Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2013

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/157/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711206254
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2013:2711206254.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci navrhovateľky: M. B.,
nar. XX.XX.XXXX, Na A. 8, C., ČR zastúpenej JUDr. Agátou Džačovskou, advokátkou, Hviezdoslavova
č. 315, Senica proti odporcovi: O. O., nar. XX.X.XXXX, S. XXXX/X, XXX XX C. zastúpenému JUDr.
Vladimírou Hrebíkovou, advokátkou, Dukelských hrdinov č. 2946, Malacky, o určenie neplatnosti listiny
o vydedení zo dňa 5.8.1996, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 66,- eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť trovy právneho zastúpenia odporcu, k rukám právnej
zástupkyne odporcu v sume 1229,42 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 25.4.2008 domáhala určenia neplatnosti listiny o vydedení zo dňa
5.8.1996, napísanej poručiteľom A. O., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom C., C. XX. Zároveň žiadala
náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že A. O., otec navrhovateľky, zomrel dňa XX.X.XXXX. V dedičskom konaní
po neb. A. O. bola predložená listina o vydedení zo dňa X.X.XXXX, v zmysle ktorej neb. A. O. všetok
svoj majetok prenechal odporcovi. Rodičia navrhovateľky sa rozvádzali v rokoch XXXX až XXXX a

matka navrhovateľky bola chorá, nedokázala sa brániť pri rozporoch s poručiteľom a z toho dôvodu
navrhovateľka apelovala na poručiteľa, aby sa rozišli slušne a aby navrhovateľke aj odporcovi zostal
zachovaný k obidvom rodičom slušný vzťah. V tom čase poručiteľ neb. A. O. podnikal spolu s odporcom,
a po právoplatnosti rozsudku o rozvode prestal s navrhovateľkou komunikovať, resp. bol ochotný s
ňou komunikovať v prípade, že navrhovateľka nebude komunikovať so svojou matkou. Navrhovateľka
urobila niekoľko pokusov na zlepšenie vzťahu, ale poručiteľ ju vždy odmietol. Takmer sa stávalo
pravidlom, že ju slovne napádal, dokonca v roku XXXX pri návrhu na zrušenie rozvodového konania

s matkou ju fyzicky napadol. Po napadnutí bola odvezená na pohotovosť, kde bolo podozrenie na
poškodenie miechy, ktoré sa vylúčilo. Navrhovateľka podala na polícii aj oznámenie, ktoré bolo riešené
ako priestupok na Obvodnom úrade v Skalici. Nakoniec oznámenie stiahla, nakoľko A. O. bol jej otec.
Slovné útoky pokračovali a vyhrážky A. O. voči nej sa stupňovali. Vtedy navrhovateľka začala mať
strach z A. O.. A. O. nikdy nemal záujem ani o vnučku, ktorá sa narodila v roku XXXX. Navrhovateľka
týmto veľmi citovo strádala a čakala na akýkoľvek dôvod, aby A. O. preukázala, že jej na ňom záleží.

Po právoplatnosti rozvodu manželstva začali medzi A. O. a matkou navrhovateľky majetkové spory,
ktoré skončili asi v roku XXXX. V tom období navrhovateľka stála na strane matky, pretože útoky na
matku v invalidnom dôchodku boli neprimerané - A. O. a odporca matku nasilu bez právoplatnýchrozsudkov chceli vysťahovať z rodinného domu, v zime jej dali vypnúť plyn aj elektrinu a robili jej ďalšie
nepríjemnosti. Navrhovateľka stála na strane trpiacej matky a to bol pravdepodobne dôvod, že poručiteľ
A. O. navrhovateľku vydedil. Na jeseň XXXX poslal za navrhovateľkou osoby s vyhrážkou, že má matka

opustiť dom s tým, aby jej odkázala, že nech si uvedomí, že keď tak neurobí, čo sa jej môže stať.
Navrhovateľka celú dobu chcela preukázať poručiteľovi svoj cit k nemu, ale pretože sa zastala trpiacej
matky, ktorá s poručiteľom viedla najskôr rozvodový a neskôr majetkový spor, nedostala ani šancu to
ukázať, dokonca časom mala z neho a z jeho vyhrážok strach. Preto dúfala, že zmierni túto situáciu.
Poručiteľ už v roku XXXX v listine o vydedení nevedel ani kedy sa navrhovateľka, jeho dcéra, narodila.

Podľa názoru navrhovateľky nebola splnená ani jedna podmienka vydedenia uvedená v ustanovení §
469a ods. 1 písm. a) resp. písm. b) Občianskeho zákonníka a preto je listina o vydedení neplatná.

Odporca žiadal návrh zamietnuť a priznať trovy konania. Zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že
manželstvo rodičov účastníkov sa rozpadlo na základe toho, že navrhovateľka odporcu poškodila na
jeho vlastnom majetku a ich otec A. O. sa vtedy postavil na stranu odporcu a žiadal, aby navrhovateľka

odporcovi majetok vrátila. Od rozvodu manželstva rodičov sa navrhovateľka s otcom nestretávala až do
jeho smrti, nech už išlo o jeho narodeniny, meniny, rôzne sviatky a nenapísala mu ani pohľadnicu alebo
dopis. Otec sa s navrhovateľkou nestýkal, a zo strany navrhovateľky nebol ani najmenší náznak, aby
sa vzájomné nedorozumenie urovnalo a obnovili sa ich vzťahy. O otca sa staral odporca sám, zakúpil
mu trojizbový byt a fyzicky aj peňažne sa o neho staral. Reálny záujem o otca navrhovateľka stratila asi

v roku XXXX. Od toho času otec žil asi 2 až 3 mesiace u svojej sestry, ktorá sa o neho starala. Otec
sa trápil tým, že navrhovateľka sa vôbec o neho celé roky nezaujímala i napriek tomu, že on ju mal
veľmi rád a chcel sa s ňou stretávať. Navrhovateľka bránila aj svojej dcére, aby sa s jej otcom stretávala.
Tento stav trval až do jeho smrti. Keď sa odporca snažil urovnať vzájomný rodinný spor a pozval na
Vianoce navrhovateľku, jej odpoveď bola, že nemá otca, ani brata a z toho dôvodu na Vianoce neprišla.

Navrhovateľka otca nenavštívila ani keď bol ťažko chorý. Zároveň uviedol ako dôvod na zamietnutie
návrhu tiež skutočnosť, že navrhovateľka nepreukázala naliehavosť právneho záujmu na podanie tejto
určovacej žaloby, tento neoznačila a ani nezdôvodnila.

Súd na základe vykonaného dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 5C/3/2008-82 zo dňa

16.10.2008 tak, že návrh zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania v
sume 12497,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. V rozsiahlom odvolaní
poukazovala na to, že súd neskúmal a nezaoberal sa zavádzajúcimi a klamlivými výpoveďami svedkov

na strane odporcu, ktorí si vo svojich výpovediach odporovali v snahe poškodiť ju. Ďalej sa podrobne
zaoberala výpoveďami jednotlivých svedkov a konfrontovala ich navzájom medzi sebou i s výpoveďou
odporcu a s dôkazmi, ktoré boli preukázané v rozvode poručiteľa s jeho manželkou, teda v rozvode
rodičov účastníkov tohto konania. V rozhodnom čase mala len jednu dcéru narodenú v júli 1992, kedy
bývala s rodičmi v jednom dome. Nebolo teda možné, aby poručiteľ dieťa nevidel. Priložila fotografiu

z krstín dcéry z augusta XXXX, kde je na fotografii i poručiteľ napriek tomu, že v tom čase býval v
predmetnom dome s manželkou už oddelene. V rozvodovom konaní bol preukázaný vplyv odporcu na
poručiteľa, ktorý rozvracal rodinu pre majetok, ktorý chcel získať od poručiteľa. Ona mala prejavovať
vzťah k poručiteľovi len do tej miery, do akej jej to otec dovoľoval. Žiadala skonfrontovať jej odvolanie a
výpovede svedkov so spismi, ktoré sú priložené a rozhodnutie Okresného súdu Skalica žiadala v plnom

rozsahu zrušiť a jej návrhu vyhovieť.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že podľa jeho názoru súd v dostatočnom
rozsahu vykonal vo veci dokazovanie, správne zistil a ustálil skutkový stav a vec posúdil správne i
po právnej stránke. Vykonaným dokazovaním uniesol jednoznačne väčšie dôkazné bremeno odporca

ako navrhovateľka. Nebolo preukázané, že jej nezáujem resp. negatívny vzťah k poručiteľovi ako
otcovi by bol zavinený jeho osobou. Tento nezáujem bol takej intenzity, že odôvodňoval jeho následné
slobodné, vážne, uvážené a zrozumiteľné rozhodnutie navrhovateľku vydediť. Jej nezáujmom otec dlhé
roky trpel až do svojej smrti. Výpoveďami svedkov bolo preukázané, že navrhovateľka do momentu
spísania listiny o vydedení neprejavovala niekoľko rokov o svojho nebohého otca skutočný záujem,

aký potomok prejavovať má, pričom neskôr ho postupne neprejavovala vôbec. Navrhovateľka ho
nenavštívila dokonca ani v nemocnici a nechodí po jeho smrti ani na jeho hrob. Vypočutí svedkovia
potvrdili dôkazné bremeno v prospech odporcu viac ako v prospech navrhovateľky, preto navrhol,aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a priznal odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania.

Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 9CoD/7/2009-140 zo dňa 28.4.2009 rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že určil, že listina o vydedení zo dňa 5.8.1996, napísaná poručiteľom A. O., nar. XX.X.XXXX,
naposledy bytom C., C. XX, zomr. XX.X.XXXX, formou notárskej zápisnice č. N 778/96, NZ 530/96
na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Kremla v Senici, Štefánikova 724/20, je neplatná. Odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 997,66 eur.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 2Cdo 222/2009 zo dňa 30.6.2010 zrušil
rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 9CoD 7/2009 zo dňa 28.4.2009 a vec vrátil Krajskému súdu v
Trnave na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 9CoD/83/2010-189 zo dňa 9.8.2011 rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd Skalica vo veci doplnil dokazovanie, vykonal dokazovanie zápisnicami z predchádzajúcich
výsluchov účastníkov konania a svedkov A. G., V. T., I. O., D. O., M.. M. G., L.. F. B., A. H., doplňujúcim

výsluchom navrhovateľky, doplňujúcim výsluchom odporcu, doplňujúcim výsluchom svedkov V. T.,
Zuzany T., I. O., D. O., L.. F. B., A. H., oboznámením sa s notárskou zápisnicou č.k. N 778/96, NZ
530/96 zo dňa 5.8.1996, listinou o vydedení, notárskou zápisnicou č.k. 779/96, NZ 531/96, závetom,
notárskou zápisnicou č.k. N 446/2006, NZ 39043/2006, oboznámením sa s výpisom u Obchodného
registra spoločnosti Z., s.r.o., so spisom Okresného súdu v Senici č.k. 12C 10/93 a č.k. 5C 254/93,

listinami predloženými navrhovateľkou: správa o lekárskom ošetrení V. O. v D. Z. dňa XX.X.XXXX,
oznámenie Okresnej prokuratúry Senica V. O. zo dňa X.X.XXXX, vyrozumenie OO PZ Skalica V.
O. zo dňa XX.X.XXXX, predvolanie navrhovateľky a V. O. zo dňa XX.X.XXXX na OÚ v Skalici,
lekárske potvrdenie O.. Z. Z. zo dňa 26.8.1996 o poraneniach V. O., fotokópia fotografie z augusta
1992 s označením poručiteľa a navrhovateľky, vyjadrenia navrhovateľky k výpovediam svedkýň R.

T. a V. T. zo dňa XX.X.XXXX, k výpovediam svedkov D. O., I. O. a A. H., list zo dňa 7.5.1998
adresovaný matkou navrhovateľky poručiteľovi, list zo dňa 28.4.1998 adresovaný matkou navrhovateľky
poručiteľovi, list exekútora JUDr. V. N. matke navrhovateľky, oznámenie poručiteľa zo dňa X.X.XXXX
matke navrhovateľky, uznesenie Okresného súdu Senica č.k. 7Er 1012/98, EX 47/08, vyjadrenie
navrhovateľky k žiadosti o doprovod a k výsledku doprovodu, oboznámením s dôkazmi predloženými

odporcom: žiadosť o doprovod zo dňa 15.10.1997, výsledok doprovodu zo dňa 15.10.1997 a ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi dňa 19.6.2008 uviedla, že rozpory medzi jej rodičmi boli z dôvodu
financií, ktoré spôsoboval odporca. Rodičia sa rozviedli v roku 1993, ich vzťahy boli hrozné a neustále

musela zasahovať polícia v dome, kde bývali. Odporca chcel od rodičov získať majetok a spolu s otcom
- A. O. nútili matku navrhovateľky, aby na A. O. prepísala prevádzku a aj dom. Matka sa tomu bránila a
prevod nepodpísala. Z toho dôvodu ju aj fyzicky napádal. Raz našla matku zbitú na zemi, raz ju otec bil
predlžovačkou od práčky. Otec býval v dome rodičov do roku 1994, do roku 1998 tam chodieval asi raz
do týždňa. Navrhovateľka sa z uvedeného domu odsťahovala v roku 1993 do C., za matkou chodievala

na návštevy. V roku 1994 resp. 1995 navrhovateľka s matkou otcovi pomáhali, keď otec raz prišiel do
domu, plakal a bolo mu špatne. V priebehu celého obdobia chodievala navrhovateľka za otcom a chcela
sa s ním rozprávať ohľadne toho, aby sa ich vzťahy s matkou zlepšili. Od roku 1998 matka prestala
bývať v dome a presťahovala sa do vlastného bytu v Skalici. Navrhovateľka otcovi vždy hovorila, že sa
na ňu môže spoľahnúť, avšak ten podmieňoval komunikáciu s navrhovateľkou a ich zlepšenie vzťahov

tým, že sa nebude stretávať s matkou. Pokiaľ by v tom období otec potreboval pomoc, určite by mu
pomohla. Na narodeniny a meniny v roku XXXX bola otcovi zagratulovať, otcovi dala kvety a ten jej ich
hodil do tváre. Keď mu chcela gratulovať na ďalší rok, nechala mu kvety pred zatvorenými dverami, otec
kvety zaniesol pred byt matky.

Navrhovateľka vo svojej doplňujúcej výpovedi dňa 20.3.2012 uviedla, že zotrváva na svojej výpovedi
zo dňa 19.06.2008, ktorú v tomto konaní urobila, túto výpoveď nechce žiadnym spôsobom pozmeniť,
chce ju len doplniť. Odporca v dovolaní uvádzal nepravdivé skutočnosti. Keď sa jej rodičia rozvádzali a
riešili majetkové vyporiadanie, pri týchto jednaniach bola ako svedok a je tam uvedené v protokole, žemá s obidvomi rovnaký vzťah. To bolo v roku 1994. Pokiaľ by to nebola pravda, určite by toto jej otec
namietal. V týchto konaniach je tiež spomínaný spor medzi odporcom a svedkyňou O. D.. Medzi ňou -
navrhovateľkou, matkou a otcom nebol žiadny rozpor. Otec ju fyzicky napadol v r. 1993 a malo to byť

riešené v priestupkovom konaní, toto priestupkové konanie zastavila a to z dôvodu, že chcela, aby sa
ich vzťahy, má tým na mysli všetkých členov rodiny zlepšili. Bolo to taktiež z dôvodu, že to bol jej otec.
Keby sa k otcovi správala chladne a arogantne, toto priestupkové konanie by nezrušila. Jej otec jej
nedal ani reálnu možnosť stretávať sa s ním a prejavovať záujem o neho. Bol pod neustálym tlakom
odporcu. Otec do r. 1993 býval v dome v Skalici na ul. N. XX a keď tam už nebýval, tak tam v r. XXXX

chodil a pracoval tam. Keď chodievala k mame a sedela s ňou na záhrade, stretávala sa s otcom, snažila
sa s ním komunikovať, apelovala na neho, aby sa k matke choval slušne a aby boli medzi nimi udržané
vzťahy normálnej rodiny. Otec jej na to väčšinou odpovedal, že sa s ňou bude rozprávať „len v prípade,
pokiaľ dá ruky od mamky preč“. Bolo to v dobe, keď jej rodičia viedli medzi sebou majetkový spor a otec
chcel, aby matka sa dostala do psychiatrickej nemocnice a tým by získal majetok. Pri komunikácii medzi
navrhovateľkou a otcom bola vtedy prítomná navrhovateľkina matka a navrhovateľkina maloletá dcéra

