Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 16, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211230529
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1211230529.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov

senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: GRAMON, spol.
s.r.o., so sídlom: Gorkého č. 3, Bratislava, IČO: 36 258 862, zastúpeného spoločnosťou Pacalaj, Palla
a partneri, s.r.o., AK so sídlom: Nám SNP č. 3, Trnava, proti žalovanému: Slovenská republika v zast.
Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom: Štefanovičova č. 5, Bratislava, o zaplatenie
náhrady škody vo výške 1.190.041,47 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II, č.k. 13C/236/2011-385 zo dňa 13. októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 13C/236/2011-385 zo dňa 13. októbra

2014 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom vydaným dňa 13.10.2014, č.k. 13C/236/2011-385 Okresný súd Bratislava
II (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu, na základe ktorej sa žalobca domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.190.041,47 eur s príslušenstvom,
titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Žaloba bola podaná na tom skutkovom
základe, že žalobca získal rozhodnutím Colného úradu zo dňa 25.09.2006 sp.zn. 57445/2006-5238

povolenie na opakované prijímanie liehu v pozastavení dane z členského štátu podľa § 27 ods. 4
zákona č. 105/2006 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z.z.
o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v príslušnom znení a takto
nadobudol status oprávneného príjemcu s prideleným registračným č. SK52000600012. Rozhodnutím
Colného úradu Bratislava zo dňa 03.08.2006 bol vydaný žalobcovi poukaz na odber kontrolných
známok v počte 1.050.000 ks a rozhodnutím Colného úradu Bratislava zo dňa 23.08.2006 bol vydaný
žalobcovi poukaz na odber kontrolných známok v počte 1.050.000 ks. Žalobca následne nadobudol

kontrolné známky v počte a v špecifikácii tak, ako mu to umožňovali poukazy vydané Colným úradom
Bratislava. Tieto úkony žalobca mal uskutočniť za účelom realizácie a splnenia svojho zmluvného
záväzku voči spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o., so sídlom: Ružová dolina č. 33, Bratislava, IČO:
34 147 713, ktorý mu vyplýval z dodávateľsko - odberateľskej zmluvy uzavretej dňa 01.08.2006. Na
základe tejto zmluvy mal žalobca dodať spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. spotrebiteľské balenia
liehu a to najneskôr do 31.12.2006, pričom kontrolné známky, ktoré nadobudol žalobca mali slúžiť
na označenie predmetných spotrebiteľských balení liehu za účelom ich riadneho dodania spoločnosti

„MODRÝ STROM“, s.r.o., v zmysle zákona o spotrebnej dani v príslušnom znení, ako aj podľa uzavretej
zmluvy. Rozhodnutím Colného úradu Bratislava zo dňa 25.09.2006 sp. zn. 57445/2006-5238 došlo k
zabezpečeniu kontrolných známok v počte 1.050.000 ks a 1.029.000 ks a boli odňaté z dispozície
žalobcu. Voči rozhodnutiu Colného úradu podal žalobca včas odvolanie, na podklade ktorého Colnériaditeľstvo SR nezákonné rozhodnutie pre rozpor so zákonom zrušilo a to rozhodnutím zo dňa
26.01.2007, sp. zn. 43976/2006. Zadržané kontrolné známky boli vrátené žalobcovi až dňa 07.03.2007.
Nakoľko žalobcovi boli vrátené na základe nezákonného rozhodnutia odňaté kontrolné známky v

celkovom počte2.079.000 ks, tieto nemohlibyť žalobcom použité na označenie spotrebiteľského balenia
liehu, v rámci plnenia jeho zmluvného záväzku a následne riadne dodané spoločnosti „ MODRÝ
STROM“, s.r.o. do konca roka 2006 v zmysle dodávateľsko - odberateľskej zmluvy. Zvyšné - nezadržané
kontrolné známky v počte 21.000 ks nemohol žalobca použiť na označenie spotrebiteľského balenia
liehu, a následne ich dodať spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. z dôvodu, že zmluva o dielo uzavretá

žalobcom dňa 28.07.2006 so spoločnosťou LIHO - Blanice, spol. s. r. o., so sídlom: Blanice č. 11, Mladá
Vožice, IČO: 424 07109, ktorú žalobca uzatvoril za účelom realizácie a splnenia svojho zmluvného
záväzku voči spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. na podklade dodávateľsko - odberateľskej zmluvy,
ustanovovala minimálne množstvo spotrebiteľských balení na počet 100.000 ks. Výlučne z dôvodu
neoprávneného resp. nezákonného zadržania kontrolných známok žalobcu zo strany Colného úradu
Bratislava na podklade jeho nezákonného rozhodnutia, vzhľadom na termínové splnenia zmluvného

záväzku žalobcu voči spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. a dátum vrátenia zadržaných kontrolných
známok späť žalobcovi colným orgánom dňa 07.03.2007 nedošlo zo strany žalobcu k riadnemu a
včasnémusplneniujehozmluvnéhozáväzkuvočispoločnosti„MODRÝSTROM“,s.r.o.dodaťdohodnuté
množstvo spotrebiteľských balení liehu v zmysle čl. III, bod. 2 dodávateľsko - odberateľskej zmluvy.
Žalobca tak porušil svoj zmluvný záväzok voči spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o., pričom išlo o

zmluvný záväzok žalobcu, zabezpečený zmluvnou pokutou v prospech spoločnosti „MODRÝ STROM“,
s.r.o. a to spôsobom uvedeným v čl. V, bodu 3. a 4. dodávateľsko - odberateľskej zmluvy. Spoločnosť
„MODRÝ STROM“, s.r.o. pristúpila výzvami zo dňa 30.11.2009 a dňa 16.08.2010 k vymáhaniu
pohľadávky voči žalovanému z titulu zmluvnej pokuty vo výške 1.190.041,47 eur, vyčíslenej podľa
čl. V bodu 3 dodávateľsko - odberateľskej zmluvy (15 % z ceny nedodaného tovaru). Vzhľadom na

výšku vymáhanej pohľadávky žalobca nebol schopný uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote stanovenej
spoločnosťou „MODRÝ STROM“, s.r.o., preto došlo k dohode medzi žalobcom a spoločnosťou „MODRÝ
STROM“, s.r.o. o poskytnutí dodatočnej lehoty na uspokojenie tejto pohľadávky s tým, že spoločnosť
„MODRÝ STROM“, s.r.o. požadovala od žalobcu za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky uznanie
predmetného záväzku žalobcom, k čomu došlo dňa 10.11.2010. Žalobca tak mal postupovať z dôvodu,

aby predišiel k navýšeniu svojho záväzku voči spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. napr. o prípadné
trovy súdneho konania a pod. Žalobca napokon uhradil zmluvnú pokutu vo výške 1.190.041,47 eur
vymáhanú spoločnosťou „MODRÝ STROM“, s.r.o. a to postupne úhradou dňa 02.09.2010 vo výške
670.000 eur, dňa 16.03.2011 vo výške 123.360,98 eur a dňa 13.04.2011 vo výške 396.680,49 eur, keďže
išlo o právne opodstatnenú pohľadávku spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. voči žalobcovi.

