Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 12, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6Csp/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119466661
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:6119466661.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO:

35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, právne zastúpeného: Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO: 36
613 843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanej: O. H., S.. XX.XX.XXXX, M. Š.L. XXXX/
X, X., právne zastúpenej: AK JUDr. Repáň & partneri, s.r.o. IČO: 50 711 776, so sídlom v Martine, M.
R. Štefánika 25, o zaplatenie 5.000 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 5.000 € od 18.12.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽaloboupostúpenouOkresnýmsúdomBanskáBystricavsúladesust.§14ods.3Zákonač.307/2016
Z.z. o upomínacom konaní, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.06.2020, sa žalobca voči žalovanej
domáhal zaplatenia sumy 5.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000 €
od 18.12.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že pohľadávku nadobudol na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou V. V.,
a.s., IČO: 00 151 653 so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“)

ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou
dňa 26.08.2016 zmluvu č. 5117933333, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky. Žalovaná
si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Podaním zo dňa 23.11.2017 právny predchodca
žalobcuvyhlásilmimoriadnusplatnosťúverukudňu02.11.2017avyzvalžalovanúnaúhradudlžnejsumy
najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu bola ku dňu postúpenia vo výške 28.731,29 € a pozostáva z
istiny vo výške 19.700 €, z riadneho úroku vo výške 7.545,20 €, z úroku z omeškania vo výške 1.411,09
€ a z poplatkov vo výške 75 €. Po postúpení pohľadávky žalovaná nevykonala žiadnu úhradu. Žalovaná

suma predstavuje sumu vo výške 5.000 €, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru. Zvyšnú časť
dlžnej sumy si žalobca neuplatňuje. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania počnúc dňom 18.12.2018,
t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

2. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:

3. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica platobným

rozkazom zo dňa 13.01.2020, sp. zn. 21Up/1960/2019, vyhovel žalobe v celom rozsahu.

4. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná včas podaný odpor. Nerozporuje tvrdenie, že
vstúpila do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu na poskytnutie úveru vo výške 19.700€. Rozporuje však nepravdivé tvrdenia o náležitostiach zmluvy. Nespochybňuje právne nástupníctvo
žalobcu. Podľa názoru žalovanej zmluva o splátkovom úvere nespĺňa náležitosti právneho úkonu,
lebo absentuje slobodne a vážne prejavená vôľa, ktorá nie je daná. Bola podvedená zo strany R. Č.,

nar. 26.09.1996 a Q. M.. Podľa pôvodnej dohody mal byť jediným dlžníkom R. Č., ktorému mal byť
úver poskytnutý pre financovanie oddlženia nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Blatnici. Jej postavenie
bolo prezentované iba ako ručiteľky, pretože príjem R. Č. nebol dostatočný pri posudzovaní úveru.
Predmetná nehnuteľnosť sa mala následne odpredať za podstatne vyššiu hodnotu a z tejto sumy mal
byť vyrovnaný poskytnutý úver. Zvyšok kúpnej ceny mal byť rozdelený medzi Q. M. L. R. Č.. Jej ručenie

malo stratiť opodstatnenie. Oddlženie nehnuteľnosti a následný predaj sa mal zrealizovať v priebehu
2 - 3 mesiacov. Nikdy nevedela o tom, že je spoludlžník. Zostala prekvapená, keď jej boli doručené
dokumenty od žalobcu. Je nepochybné, že bola podvedená ako pri svojom postavení, tak i pri podpise
zmluvy, keď bola ubezpečená, že sa podpisuje ručenie a nie zmluva o splátkovom úvere. Žiada vypočuť
svedkov R. Č. a Q. M., ktorých adresy dodá bez zbytočného odkladu. Konanie R. Č. a Q. M. napĺňa
trestnoprávnu zodpovednosť a spôsobuje neplatnosť podpísanej zmluvy. Zabezpečenie podpisu na

zmluve je možné hodnotiť iba ako nedostatok vôle, pretože i pri samotnom podpise bola ubezpečovaná o
postavení ručiteľa. Výsluch navrhnutých svedkov je nevyhnutný. Identifikáciu nehnuteľnosti, ktorá mala
byť predmetom oddlženia upresní bez zbytočného odkladu. Plnenie bolo prijaté na bankový účet R. Č..
Nikdy žiadnu časť tohto plnenia neobdržala.

5. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu. Uviedol, že dôležitou súčasťou spotrebiteľskej ochrany
je definícia subjektov adresátov tejto ochrany. Pri tzv. teste nekalosti obchodnej praktiky vychádzajú
predpisy ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa z ekonomického správania, nie príležitostného
spotrebiteľa, ale naopak zo správania tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorého pojem a význam si
smernica prepožičala z predchádzajúcej judikatúry súdneho dvora EÚ o slobode pohybu, a za ktorého

je považovaný len ten spotrebiteľ primerane správne informovaný, zároveň všímavý a rovnako tiež
obozretný. Priemerný spotrebiteľ je v judikatúre súdneho dvora osoba kritická v jej správaní sa na trhu
a osoba, ktorá sa sama informuje o kvalite aj cene tovarov, ktorá sa správa suverénne ekonomicky. Ak
aj priemerný spotrebiteľ nie je vždy primerane správne informovaný, predpokladá sa, že je informovaný
aspoň priemerne. Z uvedeného je zrejmé, že ani európske a ani vnútroštátne predpisy nechránia

spotrebiteľa, ktorý bol a zostal neinformovaný v dôsledku svojej nevšímavosti, prípadne neobozretnosti
alebo aj z ľahostajnosti a ľahkomyseľnosti. Ak spotrebiteľovi vadili niektoré zmluvné klauzuly už v
čase prípravy zmluvnej dokumentácie a v čase predloženia návrhu zmluvy na posúdenie, tak zmluvu
vôbec nemusel a ani nemal uzavierať, prípadne mohol pred podpisom iniciatívne klásť otázky, žiadať
dovysvetlenie. Ak však spotrebiteľ návrh zmluvy prijal a text zmluvy podpísal bez toho, aby sa snažil

porozumieť obsahu predloženého návrhu, takého spotrebiteľa nemožno považovať za spotrebiteľa
primerane správne informovaného, všímavého a obozretného, ktorého legitímne záujmy chráni právo
EÚ a právo SR. Zotrval na podanej žaloby v celom rozsahu.

6. Dňa 26.08.2016 uzavrel právny predchodca žalobcu V. V., a.s. s R. Č., S.. XX.XX.XXXX, trvale

bytom X. A.L. XXXX/X, X. a žalovanou ako dlžníkmi Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej
bol poskytnutý úver vo výške 19.700 €, ktorý sa dlžníci zaviazali splácať v pravidelných 96 mesačných
splátkach vo výške 363,15 € so splatnosťou k 12. dňu v mesiaci, počnúc dňom 12.10.2016. Konečná
splatnosť bola dojednaná ku dňu 12.09.2024. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 15,40 % a
RPMN vo výške 16,78 %. Priemerná RPMN predstavuje 9,22 %. Celková čiastka spojená s úverom je

vo výške 34.860,53 €. Podpis žalovanej sa nachádza pod označením dlžník.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že žalovaná by sa mohla
dovolávať neplatnosti len vtedy, ak by bol omyl spôsobený veriteľom, teda Slovenskou sporiteľňou.
Taktiež sa na vznesenie námietky relatívnej neplatnosti právneho úkony vzťahuje trojročná premlčacia

doba, pričom zmluva bola uzavretá v auguste 2016 a námietka neplatnosti bola vznesená v podaní z
februára 2020.

8. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní zotrval na podanom odpore. Predmetný právny úkon -
zmluva o úvere je neplatná. Žalovaná nepožaduje splátky.

9. Dňa 19.06.2020 podala žalovaná na OR PZ, odbor kriminálnej polície Martin trestné oznámenie na
Q. M., Romana Čordáša a Michala Chovanca. Uviedla, že Q. M. L. R. Č. prišli za ňou s tým, že Q. má
v Blatnici dom, že je jeho vlastníkom, ale, že má na dome dlh. Navrhli, aby si s R. išla zobrať úver vovýške 19.700 €. Túto výšku v banke vyrátali, že im môžu dať. Následne sa vyplatí dlh na dome a dom sa
následne predá. Z predaja domu sa mal vyplatiť úver, ktorý si s R. mali vziať a ostatné peniaze, že z toho
dostanú nejakú odmenu. V tom čase zarábala 400 €. Chcela ísť pracovať do zahraničia, ale nemohla si

ušetriť ani na cestu. Bola naivná. Zdalo sa jej to logické. Úver si v spomínanej výške zobrali v Slovenskej
sporiteľni. Bol to spoločný úver na ňu a R.. Oni dvaja tam boli ako dlžníci. Myslela si, že nemá prístup
k účtu, že je potrebná na schválenie úveru len ako ručiteľka. Jej najväčšia chyba bola, že si v banke
nepreštudovala zmluvu. Bolo to niekedy v lete 2016. V banke sa predstavili ako pár, ako partneri, a že
peniaze potrebujú na spoločné bývanie. Pracovníčka banky sa ich spýtala na účel úveru. Upozornila ich,

