Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 7, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3Csp/227/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816209035
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8816209035.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v spore žalobkyne: N. H., H..

XX.XX.XXXX, C. Q. Č.. XX, XXX XX K., zast. JUDr. Igor Štefanko, AK so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26,
právne zastúpený AK JUDr. Andrea Cviková, Pribinova 25, 810 11 Bratislava, o vydanie bezdôvodného
obohatenia 1126,68 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.488,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1.488,51 eur od 07.03.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.488,51 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.488,51 eur, od druhého dňa po dni doručenia žaloby
žalovanej, do zaplatenia sumy 1.488,51 eur a náhrady trov konania.

2. Tunajší súd rozsudkom, č. k. 3Csp/277/2016 - 28 zo dňa 10.07.2017, rozhodol, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobkyni 1.488,51,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.488,51,-
eur od 07.03.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni sa
priznávajú trovy konania v celom rozsahu, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku ako celku, podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom uviedol, že súd prvej
inštancie žiadnym spôsobom nerozhodol o námietke premlčania, ktorú vzniesol a uplatnil žalovaný.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto v tejto otázke nepreskúmateľným, pretože nie je z neho zrejmé
ani len to, či sa súd vznesenou námietkou premlčania zaoberal. Rovnako odvolateľ poukázal na to,
že súd prvej inštancie rozhodol podľa nepríslušnej právnej normy, keď zmluva o revolvingovom úvere
bola uzatvorená dňa XX.X.XXXX a zákon č. 129/2010 Z. z., na ktorý sa súd prvej inštancie odvoláva,
nadobudol účinnosť dňa 11.6.2010, a na uzavretú zmluvu sa preto podľa žalovaného, nevzťahuje. Z
toho podľa odvolateľa vyplýva, že súd prvej inštancie vec posudzoval na základe nesprávnej právnej
normy a dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu. V ďalšom žalovaný v rámci svojich odvolacích

námietok uviedol, že žiaden zákon platný a účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere,
nevyžadoval, aby zmluva obsahovala (pod sankciou bezúročnosti) súdom označené údaje, pričom
zmluva podľa žalovaného, obsahuje všetky náležitosti v zmysle príslušného zákona. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na záznam z kontroly SOI, ktorý sa týka zmluvných vzťahov uzavretých v časovomobdobí, ako zmluva medzi sporovými stranami, v ktorom sa konštatuje, že zmluva má všetky náležitosti.
Na základe uvedeného v rámci svojho odvolacieho petitu, navrhol žalovaný rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. 10Co/98/2017 - 81 zo dňa 24.05.2018, rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Je úlohou
súdu prvej inštancie aby uviedol v rozsudku zistený skutkový stav týkajúci sa veci, a aby tento

zistený skutkový stav sám právne posúdil, najmä pokiaľ sa týka relevantných námietok strán sporu.
Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s obranou žalovaného, najmä
pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania, ktorú žalovaný počas konania opakovane namietal, a
ku ktorej absentuje akékoľvek odôvodnenie súdom prvej inštancie. Rovnako žalovaný uvádzal, že v
zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2011 Z. z., náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebola ročná
úroková sadzba úveru, keď táto náležitosť bola zavedená v neskôr prijatej právnej úprave (viď jeho

vyjadrenie k žalobnému návrhu), pričom k tejto relevantnej námietke rovnako absentuje v odôvodnení
rozsudku akékoľvek stanovisko súdu prvej inštancie. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie preto
nedáva účastníkovi možnosť efektívne sa proti nemu brániť, a preto odvolací súd toto rozhodnutie zrušil
postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ďalej
uviedol, že súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní vyporiada s právnou otázkou, či zákon č. 129/2010

Z. z., sa vzťahoval aj na zmluvný vzťah strán sporu, ktorý bol založený Zmluvou o revolvingovom
úvere uzavretou skôr (dňa XX.X.XXXX), ako tento zákon nadobudol účinnosť (dňa 11.6.2010), a teda,
či absencia podstatných náležitostí podľa tohto zákona spôsobila, že tento revolvingový úver treba
považovať za bezúročný a bez poplatkov, a teda, či na strane žalovaného vzniklo alebo nevzniklo
bezdôvodné obohatenia na základe v žalobe tvrdených skutočností, ktoré sám posúdi. Ak zistí, že

