Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 11, 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3C/234/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409206605
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8409206605.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcov: X. Š. D., T..

XX.XX.XXXX, H. Y. X, XXX XX Y., B. G., X. I. D., T.. XX.XX.XXXX, H. G. X, XXX XX Y., B. G., X. I. D.,
T.. XX.XX.XXXX, H. Y. X, XXX XX Y., B. G., X. M. D.Y., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. X, XXX XX Y., B. G., X.
Š. D.Č., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. X, XXX XX Y., B. G., X. D. D., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. X, XXX XX Y., B.
G., všetci právne zastúpení N.. C. R., Z. G. G. Y. XX, XXX XX Y., proti žalovanému: Q. T. T., G. G. Š. X,
XXX XX T., v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi v 1. rade náhradu nákladov spojených s pohrebom vo výške

3 126,33 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšujúcej časti vo výške 79,67 € súd návrh zamieta.
II. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi v 1. rade nemajetkovú ujmu v sume 17.000 € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi v 2. rade nemajetkovú ujmu v sume 20.000 € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni v 3. rade nemajetkovú ujmu v sume 22.500 € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi v 4. rade nemajetkovú ujmu v sume 20.000 € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi v 5. rade nemajetkovú ujmu v sume 20.000 € do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni v 6. rade nemajetkovú ujmu v sume 22.500 € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Súd p r i z n á v a žalobcom právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške, teda
vo výške 100 %. O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej vyšší súdny

úradník tunajšieho súdu.

IX. Štát n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobcovia sa podaným návrhom na začatie konania dožadovali vydania rozhodnutia súdu, na
základektoréhobybolžalovanýzaviazanýuhradiťimnáhradunákladovspojenýchspohrebomvovýške
3.206,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalobca v 1. rade žiadal náhradu nemajetkovej ujmy

vo výške 34.000,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobca v 2. rade žiadal nemajetkovú ujmu vo
výške 45.000,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobkyňa v 3. rade žiadala nemajetkovú ujmu
vo výške 45.000,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobca v 4. rade žiadal nemajetkovú ujmu
vo výške 45.000,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobca v 5. rade žiadal nemajetkovú ujmu vo
výške 45.000,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyňa v 6. rade žiadala nemajetkovú ujmu

vo výške 45.000,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovia v 1. až 6. rade ďalej žiadali trovy
konania a trovy právneho zastúpenia tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalovaný s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasil a žiadal návrh zamietnuť ako
neodôvodnený, keďže podľa žalovaného neexistuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym postupom pri

poskytovaní zdravotnej starostlivosti a úmrtím pacientky. Ako dôvod žalovaná strana uvádza, že Úradom
na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou im nebol uložený finančný postih, ale Úrad nariadil vykonať
seminár, ktorý vykonaný bol. Žalovaná poukázala na existujúce judikáty, podľa ktorých je možné návrh
zamietnuť. Žalovaný poukázal aj na to, že z praxe sú často známe prípady, že lekári poskytnú zdravotnú
starostlivosťvplnomrozsahu,vsúladesnajnovšímipoznatkami,nonievždyjeliečebnýproceszavŕšený

úspechom, keďže často môžu vzniknúť komplikácie, ktoré môžu skončiť aj smrťou pacienta. Žalovaný
považuje takéto komplikácie za proces, ktorý môže narušiť aj perfektne vykonanú operáciu a bezchybný
postup lekárov.

3. Procesný súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 22.12.2017 druhý krát, v podstate druhýkrát

návrh zamietol ako nedôvodný, pričom rešpektoval aj stanovisko Úradu dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou, ale prihliadal najmä na znalecké posudky, ktoré boli do spisu doložené a z ktorých
jednoznačne vyplynul záver, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege artis a že v konaní nebolo
zaznamenané pochybenie lekárov.

4. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 27. 5. 2011 bol do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie neurochirurgia - S.. I.. V. W., X.., U. H. C. XX, Y., ktorému bolo uložené vypracovať
znalecký posudok v lehote 60 dní a zodpovedať súdu na predložené otázky po oboznámení sa so
spisovým materiálom. Zo záverov znaleckého dokazovania, ale hlavne z otázky, či existuje príčinná
súvislosť medzi konaním pracovníkov a lekárov žalovaného a smrťou I. D. a či je prípadne možné

posúdiť mieru ich zavinenia, znalec odpovedá, že, citujem: "smrť pacientky je potrebné hodnotiť ako
súhru nepriaznivých okolností, ktoré sa v uvedených percentách vyskytujú pri tomto výkone. Avšak
personál zariadenia poskytol značné úsilie pri riešení týchto komplikácií, žiaľ neúspešne". Zo záverov a
z odpovedí na ďalšie otázky je zrejmé, že znalec nenamieta spôsob liečby žalovanej a v zásade s touto
liečbou a so spôsobom prevedenia operácie súhlasí.

