Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 15, 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217205569
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8217205569.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: I. D., P..

XX.X.XXXX, XXX XX O. XX, právne zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom, so sídlom
advokátskej kancelárie v Prešove, Hlavná 27, proti žalovaným v 1. rade: G. U., P.. XX.XX.XXXX, Y.
O. P. XXX/X, XXX XX Y., v 2. rade: D. Č., Z.. D., P.. X.X.XXXX, Y. XXX XX O. XX, právne zastúpenej
JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Na hradbách 5, v
3. rade: N. H., Z.. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. D. Y. XXXX/X, XXX XX Y., právne zastúpenej JUDr. Evou
Hudákovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Dlhý rad 17, v 4. rade: Ľ. D., P..
XX.XX.XXXX, Y. Š.N. XXX/XX, XXX XX Y., o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Žalovanému v 2. až 4. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% , s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa XX.X.XXXX domáhal určenia, že je

výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXX, kat. úz. O., parcela C KN XX - záhrady
o výmere 127 m2, parcela CKN XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2 a náhrady trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je na LV XXX, kat. úz. O. pod Y. zapísaný ako podielový spoluvlastník k
nehnuteľnostiam C KN XX - záhrady o výmere 127 m2, C KN XX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 23 m2. Svoj spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam spolu aj s ďalšou samostatnou

parcelou C KN XX/X, záhrady o výmere 1900 m2 zapísanou na LV XXX, kat. úz. O. nadobudol
darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Ľudmila Hošíková,
dňa X.X.XXXX pod čís. P. XXX/XXXX, P. XXXXX/XXXX. Darca N. A., nar. XX.X.XXXX je jeho dedo.
Terajšie parcely C KN XX/X, C KN XX, C KN XX/2 pôvodne užíval jeho pradedo G. A., a to od roku
1924, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou. Pradedo G. A. zomrel XX.XX.XXXX, dedičstvo po ňom bolo
prejednané na bývalom ŠN Bardejov pod I. XXX/XX. Po smrti pradeda všetky predmetné nehnuteľnosti,
tak ako ich užíval on, začal dobromyseľne a nerušene ako vlastné užívať jeho syn N. A., ktorý ešte

žije a ktorý mu tieto nehnuteľnosti v celosti daroval. K jeho výlučnému zápisu vlastníckeho práva aj
k nehnuteľnostiam C KN XX, C KN XX/X nemohol nadobudnúť darovacou zmluvou, pretože formálne
k týmto nehnuteľnostiam ako ďalší spoluvlastníci boli zapísaní žalovaní v 1. až 4. rade. Po tom, ako
nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene začal užívať jeho dedo N. A., tento si na parcele C KN XX/X po roku 1970 postavil garáž, ktorá doposiaľ ako stavba bez označenia súpisným číslom stojí a ktorú
taktiež žalobca užíva. Na parcele C KN XX/X si začal stavať rodinný dom, pričom túto parcelu si už sám
dookola na hraniciach so susednými pozemkami oplotil, o čom svedčí aj oznámenie k ohláseniu drobnej

stavby podané na obec O. dňa XX.X.XXXX, č. XX/XXXX/XXX/VA-XXOHL. D. U., rod. G.Á. zapísaná
na LV XXX, kat. úz. O. pod Y. zomrela, dedičstvo po nej bolo prejednané na OS Bardejov v konaní
pod O. X X/XXXX a toto po nej nadobudol brat, žalovaný v 1. rade, G. U.. Žalobca mal za to, že jeho
právny predchodca N. A. splnil všetky požadované predpoklady vydržania počas celej vydržacej doby
(spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera - dobromyseľnosť vydržiteľa, oprávnená držba

po zákonom stanovenú dobu, uplynutie vydržacej doby), a preto po započítaní doby podľa § 134 ods. 1
OZ právneho predchodcu, žalobca mal nadobudnúť vlastnícke právo k parcelám CKN XX a C KN XX/X,
ktoré bezprostredne súvisia a susedia s parcelou C KN XX/X, ktorej je výlučným vlastníkom, vydržaním.

3. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem
na určovacej žalobe. Podľa nej je v danej veci nesporné, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností, tieto nadobudli od svojich predchodcov na základe dedičských rozhodnutí, preto
žaloba na určení vlastníckeho práva vydržaním nie je namieste. To znamená, že žalobca fiktívne
užíva už existujúci majetok bez súhlasu, ktorý však aj naďalej ostáva v podielovom spoluvlastníctve
spoluvlastníkov zapísaných na LV a preto nie je potrebné vlastníctvo určovať súdom. Žalobca nie je
ani aktívne vecne legitimovaný podaním takéhoto žalobného návrhu. Žalobca nie je dobromyseľný,

oprávnený, a ani nehnuteľnosť neužíva v dobrej viere. Ona ako žalovaná sa cíti stále ako podielová
spoluvlastníčka nehnuteľnosti. Na určenie vlastníckeho práva vydržaním nebolo dané vyjadrenie
Slovenského pozemkového fondu ani vyjadrenie obce. Žalobca do súčasnej doby a ani nikdy predtým
nepodal návrh žalovaným na vyporiadanie nehnuteľnosti reálnym rozdelením a to dohodou. Takýto
návrh nebol podaný ani na súd. Podávanie daňového priznania nemá vplyv na určenie vlastníctva

(podielového spoluvlastníctva) tej ktorej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného navrhla žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Následne vo vyjadrení zo dňa 16.2.2018 žalovaná v 2. rade uviedla, že žalobca
sa podanou žalobou domáha určenia, že je vlastníkom v žalobe určených nehnuteľností. Svoj nárok
dôvodí odkazom na vydržanie a s tým spojenú dobromyseľnosť svojej osoby. S uvedeným tvrdením
žalobcu a teda ani s jeho žalobou uplatňovaným nárokom na určenie vlastníctva v pomere 1/1 k celku

nesúhlasila. Ako vyplýva z LV č. XXX, k.ú. O., ktorý predložil sám žalobca, je nesporné, že jeho držba
predmetných nehnuteľností nemôže byť za žiadnych okolností považovaná za oprávnenú. Nakoľko
žalobca priložil ako dôkazný prostriedok k žalobe LV k.ú. O. č. XXX, z ktorého nesporne vyplýva, že
spoluvlastníkmi sú aj iné osoby a taktiež, že v roku 2016 ponúkol žalovanej v 4. rade odkúpenie podielu
na nehnuteľnosti preukazuje že žalobca za žiadnych okolností nemôže byť oprávneným držiteľom.

Z uvedeného je nesporné, že žalobca nekonal v omyle o tom, že predmetné nehnuteľnosti sú jeho
výlučným bezpodielovým vlastníctvom. Z obsahu žaloby je nesporné aj to, že ani subjektívny pocit
žalobcu nie je taký, aby tento odôvodňoval ním uplatnený nárok vydržania predmetných nehnuteľností
titulom oprávnenej držby po zákonom stanovenú dobu. Žalobca si je plne vedomý skutkového a
právneho stavu a je si tiež vedomý, že garáž bez súpisného čísla, ktorú využíva je nelegálnou stavbou,

ktorá svojou prítomnosťou na spoločne vlastnenom pozemku sporových strán znemožňuje niektorým
účastníkom plne využívať svoje vlastnícke právo k ich podielu predmetnej nehnuteľnosti. Navyše
tak žalobca ako aj jeho právny predchodca, či rodinní príslušníci pristúpili vo vzťahu k dotknutým
parcelám k uzurpovaniu si práv žalovanej v 2 rade iniciovali viaceré útoky, hlavne slovné, ale aj fyzické,
poškodzovaním oplotenia, realizáciou čiernej stavby, ktorej strecha zasahuje až do pozemku žalovanej

v 2. rade, na ktorom má dom so záhradou, výrubom ovocných stromov a ďalšími schválnosťami, ktorými
neustále narúšajú susedské vzťahy. Navrhla žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