V. B., nar. XX.XX.XXXX. Nestalo sa, že by sa pri ich rozhovoroch nachádzala ešte nejaká iná osoba. V
r. 1997 až 1998 na jeseň a v zimnom období otec vypol matke elektriku v dome a tak isto aj plyn, takže
svietila sviečkami a nemohla si kúriť. Vtedy išla za otcom, keď prišiel do domu, prečo to matke robí,
vtedy jej povedal, že mu má dať pokoj a že on má veľké problémy s odporcom a že aj preto ju musel
vydediť. Navrhovateľkina matka v máji 1996 podala odvolanie voči rozsudku ohľadne vyporiadania BSM

a navrhovateľka je názoru, že v tej súvislosti otec spísal aj vydedenie a to 05.08.1996. Otec mal s
odporcom pracovné aktivity a vždy konal a podmieňoval svoje konanie tak, aby bolo v záujme odporcu.
Odporcu nezaujímalo nič iné, len získať majetok rodičov a rozbil im aj manželský vzťah, rozbil tak isto
aj vzťahy v celej rodine. Štrnásť dní po spísaní listiny o vydedení, otec založil spolu s odporcom s.r.o.,
v ktorej spolu pracovali až do otcovej smrti. Podľa názoru navrhovateľky otec nemal záujem sa s ňou

stretávať a udržiavať s ňou príbuzenské vzťahy, nakoľko mal s odporcom spoločné pracovné aktivity.
Navrhovateľka chcela udržiavať vzťahy s otcom aj v dobe, keď mal konflikty s jej matkou kvôli majetku a
keď žili každý samostatne. Otca zavolala na krstiny svojej dcéry V. B., ktoré boli na MÚ v Skalici, otec sa
týchto krstín zúčastnil a je aj na fotografii z týchto krstín. Neradila sa s nikým zo známych alebo z rodiny o
tom, ako by mohla s otcom zlepšiť vzťahy. Na otázku právnej zástupkyne odporcu, či od konca r. 1993 a

1994 a následne vyhľadala otca a pokúšala sa s ním skontaktovať, a rozprávať v dobe, keď jej otec býval
u svojej sestry p. V. T. navrhovateľka uviedla, že jej otec u jeho sestry V. T. vôbec nebýval. V rozvodovom
spise je uvádzané, že od júla XXXX otec aj matka bývali v dome každý na jednom poschodí. Otec sa
po rozvode presťahoval z domu rovno ku svojej priateľke, o tejto skutočnosti vypovedali svedkovia aj
odporca. S touto priateľkou sa neskôr odsťahovali do C.. Navrhovateľka nemala dôvod vyhľadávať otca

u jeho sestry, keď s ním bola v kontakte v dome, keď prišla na návštevu za matkou. Keď mal otec v
asi r. 1994 narodeniny, navrhovateľka bola za ním, keď prišiel do domu na záhradu, zagratulovala mu
a dala mu kyticu, on jej ju hneď vrátil a povedal, že si ju nemôže zobrať a zamkol sa na poschodí a
potom odišiel. Pôsobil nešťastne. Nikto ich pri tom nevidel. Po r. 1994 otec, keď už nebýval v dome,
žil s priateľkou, chodil ešte do domu na záhradu a preto navrhovateľka nemala dôvod ho navštevovať u

jeho priateľky. Mohla otca navštevovať len do tej miery, koľko jej on dovolil. On sa pred navrhovateľkou
zamykal, bol nešťastný, vyhýbal sa jej. V roku 1995 mu na narodeniny tiež bola gratulovať, bolo to v
dome, stretla sa s ním, on pred ňou utiekol, zamkol sa na poschodí a navrhovateľka mu kyticu nechala
predo dvermi. V roku 1996 mu nebola gratulovať, lebo boli medzi matkou a otcom komplikované vzťahy
a otec vtedy matke robil na priek. V r. 1997 mu na narodeniny nebola zagratulovať, v tomto období pred

narodeninami napadol matku kvôli odvolaniu voči rozsudku BSM. V roku 1997 vypol matke elektriku
a pokiaľ navrhovateľka išla za ním, vždy ju „odbil“. Pri fyzických útokoch otca na matku nebol nikto
prítomnýanebolprítomnýanipritom,akomunavrhovateľkachcelagratulovať.Vrodinenemaližiadneho
príbuzného, ktorý by dokázal komunikovať s obidvomi stranami. Navrhovateľka nevedela o tom, že jej
otec je ťažko a smrteľne chorý, nikto jej to neoznámil. Otca nevidela asi od októbra r. 1998 a to až do

jeho smrti. Videla ho len niekedy, keď bol v aute, nešla za ním, resp. ho neoslovila a nerozprávali sa.
Vzťahy v rodine boli veľmi komplikované. Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne odporcu navrhovateľka
uviedla, že u otca bola na hrobe, „chcete vidieť fotografiu?“. Bola aj na pohrebe. Od otcovej smrti bola
na hrobe asi 4 - 6 krát. Hrob je v C..

Odporca vo svojej výpovedi dňa 19.6.2008 uviedol, že v roku 1992 vznikli medzi jeho rodičmi rozpory
z dôvodu financií. Odporca v tom období vydražil prevádzku na S. ulici v Z., túto však prepísal na
sestru - navrhovateľku z dôvodu, že pracoval ako štátny zamestnanec. Keď následne chcel, aby mu
túto prevádzku navrhovateľka prepísala naspäť, navrhovateľka to odmietla a prevádzku má do teraz.Otec účastníkov tiež žiadal navrhovateľku, aby odporcovi prevádzku vrátila, navrhovateľky sa však
zastala matka účastníkov. Odporca býval do augusta 1992 v dvojgeneračnom dome s rodičmi, kde
rodičia bývali na prízemí a odporca býval v samostatnom byte na poschodí. Asi za tri mesiace otec

účastníkov začal bývať na medziposchodí domu doslova na zemi a takto býval asi pol roka, potom sa
z domu odsťahoval. Na prízemí domu počas uvedeného obdobia zostala bývať matka účastníkov s
navrhovateľkou. Navrhovateľka sa s otcom nestretávala. Otec na Vianoce 2001 požiadal odporcu, aby
sa so sestrou porozprával, nakoľko chcel, aby sa ich vzťahy v rodine dali do poriadku. Keď o tom odporca
telefonicky hovoril s navrhovateľkou, tá mu povedala, že ona brata a otca nemá.

Odporca vo svojej doplňujúcej výpovedi dňa 20.3.2012 uviedol, že zotrváva na výpovedi zo dňa
19.06.2008 a túto chce doplniť. V pôvodnej výpovedi bol dosť stručný, nakoľko bol v konaní ako odporca
a nevedel, o čo všetko vlastne sa jedná. To, že je v konaní ako odporca, bol prekvapený, túto závet videl
až keď začalo toto súdne konanie. Začal podnikať v r. 1989 a jeho otec mu pri podnikaní začal pomáhať
a podporovať ho. Pomáhal mu vykonávaním prác, vzťahy mali veľmi dobré a to až do jeho smrti. Začalo

sa mu dariť a zo strany jeho sestry začala vznikať závisť kvôli tomuto. Sestra sa mu chcela vyrovnať, ale
v tej dobe ešte študovala - myslí si. Jeho otec bol pracovitý. Celý život bol fakticky v montérkach a jeho
sestra s tým mala problém, hanbila sa za neho. Navrhovateľka si v r. 1991 našla priateľa, ktorý sa stal
neskôr jej manželom. Jej budúci svokor bol riaditeľom štátnych majetkov vo S. nad O. a odporca s otcom
boli pre ňu obyčajní ľudia a rodinu svojho budúceho manžela brala ako vzor. V tej dobe už vlastne otca

ponižovala, dávala mu to dosť hrubo najavo a to aroganciou, nevie to presnejšie vyjadriť, ale brala ho
ako „ty nula“, t.j. ako druhoradú osobu. V roku XXXX sa sestra vydávala a už v tej dobe boli ich vzťahy v
rodine narušené a to do takej miery, že odporca sa v r. 1992 z domu odsťahoval, nakoľko nechcel bývať
v takom napätí. Napätie vzniklo z toho dôvodu, že sestra bola tehotná a chcela v tomto dome bývať.
Odporcu doslova z tohto domu vyštvali a to jeho matka a jeho sestra. Najprv v dome chcela bývať sestra

a neskôr tento dom chceli predať a z toho dôvodu začali vznikať útoky na jeho otca. Otec ich fyzicky
nenapádal. Otec sa ich bál a nevedel ako sa má brániť, bál sa, že ho dostanú do basy. Nahrávali to
na ublíženie na zdraví. Po odporcovom odsťahovaní sa z domu sa jeho sestre - navrhovateľke narodila
dcéra. Keď sa odporca z domu odsťahoval, v dome bývala sestra aj so svojím manželom, ktorý študoval
v N.. Keď sa sestre narodilo dieťa odporca už na krstinách nebol, ale bol na krstinách otec. Myslí, že

to bolo v roku 1992. Otec sa tešil na vnúča. Po krstinách dcéry navrhovateľky sestra a matka vyhodili
otca z bytu na prízemí a býval na medziposchodí. Raz odporcovi povedal „O. poď sa pozrieť, čo so
mnou tie dve urobili“ a spolu sa išiel pozrieť do domu, videl vyhádzané veci, oblečenie a periny na medzi
poschodí, jednalo sa o 5 m štvorcových, tam spával na zemi. Odporcovi povedal, že tam prespáva 2
alebo tri týždne možno aj mesiac, povedal mu „takto já žiju, takto som dopadol“. Hneď spoločne rýchlo

riešili jeho bývanie, otec išiel bývať k sestre k pani T.. Bolo to asi v období koncom r. 1992 alebo zač. roku
1993. U sestry býval rok alebo dva. V dome ostala bývať matka na prízemí a v r. 1992 a 1993 tam bývala
aj navrhovateľka. Poschodie - byt na poschodí bol zamknutý a nepoužíval sa. V r. 1993, myslí, že sa
rodičia rozviedli. V tej dobe sestra chcela získať peniaze a to tak, že sa predá dom, ale na to potrebovala,
aby sa matka s otcom rozviedla. Na rozvode rodičov má na 99,9 % zásluhu sestra. Nezáležalo jej na

otcovi, ale na jej blahobyte. Odporca niekedy v r. 1992 alebo 1993 v C. na Z. kúpil byt., kde býval do
r. 1996, tam ho chodil otec navštevovať. Otec do r. 1996 býval u svojej priateľky, roky presne nevie a
potom si kúpil byt v C. na C. XX, kde býval do svojej smrti s priateľkou p. O.. Na otázku sudcu uviedol,
že vo svojej výpovedi neuvádzal, že otec býval u svojej sestry, bolo to z dôvodu, že prišiel a ani nevedel,
čo má rozprávať a vypovedať. To, že otec sestru vydedil, bolo pre odporcu prekvapenie, ale chápe to a

chce uviesť, prečo sa takto rozhodol. Otec sa strašne trápil. Nemohol sa stretávať s vnučkou a sestra tak
isto o neho nejavila záujem. Raz otec prišiel, opravuje, bolo to fakticky stále každý týždeň od r. 1992 až
do smrti, s plačom , ale napríklad v 1993 mu hovoril, že bol v dome v Skalici, bola tam sestra a jej dcéra a
on sa k vnučke zohol a sestra povedala svojej dcére „nechoď k tomu k......i“. Odporca v tom období bol s
otcom skoro každý deň a rozoberali prácu a keď sa začali rozprávať o rodine, vždy sa rozplakal. Viac krát

odporcovi hovoril a to aj do r. 2000, aby zatelefonoval sestre, aby dali rodinu do poriadku, aby sa mohol
stretávať s dcérou a vnučkou. Odporca sestre dva alebo tri krát volal a vždy mu povedala, že ona nemá
otca ani brata. Odporca otcovi toto povedal a vždy ho to zlomilo, neskôr mu odporca o tom rozprával,
že sú odcestovaní, lebo odporca nechcel, aby sa otec trápil. Sestra o otca nemala nikdy záujem. Na
otázku sudcu, bol prítomný pri jednom prejave navrhovateľky voči otcovi a pritom bola prítomná aj jeho

bývalá manželka D. O.. Bolo to v r. 1992, keď sa odporca odsťahoval z domu a bolo to posledný deň,
kedy v dome býval. Sestra bola vtedy tehotná a odporcu a odporcovu bývalú manželku chcela sestra
a jeho mama vyhnať z toho domu. Otec vtedy prišiel a spýtal sa, čo sa deje a vtedy sa sestra aj s
mamou do otca pustili, nadávali mu, odporca nevie presne, čo sestra hovorila, ale bolo to niečo také ako„ty hajzle, ty sa do toho nestaraj“, odporca sa vtedy zobral a išiel preč, nakoľko by to skončilo bitkou.
Vtedy tam odporcova bývalá manželka bývala s ním. Do bytu, kde odporca pôvodne býval, nakoniec
navrhovateľka bývať nešla, nakoľko následne na to chceli dom predať. Sestre išlo len o peniaze, a preto

otca len ponižovala a urážala. Otec matke elektriku neodpojil ani plyn, túto odpojili elektrikári, lebo matka
elektriku neplatila, bolo to v dobe, keď otec už v dome nebýval (1997). Keď odporca sestre telefonoval
ohľadne otca, pri jednom telefonáte bola prítomná odporcova bývalá manželka, bolo to na Vianoce a v
druhom prípade boli prítomní zamestnanci z ich firmy a to p. G. a p. R., mená si nespomínam. To bolo
v r. 1993. Otec sa bál do domu chodiť, nakoľko nechcel, aby navrhovateľke nevyšiel ich zámer, bál sa

tam ísť aj pre svoje veci, preto žiadal o doprovod políciu. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky
uviedol, že otec mu pomáhal pri podnikaní fyzicky a to doma vo dvore mali dielňu v Z.. Túto dielňu zrušili
v máji 1992 a odporca sprivatizoval smaltovňu v Skalici A. kalváriou a v tej dobe začal aj stavať nové
priestory v C., kam sa zo Z. priamo presťahovali. Do domu v Z. sa nechodili sprchovať zamestnanci,
ktorí pracovali v dielni v smaltovni na N.. Tam zamestnanci neboli, boli tam pracovníci, ktorí pracovali na
dohodu o vykonaní práce. Do 1992 odporcove vzťahy s jeho matkou boli nadštandardné, nie je pravda,

že by na ňu fyzicky útočil. Na otázku, že keď ho otec žiadal, aby sa po rozvode manželstva rodičov
ospravedlnil matke za svoje správanie, či sa matke ospravedlnil, uvádza: neospravedlnil sa, nemal za
čo. Otec ho o takéto ani nežiadal. Na otázku právneho zástupcu odporca uviedol, že navrhovateľka o
jeho otca nejavila žiadny záujem a to od krstín jej dcéry v r. 1992 - 1993 a to až do jeho smrti. On mal
záujem stretávať sa s ňou a ona o stretnutie nemala záujem. Ak chcela, mala možnosť kedykoľvek prísť

za ním a zazvoniť mu na byt v C.. Odporca na otca nevyvíjal tlak, aby sa nestretával s navrhovateľkou,
resp. nebránil mu v stretávaní sa, lebo vie, že ho veľmi trápilo, že ona o neho nejaví záujem. Nemá
vedomosť od otca, žeby mu navrhovateľka bola niekedy gratulovať, práve otec odporcovi hovoril, že
navrhovateľka ho úplne ignoruje, že on je pre ňu vzduch, cudzia osoba a keď sa náhodne stretli na
záhrade, chcel sa kontaktovať s vnučkou a dcérou, tak ho odbili, aby za nimi nešiel, resp. aby išiel preč.

Otec odporcovi raz povedal, že navrhovateľke telefonoval, bolo to vtedy, keď navrhovateľka mala herňu
v Z. a tam aj telefonoval a odporca vie, že tam bol tri aj štyri krát. Nikdy sa tam s navrhovateľkou nestretol
a nechával jej odkaz, aby sa mu ozvala. Neozvala sa mu, čo ho veľmi trápilo. Podľa jeho názoru, keďže
bol veľmi citlivý, toto mohlo mať vplyv na jeho zdravotný stav. Keď bol chorý ešte v poslednom roku pred
smrťou odporcovi hovoril „keby aspoň fčil došla“. Na ďalšiu otázku, chodí otcovi na hrob dosť často.

Otcovi tam zapaľuje sviečky a chodí ich vymieňať, myslí si, že navrhovateľka tam nechodí. Pokiaľ tam
bol nejaký kôš s kvetmi, tak to bolo väčšinou od známych, keďže sa na to vždy spýtal, od navrhovateľky
však niečo také tam nebolo. Rok po smrti otca zomrela aj matka, tak isto mala rakovinu. Asi týždeň pred
smrťou navrhovateľka zobrala matku k notárovi do Z., kde predala svoj majetok t.j. byt, jeho zariadenie a
všetky spoločné veci navrhovateľke. Pri dedičskom konaní uviedla, že matka bola bezdomovkyňa. Tieto

právne úkony nenapadol. Je názoru, že asi v roku 1998 jeho otec mal zrejme krátku známosť s nejakou
pani F., Nevie meno ani adresu p. F.. Od roku 1998 ju však nevidel, bývala v Z.. Navštevovali sa. V C.
s ním nebývala. Nevidel ju tam.

Svedok A. G. vo svojej výpovedi dňa XX.X.XXXX uviedol, že s A. O. - otcom účastníkov v roku 1952

podnikal 3 mesiace v rámci združenia. Z rozprávania A. O. vie, že tento bol ovplyvňovaný odporcom, čo
zle znášal. Odporca tlačil na A. O., aby na neho previedol podiel v združení. Ku vzťahu A. O. k dcére
- navrhovateľke sa nevie vyjadriť, nakoľko sa o tomto A. O. nevyjadroval, o rodinných vzťahoch mu
fakticky nerozprával. Nehovoril o žiadnom konflikte s dcérou. Súd tohto svedka opätovne nevypočul,
nakoľko svedok zomrel.

