Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115228180
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115228180.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne:
F. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. D., D. A. XX, zastúpená BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., advokátska
kancelária, so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 25, IČO: 36 833 533, proti žalovanej: W. V., nar.
XX. XX. XXXX, bytom A. - W., A. 9, zastúpená Advokátska kancelária LawService, s. r. o., so sídlom

Zvolen, Stráž 3, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne
a žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 23. mája 2017 č. k. 17C/502/2015-99 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania
m e n í tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.), o trovách konania rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.) a žalobkyni vrátil súdny poplatok
vo výške 92,80 eura po právoplatnosti uznesenia cestou Centrálnej elektronickej evidencie súdnych
poplatkov - Slovenskej pošty (výrok III.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1 § 146
ods. 1, § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V napadnutom

výroku o náhrade trov konania svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP a
uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníctva z viacerých hmotnoprávnych dôvodov. Uviedol,
že k preskúmaniu uvedených dôvodov sa nedostal, pretože skôr prišlo k vyriešeniu veci v správnom
konaní na základe výsledku, z ktorého by ďalšie konanie bolo bezpredmetné. Katastrálny úrad kúpnu
zmluvu strán nezavkladoval z dôvodu zákonného predkupného práva štátu. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že iný výrok ako rozhodol o náhrade trov konania, by bol nespravodlivý, neodôvodniteľný a

predčasný. V tomto smere uviedol, že na výsledku sporu nesú, resp. nenesú zodpovednosť obe sporové
strany. Obe strany zmluvu podpísali. Aj Katastrálny úrad mal spočiatku iný názor na zavkladovanie
kúpnej zmluvy. Za irelevantný označil postoj žalovanej v správnom konaní. Mal za to, že v čase, keď
prišlokspäťvzatiunávrhu,nemožnovysloviťnázor,žebynávrhbolpodanýpredčasnealebonedôvodne,
ale nemožno konštatovať, že bol návrh dôvodný. Súd vo veci rozhodoval len o procesných nárokoch,
z ktorých nemožno vyvodiť hmotnoprávny záver. Žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania a k

späťvzatiu nedošlo pre správanie žalovanej ani žalobkyne. Vyžadovalo by si to rozsiahle dokazovanie
ako vo veci samej, čo by bolo aj zjavne nehospodárne, keď otázka trov konania je vedľajším produktom
súdneho konania, nie jeho podstata.

2. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, výslovne
uvádzajúc, že smeruje len proti výroku o náhrade trov konania. Namietala, že súd prvej inštancie

nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohlamať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodila tým,
že žalobu vzala v celom rozsahu späť z dôvodu, že po podaní žaloby vyhodnotil Okresný úrad Nitra,
katastrálny odbor v rozhodnutí zo dňa 05. 11. 2015, č.:UP70/2015-7 na základe protestu prokurátora,
kúpnu zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon a zrušil svoje predchádzajúce rozhodnutie o povolení
vkladuvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostínazákladekúpnejzmluvy.Poukazujúcnaust.§256

ods. 1 CSP uviedla, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia žaloby, musí sa pri rozhodovaní
o náhrade trov konania zaoberať otázkou, či niektorá zo strán zavinila, že konanie sa muselo zastaviť.
Keďže nárok na náhradu trov konania nie je nárokom hmotno-právnym, ale procesno-právnym, je
potrebné aj otázku, kto zavinil zastavenie konania, posudzovať z procesného hľadiska.. Z procesného
hľadiska sa teda domohla nároku, ktorý v žalobe uplatnila. V čase podania žaloby nemala inú možnosť,
ako sa domáhať súdnej ochrany svojich práv. Nemohla sa spoliehať na to, že sa celá vec vyrieši v

správnom konaní, keďže na konanie prokurátora nemala vplyv. Jej žaloba bola podaná dôvodne, a
teda existenciu tohto konania a trov v ňom vzniknutých zapríčinila žalovaná. Je všeobecne známe,
akým spôsobom došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu k pozemku zo žalobkyne na žalovanú, keď
uzavretie prevodných zmlúv dosiahla žalovaná úžerníckymi metódami v rozpore s dobrými mravmi,
keď podviedla vlastníkov a uviedla ich do omylu ohľadne budúceho nevyužitia pozemkov. Žalovaná sa

