Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, July 25, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418203957
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1418203957.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: V. G., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M. XX, C., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Janou Polakovičovou, advokátkou,
Studenohorská 42, Bratislava, proti žalovanej: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. XX, H., zastúpená
Advokátskou kanceláriou Jakubčová a partneri, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 50
046 594, o ukončenie účasti žalovanej v konaní o dedičstve po poručiteľke F. G., zomr. XX.XX.XXXX,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 09.08.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd ukončil účasť žalovanej v konaní o dedičstve po poručiteľke F. G., zomrelej XX.X.XXXX, vedenom
na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 65D 359/2017, Dnot 69/2017.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodné dedičské konanie po poručiteľke F. G. bolo vedené na Okresnom
súde Bratislava IV pod sp. zn. 65D 350/2012. Uznesením zo dňa 28.06.2012 súd dedičské konanie
zastavil. Žalovaná podala na Okresný súd Bratislava IV žalobu o zaradenie ďalšieho majetku po

poručiteľke, a to: nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedených Okresným úradom H.,
katastrálnym odborom nachádzajúcich sa v okrese H. IV., obec H. - m.č. F. H., katastrálne územie F. H.,
a to: bytu č. X číslo vchodu G. D. XX, X posch. súpisné číslo stavby XXXX na pozemku registra „C“ č.
XXXX/XXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 593 m2, a nebytového priestoru - garáže č. XX číslo vchodu G. D. XX - X
posch. súpisné číslo stavby XXXX na pozemku registra „C“ č. XXXX/XXX a spoluvlastnícky podiel

1800/138860 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra „C“ s
parcelným číslom XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 593m2. Okresný súd Bratislava
IV rozhodol rozsudkom č.k. 22C 391/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2017 tak, že
predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke F. G.. Následne žalobca na Okresný súd
Bratislava IV podal návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľke F. G.. Ako podklad pre
dedičské konanie a pre rozhodnutie o určení vlastníka predložil kúpnu zmluvu, ktorou dňa 04.04.2012
poručiteľka previedla vlastníckeho právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na neho, ako kupujúceho.

Návrh na vklad však za života poručiteľky podaný nebol, pretože pre jej vážny zdravotný stav riešil jej
hospitalizáciuvnemocnicianiezmluvu.Vecprejednávajúcejnotárkenavrhol,abymupotvrdiladedičstvo
k predmetnej veci, ktoré pred smrťou poručiteľky od nej kúpil a riadne zaplatil kúpnu cenu. Poukazoval
na skutočnosť, že rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiamnie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v
nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecno-právnych následkoch, a nie v obligačno-

právnychnásledkoch(vúčinnosti)zmluvy,ktorénastaliplatnýmprijatímnávrhunauzavretiezmluvy(§44
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, t.j.
obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy).
Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecno-právnych účinkov
ktorej treba ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra, trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí

vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných
prejavov vôle účastníkov, ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov účinnej zmluvy. Práva a povinnosti
majetkovej povahy prechádzajú z účastníkov na ich právnych nástupcov; rovnako prechádzajú na
právnych nástupcov účastníkov zmluvy práva a povinnosti z občianskoprávneho vzťahu založeného
zhodnými prejavmi vôle, smerujúcimi k zmluve. Z ustanovení Občianskeho zákonníka ani z povahy
občianskoprávneho vzťahu vyplývajúceho z kúpy nemožno totiž presvedčivo dôvodiť, že by išlo o práva

a povinnosti viazané len na osoby účastníkov občianskoprávneho vzťahu, ako sú uvádzané v § 579
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi
vôle smerujúcimi k vzniku vecno-právnych účinkov zmluvy, trvá teda naďalej aj pre dedičov účastníka,
ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo
na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov zmluvy

o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci. Zmluva nadobudla platnosť jej podpisom, kde poručiteľka -
predávajúca potvrdila prevzatie kúpnej ceny. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že vôľou poručiteľky bolo, aby
bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti keďže som za ňu vyplatil kúpnu cenu. Touto vôľou sú dedičia v
dedičskom konaní viazaní. Na základe tejto skutočnosti navrhoval, aby súdny komisár žalobkyni účasť
v dedičskom konaní týkajúcom sa predmetnej nehnuteľnosti ukončil v zmysle § 193 ods. 1 CMP. Súdny

