Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/134/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117216348
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4117216348.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová
a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: Q.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., o zaplatenie sumy 365,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19Csp/144/2017-66 zo dňa 21.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby m e n í tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 239 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 08.01.2016

do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 126,43
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 08.01.2016 do zaplatenia, všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania
tak, žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s odkazom na

ustanovenie § 43 ods. 1 písm. a), d), ods. 2 písm. a), ods. 12 písm. b), ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2, § 544
ods. 1, 2, § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Výrok o trovách
konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) s tým, že žalobca mal úspech v rozsahu 34,46 % a žalovaná mala úspech v rozsahu 65,36
%, takže celkový úspech žalovanej bol v rozsahu 30,72 %; keďže jej však trovy nevznikli, súd jej ich
náhradu nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy
365,43 eura príslušenstvom na podklade Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. Q. zo dňa
26.05.2015 (ďalej aj „Zmluva“) uzatvorenej so žalovanou, na základe ktorej jej vypožičal SIM kartu
umožňujúcu využívať poskytované telekomunikačné služby. Na základe Dodatku uzatvoreného v
rovnaký deň žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón LG G3 S bronze za zľavnenú kúpnu cenu
1 euro, ktorého maloobchodná cena bez zľavy bola 240 eur. Pre prípad nedodržania zmluvných

podmienok si strany dojednali zmluvnú pokutu vo výške 239 eur. Žalovaná neuhradila žalobcom
vystavené faktúry za poskytnuté služby vo výške 126,43 eura (fa. č. 5306013763 na sumu 54,42 eura
splatná dňa 24.07.2015 a fa. č. 5301797520 na sumu 72 eur splatná dňa 24.06.2015), preto jej žalobca
zaslal Pokus o pokonávku zo dňa 19.10.2015, v ktorom jej stanovil lehotu na zaplatenie dlžnej sumy vlehote do 07.01.2016, a uplatňoval si aj zmluvnú pokutu. Žalovaná dlžnú sumu žalobcovi neuhradila,
preto podal na súd žalobu o zaplatenie sumy 365,43 eura, ktorá pozostáva z neuhradených služieb
vo výške 126,43 eura a zo zmluvnej pokuty vo výške 239 eur, čo predstavuje rozdiel medzi skutočnou

predajnou cenou mobilného telefónu 240 eur a žalovanou uhradenou zľavnenou kúpnou cenou vo výške
1 euro.

3. Súd prvej inštancie prejednal spor podľa § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania po prijatí
záveru, že hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur a skutkové

tvrdenia strán neboli sporné, pričom spor, v ktorom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia
veci, bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov. Súd mal za preukázané, že
žalobca poskytol a dodal služby žalovanej v zmysle uzavretej zmluvy a jej dodatku, že žalovaná služby
prijala a cenu služby v lehote splatnosti vystavených faktúr neuhradila, čím porušila svoje povinnosti zo
zmluvného vzťahu. Z uvedeného dôvodu súd podanej žalobe v tejto časti vyhovel a žalovanú zaviazal
na úhradu ceny poskytnutých služieb vo výške 126,43 eura s príslušným úrokom z omeškania.

4. Žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 239 eur s príslušenstvom súd zamietol ako
nedôvodnú. Skonštatoval, že zmluvná pokuta by mala obstáť v rámci súdnej kontroly neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, pretože podmienky, za akých žalobca dohodne zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách,

poškodzujú spotrebiteľa. Žalobca ponúkal žalovanej svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom
štandardnej zmluvy, ktorú mal vopred pripravenú a v ktorej spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky
ovplyvniť. Celková výška dojednanej zmluvnej pokuty mala predstavovať rozdiel skutočnej predajnej
ceny mobilného zariadenia, ktorú však žalobca nijakým spôsobom nezdokladoval a kúpnej ceny, ktorú
žalobca dobrovoľne a na základe vlastnej úvahy so žalovanou dojednal. Zmluvnú pokutu tak súd

považoval podľa § 39 a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú, pretože bola
dojednaná v rozpore s dobrými mravmi.

5. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v
zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalovanú zaviazať na

zaplatenie sumy 239 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 08.02.2016 do zaplatenia a priznať mu
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365
ods.1písm.b),f)ah)CSP,pričomnamietal,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Vytýkal súdu, že nenariadil pojednávanie,
lebo mal za to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 297 CSP, keďže nešlo o jednoduché
právne posúdenie veci; hoci žalovaná jeho tvrdenia nesporila, urobil tak súd, preto mal vo veci nariadiť
pojednávanie a dať mu možnosť vyjadriť sa k tomu, čo považoval za sporné. Týmto postupom mu
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Nesúhlasil ani so záverom, že žalovaná nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy
o pripojení. Každý účastník má možnosť výberu, či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom.
Má možnosť nastaviť si výšku mesačného paušálu, kúpiť alebo nekúpiť si telekomunikačné zariadenie
za akciovú cenu. Celý proces vzniku zmluvných vzťahov medzi ním a účastníkom je založený na
slobodnej voľbe účastníka. Či ide o voľbu doby viazanosti, značku telekomunikačného zariadenia, výšku

paušálu, rozsah benefitov, existenciu/neexistenciu zmluvnej pokuty a jej výšky. Súd pri vyslovení názoru
o dojednaní výšky zmluvnej pokuty v rozpore s dobrými mravmi nezohľadnil ostatné dojednania a
benefity, ktoré boli žalovanej poskytnuté. Poukázal na to, že žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosti
od samého začiatku zmluvného vzťahu, a teda do tohto vzťahu vstupovala s nečestným a špekulatívnym
úmyslom. Výška zmluvnej pokuty bola stanovená sumou, ktorá sa rovná rozdielu medzi maloobchodnou

cenou telekomunikačného zariadenia a jeho predajnou cenou, pričom výška pokuty sa znižuje v
závislosti od toho, koľko mesiacov uplynulo od uzavretia Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti. Výšku zmluvnej pokuty považuje za primeranú a v žiadnom prípade ju nepovažuje za nárok,
ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi.

6. Žalovaná s k odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), poprejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.
1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) urobil záver, že odvolanie je dôvodné. Preto podľa § 388 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi aj ostatnú časť žalovanej sumy s príslušenstvom. Rozsudok v I. vyhovujúcom výroku
v dôsledku absencie odvolania žalovanej nadobudol právoplatnosť.

8. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva taký skutkový stav, ktorý súd prvej inštancie opísal v odôvodnení
svojho rozsudku a ktorým bol aj odvolací súd pri svojom rozhodovaní viazaný. Súd prvej inštancie

správne konštatoval, že strany sporu uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 26.05.2015,
v zmysle ktorej žalobca vypožičal žalovanej 1 SIM kartu, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom s daným účastníckym programom. Toho istého dňa strany sporu uzavreli
k týmto zmluvám aj Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorého predmetom bola
aktivácia účastníckeho programu, ako aj odpredaj telekomunikačného zariadenia (mobilného telefónu)
za zľavnenú kúpnu cenu. Žalovaná vyhlásila, že si je vedomá, aká je bežná maloobchodná cena

mobilného telefónu, pričom žalobca jej za túto cenu mobilný telefón odpredal oproti jej záväzku užívať
služby prostredníctvom SIM karty po dohodnutú dobu, t.j. dobu viazanosti 24 mesiacov. Žalovanej boli
potom zaslané faktúry na úhradu ceny telekomunikačných služieb, z ktorých však žiadnu neuhradila,
čím evidentne porušila svoje zmluvné povinnosti. Žalobca preto žalovanej zaslal pokus o pokonávku zo
dňa 19.10.2015, ktorým ju vyzval na úhradu sumy 375,43 eura (126,43 eura za poskytnuté elektronické

komunikačné služby, 239 eur zmluvnú pokutu / náhradu škody a náklady za mimosúdne vymáhanie 10
eur). Ona však nijako nereagovala, a tak sa žalobca obrátil so žalobou na súd.

9. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca si predmetný nárok, ktorý v časti súd prvej inštancie
zamietol, uplatnil titulom zmluvnej pokuty na základe písomného zmluvného dojednania pre prípad

porušenia zmluvných povinností, a to vo výške 239 eur. Inštitút zmluvnej pokuty upravuje Občiansky
zákonník v ustanovení § 544 ods. 1, 2 tak, že ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