týmto spôsobom snažila využiť nelegálne získané informácie o budúcom strategickom parku v čase,
keď tieto informácie neboli verejne známe. V konaní bolo preukázané, že sa v tejto veci vedie aj trestné
stíhanie. Za týchto okolností preto nie je možné spravodlivo požadovať, aby žalobkyňa sama znášala
trovy konania, ktoré musela vynaložiť na ochranu svojich práv pred skupinou špekulantov. Považovala
za potrebné poukázať na skutočnosť, že v skutkovo totožných veciach vedených na OS Nitra súd

priznal žalobcom v rovnakom procesnom postavení nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Namietala porušenie práva na spravodlivý súdny proces, keď súd v odôvodnení riadne neodôvodnil,
prečovporovnaníspredchádzajúcimrozhodnutímvskutkovototožnejvecirozhodolonáhradetrovinak.
V konaní je zrejmé, že žalobkyňa dosiahla to, čoho sa podanou žalobou domáhala, teda „evidenčného
obnovenia vlastníckeho práva v liste vlastníctva z titulu neplatnej kúpnej zmluvy,“ nakoľko žalovaná

prehrala svoj spor v konaní o proteste prokurátora. Preto zastavenie tohto konania v zmysle ustanovenia
§ 256 ods. 1 CSP treba posudzovať, že ho procesne zavinila žalovaná. Vzhľadom na uvedené, navrhla,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie (výrok II. týkajúci sa náhrady trov konania) zmenil a uložil
žalovanej povinnosť nahradiť jej trovy konania vo výške 1.102,40 eura, tak ako ich vyčíslila v späťvzatí
žaloby zo dňa 14. 10. 2016.

3. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania napadla v zákonnej lehote odvolaním
aj žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že jej súd prizná náhradu trov konania v rozsahu
100%. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a napokon, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na právnu teóriu a ustálenú súdnu prax, v
zmysle ktorej zavinenie účastníka pri zastavení konania je nutné posudzovať len z procesného
hľadiska podľa procesného výsledku. Procesné zavinenie spočíva vo vzťahu "výsledku chovania
žalovaného k požiadavkám žalobcu". Poukázala na uznesenie Krajského súdu Ústí nad Labem sp. zn.

14Co/317/2008, v zmysle ktorého pri zastavení konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania
kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenia konania zavinil.
Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska a to vo vzťahu medzi
tými, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre
ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Úmyslom zákonodarcu je,

aby sa zavinenie posudzovalo z objektívneho hľadiska, nakoľko k späťvzatiu dochádza často pred tým,
než súd vykoná dokazovanie. Na tento účel zvolil konštrukciu tzv. procesného zavinenia, čo vylučuje
skúmanie toho, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný, alebo nie. Súdna prax ešte za účinnosti
OSP vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá
veta OSP, z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť

odporcovi trovy konania. V novej právnej úprave v § 256 CSP je explicitne stanovené, že je potrebné
najprv skúmanie procesného zavinenia. Až keď nie je možné toto zavinenie pripočítať jednej zo strán,
môže súd rozhodnúť, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobca podal žalobu
dňa 18. 09. 2015, protest prokurátora bol na Okresný úrad Nitra, Katastrálny odbor podaný dňa 27.10. 2015, rozhodnutím Okresného úradu Nitra č. ÚP 70/2015-7 zo dňa 05. 11. 2015 bolo vyhovené
protestu prokurátora. Prokurátor podal protest z dôvodu porušenia predkupného práva štátu k dotknutým
nehnuteľnostiam. Toto údajné predkupné právo mohla porušiť jedine žalobkyňa ako predávajúca a ako

subjekt povinný z predkupného práva. Žalovaná, ktorá bola v pozícií kupujúceho žiadne predkupné
právo porušiť nemohla. K prevzatiu právneho zastúpenia došlo dňa 26. 05. 2016, späťvzatie návrhu
bolo súdu doručené 14. 10. 2016, teda až po uplynutí značného časového obdobia. Je zrejmé, že súd
nesprávne zistil skutkový stav, nakoľko z dôkazov vyplýva, že zastavenie konania späťvzatím žaloby
procesnezavinilažalobkyňaatiež,žetietotrovybynebolivznikli,pokýmbydošlokspäťvzatiužalobybez

zbytočného odkladu po tom, čo sa o existencii dôvodov na späťvzatie žalobkyňa dozvedela. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie oprel o ust. § 255 ods. 2 CSP, ktoré však na daný právny vzťah nemožno
aplikovať,nakoľkoupravujezásadupriznaniatrovažpodľamieryúspechu,čojemožnéažpoprejednaní
veci.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá považovala za logicky nesprávne akékoľvek