komisár sa s jeho návrhom nestotožnil a uviedol, že nemá titul na to, aby dedičke N. W. ukončil účasť
v dedičskom konaní. Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 65D 359/2017, Dnot 69/2017 zo dňa
22.6.2018 dedičské konanie po poručiteľke F. G. prerušil a odkázal ho na podanie žaloby o ukončení
účasti N. W. v konaní o dedičstve po poručiteľke. Poukazoval na ust. § § 193 ods. 1 CMP, podľa ktorého,
ak rozhodnutie sporu o dedičskom konaní závisí iba na právnom posúdení skutočnosti, ktoré medzi

účastníkmi konania nie sú sporné súd uznesením rozhodne s ktorým účastníkom bude pokračovať a
ktorému účasť v konaní ukončí. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v danom prípade medzi účastníkmi
konanianiejesporné,čiexistujekúpnazmluvaoprevodevlastníckehoprávakpredmetnejnehnuteľnosti
ani skutočnosť, že z nej nastali obligačno-právne účinky, keďže platnosť zmluvy nikto nenapadol. Sporné
ostalo právne posúdenie skutočnosti kto bude dedičom predmetných nehnuteľností s poukazom na

existenciu kúpnej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ohľadne viazanosti dedičov vôľou
poručiteľa z kúpnej zmluvy a tiež vzhľadom na literatúru a judikatúru má za to, že by mal byť dedičom
predmetnejnehnuteľnosti,ktorúodporučiteľkykúpilazaplatilzaňukúpnucenu.Keďževôľouporučiteľky
bolo, aby jej dcéra N. W. vlastníčkou nehnuteľnosti nebola, mala by byť jej účasť v konaní o dedičstve
tejto nehnuteľnosti ukončená.

3. V rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku navrhla právna zástupkyňa žalobcu výsluch
žalobcu, vykonať dôkazy listinami, uznesením o prerušení dedičského konania č.k. 65D/359/2017,
Dnot/69/2017, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22C/391/2013-231 zo dňa 06.02.2017,
kúpnou zmluvou zo dňa 04.04.2012, výsluchom žalobcu, svedkyne C.. U. D..

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobu považuje žalovaná za nedôvodnú v celom rozsahu,
za neopodstatnenú, nemajúcu oporu v zákone, z ktorého dôvodu žiadala, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol a navyše sa jedná o prekážku res iudicata.

5. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca sa predmetnou žalobou domáha, aby v dedičskom konaní po
ich zomretej matke pani F. G. bola vylúčená bola ukončená jej účasť v konaní, keď žalobca má za to,
že predmet dedičstva má pripadnúť len jemu. S týmto sa však ona v žiadnom prípade nestotožňuje,
keď je nepochybné, že je dedičkou v prvej dedičskej skupine, spolu so žalobcom, čo bolo ustálené
právoplatnými rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava IV č.k. 65D/380/2012-20, Dnot 39/2012 a č.k.

65D/843/2013-37,Dnot10/2014. Naviac,vkonanívedenompodsp.zn.65D359/2017bolokruhdedičov
v prvej skupine zistený rovnako a žalobca voči tejto skutočnosti nenamietal. Medzi stranami sporu je
nesporné, že poručiteľka nezanechala závet. Nie je sporné ani, že by sa žalovaná dopustila úmyselného
konania voči poručiteľke uvedeného v ust. § 469 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami je nesporné,že neexistuje listina o vydedení žalovanej. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že ukončenie
účasti žalovanej v dedičskom konaní nemá absolútnu oporu v zákone. Poukazovala na rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava IV pod sp. zn. 22C 391/2013-231, právoplatné 11.04.2017, ktorým súd

rozhodol, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke F. G.. Žalovaná ďalej uviedla,
že podľa § 230 CSP ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
Podľa citovaného ustanovenia treba považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo,
ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúce z totožného skutkového stavu. Uviedla, že neexistujú
žiadne zákonné dôvody na jej vylúčenie z prejednania z prejedanie dedičstva - vyššie uvedených

nehnuteľností po ich matke pani F. G..

