Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, November 24, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 31Cb/90/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113211154
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Bednarčík

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1113211154.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu:

Bytové družstvo „Centrum" v Bratislave, Záhradnícka 25, 811 07 Bratislava, IČO 00 176 834, zast. JUDr.
Dušan Jovankovič, advokát s.r.o., so sídlom Doležalova 5, 821 04 Bratislava-Ružinov, IČO 47 253 479,
v mene ktorej koná JUDr. Dušan Jovankovič, advokát a konateľ, proti žalovanému: KRAKOVSKÝ &
PARTNERS, s.r.o., Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO 35 977 272, zast. SLOV-LEGAL, s.r.o., so
sídlom Dobrovičova 16, 811 09 Bratislava, IČO 36 863 157, v mene ktorej koná JUDr. Marián Janás,
avokát a konateľ, v konaní o zaplatenie 1.065,84 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi

sumu 1. 065,84 eur,
- úrok z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 784,81 eur od 22.03.2013 až do zaplatenia,
- úrok z omeškania 8,50 % p.a. zo sumy 231,71 eur od 08.08.2013 až do zaplatenia,
- úrok z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 49,32 eur od 15.09.2014 až do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok z návrhu vo výške 544,30 eur prostredníctvom
prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov (Slovenskej pošty, a.s.) po právoplatnosti
tohto rozhodnutia

IV. Žalovanému súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 80,48 % voči žalobcovi, pričom

o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.03.2013 domáhal, aby súd
uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 10.249,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,
75% ročne zo sumy 10.249,39 eur od 22.03.2013 až do zaplatenia a zároveň navrhol, aby súd určil
žalovanému povinnosť zaplatiť aj náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil nasledujúcimi
skutočnosťami. Žalobca ako vlastník administratívnej budovy nachádzajúcej sa na Záhradníckej ulici

č. 25 v Bratislave, súp. č. 104150, postavenej na parcele č. XXXXX/X, LV č. XXXX, ako prenajímateľ
uzatvoril dňa XX.XX.XXXX K. o nájme nebytových priestorov, v znení dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorej predmetom bol nebytový priestor nachádzajúci sa na nadzemnom podlaží administratívnej budovy
pozostávajúci z dvoch miestností označených ako miestnosť 4A o výmere XX,XX mX a miestnosť 4B ovýmere XX,XX m2. Y. XX.XX.XXXX bola žalovanému doručená výpoveď zo zmluvy o nájme nebytového
priestoru z dôvodu nedoplatku na vyúčtovaní za rok XXXX za predmetný nebytový priestor vo výške
XX,XX eur a za rok XXXX vo výške XXX,XX eur. H. trojmesačnej výpovednej doby došlo k zániku

nájmu. V čase podania žaloby žalovaný užíval nebytový priestor bez právneho dôvodu. V čase trvania
nájomného vzťahu predmetná zmluva neumožňovala poskytnúť predmet nájmu odplatne do podnájmu
tretej osobe, pričom žalovaný bez vedomia a súhlasu žalobcu uzatvoril so spoločnosťami „R.“ družstvo,
so sídlom I. XXXX, XXX XX P., I. republika, IČ: XXX XX XXX, I. Z. s.r.o., so sídlom K. ulica č. XX, XXX XX
V., C. XX XXX XXX a U. T. C., s.r.o., C. XX XXX XXX, K. o podnájme nebytových priestorov a plôch. V

dôsledku uvedeného sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu o sumu vo výške XX.XXX,XX eur. K. výzvou
zo dňa XX.XX.XXXX doručenou žalovanému XX.XX.XXXX žiadal bezdôvodné obohatenie vydať.

X. Návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca rozšíril svoj návrh o sumu vo výške XXX,XX
eur pozostávajúcu z nedoplatku na vyúčtovaní nákladov za rok XXXX vo výške XXX,XX eur a
nedoplatku na vyúčtovaní nákladov za rok XXXX (január až jún) vo výške XXX,XX eur a nákladov

za výjazd bezpečnostnej služby objektu-spoločnosti P. P., s.r.o., vo výške XX,XX eur, ktoré spôsobil
žalovaný,pričomnaúhradupredmetnejpohľadávkybolvyzvanýlistomzodňaXX.XX.XXXX,doručeným
XX.XX.XXXX. V zmysle uvedeného navrhol, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške XX.XXX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške X,XX % p.a. zo sumy XX.XXX,XX eur
od XX.XX.XXXX až do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.

X. Súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XX Cb XX/XXXX-XX pripustil zmenu petitu v navrhovanom
znení.

X. Súd vykonal dokazovanie nasledujúcimi dôkazmi, vypočul svedkov, vykonal dokazovanie listinnými

dôkazmi predloženými sporovými stranami, ako aj ďalšími listinami pripojenými k spisu a ustálil
nasledovný skutkový stav.

X. Žalovaný sa vyjadril v podaní predloženom súdu na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX s tým, že
predmetné podanie doručil súdu už XX.XX.XXXX (pečiatka s doručenkou) tak, že k reálnemu plneniu

zo strany tretích osôb nedošlo. K. z titulu podnájomných zmluv neprijal žiadne plnenie, a teda nemohlo
dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, rovnako tak namietal spôsob výpočtu výšky
bezdôvodného obohatenia.

X. Žalobca podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX vzal svoj návrh čiastone späť, a to v časti

X.XXX,XX eur a žiadal súd, aby súd uznesením konanie v tejto časti zastavil a vrátil žalobcovi pomernú
časť zaplateného súdneho poplatku. K. svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný predložil výpis z jeho
podnikateľského účtu, z ktorého vyplýva, že z podnájomných zmluv, ktoré bez súhlasu žalobcu uzatvoril,
žalovanému žiadna odplata nebola poskytnutá, a preto sa žalobca nemôže domáhať ani vydania
bezdôvodného obohatenia, keďže žiadne nevzniklo. O., aby súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške X.XXX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške X,XX % p.a. zo sumy
X.XXX,XX eur od XX.XX.XXXX až do zaplatenia a nahradiť trovy konania, všetko do X dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

X. Súd na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uznesením v časti istiny vo výške X.XXX,XX eur konanie

zastavil a pripustil zmenu petitu v navrhovanom znení.

X. Súd pojednávanie dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX odročil za účelom mimosúdnej dohody. Na
pojednávaní dňa XX.XX.XXXX strany oznámili, že k mimosúdnej dohode nedošlo, a to z dôvodu náhrady
trovkonania.P.zástupcažalobcunapredmetnompojednávanízopakovalrozhodnéskutočnostitýkajúce

sa uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov a výpovede z tohto nájomného vzťahu. K. bol
vyzvaný listom zo dňa XX.XX.XXXX, aby nebytový priestor odovzdal ku dňu XX.XX.XXXX. O. tejto výzve
žalovaný pokračoval v nájme nebytových priestorov a odmietol ho vypratať a priestor odovzdal svojvoľne
XX.XX.XXXX v neskorých večerných hodinách. P. tohto konania je nedoplatok nákladov spojených s
vyúčtovaním nebytového priestoru za rok XXXX vo výške XXX,XX eur, vyúčtovanie nákladov spojených

s užívaním nebytových priestorov za obdobie XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX teda za obdobie, kedy ešte
platila nájomná zmluva vo výške XXX,XX eur, ďalej náklady, ktoré žalobca musel preplatiť bezpečnostnej
službe P. vo výške XX,XX eur za výjazd zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré spôsobil žalovaný v dôsledku
spustenia falošného poplachu. P. žaloby je aj nedoplatok, ktorý vznikol po ukončení nájomnej zmluvy,a to v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX eur a nedoplatok na vyúčtovaní za
prvé X mesiace v roku XXXX vo výške XX,XX eur. V roku XXXX bol vydaný zálohový predpis vo výške
XXX,XX eur, avšak tento predpis bol platný len v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a v období

od XX.XX.XXXX bol žalovanému doručený nový zálohový predpis vo výške XXX,XX eur. K. si v období
od XX.XX.XXXX uplatňuje pohľadávku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný už
nemal uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu. P. zástupca žalovaného na predmetnom pojednávaní vo
vzťahu k údajnej nevedomosti žalobcu o tom, že k bezdôvodnému obohateniu z prenechania sídla
tretím spoločnostiam nemohlo dôjsť, uviedol, že ide o nepravdivé tvrdenie, keďže o tejto skutočnosti so

žalobcom žalovaný komunikoval, navyše žalobca mal možnosť pred podaním žaloby písomne vyzvať
žalovaného na objasnenie tejto otázky, a preto z toho dôvodu ide o plné zavinenie neúspechu tejto
časti žalobného návrhu žalobcu. P. ide o výjazd bezpečnostnej služby P., tento žalovaný nezavinil.
K. v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, v danej budove sa nachádzali viaceré tretie osoby,
ktoré mohli daný alarm spustiť. Vo vzťahu k vyúčtovaniu nákladov, tieto žalobca vykonával v rozpore
so zmluvou, keďže vyúčtovania robil na základe systému - počet osôb v danej budove deleno počet

osôb u jednotlivých nájomcov, čo je v rozpore s uzatvorenou nájomnou zmluvou, podľa ktorej sa v
článku IV bod X uvádza, že nájomné sa platí vo výške za X m2. O. je aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný
odovzdal priestory XX.XX.XXXX v neskorých večerných hodinách. K faktúram pri vyúčtovaniach, ktoré
sú predmetom tohto konania, žalovaný nedostal žiadne prílohy, ktoré by uvádzali konkrétne spotreby
energií, vody. X. z nájmu žalovaný neakceptoval, bola v rozpore so zmluvou a na súde inicioval konanie o

neplatnosť výpovede z nájmu, a preto aj po XX. júli XXXX riadne uhrádzal nájomné v súlade so zmluvou
až do marca v roku XXXX. F. na predmetnom pojednávaní zároveň neakceptoval námietku žalovaného
týkajúcu sa nestrannosti navrhnutých svedkýň Z. a U.. V danom prípade ide o zamestnancov žalovného,
čo automaticky samo o sebe nezakladá ich zaujatosť v danom prípade.

X. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd pristúpil k výsluchu svedka Z. L., ktorý uviedol, že je
informátorom u žalobcu. V budove je kniha, do ktorej informátori po skončení služby, potom čo obídu
budovu a zistia zostávajúce osoby, tieto do nej zapíšu. K. osoba, keď skončí, pozrie sa do knihy a odpíše
sa, pričom uvedie čas odchodu. M. z nájomníkov je zaškolený o povinnosti sa odpísať, uviesť do knihy
čas a podpis. To v prípade žalovaného bolo porušené. P. M. sa po odchode vrátil a vtedy mal povinnosť

sa sám zapísať do tej knihy a pri odchode sa opäť odpísať. Z. ako sa to stalo aj v tomto prípade, ak
sa dotyčná osoba do budovy vrátila, bolo nariadené, aby sa sama zapísala do knihy a keď odchádzala,
znovu sa odpísala, čím dala na vedomie ostatným nájomníkom, či je potrebné zakódovať budovu. Ak sa
v zmysle tohto nariadenia neodpísal odchod z budovy, tak ľudí, ktorí zostali v budove, to mýlilo (či majú
kódovať budovu). V prípade žalovaného sa toto pár krát neudialo, následne mu bol doručený list, kde mu

bola táto požiadavka vedenia družstva znovu zopakovaná. M. takúto situáciu, nielen u žalovaného, ale
i u ostatných, svedok s predsedom družstva na druhý deň kontroloval kamerovým systémom, pretože
ak tam bol výjazd bezpečnostnej služby za poplach, bolo potrebné ho zaplatiť. P. zamestnanec, ktorý
odchádzal z budovy, mal povinnosť odpísať sa, zakódovať a fyzicky zamknúť a keď sa tak neudialo, tak
vedenie družstva dalo na vrátnicu list proti podpisu, v ktorom bola znovu dotyčná osoba upozornená, aby

tak konala. Na otázku súdu, ako vzniká výjazd, svedok uviedol, že výjazd vykonáva externá firma, ktorá
svedkovi vždy zavolá, či je potrebné urobiť výjazd alebo nie. A keďže nevie, či tam nie je reálne zlodej,
tak ich do budovy pošle. D., ktorá spôsobí poplach, má povinnosť zavolať výjazdovej skupine a sama
ten výjazd zrušiť, keďže má každý heslo. X. sa stalo, že bol výjazd uskutočnený, pozreli na kameru,
analyzovali, čo sa stalo. V danom prípade zistili, že bol spustený poplach a žalovaný sa neodpísal

v knihe. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či má každý z nájomcov budovy vlastný kód a či
videl na kamere, že falošný poplach zavinil pán M., svedok uviedol, že nad hlavou je kamera, a vedia
zistiť, čo-kto robil v danom čase. P. zavedením kamery, mal každý svoj osobný kód. S predsedom /
družstva/ pozerali video z kamery a zistili, že tam bolo pochybenie, pričom náklady za falošný zavinený
poplach znáša osoba, ktorá ho spôsobila. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či vie presne uviesť,

ktorý výjazd je predmetom sporu, svedok uviedol, že si presne nepämatá, bolo tých výjazdov viac, aj
od iných osôb a jedná sa o záležitosť viac rokov starú. To, že išlo o pochybenie pána M. vie preto,
lebo následne na druhý deň od vedenia bytového družstva N. odovzdával písomnosť, v ktorom bol
upozornený a tie listy dokazujú pochybenie žalovaného. Na otázku právneho zástupcu, v čom pán M.
pochybil, svedok uviedol, že sa riadne nezapisoval a neodpisoval do predmetnej knihy, čo spôsobovalo

problémy ostatným nájomníkom, nevedeli sa orientovať, pričom alarm mohol spustiť pán M. alebo tretia
osoba, ktorá bola zmätená, pričom uviedol, že sa už presne nepamätá. Na ďalšie otázky žalovaného
odpovedal svedok tak, že v budove sú rozmiestnené pohybové čidlá, a keď niekto príde do budovy
a neodblokuje systém, spustí sa poplach. M. na odblokovanie alarmu mali všetci, každý ho dostal prizaškolení.OdpultusignalizáciesídlilakanceláriažalovanéhoasiXm,poslednáosoba,ktoráodchádzala
z budovy mala povinnosť zakódovať budovu, pričom po zakódovaní sa systém prepojí s pultom ochrany,
osoby majú XX sekúnd na odchod z budovy. Od pultu k odchodu z budovy, je vzdialenosť asi X-Xm.

XX. Žalovaný na predmetnom pojednávaní po výpovedi svedka uviedol, že v čase, keď sa stali
nájomcami, bola v budove nonstop vrátna služba, po určitom čase bola nonstop vrátna služba zrušená
a zhruba od X hod. do XX hod. bol prítomný informátor. V prípade, že sa po tejto dobe v budove
nikto nenachádzal, zapol sa alarm, ktorý chránil budovu elektronicky. M. sa táto novinka zaviedla, boli

zaškolení s tým, že každý nájomca dostal svoj jedinečný kód, ktorý mohol alarm deaktivovať, alebo
aktivovať. V roku XXXX pri aktivácii alarmu, bola doba na odchod cca XX sekúnd, zároveň začal
alarm pípať, postupne sa zrýchloval, potom nastal plynulý zvuk, následne bol aktivovaný pult ochrany
u bezpečnostnej služby. P. tom pulte bol kontakt na F. na zrušenie výjazdu. Za celú dobu, čo sídlili v
budove sa nestalo, že by budovu žalovaný neopustil počas tých XX sekúnd a musel by kontaktovať
bezpečnostnú službu, zvuk bol dobre počuteľný aj z ulice. V predmetnom období v júni v roku XXXX bol

v práci aj po XX hod., pričom vedel, že budovu kódoval, pretože išiel na R. spolok C., na ďalší deň cca
okolo obeda, ho upozornil pán L., že bol spustený alarm, a že podľa zápisu bol posledná osoba, ktorá
opúšťala budovu. Po zaslaní faktúry za výjazd F., žiadal, aby mu bolo preukázané, v čom pochybil, či
je to vidieť na kamere, a nakoniec zistil, že opúšťal budovu po XX hod. a podľa kamerového systému
bol alarm spustený XX:XX hod, čo podľa jeho názoru indikuje skutočnosť, že tam musela prísť tretia

osoba, ktorá alarm spustila. K. sa v reakcii na uvedené vyjadril tak, že žiaden zo zamestnancov, keď
zostane v budove po skončení služby určite nespustí alarm, každý musí byť zapísaný v knihe, musí sa
odpísať, keď odchádza. M. sa spustí alarm, vždy sa pozrie kamerový záznam, aby bolo jasné, kto ten
alarm spustil a komu sa bude faktúrovať výjazd.

XX. Na predmetnom pojednávaní svedkyňa U.. E. U. uviedla, že pracuje u žalobcu ako účtovníčka,
pričom žalobca eviduje pohľadávky vo výške približne X.XXX eur voči žalovanému, ktoré ešte nie
sú vysporiadané. C. o pohľadávky za prenajaté nebytové priestory na K. ulici č. XX, za ktoré neboli
uhradené nedoplatky z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním priestorov. V zmysle zmluvy, mal
platiť žalovaný nájomné a služby spojené s užívaním nebytových priestorov. M. roka sa vždy robí

vyúčtovanie, pričom sa porovnávajú skutočné náklady s uhradenými preddavkami. P. sa porovná, čo
bolo v predpise, zistí sa buď preplatok alebo nedoplatok. P. vyúčtovanie je potrebné vedieť celkové
plochy budovy a priestorov, ktoré sú využívané a počet osôb, ktoré sa združujú v budove, v jednotlivých
priestoroch. P. sa jednotlivé náklady týchto hodnôt prepočítajú, to znamená, že náklady, ktoré sa viažu
na plochu, sa prepočítavajú podľa plochy a náklady, ktoré sa menia podľa množstva osôb /čím viac

osob, tým viac sa spotrebuje/ tie sa potom delia podľa osôb - mesiacov a z toho vyjde náklad podľa osôb
- náklad na jednu osobu na rok. Z. sa delí voda, elektrická energia, smetie, upratovanie. Z. sa vykoná
a potom sa to porovná s tým, čo bolo v preddavkoch a z toho vyjde číslo, ktoré znamená, že buď boli
preddavky stanovené nižšie alebo vyššie a následne sa skutočné náklady takto vypočítané porovnajú s
úhradou. F. sa vyjadrila k vyúčtovaniu nákladov za rok XXXX tak, že predpísaná záloha bola vo výške

X.XXX,XX eur, v ďalšom stĺpci sú uvedené skutočné náklady, ktoré vyšli rozpočítavaním nákladov na
sumu X.XXX,XX eur, v treťom stĺpci je rozdiel, kde je vidieť, či boli náklady vyššie alebo nižšie. E. -
náklady, boli vyššie vo výške XXX,XX eur. Na poslednej strane je zoznam úhrad, príloha k vyúčtovaniu,
predpisy a zároveň platby, pričom zostatok je finančný. Na základe tohto vyúčtovania sa vystavuje
faktúra, keďže v zmluve je napísané, že sa vystavuje faktúra, a tá je tiež na sumu XXX,XX eur ako

vyúčtovacia faktúra. Za rok XXXX bol nedoplatok vo výške XXX,XX eur, ktorý nebol doposiaľ uhradený.
V roku XXXX bolo vyúčtovanie robené za X obdobia. V. to z toho dôvodu, že bola daná výpoveď z nájmu
dňa XX.XX.XXXX a keďže od XX.XX.XXXX žalovaný nebol v zmluvnom vzťahu, vyúčtovanie sa rozdelilo
na X obdobia. P. obdobie sa opieralo o zmluvu o nájme nebytových prietorov a druhé obdobie bolo
vyúčtované na základe skutočných nákladov za užívanie priestorov, nakoľko priestory neboli uvoľnené.

