Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/307/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110208274
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7110208274.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti W. P., nar. XX.XX.XXXX, a Q. P., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach,
detí rodičov: Ing. V. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v K. na C. ul. č. X, zastúpenej JUDr. Alexandrom
Fuchsom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej č. 20 a Ing. W. P., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúceho v K. na Š. C. č. XXX/X, zastúpeného JUDr. Janou Závodskou, advokátkou

Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Alžbetinej č. 3, v konaní o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 21P 72/2010-188 zo
dňa 13.06.2012 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre mal. W. nar. XX.X.XXXX a mal. Q. nar.
XX.X.XXXX a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletého W. do osobnej starostlivosti otca a
maloletú Q. do osobnej starostlivosti matky. Výživné pre rodičov neurčil a upravil styk rodičov s
maloletými deťmi tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletým W. každý druhý a štvrtý víkend
v mesiaci od piatku od 17.00 hod do nedele do 18.00 hod a otec je oprávnený stýkať sa s maloletou
Q. každý prvý a druhý víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod do nedele do 18.00 hod. Ďalej súd
určil, že matka bude mať maloleté deti u seba prvé dva júlové týždne a prvé dva augustové týždne,

otec bude mať maloleté deti u seba druhé dva júlové a druhé dva augustové týždne. Jarné, zimné a
jesenné prázdniny budú deti tráviť v párnom roku u otca a v nepárnom roku u matky, vianočné sviatky
od 24.12. od 19.00 hod do 26.12. do 17.00 hod bude maloletá Q. tráviť v párnom roku u otca a maloletý
W. v nepárnom roku u matky. Obaja rodičia sú povinní maloleté dieťa, ktoré im je zverené do osobnej
starostlivosti pripraviť na styk s druhým rodičom a odovzdať mu ho pred svojim bytom vždy ráno o
09.00 hod a po ukončení styku ho vrátiť pred bytom druhého rodiča o 18.00 hod. Vyslovil, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podala matka odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol, že
výživné neurčuje. Namietala, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že obe maloleté deti boli v
jej starostlivosti v období od 22.03.2010 do 17.11.2010, pričom otec prispieval na ich výživu približne

sumou 150 Eur mesačne. Uvedenú sumu považovala za neprimeranú, ktorou mal otec prispievať na
obe maloletí deti. Za primerané výživné považovala sumu 480 Eur mesačne, čiže by mal doplatiť sumu
330 Eur mesačne za uvedené obdobie. Poukázala na súdom zistený mesačný príjem otca vo výške 2
117,41 Eur netto. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu, že otec nie je povinný prispievať na výživu maloletej
Q., ktorá je v jej osobnej starostlivosti a to s poukázaním na rozdielnu výšku príjmov oboch rodičov.
Súčasne namietala, že otec pre maloletú nekupoval žiadne veci. Navrhla rozsudok v napadnutom výroku

o výživnom zmeniť a určiť, že otec je povinný zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 22.03.2010 do17.11.2010 za obe maloleté deti a od 18.11.2010 aj na maloletú Q., na ktorej výživu je otec povinný
prispievať sumou 150 Eur mesačne aj do budúcna.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozhodnúť v prospech maloletých detí.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že spoločnú domácnosť opustil na nátlak svojej manželky
a jej brata, avšak aj tak sa s maloletým deťmi pravidelne kontaktoval, uhrádzal im účty za telefón, trávil
s nimi sviatky a prázdniny a nakupoval im potrebné veci. Odo dňa 17.11.2010 je maloletý W. v jeho

osobnej starostlivosti, pretože ho matka poslala bývať k otcovi, pričom mu odmietla dať aj jeho osobné
veci. Uviedol, že maloletému musel zakúpiť športové potreby, pretože mu ich matka odmietla vydať.
Poukázal na skutočnosť, že odkedy je maloletý v jeho osobnej starostlivosti zlepšil sa mu prospech v
škole a taktiež jeho správanie. Zdôraznil, že matka sa návrhom zo dňa 25.03.2010 domáhala zverenia
oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti a otca žiadala zaviazať prispievať na výživu maloletého
W. vo výške 250 Eur mesačne a maloletú Q. vo výške 230 Eur mesačne. Uviedol, že jeho náklady na

