Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409206605
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8409206605.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ D. D., nar. XX. X. XXXX, 2/ I. D., nar. XX. X. XXXX,
3/ I. D., nar. XX. X. XXXX, 4/ M. D., nar. X. X.. XXXX, 5/ D. D., nar. XX. X. XXXX a 6/ mal. D. D., nar.
X. X. XXXX, všetci bytom Y., K. Y. X, všetci právne zastúpení JUDr. Petrom Harakálym, advokátom
so sídlom Kováčska 28, Košice, proti žalovanému: Fakultnej nemocnici T., so sídlom D. X, T., IČO:
17336007, v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov proti

rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 3C 234/2009-231 zo dňa 17. 2. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „prvostupňový súd“) návrh zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal a štát nemá právo na
náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovia neuniesli
dôkaznébremeno,nazákladektoréhobybolomožnéjednoznačnepovedať,žežalovanástranaporušila
nejaké právne povinnosti, v dôsledku ktorých vznikla žalobcom škoda, resp. nemajetková ujma v súlade
s ust. § 11, 13 a nasl. Obč. zákonníka. Naopak, v priebehu konania znaleckým dokazovaním bolo
konštatované, že žalovaná strana poskytla nebohej I. D. starostlivosť v rámci zákona, a nedošlo k jeho

porušeniu. Zo záverov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie je zrejmé, žeby tento úrad
konštatoval príčinnú súvislosť medzi úmrtím pani I. D. a konaním lekárov. Je tam len konštatovanie,
že prípadne bolo možné využiť aj iné liečebné postupy, pričom toto všetko vylúčili znalci, ktorí boli
ustanovení v rámci konania. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a § 148 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. V odvolaní uviedli, že
odborná komisia predsedu úradu po prerokovaní podania a vyhodnotení predloženej dokumentácie a
písomných stanovísk odborných konzultantov jednoznačne zaujala stanovisko, podľa ktorého zdravotná
starostlivosť M. D. počas hospitalizácie vo VF T. v dobe od 19. 6. 2007 do 18. 7. 2007 nebola poskytnutá
správne, nakoľko pri riešení pooperačných komplikácií neboli úplne využité všetky dostupné možnosti
na zmenšenie nepriaznivých následkov. Tým došlo k porušeniu ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.

o zdravotnej starostlivosti. Úrad bude pri uplatnení sankčnej zodpovednosti postupovať podľa zákona č.
581/2004 Z. z. Podľa zápisnice z Odbornej komisie predsedu ÚDZS z 31. 1. 2008 odborná komisia po
podrobnej analýze prípadu jednoznačne zaujala stanovisko, podľa ktorého zdravotná starostlivosť M.
D. nebola poskytnutá v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Navrhli napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec, nariadil pojednávanie v zmysle ust. §
214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné. Zistené rozpory vyplývajúce z vykonaného dokazovania neboli dostatočným

spôsobom odstránené.

Žalobcovia sa podanou žalobou voči žalovanému domáhali nárokov titulom náhrady škody a náhrady
nemajetkovej ujmy, ktoré im vznikli v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného, dôsledkom
ktorých bola smrť rodinného príslušníka žalobcov (manželky a matky).

K podanej žalobe predložili žalobcovia písomné podanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou - Oznámenie o výsledku prešetrenia podania, podľa ktorého cit.: „Zdravotná starostlivosť
pani I. D. počas hospitalizácie vo Fakultnej nemocnici T. v dobe od 19. 6. 2007 do 18. 7. 2007 nebola
poskytnutásprávne,pririešenípooperačnýchkomplikáciíneboliúplnevyužitévšetkydostupnémožnosti
na zmenšenie nepriaznivých následkov, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č.

576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úrad bude pri uplatnení sankčnej
zodpovednostipostupovaťpodľazákonač.581/2004Z.z.Vašepodaniejeopodstatnené.“Zjehoobsahu
je zrejmé, že pri prešetrení podania požiadali o písomné stanovisko štyroch konzultantov úradu v
odbore neurochirurgia. Z dôvodu rozporných stanovísk odborných konzultantov požiadali o posúdenie

opodstatnenosti podnetu Odbornú komisiu predsedu úradu, ktorá v predmetnej veci zasadala dvakrát,
a to dňa 31.1.2008 a 1.10.2008 a zaujala vyššie uvedené stanovisko (čl. 17-18).

