Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 7, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511215478
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2511215478.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Eva Behranová v právnej veci žalobcu: C. Y., narodený X.XX.XXXX,
bytom U. I. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Urban, so sídlom Komenského 5247/24, Piešťany,
proti žalovanej: J. Y., narodená XX.X.XXXX, bytom U. I. XXX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou:
Adriana Hápová Pomajbová, narodená 2.10.1964, bytom Marka Čulena 99/52, Cífer, o zaplatenie
7.468,63 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 10C/304/2011-226 zo
dňa 22.4.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10C/304/2011-157 zo dňa 23.5.2018 výrokom I. žalobu zamietol
a výrokom II. rozhodol, že žalovaná má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 24Co/244/2018-197 zo dňa 5.3.2019 v
dôsledku podania odvolania žalobcom rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10C/304/2011-157 zo dňa
23.5.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu

prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, keďže súd prvej inštancie neaplikoval relevantné
ustanovenie § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, pričom nadväzne zároveň nedostatočne
zistil skutkový stav na posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku z iných hľadísk, ako len
z hľadiska neplatnosti uznania dlhu s poukazom na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka a
svoje závery v časti o neplatnosti uznávacieho prejavu i nedostatočne v rozpore s ustanovením § 220
ods. 2 Civilného sporového poriadku odôvodnil, keď žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo na danú
vec neaplikoval príslušnú právnu normu, čím odňal stranám možnosť konať pred súdom. Odvolací

súd preto uznesením č. k. 24Co/244/2018-197 zo dňa 5.3.2019 rozsudok súdu prvej inštancie č. k.
10C/304/2011-157 zo dňa 23.5.2018 s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového
poriadku zrušil a vec mu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím
súdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 10C/304/2011-226 zo dňa 22.4.2020 (ďalej aj „napadnutý

rozsudok“), ktorým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 7.468,43 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. rozhodol, že
žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2 ods. 1, § 34, § 37 ods.
1, § 39, § 100 ods. 1, § 101, § 110 ods. 1 veta druhá, § 558 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, 2,
§ 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že z Listu vlastníctva č. XXX ku dňu 23.11.2011
vyplynulo, že žalobca a žalovaná sú vlastníkmi nehnuteľností každý v podiele 1/2. Zo stavebného
povolenia je zrejmé, že bolo vydané stavebníkom: žalovanej a jej manželovi (poručiteľ) a povoľuje sa
ním stavba: zmena dokončenej stavby rodinného domu - výmena strešnej konštrukcie a zobytnenie

podkrovia na pozemku parc. č. 1240/16, kat. úz. U. I.. Ako celkový náklad stavby je uvedená suma
0,45 mil. Sk. Z kolaudačného rozhodnutia vyplynulo, že stavebníkom: žalovanej a jej manželovi
(poručiteľ) sa povoľuje užívanie stavby: zmena dokončenej stavby rodinného domu - výmena strešnej
konštrukcie a zobytnenie podkrovia. Podľa osvedčenia o dedičstve boli dedičmi po poručiteľovi E.
T. a C. Y. (sestry žalobcu), žalobca a žalovaná (manželka poručiteľa). Z čl. II časť A. osvedčenia
o dedičstve vyplynulo, že dedičia boli poučení o ustanoveniach Občianskeho zákonníka týkajúcich

sa nadobúdania a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom zhodne uviedli že
poručiteľajehomanželkasipostavilipočasmanželstvarodinnýdom,ženazákladestavenéhopovolenia
bola uskutočnená nadstavba na predmetný rodinný dom a náklady spojené s jej realizáciou financovali
žalobca a jeho manželka, pričom ich pohľadávku z tohto titulu dedičia poručiteľa uznávajú čo do základu
i čo do výšky. Z čl. II časť B. osvedčenia o dedičstve vyplynulo, že dedičia o vysporiadaní BSM