2. Žalovaný žiadal uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody, ako neopodstatnený
zamietnuť. Žalovaný vo vyjadreniach v priebehu konania poukázal na to, že spoločnosť žalobcu vznikla
dňa 15.03.2006, dňa 10.04.2006 požiadala Colný úrad Bratislava podľa § 27 ods. 1, 2. zákona č.
105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu o registráciu a vydanie povolenia na opakované prijímanie

liehu z iného členského štátu v pozastavení dane, ktorú doplnil dňa 22.05.2006. V doplnení žiadosti
uviedol, že ročne predpokladá prijať 35.000 spotrebiteľského balenia liehu (SBL) Vodky konzumnej,
so 40% obsahom liehu, s objemom 1 L, 35.000 SBL Tuzemáku so 40% -ným obsahom liehu, s
objemom 1 L a 30.000 SBL Borovičky konzumnej so 40% obsahom liehu s objemom 1 L. Žalobca dňa
16.06.2006 zložil zábezpeku na spotrebnú daň z liehu vo výške 944.000,-Sk, ktorú bol povinný zložiť

podľa § 27 ods. 5 zákona č. 105/2004 Z. z. Colný úrad vydal žalobcovi dňa 21.06.2006 osvedčenie
o registrácii na spotrebnú daň z liehu a registroval ho ako oprávneného príjemcu. V ten istý deň
vydal žalobcovi aj povolenie na opakované prijímanie liehu v pozastavení dane z členského štátu
Česká republika. Dňa 13.07.2006 žalobca doručil colnému úradu žiadosť o vydanie Poukazu na odber
kontrolných známok. Colný úrad jeho žiadosti vyhovel vydaním odberného poukazu dňa 03.08.2006 na

1.050.000 ks kontrolných známok na SBL, s objemom 1 L a objemovou koncentráciou liehu 40%. Dňa
16.08.2006 žalobca opätovne doručil colnému úradu žiadosť o vydanie poukazu na odber kontrolných
známok. Colný úrad jeho žiadosti vyhovel vydaním odberného poukazu dňa 23.08.2006 na 1.050.000
ks kontrolných známok na SBL s objemom 0,5 L a objemovou koncentráciou 40%. Spotrebná daň
z liehu pripadajúca na SBL, na ktoré boli prevzaté kontrolné známky určené, predstavovala sumu

178.829.000,-Sk. V čase vydania poukazu na odber kontrolných známok žalobcovi právne predpisy
neviazali výdaj kontrolných známok na výšku zloženej zábezpeky. Colný úrad vykonal u žalobcu dňa
25.09.2006 miestne zisťovanie, z ktorého bola spísaná zápisnica. Predmetom zisťovania bol stav
zásob liehu podľa § 21 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z. z. a zistil, že odo dňa vydania povoleniana opakované prijímanie liehu v pozastavení dane t. j. od 21.06.2006 žalobca neuskutočnil nákup
liehu. K uvedenému zisteniu žalobca uviedol, že k termínu zisťovania stavu zásob liehu k 30.09.2006
neuskutočnil žiadny nákup liehu, a preto neuviedol ani evidenciu, ktorú bol povinný viesť podľa § 42

zákona č. 105/2004 Z. z. Preto po vyhodnotení rizika Colný úrad vydal rozhodnutie č. 57445/2006-5838
zo dňa 25.09.2006 o zabezpečení vecí (kontrolných známok) vydaných žalobcovi, vzhľadom na zjavný a
preukázateľný nepomer medzi údajmi uvádzanými žalobcom v žiadosti o registráciu zo dňa 10.04.2006
a v jej doplnení zo dňa 22.05.2006 a skutkovým stavom zisteným miestnym zisťovaním. Proti tomuto
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorému odvolací orgán Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím č.

43976/2006 zo dňa 26.01.2007 vyhovel a rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 57445/2006-5238 zo
dňa 25.09.2006 zrušil s tým, že rozhodnutie považoval za nedôvodné. Dňa 07.03.2007 boli žalobcovi
vrátené aj kontrolné známky. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.190.041,47 eur
s príslušenstvom, ktorá mu mala byť spôsobená tým, že na základe dodávateľsko - odberateľskej
zmluvy, ktorú žalobca ako dodávateľ uzavrel s odberateľom „MODRÝ STROM“, s.r.o. na dodávku
1.189.000 SBL konzumných liehovín v termíne do 31.12.2006. Za nesplnenie predmetu zmluvy v

dohodnutom termíne bola v čl. V bode 3 uvedenej zmluvy dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 15 %
z ceny nesplneného záväzku, bez ohľadu na zavinenie dodávateľa vo vzťahu k porušenému záväzku.
Žalobca teda tvrdí, že vzhľadom na to, že rozhodnutím Colného úradu Bratislava zo dňa 25.09.2006
došlo k zabezpečeniu kontrolných známok v počte 1.050.000 ks s objemom liehu 1 L a 1.029.000 ks
kontrolných známok s objemom liehu 0,5 L a ich následnému odňatiu z dispozičnej sféry, nemohol

svoj záväzok voči odberateľovi „MODRÝ STROM“, s.r.o. splniť. Za nesplnenie zmluvnej povinnosti
mu odberateľ dňa 20.08.2010 vystavil faktúru č. 2010 008 0451 na sumu 1.190.041,47 eur, čo malo
predstavovať 15%-nú zmluvnú pokutu z ceny nedodaného tovaru. Dňa 10.11.2010 sa napokon stretli
konatelia žalobcu a spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. za účelom vyriešenia záležitosti zmluvnej
pokuty. Zo stretnutia je vyhotovená zápisnica, kde žalobca zdôvodnil, že dlžnú sumu v stanovenej lehote

neuhradil, lebo sa mu nepodarilo zadovážiť peňažné prostriedky v predmetnej výške. Žalobca žiadal
o poskytnutie ďalšej lehoty za účelom získania peňažných prostriedkov výšky vymáhanej zmluvnej
pokuty.Spoločnosť„MODRÝSTROM“,s.r.o.predĺžilažalobcovilehotunazabezpečenieprostriedkov,čo
podmienila písomným uznaním pohľadávky. Následne žalobca uznal čo do dôvodu a výšky pohľadávku
v sume 1.190.041,47 eur vyplývajúcu z dodávateľsko - odberateľskej zmluvy zo dňa 01.08.2006.

Túto pohľadávku uhradil spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. v troch splátkach dňa 02.09.2010 v
sume 670.000,- eur, dňa 16.03.2011 v sume 123.360,98 eur a dňa 13.04.2011 sumu 369.680,49
eur. Žalovaný poukazoval na to, že z vyššie uvedených dokladov a to „Zápisnica zo stretnutia“ zo
dňa 10.11.2010, „Uznanie záväzku“ zo dňa 10.11.2010 a „Výzva na zaplatenie pohľadávky“ zo dňa
30.11.2009, ktorou spoločnosť „MODRÝ STROM“, s.r.o. vyzvala žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty

sa žalobca, ani zástupca spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. nezmienili o tom, že dňa 02.09.2010
žalobca uhradil na účet spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. časť z dohodnutej zmluvnej pokuty vo
výške 670.000,- eur. Pre žalovaného z nepochopiteľných dôvodov žalobca uznal pohľadávku v plnej
výške 1.190.041,47 eur, ktorá už v čase uznania záväzku mala predstavovať iba sumu 520.041,47
eur. Uvedené skutočnosti majú podľa žalovaného preukazovať, že žalobcom predložené doklady boli

tak, ako aj dodávateľsko - odberateľská zmluva, vypracované dodatočne, za účelom neoprávneného
získania prostriedkov od štátu. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že žalobca podal dňa 05.10.2006
odvolanie,vktoromneuvádza,žeuždňa01.08.2006uzavreldodávateľsko-odberateľskúzmluvu,podľa
ktorej nedodržaním dodávky konzumného liehu v požadovanom množstve a termíne do 31.12.2006 mu
vyplývala sankcia (zmluvná pokuta) vo výške 1.190.041,47 eur. V čase podania odvolania dodávateľsko

- odberateľská zmluva podľa žalovaného neexistovala. Až v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. zo dňa 02.06.2011 žalobca uviedol, že na základe
dodávateľsko-odberateľskejzmluvyuzavretejdňa01.08.2006malspoločnosti„MODRÝSTROM“,s.r.o.
dodať SBL v celkovom množstve 1.895.000 ks v lehote do 31.12.2006, pričom pri nesplnení podmienok
uvedených v zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 15% z ceny nesplneného záväzku.

