Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 22Csp/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416211698
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416211698.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, v
konaní právne zast. advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Heged?š & Partners s.r.o., so sídlom
Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: A. M., C.. XX.X.XXXX, S. S. XXX, XXX XX S.,
zastúpená: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01
Prešov, IČO: 42 176 778, o zaplatenie 829,50 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 154,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 154,53 € od 1.10.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Súd žalobu žalobcu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 62 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2016 sa žalobca (ďalej aj ako „banka“) domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 829,50 € s úrokom vo výške 91,62 € a úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 350,- €
od1.10.2016dozaplateniaaúrokomzomeškaniavovýške8,05%ročnezosumy469,36€od1.10.2016

do zaplatenia. Žiadal priznať náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že na základe žiadosti žalovanej
vystavil Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti č. XXXXXXXXXR v zmysle čl. I bodu
2. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
Zmluvy o prečerpaní. Na základe zmluvy o prečerpaní poskytol žalobca žalovanej povolené prečerpanie
na bežnom účte do výšky limitu 350,- € formou úveru. Úver mohol byť čerpaný od 20.2.2012. V zmysle
čl. II ods. 5 Obchodných podmienok pre prečerpanie bola žalovaná povinná k poslednému dňu kal.
mesiaca zabezpečiť na jej účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov

z omeškania. Žalovaná nie je povinná splácať vlastnú vyčerpanú istinu počas trvania zmluvného vzťahu.
2. Žalobca predložil ako dôkaz Žiadosť o poskytnutie úveru formou povoleného prečerpania a prehľad
splácania zo strany žalovanej. Žalovaná nedodržala zmluvné podmienky v dôsledku čoho žalobca
dňa 31.5.20125 určil splatnosť úveru v súlade s čl. VII ods. 2 písm. a) Obchodných podmienok pre
prečerpanie.VzmysleZmluvyoprečerpanísazmluvnéstranydohodli,ževýškaúrokovejsadzbyavýška
sadzby úroku z omeškania je určená v Obchodných podmienkach pre prečerpanie. Žalobca zverejňuje
úrokové sadzby na svojej internetovej stránke a v priestoroch pobočiek. Pokiaľ klient nesúhlasí so

zmenouúrokovejsadzbyjeoprávnenýzaslaťžalobcovipísomnýnesúhlas,ktorýsapovažujezavýpoveď
zmluvy o prečerpaní. V prípade ak ho nezašle, považuje sa to, že súhlasí s novou úrokovou sadzbou.
Výška úroku pri povolenom prečerpaní predstavuje sadzbu 19,50 % ročne. Výška úroku z omeškania je
v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj ako „OZ“) ku dňu 1.6.2015 (nasledujúci deňpo dni splatnosti - zosplatnení úveru zo zmluvy o prečerpaní) 8,05 % ročne z dlžnej čiastky. Žalobca
špecifikoval žalovanú sumu k dátumu 31.5.2015 spolu v sume 377,82 €, t.j. ako istinu 350,- €, úrok 24,74
€ a úrok z omeškania 0,08 €. Ku dňu 30.9.2016 eviduje žalobca dlžnú sumu spolu vo výške 515,59 €,

ktorá predstavuje istinu 350,- €, úrok 27,74 € vyčíslený ku dňu 31.5.2015, úrok 91,62 € od 1.6.2015 do
30.9.2016 a úrok z omeškania vo výške 46,23 € ku dňu 30.9.2016.
3. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že žalovanej na základe jej žiadosti vystavil dňa 20.2.2012 Oznámenie
o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR, ktorým došlo k uzatvoreniu
zmluvy o úvere. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pre ČSOB Kreditnú

kartu (ďalej aj ako „VOP“) a Podmienky pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty (ďalej aj
ako „Podmienky“). Žalovanej bol poskytnutý úver do výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými
stranami na sumu 250,- €. Žalovaná bola oprávnená čerpať úver počnúc dňom 20.2.2012. Žalovaná sa
zaviazala uhradiť žalobcovi dlžnú sumu, ktorá predstavuje zostatok čerpaného úveru, úroky a všetky
poplatky ku dňu uzávierky (čl. 3 VOP) najneskôr v deň splatnosti, t.j. 20. deň v mesiaci v ľubovoľnej
výške, najmenej však vo výške minimálnej splátky (ktorá bola dohodnutá vo výške 5 % z dlžnej sumy,

minimálne 15,- €). Žalobca bol oprávnený inkasovať ku dňu splatnosti príslušnú splátku z bežného účtu
žalovanej a žalovaná bola povinná vytvárať ku
dňu splatnosti dostatočné krytie peňažnými prostriedkami na svojom bežnom účte. Žalovaná bola
povinná uhradiť povinnú splátku úveru po doručení výpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že vyčerpaný
a nesplatený úver alebo jeho časť sa úročí úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve (bod 4.1. VOP).

