Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2019

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5Csp/108/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717203928
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:2717203928.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: Y. Š., nar. XX.XX.XXXX,

bytom U. Z. XX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/
A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému: X. Ú. V., a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom
U.É. O. X, XXX XX V., právne zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811
05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o zaplatenie 661,47 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 661,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 661,47 eur od 03.01.2017 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica 39,50 eur titulom
súdneho poplatku do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 7.6.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia bezdôvodného
obohatenia vo výške 661,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 661,47 eur

od 3.1.2017 do zaplatenia a tiež trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa X.X.XXXX zmluvu - žiadosť o aktiváciu
Bankomatky Quatro č. XXXXXXXXXX so schváleným úverovým rámcom 900 eur, mesačnou splátkou
30 eur a úrokovou sadzbou 23,76 %. Zmluva neobsahuje náležitosti požadované Zák. č. 129/2010 Z.z. a
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V zmluve absentuje RPMN, preto by mal byť poskytnutý úver
bez úrokov a poplatkov. V zmluve nie sú uvedené poplatky. V zmluve nie je uvedená - rozpočítaná výška

splátky úveru na istinu, úroky a poplatky, nie je v nej uvedené trvanie zmluvy a termín konečnej splatnosti
úveru. Preto poskytnutý úver je z uvedených dôvodov úverom bez úrokov a poplatkov. Žalobca mal preto
uhradiť žalovanému len sumu ktorú vyčerpal z úveru vo výške spolu 1.498 eur. Keďže žalobca uhradil
žalovanému celkovo sumu 2.281 eur, zaplatil žalovanému na viac sumu 783,- eur. Preplatok vo výške
661,47 eur je potom bezdôvodným obohatením žalovaného. Na vrátenie bezdôvodného obohatenia
žalobca vyzval žalovaného, žalovaný je v omeškaní s úhradou od uplynutia lehoty na plnenie dňa
3.1.2017.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.1.2018 v ktorom uviedol,
že vznáša námietku premlčania uplatneného nároku z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby,
ktorá plynie od každej jednotlivej uhradenej splátky, preto každá zo splátok uskutočnená pred termínom7.6.2015 je premlčaná. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom. Zmluva je
tvorená viacerými listinami ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Žalobca potvrdil oboznámenie sa s
Obchodnými podmienkami, Cenníkom a úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou. Zmluva

obsahuje indikatívny výpočet RPMN, úrokovú sadzbu, poplatky ako aj všetky vyžadované náležitosti.
Údaj o priemernej RPMN pre kreditné karty bol zverejnený Ministerstvom financií SR dňa 29.7.2011,
preto v čase uzatvorenia zmluvy nemohla žalovanému vzniknúť povinnosť takýto údaj v zmluve uviesť.
Namietol dátum vzniku omeškania žalovaného, keď z výzvy žalobcu zo dňa 20.12.2016 nebolo zrejmé,
čoho presne sa žalobca domáha a na základe akých argumentov. Žalobu žiadal zamietnuť, uplatnil

náhradu trov konania.

4. Súd vykonal dokazovanie výpoveďou žalobcu, zmluvou o aktivácii bankomatovej karty Quatro ( č. l.
7-8, 29 spisu ), výpismi z účtu k bankomatovej karte (č. l. 9-13 spisu ), predsporovou výzvou zo dňa
20.12.2016 ( č. l. 14 spisu ), obchodnými podmienkami (č.l. 30), schválením žiadosti o bankomatovú
kartu (č.l. 35), Cenníkom ( č.l. 31-34 ), a ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Žalobca pri svojej výpovedi uviedol, že od žalovaného mu prišiel poštou formulár, kde mu bola
ponúkaná kreditná karta so sumou 900 eur a tiež tam bolo uvedené, že mesačné plátky budú 30 eur.
Okrem tohto formuláru mu od žalovaného neprišli žiadne iné listiny. Tento formulár žalobca vyplnil a
podpísal a poslal ho poštou žalovanému. Žalobca tým chcel, aby mu žalovaný poskytol pôžičku formou

