Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, March 9, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117010989
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Bertová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8117010989.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudkyňou JUDr. Johanou Bertovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa

9.marca 2020 v Prešove takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Q. B., C.. XX. X. XXXX A. M., D. S. C. Š., A. XXXX/XX,

je vinný, že

- Dňa 4.12.2015 v rozpore so záložnou zmluvou zo dňa 3.12.2015 a s ustanoveniami § 151a a
nasl. Občianskeho zákonníka ako splnomocnenec poškodenej X. M. nar. 17.07.1986 na základe
splnomocnenia zo dňa 3.12.2015 uskutočnil právne úkony- žiadosti o priamy prevod držby motorového

vozidla, ktorými došlo k zmene evidencie držiteľa motorového vozidla PEUGEOT 308 SW, ev. č.: M.,
VIN: A. na Okresnom Dopravnom inšpektoráte ORPZ v Prešove na obchodnú spoločnosť Q. Ľ., s.r.o.,
ktorej bol zároveň konateľom a to potom, čo ako konateľ spoločnosti Q. Ľ., s.r.o. - záložného veriteľa
uzatvoril s poškodenou X. M.- záložcom a záložným dlžníkom dňa 3.12.2015 záložnú zmluvu číslo:
PO.3.12.2015, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva na motorové vozidlo PEUGEOT 308
SW,ev.č.:M.,VIN:A.,ktorézabezpečovalopohľadávkuzáložnéhoveriteľaQ.Ľ.s.r.o.vočipoškodenejX.
M. zo zmluvy o pôžičke vo výške 1500,- € s lehotou splatnosti 20.12.2015, pričom následne obžalovaný
ako konateľ Q. Ľ. s.r.o. dňa 21.12.2015 v Prešove odpredal predmet zálohu, a to osobné motorové

vozidlo zn. PEUGEOT 308 SW, ev.č.: M., VIN: A., kupujúcemu Q. Q., nar. XX.XX.XXXX za sumu
5.500,-EURpodľadohodnutejkúpnejzmluvyzodňa21.12.2015,čímtýmtokonanímobvinenýúmyselne
znemožnil záložcovi a záložnému dlžníkovi v jednej osobe- X. M. natrvalo nakladať so založeným
majetkom, tvoriacim predmet záložného práva a znemožnil tak dlžníkovi navrátiť predmetné vozidlo
pôvodnému určeniu, v dôsledku čoho držiteľke vozidla poškodenej X. M., nar. XX.XX.XXXX spôsobil
škodu vo výške 6.500,- EUR,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

čím spáchal

- prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.Z a t o mu s ú d u k l a d á :

Podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona pri nezistení
poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečné odkladá.

Podľa § 50 ods.1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona ruší výroky o treste uložené mu rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k.
XT/XXX/XXXX-XXXzodňa21.februára2019vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvPrešoveč.k.XTo/
XX/XXXX-XXX z 16.10.2019 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce,

pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodenú X. M. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.,
N. XXX/XX s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 18.5.2017 na obvineného Q. B. obžalobu pre prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 03. 12. 2015 v Prešove vystupujúci ako záložný veriteľ spoločnosti Q. Ľ., s. r. o., IČO: XX XXX
XXX, deklaroval uzatvorenie záložnej zmluvy číslo: PO.3.12.2015 so záložným dlžníkom X. M., nar.
XX.XX.XXXX, vo veci zálohy osobného motorového vozidla zn. PEUGEOT 308 SW, ev. č.: M., VIN:
A., za účelom poskytnutia pôžičky pre X. M. vo výške 1.500,- EUR, s dohodnutým termínom vrátenia
pôžičky do dňa 20.12.2015, pričom následne obvinený dňa 21.12.2015 v Prešove odpredal predmet

zálohy, a to osobné motorové vozidlo zn. PEUGEOT 308 SW, ev.č.: M., VIN: A., kupujúcemu Q.
Q., nar. XX.XX.XXXX, za sumu 5.500,- EUR podľa dohodnutej kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2015,
pričom dlžníčka X. M. dňa 03.12.2015 potvrdila len podpísanie dokumentu splnomocnenia k prepisu
predmetného osobného motorového vozidla na veriteľa spol. Q. Ľ., s. r. o., s tým, že na základe ústnej
dohody medzi poškodenou X. M. a obvineným Q. B. založené osobné motorové vozidlo si môže prevziať

X. M. v lehote do 25. januára 2016, preto dlžníčka pred dohodnutým termínom prevzatia zálohovaného
vozidla obvineného Q. B. opakovane telefonicky kontaktovala a snažila sa obvineného osobne vyhľadať
pred termínom vrátenia pôžičky za tým účelom, že chce riadne vyplatiť predmet zálohy, ale obvinený ako
záložca sa dlžníčke X. M. úmyselne vyhýbal a neumožnil jej, aby sa spolu stretli, čím takto odpredajom
predmetného vozidla tretej osobe došlo zo strany obvineného k jeho obohateniu, pretože po tom, čo

prepísal predmetné vozidlo na seba na dopravnom inšpektoráte polície podnikol kroky k tomu, že vozidlo
ponúkol na predaj cestou inzerátu na stránke www.autobazar.eu , a
to ešte dňa 20.12.2015 v rozpore s ústnou dohodou o založení vozidla, lebo takto obvinený nedodržal
ústnu dohodu, ktorú mal s dlžníčkou X. M., čím týmto konaním obvinený predajom predmetného vozidla
úmyselne znemožnil dlžníkovi - predchádzajúcemu vlastníkovi vozidla natrvalo nakladať so založeným