Úroková sadzba je pohyblivá a je dohodnutá v zmluve. Zo sumy, so splatením ktorej je žalovaná v
omeškaní sa budú naďalej úročiť úrokovou sadzbou dohodnutou podľa bodu 4.1 VOP, zvýšenou o
sadzbu úroku z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve (bod 4.3 VOP). Žalovaná nedodržala platobnú
disciplínu, na ktorú sa zaviazala, v dôsledku čoho žalobca určil predčasnú splatnosť úveru poskytnutého
na základe zmluvy ku dňu 20.5.2015 a vyzval žalovaného a úhradu dlžnej sumy. Výška úroku z

omeškania je v súlade s § 517 OZ ku dňu 21.5.2015 (nasledujúci deň po dni splatnosti - zosplatnení).
Žalobca úročil nesplatenú istinu úveru po termíne splatnosti úrokovou sadzbou vo výške 19,50 % ročne
popri úročení sadzbou úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne a ďalšie záväzky súvisiace so zmluvou
(napr. kapitalizované úroky, poplatky) úročiť sadzbou úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne. Žalobca
eviduje ku dňu zosplatnenia 20.5.2015 voči žalovanej pohľadávku vo výške 358,66 €, t.j. istinu 354,37

€ a úrok z omeškania 4,29 €. Ku dňu 30.9.2016 voči žalovanej eviduje pohľadávku 528,37 eur, t.j. istinu
354,37 €, úrok 122,85 € vyčíslený za obdobie od 21.5.2015 do 30.9.2016 a úrok z omeškania vo výške
51,16 € vyčíslený ku dňu 30.9.2016.
4. Žalobca pripojil k žalobe listinné dôkazy: Žiadosť o poskytnutie úveru formou povoleného prečerpania
zo dňa 13.2.2012, podpísanú oboma stranami sporu, žalobca ako banka poskytujúca povolené

prečerpanie na bežnom účte do výšky 350,- € a žalovaná ako klientka banky - žiadateľka úveru. Z
oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 20.2.2012, podpísané žalovanou a žalobcom
vyplýva, že banka schválila povolené prečerpanie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX do výšky
úverového limitu 350,- €. Úver môže byť čerpaný odo dňa 20.2.2012. Ku dňu otvorenia účtu povoleného
prečerpania sa zmluvné strany dohodli na úrokovej sadzbe 16,90 % ročne a úroku z omeškania 9 %

ročne.Dňomuvedenýmpripodpisebankyjemedzibankouažalovanouuzatvorenázmluvyopovolenom
prečerpaní na dobu neurčitú. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky, všeobecné
obchodné podmienky a predzmluvný formulár. Žalobca predložil ako dôkaz Obchodné podmienky pre
povolené prečerpanie bežného účtu. Žalobca predložil fotokópiu upomienky zo dňa 9.2.2015, z ktorej
vyplýva, že dňa 31.1.2015 nebola uhradená splátka povoleného prečerpania a dlh predstavuje sumu

18,33 €, ďalšia upomienka je zo dňa 17.2.2015 a dlh predstavoval sumu 19,33 €, dňa 4.3.2015 v
upomienke žalobca žiadal žalovanú o zaplatenie dlhu 37,39 € a v poslednej výzve na úhradu pohľadávky
žalobcu zo dňa 2.4.2015 dlh žalovanej predstavoval sumu 51,12 €. Z fotokópie doručenky vyplýva, že
žalovaná prevzala výzvu dňa 7.4.2015. Dňa 1.6.2015 žalobca žalovanej oznámil zosplatnenie úveru
dňom 31.5.2015. Žalovaná prevzala oznámenie dňa 3.6.2015 (vyplýva z fotokópie doručenky). Z výpisu

z úverového účtu žalovanej vyplýva celkový dlh 515,59 € z toho istina 350,- €, úroky 119,36 € a úroky z
omeškania 46,23 €, a to ku dňu mimoriadneho zosplatnenia 31.5.2015. Banka preukázala zverejnenie
úrokových sadzieb od 1.10.2016 pri povolenom prečerpaní a pri úvere formou kreditnej karty vo výške
19,50 % ročne. Žalobca predložil aj Žiadosť o poskytnutie úveru ku Kreditnej karte s požadovanou
výškou 250,- € a výškou splátky 5 %. Žiadosť je podpísaná oboma zmluvnými stranami - bankou ako