Za prvé obdobie - X-X mesiac boli náklady vyššie o XXX,XX eur a za druhé obdobie X-XX mesiac
boli náklady nižšie o XXX,XX eur. Z. boli porovnané s platbami, kedy preddavky boli zálohovo poslané
faktúrami vo výške XXX,XX eur za druhé obdobie, ale platby boli vo výške XXX,XX eur, to znamená,
že napriek tomu, že tam boli náklady nižšie za druhý polrok, vznikol tam finančný nedoplatok vo výške
XXX,XX eur. Za prvý polrok náklady vo výške XXX,XX eur uhradené neboli. K vyúčtovaniu za rok XXXX

sa svedkyňa vyjadrila tak, že keďže priestor žalovaný užíval X mesiace - január až marec, bol rozdiel
predpisu a skutočných nákladov nedoplatok vo výške XX,XX eur, ale keďže platil pán M. menej oproti
zálohovej faktúre vystavenej na XXX,XX eur, v skutočnosti bol finančne nedoplatok spolu v súhrne vo
výške XXX,XX eur. F. sa k faktúre za výjazd bezpečnostnej služby vo výške XX,XX eur vyjadrila tak, žev budove bytového družstva je nainštalovaný bezpečnostný systém, ktorý je napojený na bezpečnostnú
službu, pričom sa musia dodržiavať určité pravidlá. Y. pri vstupe do budovy je kniha, do ktorej je potrebné
sa zapísať pri vstupe do budovy mimo pracovného času. P. odchode je potrebné sa odpísať, že je

budova prázdna. O. krát sa stalo, keď boli v priestoroch, že sa spustil alarm, a keď sa išli pozrieť do knihy,
nebol tam nikto zapísaný, alebo při odchode nebol odpísaný. Ak príde výjazd, tak je fakturovaný. K tejto
faktúredostalapokynodsprávkynebudovy,leboprišlafaktúraoddodávateľaF.-firmyP.vovýškeXX,XX
eur, ktorá bola zo dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, prečo
vykonávala rozpočítavanie osoba-mesiac, svedyňa uviedla, že jedine žalovaný mal v budove stanovené

nájomné spolu so službami, preto sa v roku XXXX vypracoval dodatok, na základe ktorého sa oddelilo
nájomné od služieb. F. sa rozpočítavali všetkým rovnako. M. sa vypracovali prvé vyúčtovania v zmysle
zmluvy za rok XXXX až XXXX podľa osôb, pán M. reklamoval len počet osôb, nové vyúčtovania sa
prepracovali, dostal dobropis z X osôb na X osoby. V roku XXXX-XXXX žalovaný nereklamoval nesúlad
so zmluvou. V dodatku nie je uvedené, že sa služby vyúčtovávajú podľa metrov štvorcových. M. nemajú
vlastné merače, teda nevedia zistiť skutočnú spotrebu, ktorá by bola priamo nameraná, majú vedomosť

len o celkovej spotrebe v budove a tieto celkové spotreby sa delia určitým kľúčom, ktoré sú buď na
metre štvorcové, osoby, alebo priestor. Po vyúčtovaní si nájomníci nebytových priestorov mohli prísť do
účtarne skontrolovať správnosť rozpočítania, dostali k nahliadnutiu tabuľku, kde sa im vysvetlilo, aké sú
celkové náklady a aký je ich pomer. P. vždy tak polovica nájomcov nahliadať do podkladov, boli s nimi
oboznámení a následne faktúry uhradili.

XX. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd pristúpil k výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu, C.. P..
R. X., ktorý uviedol, že štatutárnym zástupcom bytového družstva je od júna v roku XXXX. S pánom
M. vychádzal vždy dobre, neboli s ním žiadne problémy okrem posledných dvoch rokov, keď odchádzal
z budovy, zabudol sa zapisovať, hovorili o tom spolu viac krát, že nezamkol, ani sa nezapísal, pričom

ten to vysvetľoval tým, že si išiel len vedľa niečo kúpiť. P. bol spôsobený v budove viackrát, pretože
niekto zabudol odkódovať budovu. V prípade, ak došlo aj k výjazdu, keďže poplach sa stal viac krát /
výjazd bol menej častý/, požiadal pána L., aby sa pozrel na kamerový systém, kto posledný odchádzal.
K. je na dvere a je vidieť, kto sa zapisuje. M. sa výjazd uskutočnil, fakturovali ho tejto dotyčnej osobe. V
jednom prípade, videli pána M., ktorému bola zaslaná faktúra za spôsobený výjazd. X. tí, čo spôsobovali

poplach, mali heslo a keď sa ozvalo zvukové znamenie, mali za úlohu zavolať firmu P. a zrušiť výjazd.
V tomto prípade to nebolo urobené. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či má k dispozícii kamerový
záznam, uviedol, že kamerové záznamy sa uchovávajú len mesiac, preto ho nevie predložiť. Vo vzťahu
k účtovaniu na osoby uviedol, že v roku XXXX bol dodatok v zmluve podpísaný, pričom „v tejto zmluve
bolo uvedené na osobu a bolo to presne rozpočítané aj na plochu, zálohy za vodu, teplo“. Po nahliadnutí

do dodatku zmluvy, ktorý bol predložený právnym zástupcom žalovaného a po otázke, či sa v dodatku
uvádza - rozpočítané na osoby, uviedol, že došlo k zmene, neboli tam rozpočítané tie položky, ktoré
sú v dodatku. P. vyúčtovaní bolo bežné rozpočítavať zálohy na osoby, keďže zálohy za vodu, teplo
sa účtujú na osobu. O. si, že by to niekedy žalovaný reklamoval. Na záver uviedol, že žalovaný mal
uzavreté nájomné zmluvy, napriek tomu, že v zmluve to mal zakázané. K. mu tvrdil, že za to nebral

úhradu. U. uviedol, že bežne povoľujú umiestiť sídla podnikateľských subjektov na adresu K. ulica č. XX,
tzv. virtuálne sídla, ale nepovoľujú nájomné zmluvy. Na otázku žalovaného uviedol, že žalovaný nemal
obmedzený pohyb v budove, keďže mal k dispozícii kľúče /Xks/, ktoré odovzdal spolu s protokolom
informátorke v marci v roku XXXX. V reakci na uvedené žalovaný namietal, že po výpovedi nájmu z
nebytových priestorov mohli užívať priestory kancelárie len obmezene, resp. len počas pracovnej doby,

nakoľkoboliuzamknutý.P.odmietliakceptovaťposlednévyúčtovanie,nakoľkopriestorykanceláriemohli
využívať značne obmedzene, za užívanie priestorov platili XX hodín denne a reálne mohli využívať
jednu tretinu tejto doby. Po marci v roku XXXX osobne pán M. navštívil pracovníčku žalobcu, pričom
k vyúčtovaniu za rok XXXX im neboli doložené ani prílohy, na základe ktorých by sa dal uskutočniť
kontrolný prepočet na vyúčtovanú sumu. P. zástupca žalobcu v tomto smere poukázal na pôvodnú

zmluvu o nájme nebytových priestorov so žalovaným, ktorá bola uzatvorená vo februári v roku XXXX,
pričom nájomné bolo určené pevne na meter štvorcový podľa plochy, a žiadne vyúčtovania sa nerobili.
S účinnosťou od roku XXXX bol zmenený bod č. X v nájomnej zmluve, čl. IV, v zmysle ktorého sa už
rozlišovalo nájomné v odseku X a ceny služieb spojených s nájmom v odseku 2. V odseku X je upravené
vyúčtovanie, ako aj je zakotvené právo nájomcu požadovať od prenajímateľa predloženie podkladov, na

základe ktorých bolo vyúčtovanie vykonané. K. sa to aj s výpoveďou U.. U., ktorá uviedla, že nakoľko
ekonomické oddelenie a všetci nájomcovia sídlia v tej iste budove, bežnou praxou bolo, že ak chcel
niekto nahliadnuť do podkladov, na základe ktorých bolo vykonané vyúčtovanie, prišiel a ona predložilavšetky potrebné podklady. Na predmetnom pojednávaní, právny zástupca žalobcu uviedol, že netrvá na
výsluchu svedkyne Z..

