Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 5, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607212059
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7607212059.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcov: 1. Q.. X. W., bytom v Q., Z. Č.. XXX/
X, 2. S. W., bytom v Q., Z. Č.. XXX/X, zastúpených JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom
v Košiciach, Štúrova č. 20 proti žalovaným: 1. H.. X. Q.X., bytom v Q., Z. Č.. XXX/XX, 2. Q.. G. Q., O.
B. Q., Z. Č.. XXX/XX, G. X.. X. S., U. W. W. B. Q., S.. K. Č.. X, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní
žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.11.2018 č.k. 2C/192/2007-731
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyne sú povinné nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovaným
spevniť existujúci oporný múr postavený medzi parcelami č. XX/X a č. XX/XX, kat. územia Q.,
pribetónovaním nosnej konštrukcie oporného múru vytvorením vystuženého doskového oporného múru
s rebrami na lícovej strane, zastavil konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaným vyrovnať a spevniť
parcelu č. XX/X, kat. územie Q., ?.žU. W. Y. V. V. na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcov po čiastočnom späťvzatí žaloby o
návrhužalobcovnauloženiepovinnostižalovanýmspevniťopornýmúrmedzihoreuvedenýmparcelami,
a to spôsobom navrhnutým v znaleckom posudku znalcom Ing. Jána Plavecom.

3. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobkyne sú podielové spoluvlastníčky parcely č. XX/
X a žalovaní sú spoluvlastníci parciel č. XX/X U. Č.. XX/XX k.ú. Q.. Parcela žalobkyne pozemkov,

na ktorom je inžinierska stavba, ktorá je pravdepodobne neverejnou účelovou komunikáciou, ku ktorej
neexistuje projektová dokumentácia, stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie. Táto komunikácia
slúži na prístup žalobkýň k ich ďalším nehnuteľnostiam, vrátane rodinného domu. Na pozemku žalovanej
č. XX/XX je postavený oporný múr. Výstavbe opornému múru predchádzal odkop svahu, pozemku
žalovaných parcely č. XX/X. Oporný múr žalovaných je situovaný vo vzdialenosti cca 1 m od pozemku
žalobkýň a v užívaní je od 03.09.2007. Vzhľadom na formuláciu žalobného petitu súd posúdil uplatnený
nárok ako nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri

posudzovaní otázky prípadného zosuvu pôdy vychádzal z odborných vyjadrení Ing. Mariána Košuta,
PhD.,ktorýuviedol,žekzosuvupôdy nedošlo,anivbudúcnostibydôjsťnemalo.Rovnako RNDr.Adrián
Harničár dospel v znaleckom posudku k záveru, že na mieste sporného územia je horninové prostredie
stabilné a ani pri dlhotrvajúcich zrážka nie je náchylné na zosúvanie. Na základe uvedeného súdkonštatoval, že žalobkyne svoje tvrdenie o hrozbe zosuvu pôdy z dôvodu zloženia podlože nepreukázali.
Nedostatočnosť múru v spojení so zosuvom pôdy boli aj ďalšou okolnosťou, z ktorej žalobkyne
vyvodzovali vážne ohrozenie a požadovali spevnenie múru. Znalec Ing. Michal Škriab v znaleckom

posudku č. 14/2008 uviedol, že pri diagnostike oporného múru sa neprejavili žiadne statické poruchy
ani zosuvy pôdy. Neohrozuje tak verejný záujem z hľadiska ochrany života a zdravia osôb. Zaťaženie
prístupovej cesty nad múrom osobnými vozidlami, prípadne príležitostne nákladným vozidlom stabilitu
svahu neovplyvní. Podľa výsledkov statickým výpočtov realizovaných v roku 2018 statikom Ing. Jozefom
Polákom, tento zhodnotil oporný múr ako stabilný. Statik skonštatoval, že oporný múr nemá žiadne

statické poruchy ako trhliny, či vytláčanie. Súd teda za preukázané, že znalec Ing. Škriab ako aj Ing.
Vagaš a statik Ing. Polák dospeli k zhodnému záveru o dostatočnosti a stabilite oporného múru. K
opačnému záveru dospel iba znalec Ing. Plavec resp. Ing. Zentko. Súd však poukázal na skutočnosť,
že títo označili oporný múr za nedostatočný iba za podmienky intenzívneho dlhodobého využívania
prístupovej cesty žalobkýň. V prospech dostatočnosti oporného múru svedčí podľa súdu aj samotná jeho
existencia od roku 2007, doposiaľ bez akýchkoľvek trhlín, puklín či iných nedostatkov. Tvrdenie znalca