úvahy žalobkyne, na základe ktorých by pri posudzovaní zavinenia zastavenia konania mohla byť
považovaná skutočnosť, že katastrálnymi orgánmi bolo vyhovené protestu prokurátora za rozhodujúcu
pre posúdenie, či bola žaloba žalobkyne dôvodná. Poukázala na uznesenie NS SR zo dňa 14. 09. 2011
sp. zn. 7MCdo 4/2010, ako aj rozsudok Krajského súdu zo dňa 12. 01. 2015 sp. zn. 13Co/1453/2014.
Neexistujú žiadne dôvody pre posúdenie, že žaloba bola dôvodná a vyhovením protestu prokurátora

bolo potvrdené, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností je/bola žalobkyňa. Nie je zrejmé, akú súvislosť
má mať so späťvzatím žaloby skutočnosť, že do súdnych konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
katastrálnych orgánov vstúpila Krajská prokuratúra Nitra. Zo skutočností uvádzaných žalobkyňou nie
je zrejmá súvislosť medzi zavinením žalovanej a zastavením konania. Správny orgán dospel k záveru
(po podaní protestu prokurátora), že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného prevedené

platne a vkladové konania zastavil. Protest prokurátora bola podaný na tom právnom základe, že v
prípade nerešpekovania predkupného práva štátu je právny úkon kúpna zmluva medzi žalobkyňou a
žalovanou, úkonom neplatným. Žalobkyňa teda konštatovala také okolnosti, na ktoré nemala žalovaná
žiaden vplyv ani ich nezavinila. Zdôraznila, že protest prokurátora a rozhodnutia správneho orgánu, nie
sú rozhodnutia, ktorými by bol súd viazaný.

5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá vyjadrila nesúhlas s jej odvolaním, odkazujúc
na svoje odvolanie zo dňa 28. 07. 2017 a skutkové tvrdenia, ktoré v ňom uviedla. Je toho názoru,
že zastavenie konania procesne zavinila výlučne žalovaná. K rozhodnutiu Krajského súdu v Ústí nad
Labem, ktoré žalovaná citovala v jej odvolaní, poznamenala, že Slovenská republika je samostatným

zvrchovaným štátom, ktorý aplikuje svoje vlastné zákonodarstvo. Predmetné rozhodnutie nie je možné
považovať za ustálenú prax slovenských súdov, keďže slovenské súdy aplikujú právo Slovenskej
republiky, a nie právo české, prípadne právo inej krajiny. K správaniu žalovanej, pre ktoré došlo k
späťvzatiu žaloby doplnila, že to bola práve žalovaná, ktorá ju nekalým spôsobom uviedla do omylu
a následne ju presvedčila, aby s ňou uzatvorila absolútne neplatnú kúpnu zmluvu. Poprela tvrdenie

žalovanej, podľa ktorej mala k späťvzatiu žaloby pristúpiť v dôsledku informácie o právnom zastúpení
žalovanej. K podaniu žaloby pristúpila výlučne z dôvodov spočívajúcich v povahe správania žalovanej
a v danom čase nemala inú možnosť ako chrániť svoje práva. Z hľadiska vzniku trov zdôraznila, že
žalovaná bola počas celého konania zastúpená iným právnym zástupcom a to advokátskou kanceláriou
AKAK s.r.o., pričom Advokátskou kanceláriou Law Service, s.r.o. okrem prípravy a prevzatia právneho

zastúpenia neboli vykonané žiadne úkony
právnych služieb. Odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnuté uznesenie vo výrokovej časti zmenil tak,
že žalovanej uloží povinnosť nahradiť jej trovy konania, ktoré jej vznikli pred súdom prvej inštancie,
rovnako tak trovy odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania žalobkyne a žalovanej (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalobkyne a žalovanej
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania je potrebné
podľa § 388 CSP zmeniť tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva, keďže neboli

splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou, doručenou súdu prvej
inštancie dňa 18. 09. 2015 voči žalovanej domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľnosti vspoluvlastníckom podiele 1, nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., obec N., okres N., evidovanej na
liste vlastníctva č. 3922 vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, ako pozemok parcela
registra „E" č. 707 - orná pôda o výmere 705 m2 a uplatnila si náhradu trov konania. Zároveň žiadala

o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd zakazuje žalovanému nakladať - predať, darovať,
zameniť, dať do nájmu, založiť, zaťažiť vecným bremenom a vypožičať nehnuteľnosť evidovanú v
katastri nehnuteľností ako parcelu registra „E“ na LV č. XXXX, okres N., obec N.., katastrálne územie
F., parcelné č. 707 - orná pôda o výmere 705 m2 až do právoplatného skončenia veci. Uznesením
č. k. 17C/502/2015-21 zo dňa 09. 10. 2015 súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým

zakázal žalovanej nakladať - predať, darovať, zameniť, dať do nájmu, založiť, zaťažiť vecným bremenom
a vypožičať nehnuteľnosť vedenú v katastri nehnuteľností v kat. území F., ako parcelu registra E, na LV
XXXX, okres N., obec N., parc. č. 707- orná pôda o výmere 705 m2 až do právoplatného ukončenia
konania vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C/502/2015. Podaním, doručeným súdu prvej
inštancie dňa 04. 11. 2015 žalovaná požiadala o prerušenie konania. Súd prvej inštancie uznesením
zo dňa 27. 06. 2016 č. k. 17C/502/2015-52 návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol. Proti

uzneseniu o zamietnutí návrhu žalovanej na prerušenie konania podala žalovaná odvolanie zo dňa 13.
06. 2016. Následne podaním doručený súdu prvej inštancie dňa 15. 03. 2017 zobrala žalovaná svoje
odvolanie späť. Odvolací súd v dôsledku späťvzatia odvolania, uznesením zo dňa 20. 03. 2017, č. k.
5Co/71/2017-94 odvolacie konanie zastavil. V priebehu odvolacieho konania bolo súdu prvej inštancie
ešte dňa 14. 10. 2016 doručené podanie, ktorým žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť a

uplatnila si trovy konania v sume 1.102,40 eura. Späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že po podaní žaloby
došlo k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo
dňa 31. 07. 2015 č. V 5546/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej
na základe kúpnej zmluvy. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v konaní č. V 5546/15 protestu
prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa 05. 11. 2015 č. UP 70/2015-7. Žalovaná podala odvolanie

oneskorene, preto sa pokúšala pre ňu nepriaznivé rozhodnutie zvrátiť návrhom na obnovu konania,
ktorý bol však zamietnutý rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 06. 05. 2016,
č. UP 70/2015-25, potvrdený rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov zo
dňa 09. 06. 2016, č. Ok 17/2016-3/To. Správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku
nebolo na žalovanú platne prevedené a do katastra nehnuteľností opätovne zapísal žalobkyňu ako

vlastníčkupredmetnejnehnuteľnosti.Dôvodomboloposúdeniekúpnejzmluvyakoabsolútneneplatného
právneho úkonu. V súčasnosti už žalobkyňa nie je vlastníčkou predmetného pozemku, nakoľko si štát
k nemu uplatnil predkupné právo a pozemok je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo
spoločnosti MH Invest II s. r. o. na LV č. XXXX pre k. ú. F.. O trovách konania navrhla rozhodnúť podľa
§ 256 CSP tak, že žalovaná bude zaviazaná k náhrade trov konania. Uviedla, že procesné zavinenie

zastavenia konania nie je možné vzťahovať len na konkrétny úkon účastníka konania, ale je potrebné ho
posudzovať komplexne a extenzívne v celkovom kontexte v konaní uplatnených skutočností. V dôsledku
toho môže aj v prípade späťvzatia žaloby žalobkyňou byť dôvodom pre tento úkon konanie žalovanej,
príp. ďalšie skutočnosti mimo vôle žalobkyne. Uviedla, že v čase podania žaloby nemala inú možnosť,
akodomáhaťsaurčeniasvojhovlastníckehoprávasúdnymrozhodnutím.RozhodnutieOkresnéhoúradu