4. Žalovaná v 4. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že vysvetlenie respektíve preukazovanie
naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení uvádzané žalobcom je nepreukazné. Právny stav

bol podkladom pre zápis vlastníckych práv na list vlastníctva č. XXX. Vlastnícke práva na liste vlastníctva
č. XXX nie sú predmetom súdneho sporu, a preto sa k nim nevyjadrila. Žalobca nepripojil k žalobe žiaden
dôkaz, ktorý by spochybňoval vlastníctvo žalovaných 1-4 a svedčil by tomu, že faktický stav má prednosť
pred stavom právnym. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý
právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje žalobcu. Z obsahu žalobného návrhu

vyplýva, podľa tvrdení žalobcu sa predmetných nehnuteľností mali ujať najskôr právni predchodcovia
žalobou - t.č. nebohý G. A. a po ňom N. A., starý otec žalobcu. Pokiaľ sa určenia vlastníckeho práva
vydržaním domáha priamo žalobca, je jeho povinnosťou preukázať, kedy a akým spôsobom sa sám
stal oprávneným držiteľom a že v dôsledku nerušenej dobromyseľnej držby počas celej vydržacej dobynadobudol sám vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Zo žalobného návrhu nie je zrejmé, akým
spôsobom sa oprávneným držiteľom sporných nehnuteľností mal stať žalobca. Pokiaľ sa totiž žalobca
nestal oprávneným držiteľom pred uplynutím vydržacej doby, nemôže sa úspešne domáhať určenia

vlastníckeho práva priamo vo svoj prospech. V takomto prípade by sa mohol nanajvýš N. A. domáhať
určenia, že sporné pozemky patria do dedičstva po G. A., ktorý podľa tvrdenia žalobcu vlastnícke právo
vydržaním nadobudol, teda u koho uplynula vydržacia doba z oprávnenej držby. Žalobca tvrdí, že terajšie
parcelyCKNXX/X,XXaXX/XpôvodneužívalG.P.A.atoodroku1924,ktorénadobudolkúpnouzmluvou
č.d.XXXX.Žalobcanepripojilakodôkazuvedenúkúpnuzmluvukžalobnémunávrhu.Podľapozemkovej

knihy zápis č. XX k.ú. O. kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX č.d. XXXX sa týkala podielu o veľkosti
2/8. Teda ak by aj G. A. užíval celé výmery pozemkov teraz označených ako p. CKN č. XX/X a XX,
nemohol byť dobromyseľný, keďže mu bolo známe z kúpnej zmluvy, že nenadobudol pozemky v celosti,
ale iba spoluvlastnícky podiel. Keď G. A. zomrel, jeho dedič - predpokladá, že N. A., neohlásil parcelu
CKN XX/X a XX, resp. tak ako boli v čase prejednávania dedičstva označené, do dedičstva po nebohom
G. A.. To usvedčuje N. A., že mu bolo známe, že G. A. nevlastnil pozemky v podiele 1/1, ale iba v

spoluvlastníckom podiele. Z uvedeného vyplýva, že nemohol byť dobromyseľný, ak vstúpil do užívania
uvedených pozemkov, ale užíval ich bez právneho dôvodu, a to s plným vedomím. Ak si N. A. postavil po
roku 1970 na pozemku CKN Č. XX/X garáž, postavil ju bez stavebného povolenia na pozemku, ktorý mu
vlastnícky nepatril. Že bola postavená bez stavebného povolenia a jej užívanie nebolo úradne povolené,
svedčí tá skutočnosť, že ide o stavbu bez súpisného čísla. Pokiaľ ide o žalovanú v 4. rade poukazuje na

to, že ona odvodzuje vlastnícke právo k podielom XX/XXXX a XXX/XXX dedením po svojich rodičoch.
Právny predchodca žalovanej 4. rade G. U., nar. XX.XX.XXXX zomr. XX.X.XXXX (starý otec žalovanej
v 4. rade) bol vlastníkom pozemkov v k.ú. O. na LV č. XXX pod EN X/X, XXX/X a XXX/X J. X/XX. V
dedičskom konaní po menovanom vedenom na Štátnom notárstve v Bardejove pod I. XXX/XX zdedila
podiel 6/9 z celku dedičstva D. D., r. U., nar. XX.X.XXXX (matka žalovanej 4). Rodičia žalovanej v 4/

