Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 17, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119202908
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119202908.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobkyne: J. G., T.. XX.X.XXXX, H.

D. XX, XXX XX C., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 2,
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 792,06 eur, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýje povinný zaplatiťžalobkynisumu150,-eurdotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 11.2.2019 domáhala voči žalovanému zaplatenia

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 792,06 eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C/223/2016 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 21Co/111/2017, zo dňa 29.5.2018, bola ako žalobkyňa v postavení
spotrebiteľa úspešná. Žalobou sa domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.7.2018.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol:
„12. Strany sporu dňa 22.1.2015 uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, revolvingového

typu č. 8500100211. Zmluvu najprv podpísala žalobkyňa dňa 21.1.2015 s vyplnením údajov v kolónke 5
označenej ako údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere, revolvingového typu, v ktorých sa uvádza
výška úveru 1.500 Eur, počet splátok 42, výška mesačnej splátky 47,43 Eur, celkovej čiastky splatnej
dlžníkom 2.142,06 Eur, RPMN 26,17 %, ročná úroková sadzba 18,08 %, priemerná hodnota RPMN
36,30 % a poplatok za poskytnutie úveru 150 Eur.
13. Žalovaný predmetnú zmluvu podpísal dňa 22.1.2015 a v kolónke 6 kde sú uvedené údaje o
schválenom revolvingovom úvere vypísal údaje o schválenom úvere, ktoré sú totožné ako v kolónke 5,

okrem RPMN kde sa uvádza 25,71 %.
18. Z predloženého rovnopisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo preukázané, že absentuje platná
dohoda písomnou formou o výške RPMN, keďže táto bola iná v návrhu na uzatvorenie zmluvy zo
strany žalobkyne a iná v akceptácii žalovaného. Je pritom právne bezvýznamné, že ide o zmenu pre
spotrebiteľa výhodnejšiu, keďže rozhodujúci je záver o tom, či vznikla platná dohoda o RPMN.
19. V súlade s ust. § 44 ods.2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za návrh nový. Tak aj v danom prípade v dôsledku tejto

zmeny RPMN bolo potrebné vyjadrenie žalovaného k zmluve považovať za nový návrh, ktorý by však
žalobkyňa musela písomne akceptovať, k čomu však nedošlo (rozsudok KS v Žiline č.k. 6 Co 211/2014
zo dňa 29.5.2014).20. Keďže predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje platnú dohodu o RPMN, v zmysle
ust. § 11 ods.1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
21. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa,

pretože tento zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším
indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany
slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi stanovil prísne
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji RPMN sa podľa
vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet.

22. Keďže v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle ust. § 9 ods.2
písm. j) citovaného zákona spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN,
preto sa predmetný úver podľa § 11 ods.1 písm. b) citovaného zákona aj z uvedeného dôvodu považuje
za bezúročný a bez poplatkov.“
V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol:
„24. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa hrubú

nerovnováhu. Za neprijateľnú preto považuje odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie aj zmluvnú
podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia uplatňovaná
najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
25. Za takýto poplatok s prihliadnutím tiež k uzavretej Dohode o poskytovaní služieb č. 850100211

zo dňa 22.01.2015 žalovaný žalobcovi neposkytol reálne plnenie. Návrh na stanovenie poplatku
za poskytnutie úveru vo výške 150 eur vychádzajúc z časovej postupnosti uzatvárania zmluvného
vzťahu mala podať samotná žalobkyňa. Z veci samotnej však vyplýva, že tento poplatok stanovil
žalovaný vo vopred predtlačenom formulári. Dohoda v tejto časti spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poplatok nebol individuálne

dojednaný a absencia definovania zodpovedajúceho protiplnenia spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Strany zároveň uzavreli Dohodu
o poskytovaní služieb, ktorá pri logickej úvahe musela absorbovať celú administratívu súvisiacu
s uzatvorením a vedením zmluvného vzťahu. Stanovenie ďalšieho plnenia spotrebiteľovi vo forme
poplatku je preto konaním, ktoré je zjavne v rozpore s dobrými mravmi a aj preto neplatným (pozri

rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 27.04.2017, č.k. 12C/156/2016-66 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.04.2015, č.k.13Co/61/2017, v ktorom okresný súd určil
zmluvnú podmienku Poplatok za poskytnutie úveru v sume 50 eur za neprijateľnú.)
26. Za tejto situácie odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že určil, že zmluvná podmienka Poplatok za poskytnutie úveru

150,- Eur, uvedená v bode 6 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500100211 zo
dňa 22.01.2015 uzavretej medzi stranami je neprijateľná.“
Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť
v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu,
aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľka

úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy (§ 3 zák.
č. 250/2007 Z.z.). Žalovaný jej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č.
8500100211, z 22.1.2015 mal poskytnúť úver vo výške 1.500,- eur, avšak v skutočnosti jej bol poskytnutý
úver vo výške 1.350,- eur, keďže žalovaný si zo sumy úveru odrátal sumu 150,- eur, predstavujúcu
neprijateľný poplatok za poskytnutie úveru. Za predmetný úver mala zaplatiť celkovo sumu 2.142,06 eur.