XX. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX sa vyjadril právny zástupca žalobcu, že všetky vyúčtovania sú
vyhotovené tak, aby bol zohľadnený počet osôb - 3. K. v podaní, ktoré doložil na pojednávaní na
poslednej strane, prvý odsek, sám uvádza, že od októbra XXXX doposiaľ, užívajú kanceláriu X osoby.
Z toho usúdil, že tam boli X osoby, ktoré mali X kľúče, ktoré odovzdávali v zmysle odovzdávacieho
protokolu. V prípade, ak si žalovaný chcel uzrejmiť, na základe akých podkladov bolo vypracované

vyúčtovanie, všetky podklady boli na ekonomickom oddelení o poschodí nižšie a mal tak možnosť sa s
nimi oboznámiť. Z. podklady sa nikdy neprikladali k vyúčtovaniu práve pre veľký počet dodávateľských
faktúr. M. cestou doručil súdu a žalovanému evidenciu platieb, ktoré hradil žalovaný, aby bolo zrejmé, že
za mesiace júl-december XXXX, kedy už platil nový predpis na sumu XXX,XX eur, ktorý bol žalovanému
zaslaný z toho dôvodu, že užíval nebytový priestor naďalej aj po uplynutí výpovednej doby, pokračoval
žalovaný v platbách podľa pôvodného predpisu vo výške XXX,XX eur, z čoho vznikol nedoplatok vo

výške XXX.XX eur. To je rozdiel za X mesiacov po zohľadnení vyúčtovania, a tak isto za mesiace január-
marec v roku XXXX, nedoplatok vo výške XXX,XX € z toho istého dôvodu, nakoľko stále platil XXX,XX
eur namiesto XXX,XX eur. P. zástupca žalovaného namietol všetky vyúčtovania, ktoré boli zo strany
žalobcu vykonané na počet osôb, keďže v zmluve je uvedené, že sa má pri vyúčtovaní vychádzať z
metrov štvorcových. V reakcii na uvedené právny zástupca žalobcu ohľadne vyúčtovania spôsobom

osoba-platba opätovne upozornil na dodatok č. X nájomnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým sa
mení článok IV. nájomnej zmluvy, podľa ktorého je v ods. X je stanovená cena služieb spojených s
nájmom a v ods. X je upravené vykonanie vyúčtovanie nákladov, v ktorom sa uvádza, že vyúčtovanie
bude rozpočítané na jednotlivých nájomcov, resp. užívateľov priestorov v budove, z čoho vyplýva, že na
počet osôb, pričom zdôraznil, že inak než na počet osôb sa ani vyúčtovania nerobia.

XX. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd rozhodol o trovách
konania podľa § 255 ods. X N. a priznal trovy konania strane konania podľa pomeru úspechu vo veci,
s tým, že úspech vo veci sa v zmysle judikatúry zisťuje porovnaním petitu a výroku rozhodnutia ktorým
sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritorného rozhodnutia

zhoduje so žalobným petitom. X. na aktuálne znenie petitu, bude žalobca plne úspešný, ak výrok
rozsudku bude znieť v znení posledného petitu. P. na rozsudok M. súdu v P. sp. zn. X Co X/XXXX.
P. zástupca žalovaného v reakcii na uplatnené trovy konania uviedol, že protistrana sa v tomto konaní
najprv domáhala úhrady sumy vo výške XX.XXX,XX eur, neskôr XX.XXX,XX eur a až pod ťarchou
argumentácie žalovaného, žalobca upravil žalobný návrh na X.XXX,XX eur. Z uvedeného vyplýva, že

žalovaný má vyše XX % úspech vo veci bez ohľadu na to, ako súd rozhodne.

XX. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd vyzval právneho zástupu žalovaného, aby predniesol
podanie, doručené priamo na pojednávaní a protistrane elektronicky deň pred pojednávaním, pričom
predmetné vyjadrenie tvorí prílohu zápisnice. V zmysle tohto vyjadrenia žalovaný poukázal na

skutočnosť,žežalobcompredloženévyúčtovanienákladovzaobdobieodXX.XX.XXXXdoXX.XX.XXXX
je opätovne vypočítané vo formáte osoba-mesiacov. Z uvedeného dôvodu namietal správnosť
vyúčtovania. V tejto súvislosti žalovaný zdôrazňuje, že v zmysle K. o nájme nebytových priestorov
uzavretú v znení dodatku sa vyúčtovanie nákladov za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, z
ktorého vyplýva nedoplatok vo výške XX,XX eur, sa malo rovnako tak vykonať plošnou metódou,

teda zohľadnením celkovej podlahovej plochy užívaného nebytového priestoru. K. poukázal aj na
tú skutočnosť, že vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru za obdobie od
XX.XX.XXXXdoXX.XX.XXXXjevystavenékudňuXX.XX.XXXX.P.ideonáhradutrovkonaniapoukázal
na znenie čiastočného spaťvzatia žalobcom zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého „žalobca predložil
výpis z jeho podnikateľského účtu, z ktorého vyplýva, že mu žiadna odplata nebola poskytnutá, a preto

sa žalobca nemôže domáhať ani vydania bezdôvodného obohatenia, keďže žiadne nevzniklo“. U. v tejto
súvislosti upozornil na výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX. P. jeho názoru je
zrejmé, že žalovaný žalobcovi jasne ozrejmil, že z podnájmu nebytových priestorov nemá žiaden zisk,
čo potvrdil i štatutárny zástupca žalobcu, avšak i napriek tomu sa žalobca domáhal podanou žalobou
vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v odmenách za podnájom nebytových priestorov. P.

rohodovaní o náhrade trov konania je potrebné prihliadať na zásadu zavinenia podľa § 256 ods. X N..
V tomto smere poukázal na judikáty O. súdu F. republiky sp. zn. X U. XX/XXXX, X U. X/XXXX, XMcdo
X/XXXX.XX. Žalovaný doplnil, že predmetné vyúčtovanie z roku XXXX vychádza zo schémy vyúčtovania za
osoby-mesiace, nie za podlahovú plochu. V priebehu konania namietal, že v druhom polroku v roku
XXXX až do dňa, kedy žalovaný ukončil písomnou výpoveďou nájomnú zmluvu, nemohli využívať

kancelárske priestory v ľubovoľný čas, ale len v čase otváracích hodín žalobcu, od X:XX hod do XX:XX
hod a v stredu do XX:XX hod. Vo vyúčtovaní táto disproporcia nie je uvedená. P. zástupca žalobcu sa
vyjadril vo vzťahu k trovám konania tak, že podľa jeho názoru, žalovaný procesne zavinil zastavenie
konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, a to jeho správaním, keďže žalobcu žiadnym spôsobom
nikdy neinformoval, že uzatvoril podnájomné zmluvy na nebytový priestor, ktorý mal v nájme od žalobcu.

K. sa nikdy k týmto zmluvám nevyjadril a nikdy ani nezdokladoval, že by neprijal ani plnenie v súvislosti
s týmito podnájomnými zmluvami. P. žalovaný cituje výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu zo dňa
XX.XX.XXXX, v ktorej štatutárny zástupca tvrdí: ,,tvrdil, že za to nebral úhradu“, tak toto tvrdenie
nebolo žiadnym spôsobom časovo vymedzené a žalobca trvá na tom, že ku dňu podania žaloby nemal
vedomosť o tom, že žalovaný plnenia, ktoré mali byť predmetom podnájomných zmluv neprevzal, pričom
ani doposiaľ nemožno vylúčiť skutočnosť, že mu predmetné plnenia neboli vyplácané na iný účet, alebo

vyplácanévhotovosti.X.všaknadôkaznébremenožalobcuazásaduhospodárnostikonaniasažalobca
rozhodol v tejto časti vziať žalobu späť. K. v tomto smere uviedol, že sa nezakladá na pravde, že žalobca
nemal vedomosť o subjektoch v podnájme. Od roku XXXX mal súhlas od predstavenstva žalobcu, že
môže sídlo na K. ulici č. XX využívať pre svojich klientov pre účely konania na D. alebo K. registri, keďže
po novele zákona bolo potrebné na D. register doložiť k zriadeniu sídla nájomnú zmluvu, podnájomnú

zmluvu. O tejto skutočnosti bol informovaný predseda predstavenstva, vedel názvy týchto subjektov,
naposledyotomhovorilivjúnivrokuXXXX.X.zástupcapánX.nikdynevyzvalžalovaného,abypísomne
dokladoval, že nemá z týchto zmluv príjem, stačila mu ústna záruka, že podnájomná zmluva je len
formálna kvôli zápisu do D. registra. P. zástupca žalobcu v rámci svojho záverečného stanoviska
odkázal na prednes v zmysle písomného vyhotovenia zo dňa XX.XX.XXXX okrem časti týkajúcej sa trov

konania. E. tak aj právny zástupca žalovaného zotrval na doterajších písomných a ústnych prednesoch.

XX. V záverečnom stanovisku právneho zástupcu žalobcu doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX právny
zástupca zhrnul priebeh doterajšieho konania, ako aj jednotlivé vyjadrenia právnych zástupcov a
žalovaného, uviedol, čo je predmetom konania, pričom na záver zdôraznil, že vzhľadom na vykonané

dôkazy žalobca preukázal dôvodnosť celej žalovanej istiny. P. názoru právneho zástupcu sa žalovaný
bránil účelovými tvrdeniami. P. na tú skutočnosť, že tvrdenie žalovaného o tom, že nemohol v plnej
miere užívať prenajatý nebytový priestor /čo sa však nestalo/ je vo vzťahu k predmetu tohto konania
irelevatné, keďže mal žiadať zľavu z nájmu. P. ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mal
žalovaný získať z titulu neoprávnene uzatvorených podnájomných zmluv so spoločnosťami uvedenými v

žalobnom návrhu, považoval za dôležité uviesť, že žalovaný o tejto skutočnosti neinformoval žalobcu,ale
predmetné skutočnosti zistil sám zo zbierky listín D. registra D. súdu V. I. V čase tohto zistenia už vzťahy
medzi sporovými stranami neboli dobré, dôvera bola narušená, a preto žalobca nemal inú možnosť, ako
uplatniť nárok súdnou cestou, nakoľko rokovania medzi stranami nemohli byť uskutočnené.