majetkom, tvoriaci predmet záložného práva a znemožnil tak dlžníkovi navrátiť predmetné vozidlo
pôvodnému určeniu, v dôsledku čoho držiteľke vozidla, poškodenej X. M., nar. XX.XX.XXXX
spôsobil škodu vo výške 6.500,- EUR.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 30.4.2018 bol obžalovaný oslobodený spod predmetnej

obžaloby, pretože súd mal za to, že skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie, na podklade ktorého odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu dňa 24.10.2018 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom vo svojom rozhodnutí uviedol, že rozhodnutie

prvostupňového súdu je v danom štádiu konania minimálne predčasné. Odvolací súd poukázal vosvojom rozhodnutí na tú skutočnosť, že obžalovaný previedol predmetné motorové vozidlo
na spoločnosť Q. Ľ., s.r.o., ktorej bol konateľom, čo bolo v rozpore so samotnou záložnou zmluvou ako
aj príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a obžalovaným uvedené tvrdenia, že išlo o jeho

bežnú obchodnú prax považoval nadriadený súd za nateraz ničím nepreukázané.

Ďalšou skutočnosťou, na ktorú krajský súd poukázal, bola skutočnosť, že inštitút záložného práva je
zabezpečovacíinštitút,pričomvzmysle§151jods.1Občianskehozákonníka,vrámcivýkonuzáložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve, avšak až po splnení podmienky

podľa § 151 l ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého začatie výkonu záložného práva je
nevyhnutnépísomneoznámiťzáložcoviadlžníkovi.Nazákladeuvedenéhosanadriadenémusúdujavilo
potrebným skúmať, či uvedenú povinnosť si záložný veriteľ splnil.

Rovnako sa odvolaciemu súdu javilo potrebným vysporiadať sa so skutočnosťou, či
finančné prostriedky získané za predaj predmetného motorového vozidla Q. Q., boli po odpočítaní dlhu

poškodenej a nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva
vyplatené poškodenej.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 30.4.2019 bol obžalovaný oslobodený spod predmetnej
obžaloby, pretože súd mal za to, že skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie, na podklade ktorého odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu dňa 14.8.2019 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom vo svojom rozhodnutí uviedol, že nie
je možné súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa o tom, že predmetnej trestnej veci nedošlo k

prisvojeniu si cudzej veci zo strany obžalovaného a tým pádom k nenaplneniu skutkovej podstaty
trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 ods. 2 pís. a.) Tr. zákona. Odvolací súd vyjadril názor,
že nie je možné súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa o tom, že v predmetnej trestnej veci
nedošlo k prisvojeniu si cudzej veci zo strany obžalovaného a tým pádom naplneniu skutkovej podstaty
trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 . a/ Tr. zákona. Podľa názoru odvolacieho

súdu práve skutočnosť, že obžalovaný v rozpore so záložnou zmluvou už dňa 04.12.2015 prepísal
predmetné motorové vozidlo na spoločnosť Q. Ľ. s.r.o., ktorej bol konateľom, je možné hodnotiť ako
prisvojenie si cudzej veci v zmysle § 213 Tr. zákona. Nie je možné tento nezákonný postup, ktorý je v
rozpore s inštitútom záložného práva tak, ako je upravený v § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka,
konvalidovať skutočnosťou, že ide bežnú obchodnú prax obžalovaného pri prijímaní zálohu a tomu malo

slúžiť samotné plnomocenstvo. Zo záložnej zmluvy medzi záložným veriteľom Q. Ľ. s.r.o. a záložným
dlžníkom X. M., ani záložných podmienok, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, nevyplýva možnosť prevodu
motorového vozidla na záložného veriteľa, teda na spoločnosť Q. Ľ. s.r.o., v ktorej bol obžalovaný
v rozhodnom čase konateľom a ani zo splnomocnenia medzi poškodenou a obžalovaným, ktoré je
obsahom spisu, nevyplýva exaktne, aby toto splnomocnenie bolo vystavené na prevod predmetného

motorového vozidla z poškodenej na obžalovaného. Nie je možné opakovaným nezákonným postupom,
ani obchodnou zvyklosťou nahradiť postup vyplývajúci zo zákona, ktorý je navyše prísne formálny.
Samotný postup spočívajúci v prevode motorového vozidla zo záložného dlžníka na záložného veriteľa
je nielen v rozpore so záložnou zmluvou, ktorá je obsahom spisu a jej záložnými podmienkami, z ktorých
takáto možnosť nevyplýva, ale je aj v rozpore so samotným inštitútom záložného práva tak, ako ho

upravuje § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Aj ak by postup obžalovaného spočívajúci v prevode
vlastníckeho práva k založenému motorovému vozidlu na spoločnosť, v ktorej bol konateľom a následne
možnosť priameho predaja bez oznámenia výkonu záložného práva záložnému dlžníkovi, bol upravený
v záložnej zmluve, uvedené ustanovenia by boli v zrejmom rozpore so zákonnou úpravou záložného
práva tak, ako je uvedená v § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a to rovnako ako ustanovenie

záložnej zmluvy a záložných podmienok, z ktorých vyplýva, že ak dôjde k realizácii záložného práva
predajom predmetu záložnej zmluvy, rozdiel medzi cenou, za ktorú sa podarilo predmet záložnej zmluvy
predať a sumou prevyšujúcou pohľadávku záložne, vrátane jej príslušenstva, sa vždy dohodne ako
zmluvná pokuta podľa § 544 - 545 Občianskeho zákonníka, s čím záložný dlžník výslovne súhlasí.
Obžalovaný ako konateľ spoločnosti, ktorej predmetom činnosti bolo, okrem iného, poskytovanie úverov

alebo pôžičiek, bol povinný pri výkone tejto činnosti konať v súlade s právnymi predpismi, ktoré sa na
túto činnosť vzťahujú a to okrem iného aj dodržiavať ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce
sa záložného práva a jeho výkonu. Súd prvého stupňa sa mal uvedenými skutočnosťami zaoberať a
posúdiť ich ako predbežnú otázku postupom v zmysle § 7 Tr. poriadku.Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.10.2017 obžalovaný vyhlásil, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý
je mu v obžalobe kladené za vinu, nevinný.