že je tam vysoká splátka, nejakých 360 € mesačne. Tvárili sa, že budú vedieť dlh splácať. Myslela si, že
z počiatku bude úver splácať R. alebo Q.. Ešte predtým boli spoločne v banke na predschválenie úveru.
Po podpise zmluvy banka do 24 hodín zaslala peniaze na účet úveru. Vie to podľa internetbankingu.
Ukázalo jej sumu, ktorá prišla na číslo účtu úveru vo výške 19.700 €. V priebehu dňa bola suma vybratá
v plnej výške. Nevie však kým. R. nevolala. Pár mesiacov ešte spolu všetci pracovali. Postupne odišli
všetci traja z tohto zamestnania. Po odchode z práce v Tescu sa ich kontakty minimalizovali. S R. sa

nevedela vôbec spojiť. Nereagoval ani na sociálnych sieťach. Štyri roky sa snažila Q. a R. kontaktovať.
Pýtala sa, kedy sa úver vyplatí. Začala ju kontaktovať spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. z dôvodu
vymáhania dlhu. Vedela, že, keď R. nebude splácať úver s Petrom, bude musieť splácať ona. Ibaže ju
stále upokojoval, že sa nič také nestane. Nevedela, že má prístup k účtu. Myslela si, že je ručiteľ a nie
dlžník. Roman vyhlásil osobný bankrot, ktorý mu aj schválili. Q. na papieri nikdy nefiguroval.

10. Z upovedomenia OR PZ v Martine, odboru kriminálnej polície Martin zo dňa 19.07.2020 vyplýva, že
dňa 19.07.2020 bolo začaté trestné stíhanie za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák.
v súvislosti s podaným trestným oznámením zo dňa 19.06.2020.

11. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2017 adresovanej žalovanej právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že nastal prípad porušenia zmluvných podmienok a banka
vyhlásila ku dňu 22.11.2017 mimoriadnu splatnosť pohľadávky.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 489 OZ Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon“) Tento zákon upravuje práva a

povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. d) Zákona Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
Podľa § 517 ods. 2 OZ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 37 ods. 1 OZ Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.
Podľa § 49a OZ Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 40a OZ Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a
, 140 ,§145ods.1, § 479 ,§ 589 a § 701 ods. 1 ,považujesaprávnyúkonzaplatný,pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže

dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40 ). Ak je
právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu,
v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

13. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe
vyhovel v celom rozsahu, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Z predložených listinných dôkazov
mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená Zmluva
o splátkovom úvere, ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaná vystupovala v zmluvnom
vzťahu ako jeden zo solidárnych dlžníkov. Na základe zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 19.700
€, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať spolu s R. Č. v pravidelných mesačných splátkach. Keďže

svoju povinnosť splácať úver riadne a včas si neplnili, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Obaja dlžníci sú úverovo zaviazaní spoločne a nerozdielne. Veriteľ tak môže požadovať
plnenie od oboch súčasne alebo len od jedného z nich. Žalovaná nerobila sporným skutočnosti týkajúce
sa poskytnutia úveru, jeho výšky, predčasnej splatnosti. Namietala platnosť samotnej úverovej zmluvy,
a to z dôvodu absencie jej slobodnej a vážnej vôle pri uzatváraní zmluvy. Podľa jej tvrdení mala byť

podvedená zo strany druhého dlžníka R. Č. a ďalšej osoby Q. M.Š.. Súd sa s jej tvrdeniami ohľadne
neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere nestotožnil. Boli to práve dlžníci, ktorí banku uviedli do omylu.
Do zmluvného vzťahu vstupovali ako partneri, ktorými nikdy neboli. Žalovaná mala vedomosť, za akým
účelomvstupujedozmluvnéhovzťahu.Týmúčelombolziskaniezabezpečeniespoločnéhobývaniatak,
ako to spoločne prezentovali v banke. Sama žalovaná v trestnom oznámení uviedla, že ich pracovníčka

banka upozornila na vysokú výšku splátky, pričom sa tvárili, že dlh budú vedieť splácať. Žalovaná
bola spolu s druhým dlžníkom v banke dvakrát. Zmluvu podpisovala v banke. Sama si priznala chybu,
že si zmluvu nepreštudovala. Navyše mala aj prístup do elektronického bankovníctva. Skutočnosť, že
finančné prostriedky nevyužila ona je bez právneho významu. Žalovaná nezachovala potrebnú mieru
opatrnosti, ktorá sa od priemerného spotrebiteľa vyžaduje. Prijatie právneho názoru, že podvodné