Svedkyňa V. T. vo svojej výpovedi dňa XX.X.XXXX uviedla, že je sestrou A. O., otca navrhovateľky
a odporcu. Bývala blízko bydliska A. O. a chodila k nemu na návštevu asi raz týždenne. Raz za ňou
prišla manželka A. O. a žiadala ju, aby povedala A. O., že keď celý svoj majetok neprepíše na dcéru
- navrhovateľku, dá sa s ním rozviesť. V auguste 1992, keď svedkyňa prišla do domu A. O. a jeho

manželky, A. O. mal vyhádzané svoje veci na schodisku v dome. Navrhovateľka navádzala matku, aby
sarozviedlasA.O..Vroku1993svedkyňapovedalaA.O.,žemôžeísťbývaťknej.Vie,ženavrhovateľka
navádzala svoju dcéru, aby sa nerozprávala s A. O.. Navrhovateľka mala voči A. O. povýšenecký vzťah.
PokiaľA.O. bývalusvedkyne,navrhovateľkahoneprišlanavštíviťaanirazsasňounestretol.KeďbolA.
O. u nej, plakával, že sa nemôže stretnúť so svojou vnučkou - dcérou navrhovateľky. A. O. jej povedal, že

keď požiadal O. O. -odporcu o skontaktovanie sa s navrhovateľkou, navrhovateľka povedala odporcovi,
že nemá brata ani otca. Tiež jej A. O. hovoril, že vzhľadom k tomu, ako sa k nemu navrhovateľka správa,
napíše závet a keby navrhovateľka alebo vnučka za ním prišli, tak ho prepíše.Svedkyňa V. T. v doplňujúcej výpovedi dňa 26.6.2012 uviedla, že navrhovateľka je jej krstná dcéra,
nestretávali sa však počas obdobia 20 rokov. Svedkyňa je sestra navrhovateľkinho otca a keďže boli
oni v rodine pohádaní, tak svedkyňa k nim už potom nechodila. Na navrhovateľku sa nehnevá. Má

pocit, že navrhovateľka sa s ňou nechcela stretnúť. S odporcom sa stretávala počas obdobia, pokiaľ sa
neodsťahovala do H., konflikty nemali. Svedkyňa pôvodne bývala v Z. v dome na A. ulici č. XXX, keď
dom predali, svedkyňa si kúpila byt - trojizbový asi pred 20 rokmi a hneď tam začala aj bývať a to tak
isto aj so svojou dcérou R.. V tom období sa stretávala so svojím bratom, s týmto sa stretávala stále. V
období hneď po nasťahovaní do tohto bytu v období Vianoc bola operovaná a v nemocnici ju navštívil

brat P. O. a tam jej povedal, ako to má zlé doma a hovoril jej, že sa s ním manželka chce rozviesť. Vtedy
si ďalšie pacientky, ktoré boli s ňou na izbe mysleli, že je to jej „frajer“, pretože veľmi plakal a oni si
mysleli, že plače nad svedkyňou, on však plakal kvôli nezhodám doma. Nepamätá si, či chodil brat za
ňou, hneď od kedy sa nasťahovala. Keď sa vrátila z nemocnice, jej brat za ňou chodil na návštevy do
bytu na O. ulici, stále si sťažoval, že v dome nemôže bývať, že mu robia zle, že mu zastavujú vodu, že
mu zatvárajú dvere do pivnice, na každú zamestnankyňu hovorila jeho manželka škaredé slová. Občas

v tom období v jej byte aj ostal spať, že bude nejaký konflikt, zavolajú policajtov. Keď k nej chodieval
na návštevy, priniesol si aj poprať veci a potom si ich u nej už aj nechal. Nevie presne určiť, kedy začal
bývať u nej, lebo chodieval aj do domu, kde mal aj časť svojich vecí a kde aj pracoval. V jej byte spával
v obývačke, tak isto v obývačke mal svoje osobné veci, veci mal vždy na prezlečenie a taktiež montérky,
nevie, kde mal doklady, nezaujímala sa o to. Chcel u nej bývať dočasne s tým, že si niečo kúpi. Svedkyňa

niekedy nevedela, či tam prespáva u nej v byte, mal svoje kľúče. Takto býval u nej asi tri roky, možno
aj viac. Odišiel bývať z jej bytu vtedy, keď si kúpil v C. byt a tam sa nasťahoval, nevie, či tam býval
so svojou priateľkou, vtedy však mal priateľku p. O.. Nevie, či sa tam p. O. nasťahovala hneď. Pani
O. potom s jej bratom bývala v uvedenom byte až do jeho smrti. Keď sa jej brat presťahoval do C.,
naďalej sa stretávali, ale viacej chodieval na návštevy on k nej do Z.. Chodieval príležitostne, v priebehu

mesiaca sa stretávali 3 - 4 krát. Počas doby, keď k nim prišiel na návštevu, bývala doma aj dcéra, táto
chodievala do školy do H. a na víkendy chodila domov. Brata veľmi mrzelo, ako sa skončili vzťahy s
dcérou a v rodine. Bolo to z dôvodu, že začali podnikať, a keď sa im začalo dariť, navrhovateľka chcela,
aby bola všetko jej, chcela, aby odporca bol u nich ako robotník a chcela, aby podnikanie bolo napísané
na ňu. Toto mi hovoril brat. Brat mi hovoril, že chce, aby podnikanie mali navrhovateľka a odporca na

polovicu, navrhovateľka s tým nesúhlasila. Matka účastníkov sa pridala na stranu navrhovateľky a otec
na stranu odporcu. Jej švagriná kvôli tomuto vyvolávala hádky voči jej bratovi, prišla aj za svedkyňou
a povedala jej, že buď jej brat prevedie všetko podnikanie na navrhovateľku alebo sa s ním rozvedie.
Hovorila jej to s tým, aby svedkyňa svojmu bratovi dohovorila a aby ho takto prehovorila, toto jej hovorila,
keď chcela ísť svedkyňa do práce. Navrhovateľka spolu s jej matkou vyprovokovali hádku s tým, že

chceli, aby podnikanie bolo na navrhovateľku. Jej brat s tým nesúhlasil a navrhovateľka s jej matkou
vyprovokovali hádky, volali policajtov. Navrhovateľka bola na jej brata agresívna a hádavá a on išiel
bývať k svedkyni, lebo sa bál, že vyprovokuje nejaké hádky. Lebo navrhovateľka s jej matkou pri hádke
hneď utekali do okna a začali z okna kričať. Počas svojej výpovede svedkyňa dostala nevoľnosť a jej
výsluch musel byť z toho dôvodu ukončený. Následne bola 3 dni hospitalizovaná v nemocnici. Nedá sa

odhadnúť, kedy v priebehu výpovede svedkyne začala jej indispozícia. Svedkyňa býva v Taliansku a na
následné predvolania sa zo zdravotných dôvodov nedostavila. Z uvedeného dôvodu súd od ďalšieho
výsluchu svedkyne upustil.

SvedkyňaR.T.vosvojejvýpovedidňa26.6.2012uviedla,ženavrhovateľkajejejsesternica,nestretávajú

sa už asi 20 rokov, nie sú medzi nami žiadne vzťahy. Nehnevajú sa a ani sa nepohnevali. Odporca je
jej bratranec, nestretávajú sa, naposledy sa videli na pohrebe jej krstného otca A. O., nie sú medzi nimi
žiadne vzťahy, nepohnevali sa a ani sa nehnevajú. Jej matka je V. T., už 10 rokov býva v Taliansku. Pred
tým bývala na Slovensku v Z. na ul. O. 5, bývala tam asi 10 rokov. Keď bývala v Skalici, svedkyňa bývala
spolu s ňou až do doby, kým sa neodsťahovala do Talianska, svedkyňa v tom byte ostala bývať ešte dva

roky, byt na O. ulici bol vo vlastníctve jej matky. Do bytu na ulici O. sa s matkou nasťahovala asi v r.
1992 a to hneď ako tento byt kúpila. Bol to trojizbový byt, svedkyňa v tomto byte mala samostatnú izbu,
mala vtedy 14 rokov a s matkou byt užívali spoločne, svedkyňa chodila na strednú školu. Pán A. O. bol
brat jej matky, svedkyňa sa s ním stretávala, nie však veľmi často a to už v r. 1992, keď chodil za jej
matkou do bytu, kde bývali na O. ulici. A. O. chodil za matkou do jej bytu na návštevy. V tom období pán

A. O. býval na dome, nevie presne ulicu, myslí, že N. v Z.. Svedkyňa tam za ním nechodievala a nevie,
či tam chodievala jej matka. Počas návštev sa u nich pán A. O. zdržal asi do dvoch hodín, chodieval na
návštevy minimálne raz do týždňa hlavne ku koncu obdobia pred tým, ako sa k nim nasťahoval. A. O. sa
k nim nasťahoval, keď chodila svedkyňa do prvého ročníka na strednú školu a to v r. 1992 alebo 1993,určite už chodila do prvého ročníka. Svedkyni jej matka nepovedala nič ohľadne okolností, prečo sa k
nim A. O. nasťahoval, ku koncu obdobia, keď k nim chodieval na návštevy, si svedkyňa pamätá, že počas
návštev plakával a žaloval sa matke, že sa doma nedokáže zhodnúť s manželkou a dcérou, že mu robia

napriek, vyhadzujú ho z domu a svedkyni mama len povedala, že nemá kam ísť a že k nim príde bývať.
Svedkyňa vtedy bývala z dôvodu školy na internáte a chodila domov len na víkendy. Z toho obdobia si
moc nepamätá, ale viem, že keď raz prišla zo školy, býval už u nich, cez víkend spával v obývačke a
možno v týždni, keď bola v škole, spával v jej izbe. Mal u nich aj veci na oblečenie, mal ich zložené u
matky v spálni, mama mu ich právala. Myslí, že to boli najmenej dve alebo tri cestovné tašky. Videla

aj jeho topánky u nich v botníku, nevie, koľko ich bolo. Keď bola svedkyňa doma, väčšinu času trávil s
matkou v kuchyni, jej aj vadilo, že tam je a vyplakáva. Pán A. Mišík vtedy o ničom inom nerozprával,
len o tom, ako ho trápi, ako sa celá rodina rozpadla a že neuvidí svoju vnučku. Toto hovoril jej matke a
svedkyňa toto počula, nakoľko mala detskú izbu vedľa kuchyne. V súvislosti s dcérou, že ho veľmi trápi,
že dcéra nemá o neho záujem, toto svedkyňa počula, keď to hovoril jej matke. Nevie sa vyjadriť k tomu,
či pán A. O. prispieval jej matke na náklady súvisiace s bývaním v byte. Pán P. O. býval u nich v byte

určite do r. XXXX, nakoľko bol aj na jej maturitnom večierku. Na tento večierok išiel na miesto jej otca a
to aj s jej matkou. Pán P. O. odišiel z ich bytu vtedy, keď si kúpil byt a išiel bývať do C.. Toto jej hovoril.
Pozná aj pani I. O., bola to jeho družka, ktorá ho doopatrovala, nevie, kedy sa zoznámili, ale myslí, že to
bolo v období, keď už mal kúpený byt v C.. A. O., vtedy keď p. O., u nich býval, nechodila k nim do bytu,
svedkyňa aspoň o tom nevie, keď už u nich nebýval, zoznámil ma s pani O., povedal jej, že je to jeho

kamarátka z mladosti, svedkyňa bola u nich aj v C. na návšteve, v tomto byte bývala aj p. O., jednalo sa
o trojizbový byt. Potom ako sa p. O. odsťahoval od nich, stretávali sa sporadicky a to asi raz do mesiaca,
chodieval k nim na návštevu s p. O. a svedkyňa bola u nich, ale nebola to pravidelná návšteva. Počas
týchto návštev p. P. O. rozprával aj o vzťahoch v rodine, hovoril, že ho veľmi mrzí, že stále nemôže
vidieť jeho vnučku - od dcéry tú staršiu a tiež hovoril, že od cudzích ľudí sa dozvedel, že dcéra čaká

ďalšie dieťa. Svedkyni hovoril osobne, že by sa s dcérou chcel veľmi stretnúť, že prosil aj syna, aby
jej zatelefonoval a tiež povedal, že jeho dcéra povedala, že o stretnutie nemá záujem. Nepamätá si,
čo hovoril ohľadne svojej manželky resp. bývalej manželky, väčšinou hovoril ohľadne dcéry. P. A. O.
zomrel v r. XXXX v júli. Rok pred jeho smrťou sa s ním svedkyňa začala stretávať častejšie, bolo to z
dôvodu, že keď raz bola nakupovať, stretla som p. O. aj s p. O. na parkovisku pred N. a p. O. jej ukázal

svoje lekárske správy. Nakoľko robí v zdravotníctve, chcel, aby mu svedkyňa povedala, čo znamenajú
latinské výrazy v lekárskych správach. Svedkyňa sa potom snažila častejšie chodiť k nemu na návštevy,
nakoľko vedela podľa diagnóz, ktoré boli v správach uvedené, že prognóza jeho ochorenia je veľmi zlá.
Svedkyňa potom chodievala na návštevy dva až tri krát do týždňa. Vtedy pracovala na záchranke v S.
ako zdravotnícky záchranár, má strednú zdravotnú školu. Snažila sa za ním chodiť čo najčastejšie, lebo

vedela, že do roka zomrie. Chodila mu aj pichať injekcie, pokiaľ by mu ich ona nepodávala, musel by
ísť na injekcie do nemocnice alebo by mu neboli podané. P. O. naučila, ako sa čistí kolostónia a ako
sa podávajú opiátové náplasti. P. O. tak isto vedela, že jej môže kedykoľvek zatelefonovať, pokiaľ by
potrebovala pomôcť. Aj počas tohto obdobia posledného roka A. O. jej rozprával, že je nešťastný z toho,
že jeho dcéra sa za ním nepríde pozrieť aj napriek tomu, že vie, že je chorý. Svedkyni tvrdil, že jeho

dcéra vie, akú má diagnózu a stále na dcéru čakal. Jej vždy povedal, že povedal synovi, aby jeho dcére
zavolal o tom, že je chorý a zdá sa jej, že raz jej hovoril, že jej volal priamo on a že mu zložila telefón.
Svedkyňu nepožiadal, aby jej zatelefonovala, nehovoril jej, že jej písal list. S dcérou v žiadnom kontakte
nebol. Tak isto ani s vnučkou. Zomrel v N. v nemocnici, bol predtým hospitalizovaný asi týždeň a to v
N., svedkyňa ho v N. pozrieť nebola. Do N. za ním chodila p. O. a jeho syn. Počas posledného roka

o bývalej manželke určite predo svedkyňou nehovoril nič. Jej matka chodievala na návštevy za p. O.,
pokiaľ prišla z H. na Z.. Do H. sa jej matka odsťahovala pred 10 rokmi. Byt v Z. si ponechala. Na otázku
navrhovateľky uviedla, že keď A. O. býval u nich, do práce chodil do Z., myslí, že to bolo v C., vie to
podľa toho, že si v C. rozbiehal podnikanie v Z.. Rozviedol sa z dôvodu, že návrh na rozvod podala
jeho manželka, nakoľko ju mal týrať, nevie, kedy to bolo, ale mal už po 50. roku. Pani F. nepoznala, to

meno jej nič nehovorí. Svedkyňa si nepamätá meno jeho vnučky, nakoľko nestretáva s navrhovateľkou.
Hovoril o nej často. Svedkyňa navrhovateľke netelefonovala, že jej otec je chorý, nakoľko nemala na
ňu kontakt. Nemala dôvod si sama pýtať kontakt na navrhovateľku. Jej A. O. povedal, že navrhovateľka
vie o tom, že je chorý, z toho vie, že to navrhovateľka vedela, taktiež povedal, že napriek tomu že je
tak „tvrdá, že za ním nepríde“. Svedkyňa vedela, že p. O. navrhovateľku vydedil, toto jej hovoril až v

poslednom roku jeho života a povedal jej, že pokiaľ by navrhovateľka za ním prišla, tak závet zmení.
Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky: svedkyňa sa nestretávala s prvou družkou p. A. O., nevie
o tom, že mal nejakú inú družku, pozná len p. O.. Keď vo svojej výpovedi uvádzala, že „v poslednom
čase“, myslela tým posledný rok života p. P. O.. Na otázku právneho zástupcu odporcu uviedla, že počasobdobia, keď p. O. u nich býval, navrhovateľka za ním neprišla a nemá ani vedomosť o tom, že by sa s
navrhovateľkou v tom období stretol. Podľa jej názoru sa nestretávali preto, lebo dcéra nemala záujem
o stretnutia. Kvôli tomuto nezáujmu sa p. O. trápil a plakal, trápil sa stále, trápil sa počas celého obdobia

t.j. od obdobia, keď býval u nich až do jeho smrti. Aj v období, keď bol ťažko chorý, trápilo ho, aký má
vzťah s dcérou a stále ju čakal. Povedal jej, že keby dcéra za ním prišla, okamžite zavolá notára a zmení
závet. Navrhovateľka mala možnosť k nim prísť a navštíviť p. O.. Nevie o tom, že by sa s ním stretávala
v jeho firme, keby sa s ním stretávala, neplakal by, že sa s ním nechce stretnúť. Podľa jej názoru p.
O. mal záujem stretávať sa s dcérou a vnučkami. Pamätá si p. O. tak, že to bol človek, ktorý by urobil

všetko pre svoju manželku a svoje deti. Podľa jej názoru A. O. nepreferoval žiadne zo svojich detí a
predtým, myslí ,že preferoval, jeho dcéru, bola jeho „princezná“, takto o nej hovoril a urobil by pre ňu
všetko. Nepoznali A. O. v rodine tak, že by bol arogantný, agresívny, násilnícky. Bol mierumilovný. Nie je
si vedomá toho, že by pán O. A. napadol svoju manželku alebo dcéru fyzicky. Pán O. musel prísť k nám
bývať, nakoľko nemal ísť kde bývať a tak isto preto, že bol z domu vyhodený manželkou a dcérou. Toto
hovoril, keď prišiel k nim s plačom. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky: pán O. jej nehovoril

o svojom vzťahu k synovi, že ho niečo trápi, nikdy sa na neho nesťažoval. Po rozvode manželku ani
nespomínal.

