Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215211121
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4215211121.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Lenky Kostolanskej a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: C.. W. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. ul. XXX/XX, M., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 919,83 eura s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/209/2015-26 z 30. septembra

2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/209/2015-26
z 30. septembra 2015 o d m i e t a .

II. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví,
rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 2 zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a § 39
Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil tým, že skúmal, či rozhodcovský rozsudok, ktorý
bol predložený ako exekučný titul, bol vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Za týmto účelom súd prvej inštancie preskúmal aj zmluvu o úvere zo

dňa 13.06.2012, ako aj všeobecné obchodné podmienky, kde v časti II bod 10.2 „Riešenie sporov“ bola
dojednaná rozhodcovská doložka. Súd prvej inštancie jej preskúmaním dospel k záveru, že v danom
prípadeniejemožnéformuláciurozhodcovskejdoložkypovažovaťzaplatnúrozhodcovskúzmluvualebo
platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku

si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa Občianskeho zákonníka
neplatná. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto
doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť

dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis
na úverovej zmluve nemožno považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, najej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného
vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti
pričinenia vzdal vopred svojich práv čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie
je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený
výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom
sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho

vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné po
formálnej a materiálnej stránke. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že rozhodnutie predložené v
tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho
vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z
toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné zastavenie exekučného
konania, a preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený a to odovzdaním na poštovú prepravu dňa
03.11.2015, v rámci ktorého dôvodil odvolacími dôvodmi vymedzenými v odvolaní a žiadal zmeniť tak,

že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne,
aby súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Oprávnený v odvolaní nesprávnosť napadnutého uznesenia vecne vymedzil v podstate tým, že
prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín

ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal pri
rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal mu
možnosť konať pred súdom. S poukazom na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že
exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá
obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako
tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej
preskúmavacejpôsobnosti,nežakouvprospechuvedenejinterpretácienesvedčialenjazykové,logické,
axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 159/2009 zo 16.06.2009. Mal za to, že exekučný súd
je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O
platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka "res iudicata" a uvedeným konaním dochádza k
porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, keďže súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné,

aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a
rozhodcovským konaním. Dal do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných
obchodných podmienok, Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý
jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je
klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Konštatoval aj nesprávne aplikovanie

ustanovení Občianskeho zákonníka a porušenie ustanovenia § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Poukázal aj na odlišný postup iných súdov v tejto oblasti a v tejto súvislosti uviedol, že sa súd
prvejinštancieakoexekučnýsúdnijakonevysporiadalsodlišnýmprávnymnázorom,ktorýmajúinésúdy
toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd, čím došlo k porušeniu právnej istoty a legitímnych
očakávaní oprávneného. Exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydávajú

aj zamietajú. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z
nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal účastníkovi možnosť
konať pred súdom. Uviedol, že je vylúčené a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať práva a
povinnosti zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, keďže ide o sekundárny prameň práva a je záväzný pre každý členský štát, nemožno ju
použiť v horizontálnych vzťahoch medzi subjektmi súkromného práva, zvlášť ak už bola do právneho
poriadku už implementovaná. Mal za to, že súd prvej inštancie tak neprimerane zvýhodnil povinného
pred exekučným súdom, čím bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, abypovinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia.
Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného, bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon a svojím
postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s

účinkami právoplatného rozsudku. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu a
rôznu judikatúru všeobecných súdov a Ústavného súdu SR.

6. Povinný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a taktiež
podal námietku premlčania.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
"Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného
odvolania, zisťoval, či bolo odvolanie podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom
oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a či má náležitosti podľa § 363 CSP.

8. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že odvolanie zo dňa 29.10.2015 bolo súdu prvej inštancie
doručené dňa 04.11.2015, ktorý procesný úkon vyvolal začatie odvolacieho konania o tomto odvolaní.
V priebehu odvolacieho konania, dňa 01.07.2016, nadobudol účinnosť nový základný procesnoprávny
kódex, ktorým je Civilný sporový poriadok (§ 474 CSP) a ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok (ďalej len "Občiansky súdny poriadok" alebo "OSP") (§ 473 CSP).

9. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, Civilný sporový poriadok platí aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, s výnimkou tých konaní, ktoré sú taxatívne vymedzené v §
471 ods. 2 a 3 CSP. Teda aj v odvolacom konaní, začatom pred 30.06.2016, sa podľa § 470 ods. 1

CSP uplatňuje zásada okamžitej aplikability novej procesnoprávnej úpravy a toto odvolacie konanie
od 01.07.2016 pokračuje v procesnom režime odvolacieho konania upraveného v Civilnom sporovom
poriadku.

10. Z ustanovení § 470 ods. 1 a 2 vety prvej CSP je zrejmé, že pokiaľ odvolanie bolo podané za

účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, potom jeho účinky (spočívajúce vo vyvolaní odvolacieho
konania) zostali zachované aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku. Vychádzajúc z
uvedeného, ak odvolanie bolo podané ešte pred 01.07.2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti
je nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom v čase podania odvolania.

Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového
poriadku o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princípprávnejistoty,vrátanelegitímnychočakávanísporovýchstránozachovaníkontinuityodvolacieho
konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy procesného práva (čl. 2 ods.
1 a 2 CSP), ako aj o potrebe ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho

práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) (ďalej len "Exekučný poriadok"), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné

konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.

14. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci

nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

15. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.16. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

17. Podľa § 121 ods. 2, 4 a 5 CSP, (2) do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň,
keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. (4) Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo
deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. (5) Lehota je
zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý

má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené
súdu mimo pracovného času.

18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnuté uznesenie bolo oprávnenému doručené dňa
16.10.2015. Túto skutočnosť preukazuje doručenka založená v spise na č. l. 29. Dňom nasledujúcim,
t. j. dňa 17.10.2015 začala oprávnenému plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania (§ 121 ods.

2 CSP). Koniec tejto lehoty pripadol na sobotu, 31.10.2015. Keďže koniec lehoty pripadol na sobotu,
posledným dňom lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. pondelok, 02.11.2015. Oprávnený
podal odvolanie prostredníctvom spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., na poštovú prepravu až
dňa03.11.2015,ktorúskutočnosťpreukazujefotokópiaobálky,založenejvspisenač.l.37.Zuvedeného
teda vyplýva, že oprávnený podal odvolanie až po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie tohto

opravného prostriedku.

19. Na rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania podľa § 386 písm. a) CSP musí byť splnená
len jedna podmienka, ktorou je, že odvolanie musí byť podané po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty
(§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).

20. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie až po
márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie tohto riadneho opravného prostriedku, dospel k záveru,
že v danom prípade sú splnené všetky zákonom ustanovené podmienky na odmietnutie odvolania
oprávneného podľa § 386 písm. a) CSP. Odvolací súd preto odvolanie oprávneného podľa § 386 písm.

a) CSP odmietol, pričom takto rozhodol podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario bez nariadenia odvolacieho
pojednávania.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému (keď doktrína civilného

procesného práva odmietnutie odvolania po procesnej stránke považuje za neúspech v konaní) síce
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len
o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po

právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP
rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona
č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z.
k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12.
apríla 2018).