Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203588
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8415203588.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION,
a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava (právny nástupca obchodnej
spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, ktorá
bola dňa 09.08.2017 vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka

č.: 67934/B), proti povinnej: B. L., C..: XX.XX.XXXX, S. O. M. D. XX, XXX XX B., Š.. L. O., o vymoženie
218,-Eursprísl.,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduKežmarokč.k.2Er/259/2015
- 27 zo dňa 06.11.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464,
Vajnorská 100/A, 031 04 Bratislava, a to so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967
692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, ako oprávneným.

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Michala Brožinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX
2683/2015 zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným u
súdneho exekútora dňa 31.03.2015, domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky
voči povinnému pre vymoženie istiny 218,- Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu
rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., zo dňa 07.11.2014, sp. zn. PC-A/0913/0555.

3. Súd prvej inštancie pri postupe v zmysle citovaných zákonných ustanovení vychádzal pri rozhodovaní
zo zistenia, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o osobnom účte uzavretej
dňa 23.09.2009 medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinným, ktorá sa
okamihom nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte stala zmluvou o spotrebiteľskom
úvere pretože bola uzavretá medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktorú je nutné posúdiť podľa ustanovení

zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2009.

4. Konštatoval, že všeobecné obchodné podmienky, ktoré oprávnený predložil k zmluve o úvere
dostupná pôžička priamo obsahujú znenie rozhodcovskej doložky, a to v článku 10. Podľa názoru
exekučného súdu takto formulovaná zmluvná podmienka, ktorá je súčasťou Všeobecných obchodných
podmienok, teda ani nie podmienok ku konkrétnemu produktu banky, a teda nebola spotrebiteľom

individuálne dojednaná je neprijateľnou podmienkou a spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. V zmysle uvedenejrozhodcovskej doložky, má síce spotrebiteľ možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (oprávneného),
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak

by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu všeobecných
obchodných podmienok, ktoré oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s

dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu. ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve sa považuje za neplatnú a teda rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať.
Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom. Pre rozhodnutie

exekučného súdu nie je relevantná ani skutočnosť, že právnym predchodcom oprávneného bola banka
(Poštová banka, a.s.). Tu súd uvádza, že na vzťahy súvisiace s podnikaním banky sa vzťahuje zákon
č. 483/2001 Z.z. o bankách. Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu spisu nevyplýva, že by si
spotrebiteľ individuálne rozhodcovskú doložku dojednal. Rovnako z obsahu spisu nevyplýva, že by
v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by príslušný zamestnanec banky s odbornou

starostlivosťou poučil povinného o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a nechal mu priestor na
rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Vzhľadom na skutočnosť,
že rozhodcovské konanie vykonané na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľná, nemohlo
riadne prebehnúť, tak rozhodnutie v ňom vydané nemôže byť riadnym exekučným titulom na podklade
ktorého možno vykonať exekúciu, a preto súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní konštatoval, že
exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia s poukazom na to,
že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať, hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá
obsahuje rozhodcovskú doložku. V prípade, že je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, nemôže
exekučný súd konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku.
Pokiaľ ide o platnosť rozhodcovskej doložky, tak o nej rozhoduje rozhodcovský súd, pričom prekážka

rozsúdenej veci (res iudicata) bráni tomu, aby bola opätovne posúdená, a to s poukazom na nález
ÚstavnéhosúduSRII.ÚS499/2012astanoviskáR.ProcházkuaK.Csacha.Oprávnenýďalejvodvolaní
poukázal na to, že právny predchodca oprávneného - Poštová banka a.s. postupovala v zmysle § 93b
zákona o bankách, ktorý jej ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, pričom
klientovi bola daná možnosť neprijať túto ponuku. To, že ju klient neodmietol, je prejavom jeho osobnej a

zmluvnej slobody. Podľa názoru oprávneného, ak je rozhodcovská doložka dohodnutá vo všeobecných
obchodných podmienkach a v obchodných podmienkach pre úver, je dohodnutá riadne a v súlade
so zákonom. Oprávnený uviedol, že vo veci spotrebiteľského rozhodcovského konania sú rozhodcami
výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky
rozdielnych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv

sporových strán. Oprávnený ďalej namietal to, že exekučný súd konštruoval nový skutkový stav bez
účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Vykonaným dokazovaním
dospel súd k odlišným právnym záverom, ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený
pritom nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému
stavu, čím podľa názoru oprávneného (s poukazom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR II.