10. Súd prvej inštancie doručil žalovanej žalobu zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu v súlade s ustanovením § 116 ods. 2 CSP. Následne
rozhodol napadnutým rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP tak, ako
je uvedené vyššie v bode 1. odôvodnenia. Zamietnutie žaloby vo zvyšku odôvodnil tým, že žalobca

si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, pri ktorej splnenie zákonných podmienok nepreukázal, pričom
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho je dojednanie o zmluvnej pokute neplatné. V
tomto prípade zmluva uzatvorená stranami sporu o poskytovaní verejných služieb v spojení s dodatkom
je evidentne štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, ktorej charakteristickou črtou je, že
bola pre spotrebiteľa vopred pripravená. Za danej situácie bolo namieste podrobiť súdnej kontrole

jednotlivé zmluvné dojednania z toho hľadiska, či tieto nemajú charakter podmienok spôsobujúcich
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v prípade
porušenia povinností dodávateľa nie sú zmluvné dojednania o zmluvnej pokute absolútne neplatné.
Súd prvej inštancie sa zaoberal konkrétnym znením dodatku k zmluve o dojednaní zmluvnej pokuty a
jeho hodnotenie z odôvodnenia rozsudku priamo vyplýva. V rozsudku zhodnotil zmluvné dojednanie o

zmluvnej pokute so záverom o jeho neplatnosti.

11. Verejnému vyhláseniu rozsudku predchádzalo skúmanie zo strany súdu, či sú dané podmienky na
postup podľa § 297 písm. b) CSP, podľa ktorého súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie, ktoré
však nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové

tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd teda
nenariadil pojednávanie, na ktoré by strany sporu predvolal, ale termín verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil nielen na úradnej tabuli súdu, ale 5 dní vopred aj na webovej stránke súdu, pričom konštatoval,
že takýto postup zvolil po zistení, že skutočne ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a
skutkové tvrdenia - v tomto prípade len žalobcu - nie sú sporné; žalovanej bola totiž žaloba s prílohami

doručená podľa § 116 ods. 2 CSP, no ona nepovažovala vôbec za potrebné sa k žalobe vyjadriť. Oproti
tomu však vo svojom rozsudku, ktorým časť žaloby zamietol, súd uviedol, že nemal za preukázané
platné dojednanie zmluvnej podmienky týkajúce sa zmluvnej pokuty, ktorá navyše podľa názoru súdu
ani nebola dojednaná individuálne.12. Týmto procesným postupom súdu bez toho, aby bola žalobcovi daná možnosť zareagovať na dané
výhrady, došlo z pohľadu odvolacieho súdu k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd za danej

situácie, keď na jednej strane konštatoval nespornosť skutkových tvrdení žalobcu, a na strane druhej
následne sám urobil záver, že žaloba je v časti zmluvnej pokuty neopodstatnená, mal zvoliť procesný
postup spočívajúci v nariadení pojednávania a po vyjadrení sa súdu podľa § 181 ods. 2 CSP poskytnúť
žalobcovi priestor na objasnenie sporných skutkových tvrdení a prípadné predloženie ďalších dôkazov.
Súd však takýto postup nezvolil a napriek podľa neho sporným a nepreukázaným skutkovým tvrdeniam

žalobcu uvádzaným v žalobe o platnom dojednaní zmluvnej pokuty, bez zabezpečenia stanoviska
žalovanej, žalobu zamietol. Odvolací súd v takomto postupe súdu prvej inštancie videl porušenie zásady
spravodlivého súdneho procesu (čl. 2 ods. 1 CSP) vo vzťahu k žalobcovi tak, ako žalobca v odvolaní
uvádzal, a námietky žalobcu v tomto smere považoval za opodstatnené.

13. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 177 ods. 2 písm. a) a pri spotrebiteľoch v § 297

písm. b) stanovil, kedy nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Musí ísť pritom o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nesmú byť sporné a dôležitá je aj hodnota sporu.
Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods.
1 CSP). V danom spore sa žalovaná, ktorá je spotrebiteľom, k žalobe nevyjadrila, a pravdepodobne v
tom súd prvej inštancie videl prejav nespornosti skutkových tvrdení žalobcu. S ohľadom na obsah spisu

tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe spôsobom stanoveným v zákone popreté neboli, a teda by sa mali
považovať za nesporné, a to by malo viesť k tomu, že by súd žalobe vyhovel. Vo veciach týkajúcich
sa spotrebiteľov platí osobitný režim zohľadňujúci postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v spore,
lebo ustanovenie § 295 CSP umožňuje súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Takéto

znenie zákona umožňuje súdu ex offo vykonávať dôkazy, ktoré sú v prospech spotrebiteľa, aj keď ich
nikto nenavrhol.