5. Keďže právny zástupca žalobcov nesúhlasil so závermi znaleckého dokazovania, resp. uviedol, že
znalec svoju úlohu nesplnil v požadovanom rozsahu a ďalej navrhoval kontrolný znalecký posudok,
následne bol do konania pribratý ďalší znalec, pričom výkonom kontrolného znaleckého dokazovania
bola poverená spoločnosť LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o., Kováčska 32, Košice, zapísaná v

zozname znalcov pre odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurochirurgia, chirurgia a traumatológia
pod evidenčným číslom 900253. V uznesení zo dňa 16. 7. 2012 bolo znaleckej organizácii uložené, aby
v lehote do 60 dní od doručenia spisu vypracovala a predložila súdu v troch vyhotoveniach kontrolný
písomný znalecký posudok spolu s vyúčtovaním odmeny a trov znaleckého dokazovania. Úlohou
pribratej znaleckej organizácie bolo oboznámiť sa aj s obsahom spisu sp. zn. 3C/234/2009. Zároveň v

bode 1. bolo organizácii uložené konfrontovať svoje závery aj s odpoveďami členov odbornej komisie
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a s týmito závermi sa vysporiadať.

6. Súd preto dňa 22.12.2017 rozhodol tak, že nie je daný právny základ žaloby, teda žalobu zamietol.

7. Na základe odvolania právneho zástupcu žalovaných následne rozhodol vo veci opätovne Krajský
súd v Prešove, uznesením sp. zn. 6Co/42/2018-386 zo dňa 28.06.2018 zrušil medzitýmny rozsudok
prvostupňového súdu a vrátil mu vec na nové konanie.8. Zo záverov odvolacieho súdu je zrejmé, že prvostupňový súd je viazaný závermi Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, z ktorých jednoznačne vyplýva, že zdravotná starostlivosť nebohej p. D.
počas hospitalizácie v T. nebola poskytnutá správne. Ďalej Krajský súd uvádza: „v kontexte uvedeného

je tak zrejmé, že dôkazná povinnosť tvrdenia žalobcov bola splnená“ . V uznesení je ďalej uvedené,
že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vec prejednať a opätovne rozhodnúť s
tým, že zohľadní skutočnosti, na ktoré v tomto rozhodnutí poukázal odvolací súd. Súd prvej inštancie
je názorom odvolacieho súdu viazaný.

9. Súd vykonaným dokazovaním, po vrátení sa veci z Krajského súdu v Prešove, doplnil dokazovanie
výsluchom žalobcov, opätovne sa oboznámil so všetkými vykonanými dôkazmi, znaleckými posudkami,
závermi Úradu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, striktne sa riadiac stanoviskom uznesenia
Krajského súdu v Prešove rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

10. Súd svoje rozhodnutie zdôvodňuje tým, že dňa 19. 6. 2007 bola matka žalobcov v 2. až 6. rade a

manželka žalobcu v 1. rade prijatá na plánovanú hospitalizáciu na neurochirurgickom oddelení Q. T. D.
T. za účelom operačnej liečby z dôvodu dlhoročných bolestí v inervačnej oblasti 2. a 3. vetvy trigeminu
(trojklaného nervu). Pani D. sa pri prijatí na hospitalizáciu sťažovala na pretrvávajúce bolesti v pravej
polovicitváre.Akozdôrazňujúžalobcovia,primáromoddeleniaboliinformovaní,žeideobežnúoperáciu,
po ktorej sa vráti domov.

11. Dňa 20. 6. 2007 bolo realizované vyšetrenie mozgu magnetickou rezonanciou, výsledok vyšetrenia
preukázal veku primeraný nález.

12. Dňa 21. 6. 2007 bola pani D. operovaná za účelom mikrovaskulárnej dekompresie trigeminu - nerv

bol odseparovaný od ciev, medzi ktorými sa nachádzal a medzi nerv a cievy bola vložená tzv. cievna
záplata. Po operácii bola pani D. preložená na Kliniku anesteziológie a intenzívnej medicíny Q. T. T.
za účelom sledovania základných životných funkcií. V dobe prekladu bola pri vedomí, orientovaná,
spolupracovala s personálom žalovaného.

