Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 19, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/247/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610212133
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:2610212133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a

členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Z. F., H..
XX.XX.XXXX, R. C. A. XXXX/X, XXX XX Š. - K., proti žalovanému: Q. E., H.. XX.XX.XXXX, R. C. D.
X, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Agáta Džačovská, advokátka, Hviezdoslavova 315, 905 01 Senica, o
zaplatenie 511 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
23.05.2018, č.k. 22C/296/2011-153, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
511 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 511 eur od 22.10.2009 do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100% (výrok II), s tým že o výške náhrady trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 369 ods. 1, § 536 ods. 1, § 537 ods. 1, § 546 ods. 1, §

548 ods. 1, § 550, § 553 ods.1, § 554 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len
„Obchodný zákonník“), § 451 ods. 1, 2 § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“), § 3, § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“). Vecne rozhodnutie
odôvodnil tým, medzi stranami nebolo sporné, že žalobca práce, ktoré boli predmetom vyúčtovania vo
faktúre č. XXXXXXXX zo dňa 07.10.2009 vykonal. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu posúdil ako
obchodnoprávny vzťah. Vychádzal z toho, že v zmysle zmluvy o dielo bol žalobca ako vykonávateľ

diela povinný vykonať zatepľovacie práce na objekte budovy 632 atómovej elektrárne v A.Ý. C., pričom
cena za zhotovenie diela bola určená v jednotkových cenách podľa predbežnej kalkulácie s tým, že
ceny sú určené po jednotlivých položkách. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za
preukázané, že žalobca vystavil žalovanému faktúru, súčasťou ktorej je súpis vykonaných zatepľovacích
prác, a to a/ výlep 117 m2 á 3,67 eur = 429,39 eur, b/ podlep 51 m2 á 1,60 eur = 81,60 eur z čoho
vyvodil, že vykonaný súpis prác je dostatočným spôsobom vyšpecifikovaný. I keď tento súpis prác nebol
predložený objednávateľovi diela pred vyhotovením faktúry, bol súčasťou faktúry od žalobcu a práce vo

faktúre uvedené boli vyšpecifikované dostatočne jasne a zrozumiteľne. Mal tak za nesporné, že práce
vyfakturované vo faktúre č. XXXXXXXX žalobca skutočne vykonal, pričom ich vykonanie a ani rozsah
týchto prác v priebehu konania žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval. Pri posudzovaní námietok
žalovaného, že žalobca vykonal práce vadne, vzhliadol na svedeckú výpoveď P. Z., ako aj výpovedesvedkov B. X., Q. Č. a S. D. vykonané v konaní vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 8Cb
238/2010.SvedokP.Z.vrámcisvojejvýpovede,keďuviedol,žerobotu,ktorúspolusožalobcomspravili,
spravili kvalitne a za tým si stojí. Svedecké výpovede Q. Č., S. D. a B. X. rovnako nepotvrdili tvrdenia

žalovaného o nekvalitnom vykonaní prác žalobcom. S ohľadom na povinnosť sporových strán uniesť
dôkazné bremeno, teda faktické preukázanie tvrdených skutočností, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že práca vykonaná žalobcom mala vady, t.j.
že bola vykonaná nekvalitne. Jediný, kto podporil uvedené tvrdenie bol svedok Z. Š., avšak súd jeho
výpoveď vyhodnotil ako účelovú. Pokiaľ tento svedok tvrdil, že práca žalobcu bola vykonaná nekvalitne

a túto prácu videl, uvedené je v rozpore s ďalšími výpoveďami svedkov, ktorí boli súčasťou jeho partie
a ktorí tvrdili, že si vykonávali svoju robotu a práce iných partií neriešili. Zároveň vzhliadol na to, že
žalovaný v konaní nepreukázal, že by vady diela u žalobcu reklamoval, čo bol povinný urobiť písomne.
Vzhľadom k uvedenému vyjadrenie svedka Z. Š. o tom, že počul žalovaného, ako žalobcovi vytýkal vady,
posúdil ako bezpredmetné, keďže žalovaný v zmysle zmluvy o dielo vady diela vykonaného žalobcom
písomne nereklamoval. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že žalobcovi zaplatil 200 eur a napriek