14. Žalovaná nepovažovala za potrebné k riadne doručenej žalobe sa vyjadriť a uviesť konkrétne
skutkové tvrdenia, ktoré by nárok žalobcu spochybnili. Skutkové tvrdenia žalobcu však v záujme ochrany

slabšej strany spochybnil súd, a preto podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na
prejednanie sporu bez nariadenia pojednávania, keďže skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom platnosti
dohody o zmluvnej pokute považoval súd za sporné. Pokiaľ teda súd prvej inštancie považoval skutkové
tvrdenia žalobcu za sporné, javil sa ako najvhodnejší postup s nariadením pojednávania, na ktorom by
v súlade s ustanovením § 181 ods. 2 CSP určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré

skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná, a tiež by uviedol svoje
predbežné právne posúdenie veci; prípadne tak mohol urobiť aj pri predbežnom prejednaní sporu. Pri
takomto procesnom postupe by umožnil žalobcovi predložiť dôkazy, ktoré z pohľadu súdu absentovali,
čím by súd zachoval právo žalobcu na spravodlivý proces a predišiel by tak pre žalobcu vydaniu
prekvapivého rozhodnutia.

15. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti zamietajúcemu výroku napadnutého rozsudku
vychádzal z listinných dôkazov doložených žalobcom, z ktorých súd prvej inštancie vyvodil konkrétne
skutkové a právne závery. Je pritom zrejmé, že žalovaná mala možnosť výberu z viacerých možností pri
dojednaní zmluvy o pripojení, resp. jej dodatkov s rôznymi variáciami, prípadne uzavretím zmluvy bez

viazanosti alebo benefitov spočívajúcich napr. v poskytnutí telekomunikačného zariadenia za výrazne
zvýhodnenú cenu. Účastník takéhoto zmluvného vzťahu si totiž môže vybrať rôzne mobilné telefóny s
rôznymi cenovými alternatívami v rámci ponuky mobilného operátora. Je prirodzené, že s ohľadom na
charakterponúkanýchslužiebamnožstvoklientovmámobilnýoperátorpripravenéjednotlivétypyzmlúv,
ktoré so spotrebiteľmi potom uzatvára, pričom zmluvná voľnosť v tomto smere nemohla podľa názoru

odvolacieho súdu spôsobiť hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa; súd prvej inštancie nebral uvedené skutočnosti na zreteľ, keď dospel len k jedinému záveru,
že žalovaná nemala možnosť výberu.

16. V tejto veci je zjavné, že akciová cena telekomunikačného zariadenia bola dohodnutá tak, aby

riadnym využívaním služieb a platením úhrad za ne mal žalobca prostredníctvom úhrad za služby
kompenzovaný aj rozdiel medzi akciovou cenou a predajnou cenou konečného telekomunikačného
zariadenia. Preto bol zmluvný vzťah dohodnutý na dobu 24 mesiacov, pričom žalovaná si tejto dohody
musela byť nesporne vedomá, no svoje zmluvné povinnosti zotrvania v zmluvnom vzťahu a včasnéhoplateniacenyzaposkytnutéslužbyevidentneužprvýmesiacprestalaplniť,čímsvojezmluvnépovinnosti
porušila hneď na začiatku dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov. Tieto nesporné skutočnosti súd
prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty dostatočne nezohľadnil

a žalovanej ako spotrebiteľovi poskytol neprimeranú ochranu. Súd pritom nedôvodnosť uzavretia
právneho vzťahu na dobu 24 mesiacov oprel len o ustanovenie § 39 a § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Odvolací súd sa s týmto právnym

názorom nestotožnil. V nadväznosti na uvedené bolo totiž potrebné konštatovať, že žalovaná podľa
všetkého vstupovala do zmluvného vzťahu so žalobcom skutočne zo špekulatívneho dôvodu, keď už v
prvý mesiac využívania služieb žalobcu nezaplatila cenu poskytovanej služby. Spotrebiteľské právo a
ochrana spotrebiteľa v právnom štáte nemôže byť bez akýchkoľvek obmedzení a pri hodnotení danej
zmluvnej podmienky bolo potrebné vziať do úvahy, že to bola práve žalovaná, ktorá zo zmluvných strán
porušila svoju základnú povinnosť riadne a včas platiť cenu služieb, a to napriek tomu, že žalobca jej

poskytol benefit v podobe zľavneného mobilného zariadenia a svoje zmluvné povinnosti si plnil. Žalobca
ako dodávateľ primerane chránil svoje obchodné záujmy v rámci svojho podnikania, t. j. poskytovania
verejných služieb, a to aj sankciou vo forme riadne dojednanej zmluvnej pokuty.

17. Odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy a dodatku bola

zachovaná zmluvná voľnosť, keďže žalovaná si mohla vybrať z viacerých ponúkaných alternatív, vrátane
výberu mobilných operátorov, a teda si mohla vybrať také zmluvné podmienky, ktoré jej vyhovovali,
vrátane zabezpečenia záväzkov dojednaním zmluvnej pokuty. Zmluva a jej dodatok boli vyhotovené
čitateľne s primerane veľkým písmom textu, po prečítaní ktorého pred podpisom muselo byť žalovanej
zrejmé, že v prípade neplatenia ceny služieb si žalobca bude môcť voči nej uplatniť aj dohodnutú

zmluvnú pokutu. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že
dojednanie o zmluvnej pokute bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou s následkom jeho neplatnosti.
Bolo potrebné vychádzať z toho, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy a dodatku so žalobcom mala zo
strany žalobcu ponúknuté protiplnenie v podobe SIM karty, mobilného telefónu a záväzku poskytovať jej
telekomunikačné služby, a na druhej sa ona sama zaviazala po dobu primeraného času 24 mesiacov

viazanosti žalobcovi hradiť cenu využitých služieb, vrátane platenia akciovej (zľavnenej) ceny mobilného
telefónu. Vedome súhlasila s takýmito zmluvnými podmienkami, vrátane jasne dojednanej zmluvnej
pokuty, a musela si byť vedomá aj toho, že za telekomunikačné zariadenia (mobilný telefón) platí nižšiu
cenu len z dôvodu, že bude využívať služby žalobcu po žalobcom navrhnutú dobu viazanosti. Žalovaná
plnenie od žalobcu prijala, využívala jeho služby počas určitého obdobia, avšak následne fakturované

sumy žalobcovi neplatila a tým hrubo porušila svoje zmluvné povinnosti. Z obsahu spisu nevyplýva, že
by žalobcovi v dôsledku toho mobilný telefón vrátila, resp. že by dodatočne fakturované sumy aj uhradila.
Spotrebiteľské právo vo všeobecnosti síce chráni spotrebiteľov ako slabšiu stranu daného právneho
vzťahu, avšak danú právnu úpravu nie je na mieste používať pri vedome nezodpovednom spotrebiteľovi,
včas a riadne neplniacom si zmluvné povinnosti zo zmluvného vzťahu, ktorý mu zvyšoval jeho životný

komfort.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd urobil záver, že zmluvné dojednanie o dobe viazanosti 24
mesiacov ako aj o zmluvnej pokute neodporuje zákonu, a to ani čo do jej výšky, ktorá bola stanovená
primerane. Zmluvná pokuta vrátane jej výšky bola teda dojednaná v súlade s ustanovením § 544 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka. Pokutu možno vo všeobecnosti dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu
nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť.
Zmluvnú pokutu ako zabezpečovací prostriedok je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi len vtedy, ak dôjde k
porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzal, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi
nevznikla škoda. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v

prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, ho má viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Žalovaná si
svoje povinnosti zo zmluvy musela uvedomovať, no bez náležitých dôvodov ich neplnila, a preto bol daný
dôvod zo strany žalobcu, aby si voči nej uplatnil nielen cenu poskytnutých služieb, ale aj nárok z platne
dojednanej zmluvnej pokuty. Nebolo teda dôvodné dohodu o zmluvnej pokute posudzovať na podklade
záveru o neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd nepovažoval za správne právne hodnotenie súdu prvej inštancie zo žiadneho hľadiska
opísaného v odôvodnení napadnutého rozsudku.19. Po prejednaní veci teda odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov posúdil odvolanie žalobcu ako
opodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 388 CSP
zmenil tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu uplatnenej zmluvnej pokuty v celovej výške 239

eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 08.01.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Úroky z omeškania odvolací súd priznal žalobcovi na základe realizovanej výzvy žalobcu
zo dňa 19.10.2015 (v spise na č. l. 18), ktorú žalovaná v konaní nepoprela, so stanoveným termínom
zaplatenia do 07.01.2016, teda z rovnakých dôvodov, z akých mu aj súd prvej inštancie priznal sumu
126,43 eura za neuhradené faktúry v súlade s ustanovením § 583, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

20. Keďže v dôsledku zmeny zamietajúceho výroku napadnutého rozsudku bol žalobca úspešný v celom
rozsahu svojej žaloby, podľa § 255 ods. 1 CSP mu patrí náhrada trov celého konania. Odvolací súd
podľa § 262 ods. 1 a § 396 ods. 2 CSP rozhodol, že žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na

náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom podľa § 262 ods. 2 CSP
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník..

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).