XX. V záverečnom stanovisku právneho zástupcu žalovaného doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX
právnyzástupcauviedol,ževcelomrozsahupopieražalobcomuplatnenýnárok,nakoľkohopovažujeza
nedôvodný a nepreukázaný. K. popiera správnosť vyčíslenia vyššie uvedených nedoplatkov za plnenia
spojené s užívaním nebytového priestoru vzhľadom na znenie nájomnej zmluvy v spojení s dodatkom
s ohľadom na spôsob vyúčtovania personálnou metódou, t.j. zohľadnením počtu osôb užívajúcich daný

nebytový priestor, bez zohľadenia celkovej podlahovej plochy užívaného nebytového priestoru. K. sa
písomným oznámením-reklamáciou faktúr zo dňa XX.XX.XXXX snažil riešiť nezrovnalosti vo faktúrovaní
plnení spojených s užívaním nebytového priestoru, ktorých sa žalobca dopúšťal. F. U. tiež potvrdila,
že faktúra ktorú žalovaný reklamoval, neobsahovala prílohy, ktoré žalobca nezasielal. F. pracujúca ako
účtovníčka u žalobcu zároveň vo svojej výpovedi potvrdila, že zo zmluvy vyplýva metóda vyúčtovania

nákladov za plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru vo formáte podľa výmery podlahovej
plochy. K. za výjazd vo výške XX,XX eur považoval žalovaný za nepreukázané, keďže v tejto súvislosti
vypovedallensvedokL.,ktorýpotvrdil,žespusteniealarmumoholspôsobiťštatutárnyorgánžalovaného
alebo iná osoba, ktorá bola zmätená. Na základe uvedeného žiadal žalobný návrh zamietnuť a uložiť
povinnosť žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu XXX%.

XX. Dodatok č. X k K. o nájme nebytového priestoru zo dňa XX.XX.XXXX v čl. C. sa s účinnosťou
od XX.XX.XXXX mení nasledovne: čl. IV ods. X nájomnej zmluvy tak, že cena služieb spojených s
nájmom je prenajímateľom stanovená v ročnej zálohovej výške vrátane XX % Y. určenej nasledovne najednotlivé položky, v súhrne X.XXX,XX eur vrátane Y., v prepočítanej mesačnej výške XXX,XX eur s Y..
P. odseku X prenajímteľ po skončení príslušného zúčtovacieho obdobia vyúčtuje nájomcovi náklady na
služby spojené s nájmom oproti uhradeným zálohám. P. nedoplatok alebo preplatok príslušná zmluvná

strana uhradí druhej zmluvne strane najneskôr do XX dní od jeho vyúčtovania. O. má právo požadovať
od prenajímateľa predloženie podkladov, na základe ktorých bolo vykonané vyúčtovanie a rozpočítanie
na jednotlivých nájomcov, resp. užívateľov priestorov v budove.

XX. Z podania žalobcu z XX.XX.XXXX adresovaného žalovanému označeného ako jednostranný

zápočet vzájomných pohľadávok a záväzkov pod č. XXXX/EÚ/XXXX vyplýva, že v období od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, po ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov, boli vystavené
faktúry za užívanie nájomných priestorov na K. ulici č. XX vo výške XXX,XX, celkovo X.XXX,XX
eur, pričom za rovnaké obdobie žalobca započítal plaby vo výške X.XXX,XX eur voči vyúčtovacej
faktúre č. XXXXXXXXX, pričom za predmetnú faktúru s VS XXXXXXXXX zostáva uhradiť XXX,XX
eur. K uvedenému dňu evidoval ďalšie pohľaávky, a to z č. faktúry XXXXXXXX s dátumom splatnosti

XX.XX.XXXX vo výške XX,XX eur za výjazd firmy P., z faktúry č. XXXXXXXXX s dátumom splatnosti
XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX eur za vyúčtovanie nákladov za rok XXXX a z faktúry č. XXXXXXXXX
s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX eur za vyúčtovanie nákladov za X-X/XXXX. W.
pohľadávky žiadal uhradiť najneskôr do splatnosti faktúry za X-X/XXXX do XX.XX.XXXX.Prílohou tohto
podania bola doručenka adresovaná žalovanému s dňom prevzatia XX.XX.XXXX (č.l.XX)

XX. Z faktúry č. XXXXXXXX vyplýva, že firma P. P., s.r.o. vyúčtovala žalobcovi za výjazd zásahového
vozidla vykonaný dňa XX.XX.XXXX sumu vo výške XX,XX eur.

XX. Z výučtovania nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru v období od XX.XX.XXXX

do XX.XX.XXXX vystaveného žalobcom pre žalovaného dňa XX.XX.XXXX so splatnosťou dňa
XX.XX.XXXX vyplýva nedoplatok za rok XXXX vo výške XX,XX eur.

XX. Z mesačného zálohového predpisu k úhrade je stanovená výška nájomného a zálohových platieb
za plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru platného od XX.XX.XXXX v sume XXX,XX eur a

od XX.XX.XXXX v sume XXX,XX eur.

XX. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva, že žalovaný uhradil v roku XXXX nájomné vo výške XXX, XX eur
dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX.

XX. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako
napr. s výpisom z katastra nehnuteľnosti LV č. XXXX, pôdorysom nebytového priestoru, K. o nájme
nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX v znení Y. č. X k zmluve o nájme nebytových priestorov
z dňa XX.XX.XXXX, sumárnou analýzou platieb za obdobie XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, výzvou
na úhradu z XX.XX.XXXX, sumárnou analýzou platieb za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,

saldo konto za rok XXXX, výpoveďou z nájmu nebytového priestoru zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou na
odovzdanie nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX, faktúrou č. XXXXXXXXX-dobropis, faktúrou č.
XXXXXXXXX-dobropis, vyjadrením žalobcu z XX.XX.XXXX týkajúcim sa platnosti výpovede z nájmu
nebytových priestorov, K. o podnájme nebytových priestorov a plôch žalovaného so spoločnosťou U.
T. international, s.r.o., so spoločnosťou I. Z., s.r.o. a spoločnosťou „R.“družstvo, účtovnými dokladmi č.

C vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru za obdobie od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX s prílohou k vyúčtovaniu za rok XXXX, s vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním
nebytového priestoru v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX spolu s prílohou k vyúčtovaniu za
rok XXXX, prehľadom pohybu na bežnom účte žalovaného-export z ineternet bankingu na č.l. XX-
XX, uznesením D. súdu V. I z XX.XX.XXXX, č.k. X C XXX/XXXX-XX, poučením ohľadom aktivácie a

deaktivácie systému č.l. XXX-XXX, upozornením na dodržiavanie pokynov z administratívnej budovy
na č.l.XXX-XXX, protokolom o odovzdaní a prebratí nebytového priestoru z XX.XX.XXXX na č.l. XXX,
reklamáciou faktúr z XX.XX.XXXX, emailovou komunikáciou medzi medzi žalovaným a žalobcom v
období od XX.XX.J. do XX.XX.XXXX na č.l. XXX až XXX, evidenciou platieb nájomného od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX na č.l. 141, žiadosťou o poskytnutie dokladov zo zbierky listín na č.l. XXX, výpočtom

bezdôvodného obohatenia na č.l. XXX, emailovou komunikáciu medzi žalovaným a právnym zástupcom
žalobcu týkajúcou sa zmieru a trov konania na č.l. XXX.XX. Súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných ku dňu uzatvorenia K. o nájme v
znení Y. medzi stranami sporu, t. j. ku dňu XX.XX.XXXX, ako aj účinných v čase ukončenia nájmu (ďalej
"v znení účinnom v rozhodnom čase").

XX. Podľa ust. § 1 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. D. zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase
(ďalej len "D.") právne vzťahy uvedené v odseku X sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa

zásad, na ktorých tento zákon spočíva. P. ust. § X ods. 2 písm. a) D. zákonníka podnikateľom podľa
tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

XX. Podľa ust. § 26X ods. 1 D. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. P. ust. §
2XX ods. 6 D. zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto

časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v D. zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o
tomto zmluvnom type v D. zákonníku a týmto zákonom.

XX. Podľa § 266 ods. X D. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol
strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

XX. Podľa § X66 ods. 2 D. v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa
prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav
vôle určený. X. používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v
tomto styku prikladá.

XX. Podľa § X66 ods. X D. pri výklade vôle podľa odsekov X a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky
okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi
sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

XX. Podľa § 663 zákona č. XX/XXXX Zb. D. zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej
len "OZ") nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v
dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

XX. P. § 67X ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase

uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

XX. Podľa § 720 OZ nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

XX.Podľa§3ods.Xzákonč.XXX/XXXXZb.onájmeapodnájmenebytovýchpriestorovvzneníplatnom

ku dňu podpisu zmluvy (ďalej aj „zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov“), prenajímateľ môže
nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme.

XX. Podľa ods. X cit. ustanovenia, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel
nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas

na ktorý sa nájom uzaviera.

XX. Podľa § 5 ods. X cit. zákona, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový
priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na
svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním

nebytového priestoru spojené.