Podľa protokolu o vykonanom dohľade cit.: „V predoperačnej liečbe nebolo dodržané
odporúčanie anesteziológa ohľadom prevencie tromboembolickej choroby. ... Vyšetrenie magnetickou

rezonanciou bolo predoperačne realizované, nebolo však orientované na vyhodnotenie prítomnosti
neurovaskulárneho konfliktu koreňa V. hlavového nervu. Nebol stanovený stupeň prípadnej kompresie
kmeňa nervu cievami. Z dostupnej dokumentácie taktiež nie je známe, či bola pacientka poučená o
iných možnostiach invazívnej a neinvazívnej liečby neuralgie trigeminu. ... V súčasnosti sa odporúča pri
operáciách v mostomozočkovom uhle používať peroperačný monitoring mozgových funkcií, ktorý včas

informuje operatéra o hrozbe možného poškodenia dôležitých štruktúr počas operácie. Nebola využitá
možnosť odľahčenia likvorových ciest lumbálnou drenážou počas operácie, čo by umožnilo operovať s
minimalizáciou útlaku mozočkových štruktúr a zabrániť tak následným pohmoždeniam a pooperačným
ischémiám tlakom poškodeného tkaniva. ... Perioperačné podávanie nízkomiólekulárnych heparínov by
pozitívne ovplyvnilo rozsah peri a pooperačne sa rozvíjajúcej ischémie mozočka a mozgového kmeňa.

Táto liečba však bola začatá až 22.6.2007 o 19:00 hod. Po rádiologicky stanovenej ischémii pravej
hemisféry mozočka a časti mozgového kmeňa bolo potrebné realizovať AG vyšetrenie a podľa nálezu
aplikovať intenzívnu liečbu. Riešenie pooperačných komplikácií nebolo vyčerpávajúce.“ (čl. 213-216).

V priebehu konania boli vypracované dva znalecké posudky.

Súdny znalec Doc. MUDr. V. W., CSc., v znaleckom posudku č. 4/2011 konštatoval cit.: „Prvá operácia
-suboccipitálna kraniektomia a ošetrenie cievy bola spúšťacím momentom v reťazci. Pridružili sa
komplikácie. Smrť pacientky hodnotím ako súhru nepriaznivých okolností, ktoré sa v uvedených
percentách vyskytujú pri tomto výkone. Avšak personál zariadenia poskytol značné úsilie pri riešení

týchto komplikácii, žiaľ neúspešne.“ (odpoveď na otázku č. 10, čl. 113).

V konaní bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok č. 3/2013 LEGE ARTIS znalecká organizácia,
s.r.o., z ktorého záverov vyplýva cit.: „Predoperačné vyšetrenia ako aj proces liečby hodnotíme ako
adekvátny.“ (čl. 183). Ďalej dodal cit.: „Pre objektívne posúdenie celého prípadu dodávame, že

komplikácia - ischémia mozočka a mozgového kmeňa, je síce veľmi zriedkavá pri danej operácii,
ale vo väčšine prípadov, ak sa vyskytne, je pre pacienta napriek správne vedenej intenzívnej liečbe
smrteľná.“ Zároveň však z kontrolného znaleckého posudku z odpovede na otázku č. 5 vyplýva cit.:
„Včasné perioperačné podávanie nízkomolekulárnych heparínov je pri neurochirurgických operáciách
mimoriadne zriedkavé až nepoužívané, pre vysoké riziko zakrvácania do operovaných mozgových a

mozočkových štruktúr. Rozvíjajúcu sa ischémiu mozočka a mozgového kmeňa bolo možné v konkrétnej
situácii predvídať v skoršom čase ako 22.6.2007 o 19:00 hod, a to presne 22.6.2007 o 8:38 hod. - čo je
čas CT vyšetrenia pacientky so záverom ischémie mozočka a mozgového kmeňa a nízkomolekulárneheparíny bolo možné podať hneď po skončení urgentne vykonanej vonkajšej komorovej drenáže,
22.6.2007 po 11:00 hod.“

