Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717207960
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1717207960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej

a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom: Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti
žalovanému: M. T., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. S. XXXX/XXX, C., o zaplatenie 3.654,13 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 28. mája 2018 č.k. 43Csp
80/2017-82 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacej časti o nároku

žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 75,04% p o t v r d z u j e.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 4.234,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 3.654,13 eur od
08.06.2017 do zaplatenia titulom jeho dlhu zo zmluvy o úvere, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,04%.

2. Po vykonanom dokazovaní vo veci skutkovo ustálil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzatvorili dňa 19.04.2012 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo
výške 5000,- eur s úrokom 19,00 %. Poskytnutý úver mal žalovaný splatiť v 60 mesačných splátkach
po 134,85 eur mesačne so základným súborom poistenia, so splatnosťou k 19. dňu v mesiaci od
19.05.2012 do 19.04.2017. V zmluve je uvedené, že žalovaný by mal zaplatiť celkovú výšku nákladov
2.774,53 eur s RPMN 27,45 % pri priemernej RPMN 20,74 %. Súčet všetkých 60 splátok po 134,85 eur
predstavuje celkovú výšku nákladov 3.091,- eur, teda viac ako je uvedené v zmluve. Žalovaný sa dostal

do omeškania, preto žalobca výzvou zo dňa 29.12.2014 oznámil žalovanému, že pohľadávka sa stala
predčasne splatnou dňa 29.12.2014 a vyzval ho na splatenie celej dlžnej sumy pozostávajúcej z dlžnej
istiny v sume 3.654,13 eur, úroku v sume 526,28 eur, poplatkov za upomienky v sume 39,28 eur, poistné
v sume 14,55 eur, celkom spolu v sume 4.234,24 eur.

3. Žalobou uplatnený nárok a zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka
(ďalej len „ObZ“), § 502 ods. 1 ObZ, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 369

ods. 1 ObZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia OZ, keď mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a
právnym predchodcom žalovaného bola uzatvorená zmluva, ktorú právne kvalifikoval ako zmluvu o
úvere podľa § 497 a nasl. ObZ, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami§ 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských právnych vzťahoch, pričom zmluva bola uzatvorená v súlade s
dotknutými ustanoveniami príslušných právnych predpisov. Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca
poskytol žalovanému úver vo výške 50000,- eur, ktorý mal žalovaný zaplatiť v 60 splátkach vo výške

134,85 eur splatných od 19.05.2012 do 19.04.2017. Žalovaný úver riadne nesplácal, dostal sa do
omeškania, čím porušil zmluvné povinnosti, preto žalobca ku dňu 29.12.2014 v súlade so zmluvou
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Nezaplatená istina úveru predstavuje sumu 3.654,13 eur.

4. Právne posúdil, že podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinnýplatiťznichúrokyvdojednanejvýške,keďvšaktotodispozitívne(§263ods.1ObZ)ustanovenie
neupravuje,dokedyjedlžníkpovinnýúrokyplatiť,najmäčilendopredčasnéhozosplatneniaúveru,alebo
do pôvodne dohodnutej doby splatnosti úveru, prípadne až do doby skutočného (často neskoršieho)
vyplatenia úveru veriteľovi.

5. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o časti úrokov dohodnutých v úverovej zmluve po splatnosti

úveru plne stotožnil s argumentáciou uvedenou napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co/190/2014, podľa ktorého veriteľ má nárok na zaplatenie úrokov z úveru iba do doby predčasného
zosplatnenia úveru, pretože so stratou výhody splátok úveru pre dlžníka je spojená aj strata nároku
veriteľa na úroky po dobe predčasného zosplatnenia úveru, jednorazovým zosplatnením dlžník stráca
oprávnenie užívať prostriedky z úveru, dlžníkovi vzniká povinnosť jednorázovo vrátiť sumu úveru

navýšenú o kapitalizované úroky do zosplatnenia a po zosplatnení je dlžník povinný zaplatiť už len
sankcie spojené s omeškaním.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené s odvolaním sa na rozhodnutie Krajského súdu Prešov 6Co/190/2014
dospelkzáveru,žežalobcamánároknazaplatenietkz.riadnehoúrokulendopredčasnéhozosplatnenia

úveru. Preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok z omeškaných splátok úveru
vo výške 146,03 eur a v sume 1.565,40 eur a vo výške 24,50 % ročne zo sumy 3.654,13 eur od
25.04.2017 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zaujal názor, že predčasné zosplatnenie
úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi
zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Za podstatný rozdiel

stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru označil to, že veriteľ nemá nárok a
spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane
veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a
spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho
povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru

k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok
splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je
obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí,
ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej
odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav mal

však za príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník

nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy

spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, nevidel dôvod ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Defacto

by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
prvej inštancie takýto stav nepripustil, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa vočispotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše takúto zmenu justifikoval,

podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je
nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti,
resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však
neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto nevidel titul na inkasovanie
odplatných úrokov.