Ing. Plaveca, že múr v stredovej časti jemne klopí bolo súdom vyhodnotené iba ako laické tvrdenie,
ktoré nebolo odborne zdôvodnené, vysvetlené a v neposlednom rade ani preukázané. Fotografie múru
nachádzajúce sa v spise zachytávajú jeho stav v rôznych rokoch jeho existencie a aj ich vzájomným
porovnanímjezrejmé,žestavmúrujepocelýčasjeho11ročnejexistencienezmenený,čotaktiežsvedčí
v prospech jeho dostatočnosti a stability. Vzhľadom za uvedené nepovažoval súd tvrdenie žalobkýň

o nedostatočnosti oporného múru za preukázané a naopak mal za preukázané, že oporný múr je
dostatočný a jeho existencia nespôsobuje ohrozenie žalobkýň. Ohľadom tvrdenia žalobkýň z ohrozenia
vzniku škody najmä s pohybom ťažkotonážnych automobilov po ich prístupovej ceste súd sa stotožnil
s vyjadreniami znalcov Ing. Vagaša, ako aj Ing. Zentka, ktorí zhodne poukázali na to, že úprava a
údržba cesty je vecou jej vlastníka a preto prípadné spevnenie a zvýšená údržba cesty pri jej zvýšenom

využívaní ťažkými mechanizmami pri výstavbe rodinného domu je v réžii žalobkýň. Druhou je uloženie
vodovodnej prípojky žalobkýň v ich parcele č. XX/X, pričom práve táto okolnosť je dôvodom, pre ktorý
znalec Ing. Plavec konštatoval, že oporný múr je nedostatočný. Ak by do pozemku žalobkýň nebolo nimi
takto zasiahnuté, oporný múr by vyhovoval.

4. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žalobkyne nepreukázali vážne,
aktuálne a skutočne hroziace ohrozenie. Žalobkyne môžu svoju parcelu naďalej využívať spôsobom
zodpovedajúcim jej stavu. Súd preto nepovažoval uloženie povinnosti žalovaným spevniť oporný múr
ako preventívnej povinnosti za dôvodné a žalobu zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným
a štátu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobkyne. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
v zamietajúcom výroku zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní uviedli, že za nepravdivé považujú tvrdenia

súdu, že v časti ich späťvzatia žaloby zavinili zastavenie konania. Uviedli, že žiadali v konaní, aby
žalovanýichparcelyvmiestezosuvuspevniliazosuvhorninyodstránili.Žalovanítakurobiliažvpriebehu
konania asi po 5 rokoch tým, že tam nahádzali rozrušenú zeminu a štrk. Z toho je zrejmé, že k úprave
parcely č. XX/X, t.j. k odstráneniu poklesu pôdy a odvalu došlo až v priebehu konania. Ani ďalšie závery
súdu prvej inštancie ohľadom ich nároku, ktorý bol zamietnutý, nepovažujú za správne. Tieto závery

podľa nich nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Uviedli, že nikdy netvrdili, že hrozí zosuv pôdy z
dôvodu zloženia podložia. Domáhali sa ochrany vlastníctva - prístupovej cesty parc. Č.. XX/X z dôvodu
protizákonne, technicky nesprávne a nevyhovujúco postaveného oporného múru žalovanými na mieste,
kde došlo k odkopu svahu a vyrovnaniu terénu v rámci stavebných úprav vykonaných žalovanými. Teda
z dôvodu vadnosti a nedostatočnosti oporného múru. Na výstavbu oporného múru žalovaní nemali