6. V rámci uplatnenia prostriedkov procesnej obrany žalovaná navrhla vykonať dokazovanie listinami
zápisnicu o pojednávaní na Notárskom úrade N.. Z. P., rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k.
22C/391/2013-231 zo dňa 06.02.2017.

7. Súd príslušný na konanie vykonal na návrhy strán sporu dokazovanie navrhnutými dôkazmi, okrem
výsluchu navrhnutej svedkyne C.. U. D., ktorý dôkaz by neprispel k zisteniu skutočností relevantných
pre posúdenie predmetu sporu a mal preukázaný tento skutkový stav:

8. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 65D/350/2012 súd zistil, že pôvodné dedičské konanie po

poručiteľke F. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H., G. D. XX, bolo
uznesením č.k. 65D/350/2012-20 podľa § 175h ods.1 O.s.p. zastavené, pretože poručiteľka zomrela
bez zanechania majetku.

9. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 65D 843/2013 súd zistil, že pôvodné dedičské konanie po

poručiteľke F. G. vyplýva bolo uznesením č.k. 65D/843/2013-37 podľa § 175h ods.1 O.s.p. zastavené,
pretože poručiteľka zanechala nepatrný majetok pozostávajúci z finančného zostatku 80,62 eur, ktorý
bude vydaný synovi poručiteľky V. G., bytom G. vŕšok XXXX/XX.

10. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 65D 359/2017 vyplýva, že v konaní

o novoobjavenom dedičstve po poručiteľke F. G. vyplýva, že návrh na prejednanie novoobjaveného
dedičstva podal dňa 02.05.2017 žalobca. K návrhu pripojil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k.
22C/391/2013-231 zo dňa 06.02.2017.

11. Zo zápisnice v konaní 65D/359/2017 napísanej dňa 17.04.2018 súdnym komisárom vyplýva, že

dedičmi zo zákona v prvej dedičskej skupine sú V. G., nar. XX.XX.XXXX, syn a N. W., nar. XX.XX.XXXX,
dcéra poručiteľky. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca N. W. požiadal o odročenie pojednávania
v konaní o dedičstve, ktorú odôvodnil tým, že v lehote 1 mesiaca mienia vypracovať návrh dedičskej
dohody, ktorú predložia protistrane na vyjadrenie.

12. Zo zápisnice v konaní 65D/359/2017 napísanej dňa 19.06.2018 súdnym komisárom vyplýva, že
súdny komisár zrekapituloval, že podľa výsledkov pôvodného konania o dedičstve sú dedičmi zo zákona
v prvej dedičskej skupine V. G., syn poručiteľky a N. W., dcéra poručiteľky, každý v zákonnom podiele
1 a predmetom dedenia sú

- nehnuteľnosti v k.ú. F. H., zapísané na LV č. XXXX a
- práva a povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy zatvorenej medzi poručiteľkou a V. G., synom
poručiteľky, v ktorej súvislosti právna zástupkyňa V. G. navrhla, aby súd postupoval podľa § 193 ods.
1CMP a uznesením rozhodol, že ukončí účasť N. W. v konaní o dedičstve a zároveň vydá uznesenie,
ktorým potvrdí nadobudnutie nehnuteľností patriacich do dedičstva len V. G..

K uvedenému návrhu právnej zástupkyne V. G. notár - súdny komisár uviedol, že popieranie dedičského
práva dcéry poručiteľky zo strany spoludediča nemá oporu v hmotnom práve, keďže sa jedná o dedičku
v prvej zákonnej dedičskej skupine a nebola preukázaná existencia listiny o vydedení, ani jej dedičskej
nespôsobilosti. Napriek tomu účastník V. G. trval na ukončení účasti N. W. v dedičskom konaní po

poručiteľke.

13. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 06.02.2017, č.k. 22C/391/2013-231 určil, že že
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese H. IV, obec BA, m.č. F. H., katastrálne územie F. H. zapísanéna LV č. XXXX, vedené B. úradom H., katastrálny odbor, a to, byt č. X číslo vchodu G. D. XX, X posch.
súpisné číslo stavby XXXX na pozemku registra „C“ č. XXXX/XXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti
XXXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra „C“ s

parcelným číslom XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 593 m2 a nebytový priestor garáž
č. XX číslo vchodu G. D. XX - X posch. súpisné číslo stavby XXXX na pozemku registra „C“ č. XXXX/
XXX a spoluvlastnícky podiel 1800/138860 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 593
m2 patria do dedičstva po poručiteľke F. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy

bytom G. D. XXXX/XX, Bratislava.

14. Z kúpnej zmluvy zo dňa 04.04.2012 súd zistil, že pani F. previedla predmetné nehnuteľnosti na
žalobcu za dohodnutú kúpnu cenu 270.000 eur.

15.OkresnýsúdBratislavaIVuznesenímč.k.65D/359/2017,Dnot69/2017zodňa22.06.2018konanieo

dedičstve prerušil. Odkázal V., aby v lehote 30 dní podal žalobu na Okresný súd Bratislava IV o ukončení
účasti N. v konaní o dedičstve.

16. Žalobca na pojednávaní uviedol, že o smrti matky sa žalovaná dozvedela až 4 mesiace po jej úmrtí,
hoci bývali 3 metre od seba na tom istom poschodí. Mama mala úvahu ju vydediť, ale potom jej bolo

poradené, že rozumnejšie bude, obrazne povedané, za života sa majetku zbaviť. Žalovaná je psychicky
chorá, patrí do blázinca. Súd musí rešpektovať vôľu jeho matky, ktorá za života predmetné nehnuteľnosti
previedla na neho. Odvolanie proti rozsudku sp. zn. 22C/391/2013 nepodal. Tvrdí, že žalovaná musí byť
z dedičského konania po jeho nebohej matke vylúčená.

17. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

18. Podľa § 461 ods. 1 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu, alebo z oboch týchto dôvodov.

19. Podľa § 463 ods. 1 OZ dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym

vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.

20. Podľa § 469 OZ nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi,
deťomaleborodičomalebozavrhnutiahodnéhokonaniaprotiprejavuporučiteľovejposlednejvôle.Môže
však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

21. Podľa § 469a ods. 1 OZ poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.
22. Podľa § 473 ods. 1 OZ v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom.
23. Podľa § 476 ods. 1 OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej
písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetnej žalobe nie je možné
vyhovieť.
25. Predmetom posúdenia je nárok žalobcu, ktorým sa domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd ukončí
účasť žalovanej v konaní o dedičstve po poručiteľke F. zomrelej XX.X.XXXX, vedenom na Okresnom
súde Bratislava IV pod sp. zn. 65D 359/2017, Dnot 69/2017.

26. V prvom rade súd zdôrazňuje, že v prípade, ak nie sú skutkové tvrdenia o rozhodných skutočnostiach
týkajúcich sa dedičského práva zhodné, má súd (súdny komisár) vzhľadom k tomu, že v nesporovom
dedičskom konaní nemá z procesného hľadiska možnosť objasňovať sporné skutočnosti, postupovať
spôsobom uvedeným v § 175k ods.2 O.s.p.. Výrok uznesenia vydaného súdom v konaní o dedičstve
podľa citovaného ustanovenia musí obsahovať údaj o tom, akú žalobu má odkázaný účastník (ktorého