Svedkyňa I. O. vo svojej výpovedi dňa XX.X.XXXX uviedla, že s A. O. žila a bývala v jednom byte od
roku XXXX až do jeho smrti v roku 2007. A. O. jej rozprával, že dcéra - navrhovateľka ho podceňuje,

je k nemu nemilá, aj plakával a že snáď za ním raz príde pozrieť ho. Hovoril, že navrhovateľka má
srdce z kameňa, keď ju raz stretol, ani ho nepozdravila. Čakal ju až do svojej smrti. A. O. viackrát dcére
telefonoval, nikdy mu nezdvihla telefón.

Svedkyňa I. O. vo svojej doplňujúcej výpovedi dňa XX.X.XXXX uviedla, že už bola v tomto konaní raz

vypočutá a na svojej výpovedi zotrváva. Navrhovateľku videla len na predchádzajúcom pojednávaní,
inak sa s ňou nestretla a poznám ju len z rozprávania p. O. a on jej ju aj ukazoval, keď boli v Z. a videli
ju na ulici. Nemajú žiadne vzťahy a nikdy sa nerozprávali. Odporcu pozná, majú dobré vzťahy, občas
si telefonujú. S pánom A. O. bývala ako druh a družka, spoznali sa v r. XXXX, kedy k nemu išla bývať
do C., predtým sa poznali ešte z mladosti. V r. XXXX p. A. O. prišiel spolu s jeho sestrou V. T. ku nej

do F. na návštevu a potom začal chodievať ku nej na návštevu častejšie, svedkyňa bola s jeho sestrou
v kúpeľoch rok predtým a pýtala sa jej vtedy na neho ako sa má. Ona jej vtedy povedala, že žije sám.
Svedkyňa sa k p. O. A. v decembri XXXX nasťahovala do C., na C. ulicu do trojizbového bytu v činžovom
dome. Ten byt bol vo vlastníctve p. A. Mišíka. Z. vtedy hovoril, že v tomto byte býva už tri alebo štyri
roky. Hovoril jej tiež, že predtým býval u sestry V. T. a od sestry sa odsťahoval do bytu, ktorý mu kúpil

syn, jedná sa o byt na C. ulici. V tomto byte spolu s p. O. bývali až do jeho smrti do roku XXXX. Žili
ako druh a družka. Do tohto bytu chodili k nim na návštevy jej deti, ktoré sa stretali aj s p. O. a dobre si
vychádzali. Taktiež chodil na návštevy syn pána O. - O. O. a aj jeho syn, tak isto aj bývalá nevesta p.
O. - D. O.. Tak isto chodievali na návštevy jeho sestra V. T., jej dcéra R., vtedy T.. Chodila k nám celá
jeho rodina. Navrhovateľka M. B. do toho bytu nikdy nechodila. Tak isto nikdy na návštevu nechodila ani

jej dcéra V. a tak tiež ani nikto z rodiny p. B., ani jej manžel nikdy neboli na návšteve. Ona s p. A. O.
tak isto počas obdobia od r. 1999 chodievali na návštevy k jeho rodine. Nikdy však neboli na návšteve u
navrhovateľky, nevie ani, kde býva. A. O. jej rozprával o svojich deťoch a o vzťahoch k nim. Rozprával
jej, že ho jeho manželka a dcéra - navrhovateľka vyháňali z domu, keď býval v Z. na N. ulici. Malo to
byť v r. 1992 , keď sa rozviedli. Hovoril o navrhovateľke., že sa za neho hanbila a tiež hovoril, že nemali

dobré vzťahy. Hovoril, že nemohol do Z. chodiť do domu na N. ulici, lebo v tomto dome sa s ním hádali
a vadili jeho manželka a tak isto dcéra. Keď rozprával o dcére bol zronený z toho, že sa dožil toho, že
vychoval deti a dcéra sa k nemu takto správa. Nikdy mu nezatelefonovala, on sa jej snažil telefonovať,
svedkyňa bola aj pri tom, keď volal z domu z pevnej linky a taktiež aj z mobilu. Keď telefonoval, povedal
jej, že volá dcére - navrhovateľke. Keď svedkyňa bola pri tom, nerozprávali sa, lebo dcéra mu buď

zložila telefón alebo jej povedal, že navrhovateľka mu povedala, že ona nemá otca a nemá jej volať.
A. O. na tieto telefonáty reagoval tak, že plakal a bolo mu to ľúto a bol z toho zronený a už jej viacej
vtedy nič nehovoril, nedalo sa s ním rozprávať, bol citlivý. A. O. jej aj hovoril, že zatelefonuje synovi -
odporcovi, aby zatelefonoval jeho dcére - navrhovateľke, či by sa cez syna nemohol s navrhovateľkou
skontaktovať a zísť. Aj vtedy mala potom navrhovateľka odporcovi povedať, že ona nemá brata a nemá

ani otca. Podľa jej názoru A. O. telefonoval navrhovateľke resp. chcel, aby jej volal jeho syn z dôvodu,
že sa s navrhovateľkou chcel zmieriť, chcel, aby sa stretávali, toto sa mu však nepodarilo. Rozprával aj
to, že navrhovateľka má dcéry - dve, že sa z nich navrhovateľka teší a on sa z nich tešiť nemôže. Nevie,
či sa A. O. snažil skontaktovať priamo s týmito vnučkami. Hovoril o zaťovi v tom zmysle, že má zaťa,ale sa s ním nestretáva, ale nehovoril, že by mali zlé vzťahy. Svedkyňa nebola nikdy pri tom, že by A.
O. sa stretol so svojou dcérou - navrhovateľkou. Asi dva krát, keď bola s A. O. v Z., ukazoval jej na ulici
svoju dcéru - navrhovateľku, ktorá išla po druhej strane ulice, ukazoval jej a hovoril, že toto je moja dcéra

M. a mal v očiach slzy. Nevie, či ho vtedy pri týchto stretnutiach, ktoré opisuje, navrhovateľka videla,
išla sama. Nevolal na ňu pri týchto stretnutiach. Pavol O. jej aj hovoril, že takto stretol svoju dcéru -
navrhovateľku aj sám, hovoril, že to bolo v Z., zrejme inde nie. Svedkyni povedal o týchto stretnutiach len
„videl som M.“, svedkyňa sa ho ešte spýtala, prečo nezastavila a neprihovoril sa jej a on jej povedal, že
sa mu vyhla a ani sa nerozprávali. Na otázku sudcu, že v predchádzajúcej výpovedi uvádzala, že dcéru

A. O. stretol v C., že to môže byť, že ju stretol aj v C.. Svedkyni A. O. hovoril aj o závete a o vydedení,
povedal jej, že navrhovateľka sa k nemu nesprávala dobre, tak ju vydedil a keby k nemu chodila na
návštevy, tak by to zrušil a bolo by všetko v poriadku. Nevie, kedy spisoval vydedenie resp. závet. A.
O. veľmi ťažko ochorel na jar v roku XXXX, predtým mal tiež problémy, mal cukrovku a vysoký krvný
tlak. Mal rakovinu, liečil sa Bratislave, bol tam aj operovaný. Hospitalizovaný bol asi mesiac a následne
chodil na chemoterapiu, kam ho vozili - spolu s odporcom. Jeho chorobu v rodine neoznamovali, jeho

rodina blízka to vedela. Nevie , či to vedela priamo od niekoho aj navrhovateľka, ale je názoru, že pokiaľ
to vedeli príbuzní v Z., tak to musela vedieť aj ona. A. O. aj v tomto období sa jej snažil telefonovať,
telefón mu však nikto nebral. Toto mu bolo najviacej ľúto, bol veľmi ťažko chorý a mali s ním naozaj veľmi
ťažké obdobie. Každý deň čakal, že mu dcéra zatelefonuje alebo sa príde pozrieť na neho. Rozprávali
sa s ním o tomto. On takto vždy začal rozprávať, že mu dcéra ani vtedy nezavolá. Svedkyňa si myslí,

že keby ho raz videla, bolo by jej ho ľúto a prišla by aj s vnučkami ( svedkyňa pri tejto časti výpovedi
začala plakať ). P. O. jej hovoril, že navrhovateľka sa k nemu správa takto od vtedy, ako mal rozvod s
jeho manželkou. Hovoril, že pred rozvodom mali s navrhovateľkou dobré vzťahy. Tiež jej hovoril, že keď
býval v dome v Z., tak sa s ním stále hádali, jeho manželka aj dcéra a že to nemohol zniesť a musel
odísť. Čo sa týka zdravotnej starostlivosti o A. O., o neho sa starala väčšinou svedkyňa a tak isto jej

chodil pomáhať aj jeho syn, pomáhal jej pri jeho kúpaní. Chodil pre lieky a vozil ho do Bratislavy. Pokiaľ
išla svedkyňa do Z. ku svojmu doktorovi, pri A. O. vtedy zostal jeho syn, nakoľko nemohol byť sám. Mal
vývod a bral aj lieky a psychicky bol z toho úplne na dne. Nevie presne, do kedy býval A. O. u svojej
sestry. Na otázku navrhovateľky, či vie prečo sa rozviedol A. O. uvádza: A. O. jej spomínal, že mal Z. a
na to si zobral pôžičku a na pôžičku založil dom. Jeho manželka mala strach, že prídu o dom a z toho

že vraj mali mať konflikty a že potom sa tie vzťahy pokazili, ale pôžičku vyplatil skôr a nemusel mať o
dom strach. Svedkyni hovoril A. O., že mal nejakú priateľku po rozvode jeho manželstva, ale nevie, kto
to bol a keď svedkyňa začala s ním bývať v C., bol sám. Vie o tom, že A. O. mal od odporcu nejaké
peniaze, nevie však koľko a načo, svedkyňa sa do toho nemiešala, so synom konflikty nemal. Nevie ani o
žiadnej sume okolo troch miliónov korún v r. XXXX, vie, že mu kúpil byt. A. O. nemal žiadne existenčné

finančné problémy, nevie o tom, spolu žili, on mal dôchodok a svedkyňa mala tak isto dôchodok. Nevie,
či v r. 1999 A. O. podnikal, svedkyňa sa do tohto nemiešala, ale vie, že pracoval v Z. v C. u odporcu.
Svedkyňa nevie, komu patrili priestory v C., v ktorých A. O. pracoval. Nevie, či o vydedení a o závete
vedel aj odporca. A. O. jej o tom nehovoril. Keď vypovedala o tom, že A. O. volal navrhovateľke, číslo,
ktoré vytáčal, vedel spamäti. Už v roku XXXX keď začala s pánom O. žiť, tomuto bolo ľúto správanie

jeho dcéry voči nemu. Toto sa prejavovalo tak, že začal plakať, bol ľútostivý, keď začal plakať, nehovoril
pri tom nič. A. O. mal záujem o dcéru, je to samozrejmé, často ju spomínal. Bolo mu to veľmi ľúto. Keď
ho má charakterizovať ako človeka, bol veľmi dobrý, pracovitý a nemôže na neho povedať zlého slova.
Nikdy na ňu nekričal, neudrel ju. Svedkyňa nie je finančne žiadnym spôsobom závislá na odporcovi, má
svoj dôchodok a má svojich synov. Svedkyňa nešla za navrhovateľkou kvôli stretnutiu sa A. O. s ňou,

lebo A. O. čakal, že ona príde a neposlal ju ani za ňou.

Svedkyňa D. O. vo svojej výpovedi dňa XX.X.XXXX uviedla, že bola manželkou odporcu, ich manželstvo
bolo rozvedené. Spoločne s odporcom bývali od roku 1989 do roku 1993 v rodinnom dome rodičov
odporcu a navrhovateľky v Z.. Rodičia bývali na prízemí a ona s odporcom na poschodí. Počas

uvedeného obdobia sa stretávala s rodičmi účastníkov. Pamätala si na konflikty medzi navrhovateľkou a
otcom - A. O.. A. O. od hádok utekal tak, že sa zatvoril v dielni a pracoval. Podľa jej názoru navrhovateľka
A. O. nemala rada, vadilo jej, že nosí montérky, hanbila sa za neho, správala sa k nemu arogantne.
Navrhovateľka chcela v dome vládnuť, bola zlá k otcovi aj k matke. Svedkyňa bola pri tom, ako
navrhovateľka matku navádzala k rozvodu s A. O.. Svedkyňa uviedla, že sa nikdy nesprávala k svojmu

otcovi tak, ako navrhovateľka k A. O., jej správanie charakterizovala ako „chlad“. V dôsledku týchto
vzťahov v rodine svedkyňa už nechcela bývať v uvedenom dome a koncom roku 1993 sa s odporcom z
domu odsťahovali. Navrhovateľka zakázala A. O. ísť na svadbu svedkyne so synom A. O. - odporcom.
Manželka A. O. tomuto nadávala skoro za všetko. Navrhovateľka nechcela s A. O. komunikovať. Počase sa odsťahoval z domu aj A. O., najprv k rodičom svedkyne, potom býval u svojej sestry - pani T..
Po odsťahovaní sa z domu sa navrhovateľka s A. O. nestretávala, ten sa chcel stretávať aj s jej dcérou
V., čo mu nebolo umožnené. A. O. svedkyni raz povedal, že ona ho má radšej ako jeho dcéra.

Svedkyňa D. O. vo svojej doplňujúcej výpovedi dňa XX.X.XXXX uviedla, že sa pridržiavam svojej
predchádzajúcej výpovede. Navrhovateľku pozná, ale nenavštevujú sa. Nemajú žiadne vzťahy, konflikty
s ňou mala len vtedy, keď svedkyňa bývala v rodinnom dome na N. ulici v Z.. S odporcom konflikty
nemá. Stretávajú sa len ohľadne syna. V dome na N. ulici v Z. svedkyňa bývala od roku od r. 1989

asi do leta 1992. Vtedy sa vrátili aj s odporcom bývať do C. do rodinného domu jej rodičov. Sťahovali
sa z toho dôvodu, lebo jej bývala svokra spolu s navrhovateľkou ich nechceli pustiť do domu na N.
ulici, bývalá svokra sa postavila do dverí a dala si tam aj stoličku a prehlásila, že má „táhnút“ do C.
a odporca sa môže vrátiť do domu, ale bez nej. Nedovolila im zobrať ani osobné veci, pri tom bola
prítomná aj navrhovateľka. Svedkyňa dovtedy bývala spolu s odporcom na poschodí tohto rodinného
domu v trojizbovom byte. Vtedy tam býval aj A. O., a tento býval na prízemí. Pri tomto incidente bol

prítomný aj A. O.. Tento sa snažil zachrániť situáciu, prosil vtedy jeho manželku, aby sa to vyriešilo v
kľude a aby ich pustila pre veci. Nakoniec im povedal, aby išli s tým, že on to skúsi vyriešiť. Odvtedy
sa do toho domu nedostala ani pre osobné veci. A. O. im osobné veci postupne z tohto domu doniesol.
Aj po opustení domu svedkyňa bola v kontakte s A. O.. Svedkyňa vtedy ešte hovorila A. O., aby tak
nedopadol aj on a na S. r. 1992 bol A. O. už u nás t. j. trávil u nás S., nakoľko nemal kde byť. A. O.

asi dva mesiace po nich vyhodila jeho manželka s navrhovateľkou z domu na N. ulici. A išiel bývať ku
svojej sestre T.. Chodil však aj k nim k jej rodičom a víkendy trávil s nimi v C.. Vzťahy A. O. s jeho
bývalou manželkou a navrhovateľkou sa zhoršovali naďalej po tom, ako ich z domu vyhodili, on im však
o tomto hneď nehovoril a povedal im to až na Vianoce 1992, nakoľko vtedy už nemal kde byť a nechcel
byť na obtiaž. Do roku 1996 býval A. O. u sestry a taktiež bol aj u nich, kam chodieval cez víkendy

a potom mu odporca kúpil byt na C. XX v C., kam sa nasťahoval niekedy v r. XXXX. Po kúpe tohto
bytu sa tento byt najprv prerábal a keď bol prerobený, potom sa doň A. O. nasťahoval. Počas obdobia,
keď sa byt prerábal A. O. býval u svojej sestry. Bližšie si nepamätá, vie, že sa s niekým stretával s
nejakou priateľkou, svedkyňa sa o to vtedy nezaujímala, aj keď ich spolu videla. Svedkyni nie je známe,
že by u nejakej priateľky býval, v tom období pánovi O. právala veci a tak isto aj jej matka, u nich sa

aj stravoval cez víkendy. O svojej dcére - navrhovateľke A. O. hovoril, že je z nej nešťastný, plakával,
že má vnučku, ktorú nemôže vidieť. Od roku 1992 hovoril, že sa chce stretávať s navrhovateľkou aj s
vnučkou, že mu to nebolo umožnené, keď navrhovateľku stretol na ulici, keď vozila svoju dcéru, vždy
sa od neho odvracala, robila sa, že ho nepozná, vždy prišiel s tým, že ho to mrzí a stále sa pýtal, prečo
sa tak k nemu chová, svedkyňa vtedy už mala dieťa a bol rád, že sa môže stretávať s ich synom. V r.