uzavreli dohodu tak, že z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov patrí do pasív dedičstva
pohľadávka žalobcu a jeho manželky vo výške 225.000 Sk a pozostalá manželka poručiteľa (žalovaná)
„zodpovedá za pohľadávku“ žalobcu a jeho manželky vo výške 225.000 Sk. V časti III. osvedčenia
o dedičstve - Pasíva je uvedená pohľadávka žalobcu a jeho manželky vo výške 225.000 Sk. V časti
V. osvedčenia o dedičstve je uvedená dohoda dedičov, v rámci ktorej nehnuteľnosti v časti 1/2-ica k

celku nadobudol žalobca bez povinnosti výplaty žalovanej a s povinnosťou výplaty sestier: E. T. a C.
Y., každej vo výške 160.000 Sk do 31.12.2010. Z Listu vlastníctva č. XXX ku dňu 8.7.2013 vyplynulo,
že nehnuteľnosti nadobudli titulom Darovacej zmluvy zapísanej pod V-539/12 dňa 16.4.2012 E. Q.-T.
a C. Y., každá v 1/4-ine.

6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobca odvodzuje svoj nárok z osvedčenia o
dedičstve, kde žalovaná (spolu s ostatnými dedičmi) jeho záväzok uznala čo do dôvodu a výšky a
na podklade ktorého žalovaná zodpovedá za pohľadávku vo výške 225.000 Sk (7.468,63 eur) z titulu
vyporiadanej pohľadávky v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nakoľko z Osvedčenia o
dedičstve jednoznačne vyplynulo, že pohľadávka svedčí žalobcovi a jeho manželke, pričom na strane

žalobcu v súdnom konaní vystupuje žalobca sám, súd prvej inštancie mal za ustálené, že na strane
žalobcu môže vystupovať aj len jeden z manželov - spoločne a nerozdielne oprávnených veriteľov,
aktívna legitimácia žalobcu v spore je teda daná. Aj pasívna legitimácia žalovanej v danom smere bola
daná,keďžežalobcasadomáhalzaplateniatejčasti(1/2)pohľadávky,ktorábolavrámcibezpodielového
spoluvlastníctva vyporiadaná tak, že za ňu zodpovedá žalovaná (časť II., písm. B. str. 4 osvedčenia

o dedičstve). Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca a jeho manželka investovali finančné
prostriedky na realizáciu nadstavby rodinného domu, čím nehnuteľnosti nepochybne zhodnotili. Strany
a svedkovia v konaní sa zhodli na tom, že pri dedičskom konaní po X. Y. nikto z zúčastnených dedičov
nenamietal, že by investícia bola realizovaná, nebolo namietané ani to, že bola vo výške 450.000 Sk.
Námietku žalovanej, že žalobca sa nemôže domáhať žalobou uplatnenej čiastky, lebo nepreukázal

existenciu a výšku pohľadávky, súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú. Keďže pohľadávka žalobcu
vyplýva z uznávacieho prejavu dedičov a následne vyporiadania pohľadávky v rámci bezpodielového
spoluvlastníctva manželov tak, že práve žalovaná zodpovedá za pohľadávku žalobcu v rozsahu 225.000
Sk, súd neskúma či reálne investície boli vynaložené a v akej výške, keď dedičia zhodne prehlásili
(a toto prehlásenie bolo osvedčené notárom), že náklady s realizáciou nadstavby vynaložili žalobca

a jeho manželka z vlastných finančných prostriedkov, a to v hodnote 450.000 Sk. Poručiteľ a jeho
manželka mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželstva rôzne aktíva, medzi ktorými sú uvedené aj
nehnuteľnosti a „zodpovedali za pohľadávku dediča C. Y. a jeho manželky vo výške 450.000 Sk“. Z čl.
II časť B. osvedčenia o dedičstve vyplynulo, že dedičia o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov uzavreli dohodu tak, že z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov patrí do

pasív dedičstva pohľadávka žalobcu a jeho manželky vo výške 225.000 Sk a pozostalá manželka
poručiteľa (žalovaná) „zodpovedá za pohľadávku“ žalobcu a jeho manželky vo výške 225.000,-Sk“. Z
uvedenej vetnej konštrukcie osvedčenia o dedičstve týkajúcej sa uznania dlhu dedičmi alebo týkajúcej
sa vyporiadania pohľadávky žalobcu v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa ažalovanej, nevyplýva lehota na plnenie žalovanej. Námietky žalovanej smerovali k tomu, že právny
úkon je neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, keď podľa názoru žalovanej žalobca zneužil emočne
vypätú situáciu počas dedičského konania, aby ostatní dedičia uznali jeho pohľadávku, správal sa voči