dedičské právo sa javí menej pravdepodobné) podať a určenie lehoty na podanie žaloby. Vzhľadom
k tomu, že § 175k ods.2 O.s.p. umožňuje odkázať dediča (dedičov), aby žalobou uplatnil svoje právo,
zodpovedá tomuto ustanoveniu (v závislosti od konkrétnej procesnej situácie) žalobný petit buď na
určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi, alebo že žalovaný nie je dedičom po poručiteľovi. Spornéskutočnosti alebo právne otázky, ktoré sú pre takéto určenie významné (napr. že dôvody vydedenia nie
sú dané, otázka platnosti závetu ), predstavujú len posúdenie predbežnej otázky, ktorá sa neuvádza vo
výroku, ale len v dôvodoch rozhodnutia. Ak odkázaný účastník (dedič) nebude vo svojej veci úspešný

aleboakvôbecžalobuvstanovenejlehotenepodá,mátozanásledok,žesúd(súdnykomisár)pokračuje
v konaní bez zreteľa na tohto dediča (§ 175k ods.2 posledná veta O.s.p.). Uvedené v konkrétnej
situácii znamená, že dedič, ktorý bol odkázaný na žalobu na určenie, že je dedičom po poručiteľovi,
prestáva byť účastníkom dedičského konania a súd (súdny komisár ) pokračuje v dedičskom konaní
bez zreteľa na túto osobu. Dôsledky toho, že odkázaný dedič nebude vo veci úspešný alebo ak v

stanovenej lehote žalobu nepodá, nastanú len v prípade, že uznesenie, ktorým bol účastník (dedič)
odkázaný na podanie žaloby, spĺňa požiadavky vymedzené ust. § 175k ods.2 O.s.p. Podľa názoru súdu
posúdenie otázky okruhu dedičov a účastníkov dedičského konania nie je možné považovať za spornú
skutkovú otázku v zmysle § 175k ods.2 O.s.p. v dedičskom konaní, ktorá by zakladala povinnosť súdu
v nesporovom dedičskom konaní odkázať niektorého z účastníkov na uplatnenie si svojho dedičského
práva žalobou; posúdenie okruhu dedičov je otázkou právneho posúdenia , ktoré v zmysle § 175

ods.1,2 O.s.p. prináleží súdu v dedičskom konaní (nález Ústavného súdu SR z 24.4.2013, sp.zn. I.
ÚS 297/2012-47). Inými slovami, je to práve notár, ktorý priamo v dedičskom konaní posúdi okruh
dedičov po poručiteľovi a určí, s ktorým dedičom naďalej konať bude a ktorého dediča účasť v konaní
končí. Dedenie je prechod práv a povinností fyzickej osoby z dôvodu jej úmrtia (mortis causa) na iné
subjekty a označuje sa ako ,,dedičská postupnosť“ (dedičská succesia). Ak osoba dedičstvo neodmietne

a v rámci vyporiadania dedičstva skutočne niečo nadobudne, prestáva byť potenciálnym dedičom a
stane sa dedičom v pravom zmysle slova, teda skutočným právnym nástupcom zomrelej osoby so
všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami, vrátane zodpovednosti za dlhy poručiteľa. Dedičom v pravom
zmysle slova je ten, kto príjme dedičstvo a na koho prejde dedičstvo alebo jeho časť po zomretej osobe
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a dedičskom nástupníctve. Dedičom je a) osoba, ktorej v

dôsledku smrti (objektívnej právnej skutočnosti) patrí právny dôvod, t.j. dedičský titul (zákon alebo závet)
- potenciálny dedič, b) osoba, ktorá využije, alebo nevyužije svoje právo odmietnuť dedičstvo - domnelý
dedič, c) osoba, ktorá neodmietla dedičstvo a v rámci vyporiadania dedičstva aj zdedí majetok - stane
sa skutočným dedičom. Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie zákona, dedí sa zo zákona, zo
závetu, alebo z oboch týchto dôvodov. V predmetnej veci sa jedná o dedenie zo zákona. Občiansky

zákonník rozlišuje štyri skupiny dedičov zo zákona. Na prvom mieste povoláva dediť členov najužšej
rodiny poručiteľa, t.j. jeho manžela a deti, prípadne ďalších potomkov (descendentov). Dedičia v prvej
dedičskej skupine dedia rovným dielom. Zákon pripúšťa možnosť odmietnuť dedičstvo. I keď súčasná
právna úprava vychádza zo zásady, že sa dedičstvo nadobúda zo zákona smrťou poručiteľa, bez toho,
abybolktomupotrebnýnejakýprávnyaktzostranydediča,nikohonenúti,abysaskutočnededičomstal.