bezdôvodné obohatenie vzniklo, odôvodní jeho výšku a bude sa zaoberať vznesenou námietkou
premlčania zo strany žalovaného, pričom je potrebné mať na zreteli, že subjektívna premlčania lehota
plynie v rámci objektívnej premlčacej lehoty. Objektívna premlčacia lehota bezdôvodného obohatenia je
trojročná, odkedy došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie. Pokiaľ súd prvej inštancie je toho názoru, že v danom prípade sa jedná o úmyselné

bezdôvodné obohatenie, je potrebné aj túto skutočnosť odôvodniť, a uvedie, od akej udalosti začala
plynúť objektívna premlčacia lehota. K uvedenému odvolací súd dodáva, že subjektívnou premlčacou
lehotou dvoch rokov je potrebné počítať do času, kedy sa žalobkyňa preukázateľne dozvedela o tom,
že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, a teda v tomto konkrétnom prípade od času,
kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že dojednané zmluvné podmienky môžu byť neplatné.

5. Na základe týchto skutočností, súd prvej inštancie pristúpil k posúdeniu veci podľa právneho názoru
Krajského súdu v Prešove a vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatok k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver, Platobnú históriu, prehlásenie združenia,

vyjadreniami pr. zástupcu žalobkyne a žalovaného, a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX uzavretej medzi stranami sporu vyplýva, že výška schváleného úveru bola 120.024,- Sk,
splatnosť úveru (počet / splatnosť) - 36 / 19. Poskytnutá čiastka bola 60.012,- Sk s výškou mesačnej

splátky 3.334,- Sk. Poplatok za uzatvorenie zmluvy bol vo výške 1.500,- Sk. V zmysle Dodatku k Zmluve
o revolvingovej pôžičke, resp. k Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX o dočasnom znížení splátok č. 18 až č. 21 (ďalej len „dodatok“) sa zmluvné
strany, v zmysle čl. 2 dodatku, dohodli na zmene splatnosti splátok pôžičky spočívajúcej v dočasnom
znížení splátok č. 18 až č. 21, ktoré sa dlžník zaviazal zaplatiť ako tzv. znížené splátky (vrátane zmluvnej

odmeny), č. 44 až č. 47 v zmysle nového splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu
tohto Dodatku. Dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu za vykonanie zníženia splátok
podľa čl. 2 dodatku. Zmluvná odmena predstavuje 6.668,- Sk a je splatná podľa nového splátkového
kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto Dodatku. Ročná percentuálna miera nákladov pôžičky
po vykonanom znížení splátok predstavuje 20,57 %. Tento dodatok bol uzatvorený dňa XX.XX.XXXX.

7. Z Prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vyplýva, že žalobkyňa kontaktovala
toto združenie, kde ju na základe ňou predložených listín informovali o náležitostiach spotrebiteľských
zmlúv, o neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, orozhodnutiach súdov, či už slovenských zmlúv, resp. toho, že spotrebiteľ má právo sa brániť voči
nekalým obchodným podmienkam, že súd má zohľadniť to, že priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť
neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a že súd má skúmať ex offo, teda

z úradnej povinnosti tieto podmienky, či sú prijateľné alebo neprijateľné. Taktiež ju informovali o
Smernici Rady 93/13/EHS z roku 1993, ktorá sa venuje práve spotrebiteľom a spotrebiteľským zmluvám.
Spotrebiteľ bol oboznámený s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, najmä s rozsudkom súdu z 27.06.2000
Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA a rozhodnutím ESĽP vo veci Beian
v. Rumunsko (č.1) zo dňa 06.12.2007, v ktorom tento rozhodol, že vzájomne si odporujúca judikatúra

vnútroštátneho súdu predstavuje porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv. Potom, čo boli žalobkyni
zaslané prehľady platieb, ju združenie informovalo o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu zo
strany žalovanej a že má právo sa súdnou cestou domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.

8. Listom zo dňa 24.11.2016 žalovaná zaslala Stanovisko k žiadosti o podrobné výpisy k zmluve č.
XXXXXXXXXX. V liste žalovaná uviedla, že preverením splátkového kalendára bolo zistené, že celkový

dlh žalobkyne k spoločnosti je ku dňu 24.11.2014 vo výške 2.994,14 eur.

9. Podľa bodu 5.1. Zmluvných dojednaní, zmluvná odmena za poskytnutie úveru resp. každého
revolvingujeurčenáakorozdielmedzischválenounominálnouvýškouúveru,resp.každéhorevolvingua
poskytnutou čiastkou úveru, resp. každého revolvingu. Poskytnutou čiastkou v prípade úveru sa rozumie

suma vyplatená dlžníkovi po započítaní vykonanom podľa čl. 10 ods. 10.1. Poskytnutou čiastkou v
prípade každého revolvingu sa rozumie suma vyplatená dlžníkovi po započítaní vykonanom podľa čl.
10 os. 10.2.