Obžalovanývrámciobhajobyuviedol,žepovažujezanešťastné,aktrestnýsúdidevykladaťustanovenia
Občianskeho zákonníka, čo je vlastne dôkazom toho, že v danom prípade sa nejedná o žiadnu trestnú
vec, ale ide výlučne o vec, ktorá spadá do roviny civilného práva a teda ide o spor, ktorý by sa mal
riešiť v civilnom konaní a nie v rámci trestného práva. Ak krajský súd na strane 5 svojho uznesenia

tvrdí, že už samotný prepis auta zo dňa 4.12.2015 je treba považovať za trestný čin sprenevery,
nie je možné s tým súhlasiť, pretože tento evidenčný úkon, ktorý vykonal obžalovaný uvedeného
dňa má len informatívny charakter a vykonal ho naviac na základe splnomocnenia, ktoré mu udelila
svedkyňa. Takéto splnomocnenie je treba považovať za dohodu medzi účastníkmi, čím vlastne mu
chýba zavedenie a teda úmysel, na základe ktorého bolo možné hovoriť, že mandant spáchal trestný čin
sprenevery. Ako svedkyňa uviedla, že splnomocnenie podpísala a vyjadrila sa, že ho podpísala preto,

že vlastne takéto splnomocnenie je potrebné pokiaľ ide o vzťah medzi záložným veriteľom a záložným
dlžníkom. To znamená, splnomocnenie bolo udelené na obdobie medzi 3.12. a 20.12 v danom roku,
to znamená na obdobie od poskytnutia pôžičky do jej plnosti z dôvodu, aby záložný veriteľ sa chránil
v tom medziobdobí, aby mu záložný dlžník medzi tým vozidlo nepreviedol na tretiu osobu. Zároveň
si treba uvedomiť, že občiansky zákonník na rozdiel od Trestného zákona a Trestného poriadku je

súkromnoprávna norma, nie je to verejnoprávna norma a teda Občiansky zákonník ako súkromnoprávna
norma umožňuje upravovať vzťahy medzi účastníkmi aj odlišne, to znamená dohodou, ako je upravené
v jednotlivých ustanoveniach, na rozdiel od verejnoprávnych noriem, ktorými sú Trestný poriadok a
Trestný zákon. Tým, že v danom prípade nebol naplnený úmysel, nie je možné v tomto prípade hovoriť,
že došlo k spáchaniu trestného činu sprenevery. Poukázal na ustanovenie § 151j, kde predložil aj

komentár k tomuto ustanoveniu, a v tomto odseku, citoval, sa hovorí: „v ods. 3 zákona v rámci záložného
práva sa nepripúšťa taká dohoda medzi záložcom a záložným veriteľom pred splatnosťou pohľadávky,
podľa ktorej by v dôsledku nesplnenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom záložný veriteľ
nadobudol záloh automaticky bez realizácie, resp. vykonania záložného práva“. Takto uzavretá zmluva
by bola absolútne neplatná, to však platí iba na čas pred splatnosťou pohľadávky, čo znamená, že od

splatnosti pohľadávky zmluva neplatí aj naďalej a teda obžalovaný bol oprávnený po lehote do kedy
mala byť pohľadávka zaplatená, predmetné vozidlo aj odpredať. Nakoniec to vyplýva aj zo záložnej
zmluvy uzatvorenej dňa 3.12.2015, na ktorú už nepotreboval predmetné splnomocnenie, čo je ďalším
dôkazom, že splnomocnenie ktoré bolo podpísané 3.12.2015, slúžilo len na evidenčný prepis vozidla
ako informatívna poznámka, na základe zákona o cestnej premávke. Obžalovaný už nepotreboval teda

splnomocnenie na prevod vozidla na tretiu osobu, pretože to vyplýva priamo zo záložnej zmluvy a
citoval túto záložnú zmluvu v ktorej sa hovorí: „účastníci tejto zmluvy sa dohodli, že záložca súhlasí,
aby nároky záložne zabezpečené zálohom boli uspokojené priamym predajom predmetu záložnej
zmluvy za predpokladu, že záložca neprevezme predmet zálohu najneskôr v deň uvedený v záložnej
zmluve“ a t. j. 20.12.2015 čo sa nestalo, čiže vtedy bola splatná pohľadávka, ktorú záložný veriteľ

poskytol záložnej dlžníčke. Čiže aj samotná záložná zmluva vlastne potvrdzuje, že to splnomocnenie
práve slúžilo na obdobie medzi 3.12. a 20.12.2015 za účelom zabezpečenia, aby zo strany záložnej
dlžníčky nedošlo k prevodu vozidla na tretiu osobu čím by bolo úplne zmarené konanie záložného
veriteľa domôcť sa svojej pohľadávky. Občiansky zákonník jednoznačne hovorí, že vlastnícke právo sa
nadobúda kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, dedením, prípadne rozhodnutím

štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom, t. j. napr. vydržaním alebo
príklepom licitátora. Preto v danom prípade medziobdobie medzi 3.12.2015 a 20.12.2015, kedy bol
vykonaný informatívny zápis evidencii vozidla na základe zákona o cestnej premávke, nie je možné
charakterizovať, že zo strany obžalovaného došlo k prisvojeniu si cudzej veci. Dôkazom toho, že
skutočne nedošlo k prisvojeniu cudzej veci v období medzi 3.12.2015 a 20.12.2015 je predovšetkým tá

skutočnosť, že obžalovaný s vozidlom vôbec nenakladal a nedisponoval s ním ako s vlastnou vecou.
Opäť aj to dokazuje, že v danom prípade skutočne sa nejedná o trestný čin sprenevery a splnomocnenie,
ktoré bolo udelené, treba považovať za dohodu medzi účastníkmi a teda nie je tu naplnený podstatný
znak skutkovej podstaty a teda úmysel prisvojiť si cudziu vec. Je si plne vedomý, že súd prvého stupňa
je viazaný názorom odvolacieho súdu, ale podľa jeho názoru nie je možné takýto názor povýšiť nad

zákon a zákonnosť.

Obžalovaný tiež uviedol, že keby chcel niekoho podviesť, tak použije iné auto. Zakladal oveľa drahšie
autá, v hodnote 30-50.000,- € a nie auto za 5000 €, dokonca ani to tvrdenie nedáva zmysel, to čo mi jekladené za vinu. Pretože auto za 50 000 by nebol spreneveriť, ale nejaký starý vyjazdený Peugeot za
5000 áno. Dokonca prečo do dnešného dňa mu pani M. nevrátila peniaze, keď nemá číslo účtu mohla
ich poslať poštovou poukážkou na danú adresu, dokonca, je aj pokladňa na súde. Nikdy som takýto

úmysel nemal, ani nepotrebujem, niečo také robiť, dokonca vozidlo, ktoré predal pánovi Q., odkúpil
naspäť od pána Q., takže nie je v žiadnom zisku, ona mu nevrátila peniaze, auto je vlastne jeho, lebo
keď niekto chce spáchať spreneveru, tak za účelom nejakého zisku, takže to vôbec nedáva zmysel. Ako
rodina majú nový hotel R. XXXX a stavebnú firmu R. M. s.r.o., jeho otec má dva nádory je vážne chorý,
celú stavebnú spoločnosť si vzal na starosť on, brat aj mama sa starajú o hotel, plus aj on im pritom

pomáham. Keby potreboval peniaze, má generálnu plnú moc, nechá lístok na pokladni a zoberie si
5000 € kedykoľvek, takže aj to vylučuje, že by potreboval brať nejakej pani M. starý Peugeot, takže ak
by potreboval peniaze, má si odkiaľ požičať.

Na základe vyššie uvedeného súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného Q. B., poškodenej X. M., svedkov C. T., B. Č.Á., W. Č., H. Č., Q. Q., B.. B. B. ako aj

oboznámením ďalších listinných dôkazov a to: zápisnice o svedeckých výpovediach na č. l. 119 - 122
B. I. zo dňa 15. 4. 2016, na č. l. 127 - 130 -A. A. zo dňa 18. 8. 2016, na č. l. 149 - 152 svedecká výpoveď
N. A. zo dňa 25. 1. 2017, na č. l. 181 - 186 Q. M.Á. zo dňa 10. 3. 2017, na č. l. 187 - 191 W.. K. N. zo dňa
17. 3. 2017, ako aj týchto listinných dôkazov: na č. l. 1 - 3 - zápisnica o trestnom oznámení, na č. l. 5 - 6 -
evidenčná karta vozidla, na č. l. 7 - história vlastníkov vozidla, na č. l. 9 - výpis z obchodného registra, na

č. l. 18 - splnomocnenie podpísané na prevod vozidla, na č. l. 17 - osvedčenie o vozidle k predmetnému
motorovému vozidlu, na č. l. 84 - 85 fotokópia záložnej zmluvy, na č. l. 85 - záložné podmienky, na
č. l. 90 - 93 kúpna zmluva na Q. Q. zo dňa 21. 12. 2015, faktúra a vklad, na č. l. 192 - 198, 216 -
219 zápisnica o vydaní veci, a to predmetného motorového vozidla s fotodokumentáciou, na č. l. 204
- žiadosť o prihlásenie vozidla do evidencie, na č. l. 205 - 216 - dokumenty a rozhodnutie Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Prešov, na č. l. 225 správa Autobazáru EU, na č. l. 226 - 227 inzerát z web
stránky na predmetné vozidlo, na č. l. 253 - 255 uplatnenie náhrady škody spoločnosťou W. J. H. Q., na
č. l. 470 správa Mesta M. o povesti, na č. l. 474 - 480, 515 - 526 výpis z Ústrednej evidencie priestupkov,
na č. l. 481, 527 - odpis z registra trestov, Osvedčenie o evidencii vozidla na čl. 209, Žiadosť o priamy
prevod držby motorového vozidla a žiadosť o zaevidovanie vozidla na nového držiteľa v aktuálnom

okrese zo dňa 4.12.2018 doručených Okresnému dopravnému inšpektorátu ORPZ v Prešove na čl.
211a, Osvedčenie o evidencii vozidla na čl. 212, Žiadosť o priamy prevod držby motorového vozidla
a žiadosť o zaevidovanie vozidla na nového držiteľa v aktuálnom okrese zo dňa 21.12.2015 na OR
PZ ODI Prešov na čl. 213, odpis RT na č.l. 810-811, spis Okresného súdu Prešov sp. zn. XT/XXX/
XXXX osobitne rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. XT/XXX/XXXX-421 zo dňa 21. februára 2019

