Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819202101
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8819202101.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: V.. B. Y.,

N.. X.XX.XXXX, A. T. X, V., právne zastúpený JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom v
Prešove, Vajanského 33 a JUDr. PhDr. Martinom Onderkom, advokát so sídlom v Prešove, Kpt. Nálepku
5,protižalovanej:ObecKvakovce,Domašská97/1,SlovenskáKajňa,IČO:00332518,právnezastúpená
JUDr. Martinom Timkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 23, o určenie neplatnosti odstúpenia
od zmluvy, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou
dňa07.12.2017,ktoréžalovanávykonalapísomnýmprejavomzodňa25.01.2019aktoréboložalobcovi

doručené dňa 28. 01. 2019, j e n e p l a t n é.

II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou tunajšiemu súdu dňa 15.05.2019 domáhal voči žalovanej určenia, že
odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 07.12.2017,
ktoré žalovaná vykonala písomným prejavom zo dňa 25.01.2019 a ktoré bolo žalobcovi doručené dňa
28.01.2019, je neplatné.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v roku 2016 si na Obec Kvakovce podal žiadosť o odpredaj
novovytvorenej parcely č. 1905/168 o výmere 200 m2 v k. ú. Kvakovce. Následne dňa 13.10.2017 mu
bol obecným zastupiteľstvom Obce Kvakovce schválený zámer odpredaja predmetného pozemku od
Obce Kvakovce, a to konkrétne uznesením č. 333/2017. Dňa 27.11.2017 mu obecné zastupiteľstvo
schváliloodpredajpredmetnéhopozemku,atouznesenímč.365/2017.Zámerodpredajabolzverejnený
na internetovej stránke a úradnej tabuli obce Kvakovce dňa 31.10.2017, následne 7.12.2017 došlo k

uzavretiu kúpnej zmluvy s Obcou Kvakovce na parcelu č.1905/168 o výmere 200m2 toho času zapísanej
na LV XXX k. ú Kvakovce. Kúpna cena bola určená znaleckým posudkom, zabezpečeným obcou
Kvakovce vo výške 1.792,- eur. Vlastnícke právo žalobca nadobudol dňa 12.02.2018, a to rozhodnutím
Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálnym odborom, o povolení vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy č. KVA-1042/301/2017-1281/2017, V-79/2018 zo
dňa 12.02.2018-111/18. V roku 2018, a to 1.7.2018 s Pozemkovým spoločenstvom Lysá Hora uzatvoril
nájomnú zmluvu na susediaci pozemok parc. E č. 1-3825/1, LV č. XXXX k.ú. Kvakovce vo výmere

274 m2. Dňa 28.1.2019 mu bolo doručené od Obce Kvakovce odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 7.12.2017, s tým že “Viacerí občania Obce Kvakovce a chatári v oblasti Domaša - Dobrá napr.
p. P. V., F. M., ale aj mnohí iní sa obrátili na Obec Kvakovce so sťažnosťami a je nepochybné, že
odpredajom parcely boli narušené dobré susedské vzťahy, najmä zamedzením prístupu k chate p. V. ap. M., ale z uvedeného dôvodu vznikali viaceré konflikty medzi susedmi.“ Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu,
ku kúpnej zmluve a následnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy zdôraznil, že ustanovenie čl. IV kúpnej
zmluvy hovorí o tom, že „ak by kupujúci porušil susedské vzťahy alebo dobré mravy, má predávajúca

právo jednostranne odstúpiť od zmluvy.“ V tejto súvislosti poukazuje na to, že on ako kupujúci v
žiadnom prípade susedské vzťahy neporušil, nenarušil a vzniknutú situáciu ani nezavinil (pozemok
neoplotil a nikomu nikdy nebránil v prechode a pod.). Aj z predloženej katastrálnej mapy je nesporné, že
vlastníctvom predmetného pozemku t.j. parcely 1905/168 k. ú. Kvakovce nebráni a ani nemôže brániť v
prechode k nehnuteľnosti p. P. V. a F. M. (parcela 1761/3 k.ú. Kvakovce). Naopak, práve Obec Kvakovce