tomu chce od neho ďalších 500 eur za vykonané práce súd prvej inštancie konštatoval, že sumu 200
eur uhradil žalovaný žalobcovi ako zálohu na ďalšie práce vykonávané žalobcom, ktorú sumu žalobca
zohľadnil pri vystavovaní faktúry č. XXXXXXXX za zatepľovacie práce v rozsahu a/ podlep 24 m2 á 1,60
eur = 38,40 eur, b/ výlep 54 m2 á 3,67 eur = 198,18 eur a sadrová omietka 226 m2 á 1,16 Eur = 262,50,
spolu po odpočítaní zálohy 200 eur = 299,14 eur. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie zálohu

vyplatenú žalovaným v danom prípade od nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní nezohľadnil
a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny v celom rozsahu. Nakoľko sa žalovaný dostal s
plnením peňažného dlhu do omeškania, súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi aj úroky
z omeškania vo výške 8 % od 22.10.2009 (deň nasledujúci po splatnosti faktúry) až do zaplatenia.

3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)ažalobcovi,ktorýbolvkonaníúspešný,priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ust. § 365
ods.1 písm. d), e) a f) C.s.p.. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za prekvapivé, nakoľko súd
prvej inštancie vo veci nevyslovil svoj právny záver. Uviedol, že mal záujem v konaní o výsluch svedkov,
ktorí neboli v konaní pripustení. Na Okresnom súde Senica sp.zn. 8Cb/238/2010 žaloval žalobcu o
zmluvnú pokutu a náhradu škody, preto ak v danej veci mal súd za preukázané, že žalobca nevykonal

práce kvalitne, závery súdu prvej inštancie v tomto konaní považoval za prekvapivé. Žalobcovi zaplatil
zálohu 200 eur, ktorú súd prvej inštancie nezohľadnil. Uviedol, že na opravu prác vykonaných žalobcom
uhradil sumu 495, preto nesúhlasil s tým, že mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi za nekvalitne
zhotovenú prácu ešte sumu 511 eur. Mal za to, že žalobca nepreukázal vykonané množstvo práce
nesplnil si tak základnú podmienku, i keď sa odvoláva na prevzatie faktúry. Kvalitu prác rozporoval, preto

požadoval aj odstránenie vád a tvrdenia žalobcu o kvalite prác mal za nepravdivé. Samotný žalobca
uviedol, že faktúra bola zálohová, pričom takéto fakturovanie nebolo v súlade so zmluvou o dielo.
Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že kvalitu prác nerozporoval, keďže ku kvalite prác sa v
spore ani nedostal. Vzhľadom na potrebu odstránenia vád a ceny práce za odstránenie vád nepovažoval
dielo za zhotovené bez vád. Výpoveďou svedkov bolo preukázané, že žalobca práce vykonal nekvalitne

a boli nevyhnutné opravy, pričom svedok p. D. potvrdil, že nekvalitu prác spôsobil žalobca. Preto závery
súdu prvej inštancie, že dielo bolo vykonané bez vád je v rozpore so svedeckými výpoveďami. Svedok
Q. Č. presne opísal vady, ktoré odstraňoval, svedok Š. vypovedal o tom, že žalobca bol upozorňovaný
na vady zhotovovaného diela, súd prvej inštancie na tieto dôkazy neprihliadal. Nebolo mu zrejmým,
prečo súd prvej inštancie nevzal do úvahy svedecké výpovede o nekvalite práce a vadách diela. Svedok

Š. jednoznačne vypovedal, že žalobca bol upozorňovaný na vady, tieto vady videl svedok a tieto vady
opravoval Q. Č., čo súd prvej inštancie nevyhodnotil. Rozhodnutie považoval za nespravodlivé, preto
žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu
trov konania.

5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.08.2018
a uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a žiadal ho potvrdiť.6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods.
1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v
ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval

ani dôležitý verejný záujem, prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je podané dôvodne.

7. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov a výsledky aj

náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania
vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a náležite odôvodil. V odôvodnení
rozhodnutia sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje
rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami
sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom
všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení
skutkovýchzisteníneabsentuježiadnarelevantnáskutočnosťalebookolnosť,naopaksúdprvejinštancie
ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Rozhodnutie prvoinštančného
súdu nemožno považovať za „prekvapivé“, nakoľko nebolo založené nepredvídateľne na dôvodoch,

ktoré nemohol žalovaný namietať v konaní pred súdom prvej inštancie. S odôvodnením rozhodnutia
súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387
ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na
ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam žalovaného.