Podľa toho, čo uviedol žalobca sa kontrolné známky po 31.12.2006 stali pre neho nepoužiteľnými.
Napriek tomu žalobca v žiadosti o okamžité vydanie kontrolných známok zo dňa 20.02.2007 uviedol,
že colný úrad nezákonným zadržiavaním kontrolných známok mu spôsobuje denne škodu veľkého
rozsahu. Aká konkrétna škoda mu zadržiavaním kontrolných známok po dátume 31.12.2006 mala
vzniknúť, žalobca nešpecifikoval. Žalobca počas celej doby platnosti povolenia prijímať lieh z iného

členského štátu v pozastavení dane prijal lieh iba 07.09.2007, v dôsledku čoho Colný úrad rozhodnutím
č. 17549/2009-5238 zo dňa 02.03.2009 odňal žalobcovi podľa ust. § 27 ods. 17 zákona č. 105/2004 Z.
z. povolenie prijímať lieh v pozastavení dane z iného členského štátu. Uvedené teda podľa žalovaného
preukazuje, že ešte v období podania odvolania dňa 05.10.2006 voči rozhodnutiu o zabezpečeníkontrolných známok neexistovala medzi žalobcom a spoločnosťou „MODRÝ STROM“, s.r.o. žiadna
dodávateľsko - odberateľská zmluva, pretože ak by bola v tom čase uzavretá, išlo by o hlavný argument
voči napadnutému rozhodnutiu Colného úradu z 25.09.2009. Podľa predložených výpisov z účtu žalobca

uhradil spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. pohľadávku, ktorú uznal, čo do výšky a dôvodu v sume
1.190.040,47 eur v troch splátkach, a to dňa 02.09.2010 v sume 670.000 eur, dňa 16.03.2011 v sume
123.360,98 eur a dňa 13.04.2011 v sume 396.680,49 eur. Z jednotlivých výpisov z účtu vyplýva, že
žalobca najskôr osobne finančné prostriedky zložil na účet a až následne uskutočnil úhradu v prospech
spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o., pričom dňa 01.09.2010 mal žalobca na účte nulový zostatok.

Napriek zrušeniu rozhodnutia Colného úradu č. 57445/2006-5838 zo dňa 25.09.2006 nebolo podľa
žalovaného vôbec preukázané, že žalobcovi predmetným rozhodnutím škoda vo výške 1.190.041,47
eur vôbec vznikla.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, podľa ust.§ 3 ods. 1, § 4 ods.
1 písm. c), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2 a 3, § 10 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 a 2, § 16 ods. 1 a 2, a § 17 ods. 1 z.

č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd prvej inštancie sa
v konaní pri dokazovaní zameral na zistenie, či sú splnené kumulatívne podmienky na priznanie nároku
na náhradu škody, tak ako vyžaduje zákon a to nezákonné rozhodnutie, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že
spoločnosť žalobcu bola zapísaná do Obchodného registra dňa 15.03.2006. Dňa 10.04.2006 žalobca

požiadal Colný úrad Bratislava o registráciu a vydanie povolenia na opakované prijímanie liehu z
iného členského štátu v pozastavení dane. Dňa 16.06.2006 žalobca zložil zábezpeku na spotrebnú
daň z liehu vo výške 944.000,-Sk, ktorú bol povinný zložiť podľa § 27 ods. 5 zákona č. 105/2004 Z.
z. Colný úrad vydal žalobcovi dňa 21.06.2006 osvedčenie o registrácii na spotrebnú daň z liehu a
zaregistroval ho ako oprávneného príjemcu. Dňa 13.07.2006 žalobca doručil Colnému úradu žiadosť o

vydanie Poukazu na odber kontrolných známok, pričom žiadal vydať 1.000.000 ks kontrolných známok
na SBL s objemom 1L a objemovou koncentráciou liehu 40%. Colný úrad vydal dňa 03.08.2006 odberný
poukaz na 1.050.000 ks kontrolných známok na SBL. Dňa 16.08.2006 navrhovateľ opätovne požiadal
Colný úrad o vydanie odberného poukazu na 1.000.000 ks kontrolných známok na SBL s objemom
0,5 L a objemovou koncentráciou 40%. Colný úrad po vykonaní miestneho zisťovania dňa 25.09.2006

a vyhodnotení zisteného skutkového stavu vydal dňa 25.09.2006 rozhodnutie č. 57445/2006- 5838
zo dňa 25.09.2006 o zabezpečení kontrolných známok vydaných žalobcovi v množstve 1.050.000
ks na označenie SBL s objemom 0,5 L a 1.029.000 ks na označenie SBL s objemom 1 L. Proti
tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 43976/2006 zo
dňa 26.01.2007 ako nadriadený orgán odvolaniu vyhovel a rozhodnutie Colného úradu Bratislava č.

57445/2006-5238 zo dňa 25.09.2006 zrušil. Dňa 07.03.2007 boli žalobcovi vrátené kontrolné známky.
Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že druhou a nevyhnutnou kumulatívnou podmienkou pre priznanie
nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je vznik škody. Je to ujma, ktorá nastane
v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, peniazmi. Je
teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, ak by nedošlo k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody

má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu a má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej
ujmy, nie však viac. Je veľmi podstatné, že skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkovéhostavupoškodenéhoareprezentujúcamajetkovéhodnoty,ktorébybolonutnévynaložiť,aby
došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Podľa tvrdenia žalobcu spoločnosť „MODRÝ STROM“, s.r.o.
pristúpila výzvami zo dňa 30.11.2009 a dňa 16.08.2010 k vymáhaniu pohľadávky voči žalobcovi z titulu

zmluvnej pokuty vo výške 1.190.041,47 eur vyčíslenej podľa čl. V bodu 3 dodávateľsko - odberateľskej
zmluvy (15 % z ceny nedodaného tovaru). Vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky žalobca nebol
schopný uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote stanovenej spoločnosťou „MODRÝ STROM“, s.r.o.,
preto došlo k dohode medzi žalobcom a spoločnosťou „MODRÝ STROM“, s.r.o. o poskytnutí dodatočnej
lehoty na uspokojenie tejto pohľadávky s tým, že spoločnosť „MODRÝ STROM“, s.r.o. požadovala od