rade D. D., r. U.Í., nar. XX.XX.XXXX a jej manžel G. D., nar. XX.XX.XXXX kúpili od matky D. D., t.j.
od N. U.Ž., r. Y. nehnuteľnosti na LV č. XXX pod EN X/X, XXX/X a XXX/X v podiele 10/40 (z PKV č.
XX) a z PKV XX ako aj v PKV č. XX mpč. X a XXX v podiele 1/8. Kúpna zmluva bola spísaná dňa
XX.XX.XXXX formou notárskej zápisnice P. XXX/XX P. XXX/XX a bola registrovaná Štátnym notárstvom
v Bardejove pod Z. XX/XX dňa XX.XX.XXXX. Vlastníctvo bolo zapísané do evidencie nehnuteľností pod

XXX/XX, položka výkazu zmien XX/XX z XX.XX.XXXX. Žalovaná v 4. rade zdedila svoje spoluvlastnícke
podiely po rodičoch, po otcovi G. D. r. č. XXXXXX/XXX zomrelom XX.XX.XXXX v konaní XD XX/XXXX
I. XX/XXXX vedenom na notárskom úrade JUDr. Ľudmily Hošíkovej, notárky ako súdnej komisárky so
sídlom v Bardejove, Dlhý rad 16. Po otcovi zdedila nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX p. CKN č. XX
o výmere 127 m2 záhrady a p. CKN č. XX/X o výmere 23 m2 zastavané plochy a nádvoria v podiele

90/360. Po matke D. D., rod. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v konaní XX XXX/XXXX I. XXX/
XXXX vedenom na notárskom úrade JUDr. Marty Vaľkovej, notárky ako súdnej komisárky so sídlom
v Bardejove na ul. Hurbanova 19 zdedila nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX p. CKN č. XX záhrady
o výmere 127 m2 a p. CKN č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2 v podiele celkom
105/360. Nadobudnutie vlastníckeho práva dedením má zapísané na liste vlastníctva č. XXX k.ú. O..

N. A., ktorý podľa tvrdenia žalobcu mal nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom, ktoré okrem iných
zdedila žalovaná v 4. rade, nenapadol prechod vlastníckeho práva dedením v prospech žalovanej
4. rade. Potvrdenie jej vlastníckeho práva v dedičskom konaní vylučuje možnosť vydržania žalobcu s
poukazom na ust. §§ 485 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože pri prejednaní dedičstva sa nezistilo,
že oprávneným dedičom by bol N. A.. S poukazom na ust. § 486 Obč. zák. kto dobromyseľne niečo

nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol
nadobudol od oprávneného dediča. Podľa § 105 Obč. zák. lehota na uplatnenie práva na vydanie
dedičstva začína plynúť od právoplatnosti dedičského rozhodnutia. Premlčacia lehota je 3 ročná. Listom
zo dňa XX.XX.XXXX adresovaným Obci O. ku konaniu XXX/XXXX/Ha XXX/XX sa žalovaná v 4. rade
vyjadrilakoznámeniuozačatístavebnéhokonania.Predmetomkonaniabolažiadosťopovoleniestavby

na p. CKN č. XX/X. Žalovaná v 4. rade uviedla, že k stavbe na p. CKN č. XX/X sa nevyjadruje, nakoľko
túto stavebník, tj. žalobca realizuje na svojom pozemku, ale žiadala, aby stavbou nezasiahol do parciel
CKN Č. XX a XX/X, ktoré sú susediacimi parcelami. Vyjadrenie doplnila tým, že asi pred 2 rokmi ju
oslovila stará matka žalobcu s žiadosťou, aby sa vypísala z pozemkov p. CKN č. XX a XX/X. Žalovaná
odmietla, ale súhlasila s odpredajom. Právny zástupca žalobcu predložil žalovanej 4. rade listom zo dňa