Celkovénákladynatentoúvertedapredstavovalisumu792,06eur(2.142,06eur-1.350,-eur).Finančné
zadosťučinenie preto požaduje vo výške 792,06 eur, čo zodpovedá sume, o ktorú by sa žalovaný na
jej úkor bezdôvodne obohatil, ak by sa úspešne nedomáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že z
formulácie ustanovenia § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. vyplýva, že zákon v prvom rade vyžaduje
postup podľa prvej vety (domáhanie sa ochrany svojho práva). Za predpokladu úspešného uplatnenia
porušenia práva môže prichádzať do úvahy úvaha o vzniku nároku na finančné zadosťučinenie. Ako
však uvádza v rozsudku sp. zn. 14Co91/2012 Krajský súd v Prešove, s ohľadom na jeho (pozn. § 3 ods.

5 uvedeného zákona) neurčitú hypotézu a v záujme eliminácie jeho možného zneužitia je nevyhnutné
sledovať jeho účel, ktorým je nastolenie rovnováhy zmluvných strán, pričom posudzovanie každého
nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je vecou individuálnych skutkových zistení.
Poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán v spore má však byť vyvážené, čoteda znamená aj posúdenie, či účel sledovaný zákonom sa dosahuje vyslovením neplatnosti zmluvnej
podmienky, celej odplaty za úver alebo nad rámec toho aj záverom o vzniku nároku na primerané
finančné zadosťučinenie. Z podanej žaloby nevyplývajú žiadne skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali

nutnosť priznania finančného zadosťučinenia ako spôsobu zavŕšenia ochrany spotrebiteľa. Jeho vznik
nie je automatický; naopak, vznik tohto nároku treba chápať ako prostriedok završujúci ochranu
spotrebiteľa za situácie, kedy to okolnosti vyžadujú. Z podanej žaloby nevyplýva ani označenie práva
spotrebiteľa, ktoré malo byť porušené a vo vzťahu ku ktorému (porušeniu) sa finančné zadosťučinenie
uplatňuje.

Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa výšku ňou uplatňovaného nároku odôvodňuje tak, že má ísť o
sumu, o ktorú sa chcel žalovaný bezdôvodne obohatiť a podľa tvrdenia žalobkyne sa tak nestalo len
vďaka podanej žalobe. Uvedené tvrdenie je po skutkovej i právnej stránke nedôvodné. K dnešnému dňu
žalobkyňa uhradila sumu 1.043,98 eur, čiže neuhradila ani čiastku, ktorú prijala. Tvrdenie žalobkyne, od
ktorého odvodzuje následne výšku uplatňovanej sumy, nemá oporu v žiadnej tvrdenej a ani preukázanej
skutočnosti.

Žalovaný tiež poukázal na to, že existenciu dôvodov, pre ktoré by sa malo poskytnúť finančné
zadosťučinenie spochybňuje aj fakt, že k uplatňovaniu tejto požiadavky dochádza s výrazným časovým
odstupom. K uplatňovaniu požiadavky na finančné zadosťučinenie, ktoré by podľa tvrdenia žalobkyne
malo byť satisfakciou za porušenie jeho spotrebiteľských práv nedošlo v bezprostrednej časovej
následnosti po vydaní označených rozhodnutí, ale s časovým odstupom.

3. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/223/2016,
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/111/2017, doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti,
ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Okresný súd Prešov rozsudkom 31.3.2017, č.k. 29C/223/2016-33, určil úver zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500100211 uzavretej medzi stranami sporu dňa
22.1.2015 za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie náležitosti úverovej zmluvy v zmysle § 9
ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zároveň zamietol žalobu v časti o
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa poplatku za poskytnutie úveru.

5. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 29.5.2018, č.k. 21Co/111/2017-77, predmetný rozsudok
v časti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru potvrdil a zároveň zmenil rozsudkom súdu prvej
inštancie v jeho zamietavom výroku tak, že určil, že zmluvná podmienka - poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 150,- eur uvedená v bode 6 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
8500100211 zo dňa 22.1.2015 je neprijateľná.

6. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva

spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

8. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

9. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

10. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.11. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie

a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

12. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenejzákonomč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaalebopodľaosobitnýchpredpisov,ktorými
sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ
porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná
úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,

o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonnéustanovenie§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.mápostihnúťnečestnéhododávateľa,ktorýtieto
osobitné právne normy nerešpektuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 6Cdo/389/2015, zo dňa 14.9.2016, v ktorom tento súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením

§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v
zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo
povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie
neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

13. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojho práva
ustanoveného osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 29C/223/2016,
v dôsledku čoho bol úver vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov a zároveň boli vyhlásená niektorá
zmluvná podmienka týkajúca sa predmetného úveru za neprijateľnú. Súd má teda za to, že pokiaľ bola
žalobkyňa úspešná v predchádzajúcom spore pri uplatnení porušenia jej práva ako spotrebiteľa, základ

nároku je daný.

14. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd
vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako

kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako
spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov
dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať
neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je
potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči

spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán
protiprávnemu konaniu.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 150,-
eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením

bol aj rozsudok sp. zn. 29C/223/2016 a je ním aj odôvodnenie tohto rozsudku) a teda, že bude
mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému
v zmysle individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobkyňu, že sa
nekalému konaniu žalovaného nepodrobila, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a
právnej situácii, akú si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustila do sporu s ním. Súd pri určení výšky

primeraného finančného zadosťučinenia tiež prihliadal na skutočnosť, že žalobkyňa doteraz neuhradila
ani čiastku, ktorá jej bola poskytnutá veriteľom. V prevyšujúcej časti súd preto žalobu o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.

Podľatohtoustanoveniamôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška
nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových
okolností,ktorésúpodstatnéprerozhodnutieovýškepriznanéhoplnenia,niečodozákladuuplatnenéhonároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení neskorších predpisov.