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa 16. októbra 2019,
spis Okresného súdu Prešov sp. zn. XT/XXX/XXXX osobitne uznesenie XT/XXX/XXXX-XX zo dňa 13.
decembra 2010, spis Okresného súdu Prešov sp. zn. XXT/XXX/XXXX osobitne rozsudok Okresného
súdu Prešov XXT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 28. októbra 2011.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel, že by sa dopustil konania kladenému mu v obžalobe za
vinu.Obžalovanývypovedal,ževpredmetnomobdobíprevádzkovalautozáložňu,keďsamutelefonicky
ozvala poškodená, a tak obžalovaný urobil prehliadku vozidla, ktorého cena bola okolo 6.000 €, a tak
jej ponúkol 3.000 € ako pôžičku, avšak poškodená si požičala 1.500 € do 20. 12. 2015. Následne bola
u notárky dňa 3. 12. 2015 podpísaná záložná zmluva a splnomocnenie na prevod vozidla. Bežnou

obchodnou praxou obžalovaného bolo prevedenie vozidla na seba a následne, ak dlžník nezaplatil
pôžičku, tak prevádzal predmet zálohy na tretiu osobu. Keďže ho poškodená nekontaktovala
a do 20. 12. 2015 nezaplatila pôžičku, tak vozidlo odpredal dňa 21. 12. 2015 na Q. Q.. Vo februári 2016
prišla poškodená s ďalšími cigánmi a obžalovanému sa vyhrážala, že keď jej nevráti auto, tak ho zabijú.

Svedok C. T. (kamarát obžalovaného) len potvrdil skutočnosť, že k založeniu
vozidla došlo a že obžalovaný dal poškodenej pôžičku 1.500 €. Pričom nevedel uviesť splatnosť pôžičky
a ani ďalšie okolnosti.

Svedkyňa - poškodená X. M. vypovedala, že kontaktovala obžalovaného s cieľom požičať si 1.500 €.

Následne sa stretli s tým, že si peniaze chcela požičať do 25. 1. 2016, o čom sa mali
dohadovať na parkovisku, kde bol pri tom C. T., B. Č., W. Č. X. H. Č.. U notárky podpisovala jeden papier
s tým, že tento odovzdala obžalovanému, keď jej dal 1.500 €, pričom žiadnu písomnú dohodu o požičaní
peňazí neuzatvárala. Peniaze potrebovala na operáciu srdca pre syna. Dňa 24. 1.2016 išli odovzdať peniaze, avšak obžalovaný sa zatajoval (opakovane mu volala a posielala sms-ky i vo
februári). Zároveň bola za notárkou, kde podpisovala splnomocnenie, a tá im odporučila ísť na políciu,
kam aj išli a kde zistili, že auto je prevedené. Ešte v ten deň šla za obžalovaným, ale nezastihla ho

doma. Po tom, čo podala trestné oznámenie, ju sám obžalovaný kontaktoval, že sa dohodnú. Peniaze
na vrátenie pôžičky jej požičal otec a sestra, ktorí nepracovali a v čase pôžičky ešte peniaze nemali.
Keď hľadala obžalovaného bola ho hľadať na byte, ktorý dal do podnájmu a podnájomníci kontaktovali
obžalovaného a bolo to v čase, keď ešte nevedela, že auto už obžalovaný odpredal. No na druhej strane
poškodená vypovedala, že sa návšteva u podnájomníkov vykonala niekedy večer, a to po návšteve u

notárky (pričom na inom mieste vypovedala, že šla hneď na políciu, kde jej povedali, že auto
je prevedené). Týždeň na to poškodená kontaktovala mamu obžalovaného.

Svedok B. Č. vypovedal, že bol spolu s poškodenou v čase, keď dávala auto do záložne u obžalovaného
a obžalovaný doniesol nejaké papiere, ktoré treba podpísať a šiel s poškodenou k notárke, pričom
bolo treba podpísať záložnú zmluvu. Po podpise všetkých papierov, obžalovaný nedal žiaden papier

poškodenej. Poškodená si požičala 1.500 € za úrok 300 € za jeden mesiac, kedy mala vrátiť peniaze.
Na inom mieste B. Č.K. vypovedal, že peniaze mala vrátiť do konca mesiaca a pri protokolácii sa opäť
opravil a uviedol, že ich mala vrátiť o mesiac. B. Č. vypovedal, ako neskôr volali
obžalovanému, ktorý im povedal, že peniaze majú odniesť do herne, ale po príchode začali tušiť, že nie
je niečo v poriadku, a tak išli na políciu a aj podali hneď trestné oznámenie (12.2.2016). Následne sa o

dva dni na to stretli s novým majiteľom auta pánom Q., ktorému všetko rozpovedali, ten im dal kontakt
na mamu obžalovaného a následne oni šli za mamou obžalovaného. Pri odstraňovaní rozporov
uviedol, že peniaze chceli vrátiť v januári 2016 a nie až vo februári, ako vyplynulo z jeho výpovede na
hlavnom pojednávaní, že vtedy si to pamätal lepšie.

Svedok W. Č. vypovedal zhodne s výpoveďou B. Č. ohľadne toho, že dcéra X. mala podpisovať pri
pôžičke viacero papierov, ale žiadne nedostala. Svedok vypovedal, že peniaze sa mali vrátiť do mesiaca.
No vzápätí uviedol, že ich mali vrátiť do 25-teho, ale nevie, ktorý mesiac a vzápätí, že ich išli
vrátiť ešte skôr, ako ubehol mesiac. Snažili sa vrátiť peniaze v nejakej herni a potom išli k notárke, ktorá
im odporučila ísť na políciu, kde zistili, že auto je prepísané, a tak podali trestné oznámenie. Všetko sa

udialo v jeden deň. Následne sa stretli s novým majiteľom auta.