7. Konštatoval, že žalovaný sa dostal s plnením záväzku do omeškania, preto žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške 5,25 % ročne zo sumy 3.654,13 eur
od 08.06.2017 do zaplatenia. Dospel k záveru, že žalobcovi patrí úrok z omeškania od omeškania
žalovaného, t. j. od 30.12.2014 zo zaplatenia. Žalobca v žalobe žiadal úrok z omeškania vo výške 5,25
% ročne od 08.06.2017, ktorý mu súd prvej inštancie v zmysle žalobného petitu priznal v zákonom

stanovenej časti. Výšku úroku z omeškania určil podľa predpisov občianskeho práva, t. j. citovaného
nariadenia vlády SR, kedy k stanovenej výške základnej úrokovej sadzby ECB pre deň 10.05.2014 0,25
% pripočítal 5 percentuálnych bodov.

8. Žalobcovi priznal aj poplatok v sume 39,28 eur, ktorý posúdil v zmysle § 121 ods. 3 OZ ako náklady

spojené s uplatnením pohľadávky, a to poplatok za doručenie upovedomenia o predčasnej splatnosti
úveru a poistné v sume 14,55 eur.

9.Zhrnul,žepredmetomkonanianazákladežalobyžalobcubolozaplatenieistiny3.654,13eur,súrokom
19,00 % ročne do 09.05.2014 v kapitalizovanej výške 526,28 eur, do zosplatnenia úveru vo výške 19,00

% ročne zo sumy 3.654,13eur do v žalobe presne neuvedené v kapitalizovanej výške 329,10 eur a s
úrokom 19,00 % ročne z istiny 3.654,13 eur od 08.06.2017 do zaplatenia, čo ku dňu rozhodnutia súdu
vo veci predstavuje spolu 3.565,70 eur (3.654,13 eur + 526,28 eur + 329,10 eur úrok + úrok 19,00 %
zo sumy 3.654,13 eur od 08.06.2017 do 04.12.2017 čo je 275,03 eur (podanie žaloby). Vyhodnotil, že
žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie istiny 3.654,13eur a kapitalizovaného úroku spolu s

poistením a poplatku za upomienku vo výške 526,28 eur, t. j. v rozsahu 87,52 % vo vzťahu k celkovej
žalovanej sume a žalovaný bol úspešný v kapitalizovanej výške zmluvných úrokov v sume 329,10 eur a
zmluvných úrokov zo sumy 3.654,13 eur od 08.06.2017 do 04.12.2017 vo výške 604,13 eur, jeho úspech
vyčíslil vo vzťahu k žalovanej sume na 12,48 %. Čistý procesný úspech žalobcu určil na75,04 %. O
nároku žalovaného na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho zamietajúcej časti podal riadne a včas prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne odvolanie žalobca a žiadal ho v ním napadnutom rozsahu zmeniť a jeho
žalobe vyhovieť v celosti, resp. zrušiť a vec vrátiť v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V napadnutej časti označil rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny

a nepreskúmateľný, keď podľa neho neobsahuje citáciu ustanovenia, v zmysle ktorého je jeho nárok
na zmluvné úroky po zosplatnení úveru nedôvodný. Poukázal na právnu úpravu, v zmysle ktorej má
veriteľ z úverového vzťahu právo na úroky do splatenia úveru. Úroky z úveru sú podľa neho odplatou za
poskytnutie peňažných prostriedkov a predstavujú cenu úveru, ktoré je dlžník povinný platiť od okamihu
reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní.

Na povinnosť platiť úroky podľa neho nemá žiaden vplyv zosplatnenie úveru. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 3830/2014,, podľa ktorého je potrebné vziať do úvahy, že obsah
právneho úkonu bol dlžníkovi známy pri jeho uzatváraní. Mal za to, že v zmysle právnej argumentácie
súdu prvej inštancie je poskytovaná ochrana nepoctivým dlžníkom. Priznanie zmluvných úrokov aj
úrokov z omeškania nepovažuje za hrubú nadvládu veriteľa nad spotrebiteľom, keďže ide o odlišné

právne inštitúty. Uviedol, že zmluvné úroky sú odmenou za poskytnutie peňažných prostriedkov a úroky
z omeškania sú sankciou za porušenie zmluvných povinností, keď oba úroky môže veriteľ žiadať popri
sebe. Mal za to, že zosplatnením úveru nedochádza k zániku záväzkového vzťahu, ale len k zmene jeho
obsahu. Do pozornosti dal rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. z. 23Cdo 1201/2009, podľa ktorého
inštitút ochrany spotrebiteľa neznamená jeho absolútnu ochranu v tom zmysle, že by sa mohol ex post

dovolávať neplatnosti svojich právnych úkonov, ktoré uzavrel dobrovoľne. Vyjadril názor, že súdy sú
povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, keď aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze
a nemožno ju chápať ako ochranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Pripomenul, že žalobca
uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.11. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania podané neboli.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a §
380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods.
3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti zamietajúcej časti rozsudku
súdu prvej inštancie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal
dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti tejto časti žaloby

a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom
rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym
záverom o nedôvodnosti nároku na úroky z úveru po jeho zosplatnení stotožňuje a konštatuje správnosť
jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než
napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti tejto časti nároku žalobcu uplatneného
žalobou.