poskytovateľom úveru a žalovanou ako žiadateľkou o úver, dňa 17.2.2012. Z predloženého oznámenia
banky o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR vyplýva, že banka
poskytla žalovanej úverový limit 250,- €. Týmto bol žalovanej poskytnutý úver označený akospotrebiteľský úver čerpaný prostredníctvom kreditnej karty. Deň splatnosti bol dohodnutý 20. deň v
mesiaci. Ako deň konečnej splatnosti - posledný deň výpovednej lehoty. Úver mohol byť čerpaný od
20.2.2012. Úroková sadzba ku dňu otvorenia úverového účtu bola 18,90 % ročne a výška úrokovej

debetnej sadzby 30 % ročne. Výška úroku z omeškania je ku dňu podpisu 9 % ročne a banka je
oprávnená jeho výšku meniť. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj ako „RPMN“) na úver
predstavovala 20,94 % a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je 275,90 €. Priemerná RPMN bola
23,10 % ročne. Podpisom oznámenia bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená zmluva o úvere
k ČSOB Kreditnej karte č. 004714274R. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú podmienky, všeobecné

obchodné podmienky a predzmluvný formulár. V oznámení je uvedený aj kontrolný orgán podľa § 23
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca predložil ako dôkaz Obchodné podmienky
pre ČSOB Kreditnú kartu, podmienky pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty. Z predloženej
upomienky zo dňa 29.12.2014 vyplýva, že žalovaná bola bankou vyzvaná na úhradu splátky kreditnej
karty v sume 25,80 €.
5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne dňa 15.3.2017 (doručené súdu dňa 16.3.2017). Uviedla,

že považuje predmetné zmluvy za spotrebiteľské, pričom žalobca nepredložil písomné uzatvorenie
zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Predložil len jednostranné úkony žalobcu - oznámenie o poskytnutí
povoleného prečerpania a oznámenie o poskytnutí úveru, a tieto nemožné považovať za písomne
vyhotovené zmluvy o poskytnutí úverov s konkrétnymi a zákonom predpokladanými zákonnými
podmienkami.Samotnýpodpisžalovanejnepreukazujejejsúhlassindividuálnedohodnutýmizmluvnými

podmienkami, ale iba prevzatie predmetného oznámenia. Z uvedeného dôvodu má žalovaná za to, že
nedošlokplatnémuuzatvoreniuzmlúvpreabsenciupísomnejformy.Oznámeniapodľanázoružalovanej
neobsahujú podstatné náležitosti o spotrebiteľských úveroch, tak ako vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotreb. úveroch. Zároveň žalovaná vzniesla námietku premlčania jej dlhu. Namietla nakoniec aj nárok
žalobcu na zmluvný úrok po zosplatnení celého úveru. Žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako

nedôvodnú.
6. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení doručenom súdu 4.8.2017
nesúhlasil s argumentáciou žalovanej a žiadal, aby súd vykladal právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa eurokonformne a prihliadal na vôľu únijného normotvorcu.
7. Súd uvádza, ako posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vec

právne posúdil a vyhodnotil dôkazy:
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených žalobcom: Žiadosti o poskytnutie úveru
formou povoleného prečerpania zo dňa 13.2.2012, oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo
dňa 20.2.2012, obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, upomienok a výziev
na zaplatenie, doručeniek, oznámenia o zosplatnení, výpisu z úverových účtov, potvrdením o výške

úrokových sadzieb, žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 13.2.2012, oznámenia o poskytnutí úveru k
ČSOB Kreditnej karte zo dňa 20.2.2012, Obcodných podmienok pre ČSOB Kreditnú kartu, Podmienky
pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty a zistil skutkový stav ako ho popísal žalobca v podanej
žalobe a bolo zistené z predložených listín. Skutkový stav je opísaný v bode 1. až 4.
odôvodnenia tohto rozhodnutia.

9. Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením listín predložených žalobcom a výsluchom žalobcu
prostredníctvom jeho právneho zástupcu mal súd za preukázané, že žalovaná tým, že dňa 20.2.2013
podpísala listinu - Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti č. XXXXXXXXXR
uzatvorila zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu podľa čl. I. bod 2. Obchodných podmienok
pre povolené prečerpanie bežného účtu. Dňa 20.2.2013 zároveň žalovaná svojim podpisom na listine

- Oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR uzatvorila
zmluvu o úvere k ČSOB Kreditnej karte č. 004714274R. Žalovaná svoju obranu založila o.i. aj na
absolútnej neplatnosti uzatvorených zmlúv pre nedodržanie ich písomnej formy. Súd nemôže dať
žalovanej za pravdu, pretože žalobca predložením vyššie uvedených listín preukázal, že ich podpisom
oboma zmluvnými stranami boli zmluvy uzatvorené písomne ako vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 1 v spojení s ust. § 1 ods. 4.
10. Po posúdení uzatvorených zmlúv vyplýva, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom
spotrebiteľským a zmluvy treba posudzovať ako spotrebiteľský úver. Žalobca vystupoval v daných
zmluvných vzťahoch ako dodávateľ, ktorý poskytoval úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a žalovaná ako nepodnikateľ - spotrebiteľ. Na daný vzťah súd aplikoval všeobecné ustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. ) a zákon č. 129/2010 Z.z., v
znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. K argumentácii žalobcu týkajúcu sa požiadavky
eurokonformného výkladu ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. súd uvádza nasledovné. Výklad
vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy. Ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.už bol predmetom výkladu v stovkách prípadoch. V danej problematike je ustálená rozhodovacia prax
súdov prvej inštancie aj najvyšších súdnych autorít, ktoré museli vykladať tento zákon eurokonformne od
11. júna 2008. Je pravdou, že Súdny dvoj EÚ v rozhodnutí zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 okrem iného

uvádza, že „článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva
o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amorizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovi takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave.“ Súdny dvor EÚ vykladá právo Európskej únie, neposkytuje

výklad vnútroštátneho práva. Súdny dvor EÚ poskytol výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS
(ďalej aj ako „Smernica“).
11. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc
v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce

jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci (priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom
a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako
subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice). V prípadoch, kedy vnútroštátne
súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti

spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto
dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.
Nakoľko priamy účinok Smernice do úvahy neprichádza, vnútroštátne súdy musia skúmať, či Smernici
môžu priznať nepriamy účinok, a teda či môžu vykladať Zákon eurokonformne. V prípade nepriameho
účinku smerníc ako takých má nepriamy účinok vždy svoj rozsah a svoje medze. Nejedná sa o

priamy účinok, kedy je vnútroštátne právo vypustené a doslova nahradené smernicou. V prípade
nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na úkor
smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, len súd musí skúmať, či
ho môže vykladať eurokonformne.
12. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc

vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Spolupôsobenie týchto dvoch právnych
poriadkov sa prejavuje nasledovne:
- Musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice.
- Musí ísť o výklad za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód
- Nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady

13. Súdny dvor tieto medze prehľadne zhrnul vo veci Adeneler, C-212/04, Rozsudok Súdneho dvora
EÚ zo 4. júla 2006, keď uviedol, že "povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice
pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými
zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad
contra legem vnútroštátneho práva.

14. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania,
ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,

c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
15. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

16. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd postupoval v danej veci v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou, podrobil uzatvorené zmluvy súdnej kontrole a zistil, že zmluva o poskytnutí úveru

formou povoleného prečerpania neobsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak ako tieto
stanovuje § 9 ods. 2 v spojení s § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a s absenciou ktorých zákon spája
sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Ide o tieto náležitosti: právo na odstúpenie
od zmluvy o spotrebiteľskomúvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane
informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj
o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu (§ 9 ods. 2 písm. w) zákona) a výšku poplatkov

spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za
akých sa tieto poplatky môžu meniť (z výpisu z účtu o úvere vyplýva, že žalovaná zaplatila poplatky vo
výške 10,- €).
17. Po preskúmaní zmluvy o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte neobsahuje náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere tak ako tieto stanovuje § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a s absenciou ktorých

zákon spája sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Ide o túto náležitosť: výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona).
18. Žalobca súdu predložil listiny - Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania a Oznámenie o
poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte, ktoré sú podpísané oboma zmluvnými stranami. Pokiaľ sú

v obchodných podmienkach, ktoré mali byť súčasťou zmluvy uvedené niektoré náležitosti chýbajúce
v zmluvách, súd poukazuje na to, že tieto podmienky neboli žalovanou podpísané. Náležitosti zmluvy
musia byť uvedené v zmluve samotnej, na ktorú žalovaná pripojuje svoj podpis.
19. V konaní nebolo sporné, že žalovaná poskytnuté prostriedky z predmetných zmlúv naozaj čerpala
a vzhľadom na to, že si voči žalobcovi neplnila riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv,