konala minimálne v rozpore s dobrými mravmi a právnymi predpismi Slovenskej republiky, keď bol dňa
22. 10. 2018 obecným zastupiteľstvom Obce Kvakovce schválený zámer odpredaja parcely 1908/168,
a to uznesením č. 439/2018, teda parcely ktorej bol a v súčasnosti aj je výlučným vlastníkom. Rovnako
dňa 14. 11. 2018 obecné zastupiteľstvo schválilo uznesením č. 466/2018 odpredaj jeho súkromného
vlastníctva, a to parcelu 1905/168 k. ú. Kvakovce pre P. V. a F. M.. Dňa 31. 01. 2019 obci Kvakovce zaslal
vyjadrenie s tým, že nesúhlasí s odstúpením od kúpnej zmluvy nakoľko ho považuje za nedôvodné.

Rovnako dňa 11. 02. 2019 zaslal prípis na Okresný úrad Vranov nad Topľou, katastrálny odbor s tým, že
nesúhlasí s odstúpením od kúpnej zmluvy. Dňa 09. 04. 2019 mu bolo doručené rozhodnutie Okresného
úradu Vranov nad Topľou, katastrálnym odborom, sp. zn. OU-VT-KO2-Z/2019Mi, aby v lehote 60 dní
podal žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Podľa tvrdenia žalobcu je nepochybné, že
nie je daný základný predpoklad pre odstúpenie od predmetnej zmluvy zo strany žalovanej, ktorým je

existencia jej práva na odstúpenie od predmetnej zmluvy vyplývajúca zo zákona alebo zmluvy. Preto je
odstúpenie od zmluvy zo dňa 25. 01. 2019 vykonané žalovanou neplatné, ide teda o neplatný právny
úkon.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 11. 2019 uviedla, že má za to, že žalobu je potrebné

zamietnuť, keďže tvrdenie žalobcu o tom, že by nemal byť daný základný predpoklad pre odstúpenie od
predmetnej zmluvy nie je v súlade s realitou. Vzájomne dojednané dôvody pre odstúpenie od zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným boli ku dňu vykonania jednostranného právneho úkonu odstúpenia od
zmluvy dané. Žalobca sa síce snaží doslovne uviesť dôvody odstúpenia od predmetnej zmluvy, no táto
jeho citácia je nesprávna, resp. neúplná. Zmluvné strany sa dohodli, že k odstúpeniu od predmetnej

kúpnej zmluvy mohlo dôjsť „ak by kupujúci porušil dobré susedské vzťahy, alebo dobré mravy.“ Žalobca
tak opomenul riadne uviesť vzájomne dojednaný dôvod odstúpenia od predmetnej zmluvy a za dôvod
odstúpenia na základe svojej žaloby považuje „iba“ porušenie susedských vzťahov. Definícia dobrých
susedských vzťahov samozrejme nie je definovaná právnym poriadkom, čo však neznamená, že tieto
vzťahy a s tým súvisiace právne významné skutočnosti by nebolo možné podrobiť súdnemu prieskumu.

Má za to, že zásahom do dobrých susedských vzťahov v danej veci je porušenie, resp. zásah do stavu,
ktorý panoval medzi susedmi pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcom a stavom (správaním
žalobcu) po tom, ako sa stal vlastníkom pozemku, ktorý sa prevádzal predmetnou zmluvou od ktorej
na naliehanie viacerých chatárov v danej oblasti odstúpili. Susedské vzťahy je potrebné v každom
jednotlivom prípade skúmať osobitne voči každému susedovi, a všetky tieto vzťahy vo vzájomnej

súvislostitak,abymohlobyťposúdenékonaniežalobcuvobjektívnejrovinesusedskýchvzťahovsúdom.
Má však za to, že žalobca svojím konaním porušil v danom prípade nielen dobré susedské vzťahy, ale aj
dobré mravy ako také, ktoré sú rámcovo definované právnym poriadkom. Bolo preto povinnosťou Obce
Kvakovce chrániť princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva právny poriadok
tak, aby výsledkom bolo rozumné a spravodlivé usporiadanie vzťahov chatárov v katastrálnom území

