Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 16, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618010743
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1618010743.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováč a sudcov JUDr. Tibora
Kubíka a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci obžalovaného J. S., pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Malacky z 29.05.2019 sp. zn. 0T/165/2018, na verejnom zasadnutí konanom 17. septembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného J. S., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 29.05.2019 sp. zn. 0T/165/2018 bol obžalovaný J. S. uznaný
za vinného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že dňa 28.12.2018 v čase okolo 09:00 h na adrese J. č. XXX pred rodinným domom
po hádke s manželkou E. S. túto chytil za hlavu a silno jej ju tlačil o kapotu motorového vozidla, následne
na to manželka E. S. obvineného J. S. na obranu kopla a stúpla mu na nohu, na čo ju obvinený J. S.

chytil za zápästie a hodil ju do blata na zem, kde jej strhol bundu a chytil ju spredu za krk a povedal
jej, že jej odsekne hlavu na ponku pri dome sekerou, následne na to v rodinnom dome na adrese J. č.
XXX manželku E. S. začal tlačiť k oknu, chytil ju pod krk a kričal na ňu, potom jej pri skrini dal do oblasti
tváre na ľavú stranu dve facky, následne po vzájomnej hádke dal manželke E. S. 6 faciek do oblasti
tváre a potom ju v chodbe udrel hliníkovou metlou do oblasti ľavého stehna, čím týmto konaním vyvolal
u poškodenej E. S. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. č. XXX dôvodnú obavu o jej život a zdravie a

spôsobil jej zranenia podľa lekárskeho potvrdenia: pomliaždenie hlavy, krku, chrbta, ľavého ramenného
kĺbu a hematom kĺbu a hematom ľavého stehna, odreninu pravého zápästia a malíčka vpravo s dobou
liečenie kratšou ako 7 dní.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému J. S. podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2
Tr. zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj povinnosť
spočívajúcu v príkaze počas skúšobnej doby nepriblížiť sa k poškodenej E. S., nar. XX.XX.XXXX, na

vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, alebo v mieste, kde sa takáto
osoba zdržuje, alebo ktoré navštevuje.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný J. S. v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr.
por., ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu a to podaním, ktoré bolo
doručené na okresný súd 27.09.2019.Obžalovaný v dôvodoch podaného odvolania koncipované jeho obhajcom v prvom rade namietal, že súd
prvého stupňa ho uznal za vinného v podstate na základe jedinej výpovede poškodenej E. S.. Odvolateľ

poukázal na svoju podrobnú výpoveď na hlavnom pojednávaní, pričom rovnako aj v prípravnom konaní
svoju vinu poprel a podrobne opísal celý priebeh incidentu. Žiadne vyhrážky voči poškodenej z jeho
strany neboli a pokiaľ ide o fyzické násilie voči poškodenej, on sa iba bránil voči jej útoku. Obdobne
poškodená na neho útočila aj v minulosti, pričom jej útoky on ignoroval a radšej odišiel z domu preč.
Pri incidente pred rodinným domom on nemohol ani zaútočiť na poškodenú spôsobom, ako to sama

uvádzala, nakoľko on držal na rukách maloletého syna. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu aj to,
že predmetný skutok bol právne kvalifikovaný ako nebezpečné vyhrážanie a tento sa nestal. Ako už
konštatoval Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení z 25.01.2019 sp. zn. 3Tos/8/2019, svedkyňa
X. L. nebola priamym svedkom incidentu a poškodená jej neuviedla, že by sa jej manžel vyhrážal.
Rovnako svedkyňa uviedla, že predmetný konflikt medzi manželmi sa týkal iba stratených kľúčov, nie
však žiadneho násilia. Pokiaľ ide o výpoveď poškodenej vo vzťahu k nebezpečnému vyhrážaniu, táto

jej výpoveď nebola podporená žiadnym dôkazom. V rodinnom dome ani v okolí sa nenachádzal žiadny
ponk alebo niečo podobné. Motív účelovej výpovede poškodenej je možné skôr vyvodiť z toho, že
predmetné oznámenie uskutočnila jeho manželka po viacerých hádkach, keď on jej uviedol, že patrí
na psychiatriu a neuvidí potom svojho syna. Okrem toho, že sa mu vyhrážala v minulosti aj tým, že
raz bude mať on podpálený dom alebo bude dom vykradnutý. V tomto smere stojí za zmienku, že jeho

