Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 17, 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3C/234/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409206605
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8409206605.17

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcov: 1/ D.
všetci právne zastúpení JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom Kováčska 28, Košice, proti
žalovanému: Fakultnej nemocnici Nitra, so sídlom Špitálska 6, Nitra, IČO: 17336007, v konaní o ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žalovanému súd n e p r i z n a l právo na náhradu trov konania.

III. Štát n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podaným návrhom na začatie konania dožadovali vydania rozhodnutia súdu, na základe
ktorého by bol žalovaný zaviazaný uhradiť im náhradu nákladov spojených s pohrebom vo výške 3.206
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalobca v 1. rade žiadal náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 34.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobca v 2. rade žiadal nemajetkovú ujmu vo
výške 45.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobkyňa v 3. rade žiadala nemajetkovú ujmu
vo výške 45.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobca v 4. rade žiadal nemajetkovú ujmu
vo výške 45.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobca v 5. rade žiadal nemajetkovú ujmu
vo výške 45.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyňa v 6. rade žiadala nemajetkovú
ujmu vo výške 45.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovia v 1. až 6. rade ďalej žiadali
trovy konania a trovy právneho zastúpenia tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasil a žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonaným dokazovaním, a to z podaného návrhu na začatie konania, zo znaleckých posudkov a
ostatných listinných dôkazných prostriedkov doložených mu k návrhu i v priebehu konania zistil tento
skutkový stav:

Dňa 19. 6. 2007 bola matka žalobcov v 2. až 6. rade a manželka žalobcu v 1. rade prijatá na plánovanú
hospitalizáciu na neurochirurgickom oddelení Fakultnej nemocnice v Nitre za účelom operačnej liečby
z dôvodu dlhoročných bolestí v inervačnej oblasti 2. a 3. vetvy trigeminu (trojklaného nervu). Pani D. sa
pri prijatí na hospitalizáciu sťažovala na pretrvávajúce bolesti v pravej polovici tváre.

Dňa 20. 6. 2007 bolo realizované vyšetrenie mozgu magnetickou rezonanciou, výsledok vyšetrenia
preukázal veku primeraný nález.

Dňa 21. 6. 2007 bola pani D. operovaná za účelom mikrovaskulárnej dekompresie trigeminu - nerv bol
odseparovaný od ciev, medzi ktorými sa nachádzal a medzi nerv a cievy bola vložená tzv. cievna záplata.
Po operácii bola pani D. preložená na Kliniku anesteziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej nemocnice
Nitra za účelom sledovania základných životných funkcií. V dobe prekladu bola pri vedomí, orientovaná,
spolupracovala s personálom žalovaného.

Na druhý deň, dňa 22. 6. 2007, došlo k poruche vedomia a rozvíjala sa porucha hybnosti končatín.
Urgentné CT vyšetrenie dňa 22. 6. 2007 preukázalo obraz rozsiahlej ischémie (nedokrvenosť) v
pravej časti mozočka. Ihneď bola nasadená intenzívna liečba, farmakologický útlm (umelý spánok),
antiedémové opatrenia (opatrenia proti opuchu mozgu). Na základe CT nálezu neurochirurg zaviedol
externú (vonkajšiu) drenáž komorového systému mozgu. Napriek opatreniam sa stav pacientky naďalej
zhoršoval, CT vyšetrenie dňa 24. 6. 2007 vykázalo ďalšie zvýraznenie patologických zmien v mozočku,
edém v oblasti mozgového kmeňa (oblasť medzi mozgom a miechou).

Dňa 24. 6. 2007 bola vykonaná operácia v celkovej anestézii, resekcia expanzívnej malácia mozočka
(odstránenie zmäknutého mozočkového tkaniva). Po operácii pokračovali na KAIM v umelom spánku,
umelej pľúcnej ventilácii, cielenej antibiotickej liečbe. Dňa 28. 6. 2007 bola v celkovej anestézii vykonaná
transistmická tracheotómia (chirurgické otvorenie priedušnice). Dňa 29. 6. 2007 vyšetril pani D. neurológ,
pretrvával komatózny stav (hlboké bezvedomie) s čiastočným zachovaním pohyblivosti končatín.

