Uznesenie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Bardejov

Judgement was issued by Mgr. Ľubomír Kapec

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Er/500/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8204116470
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľubomír Kapec
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2012:8204116470.2

Uznesenie

OkresnýsúdBardejovvexekučnejvecioprávnenéhoPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, proti povinnému D. W., L.. X.XX.XXXX, J. T. XXX/XX, XXX XX J., o vymoženie
474,67 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778

do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného sa
n e p r i p ú š ť a.

Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom pod č. EX 1860/04 vyhlasuje za n
e p r í p u s t n úa z a s t a v u j e .

Návrh oprávneného zo dňa 18.11.2010 na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a .

O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

NanávrhoprávnenéhoadresovanýsúdnemuexekútoroviIng.JUDr.KaroloviMihalovisadňa26.11.2004
začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označil Notársku zápisnicu N 2626/2004 Nz 69587/2004 spísanú dňa 12.9.2004 v Bratislave
notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou (ďalej len „Notárska zápisnica“). Návrhom na vykonanie exekúcie
sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 14.300,- Sk (čo po prepočte na menu euro v zmysle zásad
a pravidiel zák. č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike činí 474,67 € ) s

príslušenstvom.

Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 019371* zo dňa 28.1.2005 sp. zn. 3Er 500/2004 poveril
súdneho exekútora Ing. JUDr. Karola Mihala vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky
oprávneného.

Dňa 8.12.2010 bol súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, v ktorom s
poukazom na ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku žiadal, aby súd rozhodol o zmene súdneho
exekútora tak, že vykonaním exekúcie poverí súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Podaním zo dňa 19.8.2011 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, v tom čase so
sídlomĽudaZúbka2,84101Bratislava-Dúbravka,tohočasusosídlomVažecká16,08005Prešov,IČO:

42 176 778, že prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vstupuje s poukazom na ust. § 93 ods. 2
O.s.p. do konania ako vedľajší účastník na podporu povinného, podáva návrh na zastavenie exekúcie,navrhuje aby mu bola priznaná náhrada trov konania a žiada o doručenie návrhu na vykonanie exekúcie
a jeho príloh vrátane exekučného titulu s tým, že následne doručí podrobné odôvodnenie návrhu na
zastavenie exekúcie, podnet na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Krutého a vyčíslenie vzniknutých

trov.

Vzhľadom na obsah podania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05
Prešov, IČO: 42 176 778 ( ďalej len „Združenie“) zo dňa 19.8.2011 bolo nevyhnutné ustáliť najskôr okruh
účastníkov tohto exekučného konania.

Kto sú účastníci exekučného konania, vymedzuje ustanovenie § 37 Exekučného poriadku (zákon č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný;
iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento

zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom
spoluvlastníctvemanželov,účastníkomkonania,akideotietoveci,jeajmanželpovinného,akdozačatia
exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym

rozhodnutím.

Účastníctvo je v exekučnom poriadku upravené samostatne a preto naň nie je možné použiť všeobecnú
úpravu Občianskeho súdneho poriadku. Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) je inštitútom patriacim
výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa (žalobcu) a

odporcu (žalovaného). Zákonodarca výslovne vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva, pokiaľ ide
o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93
ods. 1 O.s.p.). V nesporovom, resp. mimosporovom konaní, kde sú účastníkmi aj tí, o právach alebo
povinnostiach ktorých sa má konať nejestvuje možnosť vedľajšieho účastníctva.

Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) ako inštitút len základného konania už zo svojej
podstaty (určenia) je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené. Z týchto dôvodov ustanovenie § 93
O.s.p. o vedľajšom účastníctve ( vrátane ust. § 93 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ) nie je na
exekučné konanie aplikovateľné (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.1Cdo 106/2008, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo v

exekučnomkonaníneprichádzadoúvahy,pričomuvedenéuzneseniezodňa25.11.2008bolovydanéuž
za účinnosti § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení po 15.10.2008, na ktorý sa odvolávalo
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo svojom podaní zo dňa 19.8.2011.