rodinný dom po jeho zadržaní bol hneď vykradnutý. Z výpovedí poškodenej okrem iného vyplýva, že
táto po údajnom nebezpečnom vyhrážaní odišla k susede, ktorej iba uviedla, že on ju mal zbiť, avšak
napriek tejto skutočnosti sa poškodená opätovne vrátila do rodinného domu, kde sa on nachádzal. Má
za to, že aj z tejto skutočnosti je možné dospieť k záveru, že ani údajné vyhrážky by voči jej osobe
nemohli vzbudiť v danom čase reálnu obavu o život alebo zdravie, inak by poškodená sa do domu

nevrátila a počkala na príchod polície u susedy, alebo by túto poslala po veci. Súd prvého stupňa sa
vôbec nezaoberal tým, že aj on bol zranený, že v minulosti práve poškodená na neho útočila, a on
radšej odišiel z domu, aby hádka nepokračovala. V tomto konaní žiadnym spôsobom nebol skúmaný
mechanizmus vzniku zranení u poškodenej znalcom, pričom on je presvedčený, že tento by len podporil
jeho tvrdenia ohľadom útoku poškodenej na jeho osobu už pri jeho zadržaní. Navyše, ak poškodená na

hlavnom pojednávaní uvádzala, že ju on mal udrieť minimálne šesťkrát do tváre, tak tieto tvrdenia sú v
rozpore nielen s reálnou skutočnosťou, ale aj s predloženými lekárskymi správami, keďže žiadne takéto
zranenia sa tam neuvádzajú. Ak už poškodená uviedla svedkyni, že mala byť údajne zbitá a dôvodne sa
mala obávať o svoj život, tak túto skutočnosť by jej predsa uviedla, ale nič také neurobila. Rovnako zo
spisu nevyplýva, že by poškodená pri hovore na políciu, alebo privolaným záchranárom uviedla, že by sa

jej on mal vyhrážať. Odvolateľ poukázal aj na uložený trest, v rámci ktorého mu bola uložená povinnosť
spočívajúca v príkaze počas skúšobnej doby nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako
5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, alebo v mieste, kde sa takáto osoba zdržuje, alebo
ktoré navštevuje. K tomuto obžalovaný dodal, že s poškodenou sú práve v rozvodovom konaní a majú
aj spoločného syna - mal. C. S., pričom pred Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 8P/33/2019 je

od februára 2019 vedená vec o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, na základe jeho návrhu na rozvod, ktorý podal ešte dňa 11.02.2019. Potom
súdomuloženýzákazpriblížiťsakpoškodenejpočasskúšobnejdoby,muvpodstateznemožňujejednak
zúčastniť súdnych pojednávaní v konaní o rozvod, jednak stretávania sa s maloletým synom, keďže
tento býva práve u poškodenej. Práve uložený zákaz považuje za rozporný s ustanovením § 34 ods. 3

Tr. zák. Záverom navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol spôsobom, že ho
v celom rozsahu oslobodí spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnili obžalovaný J. S., jeho obhajca a prokurátor krajskej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa v plnom rozsahu pridržiaval
písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a
sám rozhodol spôsobom, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietol, nakoľko považuje prvostupňový rozsudok za správny a zákonný.Obžalovaný J. S. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pripája k záverečnému návrhu svojho obhajcu.
On sa cíti byť nevinný, manželke sa žiadnym spôsobom nevyhrážal, navyše v rodinnom dome sa v čase
skutku nenachádzal žiadny ponk, ktorý spomínala jeho manželka. Túto okolnosť uvádzal vo všetkých

štádiách trestného konania, avšak nikto nebral na to zreteľ. Pokiaľ ide o rozvodové konanie, vo veci už
bolo nariadené pojednávanie na deň 29.09.2020. K ústnej dohode medzi nimi ohľadom rodičovských
práv k maloletému synovi nedošlo a súd doposiaľ o tomto ani nerozhodol.

Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného J. S. nie je
dôvodné.

Odvolací súd úvodom konštatuje, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného

poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového
stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok sa stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku a tento spáchal obžalovaný J. S.. Na tomto základe potom prvostupňový súd
vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne a ktorým nemožno nič vytknúť.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Napriek tomuto konštatovaniu, ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových

zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že to bol práve
obžalovaný J. S., ktorý v kritickom čase za daných okolností, ako aj spôsobom ustáleným v rozsudku
súdu prvého stupňa, dopustil sa konania, ktoré je opísané v skutkovej vete prvostupňového rozsudku.

Vina obžalovaného J. S. bola preukázaná výpoveďou poškodenej - svedkyne E. S., s ktorou
korešpondovala nielen výpoveď svedkyne X. L., ale aj listinné dôkazy, predovšetkým lekárske správy,
resp. odborné vyjadrenie o spôsobených zraneniach poškodenej.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného J. S. krajský súd zistil, že nejde o novú doteraz

neuplatnenú obhajobu obžalovaného, ale len o opakované tvrdenia z predchádzajúcich štádií trestného
stíhania, s ktorými sa dôsledne a v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal súd prvého stupňa
v odôvodnení napadnutého rozsudku. Aj odvolací súd považuje obhajobné tvrdenia obžalovaného za
účelové, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Na strane druhej krajský súd nemal žiadny relevantný dôvod spochybniť hodnovernosť výpovede
poškodenej - svedkyne E. S., ktorá popisovala priebeh skutkového deja a obžalovaného z protiprávneho
konaniausvedčila.To,žepoškodenásvedkyňapravdivovypovedalaonásilnomsprávaníobžalovaného,
vrátane toho, že ju aj fyzicky napadol a spôsobil jej viaceré poranenia, korešpondovalo aj lekárske
potvrdenie vystavené H.. R. O., rovnako ambulantná správa Nemocnice Malacky, ako aj odborné

vyjadrenie znalca prof. H.. E. Z., CSc. V neposlednom rade treba poukázať aj na výpoveď svedkyne X.
L., ktorá potvrdila, že jej suseda S. povedala, že ju zbil J., pričom práve kvôli tomu poškodená volala na
políciu, ktorej tiež oznámila, že ju fyzicky napadol manžel. Menovaná svedkyňa dokonca vypovedala,
že poškodená bola uplakaná, rozrušená a vystrašená, dokonca sa jej stalo, že na ruke má modrinu.
Na základe uvedeného možno urobiť záver, že v posudzovanej veci násilné správanie obžalovaného sa

neprejavilo iba vo verbálnom vyhrážaní sa poškodenej, že jej sekerou odsekne hlavu, ale aj samotným
fyzickým útokom na poškodenú, čo si podľa odborného vyjadrenia znalca vyžiadalo dobu liečenia
kratšiu ako sedem dní, resp. takémuto pacientovi sa odporúča po dobu päť až šesť dní fyzický pokoj a
samotná dĺžka práceneschopnosti závisí od jeho pracovného zaradenia. Z pohľadu odvolacích námietok
obžalovaného nemožno účelovo oddeľovať iba jeho slovné (verbálne) prejavy od fyzických útokov na

poškodenú a z toho vyvodzovať, že pokiaľ poškodená bezprostredne po skutku oznámila svojej susede
a polícii iba to, že ju manžel zbil, pričom súčasne sa nezmieňovala aj o slovných vyhrážkach zo strany
jej manžela, tak potom treba považovať jej výpoveď za nehodnovernú, resp. za nepravdivú, ktorá nie
je podporená žiadnym priamym alebo nepriamym dôkazom. Takúto argumentáciu preto ani odvolacísúd nemohol akceptovať. Na strane druhej treba vysloviť, že istá časť skutkového deja, dokonca tá
kľúčová, z ktorej sa vychádzalo pri ustálení právnej kvalifikácie skutku ako prečinu nebezpečného
vyhrážania,tátobolapreukázanáibanazákladejedinejvýpovedepoškodenej-svedkyneE.S..Vsúdnej

praxi totiž nie je vylúčené, že vina páchateľa môže byť preukázaná aj na základe jediného priameho
dôkazného prostriedku (na svedeckej výpovedi poškodeného), ako to bolo v tomto posudzovanom
prípade, pokiaľ tento dôkazný prostriedok spĺňa aj ďalšie kritériá a to, že musí byť jasný, logický,
presvedčivý, vierohodný a zároveň nemôže byť iným spôsobom spochybniteľný alebo zmenený. Podľa
názoru odvolacieho súdu, práve svedecká výpoveď poškodenej E. S., spĺňa tieto vyššie uvedené kritériá

a preto mohla byť aj jediným podkladom pre odsudzujúci výrok súdu.