1996 trávil Vianoce u nich v rodinnom dome, ktorý s odporcom kúpili, požiadal ich, aby zatelefonovali
cez Vianoce navrhovateľke, aby sa vzťahy urovnali, že by sa s ňou chcel zmieriť a chcel by vidieť vnučku
a to isté chcel aj odporca. Pri tomto telefonáte bola svedkyňa prítomná, volal od nás z pevnej linky. Vtedy
odporca volal navrhovateľke, povedal jej „ Ahoj, tu O., tvoj brat“ a chcel ju pozvať k nám, povedal jej, že
je tu aj otec a navrhovateľka vtedy povedala, že žiadneho brata ani otca nemá. Pri tomto telefonáte bol

prítomný aj A. O.. Telefón, ktorý mali, sa dal zapnúť na reproduktor, takže počuli, čo sa rozpráva. A. O.
sa vtedy rozplakal, mali problém, aby sa ukľudnil. Povedal, že keď ho už nechce vidieť vlastná dcéra,
prečo nemôže vidieť aspoň vnučku. U A. O. boli vždy kritické Vianoce, v tejto súvislosti. A. O. jej hovoril,
že v r. 1996 bol pri rodinnom dome v Z. na N. ulici, kde stretol navrhovateľku a svoju vnučku, vnučke
chcel niečo dať, čo mu navrhovateľka neumožnila a chcel, aby ho vnučka poznala. Vtedy navrhovateľka

spolu s manželkou A. O. povedali jeho vnučke, že „nech za tým starým chrápem ani nejde“. Keď im toto
hovoril, veľmi plakal. Tiež im hovoril, že navrhovateľke volával aj v období od 1993 až do 1996. Nikam
sa však nedovolal alebo mu telefón zložila, tak im to hovoril. Od roku 1992 - 1996 A. O. každé Vianoce
veľmi trpel a tak isto až do r. 2007, kým nezomrel. Kupoval na Vianoce vždy vnučke darčeky, na ktoré si
odkladal peniaze. Vždy jej hovoril a aj som videla, že založil vkladné knižky pre svoje vnúčatá pre V., F.

a T., povedal, že im bude šetriť peniaze a dúfa, že sa dostanú do správnych rúk. Darčeky sa vnúčatám
snažil aj odovzdať, svedkyne sa pýtaval, aké darčeky má kúpiť pre vnúčatá, lebo niekedy nevedel, čo
sa takým deťom kupuje. Nevie a nepamätá si, že by písal nejaký list alebo pozdrav navrhovateľke alebo
vnúčatám. Nevie o tom, že by dostal nejaký pozdrav alebo list od navrhovateľky alebo vnúčat. Podľa
jej názoru zlé vzťahy medzi A. O. a navrhovateľkou vznikli z dôvodu chamtivosti navrhovateľky. Pokiaľ

odporca a A. O. mali malú smaltovňu a odporca pracoval ako policajt nikoho nezaujímalo, že v tejto dielni
obidvaja drú. Vtedy sa navrhovateľka odporcovi vždy vysmievala, že nikdy nič nedokáže. Po prevrate v
XXXX odporca získal zákazku, na ktorej mal hodne zarobiť a vtedy sa o to začali zaujímať navrhovateľka
a manželka A. O.. Vtedy začali vznikať hádky ohľadne peňazí, nakoľko navrhovateľke vadilo, že odporcabude mať peniaze. Matku začala navádzať, že je ukrivdená na získaných peniazoch, napriek tomu, že
otec jej peniaze dal. Odporca vtedy chcel, aby pokiaľ má mať navrhovateľka z toho peniaze, aby pre
firmu aj niečo robila. Firma začala zarábať. Jej majiteľ bol A. O., nakoľko odporca nemohol oficiálne

vystupovať ako majiteľ, nakoľko bol policajt. Toto začala využívať manželka A. O., že firma je ich a
podnety jej k tomu dávala navrhovateľka. O. XXXX - XXXX prišiel do domu na N. ulici bývať budúci
manžel navrhovateľky. A tento začal zasahovať do financií a do vlastníctva firmy. Potom bola vydražená
smaltovňa v Z. a navrhovateľka chcela, aby na odporcu nebolo nič písané, a navrhovateľka chcela aby
vlastníctvo smaltovne bolo napísané na ňu a na jej manžela. To sa im nepodarilo, o čom rozhodol A. O.,

za toto sa navrhovateľka na neho hnevala. Hovorila o ňom, že je to obyčajný robotník - montérkový. A. O.
plakal na svadbe navrhovateľky, že sa za neho hanbila, hovoril, že prečo sa k nemu tak chová, nakoľko
bola k nemu arogantná, vypočítavá a vysmievala sa mu. Podľa názoru svedkyne rozpad manželstva
zapríčinila navrhovateľka, nakoľko jeho manželku navádzala proti A. O., tak ako zapríčinila aj rozpad
celej rodiny. Na svojej svadbe navrhovateľka sa pred sobášom opila a vykričala A. O., aký je otec, že
sa k nej zle zachoval, že jej nechce nič dať a že stojí len za odporcom. A. O. na to plakal. Po svadbe

navrhovateľky, keď býval v dome na N. aj jej manžel, svedkyňa bola raz doma a bola svedkom toho,
že A. O. išiel do chladničky na prízemí domu a navrhovateľka urobila scénu kvôli tomu, že zjedol jej
manželovi šalátovú uhorku. G. na neho, že ako si to dovolil, že to je F. a že keď príde zo školy bude
hladný, otec sa na to nahneval, hovoril, že vo vlastnom dome si nemôže zobrať už ani jesť a tam plakal.
Potom odišiel z domu, bol si kúpiť niečo jesť a keď sa vrátil jedol v dielni v záhrade. A. O. hovoril v

rodinnom kruhu pred svedkyňou aj pred odporcom ohľadne závetu a vydedenia, bolo to v r. 1996, myslí,
že vtedy keď navrhovateľka prehlásila, že otca nemá. Povedal vtedy, že keď navrhovateľka nemá otca,
tak nemôže po ňom nič chcieť, svedkyňa sa nestarala, či napísal nejakú závet, vie len, že do konca
svojho života čakal, kedy navrhovateľka príde za ním aj so svojou vnučkou. Na otázku navrhovateľky
svedkyňa uviedla, že bývala na N. ulici v Z. v čase, keď rodičia účastníkov neboli rozvedení. Poznala

prvú manželku odporcu. Keď začala bývať v roku 1989 na N. ulici, prvá manželka odporcu tam nebývala.
Nevie, kto býval na prvom poschodí domu na N. po r. 1992, nakoľko navrhovateľka a jej matka ju z
tohto domu vyhodila. Keď A. O. prestal pracovať v dielni na N. ulici, potom pracoval s odporcom v C.
a v Z., nevie však, na ktorom mieste. Svedkyňa presne o týchto veciach nevedela. Keď odporca začal
pracovať v smaltovni v C., A. O. začal pracovať tak isto v tejto smaltovni v C.. Svedkyňa navrhovateľke

netelefonovala na prianie jej otca. Nepamätá si niečo také. Na otázku právneho zástupcu odporcu: nemá
žiadnu vedomosť o verbálnych alebo fyzických útokoch A. O. voči navrhovateľke alebo jej matke. Skôr
to bolo naopak. Niekedy sa dokonca A. O. už tak bál, že nosil so sebou aj nahrávacie zariadenie, lebo
sa nevedel brániť, aby mal nejaký dôkaz, že ich on nenapáda, lebo hneď volali políciu. Potom im to aj
prehrával a tieto záznamy niekde zrejme aj sú. Oni pána O. doslova psychicky deptali a ničili, keď sa A.

O. priblížil k navrhovateľke alebo k jej matke, hneď už kričali, že ich bije a napáda, kričali o pomoc a v
nahrávkach bolo zachytené, že ony ho slovne napádali a urážali. A. O. by som charakterizovala tak „že
keď nedal tak neublížil“ bol to veľmi dobrý človek. Svedkyňa nie je finančne vôbec závislá na odporcovi.

Svedok F. B. vo svojej výpovedi dňa XX.X.XXXX uviedol, že je manželom navrhovateľky, manželstvo

uzatvorili XX.X.XXXX. Po svadbe sa presťahoval do rodinného domu rodičov účastníkov. On sa odtiaľ
odsťahoval asi po 3 roku a za navrhovateľkou tam len dochádzal. A. O. býval v dome do roku XXXX,
pracoval tam aj aj prespával. Zhoršenie vzťahov medzi navrhovateľkou a A. O. začalo na základe
problémov medzi A. O. a jeho manželskou kvôli privatizácii smaltovne, nakoľko odporca si vynucoval,
aby smaltovňa bola jeho. Podľa názoru svedka sa A. O. a ani jeho manželka nechceli rozviesť, A. O.

sa radšej rozviedol, ako by stratil syna.

SvedokL..F.B. vosvojejdoplňujúcejvýpovedidňaXX.X.XXXXuviedol,žesapridržiavasvojejvýpovede
dňa XX.XX.XXXX. Hneď po svadbe sa presťahoval do rodinného domu na N. ulici XX, v Z. k O., spolu
s navrhovateľkou mali k dispozícii jednu izbu v rámci bytu, ktorý sa nachádzal na prízemí domu. Ďalšie

izby tohto bytu na prízemí užívali manželia O., t.j. rodičia navrhovateľky. Do tohto domu pred tým ako sa
nasťahoval, chodil za navrhovateľkou od obdobia, keď sa spoznali t.j. asi jeden a pol roka, o nasťahovaní
k nim sa dohodli s rodičmi jeho manželky. Do tejto doby a tak isto aj v nasledujúcom období podľa jeho
názoru medzi rodičmi navrhovateľky neboli nezhody. Pre celú rodinu varila matka navrhovateľky t. j. aj
pre nich. V tom období vzťahy medzi navrhovateľkou a jej otcom boli normálne, nevšimol si medzi nimi

nejaké konflikty. Býval tam asi pol roka, v tom čase pracoval, nakoľko mal prerušené štúdium na VŠ
a následne v štúdiu pokračoval a tak chodil aj na VŠ do N.. V čase keď býval v tomto dome, začali
vznikať nezhody, zo začiatku medzi odporcom a jeho otcom a toto sa prenášalo na nezhody medzi
otcom a matkou účastníkov. Bolo to z dôvodu, že v tom období začali privatizácie, svedok s odporcomchodievali po dražbách a chceli niečo vydražiť za účelom podnikania. Myslí, že v tom období odporca
ešte pracoval na polícii. Prvý konflikt vznikol z dôvodu, že sa od O. Z. dražila smaltovňa, tejto dražby
sa svedok zúčastnil, ale zastupoval rodinu O. t.j. otca účastníkov, navrhovateľku a odporcu. Postup v

dražbe sa nakoniec dohodol tak, že smaltovňu v Z. vydražil p. G., a došlo s ním k následnej dohode
o založení združenia na podnikaní v smaltovni. Bolo to za účelom, aby si nekonkurovali p. G. a otec
účastníkov p. O., nakoľko tento mal smaltovňu doma na N. ulici. Účastníkmi združenia bol p. G. a otec
účastníkov a odporca sa v tom období domáhal, a chcel aby toto združenie pozostávalo z p. G. a
odporcu namiesto jeho otca. Odporca sa kvôli tomuto hádal s otcom a toto sa prenášalo aj na matku

účastníkov nakoľko tá nesúhlasila s tým, aby to podnikanie prevzal odporca. Následne bola vydražená
ešte budova v Z. na S. ulici bývalá G., tá bola vydražená inou osobou, jednalo sa o obchodné priestory
a svedok a odporca sa dohodli, že v tejto vydraženej budove si prenajmú časť budovy. Mala sa tam
zriadiť predajňa dekoratívneho skla a herňa. Toto sa aj zrealizovalo, priestory boli prenajaté na svedkovu
firmu. Nakoniec podnikanie si oddelili, svedok v časti týchto priestorov pokračoval v podnikaní s herňou
a priestory, ktoré mal využívať odporca sa previedli pod firmu Z. G., kde podnikal p. G. a p. O. st..

Svedok nemal nezhody s p. O. A.. K jeho odchodu z domu na N. ulici predchádzala hádka medzi otcom
a matkou účastníkov konania, nespomína si kvôli čomu sa hádali, účastníkom tohto konfliktu bol aj
svedkova manželka, snažila sa brániť svoju matku v tomto konflikte, svedok sa zastal svojej manželky
a jej matky. Svedok vstúpil do toho konfliktu tak, že požiadal otca účastníkov, aby ten konflikt nechal tak
a nepokračoval v hádke. Vtedy p. O. st. jemu nepovedal nič, ale hádku ukončil, ale neskôr v priebehu

niekoľkých dní prišiel za svedkom a povedal mu, že si nepraje, aby býval v ich dome. Nevie, či to nejako
zdôvodnil. Taktiež mu vtedy povedal, že mu nevadí, že bude do domu chodiť za manželkou a tiež za
dcérou. Svedok sa odsťahoval, býval u svojich rodičov, do domu naďalej chodieval, stretával sa s p. O.
st., potom už nemali žiadne konflikty oni dvaja. Choval sa k svedkovi solídne, aj keď ho pred tým istým
spôsobom z domu vyhnal. Počas návštev svedok už nebol prítomný pri konfliktoch a hádkach medzi

rodičmi účastníkov, o tomto vedel len z počutia od svojej manželky resp. od jej matky. Tak isto nebol
prítomný pri žiadnom konflikte medzi svojou manželkou a jej otcom. Myslí, že takýto konflikt ani nenastal,
o takomto konflikte mu jeho manželka nehovorila, v roku 1993 sa z domu odsťahovala aj jeho manželka
a spolu začali bývať v C. v byte, ktorý si kúpili. Keď sa svedok z domu na N. ulici sťahoval, jeho manželka
s ním nešla, nakoľko u jeho rodičov by nemali podmienky na bývanie spoločne s manželkou a taktiež

jeho manželka chcela ostať so svojou matkou v tomto dome, nakoľko tá už v tej dobe bola chorá a tiež
mala strach, že tieto útoky môžu pokračovať a chcela byť s ňou. Keď svedok v tomto dome býval, vzťahy
medzi rodičmi účastníkov ako tak fungovali, aj keď boli medzi nimi hádky. Tiež ich svedok videl v tom
období, že sa medzi sebou bavili v pohode a otec účastníkov, keď prišiel z práce, mal aj navarené. Keď
začalibývaťvC.spolusmanželkouchodievalidodomunaN.ulicinanávštevyzamatkoumanželky.Ona

ostala bývať stále na prízemí domu, otec navrhovateľky v tej dobe býval na poschodí tohto domu, počas
týchto návštev ho aj stretával na dvore tohto domu, nevidel ho na poschodí, ale chodieval tam a tiež sa
aj rozprávali o tom že býva na poschodí tohto domu. Svedkove vzťahy s p. O. st. už boli bezproblémové,
nikdy sa nehádali, myslí, že aj vzťahy medzi p. O. st. a jeho manželkou boli tiež solídne, nakoľko ich videl
väčšinou pred domom resp. v záhrade normálne sa rozprávať. Zo začiatku vzťahy medzi svedkovou

manželkou a p. O. po tom, ako začal bývať v C., dá sa povedať, že boli ešte normálne. V roku XXXX
vie, že mu ešte išla gratulovať k narodeninám, svedok pri tom nebol, manželka mu hovorila, že kyticu
vtedy p. O. neprijal a svedkova manželka bola z toho smutná a večer plakala. Neskôr keď sa na N. ulici
stretli s manželkiným otcom, tento jej hovoril počas stretnutí, že by bolo dobré, aby prinútila svoju matku,
aby sa z domu odsťahovala a že pokiaľ to tak urobí, že vzťahy medzi nimi sa urovnajú. Nebola to hádka

medzi nimi, že by na seba kričali, nechcel však, aby sa navrhovateľka zastávala svojej matky. Pri týchto
rozhovoroch na ňu nekričal a bola to forma diskusie, svedkova manželka mu argumentovala tým, že aby
sa k jej matke zachoval solídne, aby ju vyplatil. Na návštevy do domu na N. ulici chodievali aj s dcérou V.,
táto sa tam stretávala aj s p. O. st., keď bol na záhrade, ich dcéra p. O. st. stretla málo krát, takže k nemu
nemala žiadny vzťah, lebo sa s ním stretávala málo a bolo to vo veku do X - X rokov. Dcéra sa narodila v

júli 1992. Otec svedkovej manželky ich nikdy nenavštívil ani ich nikdy nepožiadal, či by mohol k nim prísť
na návštevu. Pri stretnutiach v dome na N. p. A. O. vždy niečo robil na záhrade, takže aj tieto stretnutia sa
tak odohrávali, málo sa rozprávali o tom ako sa napr. má a bolo vidieť, že nejaká bariéra v tomto smere
medzi nimi je. Nevie presne, kedy pán O. st. odišiel z domu na N. ulici, vie však, že rok po svedkovom
odchode ešte v dome býval. Nevie ani, kam išiel bývať potom, ako odišiel z domu na N.. Svedok ho v

tom období niekedy stretol v Z. alebo na ceste pri Z. v aute, keď išiel sám motorovým vozidlom alebo
s nejakou ženou. Vie, že nakoniec býval v C., ale nevie ani adresu. Myslí, že jeho manželka taktiež
nevedela, kde býval. Aj zisťovala, kde býva od známych a zistila, že mal nejaké priateľky, u ktorých
býval. Nevie o tom, že by im p. O. telefonoval v ďalšom období, nevie, či mu telefonovala jeho manželka.Svedok sa s p. O. st. stretol ešte jeden krát na firme ohľadne jednej obchodnej záležitosti asi v r. XXXX -
XX. Boli tam len oni dvaja, boli spolu 15 - 20 min. Svedok mu pri tom povedal, ako sa má jeho manželka
a ich dcéra V.. Bol rád, že sú v poriadku, že sú zdraví. Nič iné mu k tomu nepovedal. Za posledné roky,

keď už býval v C., ho stretol len pár krát, nakoľko do Z. chodievajú cez Z. a nie cez C., nerozprávali
sa, o jeho zdravotnom stave nič nevedel. Jeho manželka sa v r 2006 dozvedela od známych alebo od
jej matky, že p. O. st. má rakovinu, rozprávali sa o tom, viackrát to aj riešili, či mu môže pomôcť, ale
potom ho raz stretli ako šoféruje auto, nevie, či to bolo v Z. a vyzeral úplne v poriadku, takže si mysleli,
že to bola len nejaká fáma. Nešli v súvislosti s tým za ním, svedok o takom niečom aspoň nevie, nevie

o tom, že by jeho manželka v tejto súvislosti jej otcovi telefonovala. Toto neriešila spolu so svedkom.
Jeho dcéra V. sa ho niekoľko krát pýtala na dedka - p. O. st., pýtala sa ho, kde býva, nikdy nehovorila,
že by chcela ísť za ním. Ich dcéra sa s jeho rodičmi stretáva, chodí k nim aj na prázdniny, nakoľko ju aj
zavolajú. P. O. st. ju takto však nikdy neoslovil. Dcéra mala informácie o p. O. st. od jej starej mamy -
jeho bývalej manželky a zrejme pod ich vplyvom si vzťah k p. O. vyhodnotila. On o ňu záujem nejavil.
Svedok nebol pri tom ako sa sťahovala p. O. - matka účastníkov z domu na N. do bytu v činžiaku. Myslí,