obce. Žalobca svojím vulgárnym a dehonestujúcim aktívnym chovaním spolu s jeho synom najmä
voči chatárom (aj maloletým deťom) a obyvateľom Obce Kvakovce konal tak neúctivo, povýšenecky s
cieľom vyslovene robiť uvedeným osobám úmyselne napriek, že takéto správanie je v rozpore s dobrými
mravmi a verejným záujmom, ktorý je Obec Kvakovce povinná chrániť aj prostredníctvom odstúpenia
od zmluvy. Konkrétne zmluvné ustanovenia o práve jednostranne odstúpiť od zmluvy Obcou Kvakovce

ako predávajúcim boli dojednané v zmluve práve z dôvodu, aby sa Obec Kvakovce mohla chrániť voči
neželanému správaniu osoby, ktorej bol pozemok odpredaný ako prípad hodný osobitného zreteľa. Za
rozpor s dobrými susedskými vzťahmi a dobrými mravmi rovnako považuje správanie sa žalobcu v tom
smere, že žalobca bráni vo výkone vlastníckych práv a prístupu k vodnej ploche pre vlastníkov parcely
registra „C“, č. 1761/3 o výmere 82 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“

č. 1906 o výmere 52 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, obidve parcely zapísané na LV
č. XXX a vlastníkov parcely registra „E“ č. 3832 o výmere 276 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná
na LV č. XXXX nachádzajúce sa v okrese Prešov, obci Kvakovce, kat. úz. Kvakovce.4. Žalobca v replike ku vyjadreniu žalovanej uviedol, že v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že
obsahom kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu bolo aj dojednanie, v zmysle
ktorého v prípade, „ak by kupujúci porušil dobré susedské vzťahy alebo dobré mravy, má predávajúca

právo jednostranne od zmluvy odstúpiť“. Dôvod odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy zo dňa
07. 12. 2017 bol však skutkovo vymedzený tým, že „prevodom parcely bez súhlasu susedov, ktorí s
Vami odkúpenou parcelou bezprostredne susedia došlo k naručeniu dobrých susedských vzťahov“.
Samotný právny úkon, ktorý zakladá právne vzťahy, však nemôže byť bez ďalšieho právneho úkonu
druhej zmluvnej strany, aj dôvodom odstúpenia. Žalobca riadne uzatvoril kúpnu zmluvu, pričom odpredaj

predmetnej parcely bol riadne schválený aj obecným zastupiteľstvom. Zároveň poukazuje na tú
skutočnosť, že nikdy a nikomu nebránil vstupovať na predmetnú parcelu, prechádzať cez ňu a už vôbec
nikdy nikomu nezabránil prístupu k jeho nehnuteľnostiam alebo k vode. Brániť niekomu v prístupe k
vode resp. k inej nehnuteľnosti, je v danom prípade nereálne a objektívne nemožné. Takéto tvrdenia
žalovaného považuje za nepravdivé a zavádzajúce. Naopak členovia občianskeho združenia H2O sport
club O.Z., osadili so súhlasom Obce Kvakovce na obecnú a pre žalobcu jedinú prístupovú cestu vedúcu

z predmetnej parcely rampu, v úmysle sťažiť mu prístup k pozemku a tým zabrániť mu ho využívať. Ak
žalovaný poukazuje na dobré mravy a susedské vzťahy, tak správanie chatárov - výlučne len niektorých
členov H2O sport clubu a tých „obyvateľov“ Obce Kvakovce, ktorí sú v obci len prihlásení na trvalý
pobyt, nakoľko sa tam dlhodobo nezdržiavajú, je v značnom rozpore s jeho tvrdeniami, nakoľko vyššie
uvedené osoby na predmetnej parcele opakovane vytvárajú skládku odpadu s cieľom robiť mu napriek.

Žalovaný opakovane mení dôvody resp. predpoklady, ktoré smerovali k odstúpeniu od kúpnej zmluvy a
takéto jeho konanie považuje za zmätočné, právne nedôvodné. Má zato, že neboli naplnené materiálne
predpoklady odstúpenia od kúpnej zmluvy, nakoľko žalobca spolu s odstúpením od kúpnej zmluvy
nepredložil súvisiace uznesenie obecného zastupiteľstva. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/284/2006, sp. zn. 5Obdo/45/2013, ako aj sp. zn. 1

