Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 7, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204386
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7814204386.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a členov senátu
JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Dany Bystrianskej exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. so
sídlom v Bratislave na Pribinovej ulici 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o.,
Advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave na Pribinovej ulici 25 proti povinným X/ I. B., V..
XX.XX.XXXX, P. H. Y. XX, X/ B. L., V.. XX.XX.XXXX, P. J.. I. XX, Y., X/ R. B., V.. XX.XX.XXXX, P. T. XXX

D. X/ O. B., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XX, v konaní o vymoženie 593,10 eur s prísl., o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava č.k. 12Er 411/2014-26 zo dňa 08.01.2015 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Súd uznesením č.k. 12Er/411/2014-55 zo dňa 18.03.2019 rozhodol o pokračovaní v konaní s
povinnými 1/. I. B., V.. XX.XX.XXXX, P. H. Y. XX, X/ B. L., V.. XX.XX.XXXX, P. J.. I. XX, Y.S., X/ R.

B., V.. XX.XX.XXXX, P. T. XXX D. X/ O. B., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XX, nakoľko poručiteľ (povinný)
dňa 19.02.2015 zomrel a v zmysle Osvedčenia o dedičstve č. k. 2D/39/2015 zo dňa 23.11.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2015 sa dedičmi po poručiteľovi stali právni nástupcovia povinného
uvedení v záhlaví tohto uznesenia.

3. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal

voči povinnému vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 10191/11 zo dňa 29.03.2012.

4. Súd mal preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 25.05.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej
bol povinnému poskytnutý úver vo výške 300,- eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému spolu

s príslušným poplatkom vo výške 264,- eur v 12 mesačných splátkach.

5. Následne súd citoval ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok),
ust. § 52 ods. 1 až 4 §, 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol,

že podľa citovaných ustanovení je zmluva o úvere zo dňa 25.05.2010 zmluvou spotrebiteľskou podľa
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že rozhodcovský súd založil svoju príslušnosťna rozhodovanie vo veci na základe podania žaloby oprávneným na rozhodcovský súd a na základe
čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere a v ktorom sa
nachádza rozhodcovská doložka, ktorú vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

(§ 53 Občianskeho zákonníka). Podľa tejto doložky sa strany dohodli na riešení vzájomných sporov
pred rozhodcovským súdom. S poukazom na ust. § 53 ods. 1 OZ posúdil rozhodcovskú doložku ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom v
súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s.
p.) a neúplného zistenia skutkového stavu veci, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvej inštancie, že prekročil rámec svojej

preskúmavacej činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44
ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný
súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu,
v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí

podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávnepredpokladyexekučnéhotitulu,tedajehodovolenosť,možnosťasúladsdobrýmimravmi.
Exekučný súd sa však musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné
ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou
pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne

nemožnému,právomnedovolenémualebokniečomu,čojevrozporesdobrýmimravmi.Spoukazomna
Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení
právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu
takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým
rozhodnutím však súd prvej inštancie zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho

pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil
konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom
a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných
práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v konkrétnom prípade neúplné zistenie

skutkového stavu veci súdom prvej inštancie, ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. V rámci všeobecných obchodných podmienok je
dohodnutá aj rozhodcovská doložka a tieto (VOP) sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie

vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad
rámec zákonných ustanovení.

7. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379,
§ 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,Bratislava, sp. zn. SR 10191/11 zo dňa 29.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2012 a
vykonateľnosť dňa 26.04.2012, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 593,10 eur,
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 457,- eur od 19.10.2011 do zaplatenia,

zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 457,- eur od 19.10.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 199,72 eur.

12. Zo zmluvy o úvere č. 618300713 zo dňa 25.05.2010 uzavretej medzi oprávneným a povinným
vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 300,- eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť

oprávnenému spolu s príslušným poplatkom t.j. celkom vo výške 564,- eur v 12 mesačných splátkach
po 47,- eur.

13. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného

súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.c/ a d/ a § 39 ods.

4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné

podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi.

14.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012
zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j.
vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),

na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa

tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ V
tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

16. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

17. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.19. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

20.Odvolacísúdsastotožňujesnázoromsúduprvejinštancie,podľaktoréhojezmluvaoúvereuzavretá
medzi oprávneným a povinným zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to je na daný právny
vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie preto v danom prípade
správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon
o spotrebiteľských úveroch.

21. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z
rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorej
sa všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto

rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

22. Vzhľadom na neexistenciu písomnej dohody zmluvných strán v zmluve o úvere o tom, že ich spory
vzniknuté z tejto zmluvy budú riešiť v rozhodcovskom konaní, nemal Stály rozhodcovský súd zriadený
Slovenskou rozhodcovskou a.s. Bratislava právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Rozhodcovský súd
môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade
s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy

majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č.
244/2002 Z. z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

23.Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo
k platnému uzavretiu dohody o rozhodcovskej doložke, preto nie je možné prihliadať na rozhodcovskú

doložku obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy uzavretej medzi účastníkmi.
Z tohto dôvodu nebol ani rozsudok rozhodcovského súdu spôsobilým exekučným titulom, na základe
ktorého možno nariadiť výkon exekúcie. Súd prvej inštancie správne zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia, preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

26. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému žiadne trovy nevznikli.

27. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom. (ust. § 429 ods. 1 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(ust. § 428 CSP)