žalobcu za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky uznanie predmetného záväzku žalobcom, k čomu
došlo dňa 10.11.2010. Žalobca tak mal postupovať z dôvodu, aby predišiel navýšeniu svojho záväzku
voči spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. V zmysle zápisnice zo dňa 10.11.2010 bol záväzok zo strany
žalobcu uznaný v plnej výške napriek skutočnosti, že časť zmluvnej pokuty vo výške 670.000 eur už bola
z jeho strany uhradená (dňa 02.09.2010). Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by žalobcovi

vôbec vznikla nejaká škoda. Poukázal na to, že v akejkoľvek korešpondencii, ako aj v predložených
listinných dôkazoch neexistuje do dňa 05.10.2006 (podanie odvolania žalobcu voči rozhodnutiu colného
úradu), resp. do roku 2011 (žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 02.06.2011)
zmienka o existencii zmluvnej pokuty vo výške 15 % z ceny nesplneného záväzku, ktorá malabyť súčasťou dodávateľsko - odberateľskej zmluvy zo dňa 01.08.2006. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplýva, že dňa 31.08.2010 uzavreli Mário Gotti a lvo Ružič zmluvu o bezúročnej pôžičke
na sumu 670.000 ,- eur a dňa 12.04.2011 zmluvu o bezúročnej pôžičke na sumu 330.000,- eur. Súd prvej

inštancie neakceptoval právnu argumentáciu zástupcu žalobcu, že si žalobca - spoločnosť GRAMON,
spol. s r.o. tieto finančné prostriedky požičala. Pritom z obsahu zmluvy, ako aj z výpovedí veriteľa a
dlžníka jednoznačne vyplývalo, že išlo o zmluvný vzťah medzi dvoma fyzickými osobami. Predmetné
finančné prostriedky Mário Gotti vložil na účet spoločnosti GRAMON, spol. s r.o. a následne boli
prevodom zaslané na účet spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o., za účelom uhradenia zmluvnej pokuty

vo výške 1.190.041 eur a to v troch splátkach: dňa 02.09.2010 v sume 670.000 eur, dňa 16.03.2011 v
sume 123.360,98 eur a dňa 13.04.2011 sumu 396.680,49 eur. Podľa výpisov z účtov pán Mário Gotti
najskôr osobne finančné prostriedky vložil na účet žalobcu a až následne sa uskutočnila úhrada v
prospech spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o., pričom dňa 01.09.2010 mal žalobca na účte ešte nulový
zostatok. Z uvedeného vyplýva, že došlo k transferu peňažných prostriedkov vo výške 1 mil. eur medzi
fyzickými osobami, pričom táto suma bola dlžníkom vložená na účet spoločnosti žalobcu a následne

vyplatená na účet spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o., kde pôvodne pôsobil veriteľ Ivo Ružič ako
štatutárny orgán do 23.04.2010. Podľa názoru súdu prvej inštancie pri takto ustálenom skutkovom stave
vznikla škoda veriteľovi zo zmlúv o pôžičke a nie spoločnosti žalobcu. Záväzok uhradiť sumu vo výške
1.000.000,- eur teda vznikol pánovi Máriovi Gottimu, ako dlžníkovi a z ničoho nevyplýva, že spoločnosti
navrhovateľa - GRAMON, spol. s r. o. vznikla ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu. To, že

cezazjejúčtubolavyplatenázmluvnápokutaspoločnosti„MODRÝSTROM“,s.r.o.,nepreukazujepodľa
súdu prvej inštancie, že došlo k úbytku jej pôvodnej majetkovej hodnoty. Vôbec nebolo preukázané, že
by žalobca predmetnú majetkovú hodnotu nadobudol napr. navýšením základného imania v daňovom
priznaní za rok 2010. Žalobca vykázal v úvahe na strane pasív ako záväzok z obchodného styku sumu
123.361 eur, ale podľa predložených listinných dôkazov (uznanie záväzku z 10.11.2010) mal mať ešte k

31.12.2010 záväzok z obchodného styku voči spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. v sume 396.680,49
eur (išlo o poslednú splátku zmluvnej pokuty zaplatenej dňa 16.04.2011). Dodatočné daňové priznanie
predložil žalobca daňovému úradu až dňa 02.07.2012, po pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.06.2012,
a na ktorom bola predmetná skutočnosť uvedená. Za veľmi podstatnú súd prvej inštancie považoval
aj skutočnosť, že bez ohľadu na formálny obsah zmlúv medzi spoločnosťami LIHO - Blanice, spol.

s r. o. a GRAMON, s.r.o., a „MODRÝ STROM“,s.r.o., spoločnosť žalobcu, ani spoločnosť „MODRÝ
STROM“, s.r.o. podľa daňových priznaní od roku 2005 do 2011 nedisponovali dostatočným objemom
finančných prostriedkov na zaplatenie za dodaný tovar v celkovom množstve 1.895.000 ks 40 % liehu
v l L a 0,5 L balení. Žalobca vykázal zisk v roku 2006 vo výške iba 3.207,13 eur (96.618,-Sk) a od
roku 2007 až 2011 vykazoval zisk v nulových číslach. Spoločnosť „MODRÝ STROM“, s.r.o. vykázala v

daňovom priznaní v roku 2005 stratu 427.294,26 eur (12.872.667,-Sk) za rok 2006 stratu 164.852,98
eur (4.966.361,-Sk) až v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2006, ktoré bolo podané až v roku 2009
vykázala spoločnosť zisk 7.755,39 eur (233.639,-Sk). Pritom predpokladaný obchod s liehom vyžadoval
objem financií až v celkovej výške 6.671.977,70 eur (201.000.000,-Sk). Z hľadiska vyhodnotenia obsahu
čl. 5 bodu 3. predloženej dodávateľsko - odberateľskej zmluvy z 01.08.2006, súd prvej inštancie dodal,

že súčasťou zmluvnej pokuty bola aj daň z pridanej hodnoty. Keďže zmluvná pokuta nenapĺňa pojmové
znaky predmetu dane z pridanej hodnoty, a ani nebola zaplatená pri vstupe, nakoľko sa obchodná
transakcia vôbec neuskutočnila, súd by nemohol ani túto časť zmluvnej pokuty považovať za titul k
náhrade škody (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 10. 2009, sp. zn. 2MObdo/3/2009). Vznik
škody spoločnosti žalobcu nepovažoval súd prvej inštancie za riadne preukázaný, a teda uviedol, že

skúmanie ďalšej podmienky a to príčinnej súvislosti odpadlo, ako irelevantné. Týka sa to aj uplatnenej
námietky premlčania zo strany žalovaného, keďže vznik škody nebol v konaní preukázaný a podľa
názoru súdu prvej inštancie ak žalobcovi škoda nevznikla, nemohla ani začať plynúť premlčacia lehota
podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

4. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca poukazuje v odvolaní na to, že sa zmieňoval v
období, kedy trval protiprávny stav spôsobený nezákonným odňatím kontrolných známok žalobcovi o

vznikajúcej škode. To, že žalobca sa výslovne nezmienil o dodávateľsko - odberateľskej zmluve zo
dňa 01.08.2006, resp. o zmluvnej pokute uplatňovanej na základe uvedenej zmluvy, je pochopiteľné,
nakoľko žalobca ešte nemal v danom čase vedomosť o tom, že spoločnosť „MODRÝ STROM", s.r.o.
pristupuje k vymáhaniu zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola v dodávateľsko - odberateľskej zmluvezo dňa 01.08.2006 dohodnutá ako fakultatívna, nie obligatórna, tzn. nárok na jej zaplatenie vznikol po
tom, ako si ju oprávnený subjekt uplatnil u žalobcu. V danom čase preto ešte nebolo možné hovoriť o
vzniku škody na strane žalobcu, z titulu zaplatenej zmluvnej pokuty. Avšak žalobcovi prirodzene vznikala