13. Na druhý deň, dňa 22. 6. 2007, došlo k poruche vedomia a rozvíjala sa porucha hybnosti končatín.
Urgentné CT vyšetrenie dňa 22. 6. 2007 preukázalo obraz rozsiahlej ischémie (nedokrvenosť) v
pravej časti mozočka. Ihneď bola nasadená intenzívna liečba, farmakologický útlm (umelý spánok),
antiedémové opatrenia (opatrenia proti opuchu mozgu). Na základe CT nálezu neurochirurg zaviedol
externú (vonkajšiu) drenáž komorového systému mozgu. Napriek opatreniam sa stav pacientky naďalej

zhoršoval, CT vyšetrenie dňa 24. 6. 2007 vykázalo ďalšie zvýraznenie patologických zmien v mozočku,
edém v oblasti mozgového kmeňa (oblasť medzi mozgom a miechou).

14. Dňa 24. 6. 2007 bola vykonaná operácia v celkovej anestézii, resekcia expanzívnej malácia mozočka
(odstránenie zmäknutého mozočkového tkaniva). Po operácii pokračovali na KAIM v umelom spánku,

umelej pľúcnej ventilácii, cielenej antibiotickej liečbe. Dňa 28. 6. 2007 bola v celkovej anestézii vykonaná
transistmickátracheotómia(chirurgickéotvoreniepriedušnice).Dňa29.6.2007vyšetrilpaniD.neurológ,
pretrvával komatózny stav (hlboké bezvedomie) s čiastočným zachovaním pohyblivosti končatín.

15. Dňa 30. 6. 2007 bolo vykonané kontrolné CT vyšetrenie mozgu, ktoré preukázalo pokračujúce

ťažké patologické zmeny na mozgu a na mozočku, opuch mozgu. Dňa 2. 7. 2007 bol farmakologický
útlm (umelý spánok) ukončený, pretrvávala hlboká porucha vedomia, bola nevyhnutná podpora
základných životných funkcií. V ďalších dňoch naďalej pretrvával nepriaznivý stav, rozvíjali sa známky
multiorgánového poškodenia.

16. Dňa 18. 7. 2007 pani D., matka a manželka žalobcov, zomrela. Pitva nariadená prehliadajúcim
lekárom bola vykonaná dňa 19. 7. 2007, pričom bolo zistené, že bezprostrednou príčinou smrti bola
masívna embólia do pľúcnej artérie.

17. Žalobca v 1. rade listom zo dňa 27. 7. 2007 v zmysle ust. § 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z.z.

o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov požiadal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v
Nových Zámkoch o prešetrenie, či došlo k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti u jehomanželky pani I. D., T.. XX. X. XXXX, naposledy bytom Y., Y. X, počas jej hospitalizácie vo Fakultnej
nemocnici Nitra v dobe od 19. 6. 2007 do 18. 7. 2007.

18. Pobočka ÚDZS v Nových Zámkoch listom zo dňa 7. 10. 2008 oznámila výsledok prešetrenia podania
žalobcu v 1. rade zo dňa 27. 7. 2007. Pri prešetrení podania ÚDZS požiadal o písomné stanovisko
štyroch konzultantov úradu v odbore neurochirurgia. Následne z dôvodu rozporných stanovísk
odborných konzultantov úradu, ÚDZS požiadal o posúdenie opodstatnenosti podnetu Odbornú komisiu
predsedu úradu, ktorá v predmetnej veci zasadala dvakrát, a to dňa 31. 1. 2008 a 1. 10. 2008.

ČlenoviaOdbornejkomisiepredseduúraduposudzovali,čioperáciapaniD.bolajednoznačneasprávne
odporúčaná, či boli využité všetky možnosti, aby sa predišlo pooperačným komplikáciám a okruh otázok
týkajúcich sa možností liečby pri riešení vzniknutých pooperačných komplikácií.