kreditnej karty. Po určitom čase mu prišla kreditná karta a následne písomne mu žalovaný oznámil PIN
kód,inélistinymunedoručil.Nazákladetohožalobcapoužívalkreditnúkartu,robilpomocoukartyvýbery
a splátky uhrádzal zrejme poštovými poukážkami.
Podľa jeho názoru kreditná karta je karta, ktorou si môže podľa potreby vybrať hotovosť, štandardná
mesačná splátka je to, čo má uhrádzať mesačne za požičané finančné prostriedky. Výpisy z kreditnej

karty mu chodili mesačne. Poslednú splátku žalovanému uhradil 25.07.2014, lebo splácal poplatky o
ktorých nevedel a chcel tento úverový vzťah ukončiť. Jemu jedna známa poradila, aby oslovil právnikov
v Hlohovci ohľadne tohto úveru, títo mu následne pri komunikácii uviedli, aby im poslal listiny k
tomuto úveru, aby urobili analýzu tohto úveru. Títo právnici prišli na to, že platil poplatky, o ktorých
on vôbec nevedel a nebol o nich informovaný. Niekedy v máji 2017 mu títo právnici povedali, že

zaplatil žalovanému finančné prostriedky, ktoré platiť nemal. Následne na to im dal splnomocnenie na
zastupovanie a na podanie žaloby v tomto spore.

6. Žalobca dňa X.X.XXXX podpísal žiadosť pre VÚB, a.s. o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro ( kreditnej
platobnej karty ), pričom v žiadosti bol uvedený úverový rámec 900 eur a štandardná mesačná splátka

30 eur. V žiadosti nie sú uvedené údaje, a to RPMN a priemerná RPMN.

7. Žalovaný dňa 16.8.2012 písomne schválil uvedenú žiadosť ( č.l. 35 ). Žalovaný v konaní nepreukázal
doručenie toho písomného schválenia žalobcovi. V schválení je uvedené, že presný termín splatnosti
splátky je 15. deň v kalendárnom mesiaci a bude uvedený vo výpise z účtu.

8. Z prehľadu splátok a úhrad - výpis z účtu ( č.l. 9-13 ) súd zistil, že žalobca uhradil žalovanému na
základe uvedenej zmluvy v splátkach - platbách za obdobie 23.8.2010 do 31.7.2014 celkovo sumu
2.281,47 eur, a z toho od 13.6.2014 do 25.7.2014 sumu 691,47 eur. Z úverového účtu vybral celkovo
sumu 1.513,01 eur.

9. Podľa § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ
nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo

dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných
podmienkach.

12. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., nekalé obchodné praktiky sú zakázané.13. Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z., obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak

neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom
uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia
vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej
výhody.

14. Podľa § 2 ods. 2 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení v čase uzavretia zmluvy (ďalej len
„Občianskeho zákonníka“), v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

15. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

16. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

20. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,

obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

21. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde

k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

22. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by

boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

25. Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plneniaalebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 4 písm. a), h), k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy,
ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

29. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

30. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

32. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

33.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

34. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo
právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

35. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

36. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ako ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

37. Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

39. Podľa § 455 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje,
ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. (2) Takisto

sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými
osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno
domáhať.40. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

41. Podľa § 458 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo
vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa
musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto
predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec

vynaložil.

42. Podľa § 459 Občianskeho zákonníka, ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten,
ktoneboldobromyseľný,môžesúdrozhodnúť,žemožnoprávouspokojiťajzvecí,ktorézbezdôvodného
obohatenia nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku výkonu rozhodnutia
nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie

dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.

43. Podľa § čl. 3 ods. 1 Rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
nekalou podmienkou je podmienka, ktorá napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Žiada sa dodať,

že slovenské znenie smernice používa pojem “nekalosť”, ktorý bol v rámci transpozície do slovenského
právneho poriadku preformulovaný na “neprijateľnosť”. Preto je možné vychádzať z toho, že ide o
synonymické pojmy.

44. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.

45. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

46. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

47. Podľa § 9 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane

najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.

48. Podľa § 9 ods. 2 písm. j), písm. k) zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia.

49. Podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a

y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie
je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.50. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

51. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

52. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014 sa
ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej, podľa ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

53. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia,
jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní
povinnosťtvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvojetvrdeniadôkazy.Dôkaznýmbremenom

sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité
skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na

preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej
veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného
sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím
sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj
dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).