Sžo/283/2008, vyplýva, že kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a
prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav
vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovoprávne
úkony o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho
platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav

vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon ku ktorému
sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k
tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by
ani nevyvolal právne účinky. Samotnú klauzulu spočívajúcu v odstúpení od kúpnej zmluvy považuje
za právne absurdnú a diskriminačnú, čo nepriamo deklaruje aj žalovaný, nakoľko takéto ustanovenie

vypustil zo všetkých kúpnych zmlúv uzatvorených v roku 2019. Predmetná situácia je len výsledkom
nespokojnosti členov „H2O sport clubu“, aj to nie všetkých, že predmetný pozemok legálne nadobudol.
Cieľomtýchtoosôbjeznižovaťjehodôstojnosťavážnosťuostatnýchchatárov,ktorýmvôbecneprekáža,
že sa stal vlastníkom predmetnej parcely. Opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca nikdy
nebránil vlastníkom susedných nehnuteľností v realizácii ich vlastníckych práv, nikdy sa nesprával

spôsobom, ktorým by narúšal dobré susedské vzťahy alebo dobré mravy a zároveň žalovaný nesplnil
základné materiálne predpoklady účinného odstúpenia od kúpnej zmluvy. Samotné dôvody odstúpenia
od zmluvy nie sú žiadnym spôsobom skutkovo vymedzené tak, aby takýto právny úkon bolo možné
považovať za platný.

5. Na repliku žalobcu žalovaná nereagovala.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to uznesením obecného
zastupiteľstva č. 333/2017 z 13. októbra 2017, uznesením č. 365/2017 z 27. novembra 2017,
kúpnou zmluvou, rozhodnutím Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, nájomnou

zmluvou, odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2017, uznesením č. 439/2018 z 22. októbra
2018, uznesením č. 466/2018 zo 14. novembra 2018, nesúhlasom s odstúpením od kúpnej
zmluvy zo strany žalobcu adresovaný Obecnému úradu Kvakovce, žiadosťou o nevykonanie zápisu
adresovanou Okresnému úradu Vranov nad Topľou, výzvou k návrhu na vykonanie záznamu do katastra
nehnuteľnosti, vyjadrením žalovaného, vyjadrením žalobcu, fotografickými prílohami a zistil nasledovný

skutkový stav:

7. Žalobca v roku 2016 podal žiadosť Obci Kvakovce o odpredaj novovytvorenej parcely č. 1905/168
o výmere 200 m2 v k.ú. Kvakovce. Následne dňa 13. 10. 2017 mu bol obecným zastupiteľstvom ObceKvakovce schválený zámer odpredaja predmetného pozemku od obce, a to konkrétne uznesením č.
333/2017. Dňa 27. 11. 2017 uznesením 365/2017 obecné zastupiteľstvo Obce Kvakovce schválilo
odpredaj predmetného pozemku. Dňa 07. 12. 2017 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a

ObcouKvakovcenaparceluč.1905/168ovýmere200m2tohočasuzapísanejnaLVXXXk.ú.Kvakovce.
Kúpna cena bola určená znaleckým posudkom zabezpečeným obcou Kvakovce vo výške 1.792,- eur.
Vlastnícke právo žalobca nadobudol dňa 12. 02. 2018 a to rozhodnutím Okresného úradu Vranov
nad Topľou, katastrálnym odborom, o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na
základe Kúpnej zmluvy č. KVA-1042/201/2017-1281/2017, V-79/2018 zo dňa 12. 02. 2018 - 111/18.

V roku 2018, a to 01. 07. 2018 žalobca s Pozemkovým spoločenstvom Lysá Hora uzatvoril nájomnú
zmluvu na susediaci pozemok parc. E č. 1-3825/1, LV č. XXXX k.ú. Kvakovce o výmere 274 m2. Dňa
28. 01. 2019 bolo žalobcovi doručené od Obce Kvakovce odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej dňa
07. 12. 2017. Žalobcovi nebolo doručené súvisiace uznesenie obecného zastupiteľstva. Dňa 22. 10.
2018 bol obecným zastupiteľstvom Obce Kvakovce schválený zámer odpredaja parcely 1905/168, a to
uznesením 439/2018, teda parcely, ktorej bol žalobca v tom čase vlastníkom. Taktiež dňa 14. 11. 2018