H. Č. (sestra poškodenej) vypovedala, že poškodená dala auto do zálohu za pôžičku
1.500 € s tým, že úrok bol dohodnutý na 300 € a peniaze mala vrátiť do konca januára 2016.
Obžalovaný zobral všetky zmluvy, čo sa podpisovali.

Svedok Q. Q. k vlastnému priebehu skutku nevedel uviesť nič. Rovnako matka obžalovaného nevedela
k samotnému priebehu skutku uviesť nič.

Zo záložnej zmluvy zo dňa 3. 12. 2015 medzi obžalovaným a poškodenou vyplýva, že zmluva bola

uzatvorená podľa § 151a Občianskeho zákonníka a záložný dlžník - poškodená X. M. touto zmluvou
prenecháva záložnému veriteľovi Q. Ľ. s.r.o. na zabezpečenie pohľadávky Peugeot 308 SW VIN: A.,
ako aj to, že bolo dané vozidlo do zálohu dňa 3. 12. 2015, pričom poškodenej bola poskytnutá
suma 1.500 €, pričom posledný deň výberu je určený 20.12.2015. Išlo o predtlačenú záložnú zmluvu.
Poškodená poprela, že by to bol jej podpis na predmetnej zmluve. Aj keď zmluva na svojej zadnej

strane obsahuje ustanovenia o výkone záložného práva, tieto nie sú kryté žiadnym podpisom. Z týchto
ustanovení vyplýva, že záložca súhlasí, aby nároky záložne zabezpečené zálohom boli uspokojené
priamym predajom predmetu záložnej zmluvy za predpokladu, že záložca neprevezme predmet zálohu
najneskôr v deň uvedený v záložnej zmluve. Ak dôjde k realizácii záložného práva predajom predmetu
záložnej zmluvy, rozdiel medzi cenou, za ktorú sa podarilo predmet záložnej zmluvy predať a sumou

prevyšujúcou pohľadávku záložne vrátane jej príslušenstva sa vždy dohodne ako zmluvná pokuta, §
544 a § 545 Občianskeho zákonníka, s čím záložný dlžník výslovne súhlasí.

Zároveň zo splnomocnenia zo dňa 3. 12. 2015 vyplýva, že poškodená obžalovaného splnomocnila dňa
3. 12. 2015 na prevod predmetu zálohu - jej automobilu.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 21. 12. 2015 vyplýva, že predmetný automobil bol predaný obžalovaným
predmetného dňa Q. Q., pričom zo záložnej zmluvy vyplýva, že rozdiel medzi kúpnou cenou
za predmetné vozidlo a dlžnou sumou si obžalovaný mal právo ponechať ako zmluvnú pokutu.Na hlavnom pojednávaní po zrušení rozsudku Krajským súdom v Prešove zo dňa 24.10.2018
vypovedala svedkyňa B.. I. I., ktorá vypovedala, že obžalovaný jej v minulosti požičiaval peniaze, keďže

si potrebovala požičať 1.000,- EUR, pričom ako záloh mu dala Audi A3 s tým, že sa dohodli na dvoch
mesiacoch. Boli dohodnutí, že v priebehu 2 mesiacov auto používala, ale doklady od auta prepísal
obžalovaný na svoje meno. Po dvoch mesiacoch ako sa stretli s tým, že peniaze mu vrátila a on následne
na to, prepísal technický preukaz naspäť na jej meno.

Z listinných dôkazov predložených obžalovaným ohľadne obchodnej praxe spoločností poskytujúcich
pôžičky po prijatí motorového vozidla ako zálohu pre súd vyplynulo, že tieto vzťahy pri mnohých
spoločnostiach spočívajú v tom, že auto je administratívne prepísané na spoločnosť poskytujúcu
pôžičku.

Z evidenčnej karty vozidla Peugeot 308 SW EČ M. vyplýva, že už 4.12.2015 bol ako vlastník vozidla

zapísaná obchodná spoločnosť Q. Ľ. s.r.o. Z Obchodného registra Okresného súdu Prešov vložka č.
XXXXX/P vyplýva, že v rozhodnom čase 4.12.2015, bol konateľom tejto spoločnosti výlučne obžalovaný
Q. B.. Zo splnomocnenia zo dňa 3.12.2015 vyplýva, že poškodená X. M. splnomocnila obžalovaného
Q. B. na zmeny v evidencii na Dopravnom inšpektoráte polície SR.

Zo žiadosti o priamy prevod držby motorového vozidla a Žiadosti o zaevidovanie vozidla na nového
držiteľa v aktuálnom okrese zo dňa 4.12.2018 doručených Okresnému dopravnému inšpektorátu ORPZ
v Prešove na čl. 211a z Osvedčenia o evidencii na čl. 209, 210 a 212 je zrejmé, že k zmene evidencie
vlastníka motorového vozidla Peugeot 308 SW EČ M. došlo v dôsledku právnych úkonov obžalovaného
Q. B..

Zo správy Mesta Prešov o povesti na č. l. 470 vyplýva, že obžalovaný B. bol 5x riešený priestupkovo v
súvislosti so spáchaním priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov, na č. l. 474 - 480, 515 - 526 vyplýva, že obžalovaný ma

580 záznamov o spáchaní priestupku.