Odvolací súd predvolal a vypočul súdneho znalca MUDr. U. Z. za znalecký ústav, ktorý uviedol, že
mu nie je známy žiadny chirurgický zákrok, ktorý by bol vynechaný. Ďalej uviedol cit.: „možno stlačiť
časový faktor by snáď šlo.“ (čl. 269). Pokiaľ ide o peroperačný monitoring uviedol cit.: „Pacientovi je
odporúčané jeho používanie. ... Pri danom type operácie sa to skôr odporúča a závisí od pracoviska, či
ho má alebo nemá. U nás napríklad máme tento monitoring 2 roky dozadu. V roku 2007 sme ho nemali.

Tieto operácie sme takisto vykonávali, ale bez monitoringu. Teraz, keď ho už máme, tak ho môžeme
použiť. ... Toto zariadenie by upozornilo na to, či peroperačne dochádza k nejakému nedokrveniu alebo
poškodeniu počas operácie. Lebo po operácii sa už sleduje klinický stav pacienta, pacientka sa po
operácii prebrala, až na druhý deň sa jej stav zhoršil. To znamená, bolo tam zlepšenie a zhoršenie. Tu
by ten monitoring skôr, že či nedošlo k nejakej chybe alebo k nejakému prílišnému tlaku na nervové
tkanivopočasoperácie.Tobytenmonitoringdokázal.Kebysmemalijehozáznam,taktáotázka,žekedy

vznikla tá komplikácia, nedokrvenie mozočka, či počas operácie alebo až niekoľko hodín po operácii,
by bola zodpovedaná. Záznam by to ukázal, že v momente ukončenia operácie funkcia bola v norme
a až niekedy potom vznikla komplikácia.“

Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý je povinný počínať

si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1, 2 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona

nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti je protiprávny úkon. Úkon je protiprávny, ak
došlo k porušeniu právnej povinnosti. Ide najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne

záväzných právnych predpisov, iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (interné smernice,
bezpečnostné predpisy, stanovy a pod.), povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo iných
právnych úkonov, a to po celú dobu trvania právneho vzťahu, ktorý je nimi založený,
zanedbanie povinnosti predchádzať škodám, ktorá bola uložená buď konkrétne, alebo vyplýva
z vykonávanej činnosti a postavenia škodcu, porušenie prevenčnej povinnosti podľa §

415 OZ atď. Protiprávnosť úkonu
podľa § 420 OZ teda spočíva v
porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy

alebo zo zákona.
Žalobcovia tvrdia, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné

výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia
osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Po vykonaní operačného úkonu dňa 21.6.2007 manželka a matka žalobcov stratila vedomie. Dňa
XX.X.XXXX zomrela. O porušení povinnosti na strane žalovaného žalobcovia predložili súdu oznámenie
o výsledku prešetrenia podania (čl. 17). Povinnosť tvrdenia, ale i dôkazná povinnosť na ich strane bola

splnená.
Pokiaľ žalovaný namietal, že k porušeniu povinnosti nedošlo a škodu nezavinil, túto skutočnosť mal
bezpečne preukázať.

Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním

tvrdené skutočnosti neboli preukázané, nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v jeho
neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
vydať rozhodnutie v prípadoch, kde je určitá skutočnosť sporná skutočnosť pre rozhodnutie významná
a určujúca, avšak nebola dokázaná. Ide o prípady, kedy výsledok procesu dokazovania neumožnil prijaťsúdu záver o pravdivosti, avšak ani o nepravdivosti tvrdenia. Za tohto stavu musí súd rozhodnúť v
neprospech účastníka, v koho záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
Odvolací súd konštatuje, že vykonané dokazovanie už pred prvostupňovým súdom prinieslo rozpory,

ale tie neboli dostatočným spôsobom a presvedčivo odstránené.
V kontrolnom znaleckom posudku sa konštatuje, že rozvíjajúcu sa ischémiu mozočka a mozgového
kmeňa bolo možné v konkrétnej situácii predvídať v skoršom čase ako 22.6.2007 o 19:00 hod, a
to presne 22.6.2007 o 8:38 hod. - čo je čas CT vyšetrenia pacientky so záverom ischémie mozočka
a mozgového kmeňa a nízkomolekulárne heparíny bolo možné podať hneď po skončení urgentne