konanie jedného z účastníkov zmluvy má bez ďalšieho za následok (absolútnu) neplatnosť zmluvy,
by vo svojich dôsledkoch znamenalo, že druhý účastník zmluvy nemá právo na dohodnuté plnenie,
aj keby zmluvu uzavrel vážne a aj keby ju sám plnil. Uvedené následky však nemožno považovať
z hľadiska zásady „pacta sunt servanda“ za zodpovedajúce. Uzatvorenú zmluvu by totiž nebolo
potrebné splniť len preto, že správanie jedného z účastníkov zmluvy bolo ovplyvnené neprejavenou

pohnútkou alebo poznamenané vnútornou výhradou o následnom výkone práv a povinností zo zmluvy,
hoci druhý z účastníkov k dojednaniu záväzku pristúpil vážne a podvodné konanie nebol schopný
rozpoznať. Požiadavka na výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov v súlade s dobrými
mravmi súčasne vyžaduje, aby právne následky mala z dôvodu právnej istoty len taká vôľa, ktorá bola
účastníkom zmluvy prejavená a aby účel uzavretej zmluvy a ani jej skutočný dosah do právnych vzťahov

nebol určovaný postojom druhého účastníka. Zmluva, pri ktorej uzavretí konal jeden z účastníkov
podvodne, nemôže byť teda bez ďalšieho neplatná pre nedostatok vážnej vôle alebo z dôvodu rozporu
so zákonom. Právom musí byť chránený druhý účastník a len na ňom môže závisieť, či sa dovolá omylu,
t.j., či uplatní relatívnu neplatnosť. Podvodné konanie jedného z účastníkov je dôvodom neplatnosti
zmluvy podľa ust. § 49a OZ, ktorého sa môže úspešne dovolať len druhý účastník zmluvy. Naplnenie

trestnoprávnej skutkovej podstaty má v súkromnoprávnej rovine vplyv len na možnú existenciu omylu.
(NS ČR sp. zn. 31Cdo 3620/2010, 32Cdo 1256/2010, 26Cdo 1256/2010, 26Cdo 1941/2011, ÚS ČR sp.
zn. I. ÚS 384/2005). Súdu nebolo preukázané, že by sa ktorýkoľvek účastník zmluvy dovolal relatívnej
neplatnosti. Podľa názoru súdu však právo dovolávať sa relatívnej neplatnosti prislúcha výlučne
žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi ako druhej zmluvnej strane. Žalovaná do zmluvného

vzťahu vstupovala do pozície zmluvnej strany spoločne s R. Č. ako spoludlžníkom s totožným obsahom
práv a povinností. Ak by aj súd pripustil opak, t.j., že podaním odporu sa žalovaná domáha relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, právo dovolávať sa jej je s prihliadnutím na deň uzatvorenia zmluvy
(26.08.2016) premlčané. Osoba, ktorá sa dovoláva omylu nie je zbavená povinnosti podľa okolností
konkrétneho prípadu sama si zabezpečiť primeranú mieru objektívnych informácií o okolnostiach, ktoré

sú rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. (NS ČR sp. zn. 30Cdo/1251/2002). V neposlednom
rade, aj v prípade, ak by žalovaná vystupovala v zmluvnom vzťahu ako ručiteľ, jej záväzok splniť dlh
namiesto dlžníka by nezanikol.14. Keďže zo strany žalovanej nedošlo k splneniu dlhu a žalovaná v konaní nevyprodukovala žiadne
dôkazy, ktoré by popierali dôvodnosť žalobného návrhu, súd ju zaviazal na zaplatenie sumy 5.000 €,
ktorá predstavuje nesplatenú časť istiny úveru. Žalobca sa iných nárokov (zmluvné úroky, poplatky

a pod.) nedomáhal. Žalovaná súdu neposkytla identifikačné údaje navrhovaných svedkov a rovnako
špecifikáciu nehnuteľnosti tak, ako to uvádzala v podanom odpore. Žalovaná aj napriek poučeniu
súdu o možnosti plniť dlh v splátkach tieto výslovne odmietla, preto ju súd zaviazal na úhradu dlhu
v celosti. Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho záväzku do omeškania, súd zároveň priznal
žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorých výška je v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami, a to odo dňa uplatneného žalobcom, keďže už v tom čase bola žalovaná preukázateľne
v omeškaní s úhradou dlhu.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Martine, dňa