Z odpisu z registra trestov na č. l. 481, 527, 810 vyplýva, že obžalovaný B. má 4 záznamy, pričom v
jednom prípade bola trestná vec ukončená podmienečným zastavením trestného stíhania so skúšobnou
dobou, v jednom prípade bola skončená zmierom a v jednom prípade sa na páchateľa hľadí akoby

nebol odsúdený. Obžalovaný bol právoplatne odsúdený v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. XT/
XXX/XXXX-rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 21. februára 2019 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. XTo/XX/XXXX-XXX zo 16.10.2019.

Zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. XT/XXX/XXXX -rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. XT/

XXX/XXXX-XXX zo dňa 21. februára 2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. XTo/
XX/XXXX-XXX z 16.10.2019 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1 a 2 písm. a) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený
a určená skúšobná doba 18 mesiacov.

V zmysle § 213 Trestného zákona (1) Kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na
cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Odňatím slobody na jeden
rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním väčšiu škodu.

V zmysle § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

V zmysle § 151e Občianskeho zákonníka (1) Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia

v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa
osobitného zákona, 3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.V zmysle § 151i Občianskeho zákonníka (2) Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol odovzdaný
záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný zverený záloh chrániť pred poškodením, stratou a
zničením; zverený záloh je oprávnený užívať len so súhlasom záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje

inak.

Vzmysle§151jObčianskehozákonníka(1)Akpohľadávkazabezpečenázáložnýmprávomniejeriadne
a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva
sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa

osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f)
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.) (2) Ak pohľadávka zabezpečená záložným
právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia
zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. (3) Akákoľvek dohoda uzatvorená pred
splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže
uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo

a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 151l Občianskeho zákonníka (1) Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný
písomneoznámiťzáložcoviadlžníkovi,akosobadlžníkaniejetotožnásosobouzáložcu,aprizáložných
právachregistrovanýchvregistrizáložnýchprávajzaregistrovaťzačatievýkonuzáložnéhoprávavtomto

registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu
záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu.

V zmysle § 151m Občianskeho zákonníka (1) Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení

záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o
začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň
registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o
začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,

30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných
práv. (2) Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že
záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva
alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1.

Súd posúdil postupom podľa § 7 Trestného poriadku v rámci predbežnej otázky, či postup obžalovaného
po uzatvorení záložnej zmluvy bol v súlade s právnym poriadkom upravujúcim výkon záložného práva,
teda s Občianskym zákonníkom. Aj keby medzi obchodnou spoločnosťou obžalovaného, ako záložným
veriteľom a poškodenou ako záložcom, záložným dlžníkom bola dohodnutá možnosť zmeny vlastníka
motorového vozidla ako predmetu zálohu zo záložcu na záložného veriteľa hneď po uzavretí záložnej

zmluvy, ako to bolo tvrdené a preukazované obžalovaným v tomto trestnom konaní, dokonca aj za
situácie, že by šlo o obchodnú prax obžalovaného, prípadne iných podnikateľov. Takýto postup je v
rozpore s § 151a Občianskeho zákonníka a nasl. § 151a Občianskeho zákonníka ako aj následné
zákonnéustanovenianepredpokladajúvýkonzáložnéhoprávatak,žezáložnýveriteľprevedievlastnícke
právo k predmetu zálohu na svoju osobu a to ani evidenčným úkonom na OR PZ. Občiansky zákonník

predpokladá registráciu zriadenia záložného práva zmluvou v Notárskom centrálnom registri záložných
práv, čím dôjde k vzniku záložného práva (§ 151e Občianskeho zákonníka). Následný výkon záložného
práva či už taký, ktorý je dohodnutý v záložnej zmluve, alebo postupom podľa Občianskeho zákonníka,
je možný až po oznámení o začatí výkonu záložného práva postupom podľa § 151m Občianskeho
zákonníka. Dovtedy je záložný veriteľ povinný postupovať podľa § 151i Občianskeho zákonníka a teda

zverený záloh chrániť pred poškodením, stratou a zničením a užívať ho môže len so súhlasom záložcu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Obžalovaný od začiatku tvrdil, že peniaze boli požičané dňa 3. 12. 2015 a mali byť vrátené dňa 20.
12. 2015. Tomuto svedčili i listinné dôkazy: plnomocenstvo na prevod auta a záložná zmluva (i keď

podpisnamietalapoškodená,prokuratúravkonanínezabezpečilažiadeninýdôkaz,ktorýbypotvrdzoval
tvrdenie poškodenej). Poškodená popierala, že by okrem plnomocenstva podpisovala ešte nejaké iné
papiere,nonaprotitomuvpodstatevšetcisvedkovia,ktorívypovedalikokolnostiamdaniaautadozálohu
uvádzali, že sa podpisovali viaceré papiere, ale je pravdou, že poškodená nedostala žiaden papier,všetky si mal nechať obžalovaný. Ak v tomto existovala zhoda u svedkov, pri popise lehoty splatnosti
každý zo svedkov vypovedal inak (viď vyššie) a keďže rozpory boli u svedkov na strane
obžaloby i v popise kedy sa mali reálne vrátiť peniaze, mal súd pred sebou viaceré protichodné tvrdenia.

Za tejto situácie súd aplikoval zásadu v pochybnostiach v prospech skutkových tvrdení obžalovaného
a za situácie, že jeho „verziu splatnosti“ podporoval i listinný dôkaz mal súd za preukázané, že lehota
splatnosti bola dohodnutá na 20.12.2015. Nakoniec i v samotnej obžalobe prokurátor uvádzal ako lehotu
splatnosti dátum 20. 12. 2015. Pokiaľ ide o ústne dojednanie, ako je uvádzané v obžalobe, uvedené
tvrdenie nebolo bez dôvodných pochybností preukázané. Dokonca sa javí, že peniaze mali byť vracané

v deň, kedy bolo spísané aj trestné oznámenie, teda až vo februári 2016.