vykonanej vonkajšej komorovej drenáže, 22.6.2007 po 11:00 hod.
Napriek uvedeným záverom kontrolného znaleckého posudku prvostupňový súd zamietol návrh na
vykonanie dokazovania výsluchom zástupcu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý by
podľa názoru žalobcu dopomohol vec objasniť a podať vysvetlenie.
Odvolací súd konštatuje, že výsluch súdneho znalca MUDr. U. Z. nepomohol odstrániť rozpory v
znaleckých posudkoch so závermi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Samotný súdny

znalec konštatoval cit.: „ ... a o tom, že neboli vyčerpané všetky metódy, by sa musel vysloviť ten, kto
tento názor napísal, lebo tieto jednotlivé kroky šli jeden za druhým a možno stlačiť časový priestor by
snáď šlo, ale neviem o žiadnom chirurgickom zákroku, ktorý by bol vynechaný.“
Zamietnutie návrhu na vykonanie dokazovania nebolo preto správne, keďže po vykonanom dokazovaní
rozpory ostali neodstránené. Ak vzniknutým rozporom sa následne ani súdny znalec nemohol adekvátne

vyjadriť.
Na pojednávaní pred odvolacím súdom naviac súdny znalec MUDr. U. Z. uviedol, že bez peroperačného
monitoringuniejejasné,čikomplikácia,nedokrveniemozočka,nastalopočasoperáciealeboažniekoľko
hodín po operácii.

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovania
všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,
ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a

vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a
svoje rozhodnutia náležite odôvodniť [§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07], pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia
súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na
jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na
základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale
v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že

práve tieto súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP; obdobne
napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).

Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým

a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad (princípov)
spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti
s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti, a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo
vzťahu k výroku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 212/2010).

Pokiaľ prvostupňový súd zamietol žalobu bez toho, aby odstránil rozpory, ktoré v konaní vyšli najavo,
je jeho rozhodnutie predčasné.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Úlohou prvostupňového súdu bude v novom konaní skúmať, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu ust. § 420 OZ v spojení s ust. § 11-13 OZ tak, aby z dispozície tejto právnej normy
bolo možné vyvodiť plnenie alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobevyhovené, t.j. či žalovaný nielen tvrdí, ale i preukáže, že právnu povinnosť neporušil, resp. že porušenie
právnej povinnosti nezavinil. Bude rozhodujúce zistenie, či žalovaný skutočne porušil právne povinnosti.
Vzhľadomnatvrdeniesúdnehoznalcacit.„Totozariadeniebyupozornilonato,čiperoperačnedochádza

k nejakému nedokrveniu alebo poškodeniu počas operácie. Lebo po operácii sa už sleduje klinický
stav pacienta, pacientka sa po operácii prebrala, až na druhý deň sa jej stav zhoršil. To znamená, bolo
tam zlepšenie a zhoršenie. Tu by ten monitoring skôr, že či nedošlo k nejakej chybe alebo k nejakému
prílišnému tlaku na nervové tkanivo počas operácie. To by ten monitoring dokázal. Keby sme mali jeho
záznam, tak tá otázka, že kedy vznikla tá komplikácia, nedokrvenie mozočka, či počas operácie alebo

až niekoľko hodín po operácii, by bola zodpovedaná. Záznam by to ukázal, že v momente ukončenia
operácie funkcia bola v norme a až niekedy potom vznikla komplikácia,“ pretrvávajú pochybnosti, či
žalovaná nemocnica urobila po operácii všetky kroky na to, aby pacientka nezomrela. Musí byť nad
všetkypochybnostizodpovedanáotázka,činemocnicavyužilavšetkymožnostiliečenia,hocibyprístroje
boli aj v inom zdravotníckom zariadení. Tiež treba porovnať pozitíva a negatíva nepodania heparínu
nie o 19.00, ale bezprostredne po operácii. Javí sa nelogické nepodať liek hneď po operácii, ak mohol

nebohej zachrániť život, a to hoci aj bol spojený s určitým rizikom.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodní v intenciách ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby pôsobilo
presvedčivo a rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.