Dedičovi, či už zo zákona, alebo zo závetu, ktorý nechce dediť dáva možnosť, inak než dedením aby
vlastným prejavom vôle vylúčil uvedené právne následky smrti poručiteľa. Na to, aby došlo k dedeniu,
sa vyžaduje, okrem a) smrti fyzickej osoby, b) existencie majetkových práv, ktoré smrťou nezanikajú ani
neprechádzajú na iné právne subjekty inak než dedením a c) dedičského titulu, aj d) spôsobilý subjekt
dedičského práva. Podľa právneho poriadku SR je v zásade spôsobilý dediť každý subjekt, ktorý má

spôsobilosť k právam a povinnostiam, teda každá fyzická osoba, právnická osoba a štát. Dedičská
nespôsobilosť je výnimkou z tohto pravidla. Predpokladom dedičskej nespôsobilosti je, aby osoba
ustanovená za dediča svojim konaním založila stav, pre ktorý je zákon vylučuje z dedenia. Občiansky
zákonník v § 469 rozoznáva dva spôsoby dedičskej nespôsobilosti. V zmysle tohto ustanovenia dedičsky
nespôsobilým dediť je ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi,

deťom alebo rodičom a zavrhnutiahodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Iný
dôvod dedičskej nespôsobilosti zákon nepozná. Vydedenie umožní poručiteľovi, aby svojim právnym
úkonom zabránil dedeniu zo zákona tomu z neopomenuteľných dedičov, ktorý kvalifikovaným spôsobom
prejavil zjavný nezáujem o poručiteľa v situácii, keď tento potreboval jeho pomoc. Dôvodné vydedenie,
zodpovedajúcezákonu,spôsobuje,ževydedenýsanestanededičom.Vposudzovanejvecivdedičskom

konaní po poručiteľke F., na pojednávaní konanom 17.04.2018 súdny komisár ustálil okruh dedičov tak,
že dedičmi novoobjaveného majetku po poručiteľke je V., syn poručiteľky v zákonnom podiele 1/2 -ici
k predmetu dedičstva a N. dcéra poručiteľky v zákonnom podiele 1-ici k predmetu dedičstva. Súdny
komisárprítomných podľa§189CMPapodľa§463až467,§469a484OZupovedomiloichdedičskom
práve, o možnosti dedičstvo odmietnuť a o náležitostiach a účinkoch odmietnutia dedičstva, o dedičskej

nespôsobilosti a o započítaní na dedičský podiel. Prítomní V. a N. vyhlásili, že dedičstvo po poručiteľke
neodmietajú, sú im známe právne následky neodmietnutia dedičstva, sú spôsobilí dediť a započítanie
neuplatňujú. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná dedičstvo po poručiteľke odmietla, v konaní
nebola preukázaná ani dedičská nespôsobilosť žalovanej a ani jej vydedenie poručiteľkou. Žalobca ižalovaná, ktorí sú deťmi poručiteľky F. sú preto povolané dediť po svojej matke rovným dielom v 1.
dedičskej skupine. V konaní nebol preukázaný a podľa názoru súdu ani neexistuje žiadny zákonný
dôvod, pre ktorý by bolo dôvodné a vôbec možné, účasť žalovanej v konaní o prejednaní dedičstva po

pani F. ukončiť. Ukončenie účasti žalovanej v dedičskom konaní nemá oporu v zákone. Súd zdôrazňuje,
že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 06.02.2017 č.k. 22C 391/2013-231 súd určil, že predmetné
nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke F. keď boli v čase smrti poručiteľky v jej vlastníctve.

27. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Vzhľadom na to, že v konaní mala žalovaná plný úspech vo veci, súd postupujúc v zmysle § 255 ods.
1 CSP jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením., ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonatelné rozhodnutie, môže oprávnený
požiadať o exekúciu v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti(Exekučný poriadok).