škoda napr. z titulu ušlého zisku, z dôvodu nemožnosti realizovať jeho obchodné zámery v oblasti
dodávky SBL liehu pre odňatie kontrolných známok. Preto zmienka žalobcu v daných dokumentoch o
vznikajúcej škode vo všeobecnej rovine bola absolútne opodstatnená. Podstatné je aj to, že zmienka o
existenciidodávateľsko-odberateľskejzmluvyzodňa01.08.2006vodvolanížalobcuvočinezákonnému
rozhodnutiu Colného úradu Bratislava o zabezpečení kontrolných známok by bola právne irelevantná v

jeho snahe dosiahnuť zrušenie rozhodnutia o zabezpečení kontrolných známok. Žalobca ďalej uviedol,
že bol povinný uhradiť peňažný záväzok v podobe zmluvnej pokuty voči spoločnosti „MODRÝ STROM",
s.r.o. vo výške 1.190.041,47 eur, nakoľko došlo k porušeniu jeho zmluvného záväzku voči spoločnosti
„MODRÝ STROM", s.r.o. v zmysle v čl. III., bod 2. Dodávateľsko - odberateľskej zmluvy. Žalobca uhradil
zmluvnú pokutu spoločnosti „MODRÝ STROM", s.r.o. bezhotovostným platobným stykom, prevodom z
bankového účtu žalobcu na účet spoločnosti „MODRÝ STROM", s.r.o.. Úhradou predmetnej zmluvnej

pokuty žalobcom došlo k zmenšeniu jeho majetkových hodnôt a takto k vzniku majetkovej ujmy na
jeho strane a to bez ohľadu na akékoľvek iné skutočnosti, vrátane tých, na ktoré poukazuje súd prvej
inštancie a žalovaný (tzn. bez ohľadu na spôsob získania peňažných prostriedkov žalobcom použitých
naúhraduzmluvnejpokuty,resp.právnyvzťahmedziG.A.I.ažalobcomvovecipeňažnýchprostriedkov,
ktoré boli použité na úhradu zmluvnej pokuty). Žalobca vykonaním platby v prospech účtu spoločnosti

„MODRÝ STROM", s.r.o. prišiel o pohľadávku voči banke v nominálnej hodnote 1.190.041,47 eur,
teda majetok žalobcu sa zmenšil o majetkovú hodnotu, v podobe pohľadávky voči banke vo výške
1.190.041,47eur.Nazákladeuvedenéhomážalobcazato,žebezhotovostnouúhradouzmluvnejpokuty
vo výške 1.190.041,47 eur v prospech spoločnosti „MODRÝ STROM", s.r.o. vznikla škoda, nakoľko
žalobca prišiel o pohľadávku voči banke vo výške 1.190.041,47 eur a takto sa zmenšil jeho majetkový

stav. Je potrebné zdôrazniť, že jedným z predpokladov úspešného uplatňovania pohľadávky z titulu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je vznik škody, a nie preukazovanie, akým spôsobom
nadobudol poškodený majetok, o ktorý v dôsledku nezákonného rozhodnutia prišiel. Na účely tohto
súdneho konania postačovalo, aby žalobca preukázal úhradu zmluvnej pokuty predložením príslušných
výpisov z bankových účtov. To, že G. I. predložil súdu aj zmluvy o pôžičke medzi ním a B. A., bolo len na

základe požiadavky súdu prvej inštancie, aby preukázal, ako získal peňažné prostriedky, ktoré následne
G. I. ako konateľ žalobcu použil na úhradu zmluvnej pokuty v prospech spoločnosti „MODRÝ STROM",
s.r.o. Vzťah medzi G. I. a žalobcom vo veci peňažných prostriedkov vo výške 1.190.041,47 eur je v tejto
veci irelevantný. Podstatné je to, že predmetné peňažné prostriedky boli vo vlastníctve žalobcu, a boli
súčasťoujehomajetkovejsféry(súčasťoumajetkovejsférysamohlistaťnapr.ichdarovanímzostranyG.

I. žalobcovi, alebo na základe zmluvy o pôžičke medzi G. I. a žalobcom). V tejto časti možno považovať
podľa žalobcu rozhodnutie za prekvapivé. V priebehu súdneho konania boli riešené viaceré aspekty
danej kauzy (premlčanie a pod.), ktorým bola spochybňovaná dôvodnosť vymáhanej pohľadávky.
Spornosť vzniku škody z nejasného vzťahu medzi žalobcom a G. I. ohľadom peňažných prostriedkov,
použitých na úhradu zmluvnej pokuty, nebol zo strany súdu prvej inštancie prezentovaný, ako sporný. Z

uvedeného dôvodu v uvedenom smere ani neprebiehalo dokazovanie, súd prvej inštancie túto záležitosť
bližšie neskúmal, a táto otázka sa žiadnym spôsobom bližšie nepertraktovala. Je preto prekvapivé,
že súd prvej inštancie založil na tejto skutočnosti svoje rozhodnutie. Judikatúra Najvyššieho súdu SR
ustálila, že „vydanie prekvapivého rozhodnutia" je potrebné kvalifikovať ako procesný postup, ktorým
súd odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom. Časť odôvodnenia rozhodnutia, že zainteresované

subjekty nemali údajne dostatok peňažných prostriedkov na realizovanie predpokladaného obchodu,
podľa žalobcu potvrdzuje, že súd prvej inštancie nepochopil predmetnú obchodnú transakciu z
ekonomicko-podnikateľského hľadiska. Celá obchodná transakcia so spotrebnými baleniami liehu medzi
LIHO - Blanice, s.r.o. - GRAMON, s.r.o. - „MODRÝ STROM", s.r.o. bola rozdelená na cca 5 mesiacov
(od 08/2006 do 12/2006). Podľa § 14 ods. 2 Zákona o spotrebnej dani v príslušnom znení ak je daňovým

dlžníkom oprávnený príjemca, ktorú v rámci podnikania opakovane prijíma lieh v pozastavení dane z
iného členského štátu, je povinný najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho v mesiaci,
v ktorom mu vznikla daňová povinnosť, podať colnému úradu daňové priznanie vyhotovené podľa vzoru
ustanoveného všeobecne záväzným právnym predpisom, vydaným podľa § 49 ods. 3 a v rovnakej
lehote zaplatiť daň. Podľa § 12 ods. 1 písm. c) citovaného zákona daňová povinnosť, ak tento zákon

neustanovuje inak, vzniká uvedením liehu do daňového voľného obehu dňom prijatia liehu oprávneným
príjemcom alebo daňovým splnomocnencom prepraveného na daňové územie v pozastavení dane. Z
citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že splatnosť spotrebnej dane by bola k 25. dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom by vznikla daňová povinnosť. Z predošlýchdvoch odsekov vyplýva, že na zrealizovanie predmetného obchodu so spotrebiteľskými baleniami
liehu nebolo potrebné disponovať naraz celým kapitálom, ktorý bol nevyhnutý na riadne financovanie
danej transakcie. Celý biznis plán žalobcu bol postavený na dostatočne dlhej lehote splatnosti za

spotrebnú daň v rozmedzí 25 až 55 dní, podľa dátumu dovozu, t.j. dátumu vzniku daňovej povinnosti.
Z ekonomického hľadiska plánovaný obchod s liehom medzi LIHO - Blanice, spol. s r.o. - GRAMON,
s.r.o. - „MODRÝ STROM", s.r.o. neprekračoval ekonomické možnosti zainteresovaných subjektov,
resp. z ekonomického aspektu nebol žiadnym spôsobom neobvyklý, naopak, bol realizovateľný danými
subjektmi. V čl. V. bod 3. dodávateľsko - odberateľskej zmluvy bol dohodnutý spôsob určenia výšky

zmluvnej pokuty a to vo výške 15 % z ceny tovaru vrátane DPH, ktorý nebol dodávateľom dodaný
do 31.12.2006 odberateľovi. Princíp zmluvnej autonómie zmluvných strán, ktorým je ovládaná oblasť
súkromného práva, v spojení s čl. II. ods. 3 Ústavy SR, umožňuje upraviť vzájomné práva a povinnosti
akýmkoľvek spôsobom, ktorý neodporuje kogentným ustanoveniam, je zrozumiteľný a určitý. Žalobca
má za to, že je možné pri úprave spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty dohodnúť ako základ cenu
tovaru spolu s DPH, ktorý nebol dodaný. Výraz „cena tovaru + DPH, ktorý nebol dodaný" je slovné