že po období, keď sa matka navrhovateľky odsťahovala z domu na N. ulici, že sa ešte s p. O. st. jeho
manželka stretla, svedok však pri tom nebol, presne to nevie. Svedok povedal, že vo svojej pôvodnej
výpovedi nezatajoval žiadnu skutočnosť, len tieto skutočnosti neuvádzal, lebo nevedel, že majú súvis
s týmto jednaním. Vo svojej výpovedi reagoval na to, čo si prečítal, čo vypovedal odporca vo svojich
výpovediach, čítal si zápisnice z výsluchu odporcu na pojednávaní a preto tieto veci chcel dať na pravú

mieru. Vzťahy medzi navrhovateľkou a pánom O. starším boli do ich svadby nadštandardné, minimálne
pol roka po svadbe veľmi dobré. Jeho manželka chodila do domu na N. ulici veľmi často, svedok tam
chodil menej, nakoľko podnikal a študoval zároveň.

Svedok M.. M. G. vo svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX uviedol, že ako notár na D. úrade v Z. spisoval

A. O. dňa X.X.XXXX listinu o vydedení. Pred spísaním tejto listiny bol u neho A. O. v priebehu pol
roka minimálne dvakrát poradiť sa, čo môže urobiť. Od A. O. vedel, že trpel situáciou, ktorú v listine
o vydedení opísal. Hovoril mu o všetkom, čo bolo v súvislosti s rozvodom a po rozvode a ako sa k
nemu deti chovali. Notár listinu spisoval na základe toho, čo mu A. O. priamo hovoril. Z. bol názoru,
že A. O. zvažoval svoje životné rozhodnutie, nekonal pod tlakom niekoho, nemal dojem, že by konal

v tiesni. Uvedenie len roku narodenia navrhovateľky v listine o vydedení nie je neobvyklé, nakoľko je
osoba dostatočne identifikovaná. A. O. mal vždy možnosť listinu o vydedení zrušiť, o tom bol notárom
aj poučený. Vzhľadom k tomu, že svedok vo svojej výpovedi neuvádzal žiadne skutkové okolnosti, súd
nepovažoval za potrebné ho v tomto konaní znovu vypočuť.

Svedok A. H. vo svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX uviedol, že A. O. poznal XX rokov. Z rozprávania
A. O. vedel, že od začiatku podnikania vznikali v jeho rodine spory a hádky, rozviedol sa s manželkou,
odišiel z domu, dcéra sa s ním prestala stretávať. Určitý čas býval u sestry, najskôr v nájme a potom v
byte s nejakou pani. Hovoril mu, že sa mu rozpadla rodina, dcéra ho nenavštevuje a ani sa mu neozve
a neprišla mu ukázať deti, keď sa jej narodili. Bolo to v období 1994 až 1996. A. O. neznášal dobre

nezáujem zo strany dcéry, niekedy až plakal, keď hovoril o dcére, že o neho nemá záujem a že sa s ním
nestýka. V súvislosti s vydedením dcéry A. O. svedkovi raz v období XXXX - XXXX povedal „pozri koľko
máme majetku a ja tej M. nedám nič, keď sa o mňa nezaujíma“.

Svedok A. H. vo svojej doplňujúcej výpovedi dňa X.XX.XXXX uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi,

ktorú predtým urobil. Navrhovateľku pozná, od predchádzajúceho pojednávania ju však nevidel, nemali
konflikty. Odporcu pozná, stretávajú sa, sú medzi nimi priateľské vzťahy. Poznal celú rodinu odporcu t.j.
aj jeho matku aj otca. P. A. O. pozná asi od r. XXXX, boli medzi nimi priateľské vzťahy. P. A. O. im s
traktorom pomáhal orať pole, takto sa spoznali. Priateľské vzťahy medzi nimi vznikli až, keď odporca
prišiel pracovať do C. na OOPZ a od toho obdobia chodieval aj k nim na návštevu do domu, v ktorom

bývali. Bolo to asi v r. 1988. Dom, kam ich chodil navštevovať, nevie na ktorej ulici bol presne, bolo to
v Z. A. C. bolo to pri ulici S. alebo P. mieru. V tom čase býval v tomto dome odporca s manželkou S.
a so synom I.. Bývali takto na poschodí a jeho rodičia bývali na prízemí a tam bývala aj navrhovateľka.
Vtedy bola ešte slobodná. Na návštevy chodieval nepravidelne, niekedy cez sobotu, nedeľu alebo cez
sviatky. Na tieto návštevy chodieval asi do r. 1992. Potom v r. 1992 sa odtiaľ odporca odsťahoval a býval

v C. a potom v C. sa s ním stretával. Od vtedy v dome v Z. nebol. Odporca sa odsťahoval k D. N., ktorá
bola jeho druhou manželkou. A. O. potom okolo r. 1993 alebo 1994 odišiel bývať ku svojej sestre niekde
do Z., nevie, ako sa volá, lebo ju nepozná a v tom čase jeho manželka v rámci podnikania vykupovala
druhotné suroviny v objekte pri smaltovni. V tomto objekte sa stretával aj s p. A. O. a neskôr, keď p. A.O. nejaký čas býval u N. v C., tak sa stretávali aj v C. u N.. A v r. XXXX asi alebo XXXX si p. O. O. kúpil
byt v C. na ul. Z. a tam sa nasťahoval aj A. O. a býval tam aj O. O.. Tam ho tiež navštevoval, lebo vždy
si chodievali gratulovať k sviatkom. S A. O. mali priateľské vzťahy, pozdravili sa a rozprávali sa. A. O.

mu rozprával a sťažoval si, že sa mu rozpadla rodina a že sa k nemu dcéra nehlási. Toto mu rozprával
asi v priebehu rokov 1993 - 1995. Veľmi ho mrzelo, že ho nenavštevuje dcéra s vnúčatami a raz mu
povedal, že: „Predstav si ja som volal tú Jitku a ona mi povedala, že sa so mnou nemá o čom baviť“,
keď mu toto povedal, tak sa rozplakal. Svedok z toho pochopil, že jej telefonoval, svedok pri takomto
rozhovore nikdy nebol. Nechodieval na návštevy k O. len kvôli sviatkom a oslavám p. A. O.. Keď bol na

návšteve u p. A. O., alebo sa stretli, nikdy s ním nevidel jeho dcéru M.. P. A. O. mu nikdy nepovedal, že
by bol niekedy s dcérou na nejakej oslave, alebo že by bol u nej na návšteve, nikdy mu nepovedal, že
by jeho dcéra prišla k nemu na návštevu. V iných prípadoch p. O. neplakával, jemu pripadal ako „tvrdý
chlap“. Svedkovi A. O. nehovoril, čo sa stalo a prečo je to tak, len mu hovoril, že dcéra ho nenavštevuje.
Svedok si len pamätá, že mu hovoril, že sa pokúšal s ňou telefonicky spojiť a že sa s ním nechcela
rozprávať. P. O. nepozná a nevie, kto to je. Vie, že p. O. žil s nejakou pani, ona bola staršia a oni jej

hovorili teta. D., ako sa volala. To oslovenie teta vzniklo tak, že keď O. A. s tou pani prišli na oslavu
k synovi a svedok tam bol pri tom, svedkovi túto pani predstavil odporca s tým, že mu povedal, že je
to jeho teta. Tú pani svedok veľa krát videl s p. A. O. ale nevie, či sa volá O.. A. O. s touto pani spolu
bývali v C. v byte na sídlisku myslí, že U. 2. A. O. s touto pani žil asi od r. 1997 až do svojej smrti. Nevie
presne teraz povedať, v ktorom roku to bolo, keď mu p. A. O. rozprával o tom, že sa s ním dcéra nechce

baviť. Podľa jeho názoru p. A. O. pracoval v Z. v Z., ktorú mali v dome, kde bývali asi do r. 1990 - 92.
V ďalšej Z., ktorú mali v Z. - stará G., tam ho nikdy svedok nenavštívil. A. O. mu nikdy nepovedal, že
by bol išiel za dcérou do rodinného domu v Z.. Svedkovi zo začiatku, ako sa poznali A. O. rozprával, že
manželka aj s dcérou sú proti nemu, že na neho volajú políciu, že ich mal napádať a na základe tohto sa
aj rozviedli. Myslí si, že od strachu, aby ho „nezavreli“ sa preto z domu v Z. p. A. O. odsťahoval k sestre.

Z. A. O. poznal ako seriózneho, tvrdého, pracovitého chlapa. Keď mu aj niekto ublíži, tak niečo znesie -
tým mal svedok na mysli charakteristiku jeho tvrdosti. Nebol agresívny. Svedok nebol nikdy pri tom, že
by verbálne alebo fyzicky napadol svoju manželku alebo dcéru. P. A. O. mal určite záujem, aby mal s
dcérou dobrý vzťah. On viackrát plakal, keď hovoril, že ho dcéra nenavštevuje. Aj keď boli spolu a sedel
vedľa svedka, hovoril mu o dcére a že ho to mrzí. Svedok vedel od A. O., že dcéru vydedil. Povedal, že

keď ho dcéra nenavštevuje, že ho to mrzí a je mu to ľúto, ale musí ju vydediť. Tiež povedal, že pokiaľ by
dcéra za ním prišla a hlásila sa k nemu, tak by išiel k notárovi a vydedenie by zrušil. Nemá vedomosť
o tom, že by sa navrhovateľka snažila skontaktovať s A. O., alebo by javila oňho záujem. Podľa neho
od kedy sa A. O. odsťahoval ku svojej sestre, tak o neho dcéra nemala záujem, keby ho aj navštívila,
tak svedkovi to nepovedal. Svedok v tom čase pracoval ako policajt a A. O., keď prišiel za ním, tak sa

ho pýtal, že čo má robiť, že oni - jeho manželka s dcérou naňho volajú policajtov, že ich napáda a že
to nie je pravda. Svedok mu vtedy povedal, že mu nevie poradiť, lebo je to ťažké, keď dvaja svedčia
proti jednému. To, čo uvádzal o pánovi O., s týmto sa stretávali počas dlhej doby, takže aj ohľadne jeho
trápenia mu tento rozprával počas dlhšej doby. Bolo to od obdobia, keď sa začal rozvádzať až do kým
neušiel k sestre a toto ho trápilo až do r. 2006, keď ochorel. Keď A. O. v roku 2006 ochorel a chodieval

na onkológiu, do jeho smrti sa stretli už len asi dva krát. Pri týchto stretnutiach sa nerozprávali o jeho
žiadnych rodinných veciach. Nevie o tom ani od svojich známych alebo od rodiny A. O., že by sa s ním
jeho dcéra v tomto období stretla. A. F. pozná, nevie však, že by bola priateľkou p. A. O..

Zo spisu Okresného súdu v Senici č.k. 12C 10/93 súd zistil, že na základe návrhu V. O. zo dňa

XX.X.XXXX začalo konanie o rozvod manželstva s A. O.. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom zo dňa
28.4.1993, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.6.1992. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla
ako dôvody rozvodu finančnú podporu A. O. voči synovi O. O. bez súhlasu manželky a rozpory, ktoré
z toho vznikli. Vo svojej výpovedi V. O. uviedla, že syn jej robí zle, nevhodne sa ku nej správa. vyhráža
sa jej fyzickým napadnutím a myslí si, že navádza manžela proti nej. Neuviedla nič o zlom správaní sa

k nej zo strany A. O.. A. O. s návrhom na rozvod nesúhlasil, uviedol, že s manželkou chce naďalej žiť,
pretože ju má rád. V konaní účastníci a svedkovia rozprávali o zlom správaní sa a o zlých vzťahoch
navrhovateľky a jej syna O. O..

Zo spisu Okresného súdu v Senici č.k. 5C 254/93 súd zistil, že dňa 14.7.1993 podala V. O. návrh na

vysporiadanie BSM s A. O.. Konanie skončilo dňa 26.2.1997 uznesením Krajského súd v Bratislave
o schválení zmieru o vyporiadaní majetku účastníkov. V konaní účastníci a svedkovia nerozprávali o
zlom správaní sa A. Mišíka k V. O.. Na základe zmieru účastníkov sa vlastníkom domu na N. ulici v Z.a ďalších vecí stal navrhovateľ, svojej bývalej manželke mal vyplatiť X.XXX.XXX Sk ako protihodnotu
nadobudnutého majetku.

Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 7Er 1012/98 bolo zistené, že dňa 19.11.1998 A. O. podal návrh
navykonanieexekúcie-vyprataniedomunaN.ul.XXvZ..Exekučnékonaniebolozastavenéuznesením
zo dňa 29.2.1998 z dôvodu neexistencie exekučného titulu na vypratanie nehnuteľnosti.

Z notárskej zápisnice č.k. N 778/96, Nz 530/96 spísanej na notárskom úrade notárom JUDr. Jozefom

Kremlom dňa 5.8.1996 v Skalici súd zistil, že notár JUDr. Jozef Kreml uvedeného dňa spísal notársku
zápisnicu - listinu o vydedení, ktorou A. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., N. XXXX/XX v zmysle § 496a
ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka vydeďuje svoju dcéru M. B., rod. O. nar. v roku XXXX, bytom
C., a to z dôvodu, že od septembra, prípadne októbra XXXX, kedy došlo k vážnemu nedorozumeniu
medzi ním a jeho manželkou, sa s ním dcéra prestala absolútne stýkať, dokonca sa s ním ani nezdraví,
pri akomkoľvek jeho sviatku, rôznom výročí nepovažuje za potrebné sa s ním stretnúť a zablahoželať

mu a nespráva sa k nemu ako ku svojmu otcovi a podľa jej vyjadrenia je pre ňu cudzí človek. Zároveň
A. O. v zmysle § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka vydeďuje svojich vnukov t.j. deti M. B., rod. O..

Z notárskej zápisnice č. k. N 779/96, Nz 531/96 spísanej na notárskom úrade notárom JUDr. Jozefom
Kremlom dňa 5.8.1996 v Skalici súd zistil, že notár JUDr. Jozef Kreml uvedeného dňa spísal notársku

zápisnicu - závet, ktorou A. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., N. XXXX/XX, pre prípad svojej smrti celý
svoj majetok hnuteľný tak i nehnuteľný, kdekoľvek sa nachádzajúci, ktorý bude v čase jeho smrti jeho
vlastníctvom, odkazuje ustanovenému závetnému dedičovi O. O., svojmu synovi ako dedičovi jedinému
a výlučnému.

Z notárskej zápisnice č.k. N 446/2006, Nz 39043/2006 spísanej na notárskom úrade notárom JUDr.
Jozefom Kremlom dňa 6.10.2006 v Skalici súd zistil, že notár JUDr. Jozef Kreml uvedeného dňa spísal
notársku zápisnicu - závet, ktorou Pavel O., nar. XX.X.XXXX, bytom C., C. XXXX/XX, zrušil v celom
rozsahu závet zo dňa 5.8.1996 a pre prípad svojej smrti zriaďuje nový závet tak, že celý svoj majetok ako
hnuteľný tak i nehnuteľný, kdekoľvek sa nachádzajúci, ktorý bude v čase jeho smrti jeho vlastníctvom

odkazuje závetnému dedičovi O. O., svojmu synovi ako dedičovi jedinému a výlučnému v celosti. V
prípade, že by ho jeho syn predumrel, ustanovuje náhradného dediča F. O., svojho vnuka v celosti.
Zároveň uviedol, aby bola listina o vydedení zo dňa 5.8.1996 v plnom rozsahu rešpektovaná.