Keďže napriek tomu, že vedľajšie účastníctvo je v exekučnom konaní z dôvodov uvedených vyššie

vylúčené Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo vstup do tohto exekučného
konania, súd postupujúc v zmysle zásady, že o každom relevantnom procesnom podaní v konaní
je potrebné rozhodnúť vo forme uznesenia prvým výrokom tohto uznesenia rozhodol, že vstup tohto
združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripúšťa.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň

vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Vo vzťahu k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora súd uvádza, že tomuto návrhu nebolo
možné vyhovieť a bol zamietnutý vzhľadom na skutočnosť, že z dôvodov uvedených nižšie súd

postupujúc podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s ust. § 58 ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len “Exekučný poriadok“) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
túto zastavil.

Exekučným titulom v danom prípade je Notárska zápisnica č. N 2626/2004 Nz 69587/2004 spísanú dňa

12.9.2004 v Bratislave notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou (ďalej len „Notárska zápisnica“).

Ako vyplýva z obsahu predmetnej Notárskej zápisnice, táto obsahuje vyhlásenie účastníka Mgr. Tomáša
Kušníra. V zmysle bodu 2./ Notárskej zápisnice Mgr. Tomáš Kušnír mal byť povinným splnomocnený
plnomocenstvom, obsiahnutým v zmluve o úvere ako prílohe Notárskej zápisnice na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, t.j. uznať jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala

vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu. V bode 3./ Notárskej zápisnice
sa uvádza, že „Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, ktorý koná na základe splnomocnenia, ktoré je súčasťou
tejto notárskej zápisnice v mene povinnej osoby vyhlásil, že v mene povinnej osoby uznáva dlh voči
oprávnenej osobe v celkovej výške 35.023,-Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 14.300,-Sk
úročenú ďalej úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 20.5.2004 do zaplatenia, pričom celý dlh

vyššie uvedený pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a
trov za spísanie notárskej zápisnice a uvedený dlh uznáva v plnom rozsahu čo do základu aj výšky“

V bode 4./ Notárskej zápisnice sa uvádza : „Povinná osoba vyhlasuje, že dlh opísaný v bode 1,2 a 3
tejto notárskej zápisnice v celkovej sume vo výške 35.023,-Sk vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25

% denne od 20.5.2004 do zaplatenia splatí v lehote do 21.9.2004 k rukám oprávnenej osoby.“

Ďalej v bode 5./ Notárskej zápisnice sa uvádza „Povinná osoba vyhlasuje, že v prípade neuhradenia dlhu
tak, ako je uvedené v bode 4. tejto notárskej zápisnice súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v §
63 zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/...s tým,

aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 zákona číslo 233/1995 Z.z.“

Súd splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra obsiahnuté v úverovej zmluve číslo 8051065,
na základe ktorého konal pri spísaní Notárskej zápisnice považuje za neplatné, a to hneď z viacerých
dôvodov.

Jedným z dôvodov je to, že toto splnomocnenie na uznanie dlhu malo byť dlžníkom udelené
splnomocnencovi v čase, keď žiadny dlh ešte neexistoval, nakoľko v tom čase nemohlo byť zrejmé, či
vôbec a ak áno kedy a v akom rozsahu dlžník poruší záväzok splácať poskytnutý úver, t.j. dlžník sa ním
vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v dobe, keď ešte nemal ani nemohol mať

vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške, takže toto splnomocnenie je neurčité, všeobecné a
absolútneneplatné.Právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne;inakjeneplatný
( § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka). Predmetné splnomocnenie tieto zákonné požiadavky nespĺňa.