13. Vychádzajúc z rozsahu a najmä z dôvodov podaného odvolania žalobcu, úlohou odvolacieho súdu v
rámci prieskumu správnosti rozhodnutia vydaného v posudzovanej veci bolo právne posúdenie otázky,
či veriteľ v zmluvnom vzťahu s dlžníkom, ktorému poskytol spotrebiteľský úver za dohodnutý úrok, má
na tento úrok nárok aj po využití svojho práva na zosplatnenie úveru z dôvodov porušenia zmluvných

povinností dlžníkom, keď zistený skutkový stav súdom prvej inštancie medzi stranami sporný nebol a
žalobca jeho ustálenie súdom prvej inštancie v rámci podaného odvolania nenamietal.

14. Práve vzhľadom na výkladové rozdiely v právoplatných rozhodnutiach všeobecných súdov SR a
aj jednotlivých senátov Krajského súdu v Bratislave k otázke platenia zmluvných úrokov z úveru po

zosplatnení spotrebiteľského úveru Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Bratislave na svojom
rokovaní dňa 20.02.2019 v zmysle ust. § 17 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov prijalo Stanovisko č. 1/2019, podľa ktorého v prípade plnenia zo
spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má
právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už

právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i
úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

15. Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Bratislave pre účely prijatia uvedeného stanoviska

vychádzalo okrem iného najmä z odôvodnenia rozsudku vydaného Krajským súdom v Bratislave dňa
28. marca 2018 vo veci sp. zn. 6Co 56/2018, podľa ktorého sa odvolací súd v danej veci v celom
rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že za obdobie po zosplatnení úveru žalobcovi (Prima
banka Slovensko, a.s.) už zmluvný úrok vo výške 17,90 % z nezaplatenej istiny vo výške 3.044,98
eur neprináleží. V tomto smere odvolací súd v danom konaní poukázal na to, že splácanie úveru v

splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v
splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým,
že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav

tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.

V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky

tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani nato, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a

veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De
facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by
neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.
Odvolací súd v danom prípade takýto stav v žiadnom prípade nepripustil, lebo by toleroval založenie

hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a
môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť
nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by
navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by
podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú
nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu

jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu
ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd
prirodzene dostal aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže
jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru,
navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa

ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru, tak sa s
protiprávnym stavom prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením
uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa
spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa
podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym

stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava
na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou.
Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným
určujúcim pravidlom § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z.z. Ak

by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával
aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne
anitestom§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka(ktomupozrirozsudokKrajskéhosúduvPrešove
z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, IV.ÚS 476/2012).

16. Z obsahu odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave vo veci so sp. zn. 6Co 56/2018, ktorý
sa stal hlavným podkladom pre účely prijatia svojho stanoviska občianskoprávne kolégium Krajského
súdu v Bratislave vychádzalo, je zrejmé, že je založené na zhodnom právnom posúdení otázky nároku
veriteľa na zmluvné úroky po zosplatnení úveru so súdom prvej inštancie v preskúmavanej veci. Na toto

rozhodnutie tak nadviazalo i vyššie uvedené stanovisko Občianskoprávneho kolégia KS v Bratislave a
vychádzalo z rozhodnutia Ústavného súdu SR (sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012), podľa ktorého
veriteľovi patria úroky len do zosplatnenia dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný
platiť iba úroky z omeškania. V danej veci odvolací súd vyjadril názor, že veriteľ má právo na zaplatenie
zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý

úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo
spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi ich účastníkmi.

17.Práveprezhodnosťprávnejargumentácievpreskúmavanejvecisprávnouargumentáciouuvedenou

v rozsudku Krajského súdu v Bratislave vydaného vo veci so sp. zn. 6Co 56/2018, z ktorého pre účely
prijatia Stanoviska č. 1/2019 vychádzalo i občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Bratislave na
svojom rokovaní dňa 20.02.2019, keď i preskúmavanú vec prejednávajúci senát na tomto rokovaní
kolégia hlasoval za jeho prijatie, niet aktuálne žiadneho rozumného individuálneho dôvodu na odklon
od tohto prijatého stanoviska v preskúmavanej veci.

18. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti a v súvisiacej časti o nároku žalobcu na náhradu trov konania ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní, ktorému však

tento nárok nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).