Nakoľko mal súd za preukázané, že obžalovaný Q. B., ako konateľ záložného veriteľa dňa 3.12.2015
uzatvoril s poškodenou záložnú zmluvu s predmetom zálohu - motorové vozidlo Peugeot 308 SW EČ
M.-XXX R. s tým, že jej zároveň požičal sumu 1500 € s lehotou splatnosti do 20.12.2015, avšak už dňa

4.12.2015 v rozpore s ustanoveniami § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka na základe splnomocnenia
uskutočnil právne úkony, ktorými došlo k zmene evidencie držiteľa predmetného motorového vozidla
na príslušnom Dopravnom inšpektoráte ORPZ na základe zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z.,
naplnil týmto všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 2 písm.
a) Trestného zákona. Došlo tak k prisvojeniu si cudzej veci a to zálohu zvereného spoločnosti Q. Ľ.

s.r.o., ktorej konateľom bol obžalovaný a ďalší prevod predmetného motorového vozidla na Q. Q. bol
len zavŕšením protiprávneho konania obžalovaného.

Obžalovaný spáchal skutok ako plne trestnoprávne zodpovedná osoba, pričom, svojím konaním -
uskutočnením právnych úkonov, ktorými došlo k zmene evidencie držiteľa predmetného motorového

vozidla na príslušnom Dopravnom inšpektoráte ORPZ dňa 4.12.2015 v rozpore so záložnou zmluvou
a ustanoveniami § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka na základe splnomocnenia naplnil znaky
skutkovej podstaty trestného činu sprenevery tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Následkom toho porušil záujem chránený trestným zákonom a to majetok poškodenej.

Subjektívna stránka trestného činu sprenevery je v tomto prípade daná nepriamym úmyslom
obžalovaného Q. B., ktorý ako konateľ podnikateľského subjektu - spoločnosti s ručením obmedzeným
bol povinný v zmysle § 135a Obchodného zákonníka vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou a teda aj v súlade s ustanoveniami § 151a Občianskeho zákonníka. Z uvedeného teda
vyplýva, že obžalovaný vedel, že svojím konaním - zmenou evidencie držiteľa vozidla ako predmetu

zálohu pred splatnosťou pohľadávky na osobu záložného veriteľ, môže porušiť záujem chránený
trestným zákonom a to majetok poškodenej, a pre prípad že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Obhajoba obžalovaného vo vzťahu k nemožnosti vykladať občianske právo trestným súdom neobstojí
najmä s poukazom na citovaný § 7 Trestného poriadku, podľa ktorého súd posudzuje samostatne

predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú. Argumentácia obhajoby o tom, že prepis auta zo
dňa 4.12.2015 je evidenčný úkon a má len informatívny charakter je v rozpore so samotným
následným správaním obžalovaného, ktorý sám uvádza, že tento úkon bol pre neho dôležitý z
pohľadu zabezpečenia pohľadávky a navyše šlo o úkon na základe ktorého bez ďalšieho disponoval s
predmetným motorovým vozidlom ako s vlastným, keď ho kúpnou zmluvou predal Q. Q..

Súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 mesiacov s použitím § 42 ods. 1
Tr. zákona vychádzajúc zo skutočnosti, že trestný čin sprenevery obžalovaný B. spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. XT/XXX/XXXX-
XXX zo dňa 21. februára 2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. XTo/XX/XXXX-XXX

zo dň 16.10.2019, kde bol obžalovaný uznaný za vinného za iný jeho trestný čin - poškodzovania cudzej
veci.Takútovýmerutrestunaspodnejhranicitrestnejsadzbypovažovalsúdzaprimeranúkspáchanému
trestnému činu a teda aj v súlade so základnými zásadami ukladania trestu podľa § 34 Tr. zákona.

Súd zároveň nezistil u obžalovaného žiadne poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.

Súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil, pretože nepovažoval nateraz za nevyhnutý výkon
trestu odňatia slobody obmedzením osobnej slobody. Náprava obžalovaného sa tak bude realizovať
pod hrozbou výkonu trestu a obžalovaný sa bude musieť aktívne spolupodieľať na svojej prevýchove.Obžalovaný teda musí viesť riadny život tak, aby nedal súdu podnet na nariadenie výkonu trestu. Takto
uložený trest bude preventívne pôsobiť aj na iných, aby ich odradil od páchania trestnej činnosti a
súčasne vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Súd určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, ktorá je nevyhnutná na preukázanie správania
sa obžalovaného, či hrozba výkonu trestu postačuje na jeho prevýchovu.

V súlade s § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zrušil výroky o treste uložené obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Prešov č.k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 21. februára 2019 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa 16.10.2019 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad.

Zároveň podľa § 288 ods. 1 Trestného zákona odkázal súd poškodenú X. M., s jej nárokom na náhradu
škody na civilný proces, nakoľko na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo treba vykonať
ďalšie dokazovanie (a to najmä s poukazom na uzatvorenie viacerých zmlúv, predmetom ktorých bol
prevodvlastníckehopráva,akoajspoukazomnamožnosťvráteniavozidlapoškodenej),ktorépresahuje

potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor
pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v
ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že

nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre
nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť
odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i

príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie je
treba podať na súde, proti ktorému rozsudok smeruje, a to v štyroch
vyhotoveniach.