spôsobom.

15.Vzhľadomnauvedenémuselodvolacísúdzrušiťrozsudokvovýrokuoúpravestykuotcasmaloletým
dieťaťom podľa § 389 ods. 1 písm.b/ a c/ CSP, nakoľko vytýkané vady konania zjavne nie je možné
napraviť v konaní pred odvolacím súdom a vrátil vec súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

16. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu v prvom rade zistiť stanovisko rodičov k úprave styku, či teda
vôbec žiadajú styk upraviť alebo či sa na styku dohodli a túto dohodu žiadajú pojať do rozhodnutia súdu
a ak k dohode nedôjde a rodičia neprehlásia, že styk žiadajú neupraviť, vykonať dokazovanie za účelom
zistenia vhodnosti konkrétnej úpravy styku, vo veci opäť rozhodnúť a svoje rozhodnutie presvedčivo a
logicky odôvodniť tak, aby bolo spätne preskúmateľné.

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).