Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820200984
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Dudič
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7820200984.5

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v spore žalobcu Okresné správcovské bytové družstvo Prievidza, IČO: 00 173
801, Stavbárov 6, 971 01 Prievidza, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Edit Balážiková s.r.o., IČO: 47
239 948, so sídlom Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske proti žalovaným 1./ J. R., T.. XX.XX.XXXX,
H. Š. XXX/XX, XXX XX M. a 2./ H. R., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. XXX/XX, XXX XX M., obaja zast. JUDr.
Pavlom Krajcom, advokátom, Tehelná 11, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 1.676,37 Eur s príslušenstvom

o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 11C/57/2020 zo dňa 10.09.2020

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť zamieta.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovaným domáhal zaplatenia vyššie uvedenej sumy spolu s

príslušenstvom. Tunajší súd rozsudkom, č. k. 11C/57/2020 - 65 zo dňa 07.08.2020, zaviazal žalovaných
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.141,43 Eur s ročným 5,00 % úrokom z
omeškania zo sumy 1.676,37 Eur, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,5 promile za každý deň
omeškania, najmenej však 0,83 Eur za každý aj začatý mesiac omeškania: zo sumy 10,27 Eur od
01.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,61 Eur od 01.03.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,61 Eur od
01.04.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,61 Eur od 01.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,61 Eur od

01.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,61 Eur od 01.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,61 Eur od
01.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,61 Eur od 01.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,61 Eur od
01.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,61 Eur od 01.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,61 EUR od
01.12.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1./ a 2./ v rozsah100 %, s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti

rozhodnutia (výrok II.). Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2020.

2. Uznesením zo dňa 10.09.2020, č. k. 11Csp/57/2020 - 78, zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania sumu vo výške 449,52 Eur, na účet právneho zástupcu
žalobcu do 15 dní od doručenia uznesenia.

3. Proti tomuto uzneseniu podala právna zástupkyňa žalobcu v súlade s ust. § 239 a nasl. Civilného
sporového poriadku v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila nasledovne.
Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne, nakoľko jej v rozpore s ust. § 15 vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
nebola priznaná náhrada za cestovné a náhrada za stratu času za cestu právneho zástupcu žalobcu
na pojednávanie zo dňa 07.08.2020 z Partizánskeho do Rožňavy a naspäť, ktorá predstavuje celkom

sumu 389,06 Eur podľa vyčíslenia.4. Podľa § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), každé
podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

5. Podľa § 234 ods. 1 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

6. Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

7. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

8. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

9. Podľa § 247 CSP ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie
právoplatnosť.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1, 2 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne, ak je sťažnosť

dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník
viazaný právnym názorom súdu.

13. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

14. Po oboznámení sa s dôvodmi sťažnosti žalobcu dospel súd prvej inštancie bez nariadenia
pojednávania k záveru, že sťažnosť žalobcu bola podaná v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti
rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná. Čo sa týka sťažnosti voči uzneseniu, sťažnosť žalobcu
podľa § 250 ods. 1 CSP nie je dôvodná.

15. Po opätovnom preskúmaní návrhu právneho zástupcu žalobcu a napadnutého uznesenia dospel
súd k totožnému záveru týkajúcemu sa výšky priznanej náhrady trov konania ako vyšší súdny úradník
vo svojom rozhodnutí zo dňa 10.09.2020, a to v sume 449,52 Eur. Uvedené rozhodnutie je podľa názoru
súdu zákonné, správne a zrozumiteľné.

16. Na margo námietky týkajúcej sa nepriznania náhrady za cestovné a náhrady za stratu času za
cestu právneho zástupcu je potrebné uviesť, že Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie o
povinnosti vyčísliť trovy konania ako ani právne následky spojené s ich nevyčíslením. Súd konštatuje,
že nemôže objektívne určiť výšku náhrady trov konania, o ktorých nemá vedomosť. V takomto prípade

je na procesnej aktivite strany konania, aby v priebehu konania predložila súdu všetky potrebné doklady,
z ktorých vyplýva aké trovy konania v zmysle § 251 SP vznikli a v akej výške. Jedná sa o procesné
právo strany konania, aby tieto doklady a písomnosti včas predložila súdu. Z uvedeného vyplýva, že súd
bez akejkoľvek procesnej aktivity strany konania môže rozhodnúť len o výške trov právneho zastúpenia,
ktoré vyplývajú zo súdneho spisu. Platí teda pravidlo, že súd môže rozhodovať len o výške náhrady

tých trov konania, ktoré boli v konaní preukázané a teda sú z konania pre súd známe. Náhrada trov
konania, o ktorých súd nemá vedomosť, pretože nevyplývajú zo súdneho spisu, bude musieť strana
konania iniciatívne preukázať - nejde však o povinnosť, ale o právo strany konania, ktoré môže ale
nemusí využiť. Presnejšie povedané, strana konania nemá povinnosť trovy konania vyčíslovať, ale je
povinná ak chce, aby jej boli trovy priznané v celkovej výške predložiť relevantné podklady, na základe

ktorých súd určí výšku jednotlivých trov konania. V súlade s uvedeným je vyšší súdny úradník povinný
určiť výšku len tých trov konania, ktoré môže zistiť z obsahu spisu, resp. ktoré vyšli najavo v konaní, ak
nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom (čl. 11 ods. 4 CSP).17. Uvedené tak bude predstavovať základné formulačné pravidlo, podľa ktorého čo sa nenachádza
v spise, resp. nevyšlo v konaní najavo, o tom súd pri určení výšky náhrady trov konania nerozhoduje
- rozhodnúť možno objektívne len o preukázaných výdavkoch. Z hľadiska dikcie zákona je preto

ponechané na procesnej aktivite a iniciatíve strany konania, aby si ustriehla, ktoré trovy vyplývajú zo
spisu, t. j. ktoré trovy boli stranou do rozhodnutia súdneho úradníka podľa § 262 ods. 2 CSP preukázané,
inak musí počítať s tým, že jej budú priznané trovy konania vo výške vyplývajúcej zo súdneho spisu.

18. Na záver súd dodáva, že pre účely overenia opodstatnosti sťažnosti sa súd oboznámil s obsahom

napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že odvolacie dôvody neboli uplatnené dôvodne. Súd
poukazuje tiež na skutočnosť, že rozsudok vo veci bol vyhlásený dňa 07.08.2020, právna zástupkyňa
žalobcu bola prítomná pri vyhlásení rozsudku, písomné vyhotovenie rozsudku bolo doručené právnej
zástupkyni žalobcu dňa 18.08.2020 a až následne dňa 10.09.2020 bolo rozhodnuté o trovách konania.
V súvislosti s dostatočným časovým odstupom (viac ako 30 dní od vyhlásenia rozsudku do rozhodnutia
o výške trov konania) súd poukazuje na to, že právna zástupkyňa žalobcu mala dostatok času na

vyčíslenie trov konania. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že vyšší súdny úradník konal v
medziach svojej právomoci a príslušné zákonné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval
a aplikoval akceptovateľným spôsobom a preto súd sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

19. Napriek tomu, že žalobca bol v konaní o sťažnosti úspešný, súd mu nárok na náhradu trov konania o

sťažnosti nepriznal, nakoľko sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v
období od začatia konania do jeho skončenia (právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí) (nález ÚS SR z 26.9.2019, sp. zn. I. ÚS 207/2019). Z dôvodu uvedeného, nakoľko rozhodovanie
o sťažnosti proti rozhodnutiu o výške náhrady trov konania, už nie je štádiom rozhodovania o veci samej
a predmetné konania bolo právoplatne skončené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).