Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416204995
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416204995.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Tóth v právnej veci

žalobkyne: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO 31 318 916, proti žalovaného: M. P.,
nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, okres M., o zaplatenie 1.308,77 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.213,77 eur, zákonný úrok 212,72 eur, úrok z omeškania
1,78 eur, spolu s úrokom z omeškania 1% ročne zo sumy 1.213,77 od 10.07.2014 do zaplatenia, a to
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,35%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 27.05.2016 doručenou tunajšiemu súdu 01.06.2016 domáhala, aby súd
uložilžalovanémupovinnosťzaplatiťsumu1.308,77eurspolusbežnýmúrokomzúveruk20.05.2016vo
výške 552,12 eur, úrokom z omeškania k 20.05.2016 vo výške 26,54 eur, úrokom z úveru 13,5 % ročne
zo sumy 1.308,77 eur od 21.05.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 1% ročne zo sumy 1.308,77
eur od 21.05.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedla, že dňa 21.09.2012 so žalovaným
uzatvorila zmluvu o otp expres úvere č. 0102200912 RSU (ďalej v texte rozsudku len „zmluva o úvere“),

na základe ktorej žalovanému poskytla bezúčelový spotrebiteľský úver 1.500,- eur, pri pohyblivej ročnej
úrokovej sadzbe, v čase podpísania zmluvy vo výške 12,7 % ročne. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť istinu
spolu s úrokmi v 49 splátkach každá vo výške 41,90 eur, splatných vždy k 21. dňu v mesiaci, pričom prvá
splátka bola splatná 21.10.2012, splatnosť poslednej splátky bola 21.10.2016. Žalovaný úver nesplácal
v súlade so zmluvou o úvere, a preto ho žalobkyňa dňa 24.04.2014 vyzvala na uhradenie dlžnej časti
záväzku, na ktorú výzvu nereagoval. Žalobkyňa následne listom zo dňa 03.06.2014 vyhlásila úver za
predčasne splatný, s účinnosťou predčasnej splatnosti ku dňu 09.07.2014; žalovaný bol povinný do 10

dní od doručenia tohto vyhlásenia uhradiť záväzok zo zmluvy o úvere.

2. Súd žalobu doručoval žalovanému na adresu trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľov, tiež na
adresu žalovaného, ktorú uviedla žalobkyňa, ako aj na adresu uvedenú v zmluve o úvere, pričom všetky
zásielky sa súdu vrátili ako adresát neznámy. Nakoľko sa súdu nepodarilo žalobu žalovanému doručiť
ani prostredníctvom zamestnávateľa žalovaného evidovaného v Sociálnej poisťovni, a lustráciami v
príslušných registroch nebol zistený skutočný pobyt žalovaného, súd informáciu o podanej žalobe

zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaný sa k
podanej žalobe nevyjadril, v konaní ostal nečinný.3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila zástupkyňa žalobkyne, žalovaný
sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania na pojednávanie mal vykázané dňa 25.07.2017,
kedy sa súdu vrátila zásielka z adresy trvalého pobytu žalovaného; o odročenie pojednávania ani

o ospravedlnenie neúčasti nepožiadal, a preto súd vec prejednal podľa § 180 CSP v neprítomnosti
žalovaného.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú obsahom súdneho spisu,
a to najmä: zmluva o úvere z 21.09.2012, všeobecné obchodné podmienky, výzva na zaplatenie z

24.04.2014 s dokladom o doručovaní, vyhlásenie úvere za predčasne splatný z 03.06.2014 s dokladom
o doručovaní, výpis z účtu žalovaného a zistil nasledujúci stav:

5. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 21.09.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalobkyňa ako
veriteľ zaviazala poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 1.500,- eur pri pohyblivej
úrokovej sadzbe, ktorá ku dňu podpísania zmluvy predstavovala 12,70 % p. a., pri RPMN 17,24 %,

pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovo sumu 2.053,10 eur, a to v 49 pravidelných mesačných
splátkach každá vo výške 41,90 eur zahŕňajúcich splátku istiny, úroku a poplatok za vedenie úverového
účtu. Prvá splátka bola splatná 21.10.2012, posledná splátka bola splatná 21.10.2016, ktorý dátum bol
aj dátumom konečnej splatnosti úveru.