8. Podané odvolanie žalovaný zdôvodňoval tým, že súd prvej inštancie odmietol vykonať nimi
navrhované dôkazy (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.).

9. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.sp.“), účastníci
sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov

vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

10. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

11. Odvolací súd uvádza, že súd rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná, pričom nie je povinný vykonať
všetky navrhnuté dôkazy (§ 120 ods. 1 O.s.p., § 185 ods. 1 C.s.p.). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
nevykonať žalovaným navrhované dôkazy dôsledne zdôvodnil v bode 26 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, v ktorom uviedol, že žalovaným navrhované výsluchy svedkov s ohľadom na zistený
skutkový stav nepovažoval za potrebné. Je potrebné vzhliadnuť na to, že žalovaný na pojednávaní dňa

28.02.2018 síce navrhol vo veci vypočuť svedka Š., S.. D. B. S.. Č. a p. Z., avšak po poučení súdom
prvej inštancie, aby oznámil adresy svedkov mal za to, že je vhodným pripojiť spis Okresného súdu
Senica sp.zn. 8Cb/238/2010, čím by sa vyhlo opätovnému výsluchu navrhnutých svedkov. Následne
na pojednávaní dňa 25.04.2018 žalovaný súdu prvej inštancie oznámil, že na výsluchu navrhnutého
svedka p. D., S.. Š., S.. Č., S.. M., netrvá a netrval ani na výsluchu svedka Č. B. Z. Š.. Pri rozhodovaní o

vykonaní dôkazov navrhovaných žalovaným súd prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že navrhovaný
svedok N. Č. je bezdomovec, pričom jeho pobyt nebol známy. S rozhodnutím nevykonať ďalšie dôkazy
ako i s odôvodnením tohto rozhodnutia odvolací súd súhlasí. Odvolací súd poznamenáva, že do práva
na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany, aby súd vykonal všetky ňou navrhnuté dôkazy, a
aby sa stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola

strana v spore úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami.

12. Vo vzťahu k žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.
(t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam),
odvolací súd uvádza. Uvedený odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také

skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenia zodpovedajú vykonaným dôkazom, výsledok hodnoteniadôkazov je v súlade s § 191 C.s.p., nakoľko súd vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán sporu vyplynuli.

13.Priposudzovanídôvodnostinámietokžalovaného,žesúdprvejinštancieprirozhodovanínezohľadnil
skutočnosť, že žalovaný uhradil žalobcovi zálohu v sume 200 eur, odvolací súd upriamuje pozornosť
na bod 55 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z obsahu faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 08.12.2009,
splatnej 21.12.2009 vyplýva, že záloha v sume 200 eur sa vzťahovala k faktúre č. XXXXXXXX, čo je
zrejmým aj z príjmového dokladu zo dňa 21.10.2009. Vychádzajúc tak z toho, že predmetom konania

pred súdom prvej inštancie bolo zaplatenie faktúry č. XXXXXXXX vystavenej 07.10.2009 a splatnej dňa
21.10.2009, súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalovaným uvádzanú úhradu sumy 200 eur
nezohľadnil pri rozhodovaní vo veci.

14. Vo vzťahu k námietkam žalovaného k záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané,
že by zo strany žalobcu došlo k vadnému vykonaniu prác, majúc za to, že súd prvej inštancie nesprávne

vyhodnotil svedecké výpovede, odvolací súd uvádza. Pri posudzovaní toho, či žalobcom vykonané
dielo pre žalovaného zodpovedalo výsledku určeného v zmluve o dielo, bolo potrebné vzhliadnuť na
to, že vzťah medzi stranami sporu bol upravený Zmluvou o dielo zo dňa 23.09.2009, a to podľa ust.
Obchodného zákonníka. Podľa čl. VI bod 6.4. Zmluvy o dielo sa žalovaný ako objednávateľ zaviazal
(bol povinný) prípadnú reklamáciu vady diela uplatniť bezodkladne voči žalobcovi ako vykonávateľovi

diela písomnou formou. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v konaní pred
súdom prvej inštancie nepreukázal, že by účinne vytkol žalobcovi vady diela. Za takýto úkon nemožno
považovať zaslanie SMS správy, tak ako to uviedol právny zástupca žalovaného na pojednáva dňa
28.02.2018, ani svedecké výpovede iných osôb, na ktoré v podanom odvolaní žalovaný odkazoval. I
keď svedok p. Š. v konaní pred Okresným súdom Senica sp.zn. 8Cb/238/2010 potvrdil, že žalobca