XX.XX.XXXX návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom vedeným na
LV č. XXX v k.ú. O.. V uvedenom liste píše, že jeho klient je podielovým spoluvlastníkom pozemkov na
LV č. XXX v podiele o veľkosti 190/360 a že má záujem podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať
vychádzajúc z ustanovenia § 141 ods. 1 a 142 ods. 1 Obč. zákonníka. Navrhoval uzatvorenie dohody, stým že za spoluvlastnícky podiel žalovanej v 4. rade vyplatí 4,00 €/m2, t.j. celkom 194,80 € a bude znášať
náklady spojené s vyhotovením príslušnej zmluvy a vkladu vlastníckeho práva. Žalovaná sa k výzve
vyjadrila listom zo dňa XX.XX.XXXX tak, že so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva

súhlasí, avšak požaduje 30,00 €/m2. Súčasne upozornila, že garáž na p. č. XX je čiernou stavbou.
Žalobca na oznámenie žalovanej v 4. rade, ktorým súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva za náhradu rovnajúcu sa 30,00 €/m2, nereagoval. S poukazom na uvedené mala
žalovaná v 4. rade za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, že nie je
splnená podmienka začatia konania, nakoľko na navrhovanom určení nie je naliehavý právny záujem,

žalovaná v 4. rade preukazuje nadobudnutie vlastníctva súvislou dedičskou líniou, žalobca nepripojil
žiadnu listinu resp. neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by aspoň náznakovo viedol k domnienke, že boli
splnené podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, žaloba žalobcu je vágna, sú k nej
pripojené listiny, ktoré sa prejednávanej veci vôbec netýkajú, žalobca v roku 2016 považuje žalovanú v
4. rade za podielovú spoluvlastníčku nehnuteľností vedených na LV č. XXX a ponúka jej vyporiadanie a
v roku 2017 tvrdí, že nadobudol vlastnícke právo v podiele 1/1 vydržaním. Aj keby existovali okolnosti

spĺňajúce podmienky vydržania, osoba, ktorej by vlastnícke právo titulom vydržania patrilo, nenamietala,
že v dedičskom konaní po G. U. a po rodičoch žalovanej v 4. rade nemali byť nehnuteľnosti vedené
na LV č. XXX predmetom dedenia. Od právoplatne skončeného dedičského konania v roku 2008 a
2009 uplynula trojročná lehota, v ktorej by bolo možné žiadať vydanie dedičstva. Z dôvodu opatrnosti
žalovaná v 4. rade vzniesla námietku premlčania. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV

č. XXX v k.ú. O. je zapísané podľa riadnych nadobúdacích titulov. Žalobca opak nepreukázal. Pokiaľ
ide o skutočnosť, ktorú žalobca sám tvrdí, že užíva spoluvlastnícky podiel žalovanej v 4. rade, potom
je potrebné uviesť, že tento podiel užíva bez dohody so žalovanou v 4. rade a užívaním cudzej veci
vznikánajehostranebezdôvodnéobohatenie.Zuvedenýchdôvodovnavrhlažalobuzamietnuťapriznať
náhradu trov konania.

5. Žalovaná v 3. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že s vydržaním veci nesúhlasí. Má za to, že
žalobca nesplnil jednu zo základných podmienok vzťahujúcich sa na vydržanie a to dobromyseľnosť.
Žalobca vedel, eventuálne mal možnosť sa dozvedieť, že nehnuteľnosť nepatrí jemu ani jeho právnym
predchodcom, čo deklaroval jeho bývalý právny zástupca, ktorý im predložil návrh na zrušenie a

vysporiadanie podielového spoluvlastníctva s návrhom ceny 4 EUR/m2. S vysporiadaním bol vyslovený
súhlas, avšak nie s cenou za m2. Rovnako žalobca nepreukázal ani naliehavý právny záujem na riešení
veci. K veci podala Okresnému súdu v Bardejove dňa 16.10.2017 podrobné stanovisko žalovaná v 4.
rade,ktorákvecipripojilaakodôkazprílohy1až10,sktorýmisavcelomrozsahustotožnila.Deklarovala
záujem dohodnúť sa so žalobcom, avšak iba za predpokladu, že by došlo medzi nimi k uzatvoreniu

kúpnej zmluvy s tým, že hodnota nehnuteľnosti bude určená znaleckým posudkom, prípadne realitnou
kanceláriou. Za daného stavu navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania v
rozsahu 100%.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 23.2.2018.

7. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe. Parcela
XX/X podľa neho pohlcuje a abstinuje aj parcelu XX/X. Má za to, že do držby vstúpil už pradedo G. A. v
roku 1924 a tieto nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou. Následne po ňom tieto nehnuteľnosti užívali
jeho nástupcovia. Žalovaní nikdy neužívali tieto nehnuteľnosti, ani sa nedomáhali vlastníckeho práva

k nim, neplatili ani dane z týchto nehnuteľností. Žaloba bola podaná len kvôli odstráneniu formálneho
nedostatku. Pokiaľ sa jedná o výzvu, na ktorú poukazuje jeden z právnych zástupcov žalovaných, táto
nemáprávnyvýzvam,nemožnonaňuaniprihliadať,pretoženespĺňapodmienkynarušeniaoprávnenosti
držby a dobromyseľnosti. Ohľadne užívania tejto nehnuteľnosti nikdy neboli spory. Každý z občanov
obce rešpektoval, že tieto nehnuteľnosti výlučne vlastníckym právom patrili G. A., po jeho smrti N. A. a

v súčasnej dobe žalobcovi. Nehnuteľnosti boli v prírode reálne vyčlenené a ohradené plotom.

8. Právny zástupca žalovanej v 2. rade uviedol, že podľa ich názoru držba nebola dobromyseľná.
Skutočnosť, že nedošlo k plateniu daní, nezakladá vlastnícke právo druhej strany, ktorá túto daň platila.
Má za to, že nebol preukázaný naliehavý právny záujme na podaní takejto žaloby.

9. Právna zástupkyňa žalovanej v 3. rade uviedla, že žalobca nepreukázal dobromyseľnosť. Nebola
ani predložená kúpna zmluva z roku 1924, od ktorej mal začiatok vstupu do oprávnenej držby nastať.
Žalobca vedel a jeho právni predchodcovia mohli vedieť, že im patrí len časť a že G. A. v roku 1924kúpil len 2/8 nehnuteľnosti. Zároveň poukázala na to, že uvedená nehnuteľnosť nie je oplotená tak,
ako to uvádza žalobca. Ak je oplotená, tak len z jednej strany medzi parcelou XX/X a parcelou XX. K
uvedenému predložila fotografie. Pokiaľ sa jedná o platenie dane, obec od jej klientky nežiadala zaplatiť

daň, pričom v reálnom vyjadrení tam má po prepočte 7,93 m2. Podľa jej názoru nemožno neprihliadať
na to, že zo strany žalobcu prostredníctvom advokáta došlo k ponuke na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva s tým, že nepohodli sa len na cene.

10. Žalovaná v 4. rade na pojednávaní uviedla, že jej rodičia si kúpili nehnuteľnosť od svojej mamy a

ona to zdedila. Na LV XXX je vyznačené jej vlastníctvo. Žalobca vedel, že nemohol nadobudnúť túto
nehnuteľnosť, lebo sú tam stále vedení ako dedičia. V roku 2016 ju právny zástupca žalobcu oslovil s
ponukou na odkúpenie podielu, kde sa vyjadrila, že nesúhlasí s ním navrhovanou sumou. Asi od malého
dieťaťa si v O. pamätala, že tam nič nebolo postavené, bola tam len záhradka. V roku 1978 zomrel jej
strýko N. U., otec žalovaného v 1. rade, nič tam nestálo, bola tam len záhradka. V čase, kedy prebiehali
dedičské konania, sa žalobca nedomáhal, že mu tieto nehnuteľnosti patria. Keď bola na obecnom úrade

nahlasovať, že sa stala vlastníčkou podielu k nehnuteľnosti, bolo jej na obecnom úrade povedané, že
má malú čiastku, tak platiť nemusí. Pred rokom 2015 sa jej dva roky pred tým rokom 2015 ozvala babka
žalobcu, či sa im z tohto pozemku nevypíše. Nesúhlasila s tým, aby sa to previedlo bezplatne.