vyjadrenie nominálnej hodnoty, z ktorej sa vypočítava výška zmluvnej pokuty. Je pritom nepodstatné, že
DPH nebola reálne uhradená - táto skutočnosť neznemožňuje určiť výšku zmluvnej pokuty.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie síce dospel k
záveru, že vznik škody žalobcu nie je riadne preukázaný a s týmto jeho názorom sa stotožňuje, no

súčasne má za to, že žalobca nepodal žalobu včas. Aj napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie
sa vo svojom rozhodnutí nevenuje osobitne námietke premlčania, žalovaný trvá naďalej na tom, že
predmetný nárok je premlčaný. Nakoľko v danom prípade nebolo zrušené právoplatné rozhodnutie,
vzťahuje sa na premlčanie nároku ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa
právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Z ustálenej

judikatúry a právnej praxe vyplýva, že poškodený sa v zmysle uvedeného ustanovenia dozvie o škode
vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej
rozsah. Nie je teda potrebné, aby poškodený poznal výšku škody presne. Poškodený sa o vzniku škody
spravidla dozvie vtedy, kedy dôjde k zrušeniu nezákonného rozhodnutia. V danej veci máme za to, že
žalobca sa o prípadnom vzniku škody mohol dozvedieť už z rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zo

dňa 26.01.2007, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o zabezpečení kontrolných známok (t.j. nezákonné
rozhodnutie). Žalobca sa dokonca o vzniku škody sám zmieňoval vo svojom liste zo dňa 20.02.2007,
ktorým vyzval colný úrad o okamžité vydanie zabezpečených kontrolných známok (teda už v tom čase
nadobudol presvedčenie, že mu škoda vznikla), no žalobný návrh na súd podal až v roku 2011 a tým
došlo k premlčaniu uvedeného nároku. V odvolaní zo dňa 28.11.2014 sa žalobca komplikovane snaží

preukázaťvznikskutočnejškodytým,žeúhradouzmluvnejpokutyvovýške1.190.041,47eurvprospech
spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. prišiel o pohľadávku voči banke a takto sa zmenšil jeho majetkový
stav. Tvrdí, že nie je podstatné, ako žalobca nadobudol peňažné prostriedky na úhradu zmluvnej pokuty,
ale to, že uvedené prostriedky boli vo vlastníctve žalobcu a boli súčasťou jeho majetkovej sféry. Súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že došlo len k transferu peňažných prostriedkov vo výške

1 mil. eur medzi fyzickými osobami (G. I. ako dlžník a B. A. ako veriteľ), ktoré následne vložil pán I. na
účet žalobcu. Skutočnosť, že z účtu navrhovateľa bola vyplatená zmluvná pokuta spoločnosti „MODRÝ
STROM" s.r.o. ešte nepreukazuje, že došlo k úbytku z jeho pôvodnej majetkovej hodnoty, nebolo
preukázané, že by žalobca predmetnú majetkovú hodnotu nadobudol napr. navýšením základného
imania, a teda nebol preukázaný vznik škody. Žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že uvedené finančné

prostriedky od G.A. I. mohol nadobudnúť napríklad darovaním, alebo na základe zmluvy o pôžičke, ide
však len o ničím nepodložené teórie.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uvádza, že škoda na strane žalobcu vznikla až
zmenšenímjehomajetkuatookamihomúhradypohľadávkyspoločnosti„MODRÝSTROM“,s.r.o.ztitulu

zmluvnej pokuty. Ak žalovaný tvrdí, že škoda vznikla už skôr, zrušením rozhodnutia Colného úradu zo
dňa 26.01.2007 o zabezpečení kontrolných známok, ide o nesprávny právny názor, pretože týmto žiadna
škoda na strane žalobcu nevznikla; na strane žalobcu nedošlo k okamihu zrušenia uvedeného colného
rozhodnutia k žiadnemu zmenšeniu majetku žalobcu. Nesplním záväzku žalobcu dodať dohodnuté
množstvo tovaru spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. v dôsledku nezákonného odobratia kontrolných

známok došlo ku vzniku pohľadávky spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. voči žalobcovi na zaplatenie
zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinnosti dodať dohodnuté množstvo tovaru do 31.12.2006.
Možno dôvodiť, že škoda na strane žalobcu nevznikla ani okamihom vzniku pohľadávky spoločnosti
„MODRÝ STROM“, s.r.o. voči žalobcovi z titulu zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnou pokutouzabezpečenej povinnosti, v dôsledku nezákonného odobratia kontrolných známok, ale až úhradou
tejto pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty; ak by totiž spoločnosť „MODRÝ STROM“, s.r.o. nevymohla
predmetnú pohľadávku od žalobcu, nedošlo by na jeho strane k zmenšeniu jeho majetku. Vznik záväzku

(v našom prípade záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu) nie je možné považovať za škodu ani za vedomosť o
škode na strane subjektu, ktorý je subjektom povinnosti pri tomto záväzku, nakoľko ku splneniu záväzku,
a teda ani k zmenšeniu majetku povinného nemusí dôjsť z rôznych príčin. Škoda, resp. vedomosť
o škode vzniká až okamihom uspokojenia záväzku, teda v danom prípade okamihom uspokojenia
pohľadávky, z titulu zmluvnej pokuty a od tohto okamihu začala plynúť 3 ročná premlčacia lehota.

Ak žalovaný tvrdí, že peňažné prostriedky použité žalobcom na úhradu zmluvnej pokuty v prospech
spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. nepatrili žalobcovi, bol povinný uvedenú skutočnosť preukázať, čo
však nevykonal. Jedným z predpokladov úspešného uplatňovania pohľadávky z titulu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím je vznik škody, a nie preukazovanie, akým spôsobom nadobudol poškodený
majetok, o ktorý v dôsledku nezákonného rozhodnutia prišiel.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Odvolací súd v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie z dôvodu, že bolo potrebné

zopakovať dokazovanie. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP) a dospel k
záveru, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie je vecne správny.

9. Žalovaný podaním doručeným mailom dňa 16.09.2020 o 7.48 hod požiadal o odročenie pojednávania

z dôvodu, že p. G.. N. I., poverená zastupovaním žalovaného v predmetnom spore oznámila dňa
16.09.2020, že má zdravotné problémy s potrebou čerpania PN. Odvolací súd dané ospravedlnenie
vyhodnotil ako nedôvodné, najmä vzhľadom k tomu, že žalovaný je ministerstvo, ktoré zamestnáva
viacero zamestnancov, ktorí môžu zastúpiť žalovaného na pojednávaní. Žalobca z dôvodu, že
ospravedlnenie nebolo vyhodnotené ako dôvodné, v zmysle ust. § 274 CSP navrhol, aby odvolací súd

rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Odvolací súd návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom
pre zmeškanie žalovaného považoval za nedôvodný, keď v ust. § 274 CSP je uvedené, že rozsudkom
pre zmeškanie sa rozhoduje o žalobe, avšak odvolací súd rozhoduje o odvolaní. Odvolací súd je pri
rozhodnutí viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, rozhoduje o odvolaní a nie žalobe, ako takej.
Spôsoby akými je možné rozhodnúť o odvolaní sú presne ustanovené v § 386, § 387,§ 388, § 389, §

390 a § 391 CSP, teda použitie ustanovení o rozsudku pre zmeškanie sú v odvolacom konaní vylúčené.

10. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie síce
rozhodol vecne správne, keď žalobu zamietol, avšak odvolací súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k inému skutkovému stavu veci a k inému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie. V danej

veci nebolo sporné, že došlo k zrušeniu rozhodnutia colného úradu Bratislava zo dňa 25.09.2006,
sp. zn. 57445/2006-5238 pre jeho nezákonnosť a to rozhodnutím Colného riaditeľstva SR zo dňa
26.01.2007, sp. zn. 43976/2006, nebola teda sporná existencia nezákonného rozhodnutia. Je potrebné
zaoberať sa teda otázkou či došlo ku vzniku škody spočívajúcej v zaplatení zmluvnej pokuty, a ak
áno, či tu je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím colného úradu Bratislava zo dňa

25.09.2006, sp. zn. 57445/2006-5238 a škodou. Súd prvej inštancie zamietol návrh na tom právnom
závere, že škoda žalobcovi vôbec nevznikla, nakoľko z ničoho nevyplýva, že žalobcovi vznikla ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu. To, že cez a z jej účtu bola vyplatená zmluvná pokuta
spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. nepreukazuje podľa záveru súdu prvej inštancie, že došlo k úbytku
jej pôvodnej majetkovej hodnoty. Tento záver súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu neobstojí,

nakoľko je právne irelevantné, akým spôsobom žalobca získal financie na uhradenie zmluvnej pokuty. Z
dokazovania vyplynulo, že žalobca uhradil spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. zmluvnú pokutu, teda
došlo k úbytku jeho majetku, keď finančné prostriedky boli vložené na účet žalobcu, a následne z tohto
účtu boli poukázané spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že na skutkový stav danej veci je potrebné aplikovať aj nižšie uvedené
ustanovenia právnych predpisov upravujúce dodatočnú nemožnosť plnenia, ktoré neboli súdom
prvej inštancie použité. Keďže obchodný zákonník upravuje len niektoré ustanovenia o dodatočnejnemožnostiplnenia,použijúsavobchodnoprávnychzáväzkovýchvzťahochajustanoveniaobčianskeho
zákonníka. Odvolací súd vyzval strany sporu, aby sa k použitiu týchto ustanovení vyjadrili.

12. Podľa ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka
plniť zanikne.

13. Podľa ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno
uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

14.Podľaust.§577ods.1ObčianskehozákonníkaDlžníkjepovinnýbezzbytočnéhoodkladupotom,čo
sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie nemožným, oznámiť to veriteľovi, inak zodpovedá za škodu,
ktorá vznikne veriteľovi tým, že nebol včas o nemožnosti upovedomený.

15. Podľa ust. § 354 Obchodného zákonníka pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo

jeho časti nastávajú obdobne účinky uvedené v § 351 .

16. Podľa ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva
a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody

vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto
zákona podľa § 262 , riešenia
sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom
na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

17. V danom prípade žalobca zaplatenie zmluvnej pokuty spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. označil
za majetkovú ujmu spôsobenú mu žalovanou a za príčinu vzniku tejto ujmy považoval nezákonné
rozhodnutie Colného úradu Bratislava zo dňa 25.09.2006, sp. zn. 57445/2006-5238. Bolo preto potrebné
posúdiť, či došlo k uplatnenej škode, a či nezákonné rozhodnutie Colného úradu Bratislava zo dňa
25.09.2006, sp. zn. 57445/2006-5238 malo ako príčina priamo za následok vznik škody, spočívajúci

v zaplatení zmluvnej pokuty. Vyhodnotením všetkých skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania, dospel odvolací súd k záveru, že k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty ani nedošlo a nie
je daná ani priama príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a zaplatením zmluvnej pokuty.
Dôležitou právnou skutočnosťou v danej veci je, že vydaním rozhodnutia o zabezpečení kontrolných
známok nastala v rámci zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou „MODRÝ STROM“, s.r.o. dodatočná

nemožnosť plnenia, týkajúca sa predmetného tovaru, ktorá je jedným zo spôsobov zániku záväzkov.
Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Dlžník je povinný bez zbytočného
odkladu po tom, čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie nemožným, oznámiť to veriteľovi,
inak zodpovedá za škodu, ktorá vznikne veriteľovi tým, že nebol včas o nemožnosti upovedomený.
Dodatočnou nemožnosťou plnenia záväzku t.j. odňatím kontrolných známok došlo k zániku zmluvy ex

lege s tým, že žalobca mal povinnosť oznámiť svojmu zmluvnému partnerovi, že došlo k dodatočnej
nemožnosti plnenia, teda k zániku záväzku. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu nekonal obozretne,
nakoľko pri dodatočnej nemožnosti plnenia neoznámil odberateľovi, že zmluva zanikla. Keďže dovtedy
takpovediac nevznikol žalobcovi zo zmluvy nárok na zmluvnú pokutu, a zmluva zanikla ku dňu 26.9.2006
(t.j. deň po doručení rozhodnutia colného úradu o zabezpečení kontrolných známok) zanikla aj samotná

dohoda o zmluvnej pokute, ako akcesorický záväzok. Inak povedané, nárok na zmluvnú pokutu by
žalobcovi vznikol iba v prípade, ak by sa tak stalo pred ukončením zmluvy. Navyše pre takýto prípad t.j.
z iných dôvodov, ako pri nesplnení záväzku ani zmluvná pokuta v rámci predmetnej zmluvy dohodnutá
nebola.

18. Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky. Ak premlčacia doba začala žalobcovi plynúť dňom 26.09.2006 (t.j. deň po
doručení rozhodnutia colného úradu o zabezpečení kontrolných známok) t.j. zánikom zmluvy z dôvodu
dodatočnej nemožnosti plnenia, tak uplynula dňa 26.09.2010. Preto, ak žalobca uznal svoj záväzok
zaplatiťzmluvnúpokutudňa10.11.2010,danéuznaniebolorealizovanépouplynutípremlčacejlehoty.Aj

keď Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach uvedené uznanie premlčaného záväzku takpovediac
pripúšťa, za takéto uznanie premlčaného záväzku už môže niesť zodpovednosť výlučne ten, kto takýto
záväzok uznal t.j. žalobca, a preto aj z tohto dôvodu uznania premlčaného záväzku je požadovaný nárok
žalobcu na náhradu škody od žalovaného vylúčený.19. Vyššie uvedené skutočnosti sú relevantné aj z pohľadu posúdenia príčinnej súvislosti, medzi
nezákonným rozhodnutím a škodou. Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi

nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za
škodu. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia,
teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že
príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii
nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu

vzniku škody. Zároveň treba uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a
konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak
záver, či v konkrétnom prípade, je či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou,
pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom
tento právny záver je samozrejme závislý na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná
skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o

jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu
podstatnú. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2011, sp. zn. 5 Cdo 24/2011). Atribútom príčinnej
súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný,
nestačí ak je len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať,

či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť,
s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Zo sledu relevantných príčin a následkov nevyplýva
zmenšenie majetku žalobcu priamo postupom Colného úradu Bratislava, ale z dôvodu, že žalobca
pri zistení dodatočnej nemožnosti plnenia, túto skutočnosť neoznámil bezodkladne dodávateľovi, čím
porušil ust. § 577 OZ, a následne uznal nárok na zmluvnú pokutu, ktorý tu nebol daný, respektíve v