žiadne stavebné povolenie. Ak by žalovaní postupovali zákonným spôsobom a stavebné povolenie,
ktorého súčasťou je aj projektová dokumentácia na výstavbu získali, postavili by oporný múr, ktorý
by vyhovoval všetkým požiadavkám. Bol to práve nezákonný postup, ktorý zavinil i tento spor. Zo
záverov všetkých znaleckých posudkov v konaní túto skutočnosť potvrdzujú. Znalecký posudok Ing.
Jána Plaveca jednoznačne uzatvára, že oporný múr je nedostatočný a je nutné ho spevniť. K tomuto

záveru dospeli v priebehu konania aj žalovaní, ktorí navrhli, že oporný múr spevnia na vlastné náklady,
avšak spôsobom, ktorý by opätovne narušil parcelu č. XX/X. Týmto spôsobom spevnenie oporného
múru sme nemohli súhlasiť, pretože tento spôsob by ešte viac oslabil našu parcelu. Nesúhlasíme so
záverom súdu prvej inštancie, že mi máme byť nútené obmedzovať svoje vlastnícke právo prechodommotorových vozidiel 1,5 m od oplotenia, ani tvrdením, že prístupová cesta na šírku 4,5 m. V skutočnosti
prístupová cesta má šírku len 3 m, čo vyplýva aj z katastrálnej mapy. Za ďalšiu skutočnosť, ktorá
nevyplynula z dokazovania je záver súdu prvej inštancie, že po prístupovej ceste na parcele č. XX/X

už jazdili ťažké motorové vozidla. Po prístupovej ceste prešiel bager tam aj späť, žeriav so železnou
konštrukciou tam aj späť, domiešavač s betónom tam a späť a osobné motorové vozidlo. Nejednalo sa
o dlhodobé zaťaženie na 40 tón, ktoré vznikne potom, keď sa na našom pozemku začne s výstavbou
nového rodinného domu. Za ďalší mylný záver považujú záver ohľadom vodovodnej prípojky. Súd
mylne uvádza, že k uloženiu vodovodnej prípojky došlo v čase, keď už žalovaní mali vykonaný odkop

svahu. Naša pôvodná vodovodná prípojka bola postavená ešte pred rokom 2000 a prechádzal aj
cez pozemok žalovaných. Pri výstavbe oporného múru žalovaní nezohľadnili skutočnosť, že sa tam
nachádza vodovodná prípojka. Táto skutočnosť im bola známa. Znalec Ing. Ján Plavec na mieste
samom zistil, že oproti predchádzajúcemu stavu sa oporný múr klopí. Mieru klopenia bolo potrebné
zistiť ďalším znaleckým dokazovaním. Taktiež uviedli, že poveternostné podmienky pri obhliadke na
mieste samom dňa 04.12.2017 boli nevyhovujúce a obhliadka nemohla byť riadne vykonaná. Celý

terén bol zasnežený značnou vrstvou snehu. Zasnežený bol aj oporný múr. Nebolo možné ani vizuálne
zistiť, aký je rozsah jeho odklonu od svahu, aká je široká štrbina medzi svahom a múrom. Súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a to,
či v súdenej veci za 10 rokov od výstavby oporného múru došlo k jeho vyklopeniu smerom do dvora
žalovaných a v akom rozsahu, aké boli príčiny tohto stavu a ako možno tento stav napraviť tak, aby ich

pozemku nehrozila vážna škoda jeho zosuvom. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo záverov znalca Ing.
Škriaba, Ing. Vagaša CSc, ktoré nie sú jednoznačné. Námietky sme podali aj proti znaleckému posudku
Ing. Košuta, PhD.. Súd závery znalcov zobral za jednoznačné a smerodajné pre rozhodnutie vo veci.
Sú presvedčené, že v prípade, ak by pri znaleckých úkonoch boli prítomné, riešili svoje námietky boli
by závery týchto posudkov iné. Majú za to, že súdenej veci hrozí vážne ohrozenie na ich majetku a

možno aj na zdraví. Závažnosť škody, ktorá hrozí vzhľadom na charakter súdenej veci čisto odborná.
Túto odbornú otázku môže zodpovedať len znalec z príslušného odboru a nie súd svojím laickým
posúdením. Z uvedeného je zrejmé, že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože
závery, ktoré súd zobral za preukázané a za základ svojho rozhodnutia, že vážna škoda na ich majetku
nehrozí, vychádzajúc z dôkazov, ktoré tento záver nepodporujú, sú nedostatočné a laické. Rozsudok