Aj keď vzhľadom na ust. § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy ) v prípade Zmluvy o úvere číslo 8051065 zo dňa 30.10.2003 ide o úver
vyňatý z pôsobnosti v tom čase účinného zákona o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na skutočnosť,
že dlžníkom je spotrebiteľ ( § 2 ods.1 písm.a/ zák.č.634/1992 Zb), čo je zrejmé tak z obsahu zmluvy
ako aj z označenia dlžníka v nej identifikačnými znakmi pre fyzické osoby- nepodnikateľov ( menom,
priezviskom,bydliskom,rodnýmčíslomačíslomobčianskehopreukazu)toničnemenínaskutočnosti,že

záväzkový vzťah účastníkov podlieha režimu v tom čase účinného zákona číslo 634/1992 Zb.o ochrane
spotrebiteľa. V prípade predmetnej úverovej zmluvy ide o „typovú zmluvu“ v zmysle ust. § 23a v tom čase
účinného zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. o zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,
ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Takáto typová zmluva
nesmie podľa § 23a ods. 2 písm. a) a b) citovaného zákona obsahovať neprimerané podmienky,

ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán, najmä podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Predmetné splnomocnenie nebolo
individuálne dohodnuté, bolo súčasťou vopred veriteľom pripraveného formulára úverovej zmluvy,
pričom je skutočnosťou známou súdu z jeho činnosti, že veriteľ rovnaký formulár úverovej zmluvy srovnakým inkorporovaným plnomocenstvom používal opakovane v mnohých prípadoch a dlžník ako
spotrebiteľ ho nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, je teda zrejmé, že nevyjadruje skutočnú vôľu
dlžníka a nebolo udelené slobodne tak, ako to vyžaduje § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac

zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán na škodu spotrebiteľa a je
v rozpore s dobrými mravmi.

Okrem uvedeného Mgr. Tomáš Kušnír v Notárskej zápisnici ( bod 4 ) sám určil lehotu dokedy má byť
dlh dlžníkom zaplatený, na čo nebol oprávnený a na čo neexistoval žiaden právny titul. Z uvedeného sa

javí, že splnomocnenec v skutočnosti nehájil záujmy dlžníka ako splnomocniteľa, ale hájil skôr záujmy
veriteľa, ktorý ho sám určil za splnomocnenca vo vopred pripravenom formulári úverovej zmluvy. Súd
vzhľadom na uvedené uzavrel, že advokát, Mgr. Tomáš Kušnír nebol splnomocnený na to, aby uznal
dlh, a to z dôvodu neplatnosti splnomocnenia.

Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s

vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice
verejnúlistinu,ktorájespôsobilánanútenývýkonpovinnostiuvedenejvjejobsahu.Zapovinnéhomalpri
tak vážnom právnom úkone, akým je spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu konať advokát,
ktorý o povinnom mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s
peňažným záväzkom a že si tohto advokáta nevybral, ale „bol mu vybraný“ oprávneným ako veriteľom.

Splnomocnenie, ktoré povinný „udelil“ pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát, za účelom uznania dlhu
povinného voči oprávnenému, je zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj pre zrejmé obchádzanie
zákona neplatným právnym úkonom a aj uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je
preto absolútne neplatným právnym úkonom.

Ako konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp.zn. I.ÚS 5/2000 z 13.júla 2000,
je nepochybné, že hoci Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo
procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia
občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Podľa § 323 ods.1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.

Predmetné splnomocnenie nespĺňalo požiadavku horeuvedených zákonných ustanovení, podľa ktorých
môže byť uznaný iba v čase uznania existujúci, čo sa týka výšky určitý záväzok, keďže v čase udelenia
splnomocnenia povinným, ktoré bolo súčasťou už samotnej úverovej zmluvy nebolo, a ani nemohlo byť
zrejmé, či v budúcnosti povinnému z tohto úveru vznikne dlh a v akej výške. Naviac samotnú úverovú

zmluvu súd v mnohých jej ustanoveniach, z ktorých oprávnený vyvodzuje vznik svojho vymáhaného
nároku ( napríklad v časti bodu 06.Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde mal byť „dohodnutý“
úrok z omeškania v sadzbe 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne ) považuje za absolútne neplatnú pre
rozpor s dobrými mravmi a pre ich nesúlad s ust. §23a ods. 2 v tom čase účinného zákona č.634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa. Oprávneným vybraný splnomocnenec povinného teda v notárskej zápisnici

uznával aj od počiatku neexistujúce záväzky povinného.