bývanie sú vyššie ako náklady matky, nakoľko nebýva vo vlastnom, ale v prenajatom byte, za ktorý
musí platiť nájomné. Podotkol, že matka okrem trojizbového bytu vlastní aj garsónku v Košiciach, ktorú
dlhodobo prenajíma. Poukázal tiež na skutočnosť, že matka sa vzdala výhodnejšieho zamestnania,
pričom teraz je jej mesačný príjem približne o 150 Eur nižší ako u pôvodného zamestnávateľa. Namietal,
že súd nesprávne vypočítal jeho mesačný príjem, keď v odôvodnení rozsudku konštatoval, že jeho

mesačný príjem do januára 2012 predstavuje sumu 2 000 Eur. Súd pri výpočte priemerného mesačného
zárobku zahrnul do príjmu aj jednorazové odmeny, ktoré však nie sú nárokovateľnou položkou mzdy a
vyplácajú sa len ojedinele podľa výsledkov pobočky banky. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdiť ako vecne správny. V prípade zrušenia rozsudku žiadal maloleté deti zveriť do jeho
osobnej starostlivosti a matku zaviazať prispievať na ich výživu a upraviť styk matky s deťmi.

Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o výchove a o styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli
právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého

stupňa v napadnutom výroku o výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2
písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho
podľa § 221 ods. 1 písm.f/, h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom
a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa o výživnom rozhodol
nezákonne, ak výživné zo strany rodičov neurčil, pretože toho z rodičov, ktorému dieťa nebolo zverené
do osobnej starostlivosti zaviaže na plnenie výživného pre dieťa do rúk osoby, ktorej bolo zverené do
osobnej starostlivosti. Výživné sa určuje samostatnou sumou pre každé maloleté dieťa, v pravidelných

mesačných opakujúcich sa platbách vopred, s určením dňa splatnosti a tiež s určením, komu treba
platbypoukazovaťaakýmspôsobom.Keďžesúdprvéhostupňavzájomneneurčilvyživovaciupovinnosť
rodičov voči maloletým deťom odporujúc zákonu, pretože vznik a existencia vyživovacej povinnosti
rodičov voči deťom sa nedá vylúčiť, obmedziť ani vzájomne započítať. Tak povinnosť vyživovať, ako
aj právo na výživné je neprevoditeľné a nescudziteľné. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pre konanie

týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností platí takzvaná vyšetrovacia zásada podľa
§ 120 ods. 2, 3 O.s.p., to znamená, že súd je povinný zisťovať skutkový stav vykonaním dôkazov, aj
keď ich účastníci konania nenavrhli. Uvedeným postupom bola účastníkom konania podľa § 221 ods.
1 písm.f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom a súčasne odvolaciemu súdu táto vada bráni vnaplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je založený ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa
§ 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa dôsledne nevykonal dokazovanie zamerané
na zistenie podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti a preto

nemožno ani zistiť, či vec správne právne posúdil. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutom výroku o výživnom podľa § 221 ods. 1 písm.f/, h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného
zákonného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v rozsahu zrušenia.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dôsledné dokazovanie, v ktorom zistí a

vyhodnotí všetky skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k
maloletým deťom, predovšetkým vykoná dokazovanie na zistenie odôvodnených potrieb maloletých
detí, ako aj zistenie aktuálnych príjmových, osobných a majetkových pomerov rodičov, zamerať sa na
verifikovanie ich tvrdení o plnení si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, doplniť dokazovanie
na zistenie eventuálnych zmien pomerov, ktoré nastali po vyhlásení napadnutého rozsudku, aj v širšom
rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, vyhodnotiť dôkazy podľa § 132 O.s.p., zistený skutkový stav

právne posúdiť podľa ustanovení Zákona o rodine, opäť zákonne rozhodnúť o výživnom pre maloleté
deti samostatne pre každé maloleté dieťa a pri určení výšky výživného sa riadiť osobitne voči každému
dieťaťu príslušnými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine (§ 62, 75 a nasl. Zákona o rodine) a
rozsudok odôvodniť v súlade s ust. § 157 O.s.p. tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového
stavu a boli spätne preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.