Nitra, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalovanej
bolo v danom čase právoplatné, pričom hrozilo, že žalovaná prevedie vlastnícke právo k pozemku na
tretiu osobu, na základe čoho súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej s pozemkami
disponovať. Žalovaná neuznala, že kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom, čo vyplýva
z jej postupu v katastrálnom konaní, keďže sa proti rozhodnutiu o vyhovení protestu odvolala, ako

aj z jej postupu v doterajšom súdnom konaní. V prípade, ak by žalobkyňa žalobu vo veci nepodala,
nemohla by žiadať súd, aby jej prostredníctvom predbežného opatrenia priznal ochranu pred ďalšími
scudzovacími úkonmi zo strany žalovanej. O tom, že súd považoval za potrebné predbežne ochrániť
práva žalobkyne, svedčí aj skutočnosť, že na jej návrh predbežné opatrenie vydal, a teda podala
žalobu dôvodne. Skutočnosť, že do katastrálneho konania vstúpi prokurátor a na základe protestu jej

bude vlastnícke právo k pozemkom náležať opäť aj podľa zápisu v katastri nehnuteľností nemohla
predpokladať, ani sa na to spoliehať. Z tohto dôvodu jej nemôže byť pričítané procesné zavinenie
zastavenia konania, keď teraz z tohto dôvodu žalobu berie späť. S ohľadom na uvedené mala za to, že
existenciukonaniaaúkonovvňomvykonanýchzavinilažalovaná,keďžežalobabolapodanádôvodne.K
odpadnutiudôvodovprevedenietohtokonaniadošlovplyvomkonaniaprokurátoraasprávnychorgánov,

na ktoré nemala žalobkyňa žiadny vplyv. Preto je dôvodné, aby trovy konania, ktoré jej vznikli, znášala
žalovaná, ktorá vytrvalo, hoci zjavne bezúspešne popierala neplatnosť kúpnej zmluvy a vyvolávala tým
ďalšie konania. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že konanie zastavil
a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

13. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia.
Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu
nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza

pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania
v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu,
aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je
potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral

späť bez udania dôvodu alebo toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať
procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Istou výnimkou v tomto smere je
ustanovenie§257CSP,podľaktoréhovýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvody
hodné osobitného zreteľa.

14. Z právneho hľadiska platí, že § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v
podstate zhodný so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna
2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2
Občianskehosúdnehoporiadku(nálezÚstavnéhosúduSRzodňa20.03.2018sp.zn.ÚS569/2017-46).
Pri použití § 146 ods. 2 prvej vety OSP treba otázku, či účastník konania zavinil zastavenie konania,

posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu,
možno odporcovi uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie
bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Vo všeobecnosti možno uviesť, že odporca procesne
zaviní potrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa po podaní
návrhu rozhodne navrhovateľov nárok uspokojiť (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.

03. 2006 sp. zn. II. ÚS 569/2017).

15. Úvodom je potrebné poznamenať, že pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256
CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré

vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle,
ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, t. j. aj jej prejav vôle
spočívajúci v späťvzatí žaloby a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR sp.
zn. II. ÚS 563/01, sp. zn. I. ÚS 469/04). Pojem „procesné zavinenie“ je tak potrebné vykladať komplexne
a extenzívne, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre, t. j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo

vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania. Pri zastavení sporového
konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno,
ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia
potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní
požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala

žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa14. 09. 2011
sp. zn. 7M Cdo 4/2010).16. Z obsahu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že o trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 2 CSP, keď mal za to, že iný výrok by bol nespravodlivý, neodôvodniteľný a predčasný.
Dospel k záveru, že žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania, k späťvzatiu nedošlo pre správanie