svojej matke - žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, nestaral sa o ňu, slovne ju urážal, vyhrážal sa
jej. Čo sa týka emočne vypätej situácie pri dedičskom konaní súd prvej inštancie sa nestotožnil s
názorom žalovanej, že by žalobca zneužil situáciu, keď dedičia smútili za svojím otcom a manželom.
Poručiteľ zomrel dňa XX.X.XXXX a Osvedčenie o dedičstve bolo spísané dňa 27.11.2008, nešlo teda
o situáciu, že by krátko po smrti poručiteľa došlo k podpisu listiny o právnom úkone, kedy by sa

dalo uvažovať o tom, že dedičia by mohli konať v afekte, šokovaní úmrtím blízkej osoby. Konania
o dedičstve sú obvykle vždy emočne vypätými, nakoľko sa v nich prejednáva dedičstvo po zosnulej
osobe, ku ktorej dedičia takmer vždy majú úzke rodinné a citové väzby. Notár ako súdny komisár je z
hľadiska dodržania zákonnosti garantom toho, že zúčastnené osoby nepristupujú k právnym úkonom
pred notárom urobeným v tiesni, v omyle a dostatočne svojim prejavom vôle rozumejú. Čo sa týka
správania žalobcu k žalovanej, žalovaná nepreukázala, že by žalobca voči nej správal v rozpore dobrými

mravmi. Nezhody medzi stranami konania nemožno automaticky vyhodnotiť ako konanie v rozpore s
dobrými mravmi, o. i. muselo by ísť o konanie, ktoré priamo súvisí s napádaným právnym úkonom a bolo
priamo smerované voči žalovanej. Pokiaľ išlo o námietku premlčania vznesenú žalovanou, osvedčenie o
dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2008 a pokiaľ si žalobca uplatnil pohľadávku žalobou dňa
24.11.2011, pohľadávka premlčaná. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané,

že žalobca riadne preukázal vznik pohľadávky voči žalovanej právoplatným osvedčením o dedičstve,
do ktorého bol pojatý záväzok žalovanej voči žalobcovi vo výške 7.468,43 eur titulom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

7. Súd prvej inštancie priznal plne úspešnému žalobcovi právo náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. a), d), f), g), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že považuje napadnutý
rozsudok za právne i vecne nesprávny, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
je v rozpore s objektívnym skutkovým stavom predmetnej veci. Právo žalovanej ako matky žalobcu

na spravodlivé a zákonné rozhodnutie súd prvej inštancie zamietol priznaním nároku žalobcu, keď
žalobca zneužil jej citové rozpoloženie počas prejednania dedičstva po poručiteľovi a toto konanie
žalobcu bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcom uplatnený nárok ostatní dedičia uznali vzhľadom
na danú chvíľu emočného vypätie zo straty blízkej osoby. Vzhľadom na to, že daný právny úkon
nebol vykonaný slobodne, vážne a zrozumiteľne, je neplatný. Žalobca je podielovými spoluvlastníkom

predmetnej nehnuteľnosti až po dedičskom konaní, žil v nej však aj so svojou rodinou už pred smrťou
svojho otca, jej nebohého manžela, toho však rešpektoval a správal sa ako sa na syna patrí. Akékoľvek
finančné prostriedky, ktoré vložil do nehnuteľnosti, boli v dôsledku uspokojenia bytových potrieb jeho
rodiny. Žalobcom tvrdené finančné prostriedky neboli preukázané, špecifikované, zdokladované a najmä
neboli nevyhnutné pre udržanie nehnuteľnosti ako aj to, že boli realizované výlučne pre potreby jeho

a jeho rodiny a z jeho vlastnej iniciatívy. Celkovo vyčíslená suma nebola absolútne vyšpecifikovaná,
jej výška vyplýva zo svojvôle žalobcu, ktorý ju vyčíslil bez listinných dôkazov, ktoré by potvrdzovali
jej pravosť. V zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka absentuje prísľub zaplatenia
dlhu. Žalobca v predmetnom rodinnom dome žil so svojou rodinou, akékoľvek investície vykonal pre
svoje potreby a následne po odsťahovaní všetky odmontovateľné veci demontoval, čím spôsobil škodu