10. Podľa bodu 5.2. Zmluvných dojednaní, za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi

zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena bude dlžníkovi oznámení v oznámení podľa č. 2 ods. 2.2. tejto
Zmluvy o RÚ a je splatná v mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára
uvedeného v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere a
oznámeného dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ.

11. Podľa bodu 5.3. Za poskytnutie každého revolvingu sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú
odmenu. Zmluvná odmena bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto Zmluvy o
RÚ a je splatná ku dňu poskytnutia úveru.

12. Podľa bodu 5.4. Zmluvných dojednaní, zmluvná odmena za poskytnutie úveru (revolvingu)

predstavuje úročenie úveru (revolvingu), pričom ročný úrok schváleného úveru (revolvingu) v
percentuálnom vyjadrení (ročná úroková sadzba) je uvedený v bode 6 Žiadosti o poskytnutí
revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere. Ročná úroková sadzba bude dlžníkovi oznámená
v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2 tejto zmluvy o revolvingovom úvere.

13. Podľa bodu 13.1. písm. a) Zmluvných dojednaní, v prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1,
spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo iného peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ o 35
a viac dní po termíne splatnosti, všetky záväzky dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2), ktoré sa podľa
tejto Zmluvy o RÚ mali stať splatnými v budúcnosti, sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné
strany nedohodnú inak

14. Podľa bodu 12 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia
spol. s.r.o., bod 12.7 - Rozhodné právo - Právo a povinnosť veriteľa a klienta výslovne neupravené v
týchto VOP a / alebo zmluvou o úvere sa riadi stranami vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené
zmluvou o úver, týmito VOP ani Zákonom o spotrebiteľských úveroch, sa na základe dohody zmluvných

strán v súlade s § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka
týkajúcimi sa zmluvy o úvere (ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka).

15. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 14.03.2017 poukázala na to, že nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom, ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym

režimom, teda aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné posudzovať podľa § 451
a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu 28.06.2006
pri absencii akejkoľvek zákonnej záležitosti nie je spojený vznik posúdenia úveru ako bezúročného a
bez poplatkov. V zmysle § 4 ods. 2 zákona, náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebola ročnáúroková sadzba úveru. Spotrebiteľ úver čerpal. Túto skutočnosť potvrdzuje aj žalobca obsahom žaloby.
V zmysle ust. § 4 ods. 4 písm. a) sa takýto úver považuje za platný. Žalovaný nežiadal v zmysle uzavretej
zmluvy od žalobcu zaplatenie úrokov alebo poplatkov, ktoré nie sú uvedené v zmluve. V zmluve o

revolvingovom úvere sa nachádza zmluvný údaj o poskytnutej čiastke úveru, zmluvnej odmene ako
aj nominálna hodnota úveru (ktorá pred stavuje celkovú sumu splátok úveru aj s úrokom). Zmluvná
odmena v podobe úroku nie je obsiahnutá v zmluve v % vyjadrení ročnou úrokovou sadzbou (nakoľko tá
ani nebola zákonnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere), ale vyjadrením pevnej sumy - ako
zmluvná odmena. Úrok je príjem (dôchodok) plynúci z kapitálu. Je základnou formou výnosu z kapitálu.

Je to cena za získanie peňazí niekoho druhého, túto sumu musí zaplatiť dlžník veriteľovi. Vyjadrenie
odplaty za úver vo forme zmluvnej odmeny je rovnocenné ako vyjadrenie úroku úrokovou sadzbou
nakoľko obidva údaje sú vyjadrením ceny peňazí. Tieto pojmy sú v prejednávanej veci synonymá,
keďže vyjadrujú to isté a to cenu za ktorú požičiava veriteľ peniaze dlžníkovi. Tvrdenie žalobcu nie je
v súlade s uzavretou Zmluvou (predložená žalobcom), nakoľko tá obsahuje predpísaný údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov vypočítaný podľa prílohy k zákonu č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom

ku dňu uzavretia Zmluvy. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku žalobcom z
pohľadu uplynutia subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty. V zmysle § 107 ods. I Občianskeho
zákonníka. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V
zmysle § 107 ods. I Občianskeho zákonníka Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. Žalovaný namietal arbitrárne a výslovne svojvoľné posúdenie plynutia subjektívnej
2 premlčacej lehoty, ktorá má plynúť od okamihu, kedy sa dozvedel o vzniku údajného bezdôvodného
obohatenia od spotrebiteľského združenia v roku 2016. Subjektívna premlčacia doba je viazaná na to,
že „poškodený" subjekt má k dispozícii skutkové okolnosti z ktorých odvodzuje svoje údajné nároky na

vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmyslom zákonodarcom prijatej právnej úpravy § 107 OZ nie je
to, aby sa lehoty týkajúce premlčania počítali svojvoľne. Argumentáciou žalobcu by sa absolútne stratil
význam stanovenia objektívnej premlčacej lehoty lebo tá by potom neuplynula nikdy, nakoľko premlčacia
lehota má podľa žalobcu plynúť od nekonkrétneho, nepreukázaného a svojvoľne stanoveného dátumu
iba na základe tvrdenia o dozvedení sa o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca v

žalobnom návrhu uvádza, že sa predmetný nárok je v prípade námietky premlčania potrebné aplikovať
10 ročnú objektívnu lehotu, nakoľko išlo o úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Ten úmysel má
byť podľa žalobcu preukázaný iba jeho tvrdením (zjavne neprávnym pochopením ustanovení zákona).
Žalovaný výslovne nepopieral nepodložené a nepreukázané závery o úmysle bezdôvodne sa obohatiť
na úkor účastníka zmluvného vzťahu. Právne neobstojí ani názor vyjadrený v rozhodnutí iného súdu

v obdobnej veci na ktorý poukazuje žalobca, nakoľko plynutie premlčacej doby v 10 ročnej lehote z
pohľadu úmyslu musí byť predmetom náležitého a riadneho dokazovania a nie svojvoľného názoru
jedného z účastníkov konania, založeného na iných skutkových okolnostiach. Vo vyjadrení zo dňa
09.08.2017, odvolanie, uviedli, že žiadny zákon platný a účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXX nevyžadoval, aby zmluva obsahovala (pod sankciou bezúročnosti) súdom

označené údaje. Zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle príslušného zákona. Na preukázanie
uvedenej skutočnosti žalovaný poukázal aj na záznam z kontroly SOI, ktorý sa týka zmluvných vzťahov
uzavretých v časovom období, ako zmluva medzi sporovými stranami. Aj v ňom sa konštatuje, že zmluva
má všetky náležitosti. Na základe podobnosti tam posudzovaným prípadov a zmluvy, ktorej sa týka
toto sporové konanie je žalovaný toho názoru, že ide o ďalší podporný argument pre to, že zmluva o

revolvingovom úvere zodpovedá právnej úprave.

16. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaniach uviedol, že podľa ich názoru sa jedná o bezdôvodné
obohatenie,atoúmyselnébezdôvodnéobohatenie,aztohovyplýva,ževdanomprípadebymalaplynúť
desaťročná premlčacia doba. O skutočnosti, že v danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie svedčí

to, že žalovaný čelí obdobným sporom ako v tomto konaní. O tom, že sa žalovaný úmyselne obohatil aj
napriek ustálenej súdnej praxe, zákonom SR. Žalobkyňa sa na pojednávaní stotožnila s názorom svojho
právneho zástupcu.

17. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného

v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716)

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona na
dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať

spotrebiteľský úver.

20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o
ochrane spotrebiteľa“),každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.

21. Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú,
ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný

spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

22. Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak
predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným
spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej

praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ
prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

23. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

24. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

30. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

31. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

33. Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

34. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

35. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu konania
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu

je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú

neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie

jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

36. Zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka.

37. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných

podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

38. Žalovaný namietal, že súd 1.inštancie žiadnym spôsobom nerozhodol o námietke premlčania, ktorú
vzniesol a uplatnil žalovaný. Taktiež vo veci konal a rozhodoval podľa nepríslušnej právnej normy.
Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX a teda sa na ňu
nevzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z., na ktorý sa súd odvolával, nakoľko nadobudol účinnosť dňa

11.06.2010.

39. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom
Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ,

pričom obsah zmluvy bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto
je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

40. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami

(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je

pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

41. Do 01.04.2015 v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola teda daná dôvodnosť aplikácie a
použitia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka výhodnosťou

ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa a teda ani do uvedeného dňa nebola v
prípade spotrebiteľských úverových zmlúv vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka.

42. Obdobný právny názor bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 15Co/61/2015 zo
dňa 27.05.2015, sp. zn. 23Co/49/2015 zo dňa 21.03.2016, sp. zn. 21Co/193/2014 zo dňa 27.08.2015,

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/141/2015 zo dňa 28.08.2015, Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 15Co/313/2014 zo dňa 23.09.2015.