ZvýpisuzObchodnéhoregistraOkresnéhosúduTrnavaodd.Sro,vl.č.2390/Tsúdzistil,ževspoločnosti

Z., s.r.o. so sídlom N. XX, C., bol do X.XX.XXXX spoločníkom A. O., ktorý vlastnil v spoločnosti 50%
obchodný podiel. Uvedeného dňa tento obchodný podiel prevzal odporca, ktorý sa stal vlastníkom 100%
obchodného podielu v spoločnosti.

Navrhovateľka predložila súdu kópiu oznámenia Okresnej prokuratúry v Senici V. O. zo dňa X.X.XXXX

o tom, že jej oznámenie dal okresný prokurátor Dr. O. S. preveriť vyšetrovateľovi Okresnej prokuratúry
v Senici v lehote do 5.5.1993. Ďalej navrhovateľka súdu predložila kópiu lekárskej správy D. Z. zo dňa
XX.X.XXXX, v ktorom je uvedené, že V. O. sa dňa 14.5.1993 dostavila na lekárske ošetrenie, pričom
uviedla, že ju manžel v tento deň o XX,XX hod. chytil a hodil na schody 2x. V lekárskej správe je popis
podliatin na viacerých častiach tela V. O.. Navrhovateľka tiež predložila súdu kópie vyrozumení OO PZ

Skalica zo dňa 20.6.1993 a zo dňa 30.6.1993 o vykonaných opatreniach adresovaných V. O., z ktorých
vyplýva, že priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorý oznámila V. O. OO PZ v Z., bol zaslaný
na prejednanie Obvodnému úradu v Skalici. V kópiách predvolaní navrhovateľky a V. O., ktoré súdu
predložila navrhovateľka, je uvedený termín 28.7.1993 o 9,30 hod., na ktorý boli navrhovateľka a V.
O. predvolané Obvodným úradom v Skalici v priestupkovej veci A. O. a O. O. podľa § 49/1/d zákona

č. 372/1990 Zb. V kópii lekárskej správy O.. Z. Z. zo dňa XX.X.XXXX, predloženej navrhovateľkou, je
uvedené, že na žiadosť pacientky V. O. sa vydáva uvedené lekárske potvrdenie o tom, že 25.8.1996
mala byť V. O. dobitá bývalým manželom a v správe je uvedený rozsah hematómov na tele V. O.. Do
spisu neboli založené rozhodnutia o určení viny A. O. za spôsobenie uvedených zranení.
Navrhovateľka predložila súdu kópiu fotografie, na ktorej uviedla, že ide o fotografiu z augusta 1992 a

označila číslom 1 poručiteľa a číslom 2 seba. Vo vyjadreniach k výpovediam svedkov R. T., V. T., D.
O., I. O. a A. H. navrhovateľka poukázala na nezrovnalosti v ich výpovediach a tiež na vzťah svedkov
k odporcovi. Navrhovateľka súdu predložila listy jej matky V. O. zo dňa XX.X.XXXX a zo dňa X.X.XXXX
adresované A. O., ktoré sa týkajú vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode ato medzi A. O. a V. O.. F. kópie dokumentov predložené navrhovateľkou: kópia listu súdneho exekútora
M.. V. N. zo dňa 21.10.1998 vo veci dobrovoľného uvoľnenia nehnuteľnosti neoprávnene užívanej
adresovanej V. O., kópia listu A. O. zo dňa X.X.XXXX adresovaného V. O., kópia uznesenia Okresného

súdu v Senici č.k. 7Er 1012/98, EX 47/98 zo dňa 29.12.1998 o zastavení exekúcie sa týkajú vyporiadania
BSM po rozvode manželov V. Mišíkovej a A. O..

Odporca predložil súdu kópiu žiadosti A. O. zo dňa XX.XX.XXXX o doprovod hliadky O. Z. pri vstupe do
domu na N. XX, Skalica z dôvodu, že v dome sú jeho veci, ku ktorým mu V. O. bráni v prístupe a má

obavu z jeho napadnutia zo strany manželky V. O.. V kópii výsledku doprovodu zo dňa XX.XX.XXXX
podpísaného A. O. a dvomi príslušníkmi O. polície Z., predloženej súdu odporcom, je popísaný postup
pri sprievode A. O. príslušníkmi O. polície v Z. pri vstupe do domu na vyššie uvedenej adrese a do
jednotlivých miestností domu za účelom kontroly svojich vecí a obhliadky vadného kúrenia. K uvedeným
dokumentom sa navrhovateľka vyjadrila tak, že je zarážajúce, že žiadosť o doprovod ako aj výsledok
doprovodu boli napísané rovnakým štýlom a rovnakým písmom - teda rovnakou osobou a tiež na

rovnakom kopírovacom stroji, vlastnoručný podpis A. O. je na každom doklade iný. Podľa navrhovateľky
údaje napísané v žiadosti o doprovod nie sú pravdivé, nakoľko matka V. O. nezadržovala A. O. od
roku 1992 žiadne veci, v tej dobe žili každý sám na svojom poschodí. Odporca bol policajtom a cieľom
„výpravy“ s políciou bolo zastrašenie matky V. O., aby sa pratala z domu bez finančného vysporiadania.

Z uvedených dôkazov súd považoval za preukázané tieto skutočnosti : Navrhovateľka a odporca sú
súrodenci. Ich otec A. O. dňa X.X.XXXX spísal notársku zápisnicu č. k. N XXX/XX, Nz 530/96, spísanú
notárom JUDr. Jozefom Kremlom, ktorou vydedil v zmysle § 496a ods. 1, písm. b/ Občianskeho
zákonníkasvojudcéruM.Grabcovú,rod.O.,nar.vrokuXXXX,bytomC.,atozdôvodu,žeodseptembra,
prípadne októbra XXXX, kedy došlo k vážnemu nedorozumeniu medzi ním a jeho manželkou sa s ním

dcéra prestala absolútne stýkať, dokonca sa s ním ani nezdravila, pri akomkoľvek jeho sviatku, rôznom
výročí nepovažuje za potrebné sa s ním stretnúť a zablahoželať mu a nespráva sa ku nemu ako ku
svojmu otcovi a podľa jej vyjadrenia je pre ňu cudzí človek. R. A. O. v zmysle § 469a ods. 2 Občianskeho
zákonníka vydedil aj svojich vnukov, t. j. deti M. B., rod. O.. R. následne notárskou zápisnicou č. k. N
779/96, Nz 531/96 spísanej na notárskom úrade notárom JUDr. Jozefom Kremlom dňa 5.8.1996 v Z. A.

O. spísal závet, ktorým pre prípad svojej smrti celý svoj majetok hnuteľný tak i nehnuteľný, kdekoľvek
sa nachádzajúci, ktorý bude v čase jeho smrti jeho vlastníctvom, odkazuje ustanovenému závetnému
dedičovi O. O., svojmu synovi ako dedičovi jedinému a výlučnému. Tento závet A. O. upresnil notárskou
zápisnicou č. k. N 446/2006, Nz 39043/2006 spísanej na notárskom úrade notárom JUDr. Jozefom
Kremlom dňa 6.10.2006, keď zrušil v celom rozsahu závet zo dňa 5.8.1996, a pre prípad svojej smrti celý

svojmajetokakohnuteľnýtakinehnuteľný,kdekoľveksanachádzajúci,ktorýbudevčasejehosmrtijeho
vlastníctvom odkazuje závetnému dedičovi O. O., svojmu synovi ako dedičovi jedinému a výlučnému v
celosti. V prípade, že by ho jeho syn predumrel, ustanovuje náhradného dediča F. O., svojho vnuka v
celosti. Zároveň uviedol, aby bola listina o vydedení zo dňa 5.8.1996 v plnom rozsahu rešpektovaná.
Spísaniu listiny o vydedení predchádzal rozvod manželstva A. O. s jeho manželkou V. O., ktorí boli

rozsudkom Okresného súdu v Senici č. k. 12C 10/93 zo dňa 28.4.1993 rozvedené, rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 24.6.1992. A. O. bol proti rozvodu manželstva. Následne v konaní Okresného
súdu v Senici č. k. 5C 254/93 bolo vysporiadané ich bezpodielové vlastníctvo manželov, keď v rámci
odvolacieho konania Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 16 Co 251,252/96-131 zo dňa 26.2.1997
schválil zmier o ich vysporiadaní.

Pavol O. so svojou manželkou V. O. bývali v roku XXXX v spoločnom rodinnom dome na N. ulici č.
XX v Z. na prízemí domu, na poschodí v samostatnom byte býval odporca spolu so svojou manželkou.
Vzťahy medzi A. O. a jeho manželkou sa začali zhoršovať z dôvodu ich finančných a majetkových
nezhôd, keď manželka A. O. nesúhlasila s tým, že A. O. preferuje syna O. O. - odporcu pred ich
dcérou M. B. - navrhovateľkou. V. O. preferovala dcéru pred synom. Od septembra - októbra roku XXXX

sa navrhovateľka nestretávala so svojím otcom A. O., negratulovala mu k jeho sviatkom, nedovolila
stretnutie A. O. ani s jej deťmi, v dôsledku čoho bol A. O. nešťastný a stretávanie sa s dcérou mu veľmi
chýbalo. H. stav bol najmenej do dňa X.X.XXXX, keď A. O. spísal závet. Z domu na N. ulici sa A. O. v
dôsledku zlých vzťahov s bývalou manželkou odsťahoval koncom roku XXXX, najskôr býval u rodičov
manželky odporcu, potom u sestry V. T., neskôr nadviazal známosť s inou ženou s ktorou býval od roku

1999 až do svojej smrti v roku 2007 v byte v C..

Podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ako poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia

obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa § 476 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou,
alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice V každom
závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako
aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá

dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V danom prípade je jedná o určovaciu žalobu, preto bol súd povinný ako prvé skúmať, či existuje
naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka je
dcérou poručiteľa A. O.. Preto v zmysle § 473 ods. 1 O.Z. by bola dedičkou poručiteľa, t.j. nadobudla by
zákonný podiel na majetku poručiteľa v prípade, že by neexistovala listina o jej vydedení, resp. táto listina

by bola neplatná. Súd je preto názoru, že táto skutočnosť dostatočne odôvodňuje existenciu naliehavého
právneho záujmu navrhovateľky na podanie tejto žaloby v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.

Pri skúmaní platnosti vydedenia spísaného neb. A. O. dňa X.X.XXXX súd bol povinný skúmať, či
listina o vydedení spĺňa po formálnej stránke podmienky zákona v zmysle § 476 O.Z. S. je spísané

vo forme notárskej zápisnice, je v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bolo podpísané, listinu o
vydedení podpísal poručiteľ A. O., takže vydedenie obsahuje zákonom požadované náležitosti, a preto
tieto skutočnosti nemôžu byť dôvodom neplatnosti vydedenia. Rovnako vydedenie spĺňa aj všeobecné
požiadavky pre právny úkon v zmysle § 34 a nasl. O.Z. nakoľko je zrejmé, že poručiteľ prejavil vôľu
vydediť navrhovateľku s čím súvisí aj jeho ďalší právny úkon - závet, ktorým za svojho výlučného dediča

O. O. ( § 37 O.Z. ). Vydedenie ako právny úkon obsahuje aj dôvod vydedenia v zmysle § 469a ods. 3
O.Z. keď poručiteľ vydeďuje svoju dcéru M. B., rod. O. nar. v roku XXXX, bytom C. ( osoba vydedeného
potomka je určená tak, že ju nie je možné zameniť s inou osobou ), a to z dôvodu, že od septembra,
prípadne októbra XXXX, kedy došlo k vážnemu nedorozumeniu medzi ním a jeho manželkou, sa s ním
dcéra prestala absolútne stýkať, dokonca sa s ním ani nezdraví, pri akomkoľvek jeho sviatku, rôznom

výročí nepovažuje za potrebné sa s ním stretnúť a zablahoželať mu a nespráva sa k nemu ako ku svojmu
otcovi a podľa jej vyjadrenia je pre ňu cudzí človek.

V ďalšom postupe súd skúmal či dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení spĺňajú zákonné

znaky na vydedenie vyžadované a uvedené v § 469a ods. 1 O.Z. Súd je názoru, že pokiaľ by sa
dedič správal voči poručiteľovi tak, ako je to uvedené v listine o vydedení, zo dňa 5.8.1996, sú tým
splnené dôvody uvedené v § 469a ods. 1 písm. b) O.s.p. Súd je názoru, že pokiaľ by od septembra,
prípadne októbra 1992, kedy došlo k vážnemu nedorozumeniu medzi A. O. a jeho manželkou sa s ním
dcéra - navrhovateľka prestala absolútne stýkať, dokonca by sa s ním ani nezdravila, a pri akomkoľvek

jeho sviatku, rôznom výročí by nepovažovala za potrebné sa s ním stretnúť a zablahoželať mu a
nesprávala by sa ku nemu ako ku svojmu otcovi a vyjadrovala by sa že poručiteľ je pre ňu cudzí človek,
takéto správanie je možné jednoznačne subsumovať pod skutočnosť, že potomok o poručiteľa trvaloneprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Takýto stav - dôvody vydedenia
musia existovať v čase spísania listiny o vydedení, t.j. v tomto prípade ku dňu 5.8.1996.
Pod trvalý opravdivý záujem je možné zahrnúť pravidelné a hlavne úprimné kontakty, osobné návštevy,

prípadne s ďalšími rodinnými príslušníkmi (napr. so svojimi deťmi), pravidelný úprimný telefonický, resp.
písomný kontakt, gratulácie k osobným a iným sviatkom, a vyhnutie sa výrokom, z ktorých vyplynie pre
poručiteľa skutočnosť, že poručiteľ je pre dediča cudzí človek. Sú to bežné prejavy rodinnej náklonnosti,
spolupatričnosti, lásky, komunikácie a úcty, nie je to nič výnimočné, ale skôr medzi rodičom a potomkom
samozrejmé.

Navrhovateľka bola povinná preukázať v zmysle povinnosti unesenia dôkazného bremena v konaní, že
sa so svojim otcom A. O. od obdobia september - október XXXX do spísania závetu X.X.XXXX stýkala
- stretávala, že ho zdravila, že pri otcovom sviatku, rôznom výročí sa s ním stretávala a zablahoželala
mu a že sa k nemu správala ako ku svojmu otcovi a že jej otec nie je pre ňu cudzí človek.

V určitých prípadoch ale nemusí byť vyžadované stretávanie sa potomka s poručiteľom, a to v prípade
ak by poručiteľ nemal záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. H.
skutočnosť je však navrhovateľka povinná preukázať v zmysle povinnosti unesenia dôkazného bremena
v konaní.

Z vykonaného dokazovania súd zistil a chronologicky uvádza skutočnosti, ktoré sa týkajú života
poručiteľa A. O. a jeho rodiny.
V roku XXXX býva poručiteľ A. O. so svojou manželkou V. O. a dcérou - navrhovateľkou v byte na
prízemí rodinného domu v Z., N. ulica č.XX. P. so svojou vtedajšou manželkou D. O. býval v byte na

poschodí tohto rodinného domu.
W. XX.X.XXXX navrhovateľka uzatvorila manželstvo s F. B. a po svadbe začali bývať na prízemí
uvedeného rodinného domu.
V júli XXXX sa odporca spolu s manželkou odsťahoval z rodinného domu v Z., N. ulica č.XX do C. do
rodinného domu rodičov jeho manželky.

Dňa X.X.XXXX sa navrhovateľke narodila dcéra V. B., vnučka poručiteľa. A. sa zúčastňuje krstín vnučky
v júli - auguste 1992.
Vseptembri-októbri1992sazrodinnéhodomuodsťahovalmanželnavrhovateľky,adodomudochádzal
za manželkou a dcérou na návštevy.
Od Augusta - septembra 1992 A. O. býva na poschodí v uvedenom rodinnom dome.

A. O. podniká na základe živnostenského listu od X.X.XXXX do 7.1.2003.
Koncom roka 1992 sa z rodinného domu v Z., N. ulica č.XX A. O. odsťahoval, do bytu ku svojej sestre
V. T., v dome ostáva bývať navrhovateľka a jej matka.
Dňa XX.X.XXXX V. O., rod. N., manželka A. O. podáva návrh na rozvod, A. O. s rozvodom nesúhlasil.
Manželstvo rozvedené dňa 28.4.1993.

Navrhovateľka sa z rodinného domu v Z. odsťahovala do Hodonína, kde býva s dcérou a manželom v
kúpenom byte, v dome v Z. zostáva bývať V. O..
Dňa 14.12.1993 bývalá manželka A. O. podáva návrh na vyporiadanie N..
Dňa 22.4.1996 bývalá manželka A. O. podáva odvolanie voči rozsudku o vyporiadaní N..
Dňa 29.4.1996 odvolanie V. O. doručené A. O..

Dňa 5.8.1996 poručiteľ A. O. spisuje listinu o vydedení navrhovateľky a závet.
Dňa 19.8.1996 A. O. a odporca zakladajú spoločnosť Z., s.r.o. so sídlom C., N. XX, obchodný podiel
každého spoločníka bol XX.XXX Sk.
Koncom ruku 1996 si poručiteľ kúpil byt v C. na C. XX a začal tam bývať.
Dňa 15.10.1997 ukončené konanie o vyporiadanie BSM A. O. V. O..

Dňa 19.11.1998 podal A. O. návrh na vykonanie exekúcie - vypratanie V. O. z domu v Z..
Od roku 1999 A. O. býva v byte v C. s priateľkou I. O..
Dňa 14.6.2007 A. O. zomrel na rakovinu.
V. O. zomrela asi rok po smrti A. O..