19. Odborná komisia predsedu úradu po prerokovaní podania a vyhodnotení predloženej dokumentácie
a písomných stanovísk odborných konzultantov jednoznačne zaujala stanovisko v tom zmysle, že

zdravotná starostlivosť pani I. D. počas hospitalizácie vo Q. T. T. v dobe od 19. 6. 2007 do 18. 7. 2007
nebola poskytnutá správne, pri riešení pooperačných komplikácií neboli úplne využité všetky dostupné
možnosti na zmenšenie nepriaznivých následkov, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona
č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

20. Žalobcovia uplatnenie nemajetkovej ujmy vo výškach tak ako je to uvedené v návrhu odôvodnili tým,
že nebohá I. D. bola manželkou žalobcu v 1. rade a matkou žalobcovi v 2. až 6. rade. Spoločne tvorili
plne fungujúcu a harmonickú rodinu s mimoriadne dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami.
Podľa žalobcov zbytočná smrť manželky a matky žalobcov bola nečakaná, tragická, bola zavinená

nesprávnymi a neodbornými postupmi službukonajúcich lekárov, zamestnancov žalovaného počas
hospitalizácie vo Q. T. D. T. od 19. 6. 2007 do 18. 7. 2007 a zdôraznili, že táto smrť nenávratne pretrhla
dovtedy medzi nimi existujúce citové väzby. Podľa žalobcov nesporne veľmi negatívne zasiahla do
súkromia pozostalých, myslí sa tým smrť nebohej pani I. D., ktorí mali k nej najbližší vzťah. Psychická
trauma, ktorú žalobcovia touto smrťou utrpeli, zanechala nezmazateľné stopy v ich živote a táto tragická

udalosť sa natrvalo vryla do ich pamäte a spomienok na manželku a matku.

21. Podľa žalobcov spolu, teda žalobcovia aj s nebohou I. D., prežívali plnohodnotný rodinný a súkromný
život. Dopĺňali sa a pomáhali si v každej oblasti rodinného života. Spolu trávili väčšinu voľného času,
zúčastňovali sa spoločných dovoleniek, starali sa o spoločnú domácnosť.

22. Podľa žalobcu v 1. rade jeho manželský vzťah s nebohou I. D. bol naplnený láskou a vzájomným
porozumením. Išlo o mimoriadne kvalitný vzťah počas celého manželstva. Taktiež rodičovský vzťah
so žalobcami v 2. až 6. rade bolo možné charakterizovať ako vzťah citovo naplnený, založený na
plnohodnotnom vzájomnom porozumení a silných väzieb. Zo žalobcov smrť matky mohla a zrejme

najintenzívnejšie zasiahla žalobkyňu v 3. rade a žalobkyňu v 6. rade, pričom je potrebné zdôrazniť, že
z výsluchu žalobcov súd zistil, že žalobkyňa v 3. rade p. I. G., M.. D. bola v čase, keď zomrela matka,
najviac odkázaná na pomoc matky z toho hľadiska, že bola po autonehode na vozíku, v tom čase bola
PN, predtým bola 6 mesiacov v kóme. Všetku zdravotnú pomoc a starostlivosť jej v tom čase poskytovala
matka, ktorá jej bola zároveň aj morálnou oporou v čase po autonehode. Ďalej súd pripomína, že ďalšou

najviac postihnutou mohla byť žalobkyňa v 6. rade, ktorá v tom čase bola maloletá.

23. Súd má k dispozícii dva znalecké posudky, o ktoré sa v pôvodných konaniach opieral a na základe
ktorých dvakrát žalobu zamietol. Zo záverov spomínaných posudkov vyplýva, že T. D. T. aj lekári a
personál postupovali v súlade so zákonom, teda že Nemocnica poskytla nebohej kompletnú zdravotnú

starostlivosť podľa najnovších poznatkov a že teda neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním zdrav.
personálu a smrťou nebohej. Naopak znalecké posudky, ktoré boli vypracované skôr poukazujú na to, že
príčinousmrtimohlibyťvedľajšiekomplikácie,ktorévzniklipovykonanejoperácii.Spoukazomnazávery
Krajského súdu v Prešove, súd následne týmto znaleckým posudkom nevenoval prioritnú pozornosť, ale
ich závery hodnotil komplexne, aj s ohľadom na závery odbornej komisie Úradu dohľadu nad zdravotnou

starostlivosťou.

24. Procesný súd po vykonanom dokazovaní, po oboznámení sa s dvoma znaleckými posudkami,
po oboznámení sa so závermi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, po nesúhlasnomstanovisku žalovaného, po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku a návrhu vyhovel.
Po doplnenom dokazovaní je súd toho názoru, že žalobcovia preukázali príčinnú súvislosť medzi

konaním žalovaného, konaním lekárov a personálu žalovaného a smrťou matky žalobcov a manželky
žalobcu v 1. rade. Svoje rozhodnutie súd opiera predovšetkým o závery Úradu dohľadu nad zdrav.
starostlivosťou, z týchto záverov je zrejmé, že zdravotná starostlivosť poskytnutá nebohej I. D. počas
jej hospitalizácie vo Q.Z. T. D. T. od 19.06.2007 do 18.07.2007 nebol poskytnutá správne, pri riešení
pooperačných komplikácii neboli úplne využité všetky dostupné možnosti na zmenšenie nepriaznivých

následkov, čím došlo k porušeniu ust. § 4 ods. 3 Zákona č. 576/2004 Zb. zákonov o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdrav. starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Zo záverov je ďalej zrejmé, že Úrad bude pri uplatnení sankčnej
zodpovednosti postupovať podľa zák. č. 581/2004 Zb. zákonov.