Dňa 30. 6. 2007 bolo vykonané kontrolné CT vyšetrenie mozgu, ktoré preukázalo pokračujúce ťažké
patologické zmeny na mozgu a na mozočku, opuch mozgu. Dňa 2. 7. 2007 bol farmakologický
útlm (umelý spánok) ukončený, pretrvávala hlboká porucha vedomia, bola nevyhnutná podpora
základných životných funkcií. V ďalších dňoch naďalej pretrvával nepriaznivý stav, rozvíjali sa známky
multiorgánového poškodenia.

Dňa 18. 7. 2007 pani D., matka a manželka žalobcov, zomrela. Pitva nariadená prehliadajúcim lekárom
bola vykonaná dňa 19. 7. 2007, pričom bolo zistené, že bezprostrednou príčinou smrti bola masívna
embólia do pľúcnej artérie.

Žalobca v 1. rade listom zo dňa 27. 7. 2007 v zmysle ust. § 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z.z. o
zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov požiadal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v
Nových Zámkoch o prešetrenie, či došlo k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti u jeho
manželky pani I. D., nar. XX. X. XXXX, naposledy bytom Y. X, počas jej hospitalizácie vo Fakultnej
nemocnici Nitra v dobe od 19. 6. 2007 do 18. 7. 2007.

Pobočka ÚDZS v Nových Zámkoch listom zo dňa 7. 10. 2008 oznámila výsledok prešetrenia podania
žalobcu v 1. rade zo dňa 27. 7. 2007. Pri prešetrení podania ÚDZS požiadal o písomné stanovisko
štyroch konzultantov úradu v odbore neurochirurgia. Následne z dôvodu rozporných stanovísk
odborných konzultantov úradu, ÚDZS požiadal o posúdenie opodstatnenosti podnetu Odbornú komisiu
predsedu úradu, ktorá v predmetnej veci zasadala dvakrát, a to dňa 31. 1. 2008 a 1. 10. 2008.
Členovia Odbornej komisie predsedu úradu posudzovali, či operácia pani D. bola jednoznačne a správne
odporúčaná, či boli využité všetky možnosti, aby sa predišlo pooperačným komplikáciám a okruh otázok
týkajúcich sa možností liečby pri riešení vzniknutých pooperačných komplikácií.

Odborná komisia predsedu úradu po prerokovaní podania a vyhodnotení predloženej dokumentácie
a písomných stanovísk odborných konzultantov jednoznačne zaujala stanovisko v tom zmysle, že
zdravotná starostlivosť pani I. počas hospitalizácie vo Fakultnej nemocnici Nitra v dobe od 19. 6. 2007 do
18. 7. 2007 nebola poskytnutá správne, pri riešení pooperačných komplikácií neboli úplne využité všetky
dostupné možnosti na zmenšenie nepriaznivých následkov, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods.
3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Žalobcovia uplatnenie nemajetkovej ujmy vo výškach tak ako je to uvedené v úvode odôvodnili tým,
že nebohá I. bola manželkou žalobcu v 1. rade a matkou žalobcovi v 2. až 6. rade. Spoločne tvorili
plne fungujúcu a harmonickú rodinu s mimoriadne dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami.

Podľa žalobcov zbytočná smrť manželky a matky žalobcov bola nečakaná, tragická, bola zavinená
nesprávnymi a neodbornými postupmi službukonajúcich lekárov, zamestnancov žalovaného počas
hospitalizácie vo Fakultnej nemocnici v Nitre od 19. 6. 2007 do 18. 7. 2007 a zdôraznili, že táto
smrť nenávratne pretrhla dovtedy medzi nimi existujúce citové väzby. Podľa žalobcov nesporne veľmi
negatívne zasiahla do súkromia pozostalých, myslí sa tým smrť nebohej pani I., ktorí mali k nej najbližší
vzťah. Psychická trauma, ktorú žalobcovia touto smrťou utrpeli, zanechala nezmazateľné stopy v ich
živote a táto tragická udalosť sa natrvalo vryla do ich pamäte a spomienok na manželku a matku.

Podľa žalobcov spolu, teda žalobcovia aj s nebohou I., prežívali plnohodnotný rodinný a súkromný
život. Dopĺňali sa a pomáhali si v každej oblasti rodinného života. Spolu trávili väčšinu voľného času,
zúčastňovali sa spoločných dovoleniek, starali sa o spoločnú domácnosť.