43. Súd poukazuje, že aplikácia § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka nie je vylúčená ani na
právne vzťahy, ktoré boli založené pred účinnosť vyššie uvedenej novely Občianskeho zákonníka. ,,

Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).

44. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným
bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobkyni
bol reálne poskytnutý úver vo výške 1.942,24 eur, pričom podľa predloženej platobnej histórie uhradila
celkovo 3.430,75 eur v prospech žalovaného.

45. Podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 4:
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane
jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6)

musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi

na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

46. V uzatvorenej zmluve o pôžičke nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
ktorý sa vyžaduje podľa § 4 ods. 2 písm. g zákona o spotrebiteľských úveroch, keď lehota splatnosti je

uvedená ako „Termín konečnej splatnosti: „36/17“. Takéto určenie konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch,
keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom,
ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje
sa teda presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená

na základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj
o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním
na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
matematickými operáciami s iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak je potrebné
trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým

okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku
jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi,
resp. dodávateľmi (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa10.12.2012, sp. zn. 16Co/315/2012, sp.zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012, Krajského súdu v Trnave
sp.zn. 11Co/101/2013 zo dňa 22.05.2013).

47. V predloženej zmluve je však dátum konečnej splatnosti určený len „36/17“, bez uvedenia
konkrétneho dňa v mesiaci, ku ktorému má byť úver splatený. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru
súd nepovažuje za dojednanie v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a preto vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 4
ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

48. Súd pre úplnosť poukazuje, že zmluva o úvere v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej takúto výšku
ani určená nie je, čo je tiež absencia náležitosti v zmysle § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 258/2001 Zb..

49. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska
boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu od 1 do

5 rokov v júni 2006, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 12,89 % ročne. Výška úrokovej
sadzby úveru dohodnutá medzi stranami sporu v tomto prípade ani dohodnutá nebola.

50. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie

požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase

uzavretia zmluvy.“

51. V zmluve uvedená výška úroku nie je, aj keď zákon o spotrebiteľských úveroch dodávateľovi
explicitne ukladá výšku úroku v spotrebiteľských zmluvách. Taktiež je povinný uviesť aj správnu výšku
RPMN

52. Žalovanému tak vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov ktoré z jeho strany boli
žalobkyni reálne poskytnuté, a to vo výške 1.942,24 eur. Doposiaľ však žalobkyňa žalovanému zaplatila
už sumu 3.430,75 eur. Na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 1.488,51 eur.

53. Žalovaný taktiež namietal premlčanie uplatneného nároku žalobkyňou a to uplynutím jednak
subjektívnej a tiež objektívnej premlčacej doby. Súd sa preto v prvom rade s touto námietkou musel
vysporiadať.

54. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

55. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaného súd uvádza, že pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčania doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a objektívna trojročná
premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. desaťročná pri
úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade však podľa názoru súdu objektívna premlčacia

doba je desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného súd považuje za úmyselné.

56. Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a jeho
povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto
ak žalovaný obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch tým, že ním predložená úverová zmluvy

nemá zákonom stanovené náležitosti, toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.57. Zároveň z výpovede žalobkyne vyplýva, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie, a to úmyselné
bezdôvodné obohatenie, a z toho vyplýva, že v danom prípade by mala plynúť desaťročná premlčacia
doba. O skutočnosti, že v danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie svedčí to, že žalovaný čelí

obdobným sporom ako v tomto konaní. O tom, že sa žalovaný úmyselne obohatil aj napriek ustálenej
súdnej praxe, zákonom SR.

58. Súd preto považoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného za nedôvodnú.

59. Len pre úplnosť súd poukazuje na obdobné rozhodnutia odvolacích súdov, a to Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 10Co/98/2017, 1Co/293/2014, 2Co/9/2012, 3Co/89/2011, 5Co/134/2012,
7Co/84/2011, 12Co/16,17,18/2016, 17Co/50/2015, 18Co/282/2015, 20Co/295/2016, 21Co/72/2014,
rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/648/2013.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 1.488,51 eur je dôvodný a preto žalovaného zaviazal túto sumu
vydať žalobkyni. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania. Súd preto žalobkyni
odo dňa 07.03.2017 priznal aj nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 1.488,51
eur až do jej zaplatenia.

61. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

64. V danom spore mala žalobkyňa úspech v celom rozsahu, preto jej súd priznal právo na plnú náhradu
trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.