súdu prvej inštancie tak považujú za predčasný a navrhujú vrátiť vec súdu prvej inštancie bez zrušenia
za účelom doplnenia dokazovania. Skutočnosť, že oporný múr je potrebné spevniť, nie je medzi stranami
sporná. Súd prvej inštancie svojím postupom zabránil uzavretiu súdneho zmieru a tak prevzal na seba
zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá v budúcnosti môže vzniknúť zosuvom pôdy - prístupovej cesty a
pádom existujúceho oporného múru a to za škodu na zdraví. Majú za to, že súd pochybil aj v procesnom

postupe,pretožespôsobvykonaniadokazovaniakonštatovaním,žestranysúhlasiastým,abynavzájom
doručované listinné oboznámené neboli, Civilný sporový poriadok neopravuje. Bolo povinnosťou súdu
prvej inštancie buď listiny precitať alebo oboznámiť ich obsah v rozsahu celého súdneho spisu bez
ohľadu na stanovisko sporových strán.

7. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdil.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom zamietajúcom
výroku, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň nie
je dôvodné.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci ak dospel k záveru, že žalobkyne nepreukázali vážne, aktuálne skutočné hroziace ohrozenie,

ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo
k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia právne normy, ktoré
uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

10. K odvolaniu žalobkýň je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza

z názoru, že závery súdu prvej inštancie ohľadom zistenia skutkového stavu nemožno považovať za
správne.11. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa
domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.

12. Ako vyplýva z citovaného ust. § 417 ods. 2 podmienkou pre aplikáciu tohto ustanovenia je vážne
ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku. Nie je nutné, aby hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného
vzniku škody, postačí, ak v dôsledku vážneho ohrozenia vznikne škoda v budúcnosti.

13. V prejednávanej veci žalobkyne jednoznačne uplatnili nárok na vykonanie opatrenia spočívajúceho v

zamedzenívznikuškodypodľa§417ods.2Občianskehozákonníka,aksadomáhaliuloženiapovinnosti
žalovaným spevniť oporný múr nachádzajúci sa medzi parcelami č. XX/X U. XX/X S..Ú.. F.. Domáhali
sa, ako uviedli aj v odvolaní, ochrany vlastníctva - prístupovej cesty parc.č. XX/X z dôvodu protizákonne,
technicky nesprávne a nevyhovujúceho postaveného oporného múru žalovanými, kde došlo k odkopu
svahu a vyrovnaniu terénu v rámci stavebných úprav vykonaných žalovanými.

14. Súd prvej inštancie správne postupoval ak za účelom preukázania tvrdení žalobkýň nariadil vo veci
znalecké dokazovanie, z ktorého následne vyvodil správny záver, že žalobkyne nepreukázali vážne
ohrozenie a to s poukazom na závery znaleckých dokazovaní znalca Ing. Škriaba, Ing. Vagaša a statika
Ing.Poláka,ktorídospelikzhodnémuzáveruodostatočnostiastabiliteopornéhomúru.Pokiaľžalobkyne
v tejto súvislosti poukazujú v odvolaní na závery znalca Ing. Valeriána Zentka v znaleckom posudku č.

1/2013 je potrebné uviesť, že znalec v bode 3. znaleckého posudku označeného ako návrh riešenia
pre ďalší postup konštatoval, že zásahom do terénu po úplnej realizácii zatiaľ nedošlo k poklesu pôdy,
poškodeniu vodovodnej prípojky ani k porušeniu existujúceho oplotenia. Pripustil však, že stabilita svahu
astabilitataktozrealizovanéhoopornéhomúrujepriintenzívnomdlhodobomvyužívaníprístupovejcesty
nedostatočná. Zároveň však znalec v posudku uviedol, že úprava a údržba cesty je vecou jej vlastníka

a preto prípadné spevnenie a zvýšená údržba cesty pri jej zvýšenom využívaní, ťažké mechanizmy
pri výstavbe rodinného domu je v réžii žalobkýň. Z uvedené nemožno vyvodiť záver, že je splnená
podmienka pre aplikáciu § 417 Občianskeho zákonníka, pretože činnosťou žalovaných - výstavbou
oporného múru nedošlo k vážnemu ohrozeniu majetku žalobkýň.

15. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné. preto odvolací
súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil.

16. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaní,

preto odvolací súd im priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

17. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.). Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).