Podľa žalobcu v 1. rade jeho manželský vzťah s nebohou I. bol naplnený láskou a vzájomným
porozumením. Išlo o mimoriadne kvalitný vzťah počas celého manželstva. Taktiež rodičovský vzťah
so žalobcami v 2. až 6. rade bolo možné charakterizovať ako vzťah citovo naplnený, založený na
plnohodnotnom vzájomnom porozumení a silných väzieb.

Žalobcovia v žalobe ďalej uvádzajú, že nečakané úmrtie matky a manželky, a to ešte k tomu za okolností
zanedbanej zdravotnej starostlivosti o ňu počas hospitalizácie vo Fakultnej nemocnici v Nitre bola
skutočnosťou s dôsledkami pre ich existujúci súkromný život a táto skutočnosť je pre nich absolútne
neprijateľnou a nepredstaviteľnou. Sú ochudobnení o možnosť rozvíjať ďalšie citové vzťahy s matkou a
manželkou. Táto možnosť je definitívne pretrhnutá a oni sú definitívne ochudobnení o tieto citové väzby,
ktoré sú jedinečného charakteru.

Žalobcovia v žalobe poukázali na čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má každý
právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Ďalej poukázali
na medzinárodný Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 4. 11. 1950, majúceho
ako mnohostranná medzinárodná zmluva status analogický s ústavnými zákonmi. Podľa žalobcov treba
prihliadnuť na čl. 8 ods. 1 Dohovoru, kde je uvedené, že každý má právo na rešpektovanie svojho
súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa žalobcov je potrebné prihliadať aj na § 1 Obč. zákonníka v platnom znení, kde je uvedené,
citujem: „fyzická osoba má právo na ochranu osobnosti, najmä života, zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy“.

Podľa § 13 ods. 1 Obč. zákonníka, fyzická osoba má právo sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a
aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť
v spoločnosti.

Podľa § 15 Obč. zákonníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti
manželovi a deťom, ak ich niet, rodičom.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je
poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne.

Žalobcovia ďalej v žalobe poukázali na to, že vzhľadom k tomu, že postupy lekárov poskytujúcich
zdravotnú starostlivosť boli v rozpore s týmto zákonom, bolo ich konanie protiprávne. Za tieto postupy
však lekári, ktorí boli v pracovnoprávnom vzťahu k žalovanému v súlade s ust. § 420 ods. 2 Obč.
zákonníka aplikovaného per analógiám podľa § 853 Obč. zákonníka priamo nezodpovedajú.

Podľa § 853 Obč. zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom ich
najbližšie.

Podľa § 449 ods. 2 Obč. zákonníka, pri usmrtení sa uhrádzajú aj primerané náklady spojené s pohrebom,
pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.

Podľa § 449 ods. 3 Obč. zákonníka, náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhrádzajú tomu kto ich
vynaložil.

Žalobcovia ďalej v žalobe uvádzajú, že pri určení výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú
stanovené legislatívne dve taxatívne kritériá, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať. Ide o
závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti
fyzickej osoby došlo.

Žalobcovia ďalej uvádzajú, že vzhľadom na vyššie uvedené kritériá, konkrétne skutkové okolnosti a
pomery posudzovaného prípadu považovali, resp. považuje žalobca v 1. rade za primeranú náhradu
jemu spôsobenej nemajetkovej ujmy sumu 34.000 eur a žalobcovia v 2. až 6. rade náhradu vo výške
45.000 eur každý zvlášť.

Podľa žalobcov dňa 1. 10. 2009 bola žalovanému zaslaná výzva na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 34.000 eur a náhradu nákladov spojených s pohrebom vo výške 3.206 eur žalobcovi v 1. rade a
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 45.000 eur žalobcom v 2. až 6. rade každému zvlášť.

Vyjadrením zo dňa 19. 10. 2009 žalovaný oznámil, že nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými ako podmienky
naplnenia vzniku náhrady nemajetkovej ujmy pre žalobcov v 1. až 6. rade.

S prihliadnutím na vyššie uvedené bol podaný procesnému tento návrh na začatie konania.