žalovanej. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaná a ani žalobkyňa procesne nezavinili zastavenie
konania, je síce správny, ale uvedený záver nemá zákonné opodstatnenie vo vzťahu k aplikácii
ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, v ktorom je vyjadrená zásada úspechu v spore (zásada zodpovednosti za
výsledok sporu), ktorá sa pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania uplatňuje v prípade čiastočného
úspechu strany v konaní, kedy súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna

zo strán nemá na náhradu trov konania právo, o ktorú procesnú situáciu v prejednávanej veci nejde.
V danom prípade dôvodom späťvzatia žaloby žalobkyňou bola skutočnosť, že rozhodnutím Okresného
úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 05. 11. 2015, č. UP 70/2015-7 bolo protestu prokurátora vyhovené
a napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. V 5546/15 zo dňa 31. júla 2015
o povolení vkladu bolo vlastníckeho právo v prospech žalovanej do katastra nehnuteľností zrušené.
V dôsledku tohto bola žalobkyňa opätovne zapísaná ako vlastník predmetnej parcely, teda dosiahla

rovnaký následok, aký by nastal, ak by bola úspešná v predmetnom konaní. K späťvzatiu žaloby teda
nedošlo pričinením žalovanej, ale v dôsledku objektívneho dôvodu - protestu prokurátora a následného
zrušenia rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovanej. Žalovaná nezavinila
zastavenie konania, pretože nesplnila to, čoho sa žalobkyňa domáhala v žalobnom petite. Dôvodom
späťvzatia žaloby žalobkyňou tak nebolo správanie žalobkyne a ani správanie žalovanej, ktoré procesne

nezavinili zastavenie konania, a preto nie je možné konštatovať procesné zavinenie na zastavení
konania žiadnej z uvedených strán. Ako už bolo vyššie uvedené, ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje
zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania,
pričom zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, keďže
v takom prípade by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení

konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Z rozhodujúceho hľadiska, t.
j. hľadiska procesného výsledku, je preto nepochybné, že zastavenie predmetného konania v tomto
smere nezavinila žalobkyňa a ani žalovaná, z ktorého dôvodu nie je možné procesné zavinenie na
zastaveníkonaniapričítaťnaťarchužiadnejzuvedenýchprocesnýchstrán.Odvolacísúdpoznamenáva,
že Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach v obdobných veciach (napr. I. ÚS

222/2019 z 20. augusta 2019, I. ÚS 225/2019 z 20. 08. 2019 a IV. ÚS 614/2018 z 20. 08. 2019),
konštatoval, že z procesného hľadiska je potrebné urobiť záver, že žaloba sťažovateľky bola podaná
dôvodne (to sa ale nemusí vzťahovať na dôvodnosť žaloby z hmotnoprávneho hľadiska, ktorá sa však
v takomto prípade neskúma a neposudzuje), pretože v čase podania určovacej žaloby sťažovateľka
ako žalobkyňa nemala inú právnu možnosť domôcť sa ochrany svojich práv. K spävzatiu žaloby viedli

objektívne dôvody - protest prokurátora, na ktorý sťažovateľka a ani žalovaná nemala dosah, ale v
dôsledku ktorého bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva sťažovateľky, čím odpadol predmet
žaloby. Vzhľadom na to, je v danom prípade opodstatnený záver rozhodnúť o nároku na náhradu trov
konania tak, že stranám sa nárok na náhradu trov predmetného konania nepriznáva. Odvolací súd po
preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, týkajúcom sa náhrady trov konania,

nevzhliadol v danej veci dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, v intenciách ktorého súd výnimočne
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, z ktorého dôvodu ani
nevyzýval strany sporu, aby vyjadrili svoje stanovisko k prípadnému použitiu predmetného ustanovenia.

17. Slovenská republika je v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právnym štátom. Jedným

z typických znakov právneho štátu je predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a rovnaká aplikácia práva
všeobecnými súdmi v právne a skutkovo podobných veciach. Vychádzajúc z vyššie citovaných nálezov
Ústavného súdu Slovenskej v obdobných veciach, berúc do úvahy okolnosti prejednávanej veci, dôvody
späťvzatia žaloby žalobkyňou, ako i princíp právnej istoty vyjadrený v článku 2 CSP a tiež záujem na
zosúladení rozhodovania Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho súdu v obdobných veciach, dospel

odvolací súd k záveru, že je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania tak, že stranám sa nárok na náhradu trov
konania nepriznáva.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s

ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
odvolacieho konania právo, keďže žalobkyňa, ani žalovaná nemali v odvolacom konaní plný úspech,
resp. každý z nich mal v zásade rovnaký čiastočný úspech.Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).