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v rodine rodičov navrhovateľky a odporcu boli najmenej
od začiatku roku XXXX zlé vzťahy medzi rodičmi A. O. a V. O.. Členovia rodiny mali medzi seboukomplikované vzťahy z dôvodu sporov o majetok. A. O. sa zastával odporca, V. O. sa zastávala
navrhovateľka.
Súd skúmal, či navrhovateľka ako potomok poručiteľa mala reálnu možnosť o poručiteľa prejavovať

ozajstný záujem, či poručiteľ mal záujem sa s navrhovateľkou stretávať a udržiavať s ňou príbuzenské
vzťahy. Pre posúdenie, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu treba považovať za významný
vzťah medzi poručiteľom a potomkom, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a
nielen predstieraného, formálneho vzťahu. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť
z rozličných vonkajších prejavov. Pritom nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať

takýto záujem o poručiteľa, taktiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, či zo strany potomka nejde
o zavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu.

Navrhovateľka tvrdila, že otec s ňou prestal komunikovať po rozvode s jeho matkou v roku 1993. Bol s
ňou ochotný komunikovať len v prípade, že navrhovateľka nebude komunikovať s matkou. Navrhovateľa
urobila niekoľko pokusov na zlepšenie vzťahov s otcom, ale ten to vždy odmietol. Navrhovateľka čakala

na akýkoľvek dôvod, aby mu preukázala, že jej na ňom záleží. Navrhovateľka stála na strane matky a
to bol zrejme dôvod, že ju otec vydedil. Navrhovateľka uviedla, že stretávala otca počas jej návštev v
dome na N. XX, v Z., keď otec prišiel do domu pracovať. V roku XXXX, resp. XXXX mu mala pomáhať,
keď plakal a bolo mu špatne. Keď v roku 1994 chcela otcovi zagratulovať k narodeninám, dala mu kvety
a otec jej ich hodil do tváre. Keď mu chcela gratulovať v roku 1995, nechala mu kvety v dome pred

dverami do bytu, a otec tie kvety zaniesol pred byt matky. V druhej výpovedi navrhovateľka uviedla, že
pri gratulácii otcovi k narodeninám v roku 1994 jej tento kvety hneď vrátil a povedal jej že ich nemôže
prijať a zamkol sa v byte na poschodí, čo je podstatná odlišnosť vo výpovedi, čo je prejavom účelovosti
výpovedenavrhovateľky.Vroku1996a1997otcovinegratulovala,nakoľkomalsjehomatkouzlévzťahy.
Skutočnostiktorénavrhovateľkatvrdilaostretávanísasotcomaogratuláciáchnanarodeninynepotvrdili

vo svojich výpovediach žiadni svedkovia. Jedine svedok L.. F. B. - manžel navrhovateľky uviedol, že
bol prítomný pri konflikte medzi A. O. a V. O. a navrhovateľkou. Keď sa vtedy zastal navrhovateľky a V.
O., Pavel Mišík ho neskôr požiadal, aby u nich nebýval. A. iných konfliktoch prítomný nebol, vie o nich
len z počutia od manželky a V. O.. Podľa jeho názor boli následne vzťahy medzi A. O. a V. O. solídne,
keď ich videl rozprávať sa. Ich dcéra V. sa s A. O. asi 5 krát stretla, nakoľko do domu v Z. chodila na

návštevy s nimi, k poručiteľovi však nemala žiadny vzťah. Rovnako uviedol že mu manželka povedala
o gratulácii otcovi k narodeninám v roku 1994, o hodení kytice do jej tváre však nehovoril nič, čo je
podľa názoru súdu závažná udalosť, o ktorej by mu jeho manželka určite povedala. Jeho výpoveď je
potrebnévyhodnocovaťtak,žejeovplyvnenájednakblízkymvzťahomknavrhovateľkeatiežtým,žemal
k dispozícii pred pojednávaním zápisnice z pojednávaní v tomto konaní, čo je zo strany navrhovateľky

priame ovplyvňovanie svedka a spochybňuje hodnovernosť konania navrhovateľky v tomto súdnom
spore.

Ostatní svedkovia V. T., R. T., I. O., D. O. a A. H. potvrdili ( vo výpovediach časti zvýraznené ), že A. O.
bol nešťastný z toho, že sa nemohol stretávať s navrhovateľkou, že tá o neho nemala záujem a nemohol

sa stretávať so svojou vnučkou V. B. ( pritom sa nejedná len o stretávanie sa v zmysle náhodnej fyzickej
prítomnostidvochosôbvtomistomčasenatomistommieste,aleokomunikáciusúvisiacusostretnutím,
prípadne dohovorenie si stretnutia ). A., že sa kvôli tomu trápil, bol nešťastný a plakával. Taktiež z ich
výpovedí vyplynulo, že keď A. O. požiadal syna O. O. aby sa telefonicky skontaktoval s navrhovateľkou,
táto O. Mišíkovi povedala, že nemá otca, ani brata. G. navrhovateľku stretol na ulici, táto ho obišla, robila

sa že ho nepozná. Takéto vzťahy navrhovateľky k otcovi boli preukázané za obdobie od roku XXXX ( po
krstinách V. O., nar. X.X.XXXX, takže zrejme v júli - auguste XXXX ), do spísania listiny o vydedení v
roku XXXX, ale aj následne sa nič nezmenilo až do smrti A. O. v roku 2007.
To, že A. O. od roku 1992 žialil za navrhovateľkou a jej dcérou V. a chcel sa s nimi stretnúť a stretávať, a
bol by rád keby mu prišla navrhovateľka pogratulovať k narodeninám a iným výročiam, prišla ho navštíviť

na Vianoce, odporuje tvrdeniu navrhovateľky, že A. O. stretnutia s ňou odmietal, resp. že stretnutia
a komunikáciu s ňou podmieňoval zmenou jej správania sa k matke. Z uvedeného vyplýva, že otec
navrhovateľky Pavol O. sa jednoznačne chcel s navrhovateľkou stretávať, k vôli tomu sa trápil a dokonca
aj plakával. Je preto zrejmé, že by sa bol rád stretol s navrhovateľkou aj pri príležitosti jeho narodenín
a sviatkov ( výročí ), keď očakával, že mu aspoň zatelefonuje. A. by sa otec navrhovateľky odmietal s

navrhovateľkou stretávať, resp. stretávanie sa s navrhovateľkou by niečím podmieňoval, určite by kvôli
takejto situácii neplakával, nežialil a netrápil sa.Súd v konaní skúmal, aký bol vzťah medzi navrhovateľkou a jej otcom, či tento vzťah mal charakter
skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho vzťahu. Z vykonaného dokazovanie
je súd názoru, že vzťah navrhovateľky k otcovi A. O. bol narušený z dôvodu nezhôd v rodine

kvôli odlišným záujmom navrhovateľky na rozdelení majetku jej rodičov. Navrhovateľka sa s otcom
nestretávala, chovala sa k nemu urážlivo, na ulici ho nezdravila, tvárila sa že ho nevidí, pri sviatku, resp.
výročí otca mu nechodila zablahoželať. Toto jej správanie sa dá vyhodnotiť ako správanie sa k cudziemu
človekovi, čomu zodpovedá jej výrok že nemá otca a ani brata, skladanie telefónov bez rozhovoru.
Takéto vzťahy boli vyvolané navrhovateľkou voči otcovi, navrhovateľka nepreukázala že by vzťahy

takejto závažnosti vyvolal voči nej sám jej otec.
Súd je názoru, že navrhovateľka nemala k otcovi žiadny vzťah a ani sa zo vzťahov k otcovi netrápila.
Pokiaľ by ju vzájomné vzťahy s otcom trápili, určite by sa s tým zdôverila aspoň svojmu manželovi,
požiadala by ho o radu, resp. o pomoc za účelom vzťahy s otcom urovnať a vysvetliť si ich ( jej
manžel uviedol, že s A. Mišíkom mal korektné vzťahy s jej otcom, takže jej mohol byť v tomto smere
nápomocný ). A. by navrhovateľku vzťahy s otcom trápili, určite by oslovila iného člena ich rodiny, aby jej

pomohol vzťahy zlepšiť. Navrhovateľka sa dlhodobo nestretávala ani s otcovou sestrou V. T., ktorá A. O.
pomáhala. Navrhovateľka sa v konaní snažila preukázať úprimný vzťah k otcovi, Tento vzťah bol podľa
názoru súdu predstieraný. O jej vzťahu k otcovi svedčí aj to, že uviedla že nevedela o tom, že jej otec je
ťažko a smrteľne chorý, nikto jej to neoznámil. Otca nevidela asi od októbra r. 1998 a to až do jeho smrti.
Videla ho len niekedy, keď bol v aute, nešla za ním, resp. ho neoslovila a nerozprávali sa. Jej manžel

však uviedol, že navrhovateľka sa v roku 2006 dozvedela od známych alebo od jej matky, že Pavel O.
má rakovinu, rozprávali sa o tom, viackrát to aj riešili, či mu môže pomôcť, ale potom ho raz stretli ako
šoféruje auto, nevie, či to bolo v Z. a vyzeral úplne v poriadku, takže si mysleli, že to bola len nejaká fáma.
Takúto závažnú skutočnosť - smrteľnú chorobu si navrhovateľka neoverila ani u príbuzných, resp. ani u
samotného otca a to v dobe, keď majetkové vzťahy v rodine mali jej rodičia už od roku 1997 ukončené.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka ako dcéra A. O. od septembra 1992 do
5.8.1996 a taktiež aj v ďalšom období mala reálnu možnosť o svojho otca prejavovať ozajstný záujem,
nakoľko jej otec mal záujem sa s navrhovateľkou stretávať a udržiavať s ňou príbuzenské vzťahy. Z
dôvodu že sa s ním dcéra nestretávala, jej otec plakával, žialil za ňou a trápil sa.

Súd je názoru, že navrhovateľka dôkazmi nepreukázala svoje tvrdenia o tom že poručiteľ A. O. prestal
s navrhovateľkou komunikovať, resp. bol ochotný s ňou komunikovať len v prípade, že navrhovateľka
nebude komunikovať so svojou matkou. Nepreukázala, že urobila niekoľko pokusov na zlepšenie
vzťahov, a že poručiteľ ju vždy odmietol. Nepreukázala, že sa stávalo pravidlom, že ju poručiteľ slovne

napádal, a že by ju v roku 1993 pri návrhu na zrušenie rozvodového konania a taktiež jej matkou
fyzicky napadol. Nepreukázala, že slovné útoky pokračovali a vyrážky A. O. voči nej sa stupňovali.
Nepreukázala, že vtedy navrhovateľka začala mať strach z A. O.. Nepreukázala, že A. O. nikdy nemal
záujem ani o vnučku, ktorá sa narodila v roku XXXX. Nepreukázala, že týmto veľmi citovo strádala a
čakala na akýkoľvek dôvod, aby A. O. preukázala, že jej na ňom záleží. Navrhovateľka nepreukázala, že

stála na strane trpiacej matky a to bol pravdepodobne dôvod, že poručiteľ A. O. navrhovateľku vydedil.
Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že celú dobu chcela preukázať poručiteľovi svoj cit k nemu, ale
pretože sa zastala trpiacej matky, ktorá s poručiteľom viedla najskôr rozvodový a neskôr majetkový spor,
nedostala ani šancu to ukázať, dokonca časom mala z neho a z jeho vyhrážok strach.

T.j. navrhovateľka nepreukázala v konaní, že by sa s otcom - A. O. stretávala, že by ho zdravila, že
by mu zablahoželala v sviatku, resp. výročiu, že sa k nemu správala ako k svojmu otcovi, a že by sa
nevyjadrila, že A. O. je pre ňu cudzí človek. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že o poručiteľa trvalo
prejavovala opravdivý záujem, ktorý by mala ako potomok o poručiteľa prejavovať. Nepreukázala ani
to, že by jej otec odmietal takýto jej záujem.

T.j. navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v tomto konaní a nepreukázala svoje tvrdenia ktorými
argumentovala neplatnosť vydedenia. Žiadnu z týchto skutočností nepotvrdil ani jej manžel L.. F. B..

Naopak, svedkovia Anna T., R. T., I. O., D. O., A. H. objasnili správanie sa navrhovateľky k A. O. a

vzťah navrhovateľky k nemu. Títo svedkovia potvrdili nestretávanie sa navrhovateľky s A. O. a nezáujem
o neho. Výpovede týchto svedkov neboli v konaní spochybnené, sú hodnoverné a vzájomne súvisia
a korešpondujú aj časovo s rozvodovým konaním rodičov účastníkov a ich vyporiadaním BSM. V
uvedených súdnych konaniach len navrhovateľka uvádzala niektoré skutočnosti o zlých vzťahoch jejotca k nej, jej výpoveď nebola potvrdená ďalšími dôkazmi. Naopak, A. O. ešte aj v roku XXXX zotrval
na vydedení navrhovateľky, keď toto vydedenie mohol kedykoľvek zrušiť, pokiaľ by mal k tomu dôvod,
resp. pokiaľ by navrhovateľke jej správanie voči nemu do roku XXXX odpustil.

Na základe uvedeného súd nemohol konštatovať neplatnosť notárskej zápisnice - vydedenia, a preto
súd návrh navrhovateľky zamietol ako nepreukázaný. Navrhovateľka nenavrhla v konaní vykonať ďalšie
dôkazy a súd rozhodoval na základe všetkých dôkazov, ktoré účastníci navrhli.

Súd priznal odporcovi náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vo výške 1229,42 eur, ktoré
pozostávajú zo súdneho poplatku za dovolanie 66,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1163,42
eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z týchto úkonov právnej služby:
1.) prevzatie a príprava veci, prvá porada s klientom 45,51 eur, 2.) účasť na pojednávaní dňa 17.7.2008
45,51 eur, 3.) účasť na pojednávaní dňa 28.8.2008 45,51 eur, 4.) účasť na pojednávaní dňa 16.10.2008

45,51 eur; 4 x režijný paušál á 5,91 eur - spolu režijný paušál 23,64 eur; náhrada za stratu času za 12
začatých 1 hodín á 9,86 eur za každú začatú 1 hodinu cesty z O. do miesta sídla P. súdu Skalica a späť
do Malaciek (2 začaté 1 hodiny z Malaciek do Skalice a 2 začaté 1 hodiny späť zo Skalice do Malaciek
za každé pojednávanie) spolu strata času 23,64 eur,

6.) písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky zo dňa 8.1.2009 53,49
eur, 7.) účasť na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 7.4.2009 53,49 eur, 8.) písomné podanie na súd vo
veci samej - podanie dovolania zo dňa 13.5.2009 53,49 eur; 3 x režijný paušál á 6,95 eur - spolu režijný
paušál 20,85 eur; náhrada za stratu času na pojednávanie z Malaciek do miesta sídla Krajského súdu
v Trnave a späť do Malaciek za 6 začatých 1 hodín á 11,59 eur za každú začatú 1 hodinu (3 začaté 1

hodiny z Malaciek do Trnavy a 3 začaté 1 hodiny z Trnavy do Malaciek za každé pojednávanie) spolu
strata času 69,54 eur,

9.) účasť na pojednávaní dňa 20.3.2012 58,69 eur, 10.) účasť na pojednávaní dňa 26.6.2012 58,69 eur,
11.) účasť na pojednávaní dňa 25.9.2012 58,69 eur, 12.) účasť na pojednávaní dňa 4.12.2012 58,69 eur;

4 x režijný paušál á 7,63 eur - spolu režijný paušál 30,52 eur; náhrada za stratu času na pojednávanie z
Malaciek do miesta sídla Okresného súdu Skalica a späť do Malaciek za 16 začatých 1 hodín á 12,71
eur za začatú 1 hodinu ( 2 začaté 1 hodiny z Malaciek do Skalice a 2 začaté 1 hodiny zo Skalice do
Malaciek za každé pojednávanie) spolu strata času 203,36 eur,

13.) účasť na pojednávaní dňa 12.2.2013 60,07 eur, 1 x režijný paušál 7,81 eur, náhrada za stratu času
za 4 začaté 1 hodiny cesty z Malaciek do miesta sídla Okresného súdu Skalica a späť do Malaciek á
13,01 eur za každú začatú 1 hodinu ( 2 začaté 1 hodiny z Malaciek do Skalice a 2 začaté 1 hodiny zo
Skalice do Malaciek za každé pojednávanie).

Súd nepriznal odporcovi trovy právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX v sume
45,51 eur, nakoľko v čase tohto pojednávania nebol odporca zastúpený právnou zástupkyňou JUDr.
Vladimírou Hrebíkovou. Zo spisu vyplýva, že odporca jej udelil plnú moc na zastupovanie v tomto konaní
až plnomocenstvom zo dňa 7.7.2008. V súvislosti s uvedeným súd nepriznal odporcovi ani režijný paušál
v sume 5,91 eur spojený s úkonom právnej služby - účasťou JUDr. Vladimíri Hrebíkovej na pojednávaní

dňa 19.6.2008, ktorý neurobila. Rovnako súd odporcovi nepriznal náhradu za stratu času za 4 začaté
1 hodiny strávené cestou jeho právnej zástupkyne na pojednávanie dňa 19.6.2008 v sume 39,44 eur,
nakoľko právna zástupkyňa sa nezúčastnila pojednávania dňa 19.6.2008.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovaťoznačenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)