Na pojednávaní pred tunajším súdom žalovaný s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasil,
rovnako tento svoj nesúhlas vyjadril aj písomne, žalovaný žiadal pribrať do konania znalca, ktorému
budú formulované otázky, na ktoré by mal znalec odpovedať. V písomnom vyjadrení, ktoré bolo
zaslané žalovaným, žalovaná strana okrem iného uviedla, že pokiaľ ide o stanovisko úradu a odbornej
komisie, tá konštatovala, že neboli využité všetky možnosti liečby pri vzniknutých pooperačných
komplikáciách, všetky dostupné možnosti na zmenšenie nepriaznivých následkov. Nekonštatovala
podľa žalovaného teda priamu príčinnú súvislosť medzi úmrtím pacientky a poskytovaním zdravotnej
starostlivosti zamestnancami žalovaného.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 27. 5. 2011 bol do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie neurochirurgia - doc. MUDr. V., trvale bytom C. XX, Y., ktorému bolo uložené
vypracovať znalecký posudok v lehote 60 dní a zodpovedať súdu na predložené otázky po oboznámení
sa so spisovým materiálom. Zo záverov znaleckého dokazovania, ale hlavne z otázky, či existuje príčinná
súvislosť medzi konaním pracovníkov a lekárov žalovaného a smrťou I. a či je prípadne možné posúdiť
mieru ich zavinenia, znalec odpovedá, že, citujem: „smrť pacientky je potrebné hodnotiť ako súhru
nepriaznivých okolností, ktoré sa v uvedených percentách vyskytujú pri tomto výkone. Avšak personál
zariadenia poskytol značné úsilie pri riešení týchto komplikácií, žiaľ neúspešne“. Zo záverov a z odpovedí
na ďalšie otázky je zrejmé, že znalec nenamieta spôsob liečby žalovanej a v zásade s touto liečbou a
so spôsobom prevedenia operácie súhlasí.

Keďže právny zástupca žalobcov nesúhlasil so závermi znaleckého dokazovania, resp. uviedol, že
znalec svoju úlohu nesplnil v požadovanom rozsahu a ďalej navrhoval kontrolný znalecký posudok,
následne bol do konania pribratý ďalší znalec, pričom výkonom kontrolného znaleckého dokazovania
bola poverená spoločnosť LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o., Kováčska 32, Košice, zapísaná v
zozname znalcov pre odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurochirurgia, chirurgia a traumatológia
pod evidenčným číslom 900253. V uznesení zo dňa 16. 7. 2012 bolo znaleckej organizácii uložené, aby
v lehote do 60 dní od doručenia spisu vypracovala a predložila súdu v troch vyhotoveniach kontrolný
písomný znalecký posudok spolu s vyúčtovaním odmeny a trov znaleckého dokazovania. Úlohou
pribratej znaleckej organizácie bolo oboznámiť sa aj s obsahom spisu sp. zn. 3C 234/2009. Zároveň v
bode 1. bolo organizácii uložené konfrontovať svoje závery aj s odpoveďami členov odbornej komisie
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a s týmito závermi sa vysporiadať.

Kontrolný znalecký posudok bol predložený súdu 14. 3. 2013, pričom je tento znalecký posudok
podpísaný konateľom a zodpovedným znalcom MUDr. U.
Zo záverov znaleckého dokazovania súd zisťuje, že predoperačné vyšetrenia ako aj proces liečby
hodnotí znalec ako adekvátny. V žiadnom z bodov a z otázok, ktoré boli dané znalcovi, nebolo vyjadrené
negatívne stanovisko, to znamená, že ani kontrolné znalecké dokazovanie nepreukázalo nesprávny
postup žalovaného, jeho lekárov a pracovníkov v danej veci.

Právny zástupca žalobcov dňa 23. 8. 2013 predložil procesnému súdu návrh na doplnenie dokazovania,
a to návrh otázok pre Prof. MUDr. Q., CSc., predsedu Odbornej komisie úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou. V počiatočnom štádiu súd toto dokazovanie mienil zohľadniť, no neskôr tento dôkaz bol
odmietnutý.