Notárska zápisnica je verejná listina podľa § 134 O.s.p., ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu,
ale v prípade, ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je ani verejnou listinou ani spôsobilým
exekučným titulom. Splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica je zo všetkých

vyššieuvedenýchdôvodovneplatné.Keďžejeneplatnésplnomocnenienazákladektoréhobolaspísaná
notárska zápisnica, ani táto nemôže byť platná. Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako
exekučnýtitulniejelistinouoprávnomúkoneouznanídlhupovinného,lebopreneplatnésplnomocnenie
účastníka na strane povinnej osoby nie je verejnou listinou ani spôsobilým exekučným titulom
na podklade ktorého možno viesť exekúciu, je absolútne neplatná, a ako taká je nulitým aktom.

Keďže neexistuje spôsobilý exekučný titul na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu proti
povinnému, vedená exekúcia je neprípustná a ako taká musela byť súdom podľa § 57 ods.1 písm.g) Exekučného poriadku zastavená. Oprávnený sa môže svojich práv domáhať len inými právnymi
prostriedkami, napr. žalobou na plnenie.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená ( ZSP č. 15/1997 ).

Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku nemôžu byť pochybnosti o oprávnení exekučného

súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a
nielen pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku
napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začatú exekúciu zastaví, pričom viaceré
z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak
exekučný súd obligatórne zastaví napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby
sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ], alebo v prípade, ak v

už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku], alebo
ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo
[§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretožejetuinýdôvod,prektorýexekúciunemožnovykonať[§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku],

pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich
sa exekučného titulu.
Ako konštatoval aj Ústavný súdu SR v uznesení č.II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010 „...exekučný
súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj

pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom
exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku v rozhodnom znení).“

Súd na dôvažok dodáva, že nespôsobilosť takej Notárskej zápisnice, aká bola označená oprávneným

za exekučný titul bola už slovenskými súdmi judikovaná. V obdobnej exekučnej veci vedenej na
OkresnomsúdeBanskáBystricapodsp.zn.4Er256/2005okresnýsúddňa11.1.2010exekúciuzdôvodu
nespôsobilosti takejto notárskej zápisnice vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a uložil oprávnenému
zaplatiť exekútorovi trovy konania. Na odvolanie oprávneného toto rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.12 CoE 1222/10-45 z 19.5.2010. Tento postup

všeobecných súdov preskúmaval na podklade sťažnosti oprávneného aj Ústavný súd Slovenskej
republiky. Ten vo svojom uznesení č. II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010, preskúmavajúc zákonnosť a
ústavnosť postupu a rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu v Banskej Bystrici
o zastavení exekúcie z dôvodu neprípustnosti, založeného na obdobnom skutkovom stave a obdobných
dôvodoch ako sú aj tie, ktoré uvádza súd v tomto odôvodnení jednoznačne uzavrel, že „rozhodnutím

súdu nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa článku
1 dodatkového protokolu, pretože Krajský súd postupoval plne v súlade s príslušnými ustanoveniami
Exekučného poriadku v rozhodnom znení.“ Ústavný súd v predmetnom Uznesení tiež konštatoval že
„Exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných
ustanovení a nielen z procesného hľadiska, ako to namietala sťažovateľka“.

Vzhľadom na zistenie dôvodov pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú súd exekúciu vedenú súdnym
exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom pod č. EX 1860/04 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Vzhľadom na zastavenie exekúcie nebolo možné vyhovieť návrhu na zmenu súdneho exekútora a
poveriť vykonaním exekúcie exekútora, ktorého navrhol oprávnený. Preto súd návrh na zmenu súdneho

exekútora zamietol.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení
exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( 205 ods.2 O.s.p.)

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.