Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Friday, December 7, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116211597
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116211597.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so

sídlomStaréGrunty7,Bratislava,IČO:35717769,zastúpenýsplnomocnencom:JUDr.VratislavŠteffek,
advokát, so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava proti žalovanej: M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom N. XXXX/X, Y., t. č. S. ulica XXXX/XX, Z., o zaplatenie 765,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 591,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 591,- Eur od 15.06.2015 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 20,- Eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po
právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky sa stane

splatným celý dlh.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,5%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.05.2016 domáhal zaplatenia sumy vo výške 765,- Eur
s úrokom z omeškania zo sumy vo výške 5,05 % ročne od 15.06.2015 do zaplatenia titulom uzavretej
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K220143624 zo dňa 22.11.2014. V podanej žalobe žalobca uviedol,

že žalovanej poskytol bezhotovostný úver v sume 600,- Eur, za celkový úrok vo výške 20% z poskytnutej
úverovejsumy,t.j.120,-Eur.Zaposkytnutieúverusiďalejžalobcaúčtovalservisnýpoplatokvovýške9%
z úverovej sumy, t. j. 54,- Eur. Žalovaná sa zaviazala celkovú čiastku 774,- Eur uhradiť v 13 mesačných
splátkach, a to v prvých 3 splátkach vo výške 3,- Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach
vo výške 76,50 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia až
do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaná ku dňu
podania žaloby uhradila žalobcovi celkovo sumu 9,- Eur, a preto dlžná čiastka predstavuje sumu 765,-

Eur (774,- Eur - 9,- Eur). Spolu s nárokom na istinu si žalobca uplatnil i nárok na úroky z omeškania od
15.06.2015 až do zaplatenia. Ako dôkazy žalobca označil a predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 22.11.2014, Predžalobnú upomienku zo dňa 11.05.2015, Oznámenie o zosplatnení záväzku zo
dňa 15.06.2015, podacie hárky, Amortizačnú tabuľku.

2. V doplnení žaloby žalobca uviedol, že predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona
č. 129/2010 Z. z. Uviedol, že vnútroštátna úprava prekračuje článok 22 ods. 1 Smernice Európskeho

parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.04.2008. Zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 2 písm. k) ukladá
poskytovateľom, resp. veriteľom povinnosť do zmlúv o úvere zakotvovať aj rozdelenie jednotlivých
splátok na istinu, úroky a iné poplatky, čo nezodpovedá účelu smernice, pričom v tomto smere poukázal
na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a H. G.á. Navyše ani vnútroštátna úprava neuvádza akým spôsobom majú byť jednotlivé zložky splátok
vyčíslené. Žalobca má tiež za to, že predmetná zmluva spĺňa náležitosti v zmysle termínov splátok
a doba trvania zmluvy je vyjadrená jednoznačne, a to počtom dní 380 v článku III. bod 2 zmluvy.

Posudzovaná zmluva podľa vyjadrení žalobcu taktiež obsahuje hodnotu priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov.

3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 31.08.2018, pričom vo vyjadrení uviedla, že býva v
Domove sociálnych služieb pre deti a dospelých Z., platí čiastočnú úhradu za tento pobyt a nezaplatená

časť je pohľadávkou poskytovateľa, poberá pomoc v hmotnej núdzi a invalidný dôchodok, je imobilná,
premiestňuje sa na vozíku a je odkázaná na pomoc druhej osoby. Z uvedených dôvodov požiadala o
odpustenie zaplatenia sumy 765,- Eur s príslušenstvom. K vyjadreniu priložila Zmluvu o poskytovaní
sociálnej služby č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX s prílohou, Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby č.
XX/XXXX zo dňa 17.01.2018 s prílohou, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo
dňa 26.01.2018, rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 30.11.2017.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

5. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej
len „CSP“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa
jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd

vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia
na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, a to najmä
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.11.2014, Predžalobnou upomienkou zo dňa 11.05.2015,
Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 15.06.2015, poštovými podacími hárkami, Amortizačnou
tabuľkou, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

9. Strany sporu uzatvorili dňa 22.11.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. H. ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli aj obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver vo výške
600,- Eur. V zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 20% z istiny vo výške 120,- Eur, servisný poplatok 9%
z istiny vo výške 54,- Eur, spolu 774,- Eur. Úrok a servisný poplatok spoločne označované ako „odplata“
vo výške 26,77% z istiny za rok, pričom činila RPMN 50,22%. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť úver v 13.

splátkach, a to tak, že prvé tri vo výške 3,- Eur a ďalších 10 po 76,50 Eur. Prvá splátka bola splatná 10.
deň po poskytnutí úveru a nasledujúce splátky boli splatné vždy 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Splátka sa skladá z 78,43% istiny, 14,51% úrok a 7,06% servisný poplatok, okrem prvých troch
splátok, ktoré sú splátkami úroku. Priemerná RPMN ku dňu podpisu bola 36,30%. Žalovaná uhradila
spolu 9,- Eur. Žalovaná bola predžalobnou upomienkou zo dňa 11.05.2015 vyzvaná na vrátanie dlžnej

sumy do 5 dní od obdržania upomienky. Nakoľko k úhrade dlžnej sumy nedošlo, žalobca zaslal žalovanej
Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 15.06.2015, v ktorom oboznámil žalovanú s tým, že záväzok
z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol zosplatnený ku dňu 14.06.2015. Uvedené skutočnosti
neboli žalovanou rozporované, žalovaná žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nepoprela, vo svojom
vyjadrení poukázala len na svoju zhoršenú sociálnu situáciu.

10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 64/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom
ku dňu podpisu zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľskýchzmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

18. Podľa § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je

dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa

týka ročného obdobia.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu
podpisuzmluvy(ďalejlen„ZoSÚ“)spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je
ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania.

21. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.22. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

23. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.

24. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

25. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom ku dňu vzniku omeškania ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú

právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže zmluva
o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka) a
zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom
na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

29. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne
len z časti. Strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v
zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ. Na základe uzatvorenej zmluvy o úvere žalobca poskytol
žalovanej spotrebiteľský úver v sume 600,- Eur, pričom žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom v dohodnutých splátkach.
Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľského úveru, musí
obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ.
Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje
v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov. V zmluve sa uvádza len rozpis splátky percentuálne, a síce, že z každej jednotlivej splátky
predstavuje istina 78,43%, úrok 14,51% a servisný poplatok 7,06%. Takéto uvedenie rozpisu splátky na
istinu, úroky a poplatky však nie je naplnením požiadavky citovaného ustanovenia ZoSÚ, nakoľko toto
ustanovenie predpokladá, že pri splátke (ktorá je uvedená v eurách) sa uvedie, aká suma (v eurách) zosplátky predstavuje splácanie istiny, aká splácanie úroku a aká splácanie servisného poplatku. Ak teda
žalobca ako veriteľ v zmluve neuviedol, aká je výška splátky istiny, úroku a servisného poplatku v eurách,
ale len percentuálne, súd má za to, že to nie je možné považovať za uvedenie podstatnej náležitosti

zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých
čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka (bez toho, aby si musel uvedené
prepočítavať, čo nakoniec môže byť pre priemerného spotrebiteľa i problémom) tak, aby sa dokázal
zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na
ktoré nemá právo. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ,

a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby
spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti
vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva ustanovuje, že prvá splátka je splatná 10.
deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Podľa bodu 2. Obchodných podmienok, termín poslednej splátky úveru, t. j.
končená splatnosť úveru je 380. deň po uzatvorení zmluvy. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti,

podľa názoru súdu musí byť táto konečná splatnosť v rámci transparentnosti a zrozumiteľnosti napísaná
konkrétnym dátumom tak, aby nebolo pochybnosti o tom, kedy konečná splatnosť spotrebiteľského
úveru nastáva a aby táto konečná splatnosť bola zrejmá spotrebiteľovi už pred uzavretím zmluvy bez
toho, aby tento dátum musel zisťovať nejakým výpočtom. Konečná splatnosť musí úveru tak musí byť
dátumovo presne špecifikovaná, čo v danej veci splnené nebolo. Čo sa týka stanovenia úrokovej sadzby

podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, táto nie je stanovená v súlade s § 502 OBZ, keď nie je zrejmé, za aké
obdobie je stanovený úrok vo výške 20% z istiny.

30. Súd zároveň poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/134/2017 zo dňa
08.08.2018 v obdobnej veci ako je prejednávaná, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie v bode 17.

uviedol, že „...termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť v zmluve vyjadrený presným
dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany... Úverová zmluva je
konsenzuálnym kontraktom a už pri uzavretí zmluvy v deň jej uzavretia bez ohľadu na deň poskytnutia
spotrebiteľského úveru musia byť dohodnuté jej podstatné obsahové náležitosti. Bolo preto povinnosťou
žalobcu v uzatvorenej úverovej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne uviesť termín konečnej splatnosti

úveru.... údaj konečnej splatnosti úveru 380. deň po uzavretí zmluvy nespĺňa požiadavku citovaného
zákonného ustanovenia o konečnej splatnosti úveru.“

31. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd

nevytýkallenabsenciuvýšky,počtuatermínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,aleajneuvedenie
termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať
v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v

prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva
sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie termínu konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru a neuvedenie údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu

článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov
a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí, je
úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

32. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „ (28.) v danom prípade je
tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že
sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa

ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie
smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v
rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. (29.) V prípadoch, kedy súdy Slovenskejrepubliky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z
tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... (32.) Odvolací

súd je preto názoru, že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov
jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako
to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.“

33. Vyššie uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý
žalobcom žalovanej sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na
zaplatenie úroku z úveru ani odmeny, ale len na vrátenie sumy poskytnutého úveru. Keďže žalovaná
zaplatila z poskytnutého úveru vo výške 600,- Eur sumu vo výške 9,- Eur, súd jej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 591,- Eur (600,- Eur - 9,- Eur). Vo

zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

34. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 15.06.2015, nakoľko k
zosplatneniu úveru došlo dňa 14.06.2015, ktorá skutočnosť medzi stranami nebola sporná. S poukazom
na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. má

žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
t. j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení vo výške 5,05 % (5 + 0,05%) ročne. Súd preto žalobcovi
priznal popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z priznanej
sumy 591,- Eur od 15.06.2015 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

35. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

36. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovanú, a s
poukazom na jej sociálnu situáciu vyplývajúcu z predložených listinných dokladov (príjem žalovanej len

z invalidného dôchodku vo výške 154,80 Eur mesačne; poberanie dávky v hmotnej núdzi vo výške 64,40
Eur a stupňa VI. odkázanosti žalovanej na poskytovanie sociálnej služby) mal súd za to, že je dôvodné
povoliť žalovanej splácanie dlhu v splátkach po 20,- eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci
s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý
dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany žalovanej uhradený žalobcovi v primeranom čase

(v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia), pričom na ochranu žalobcu slúži
strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovanej s plnením čo i len jednej splátky.

37. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Žalobca sa žalobou domáhal priznania sumy 765,- Eur, pričom mu bola priznaná suma

591,- Eur, čo predstavuje úspech žalobcu 77,25 %, čomu zodpovedá úspech žalovanej 22,75 %, a teda
čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje 54,5 % (77,25% - 22,75%). Súd tak žalobcovi priznal voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu zodpovedajúcom jeho úspechu v konaní. O výške
náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).