6. Žalovaný na poskytnutý úver uhradil celkovo z čerpanej sumy 1.500,- eur, sumu 310,96 eur, z ktorej,
podľa špecifikácie žalobkyne predloženej na výzvu súdu, na istinu bola započítaná suma 121,25 eur,
na úhradu úrokov suma 94,71 eur a na úhradu poplatkov 95,- eur. Pre neplnenie zmluvných povinností
žalobkyňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 03.06.2014, pričom vyzvala žalovaného k
úhrade záväzku vo výške 1.598,72 eur pozostávajúceho z istiny 1.378,75 eur, úrokov 212,72 eur, úrokov

z omeškania 2,25 eur, pričom na prípadné zosplatnenie úveru bol žalovaný upozornený listom zo dňa
24.04.2014. Úver sa stal mimoriadne splatným dňa 09.07.2014 v súlade s čl. VIII ods. 5 všeobecných
obchodných podmienok.

7. Podľa čl. IV bod 1 Zmluvy, dlžník je povinný splatiť banke istinu úveru spolu š úrokmi a poplatkom

za vedenie úverového účtu v mesačných splátkach (splátka zahŕňa splátku istiny, úroku a poplatok za
vedenie úverového účtu).

8. Podľa čl. V bod 1 Zmluvy, dlžník sa zaväzuje banke zaplatiť:
b) poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,50 eur, ktorý bude zúčtovaný mesačne v deň anuitnej

splátky.

9. Podľa čl. V bod 2 písm. a) Zmluvy, dlžník je ďalej povinný zaplatiť banke poplatok za I. upomienku
vo výške 25 eur a za každú ďalšiu upomienku 25 eur v prípade nedodržania podmienok zmluvy, ktoré
sú splatné v deň odoslania upomienky.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej v texte rozsudku len „ObchZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný

platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 1 ObchZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných

prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 ObchZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 ObchZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak
do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenia veriteľ požiadal.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to naprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalejlen"neprijateľnápodmienka").Toneplatí,akideopredmetplnenia,cenuplneniaalebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu dojednania zmluvy o
úvere (ďalej v texte rozsudku len „zák. o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zák. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia tak Obchodného
zákonníka, Občianskeho zákonníka ako aj zák. o spotrebiteľských úveroch účinné ku dňu dojednania
zmluvy,nakoľkotentospĺňazákonnénáležitostispotrebiteľskéhoúveru.Žalobkyňaposkytlažalovanému

úver v rámci svojho podnikania a zároveň žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako fyzická osoba -
nepodnikateľ, pričom nebolo preukázané a ani tvrdené, že by úver bol poskytovaný na účely výkonu
zamestnania, povolania alebo podnikania.

12. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ s pravidla
nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. „formulárové zmluvy“). Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 Obč.

zák.). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej
viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s
poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný
vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

13. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.500,-
eur, na úhradu ktorého vykonal platby vo výške 310,96 eur, z ktorých započítala žalobkyňa na úhradu
istiny sumu 121,25 eur. Súčasne je potrebné uviesť, že žalobkyňa uplatnila žalobou v konaní z titulunesplatenej istiny sumu 1.308,77 eur, teda menej ako tvorí rozdiel medzi poskytnutým úverom a
zaplatenými splátkami rátanými na istinu.

14. Keď však žalobkyňa úhrady žalovaného započítala na úhradu bližšie poplatkov sumu 95,- eur, súd
tento postup nepovažoval za zákonný. Vo vzťahu k poplatku za vedenie úverového účtu a poplatku
za upomienky konajúci súd poukazuje, že dohoda o povinnosti žalovaného platiť banke poplatky za
vedenie úverového účtu a za upomienku nemôže požívať právu ochranu a ako také ich súd vyhodnotil
ako neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko že uvedené poplatky spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto sú tieto dojednania
absolútne neplatné podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy.

15. Je vždy potrebné za neprijateľnú považovať zmluvnú podmienku vyjadrujúcu finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v

spotrebiteľských úverových vzťahoch). Poplatky za vedenie či správu úverového účtu a upomienky
treba považovať za neprijateľné zmluvné podmienky, keďže prestavujú plnenie, ktoré nie sú v záujme
spotrebiteľa a konanie banky spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov, možno hodnotiť vo vzťahu
k žalovanému ako poškodzujúce. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek
úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto

sú poskytované (vykonávané) výlučne vo vlastnom záujme dodávateľa. Pri úverovom účte ide o účet
banky využívaný výlučne na účely realizovania mesačných anuitných splátok a ďalších peňažných
záväzkov dlžníka zo zmluvy o úvere, ako to vyplýva z čl. V bod 2 zmluvy o úvere. Vedenie úverového
účtu vyplýva z účtovných potrieb samotnej banky, a preto nemôže zaťažovať dlžníka.