54. Súd posudzoval obsah jednotlivých listinných dôkazov, vyhodnocoval ich jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti. Súd sa najskôr vysporiadal s námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Premlčanie

je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou
premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej
doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť
tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Žalobca

podal žalobu dňa 7.6.2017, čo znamená, že súd skúmal, či sú splnené podmienky premlčania úhrad
z uzavretej zmluvy pred dňom 7.6.2014 ( objektívna trojročná premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1,
ods. 2 Občianskeho zákonníka ). Platby realizované pred dňom 7.6.2014 by boli premlčané. Vzhľadom
k tomu, že žalobca uhradil žalovanému po dni 7.6.2014 sumu 690,47 eur, táto sume nie je premlčaná
v objektívnej trojročnej premlčacej dobe.

Žalobca sa dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu v máji 2017, pred podpísaním
splnomocnenia na zastupovanie právnemu zástupcovi v tomto súdnom spore, t.j. 18.5.2017. Táto
skutočnosť vyplýva z jeho výpovede a z podpísaného splnomocnenia na zastupovanie. Práve od
právneho zástupcu sa žalovaný dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia a z akého dôvodu vzniklo
( platby zo zmluvy ktorá je predmetom sporu ) a že práve žalovaný sa na jeho úkor obohatil tým, že mu

žalobca uhradil splátky celkovo naviac v sume 783 eur ( podľa textu žaloby ). Potom odo dňa 18.5.2017
plynula žalobcovi dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku v zmysle § 107 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobu žalobca podal dňa 7.6.2017, žalobu podal počas plynutia
dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a preto pohľadávka uplatnená žalobcom v sume 661,47 eur
nie je premlčaná, nakoľko bola na súde uplatnená pred uplynutím objektívnej a subjektívnej premlčacej

doby.

55. V ďalšom sa súd zaoberal oprávnenosťou pohľadávky uplatnenej v tomto konaní. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý jenajčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Vzhľadom na konštatovanie, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu, utvára sa priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nie sú žiadne pochybnosti,
že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou a či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície
pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej) zmluvy. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Vo všeobecnosti platí,

že spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany svojho práva proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany proti porušiteľovi na súde.

56. Súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený Zmluvou o aktivácii pôžičkovej karty Quatro
č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX ( schválenie žiadosti - akceptácia ) je nevyhnutné posudzovať
podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. S

poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej
špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch ako i ust . § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou,
ktoroujeObchodnýzákonník,súdvyhodnotilzmluvnývzťahmedziúčastníkmikonaniapodľaustanovení
Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

57. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva vyhodnocoval medze aplikácie zásady
zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy
SR) a dbal na to, aby sa práva nezneužívali. V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je
zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym

spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musel zvážiť proporcionalitu každého
jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania
žalovaného (veriteľa) nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako
neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach
formuloval.

58. Ide tu o právo žalobcov vyplývajúce zo záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy, pri
ktorej s prihliadnutím na všetky okolnosti žalobcovia ako spotrebitelia jej obsah podstatným spôsobom
neovplyvňovali a teda súd prihliadal na to, či uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky,
ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných

strán. Zákonné ustanovenia, ktoré na skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku ako aj nepriameho účinku smerníc 93/13/ES o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES,
90/88/ES, 98/7/ES. Pri tzv. spotrebiteľských zmluvách t.j. právnych vzťahoch, keď na jednej strane
vystupuje veriteľ zväčša podnikateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne

ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je úmyslom zákonodarcu chrániť
postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.

59. Súd posudzujúc predmetnú zmluvu o úvere túto podriadil podľa obsahu hlavných záväzkov
účastníkov z právneho hľadiska pod zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z.

Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom došlo dňa 7.8.2012 k
platnému uzatvoreniu zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX.
Jedná sa pritom podľa označenia zmluvy o kreditnú kartu a kontokorentný úver ( označenie malými
písmenami v zátvorke vľavo hore prvej strany ), zmluva má charakter spotrebiteľského úveru a je
absolútnym obchodom. Žalovaný vystupoval voči žalobcovi ako právnická osoba, ktorá poskytuje

úvery v rámci predmetu svojho podnikania v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch
a žalobca ako fyzická osoba, ktorá nečerpala finančné prostriedky na výkon povolania, zamestnania
alebo podnikania v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z týchto dôvodov súd daný
vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch, keď v zmysle ustanovení § 1 ods. 2 uvedeného zákona je spotrebiteľským

úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods.
3 cit. zákona. Išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí
dohodnutej doby vrátiť.60. Súd posúdil obsah zmluvy a Obchodné podmienky a má za to, že zmluva obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom pre zmluvy o úvere poskytovanom vo forme - kraditné karty - kontokorentný úver.