25. Prvostupňový súd vo veci rozhodol dňa 11.03.2019 tak, ako je to zrejmé z výrokovej časti rozsudku.

V bode I. súd rozhodol, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi náhradu nákladov spojených s
pohrebom vo výške 3.126,33 €. Žalobca v 1. rade predložil k tomuto nároku všetky potrebné doklady.
Súd zamietol návrh žalobcu ohľadne sumy 79,67 € z toho dôvodu, že na túto sumu si žalobca v I. rade
mohol, resp. mal uplatniť nárok na Sociálnom úrade.
V bode II. rozsudku súd priznal žalobcovi v 1. rade nárok na nemajetkovú ujmu a to vo výške 17.000 €,

žalobcovi v 2. rade, 4. rade, 5. rade, teda deťom po 20.000 € a ďalej žalobkyniam v 3. rade a 6. rade
nemajetkovú sumu po 22.500 €.
Už vyššie súd popisoval v bode 22. citovú traumu, ktorú utrpeli žalobcovia v 1. až 6. rade, pričom súd
zdôraznil, že zrejme najväčšiu citovú ujmu utrpeli žalobkyňa v 3. rade, ktorá bola aj zdravotne odkázaná
na pomoc matky po dopravnej nehode a maloletá žalobkyňa v 6. rade.

26. Priznanie nárokov súd zdôvodňuje tak, že sumu 17.000 € pre žalobcu v 1. rade, pre pozostalého
manžela, sumu 20.000 € pre žalobcov v 2., 4. a 5. rade a sumu 22.500 € pre žalobkyne v 4. a 6.
rade súd považuje za odškodnenie nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli úmrtím svojej matky. Súd v tejto
súvislosti pripomína, že neexistuje žiadna finančná náhrada, ktorá by nahradila smrť blízkej osoby,

neexistuje žiadna finančná náhrada, ktorá by nahradila blízku osobu, ani odstránila bolesť pozostalých
posmrtiblízkejosoby.Notietosumysúistoukompenzáciou,ktorámáuľahčiťžalobcomichťažkúživotnú
situáciu, ku ktorej došlo nečakaným šokujúcim úmrtím matky, resp. manželky.

27. Procesný súd svoje rozhodnutie opiera, pokiaľ ide bod I. žaloby, o ustanovenie § 449 ods. 2

Občianskeho zákonníka, kde je uvedené: „pri usmrtení sa uhrádzajú aj primerané náklady spojené s
pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení“.
Navrhovateľovi v 1. rade vznikla škoda s vynaložením nákladov spojených s pohrebom manželky vo
výške 3.126,33 €. Vo zvyšujúcej časti bol návrh zamietnutý.

28. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu a o priznanie náhrady jednotlivým žalobcov, súd svoje rozhodnutie
opiera predovšetkým o článok 19 ods. 2 Ústavy SR, z ktorého je zrejmé, že každý má právo na ochranu
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Ďalej súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 11 O. z. v platnom znení, z ktorého je zrejmé: „fyzická
osoba má právo na ochranu osobnosti, najmä života zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako

aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy“.
Súd prihliadol aj na ust. § 13 ods. 1 O. z. z ktorého je zrejmé, že: „ fyzická osoba má právo sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby je bolo dané primerané zadosťučinenie“.
V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť
v spoločnosti.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie ustanovení § 15 O. z., 16 O. z. ďalej na ust. § 42 O. z.
z ktorého je zrejmé, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti a v
neposlednom rade súd poukazuje aj na § 4 ods. 3 Zák. č. 576/2004 Zb. z. o zdravotnej starostlivosti

v znení noviel.

29. Z dôvodov vyššie uvedených, teda z dôvodu, že poskytovateľ (žalovaný) neposkytol zdravotnú
starostlivosť správne bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.30. O trovách konania bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom tunajšieho súdu po právoplatnosti
rozsudku vo veci samej. Žalobcom boli priznané trovy voči žalovanej v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a

uvedená spisová značka konania. (§ 127 CSP a 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).