Procesný súd po vykonanom dokazovaní, po oboznámení sa s dvoma znaleckými posudkami, po
oboznámení sa so závermi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, po nesúhlasnom
stanovisku žalovaného, rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh
zamietol. V priebehu konania sa žalobcom nepodarilo preukázať, žeby existovala príčinná súvislosť
medzi konaním žalovaného a konaním lekárov a personálu žalovaného a smrťou matky žalobcov a
manželky žalobcu v 1. rade. Naopak, zo záverov znaleckého dokazovania je zrejmé, že ide o súhru
nepriaznivých okolností, ktoré sa pri uvedených operáciách v istom percentuálnom vyjadrení vyskytujú.
Personál zariadenia však poskytol značné úsilie pri riešení týchto komplikácií, žiaľ neúspešne. Ani jeden
zo znalcov nepripisuje žalovanému podiel na smrti nebohej pani I.
Procesný súd preto zamietol návrh žalobcu v 1. rade na náhradu nákladov spojených s pohrebom vo
výške 3.206 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 449 ods. 2 Obč. zákonníka, pri usmrtení sa uhrádzajú aj primerané náklady spojené s pohrebom
pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.

Ako to už bolo vyššie uvedené, žalovaná Fakultná nemocnica Nitra nenesie zodpovednosť za smrť
nebohej I. D., a preto nie je dôvod, aby ju súd zaviazal k náhrade nákladov spojených s pohrebom.
V tomto bode žaloby neexistuje teda príčinná súvislosť medzi úmrtím a nákladmi, ktoré bolo potrebné
vynaložiť.

Podľa § 449 ods. 3 Obč. zákonníka, náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhrádzajú tomu kto ich
vynaložil.

V tejto časti preto súd návrh zamietol.

Procesný súd zamietol aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na ust. § 11 Obč. zákonníka
a nasledujúcich ustanovení, z ktorých je zrejmé, že fyzická osoba má právo na ochranu osobnosti, najmä
života, zdravia, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej
povahy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nedošlo zo strany žalovaného k žiadnemu
porušeniu, ktoré by malo prípadne za následok smrť nebohej I. a preto nie je ani dôvod zaviazať
žalovaného na úhradu nemajetkovej ujmy.

V žiadnom prípade nie je tiež preukázaná s poukazom na ust. § 420 Obč. zákonníka zodpovednosť za
prípadnú škodu, ktorú by žalovaná spôsobila s poukazom na ust. § 420 a nasl. Obč. zákonníka ako to
v žalobe zdôrazňujú žalobcovia.

Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, na základe
ktorého by bolo možné jednoznačne povedať, že žalovaná strana porušila nejaké právne povinnosti,
v dôsledku ktorých vznikla žalobcom škoda, resp. nemajetková ujma v súlade s ust. § 11, 13 a nasl.
Obč. zákonníka. Naopak, v priebehu konania znaleckým dokazovaním bolo konštatované, že žalovaná
strana poskytla nebohej I. starostlivosť v rámci zákona, a teda nedošlo k porušeniu.

Aj zo záverov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie je zrejmé, žeby tento úrad konštatoval
príčinnú súvislosť medzi úmrtím pani I. a konaním lekárov, je tam len konštatovanie, že prípadne bolo
možné využiť aj iné liečebné postupy, pričom toto všetko vylúčili znalci, ktorí boli ustanovení v rámci
konania.

Podľa § 127 O.s.p. na posúdenie odborných konkrétnych znalostí môže súd do konania pribrať znalca,
ktorému uloží, aby zodpovedal na konkrétne otázky, na ktoré je potrebné zodpovedať.

V danom prípade súd ustanovil dvoch znalcov, pričom závery týchto znaleckých dokazovaní sú
jednoznačné a vylučujú účasť žalovaného, resp. zodpovednosť žalovaného za úmrtie I.
Z dôvodov vyššie uvedených bolo preto potrebné rozhodnúť tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., trovy konania žalovanému nepriznal,
keďže tento trovy konania neuplatnil a zrejme mu teda nevznikli.

O trovách konania štátu rozhodol súd v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a to tak, že tieto trovy štátu
nepriznal, keďže žalobcovia boli v konaní oslobodení od platenia súdneho poplatku v plnom rozsahu.
Za tejto situácie trovy konania znáša štát. Ide o trovy konania súvisiace so znaleckým dokazovaním
vo výške 1.438 eur za znalecký posudok pre spoločnosť LEGE ARTIS, s.r.o., Košice a 197,60 eur za
znalecký posudok MUDr. V. CSc.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).