zatepľoval časť steny od spodnej časti budovy bezprostredne nad ním a mal za to, že žalobca svoju
prácu nevykonal kvalitne, uvedené tvrdenie tretej osoby nemožno považovať za účinné vytknutie vád
zo strany žalovaného. Rovnako nedôvodnou je argumentácia žalovaného vo vzťahu k vyhodnocovaniu
výpovede svedka p. D. v konaní pred Okresným súdom Senica sp.zn. 8Cb/238/2010. Uvedený svedok
len potvrdil, že asi týždeň a pol až dva týždne pracoval pre žalobcu na zateplení budovy v atómovej

elektrárni v A. C.. Vychádzajúc z toho, že svedok p. D. pracoval vo vnútri a miešal len maltu, je sporným,
či mohol potvrdiť nekvalitu prác žalobcu, keďže sám priamo ani práce na zateplení nevykonával. I keď
svedok Q. Č. vo výpovedi pred Okresným súdom Senica sp.zn. 8Cb/238/2010 uviedol, že vykonával
opravu nekvalitných prác po žalobcovi, nebolo však zrejmým, či predmetom opráv boli jednoznačne
práce, ktoré si nárokoval v tomto konaní žalobca.

15. V podanom odvolaní žalovaný namietal aj skutkové závery súdu prvej inštancie týkajúce sa
preukázania množstva prác vykonaných žalobcom, vzhľadom k absencii odsúhlasenia rozsahu
vykonanýchprác.Vtejtosúvislostiodvolacísúdupriamujepozornosťnato,žepodľačl.Vbod5.6Zmluvy
odielobolvykonávateľ(žalobca)povinnývystaviťsúpisprác,ktorýmalprevziaťobjednávateľ(žalovaný).

Pričom ak bola daná etapa bez závad, mal vykonávateľ právo vyhotoviť faktúru a požadovať jej
zaplatenie.Ikeďžalobcapredvystavenímfaktúrynepredložilžalovanémusamostatnesúpisvykonaných
prác, tento je obsiahnutý priamo vo faktúre č. XXXXXXXX. Možno tak súhlasiť so závermi súdu prvej
inštancie, že súpis prác bol zrozumiteľne identifikované v predloženej faktúre, ktorú žalovaný osobne
dňa 13.10.2009, rozsah prác v nej uvedených nenamietal a ani následne po jej prevzatí žalobcovi účinne

nevytkol vady diela.

16. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že súd prvej inštancie neuviedol právny názor na prejednávanú
vec, odvolací súd uvádza. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa
28.02.2018 určil, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, a ktoré za nesporné a uviedol, že z dôvodu

nepredloženia zmluvy o dielo nie je možné vysloviť predbežný právny záver vo veci. I keď súd prvej
inštancie po predložení zmluvy o dielo nevyslovil ako sa mu základe doteraz tvrdených a preukázaných
skutočností javí predbežné právne posúdenie veci, týmto postupom neodňal žalovanému konať vo veci.
Predbežné právne posúdenie veci spočíva v tom, že sudca v aktuálnom štádiu konania uvedie svoje
právne posúdenie, ktoré však nie je povinný osobitne odôvodňovať, nakoľko by tým predstihol náležitosti

verejného vyhlásenia rozsudku a jeho písomné vyhotovenie. Jeho zmyslom je len umožniť objektívnu
predvídateľnosť následného rozhodnutia, čo v prejednávanej veci má odvolací súd za splnené, preto
námietky odvolateľa v tejto časti posúdil ako nedôvodné.17.Vpodanomodvolaníodvolateľuplatnilajodvolacídôvodpodľaust.§365ods.1písm.d)C.s.p.majúc
za to že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací
dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod

ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak
v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom
predpokladanom rozsahu - pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia vo vykonanom
dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v

článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď),
porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej otázky v
rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). Preskúmaním napadnutého
rozhodnutia nemal odvolací súd za preukázané naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu.

18. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

19. Na základe uvedeného odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania, ktoré v preskúmavanej

veci nespochybňovali správnosť výšky prisúdených úrokov z omeškania, počiatku ich splatnosti,
rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania) podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne
a právne správny potvrdil.

20.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.

1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnému
žalovanému s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktorý vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).