žalobca dňa 31.5.2015 určil splatnosť úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania a dňa
20.5.2015 určil splatnosť úveru poskytnutého formou Kreditnej karty.
20. Z výpisu z účtu o povolenom prečerpaní mal súd za preukázané a taktiež nebolo sporné, že žalovaná
skutočnečerpalacelkovosumu13059,09€acelkovozaplatilažalobcovisumu12944,75€.Vzhľadomna
konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalobcom poskytnutého úveru, má žalobca podľa názoru

súdu nárok len na zaplatenie skutočne vyčerpanej sumy žalovanou po odpočítaní ňou vykonaných
úhrad, t.j. 114,34 €.
21. Z výpisu z účtu úveru poskytnutého ku kreditnej karte mal súd za preukázané a nesporné,
že žalovaná skutočne čerpala celkovo sumu 740,89 € a celkovo zaplatila žalobcovi sumu 700,7 €.
Vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalobcom poskytnutého úveru, má žalobca

podľa názoru súdu nárok len na zaplatenie skutočne vyčerpanej sumy žalovanou po odpočítaní ňou
vykonaných úhrad, t.j. 40,19 €.
22. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom súd považoval nárok žalobcu za dôvodný len v časti sumy
154,53 € a vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú.
23. Žalovaná sa dostala do omeškania zo zaplatením svojho peňažného záväzku zo zmluvy o

povolenom prečerpaní účtu a zo zmluvy o úvere ku kreditnej karte dňom, kedy jej boli doručené výzvy na
zaplatenie celého splatného dlhu (dňa 3.6.2015 a dňa 25.5.2015). Žalobca si uplatnil úrok z omeškania
podľa § 517 Občianskeho zákonníka od 1.10.2016 v
zákonnej výške určenej podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. zákonov platnej v čase
uzatvorenia zmlúv. Súd preto žalobcovi vyhovel a priznal mu úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne

(výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá predstavovala výšku
0,05 % ročne) v zmysle žalobného petitu od 1.10.2016 do zaplatenia z dlžnej sumy 154,53 €, pretože v
tomto čase bola žalovaná preukázateľne v omeškaní s plnením svojho dlhu žalobcovi.
24. K vznesenej námietke premlčania súd záverom uvádza nasledovné: Pretože zmluvné vzťahy medzi

stranami sporu súd považuje za vzťahy občiansko-právne, premlčanie sa posudzuje podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 100 a nasl. Občianskeho zákonníka). Všeobecná premlčacia
doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo objektívne vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne
deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde. Preto nie je rozhodujúce, z
akého dôvodu, t. j. či zo subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Všeobecná

trojročná premlčacia doba platí nielen pre pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky
alebo pre právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia. V trojročných premlčacích dobách sa premlčujú aj
jednotlivé splátky, na ktoré bolo dohodou účastníkov daného právneho vzťahu rozložené celé plnenie.
Pre počítanie času premlčacej doby platí všeobecné ustanovenie počítaní času, t. j. ustanovenie § 122.
Keďže dĺžka premlčacích dôb je určená vždy podľa rokov, podľa § 122 ods. 2 platí, že premlčacia doba

sa skončí dňom, keď sa číslom, t. j. dátumom, zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa
lehotazačína.Akposlednýdeňlehotypripadnenasobotu,nedeľualebosviatok,poslednýmdňomlehoty
je najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 122 ods. 3). Žalobca oznámil žalovanej listom zo dňa 1.6.2015,
že určuje splatnosť celého úveru formou povoleného prečerpania účtu dňom 31.5.2015 a listom zo dňa21.5.2015 určil splatnosť celého úveru formou kreditnej karty dňom 20.5.2015. Na základe uvedeného
mal súd za preukázané, že k zosplatneniu úverov došlo v uvedené dni a keďže žalobca podal žalobu
na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 23.12.2016, je zrejmé, že žaloba bola podaná v rámci plynutia

trojročnej premlčacej doby a nárok žalobcu premlčaný nie je.
25. Pretože súd žalobcovi nepriznal zmluvné úroky z dôvodu bezúročnosti úverov, v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa nevenoval obrane žalovanej týkajúcej sa uplatnených zmluvných úrokov po zosplatnení
úverov a dôvodnosti nároku žalobcu v tejto časti.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 19 % (súd mu priznal sumu 154,53 € z uplatnenej sumy 829,50
€) a žalovaná bola teda úspešná v rozsahu 81 %, preto súd priznal náhradu trov konania pomerom
úspechu žalovanej a to v rozsahu 62 %.

Poučenie:

Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar
nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. - Exekučný poriadok.