16. Poplatky, ktoré umožňujú žalobkyni (poskytovateľovi úveru) získať objektívne vyššiu čiastku, ako
sú skutočné náklady za upomienku, narušujú rovnováhu zmluvných strán. Objektívne takéto poplatky
aj keď sú upravené v zmluve, avšak ide o zmluvu typovú, ktorej obsahom pokiaľ ide o poplatky
konkrétne článok V., nebol podľa názoru súdu so žalovanou individuálne dojedaný, sú spôsobilé získať
od spotrebiteľa čiastku prevyšujúcu skutočné náklady na takéto výdavky dodávateľa úveru. Aj pri

aplikácii ust. § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú inter alia len náklady spojené s
jej uplatnením - skutočné náklady. Ak si ich žalobkyňa účtuje v paušálnej náhrade, nezodpovedajú
tieto paušálne náhrady skutočným nákladom. Posielanie upomienok slúži výlučne záujmu zmluvného
partnera spotrebiteľa na maximalizáciu zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu.

17. Z vyššie označených dôvodov súd posúdil žalobu ako čiastočne dôvodnú a žalovaného zaviazal k
zaplateniu sumy 1.213,77 eur, ktorá predstavuje žalobkyňou uplatnenú neuhradenú istinu poskytnutého
úveru (1.308,77 eur) zníženú o žalovanému neoprávnene účtované poplatky (95,- eur).

18. Žalobkyňa si v žalobe uplatnila aj úroky z úveru, pričom z predložených dokladov je zrejmé, že ide o

úroky tak do zosplatnenia, ako aj po zosplatnení úveru. Podľa názoru súdu má žalobkyni patria úroky z
úveru iba do jeho zosplatnenia, keďže týmto momentom stráca dlžník možnosť splácať úver v splátkach
a je povinný uhradiť celú dlžnú sumu, čím dochádza k zmene práv a povinnosti zmluvných strán. Súd
vychádza z toho, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej
sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania

patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa,
ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Iný stav je
príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto
prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú

sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá
právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu
patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Ak je dlžník v omeškaní s vrátením

zosplatnenej časti úveru, vzniká protiprávny stav, s ktorým sa spája už právo veriteľa požadovať sankcie
za omeškanie a nie úroky z úveru.19. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného k úhrade zákonného úroku vo výške 212,72 eur a
úroku z omeškania 1,78 eur, vychádzajúc z vyčíslenia týchto úrokov ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru
ako aj špecifikácie pohľadávky predloženej v konaní žalobkyňou na výzvu súdu a v prevyšujúcej časti

úrokov z úveru po vyhlásení úveru za predčasne splatný žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania, súd ho zaviazal aj k
zaplateniu úrokov z omeškania z priznanej istiny v žalobkyňou uplatnenej výške 1% ročne od 10.07.2014
(deň nasledujúci po mimoriadnej splatnosti úveru) do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 2 Obč. zák. Keďže

žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania v nižšej sadzbe ako jej priznáva zákon, súd, viazaný žalobným
návrhom, zaviazal žalovaného k zaplateniu úrokov z omeškania v sadzbe 1 % p.a.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. .p. v spojení s § 255 ods. 2 C.
s. p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa v konaní

uplatnila sumu 1.887,43 eur (istina 1.308,77 eur, úroky z úveru 552,12 eur, úroky z omeškania 26,54
eur) s príslušenstvom, súd jej priznal sumu 1.428,27 Eur (istina 1.213,77 eur, úroky z úveru 212,72 eur,
úroky z omeškania 1,78 eur) s príslušenstvom. Čistý pomer úspechu vo veci žalobkyne tak predstavuje
51,35 %, v ktorom rozsahu jej súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Pri posúdení
úspechu žalobkyne v konaní súd bral do úvahy aj výšku príslušenstva, ktoré bolo vyčíslené, nakoľko

pre rozhodnutie o trovách konania je rozhodujúci pomer úspechu aj neúspechu v prejednávanej veci v
uplatnenej istine aj s príslušenstvom, keďže príslušenstvo žalobkyňa vo svojej žalobe vyčíslila. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,

dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.