Súd prvého stupňa správne postupoval i v časti ustálenia právnej kvalifikácie protiprávneho konania
obžalovaného J. S., keď ho uznal za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku.

Pri skúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na
zrušenie alebo zmenu uloženého trestu (podmienečného trestu odňatia slobody s uloženou povinnosťou
spočívajúcou v príkaze počas skúšobnej doby nepriblížiť sa k poškodenej E. S. na vzdialenosť menšiu
ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, alebo v mieste, kde sa takáto osoba zdržuje, alebo

ktoré navštevuje).

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel

trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie
predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák.
základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený

trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery
na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.

Nepochybil okresný súd, keď u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť
a súčasne vo výroku o treste aplikoval ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. Za situácie, keď neboli ustálené
žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, neprichádzalo do úvahy znižovanie alebo zvyšovanie
príslušnej hranice trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu.

Nakoľko v posudzovanej veci sa vychádzalo z rozpätia trestnej sadzby od 6 mesiacov do 3 rokov, v
jej rámci bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, t. j. pri dolnej hranici
trestnej sadzby. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o trest skôr mierny, ako trest neprimerane prísny.
Takto uložený trest odňatia slobody vychádzal zo zásad ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34

Tr. zák. a zahŕňal tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadroval morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

V súlade s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému trest odňatia
slobodypodmienečneodloženýnaskúšobnúdobu18mesiacov,leboúčeltrestumožnodosiahnuťajbez

výkonu trestu odňatia slobody, vzhľadom na osobu obžalovaného, ako aj s prihliadnutím na špecifické
okolnosti tohto konkrétneho prípadu. Obžalovaný bude povinný v skúšobnej dobe dodržiavať súdom
uloženú povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zák., zároveň by sa nemal dopúšťať žiadneho
protiprávneho konania, či už vo forme priestupkov, alebo trestných činov, mal by dodržiavať právne
predpisy a žiť riadnym spôsobom života, lebo v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd a to už aj v

priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol podmienečne odložený.Okresný súd postupoval v súlade s doposiaľ ustálenou súdnou praxou, keď obžalovanému v rámci
uloženého trestu odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu, uložil aj
povinnosť spočívajúcu v príkaze počas skúšobnej doby nepriblížiť sa k poškodenej E. S. na vzdialenosť

menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, alebo v mieste, kde sa takáto osoba zdržuje,
alebo ktoré navštevuje, aby podmienečný trest odňatia slobody s touto uloženou povinnosťou vyznel pre
obžalovanéhociteľneaviedolhoktomu,abysaobdobnéhokonaniavbudúcnostivyvaroval.Kvýhradám
odvolateľa k uloženej povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. treba dodať, že táto povinnosť sa
nevzťahuje na konanie pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci, ako aj na riešenie iných úradných

záležitostí, pričom sa vzťahuje výlučne na privátnu (súkromnú) sféru vzájomných kontaktov a stretávania
sa dotknutých osôb. Pokiaľ ide o uplatnenie rodičovských práv a povinností obžalovaného k maloletému
synovi, bolo by predčasné zaujať k nastolenej problematike akékoľvek stanovisko, nakoľko toto bude
doménou civilného súdu, ktorý bude v tejto veci konať a rozhodovať (podľa vyjadrenia obžalovaného,
pojednávanie je určené na deň 29.09.2020).

Vzhľadom k tomu, že Krajský súd v Bratislave nezistil žiadny dôvod pre zrušenie alebo zmenu
prvostupňového rozsudku, odvolanie obžalovaného J. ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.