žalovanej. Ani žalovaná, ani nebohý X. Y., nepotrebovali meniť „povalové priestory" na obytné podkrovie,
neboli to náklady na udržanie nehnuteľnosti, prestavba nebola nevyhnutná, ani pre nikoho potrebná
okrem žalobcu. Žalobcom deklarovaná pohľadávka nie je a nikdy nebola obsahom dedičskej dohody,
ktorú osvedčil notár. Žalovaná ďalej uviedla, že došlo dokonca k uznaniu už premlčaného dlhu, čo
spôsobuje absolútnu neplatnosť uznania dlhu, keďže absentuje vedomosť o uznaní už premlčaného

dlhu. K úplnosti treba dodať, že k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo 14.5.2008
a žaloba bola podaná 24.11.2011, čiže po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie sa
vôbec nezaoberal absolútnou neplatnosťou úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi (§ 37 ods. 1 OZ),
ako aj formálnymi náležitosťami úkonu (§ 40 ods. 1 OZ). Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

9. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej proti rozsudku nevyjadril.10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), d), f), g), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom
(§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok,ktoréalenezistil(§380ods.

2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k

záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).

12. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 7.468,43 eur z dôvodu

uskutočnenia investícií pri prestavbe a nadstavbe rodičovského domu súpisné číslo XXX na M.
ulici v obci U. I. v rokoch 2004 a 2005. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je
predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol, keď žalobe
napadnutým rozsudkom v celom rozsahu vyhovel.

13. Podľa § 387 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí,
ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody (ods. 2).

14. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia
je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce
doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore
so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu
iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v
odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné

považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy,
že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu

vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia

preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:16. Žalovaná podala odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), d), f), g), h) Civilného
sporového poriadku.

17. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,

zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,

účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť
preskúmateľné.

18. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce

sa žalovanou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté

právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaná s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie
totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

19. Podstatou odvolacej argumentácie žalovanej bolo, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v odvolacom konaní neuviedla
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového
poriadku. Ak aj žalovaná v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť,
že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom

zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto
prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní
vychádzal.

21. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniamohľadneuskutočneniaprávnehoúkonuavýškyinvestíciídorodinného
domu.

22. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno

napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.23. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak

zákon neustanovuje inak (ods. 2).

24. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska

pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

25. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne

vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo
uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia
dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo,
aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia
dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku

upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého má súd uviesť,
čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnomprerozhodnutiedokazovanímriadnezistilskutkovýstavveci,aplikovalnaňsprávnypredpisa
svojerozhodnutieajveľmipodrobneapresvedčivoodôvodnil.Okolnostinamietanéžalovanouvodvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí

prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

26. S poukazom na dôvody podanej žaloby, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje,
že pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu na vrátenie investícií do rodinného domu bolo
rozhodujúcim zistenie, či došlo v dedičskom konaní ku kvalifikovanému uznaniu práva tak, ako odvolací

súd už uviedol vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení. K odvolacej námietke žalovanej, že
súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne platnosti uznania, odvolací súd
uvádza, že závery súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje za dostatočné. Pokiaľ ide o unesenie
dôkazného bremena žalobcom, založeného na ním navrhnutých dôkazov, tu k záverom súdu prvej
inštancie ťažko niečo dodať. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovanej je nutné konštatovať v zhode

so súdom prvej inštancie, že žalovanou tvrdené konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď
mal žalobca počas prejednania dedičstva po poručiteľovi zneužiť citové rozpoloženie žalovanej, nebolo
preukázaná a odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej
inštancie v odseku 34., v ktorom sú zrozumiteľným spôsobom objasnené závery plynúce z vykonaných
dôkazov a úvaha súdu vychádzajúca zo zistených, resp. preukázaných, skutočností o tejto žalovanou

nastolenej otázke.

27. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že žalobcom deklarovaná pohľadávka nie je a nikdy nebola
obsahom dedičskej dohody, ktorú osvedčil notár, tu odvolací súd uvádza, že z obsahu osvedčenia o
dedičstve jednoznačne vyplýva uznávací prejav dedičov poručiteľa vo vzťahu k investíciám žalobcu

spolu s jeho manželkou v sume 450.000 Sk do rodinného domu vo vlastníctve poručiteľa a žalovanej
s tým, že zodpovedná za pohľadávku žalobcu a jeho manželky v sume 225.000 Sk je práve a len
žalovaná. Podľa názoru odvolacieho súdu niet žiadnych pochybností, že pri prejednaní dedičstva
po poručiteľovi došlo k uskutočneniu uznávacieho prejavu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z
hodnoverného listinného dôkazu - osvedčenia o dedičstva, ako správne súd prvej inštancie vyhodnotil

v odsekoch 17., 31. preskúmavaného rozsudku. Aj opakované deklarovanie pochybnosti žalovanej
o výške investícií do rodinného domu neboli ničím podložené, keďže uznávací prejav obsiahnutý v
osvedčení o dedičstve obsahoval aj dôvod, aj výšku, a preto správne súd prvej inštancie vychádzal z
uznávacieho prejavu žalovanej, ktorá žalovaná žiadnym spôsobom v konaní pred súdom prvej inštancienevyvrátila domnienku existencie uznaného záväzku z bezdôvodného obohatenia (t. j. obligačného
práva) spočívajúceho v investíciách do rodinného domu práve vo výške 450.000 Sk.

28. Žalovaná tiež argumentovala tým, že súd prvej inštancie sa nezaoberal formálnymi náležitosťami
právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pretože uznanie práva je právnym
úkonom, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle
uznať právo čo do dôvodu a výšky daná obsahom listiny, na ktorej zaznamenaný. Ako vyplynulo zo
skutkových zistení súdu prvej inštancie, uznávací prejav bol súčasťou osvedčenia o dedičstve, ktoré

bolo urobené v písomnej forme, pričom obsahom uznania bol dôvod vzniku záväzku (investície do
nehnuteľnosti) a výška uvedená presnou sumou (450.000 Sk). Obsah prejavu vôle bol zachytený v texte
listiny, a preto ani námietka žalovanej o nesplnení formálnych náležitosti právneho úkonu nie je daná.

29. Žalovaná ďalej namietala, že zo strany žalobcu ako aj zo strany súdu prvej inštancie bolo potrebné
doplniť dokazovanie a súd prvej inštancie podľa jej názoru urýchlene bez potrebného vykonania

dokazovania rozhodol tak, žalobcovi priznal nárok v plnom rozsahu.

30. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalovanej je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie
je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je
predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom

konaní povinnosťou strán, ktorá im bola všeobecne uložená v ustanovení § 120 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase začatia konania pred súdom prvej inštancie (aktuálne § 185
Civilného sporového poriadku). Ide o povinnosť tej zo strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v
konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom
prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť

stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia
tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v
konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorý z

jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí.

31. Ako vyplýva z obsahu spisu súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami a
žalobca a žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhli vykonať žiadne ďalšie dôkazy. O

tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane
priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie žiadna zo strán v danej
veci už ďalej nevyužila, a preto nie je možné súdu prvej inštancie klásť za vinu nevykonanie dôkazov,
resp. neuskutočnenie doplnenie dokazovanie, ktoré strany nenavrhli. Odvolacia námietka žalovanej o
neúplnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie je tak neopodstatnená.

32. Súd prvej inštancie správne prihliadol na všetky okolnosti, ktoré súviseli s napadnutým úkonom. Z
uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd námietky žalovanej, že neboli preukázané v prvom rade
samotné uskutočnenie uznávacieho prejavu a v ďalšom ani amorálne konanie žalobcu na dedičskom
konaní a naposledy výška investícií do rodinného domu, za opodstatnené. Vzhľadom k uvedenému

mal odvolací súd za to, že nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalovanej vo vzťahu k
pochybeniu súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach za dostatočnú.