XX.Podľaods.Xcit.zákona,akvýškanájomnéhoaleboúhradazapodnájomniejeupravenávšeobecne
záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

XX. Podľa § 8 cit. zákona, ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že
prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má
nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.XX. Podľa § 1X ods. 2 písm. b) cit. zákona prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na
určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo
za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;

XX. Podľa § 12 cit. zákona výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od
prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

XX. Podľa § 45X ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

XX. Podľa § 451 ods. X OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

XX. Žalobca pôvodne podal žalobu z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške XX.XXX,XX eur, keďže

bez súhlasu a vedomosti žalobcu, žalovaný uzatvoril podnájomné zmluvy s troma spoločnosťami,
z ktorých mu mal plynúť nájom. O. podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX rozšíril
predmetnú sumu o čiastku vo výške XXX,XX eur z titulu nedoplatkov na vyúčtovaní nákladov za rok
XXXX vo výške XXX,XX eur a za rok XXXX vo výške XXX,XX eur a nákladov za výjazd bezpečnostnej
služby do objektu vo výške XX,XX eur, spolu vo výške XX.XXX,XX eur, ktorú žiadal uhradiť spolu s

úrokomzomeškaniavovýškeX,XX%p.a.zosumyXX.XXX,XXeurodXX.XX.XXXXaždozaplatenia.F.
pripustil zmenu petitu v znení návrhu dňa XX.XX.XXXX, č.k. XX Cb XX/XXXX-XX. Po predložení výpisu
z účtu žalovaného a tvrdenia o tom, že za predmetné podnájomné zmluvy žalovaný nebral úhradu, vzal
žalobca návrh v časti X.XXX,XX eur spať a navrhol,aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovisumuvovýškeX.XXX,XXeursúrokomzomeškaniavovýškeX,XX%p.a.zosumyX.XXX,XX

eur od XX.XX.XXXX ž do zaplatenia. V odôvodnení žalobca uviedol, že z podnájomných zmluv, ktoré
žalovaný uzatvoril, mu neplynula žiadna odmena, a preto sa nemôže domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia, keďže žiadne ani nevzniklo. F. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX zastavil konanie v časti
istiny X.XXX eur a pripustil zmenu petitu v navrhovanom znení.

XX. Predmetom tohto konania teda po čiastočnom spätvzatí zostalo plnenie zo zmluvy o nájme
nebytového priestoru, a to nedoplatok nákladov vyúčtovania za užívanie nebytového priestoru za rok
XXXX vo výške XXX,XX eur, nedoplatok na vyúčtovaní za užívanie nevytového priestoru za obdobie od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX počas platnosti nájomnej zmluvy vo výške XXX,XX eur, náklady za výjazd
bezpečnostnej služby P. vo výške XX,XX eur zo dňa XX.XX.XXXX, nedoplatok z titulu bezdôvodného

obohatenia, ktoré vzniklo užívaním nebytového riestoru až po ukončení nájomného vzťahu v období od
XX.XX.XXXXdoXX.XX.XXXXvovýškeXXX,XXeuranedoplatoknavyúčtovanízaužívanienebytového
priestoru za obdobie od januára do marca v roku XXXX vo výške XX,XX eur, ako aj rozdiel medzi
mesačnými platbami žalovaného vo výške XXX,XX eur a nákladmi účtovanými žalobcom vo výške
XXX,XX eur za obdobie od januára až do marca v roku XXXX vo výške XXX,XX eur, celkovo v súhrne

X.XXX,XX spolu s príslušenstvom.

XX. Sporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu bol spôsob vyčíslenia nedoplatkov za plnenia
spojené s užívaním nebytového priestoru vzhľadom na znenie nájomnej zmluvy v spojení s dodatkom
s ohľadom na spôsob vyúčtovania personálnou metódou, t.j. zohľadnením počtu osôb užívajúcich daný

nebytový priestor, bez zohľadenia celkovej podlahovej plochy užívaného nebytového priestoru, ktorý
sa mal podľa názoru žalovaného uplatniť. F. skutočnosťou ostala aj otázka zavinenia a zodpovednosti
žalovaného za výjazd F. služby za spôsobený poplach v budove žalobcu dňa XX.XX.XXXX.

XX. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že medzi stranami konania ako podnikateľmi bola

platne uzatvorená K. o nájme nebytového priestoru zo dňa XX.XX.XXXX v znení Y. zo dňa XX.XX.XXXX
s účinnosťou od XX.XX.XXXX v zmysle zákona č. XXX/XXXX Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase.
P. tejto zmluvy boli nebytové priestory na 1. nadzemnom podlaží v administratívnom objekte na K. ul.
č. XX v V., ktoré pozostávali z kancelárskych priestorov o výmere XX,XX mX, t.j. kancelárie č. 4A o
výmere XX,XX m2 a kancelárie č. 4B o výmere XX,XX m2. O. nebytového priestoru bol uzatvorený

na dobu neurčitú od XX.XX.XXXX. V zmysle čl. C. Y., ktorým sa zmenil čl. IV nájomnej zmluvy bola
cena služieb spojených s nájmom stanovená v ročnej zálohovej výške /úhrada za ÚK, vodné a stočné,
dodávku tepla a teplej vody, za zrážkovú vodu, D., upratovanie spoločných priestorov, odber elektrickej
energie/, ktoré sú zálohovo platené prenajímateľovi. P. čl. C. bod 3. zmluvy o nájme bytu prenajímateľ poskončení príslušného zúčtovacieho obdobia, vyúčtuje nájomcovi náklady na služby spojené s nájmom
oproti uhradeným zálohám (ktoré vzniknú nad rámec zálohových platieb), prípadný nedoplatok alebo
preplatok sa obe zmluvné strany zaviazali uhradiť do XX dní od jeho vyúčtovania. O. pomer zanikol

písomnou výpoveďou nájomcu z XX.XX.XXXX, doručenou XX.XX.XXXX podľa ustanovenia § 9 ods. X
písm. b), § 12 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov ku dňu XX.XX.XXXX. K. vypratal
nebytový priestor XX.XX.XXXX, čo vyplýva z protokolu o odovzdaní a prebratí nebytového priestoru
namiesto termínu určeného žalobcom dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX, XX), čo rovnako tak nebolo medzi
stranami sporné.

XX. Z ustanovenia § 663 D. zákonníka vyplýva, že nájomná zmluva zakladá odplatný nájomný pomer.
P. prenecháva nájomcovi predmet nájmu za odplatu, t.j. za nájomné. V. platenia nájomného by nájomná
zmluva nebola nájomnou zmluvou. X. nájomného je spravidla dohodnutá v nájomnej zmluve. P. § 7
zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom
nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou. K základným povinnostiam

nájomcu patrí jeho povinnosť platiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním nebytového
priestoru. X. to aj z toho, že nájomná zmluva musí obsahovať výšku a splatnosť nájomného a spôsob
jehoplatenia.F.,akýmsamávnájomnejzmluveurčiťvýškanájomnéhoaúhradyzaplneniaposkytované
s užívaním nebytového priestoru, však D. zákonník ani zákon o nájme a podnájme nebytového
priestoru bližšie neupravuje. O. služby spojené s užívaním nebytového priestoru, napríklad úhrady

za výťah, upratovanie, odvoz odpadkov, osvetlenie spoločných priestorov a pod., sa platia osobitne,
mimo nájomného, podľa celkových obstarávacích nákladov prenajímateľa rozpísaných na jednotlivých
nájomcov, resp. užívateľov priestorov v budove podľa čl. C. odsek X Y., ktorým sa mení čl. IV nájomnej
zmuvy. O. sa platí v mesačných plneniach vo výške dohodnutej podľa už uvedených kritérií v nájomnej
zmluve v znení dodatku. J. za plnenia spojené s užívaním bytov sa platí preddavkovo mesačne spolu

s úhradou nájomného.

XX. V tomto smere je potrebné predovšetkým sa vysporiadať s argumentáciou žalovaného týkajúceho
sa spôsobu výpočtu vyučtovania so zohľadnením osôb, keďže podľa názoru žalovaného sa mal uplatniť
výpočetpodľaužívanejpodlahovejplochy.Z.,akosúdpoukázalvpredchádzajúcomodsekucenaslužieb

stanovená v ročnej zálohovej platbe bola ustanovená v odseku 2, čl. C.. Y. (nájomné upravné v ods.
X), pričom v ustanovení odseku X citovaného Y. je zrejmé, že samotné vyúčtovanie bude vykonávané
a rozpočítané na jednotlivých nájomcov, resp. užívateľov priestorov v budove. V tomto smere je
potrebné poukázať aj na výpoveď svedkyne U., ktorá sa podrobne vyjadrovala k spôsobu výpočtu
jednotlivých vyúčtovaní a samotnému mechanizmu určenia výpočtov. O. z predloženej komunikácie

medzi stranami je zrejmé, že strany poznali obsah svojho záväzku, keď aj z reklamácie žalovaného
adresovanej žalobcovi jednoznačne vyplýva, že žalovaný namietal spôsob vyúčtovania vo vzťahu k
počtu osôb, nie mechanizmus výpočtu vyúčtovania nákladov na služby spojené s nájmom metódou
osoby-mesiace. X. na túto reklamáciu, následne aj žalobca dobropisoval náklady za služby spojené s
prenájmom nebytových priestorov za rok XXXX na jednu osobu a za rok XXXX v mesiacoch január-

september rovnako tak na jednu osobu (dobropis č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX). Vo vzťahu k faktúre
č. XXXXXXXXX vystavenej na sumu XXX, XX eur, je potrebné zdôrazniť, že túto reklamoval žalovaný z
toho dôvodu, že k uvedenej faktúre neboli priložené prílohy k vyúčtovaniu a nebolo možné skontrolovať
správnosť vyúčtovania. V zmysle Y. však bolo medzi stranami dohodnuté, že nájomca má právo
požadovať predloženie podkladov, z čoho je zrejmé, že vo vyúčtovacej faktúre sa nebudú tieto podklady