čase uznania bol premlčaný. Priamou príčinou zaplatenia zmluvnej pokuty, je teda porušenie zákonných
povinností žalobcu a nie nezákonné rozhodnutie. Samotné správanie žalobcu viedlo k vzniku škody na
jeho majetku, pretože sa nesprával ako subjekt bdelý práva, ale skôr jeho konanie k takému následku
smerovať mienil. Nepokúsil sa predísť vzniku škody napríklad tým, že neoznámil svojmu zmluvnému
partnerovi už v septembri v roku 2006, že tovar nedodá, aby sa tento mohol zariadiť inak, prípadne

dojednať s ním zmenu obsahu pôvodnej zmluvy, napríklad, že tovar dodá dodatočne t. j. potom, čo mu
bude povolenie vydané. Iba v prípade, že by takto postupoval a jeho zmluvný partner by naďalej trval
na plnení pôvodnej zmluvy by bolo možné konštatovať, že žalobca urobil všetko preto, aby ku vzniku
škody nedošlo a za takéto konanie by potom mohol byť zodpovedný štát. Odvolací súd sa nestotožňuje
ani s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho podaní zo dňa 11.06.2020 s odôvodnením, že išlo iba o

dočasnú nemožnosť plnenia, keďže už samotný fakt, že k zrušeniu nezákonného rozhodnutia došlo v
roku 2007 (konkrétne dňa 26.01.2007) t. j. po uplynutí lehoty, na ktorú bola zmluva uzavretá (dodanie
tovaru malo byť realizované do 31.12.2006) dokazuje, že nemožnosť plnenia do riadneho ukončenia
zmluvy bola trvalá. Iná by bola situácia, ak by k vydaniu zrušujúceho rozhodnutia došlo ešte pred
uplynutím lehoty na plnenie t. j. do 31.12.2006, kedy by bolo možné predmet zmluvy v dojednanej lehote

ešte splniť.

20.Odvolacísúdpoukazujeinatúskutočnosť,ževyhodnotenímdôkazovvichvzájomnýchsúvislostiach
sa vynárajú dôvodné pochybnosti o tom, či skutočne malo dôjsť k realizácii odberateľsko - dodávateľskej
zmluvy, a či táto bola uzatvorená dňa 01.08.2006. Žalobca v odvolaní, ktoré podal dňa 05.10.2006

voči rozhodnutiu colného úradu Bratislava zo dňa 25.09.2006, sp. zn. 57445/2006-5238, ktorým boli
žalobcovi zabezpečené kontrolné známky, vôbec neupozornil na tú skutočnosť, že má uzatvorenú
konkrétnu dodávateľsko - odberateľskú zmluvu so spoločnosťou „MODRÝ STROM“, s.r.o. zo dňa
01.08.2006, a v ktorej si v prípade nedodržania záväzku dodať dohodnuté množstvo tovaru upravili
strany zmluvnú pokutu. Odvolaciemu súdu sa javí ako nelogické, že žalobca v odvolaní voči rozhodnutiu

Colného úradu Bratislava zo dňa 25.09.2006, sp. zn. 57445/2006-5238, neupozornil na predmetnú
dodávateľko - odberateľskú zmluvu, keď sám v tomto odvolaní argumentoval tým, že mu vzniká škoda.
Žalobca v odvolaní uvádzal skutočnosti, ako napríklad, že: "Zvýšenie predpokladaného objemu dodávky
oproti pôvodnej zmluve je naviazané na úspešné realizovanie prvých dodávok SBL, kde po ich ukončení
má byť na základe rozbehnutých rokovaní podpísaný dodatok k pôvodnej zmluve." Na inom mieste

v odvolaní uvádza, že: "Túto povinnosť sme si splnili a uviedli sme údaj predpokladaného množstva
podľa vtedy uzavretej a platnej zmluvy s dodávateľom SBL. Jednalo sa o 100.000 ks SBL. Uvedené
množstvo bolo predpokladaným množstvom liehu, ktoré sme chceli prijať v pozastavení dane. Tento údaj
bol podložený aj zmluvou. Následne na základe ústnych dojednaní a stále prebiehajúcich rokovaní sdodávateľom vznikol predpoklad budúceho vyššieho dovozu SBL na daňové územie v postavení dane, o
ktorom však bude rozhodnuté až po ukončení prieskumu trhu našou firmou a bezproblémovom vybavení
prvých zásielok z našej strany voči dodávateľovi z ČR." Vychádzajúc z obsahu týchto tvrdení samotného

žalobcu v odvolaní, je potom ťažko vysvetliteľné, z akého dôvodu nespomenul žalobca v odvolaní
aj konkrétny záväzok, dodávateľsko-odberateľskú zmluvu zo dňa 01.08.2006 a uvádzal tvrdenia len
vo všeobecnej rovine. Tieto vyššie uvedené skutočnosti, vnášajú dôvodné pochybnosti o tom, či
skutočne došlo k uzatvoreniu dodávateľsko-odberateľskej zmluvy medzi žalobcom, ako dodávateľom a
spoločnosťou „MODRÝ STROM“, s.r.o. ako odberateľom práve dňa 01.08.2006.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené, má odvolací súd za to, že dodávateľ nemal nárok na zmluvnú pokutu
od žalobcu a zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcom dodávateľovi nebolo priamo v príčinnej súvislosti s
nezákonným rozhodnutím, ale z dôvodu porušenia zákonnej povinnosti žalobcom a preto bol správny
postup súdu prvej inštancie, keď žalobu zamietol.

22. Čo sa týka námietky premlčania odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie uvedeným
v rámci predmetného odôvodnenia, nakoľko má zato, že prioritne súd pred skúmaním podmienok pre
vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je povinný, ak protistrana vzniesla
v konaní námietku premlčania zaoberať sa premlčaním uplatneného nároku, hoci samotný nárok
oprávnený byť nemusí. Aj keď v spore ide len o potenciálny nárok pred skúmaním jeho opodstatnenosti

je súd povinný preskúmať napadnuté premlčanie. Na základe uvedeného odvolací súd uvádza, že
sa prioritne zaoberal vznesenou námietkou premlčania, pričom ustálil, že samotný nárok premlčaný
nie je. Vychádzajúc z ust. § 19 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie, má odvolací súd za to, že
plynutie premlčacej doby je potrebné posudzovať podľa vety prvej tohto odseku, teda odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode, nakoľko v danej veci nie je podmienkou uplatnenia nároku zrušenie, alebo
zmenaprávoplatnéhorozhodnutia.Uvedenékonštatovanieodvolaciehosúduvšakničnemenínavecnej

správnosti napadnutého rozhodnutia, a preto odvolací súd iba okrajovo dodáva, že pre začiatok plynutia
premlčacej lehoty nebol rozhodný okamih kedy žalobca mohol predpokladať, že mu vznikne škoda
v dôsledku obdržania výzvy od spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. na zaplatenie zmluvnej pokuty,
ale týmto okamihom je samotné zaplatenie zmluvnej pokuty protistrane. Až týmto dňom došlo k odlivu
majetkových hodnôt, ktoré sa potencionálne mohli stať nárokom na náhradu škody. Inak povedané,

okamih vzniku škody je v tomto prípade totožný s vedomosťou žalobcu o tejto škode. Zmluvná pokuta
bola zaplatená protistrane troma splátkami a to dňa 02.09.2010, dňa 16.03.2011 a dňa 13.04.2011.
Premlčacia doba tri roky začala plynúť pri každej splátke samostatne, a ak bola žaloba podaná na súd
dňa 22.12.2011, je zrejmé, že nárok na náhradu škody spočívajúci v zaplatení zmluvnej pokuty, bol u
každej jednotlivej splátky zmluvnej pokuty uplatnený v premlčacej dobe tri roky od jej uhradenia. Ak by

sa súd stotožnil s názorom žalovaného o začiatku plynutia premlčacej lehoty, a ak by teda žalobca nárok
na náhradu škody uplatnil, napríklad prvý deň po doručení výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty, avšak
ešte pred jej skutočným zaplatením, musel by súd jeho žalobu ako predčasnú zamietnuť. Na základe
uvedeného je teda zrejmé, že nárok žalobcu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. titulom
nezákonného rozhodnutia premlčaný nie je, avšak aj napriek uvedenému nebolo možné žalobe žalobcu

vyhovieť.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).