33. Ďalej bolo obsahom odvolacej argumentácie žalovanej namietanie, že súd prvej inštancie neprávne
posúdil absolútnu neplatnosť uznávacieho prejavu, keďže došlo k uznaniu už premlčaného dlhu,

pričom absentuje vedomosť o uznaní už premlčaného dlhu a ktorý uznávací prejav neobsahuje prísľub
zaplatenia dlhu.

34. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o
nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav,
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správnyprávny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

35. Ako už konštatoval odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, od uznania
dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, treba odlíšiť uznanie práva podľa § 110 ods. 1 veta
druhá Občianskeho zákonníka, ktoré uznanie práva je jednostranný, adresovaný a hmotnoprávny úkon
dlžníka, ktoré sa musí urobiť v písomnej forme a musí obsahovať dôvod vzniku záväzku a jeho výšku.

36. Odvolací súd opakovane uvádza, že na kvalifikované uznanie práva podľa ustanovenia § 110 ods.
1 veta druhá Občianskeho zákonníka s dosahom na plynutie a dĺžku premlčacej doby sa na rozdiel od
uznania dlhu podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka sa nevyžaduje prísľub dlžníka zaplatiť
dlh. Ďalej platí, že z hľadiska účinkov spojených s ustanovením § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka uznanie práva nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal právo premlčané, kým
pre uznanie dlhu úprava v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka pre vznik domnienky trvania dlhu

vyžaduje,abyten,ktouznalpremlčanýdlh,opremlčanívedel.Keďževsúdenomsporebolopreukázané,
že došlo ku kvalifikovanému uznaniu práva v písomnej forme s uvedením dôvodu vzniku záväzku a
jeho výšky v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, je irelevantné, že
uznávací prejav neobsahoval prísľub dlžníka zaplatiť dlh, nakoľko sa nejedná o podstatnú náležitosť
tohto právneho úkonu a tiež je irelevantné, či žalovaná mala alebo nemal vedomosť o premlčaní práva,

nakoľko uznanie práva nie je viazané na túto vedomosť. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval,
že uskutočnením uznávacieho prejavu v konaní o dedičstve začala plynúť nová 10-ročná premlčacia
doba a námietka premlčania vznesená žalovanou nie je opodstatnená.

37. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli

potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, tak jednoznačne svedčia o tom, že
bol daný žalobcom deklarovaný dôvod (uznávací prejav) na plnenie od žalovanej. Odvolaciemu súdu
nezostávaloničinélenkonštatovať,žežalobcauniesoldôkaznébremenovsúdenomspore,žeuznávací
prejav je platný a žalovaná mu dlží priznanú sumu. Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie
vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie

je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie vec správne právne posúdil.

38. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalovanej s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd
poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu

ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr.
II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo

možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS
162/05, I. ÚS 140/2017). Žalovaná v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej
inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa nároku žalobcu na vrátenie
uskutočnených investícií do nehnuteľnosti. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva jasne a zrozumiteľne
odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobcu. Súd

prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite
vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj so všetkými pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán. Pritom
sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného
skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o preukázaní nároku uplatneného žalobcom.
Vzhľadom k uvedenému mal odvolací súd za to, že nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu

žalovanej vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach a v právnom posúdení
veci za dostatočnú.

39. Žalovaná použila aj odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), d), g) Civilného
sporového poriadku. Žalovaná však bližšie nezdôvodnila tieto použité odvolacie dôvody a odvolací súd

nevzhliadol v konaní vady, ktoré má na mysli toto ustanovenie.

40. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovanou nie
sú naplnené.41. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilé privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

42. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaná v odvolaní uviedla, že podáva

odvolanie i proti tomuto výroku, avšak neuviedla žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko odvolací súd
považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej za vecne správny
a žalovaná žiadnym relevantným spôsobom správnosť výrokov o nároku na náhradu trov konania
v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúcich z tzv. zásady úspechu nespochybnila (v prípade
ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jej odvolacia námietka

opodstatnená.

43.Zuvedenéhovyplýva,ženapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,ktorýmsúdprvejinštanciežalobe
v celom rozsahu vyhovel, je vecne správny. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

45. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).