nachádzať. Z výpovede svedkyne U. vyplynulo, že predmetné podklady sa poskytli každému nájomcovi
v sídle budovy, keďže tieto sa pre veľké množstvo príloh neprikladali každému nájomcovi k faktúram.
X. na uvedené, súd považoval argumentáciu žalovaného týkajúcu sa mechanizmu spôsobu výpočtu
vyúčtovania nákladov na služby spojené s nájmom na základe počtu osôb / a nie na základe veľkosti
užívanej podlahovej plochy/, namietanú až v samotnom konaní, za účelovú v snahe vyhnúť sa plneniu

povinnosti uhradiť predmetné nedoplatky za služby spojené s nájmom, ktoré preukázateľne užíval, a to
až do XX. marca XXXX (protokol o odovzdaní nebytového priestoru). V tomto smere súd zdôrazňuje, že
pri výklade vôle pri uzatváraní zmluv sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom
vôle (dodatok odlišný od zmluvy s oddelením nájomného od služieb), včítane rokovania o uzavretí
zmluvy, výsledkom ktorého je formulácia použitá v čl. C. ods. X a X Y. a praxe, ktorú strany medzi sebou

zaviedli, ako aj následného správania strán (reklamácia len vo vzťahu k počtu osôb, nie vo vzťahu k
spôsobu výpočtu nákladov na služby metódou osoby-mesiace).XX. Žalovaný nezaplatením vyúčtovania počas trvania zmluvy o nájme nebytového priestoru nájmu,
a to nedoplatku nákladov za užívanie nebytového priestoru v roku XXXX vo výške XXX,XX eur s
dátumom splatnosti XX.XX.XXXX, nedoplatku na vyúčtovaní za užívanie nebytového priestoru za

obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX za obdobie nájomnej zmluvy vo výške XXX,XX eur s
dátumom splatnosti XX.XX.XXXX, ktorých výška bola v konaní náležite preukázaná listinnými dôkazmi
predloženými žalobcom, porušil ustanovenie čl.C. ods. X Y., ktoré explicitne uvádza, že vzniknuté
nedoplatky (náklady na služby spojené s nájmom, ktoré vzniknú nad rámec zálohových platieb) vyúčtuje
prenajímateľ nájomcovi po skončení príslušného zúčtovacieho obdobia. Z., že žalovaný nesplnil svoju

povinnosť, vznikol medzi stranami sporu záväzkovo-právny vzťah z bezdôvodného obohatenia v zmysle
citovaných ustanovení § 45X ods. 1 a X OZ, z ktorého má žalobca pohľadávku voči žalovanému
predstavujúcu majetkový prospech, ktorý získal žalovaný na úkor žalobcu. K. má proti žalovanému
rovnako tak pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu, ktoré vzniklo
užívaním nebytového priestoru po ukončení nájomného vzťahu v sume XXX,XX eur v období od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a nedoplatku vo vyúčtovaní za užívanie nebytového priestoru za obdobie

od januára do marca v roku XXXX vo výške XX,XX eur s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX, ako aj z
rozdielu medzi mesačnými platbami žalovaného vo výške XXX,XX eur a nákladmi účtovanými žalobcom
vo výške XXX,XX eur za obdobie január až marec v roku XXXX vo výške XXX,XX eur. F. konštatuje, že
na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu podľa § 45X ods. X OZ, ktoré je
žalovaný povinný vydať žalobcovi v zmysle § 451 ods. 1 OZ.

XX. V tomto smere je potrebné sa vysporiadať aj s námietkou žalovaného o tom, že nemohol v plnej
miere užívať prenajatý nebytový priestor. Y. povinnosť znamená, že strana konania musí na preukázanie
svojich tvrdení označiť dôkazy, pričom každý musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia t.j.
musí preukázať to, čo tvrdí. V sporovom platí aj tzv. negatívna dôkazná teória, ktorá vychádza z toho, že

nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti,
v dôsledku čoho dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného. H. platí aj pre tvrdenie
o obmedzení práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy, čo však žalovaný nepreukázal s dôrazom aj na tú
skutočnosť, že v období od XX.XX.XXXX užíval predmetný nebytový priestor bez právneho dôvodu.

XX. Vo vzťahu k otázke zodpovednosti žalovaného za náklady za výjazd bezpečnostnej služby
spoločnosti P. P., s.r.o. dňa XX.XX.XXXX, vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXX vo výške XX,XX eur,
súd poznamenáva, že túto mal preukázanú výpoveďou svedka L., ktorý popísal bezpečnostný systém
v budove, povinnosti nájomcov sa zapisovať do knihy, ako aj tú skutočnosť, že žalovaný-štatutárny
zástupca túto povinnosť porušoval, pričom bol aj niekoľkokrát upozornený. Vo vzťahu k výjazdu

bezpečnostnej služby uviedol, že po prezretí kamerového záznamu s predsedom družstva zistili, že
zo strany žalovaného došlo k pochybeniu vedúcemu k spusteniu poplachu. X. na túto skutočnosť bol
žalovaný na druhý deň od vedenia družstva písomne upozornený, pričom predmetnú písomnosť mu
svedok odovzdával. Na presný výjazd a opis konkrétnych skutkových okolností si vzhľadom na odstup
časusvedoknepamätal,keďžebolouskutočnenýchviacvýjazdovaideovecniekoľkorokovstarú,avšak

to, že išlo o pochybenie žalovaného potvrdil práve kvôli odovzdaným písomnostiam s upozornením,
ktoré by žalovanému odovzdané neboli, ak by nepochybil. L. pochybenie spočívalo v tom, že sa riadne
nezapisoval a neodpisoval do knihy na to určenej, čo mýlilo ostatných zostávajúcich v budove. P.
vzhľadom na časový odstup sa svedok už nevedel vyjadriť ku konkrétnym skutkovým okolnostiam,
teda či poplach spustil samotný pán M. alebo tretia osoba, ktorá bola v dôsledku nesprávneho postupu

žalovaného zmätená. V zhode s uvedeným vypovedal aj štatutárny zástupca žalobcu, R. X., ktorý
uviedol,žeaksauskutočnilvýjazdbezpečnostnejslužbydobudovyprespustenýpoplach,požiadalpána
L., aby sa pozrel na kamerový systém, kto posledný odchádzal, pričom záber je na dvere a vidieť, kto
sa zapisuje. Z. videli aj pána M., a preto mu bola zaslaná faktúra. X. na uvedené skutočnosti, súd nemal
pochybnosť o oprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie nákladov za výjazd bezpečnostnej služby vo

výške XX, XX eur.

XX. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára XXXX podľa ust. § 768k ods. X D.
zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1.
februárom XXXX sa spravujú podľa predpisov účinných do XX. januára XXXX. P. ust. § 768k ods. X

D. zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia
pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o
omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi(§ 369d) účinné od 1. februára XXXX sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom
XXXX.

XX. Podľa § 365 D. účinného ku dňu omeškania (do XX. januára XXXX v zmysle vyššie uvedeného)
dlžníkjevomeškaní,aknesplníriadneavčassvojzáväzok,atoaždodobyposkytnutiariadnehoplnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

XX. Podľa § 369 ods. X D. účinného ku dňu omeškania ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. P. §
369 ods. X D. účinného ku dňu omeškania úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo
lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie

peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím XX dní
od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b)
odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby
v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie
tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak

to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo
najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.

XX. Prechodné ustnovenie k úprave účinnej od XX. februára XXXX podľa § 10c O. vlády č. XX/XXXX
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia D. zákonníka (ďalej aj „O. vlády“) v znení neskorších

predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred XX. februárom XXXX, výška úrokov z omeškania sa riadi
podľa predpisov účinných k XX. januáru aj za dobu omeškania po XX. januári XXXX.

XX. Podľa § 3 ods. X O. vlády účinného do XX.XX.XXXX, výška úrokov z omeškania je o X
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba W. centrálnej banky platná k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu.

XX. Základná úroková sadzba W. centrálnej banky v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola vo
výške X,XX %, v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške X,XX%, v období od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX vo výške X,XX%.