ÚS 499/2012), zasiahol do jeho práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený taktiež namietal
aplikovanie smernice 93/13/EHS prvoinštančným súdom s konštatovaním, že smernica je záväzná len
pre členský štát, ktorému je určená a teóriu eurokonformného výkladu právnych noriem národného
práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku. Poukázal na rozhodnutia
iných okresných a krajských súdov, ktoré v obdobných veciach poverenia vydávajú. Súd nezákonne

zvýhodňuje povinného len na základe jeho postavenia. Zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal
exekučný titul, je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s ust. § 73 ods. 5 Zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd žiadosti oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku
(účinného od 01.04.2017) a § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez

nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario), so zreteľom na jeho preskúmavacie oprávnenia dané
týmito ustanoveniami, podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania
a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené. Po takomto preskúmaní podaného odvolania, napadnutého uznesenia a konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Vo vzťahu k subjektu oprávneného odvolací súd konštatuje, že lustráciou v Obchodnom registri
odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní zistil, že spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 67934/B bola s účinnosťou ku dňu 09.08.2017
vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dobrovoľným výmazom a to z dôvodu

zániku spoločnosti v dôsledku zlúčenia. Právnym nástupcom spoločnosti je spoločnosť BENCONT
COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 64 C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.
Podľa § 65 ods. 1 C.s.p., právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu.

9. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností odvolací súd dospel k

názoru, že došlo k zmene právneho subjektu na strane oprávneného a z tohto dôvodu rozhodol odvolací
súd v rámci odvolacieho konania podľa § 64 C.s.p. v prvom výroku tohto uznesenia o pokračovaní s
právnym nástupcom oprávneného.

10. Vo vzťahu k veci samej a napadnutému rozhodnutiu odvolací súd v prvom rade poukazuje na

to, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného, poskytovateľa úveru a povinného ako
vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie

správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

11. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne
riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých
rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy.

Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal

rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011
a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

12. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010, ani právneho názoru, ktorý by mal
byť oprávnenému známy z uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 6CoE 207/2012, 6CoE 156/2012, 6CoE
158/2012, 6CoE 150/2012, 6CoE 128/2012, 20CoE 230/2012, 20CoE 221/2012, 20CoE 232/2012,

20CoE 237/2012 (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 610/2012).
Rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve.
Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď
rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo
1/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012).

13. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno meniť
individuálnym dojednaním svedčí o tom, že povinná ako spotrebiteľ nemala vôľu, ale ani možnosť si
rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.

14. S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o

bankách (ďalej len „Zákona o bankách“). Podľa § 93b Zákona o bankách, banky a pobočky zahraničných
bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal
možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka

a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné
preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich
vzájomných sporov z obchodov.

15. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany

spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky, alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva

faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

16. Súdny dvor v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ

nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak pri
výbere rozhodcovského konania, resp. pri možnosti výberu rozhodcovského konania neinformovaným
spotrebiteľom. Podstata nekalej podmienky podľa súdneho dvora vyžaduje, aby sa neuplatnila a na
to súd prihliada aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espaňol, rozsudok C-168/05, rozsudok
C-243/08 Pannon a iné). Nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa opisuje Súdny dvor slovami cit.:

„Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej
jurisdikcii,kdemápredajcaalebododávateľsvojehlavnéobchodnésídlo,zaväzujespotrebiteľapodrobiť
sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje
predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady
spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo

ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť
alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy
ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na
procesarobímutomenejobtiažnym.Keďjeneprerokovanájurisdikčnáklauzulazahrnutávtakejzmluve
v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ

svoje obchodné sídlo, považuje sa za nečestnú v zmysle Čl. 3 Smernice.“

17. Tak, ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku a nenamietne ju v súdnom konaní (Océano Grupo Editoriale C-240/98 ažC-244/98), tak, ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku v rozhodcovskom konaní, a preto je treba na ňu brať ohľad v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku (Mostaza Claro C-168/05), tak, ako existuje nezanedbateľné

nebezpečenstvo, že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku, a
preto treba spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi (ASTURCOM
C-40/98),takoničmenejexistujenezanedbateľnénebezpečenstvo,žepriemernýspotrebiteľnepoukáže
na nekalú rozhodcovskú doložku a neodstúpi od nej v rámci kontraktácie, resp. neoznámi, že ju
neprijíma, ak nie je zastúpený advokátom. Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť neinformovaného

spotrebiteľa účinkov nekalej rozhodcovskej doložky len preto, že od nej neodstúpil a pritom nebol
zastúpený v rámci kontraktácie advokátom, by odporovalo zásade efektivity únijného práva.

18. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 9/2012).
Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

19. Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo
k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil
povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu.

20. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon).

21. Je potrebné zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme
vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú
neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo

Editorial, tiež C-40/08 Asturcom).

22. Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len

vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. účinným v čase
uzatvorenia rozhodcovskej doložky, uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskomkonanípredjedinýmrozhodcom.Beztakejtoplatnejzmluvymajúcejbuďformuosobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), akýkoľvek

rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

23. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.

Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu
nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom
súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia
práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 38/2013
zo dňa 24.10.2013).24. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd pri
vyslovení absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúcej absencie právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami,
ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§
387 ods. 1 C.s.p.). Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať predložený rozhodcovský
rozsudok.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).