Takáto zmluva by nemohla byť považovaná za zmluvu dohodnutú bez úrokov a poplatkov v zmysle §
11 ods. 1 písm. a) a písm. b), t.j. že by žalovanému nepatrili úroky a poplatky na zmysle § 11 ods. 1
písm. a) a písm. b) Zák. č. 129/2010 Z.z.

61. Súd je názoru, že táto zmluva neobsahuje dohodu o uhrádzaní sankčných úrokov, poplatkov a

neobsahuje výšku týchto poplatkov, táto zmluva obsahuje len výšku úrokovej sadzby z poskytnutého
úveru.
Obchodné podmienky ( č.l. 30 ) a Cenník ( č.l. 31-35 ) nie sú súčasťou zmluvy, nie sú ani žalobcom
podpísané a žalovaný nepreukázal že by sa žalobca s obchodnými podmienkami a s Cenníkom pred
podpisom Zmluvy oboznámil. Žalobca vo svojej výpovedi poprel, že by mu obchodné podmienky a
Cenník boli zaslané zo strany žalovaného a že by vedel o ich obsahu. Pritom poplatky pri úvere sú

jednou z podstatných náležitostí zmluvy, nakoľko žalovaný na základe cenníka účtuje žalovanému
pravidelné poplatky a tiež poplatky súvisiace s platbami a transakciami pomocou kreditnej karty. Preto
je súd názoru, že v zmluve nie je dohodnutá výška poplatkov a tiež poplatky ako také. Tieto údaje sú
významnými náležitosťami zmluvy, na základe ktorých sa dlžník rozhoduje, či takúto zmluvu uzatvorí
a získa informácie, aké povinnosti mu zo zmluvy vyplývajú. Pokiaľ tieto náležitosti zmluva neobsahuje,

neboli preto zmluvne dohodnuté a pre veriteľa potom nevznikol nárok na poplatky, nakoľko neboli v
zmluve dohodnuté.

62. Podľa obsahu zmluvy však táto Zmluva o aktivácii pôžičkovej karty Quatro ( Žiadosť o aktiváciu
pôžičkovej karty Quatro ktorá bola žalobcom akceptovaná ) nie je zmluvou o kontokorentnom úvere, ale

javí sa podľa obsahu ako zmluva o poskytnutí splátkového úveru ( úverový rámec 900 eur, štandardná
mesačná splátka 30 eur, štandardná úroková sadzba 23,76 % ročne ). Táto zmluva neobsahuje žiadne
ustanovenia, ktoré by priamo (okrem označenia malými písmenami v zátvorke) charakterizovali, že
sa jedná o kontokorentný úver a neobsahuje práva a povinnosti žalovaného vyplývajúce zo zmluvy
o kontokorentnom úvere. Tieto skutočnosti potvrdil aj žalovaný vo svojej výpovedi keď uviedol, že si

chcel požičať finančné prostriedky, ktoré môže vyberať pomocou platobnej karty. Nerozlišoval medzi
bežným úverom a kontokorentným úverom. Pritom v zmluve nie je uvedené, že pokiaľ po mesiaci uhradí
celú sumu, ktorú si v priebehu mesiaca požičal, že nebu uhrádzať žiadne úroky a že môže znovu v
nasledujúcom mesiaci vyberať ďalšie finančné prostriedky do sume 900 eur. Pokiaľ žalovaný v danom
prípade si chcel požičať sumu 900 eur a túto postupne splácať, táto forma úveru je na daný účel finančne

najnevýhodnejšia.

63.Nazákladeuvedenéhosúdposudzovaluvedenúuzatvorenúzmluvuakozmluvuosplátkovomúvere,
ktorá bola fakticky podľa jej obsahu v danom prípade medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená.

64. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru
majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným

poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie
výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je práve dôkazom
zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či
zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť,
aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava

a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Taktiež spotrebiteľ potom nemá vedomosť v akej časti
má v konkrétnom čase splatenú istinu ( v akej časti splátky veriteľ započítal na zaplatenie istiny ) a v
akej časti na zaplatenie ostatných poplatkov a úrokov. Práve z toho dôvodu zákonodarca uvedené v
zákone označil ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorá má slúžiť k tomu, aby
spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere jasne dopredu vedel, aké následky súvisiace

so splácaním úveru bude mať pre neho konkrétna úverová zmluva. Neuvedením takýchto informácií je
spotrebiteľ - dlžník potom zavádzaný a neuvedomuje si následok dohodnutého úroku z hľadiska jeho
splácania. Súd sa z uvedených dôvodov nestotožnil s priamou aplikáciu rozsudku Súdneho dvora EÚ zo
dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíroóvá na tento prípad. Jetozdôvodu,žejenázoru,žeSúdnydvorEÚvuvedenomrozhodnutívodseku21poskytolvýkladvýlučne
smernice, konkrétne článku 10 ods. 2 písm. h) a i), článku 23, keď výklad vnútroštátneho práva poskytujú
výlučne vnútroštátne súdy. Konkrétne vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú

zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovenia
tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie zákona o spotrebiteľských
úveroch neaplikovateľný, nakoľko v konkrétnom prípade o vnútroštátne právo - zákon, ktorý nad rámce
smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy
o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského

úveru. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch.
To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V takom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc
v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom,
že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také

sa nemôžu použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy
súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona resp. Smernice, sa jedná o spory medzi
jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.

65. Vzhľadom na chýbajúce náležitosti zmluvy a to: uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, a
tiež akú celkovú čiastku musí spotrebiteľ zaplatiť, a tiež vzhľadom že zmluva neobsahuje výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom, súd považoval zmluvu o úvere zo dňa 9.8.2010 za platnú, avšak
úver sa považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, za bezúročný a

bez poplatkov.

66. Žalovaný má potom na základe tejto zmluvy o úvere nárok len na sumu, ktorú poskytol žalobcovi
vo forme úveru bez úrokov a poplatkov. Žalobca preukázal, že žalovanému uhradil titulom úrokov,
sankčného úroku a poplatkov ( správa kartového účtu, spracovanie poštovej poukážky, náklady

vymáhania do okamžitej splatnosti ) celkovo sumu 768,46 eur ( celkový vklad 2.281,47 eur - celkový
výber 1.513,01 eur ), čo vyplýva z výpisov z účtu (č.l. 9 až 13). Na základe uvedeného je súd názoru, že
žalobca v konaní dostatočne preukázal, že finančné prostriedky v sume 661,47 eur ( žalovaná suma )
boli uhradené žalovanému vo väčšej výške, než vo výške na ktorú mal žalovaný nárok. Tým žalovanému
vzniklo bezdôvodné obohatenie, nakoľko získal plnenie bez právneho dôvodu, na ktorého vydanie

má žalobcova právo v zmysle § 451 ods. 1 O.Z. Žalobca má preto nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 661,47 eur. Na základe uvedeného súd žalobcovi priznal v konaní uplatnenú
pohľadávku.

67. Keďže žalovaný bol dňa 20.12.2016 zo strany žalobcu vyzvaný na vrátenie bezdôvodného

obohatenia do 14 dní od doručenia výzvy a nezaplatil svoj dlh riadne a včas, dostal sa do omeškania
a žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania zo sumy priznanej súdom od 14. dňa doručenia
výzvy ( 3.1.2017 ). Žalovaný nepoprel že by výzvu na plnenie neprevzal, taktiež netvrdil, že by výzvu
prevzal v iný - neskorší deň. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 661,47 eur od 3.1.2017 až do zaplatenia, pretože takto priznané úroky z omeškania sú v súlade

s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

68. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

70. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal podľa pomeru

jeho úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko žalobca mal v tomto
konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny
úradník samostatným uznesením.71. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona o súdnych poplatkov je žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa
ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Súd žalobe
žalobcu v rozsahu 661,47 eur vyhovel titulom bezdôvodného obohatenia, súd z tejto sumy vypočítal

výšku súdneho poplatku, ktorá sa má uhradiť v tomto spore z priznaného plnenia 661,47 eur, t.j. 39,50
eur ( podľa položky 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch ).

72. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č.
233/1995 Z.z.).