XX. Okrem istiny žalobca požadoval tiež zaplatenie 8, XX% ročného úroku z omeškania od XX.XX.XXXX
až do zaplatenia. K. neuhradením predmetných súm požadovaných žalobcom a bližšie vymedzených
v bode XX. odôvodnenia rozsudku, sa nasledujúcim dňom po dni ich splatnosti dostal do omeškania s
plnením svojho záväzku. F. preto v časti úroku z omeškania uplatneného v žalobnom petite žalobcovi

vyhovel len čiastočne a priznal mu právo na zaplatenie úroku z omeškania, tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. V prípade nedoplatku na vyúčtovaní za užívanie nebytového priestoru
za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX eur, ktorého splatnosť nastala až dňa
XX.XX.XXXX, preto priznal úrok v súlade s platnou úrokovou sadzbou W. centrálnej banky z tejto sumy
až odo dňa nasledujúceho po dni lehoty splatnosti preukázaného listinnými dôkazmi od XX.XX.XXXX

až do zaplatenia. V prípade nedoplatku vo vyúčtovaní za užívanie nebytového priestoru za obdobie od
januára do marca v roku J. vo výške XX,XX eur s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX, tak ako vyplýva
z č.l. XXX súd zistil, že žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 8, XX % p.a. z tejto sumy od
nasledujúceho dňa po lehote splatnosti dňa XX.XX.XXXX, teda od XX.XX.XXXX do zaplatenia, pretože
základná úroková sadzba W. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu (k XX.XX.XXXX), predstavovala X,XX% ročne a zvýšená o osem percentuálnych bodov v zmysle
citovaného ustanovenia § 3 ods. X O. vlády F. republiky č. XX/XXXX Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia D. zákonníka v znení účinnom k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 10c O. vlády F. republiky č. XX/XXXX Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia D. zákonníka v znení neskorších predpisov, činí úrok z omeškania vo

výške X,XX% ročne.XX. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu
rozsudku súd určil v súlade s ustanovením § 2X2 ods. 3 veta prvá N., podľa ktorého, lehota na plnenie
je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

XX. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že súd vo výroku II. tohto rozsudku vo zvyšnej časti, t. j. v
časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX eur od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XX,XX eur
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, ako rozdielu medzi žalobcom uplatneným úrokom z omeškania vo

výške X,XX% ročne z predmetných súm od XX.XX.XXXX do zaplatenia a súdom priznaným zákonným
úrokom, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

XX. Podľa § X1 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho
časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však X, XX eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením

poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

XX. Podľa ust. § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. XX/XXXX Zb. súdy, orgány štátnej správy súdov, orgány
prokuratúry, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného
odkladuodpisprávoplatnéhorozhodnutiaovrátenípoplatkualebopreplatkuprevádzkovateľovisystému,

ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do XX dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného
rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry
nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného
zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do XX dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.

XX. V predmetnej veci bol návrh žalobcu vzatý späť v časti pred otvorením prvého pojednávania vo veci
samej. K. zaplatil súdny poplatok za pôvodný návrh na začatie konania vo výške XXX, XX eur. X. bol
súdny poplatok vo výške XXX,XX za rozšírený návrh, teda žlobca mal doplatiť k pôvodne zaplatenému
súdnemu poplatku ešte XX eur, ktoré vzhľadom na späťvzatia žaloby v časti neuhradil. F. teda prí vrátení

súdneho poplatku zohľadnil len rozdiel medzi uhradeným súdnym poplatkom vo výške XXX,XX eur a
súdny poplatkom, ktorý mal byť po späťvzatí žaloby v časti zaplatený /XX,XX eur/.

XX. Súd vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení
súdneho zaplateného za návrh, ktorý vzal žalobca v časti späť vo výške XXX eur, a to krátený 6, XX

eur prostredníctvom spoločnosti F. pošta a.s. po právoplatnosti tohto rozhodnutia. X. vráteného súdneho
poplatku žalobcovi podľa vyššie uvedeného je XXX,XX eur.

XX. Podľa § X55 ods. X N., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Podľa § 255 ods. 2 N., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

XX. Podľa § 256 ods. X N., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

XX. Citované ustanovenie § 256 ods. X N. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany sporu, ktorej
procesný úkon mal za následok zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí iba podľa
procesného výsledku.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. X, ods. 2, § 256 ods. X v spojení s § 262 ods. 1
N. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške XX,XX %.

XX. Počas tohto súdneho sporu došlo k úpravám pôvodne žalovanej sumy, či už, vyššie opísaným,
rozšírením žaloby alebo čiastočnými späťvzatiami žaloby. F. pri rozhodovaní o trovách konania musel

na predmetné spaťvzatie žaloby v pomerne veľkej časti (X.XXX,XX eur s prislúchajúcim príslušenstvom
z tejo sumy) prihliadať. E. tak prihliadal na zamietnutie žaloby v časti /bod XX odôvodnenia rozsudku/.
V tomto smere je potrebné uviesť nasledovné.XX. Späťvzatie žaloby je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z
dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené, súd však musí
skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby. Ak vezme žalobca v priebehu konania žalobu späť

bez toho, aby žalovaný jeho nárok uspokojil, ide na strane žalobcu o procesné zavinenie. Z ustálenej
judikatúry O. súdu SR vyplýva, že pre záver o zavinení žalovaného na zastavení konania musia byť
kumulatívne splnené dve podmienky, a to 1. dôvodne podaná žaloba, 2. správanie žalovaného vedúce
k späťvzatiu žaloby. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním
žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom

nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo
vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania
žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany konania, teda jeho prejav vôle
spočívajúci v späťvzatí návrhu (uznesenie O. súdu SR zo XX. 9. XXXX, sp. zn. X M N. X/XXXX).
K. späťvzatie žaloby zdôvodnil tým /podanie doručené súdu dňa XX.XX.XXXX/, že žalovaný predložil
výpis z podnikateľského účtu, z ktorého vyplýva, že z podnájomných zmluv, ktoré bez súhlasu žalobcu

uzatvoril, žalovanému žiadna odplata nebola poskytnutá, a preto sa žalobca nemôže domáhať ani
vydania bezdôvodného obohatenia, keďže žiadne nevzniklo. P. konania túto argumentáciu upravil,
keď tvrdil, že žalobca nebol o podnájomných zmluvách informovaný a žalovaný sa k týmto zmluvám
nevyjadril a nezdokladoval, že by neprijal ani plnenie v súvislosti s týmito podnájomnými zmluvami.

XX. Bez ohľadu na tieto tvrdené skutočnosti, tak ako vyplýva z konštantnej judikatúry týkajúcej sa
procesnej zodpovednosti za zavinené trovy konania, žalobca nepreukázal, že späťvzatie žaloby bolo
odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý by sa mal zachovať v zmysle žalobnej požiadavky,
ktorá bola osvedčená a teda, že žaloba bola podaná dôvodne a k bezdôvodnému obohateniu z
podnájomných zmluv došlo.

XX. I. úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadna
zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na
uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, teda skutkového stavu a právnej normy, ktorá
sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. O. na čiastočnú náhradu trov konania

sa vypočíta tak, že úspech strany konania, ktorému vznikla povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od
úspechu strany konania, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na
náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.

XX. V tomto smere súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku O. súdu SR sp.zn. X U. X/XXXX z

XX.X.XXXX: „V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechuvoveci.K.meradlomprenároknanáhradunákladovvsporovomkonaníjepretomieraúspechu
vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada nákladov konania. Ak mal len
čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Na základe uvedeného platí, že žalobca
mal plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný mal plný úspech

ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. R. žalobný petit označujeme to, čoho sa žalobca domáha v
podanej žalobe. P. určuje o čom má súd vo veci konať a rozhodovať (predmet sporu)“.

XX. Súdna prax vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré
samostatné nároky. V. vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v

súčasnosti po zmene civilného kódexu, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže
založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca
nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). V tejto súvislosti je potrebné
poznamenať, že žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo nie je možné považovať za samostatné
nároky. P. názoru súdu prvej inštancie má vyššie uvedený právny názor význam aj v tom smere,

že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva (nielen ohľadne samostatných nárokov) žalovanej
sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, napr. paušálne považovaný za neúspech v pomerne
nepatrnej časti s poukazom aj na tú skutočnosť, že N. už nezohľadnenie čo i len nepatrného úspechu,
nepozná. O. žiadny dôvod nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu aj úroky z omeškania
a v kontexte uvedeného a procesnej zodpovednosti za zavinené trovy konania, je teda dôvodný záver

o len čiastočnom úspechu žalobcu, resp. v konkrétnom prípade o prevyšujúcom úspechu žalovaného.
F. pri výpočte kapitalizovaného úroku z omeškania vychádzal zo sumy vypočítanej vo výške do dňa
rozhodnutia súdu.XX. Súd prvej inštancie nemal dôvod odkloniť sa od uvedeného právneho záveru vyplývajúceho z
rozsudku NS SR sp.zn. X U. X/XXXX a s ohľadom na priznanú výšku príslušenstva pohľadávky pri
rozhodovaní o trovách konania, preto vychádzajúc z uvedených princípov, je potom nutné konštatovať,

že pri uplatnení pôvodnej istiny vo výške XX.XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX
% ročne zo sumy XX. XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia /v súhrne vo výške XX.XXX,XX eur/, a
priznanej istiny z omeškania vo výške X.XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania X,XX % p.a. zo sumy
XXX,XXeurodXX.XX.XXXXaždozaplatenia,úrokomzomeškaniaX,XX%p.a.zosumyXXX,XXeurod
XX.XX.XXXXaždozaplatenia,úrokomzomeškaniaX,XX%p.a.zosumyXX,XXeurodXX.XX.XXXXaž

dozaplatenia,celkovovovýške/povyčísleníúroku/X.XXX,XXeur,predstavujeúspechžalobcuvovýške
X,XX%. V tomto smere súd uvádza, že zohľadňaval celkový neúspech žalobcu a teda aj časť, v ktorej
vzal svoj návrh späť, čo po celkovom vyčíslení predstavoval neúspech žalobcu vo výške XX.XXX,XX eur,
teda XX,XX%. M. zastavenie konania v týchto častiach z procesného hľadiska zavinil žalobca, vzniklo
právo na náhradu trov konania protistrane, t.j. žalovanému. Po odpočítaní úspechu žalovaného, ktorý
predstavuje neúspech žalobcu vo výške XX,XX % od úspechu žalobcu vo výške X,XX % je nutné v

konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalovaného vo veci predstavoval 80,48 %, čo
predstavuje percentuálne vyjadrenie čistého úspechu žalovaného v konaní. O samotnej výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá ust. § X62 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu

môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).