obecné zastupiteľstvo schválilo uznesením č. 466/2018 odpredaj obecného majetku - parcely 1905/168
k.ú. Kvakovce, ktorej bol stále vlastníkom žalobca, pre P. V. a F. M., pričom ako dôvod bolo uvedené,
že žiadatelia uvedenú parcelu dlhodobo užívajú a majú záujem tam umiestniť studňu a technológie na
úpravu a čerpanie vody zo studne. Dňa 31. 01. 2019 žalobca oznámil Obci Kvakovce, že nesúhlasí
s odstúpením od kúpnej zmluvy, nakoľko ho považuje za nedôvodné. Taktiež dňa 11. 02. 2019 zaslal

prípis Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor s tým, že nesúhlasí s odstúpením od
kúpnej zmluvy. Dňa 09. 04. 2019 bola žalobcovi doručená výzva Okresného úradu Vranov nad Topľou,
katastrálneho odboru, sp. Zn. OU-VT-KO2-Z-297/2019Mi, aby si v lehote 60 dní podal žalobu o určenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy.

8.Súdsamuselvprvomradevysporiadaťsotázkou,čibolinaplnenémateriálnepredpokladyodstúpenia
od zmluvy, keďže žalovaný spolu s odstúpením od kúpnej zmluvy nepredložil súvisiace uznesenie
obecného zastupiteľstva.

9. Na pojednávaní dňa 08. 09. 2020 žalobca zdôraznil, že v uvedenej veci chýba súhlas obecného

zastupiteľstva s odstúpením od zmluvy, a preto je takýto úkon právne neúčinný. Vôľu obce vie prejaviť
jedine obecné zastupiteľstvo formou uznesenia a starosta prejavuje vôľu navonok a koná v mene obce.
Jenepochybné,žeobecnikdyneprejavilavôľuformouodstúpeniaodzmluvyaztohtodôvoduaninebolo
možné, aby starosta takýto právny úkon vykonal. Obrana žalovaného spočívala v tom, že poukázal
na ustanovenie v kúpnej zmluve, ktoré pojednáva o tom, že ak by kupujúci porušil dobré susedské

vzťahy alebo dobré mravy, má predávajúca právo jednostranne od zmluvy odstúpiť. Z tohto dôvodu
je žalovaný toho názoru, že keďže obecné zastupiteľstvo schválilo zmluvu, ktorú obec podpísala so
žalobcom, tak starosta na odstúpenie od takejto zmluvy už nepotreboval súhlas obecného zastupiteľstva
formou uznesenia.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 369/1990Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov O obecnom zriadení
(ďalej „zákon“), obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a

jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto
úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

12. Podľa § 8 ods. 1 a ods. 6 zákona majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva
obce. Majetok obce a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon.

13. Podmienky nadobúdania a režim nakladania s majetkom obce upravuje zákon č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí. Podľa §9 ods. 2 písm. c) zákona o majetku obcí účinnom v čase odstúpenia od kúpnej
zmluvy, obecné zastupiteľstvo schvaľuje prevody vlastníctva nehnuteľného majetku obce, ak sa realizujú
priamym predajom.

14. Súd vyššie uvedené skutočnosti zhodnotil nasledovne: Z právnych predpisov aj z ustálenej judikatúry
vyplýva, že majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre
obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhotorozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec. Kým
obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do
zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym

úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony o ktorých rozhoduje
obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia
obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce
nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce
rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obcí

s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky.
Súd nevidí rozdiel v tom, či sa jedná o vznik alebo o zánik určitého právneho vzťahu. To, že zmluva
obsahovala ustanovenie za akých podmienok môže obec odstúpiť od zmluvy, neznamená výnimku z
povinnosti, že najprv musí o odstúpení rozhodnúť obecné zhromaždenie a až následne tento úkon
vykoná starosta obce ako štatutárny orgán. Vo vyššie uvedenom prípade rozhodnutie obce chýbalo.

15. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR
5Obdo/44/2018, podľa ktorého štatutárny orgán právnickej osoby, ktorou bez pochýb je aj obec,
vystupuje navonok vo všetkých veciach právnickej osoby, okrem vecí, ktoré zákon zveruje iným
orgánom právnickej osoby, alebo ktoré mu zákonom zakazuje zveriť. Jeho konanie sa právnickej
osobe pričíta bez ďalšieho, aj napriek prípadným vnútorným obmedzeniam oprávnení konať za

právnickú osobu (napríklad obmedzenie možnosti uzatvárať zmluvy do určitej hodnoty určené členskou
schôdzou či valným zhromaždením právnickej osoby). Osobitné pravidlá však platia pre konanie
štatutárnych orgánov právnických osôb verejného práva. Tvorbu a prejav vôle verejnoprávnych
korporácií v súkromnoprávnych otázkach nie je bez ďalšieho posudzovať rovnako, ako právnických
osôb súkromného práva. Okrem ochrany práv tretích osôb sa musí zohľadniť aj verejný záujem,

resp. požiadavka ochrany verejných zdrojov. Preto, ak je pre nakladanie s majetkom v rozsahu
určenom samotnou obcou potrebné schválenie príslušným orgánom obce (obecným zastupiteľstvom),
predstavuje schválenie právneho úkonu podmienku platnosti právneho úkonu obce. Na právnické osoby
verejného práva sa nevzťahuje celý právny režim právnických osôb súkromného práva obsiahnutý v
Občianskom zákonníku, a to vzhľadom na osobitný spôsob zriaďovania či možností zrušenia, osobitný

spôsob konania za tieto právnické osoby a pod. Podmienky fungovania verejnoprávnych korporácií, ich
vnútorná štruktúra, ako aj otázky ich zrušenia a zániku sú predmetom osobitných právnych predpisov
a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú len ako lex generalis. Obec ako právnická osoba
verejného práva koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, ktorým je starosta, resp. primátor, ktorý
je osobou navonok prejavujúcou jej vôľu, pričom však nemá neobmedzenú moc vytvárať vôľu obce.

Podmienky nadobúdania a režim nakladania s majetkom obce upravuje aj zákon č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí. Pri nakladaní so svojím majetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu
súkromného práva, avšak zákon určuje obci niektoré obmedzenia alebo až zákazy pri nakladaní s
majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové hospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Už len
samotná existencia zákonov o obecnom zriadení a o majetku obcí je dôkazom toho, že zákonodarca

zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v
porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. Zákony upravujúce nakladanie s majetkom obce majú
charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom,
dôkazom čoho sú príslušné ustanovenia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

16. Jedným zo základných rozhodnutí pre oblasť interpretácie spôsobu konania verejnoprávnej
korporácie je rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/284/2006 z 29. 01.
2008, ktoré bolo podrobené ústavnoprávnemu prieskumu a v ňom formulované závery boli odobrené v
náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/08 z 01. 04. 2009. Podľa tohto rozhodnutia je potrebné

odlišovaťvykonávanieprávnychúkonovobceodrozhodovaniaotýchtoúkonoch.Zatiaľčorozhodovanie
znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp. aký právny úkon
obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s
cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o
tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí, je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny orgán

(starostu) a obecné zastupiteľstvo. Oprávnenie konať v mene právnickej osoby je teda obmedzené iným
orgánom.17. K platnému odstúpeniu od zmluvy bol teda nevyhnutný súhlas obecného zastupiteľstva ako
kolektívneho orgánu, ktorý by ako prejav vôle bol obsiahnutý v príslušnom uznesení obecného
zastupiteľstva spĺňajúcom tak formálne, ako aj meritórne náležitosti. Keďže v danom prípade takýto

súhlas ako prejav vôle daný nebol, mala táto skutočnosť za následok konštatovanie absolútnej
neplatnosti odstúpenia od zmluvy pre jej rozpor s § 39 OZ. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Obdo/45/2013 z 08. 01. 2015 sa opätovne zdôrazňuje, že vždy musí ísť o predchádzajúce rozhodnutie
obecného zastupiteľstva a dodatočná konvalidácia nie je možná.

18. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že starosta obce nemohol bez schválenia obecného zastupiteľstva
odstúpiť od platne uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že nepredložením uznesenia obecného zastupiteľstva neboli naplnené
predpoklady pre platné odstúpenie od zmluvy, súd už ďalej neskúmal dôvody tohto odstúpenia, a z toho
dôvodu nevypočul svedkov, ktorých navrhol vypočuť žalovaný. Aj bez ďalšieho dokazovania totiž súd

mohol konštatovať, že odstúpenie od zmluvy je neplatné.

20. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

21. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

22. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešný žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.