11. Následne na nariadenom pojednávaní dňa 23.2.2018 súd vykonal dokazovanie výsluchom strany

sporu, žalovanej v 2. rade, ktorá uviedla, že jej sestra Ľ. D. uvádzala pravdu, že sa tam v minulosti
nachádzala záhradka, ktorá bola úplne spustnutá, zarastená krovinami, nikto tam nič nepestoval,
oplotené to vôbec nebolo. Keď nadobudla vlastnícke právo k vedľajšiemu pozemku a postavili si na tom
pozemku dom, ide o parcelu XX susediacu s parcelou XX a v čase, keď robili stavbu, N. A. začal na
parcele XX robiť oporný múr. Na ich upozornenie, že tam majú podiel, uviedol, že je to len oporný múr.

Narýchlo to bola urobená čierna stavba. Zrejme rátal s tým, že si bude nárokovať svoj podiel na uvedenej
nehnuteľnosti. Stavba, ktorú si na čierno postavil, zasahuje do jej pozemku a ohrozuje ju krytina. Parcelu,
o ktorú je spor nemali na dosah, nakoľko bol k nim N. A. agresívny. Vyjadroval sa na ich adresu vulgárne
a ponižujúco. Geodeta si zavolala na zameranie v roku 2000 - 2001. Keď nadobudla vlastnícke právo,
dala si urobiť geometrický plán. Stala sa vlastníčkou okolo roku 2000. Vedela o tom, že má podiel v

parcele CKN XX a CKN XX/X. Vedela, že má tam podiel, aj jej sestry tam majú podiely a bratranci. Boli
fyzicky obmedzovaní, preto nemohli tieto podiely užívať. Pán N. A. sa vyjadruje na ich adresu agresívne,
vulgárne. Ústne sa opakovane obracala na pána A., aby jej umožnil užívať nehnuteľnosť.

12. Svedok N. A. na nariadenom pojednávaní dňa 23.2.2018 uviedol, že žalobca je jeho vnukom. Narodil

sa v O. a celý život prežil tam. Jeho otec kúpil v roku 1924 jednu časť a druhú časť kúpil po exekučnom
konaní v roku 1944. Mali tam starý dom. Po tom, keď sa stavala cesta do Z., tak museli starý dom zbúrať
a postaviť si nový dom za potokom. Narodil sa v starom dome a býval tam asi do roku 1956. Už v roku
1962 bývali v novom dome, kde žijú doposiaľ. Vie o sporoch o pozemok, lebo odkedy žalovaná v 2. rade
prišla do O. okolo roku 2000, tak nastali spory. S ujcom, teda právnym predchodcom žalovaných, žiadne

spory neboli. Spolu dokonca stavali plot. Keď notárka dávala zapisovať na ich mená vlastnícke právo,
vtedy sa dokonale dozvedel, že či sa pôjde vypísať z jej pozemku a odvtedy sú tie spory. V roku 2001
to dal prepísať na vnuka. Vnuk, keďže si chcel stavať dom, musel mať zameranú hranicu geodetom.
Žalovaní boli spoluvlastníci v 1, nie v celej záhrade. Vnuk si zase chcel dať vyčleniť časť, chcel si postaviť
plot. Svedok mal za to, že to nadobudol celé v roku 1970 až 1971. Nikto si nerobil celý čas nároky na

uvedenú nehnuteľnosť. Až po tom, čo prišli do obce žalovaná v 2. rade a spol. Garáž staval on v roku
1975 na starých základoch, kde stál dom a pivnicu v roku 1995. Nikto nenamietal tú stavbu. Žalovaná v
2. rade tam nebývala. Nikto nenamietal. Garáž postavil on. Pýtal súhlas od obecného úradu, nedali mu
žiadne papiere, že na také stavby papiere netreba. Nevidel kúpnu zmluvu, ktorou nadobudol jeho dedo
vlastnícke právo. Dostal len výpis z pozemkovej knihy o tom, ako nadobudol vlastnícke právo. Kým otec

žil, tak sa o pozemok staral otec, následne on.

13. Svedkyňa N. A. na pojednávaní dňa 23.2.2018 uviedla, že žalobca je jej vnukom. Ide o pozemok,
ktorý je pri ceste, na ktorom stál niekedy starý dom a pivnica. Teraz tam stojí garáž a pivnica, to staré sa
rozbúralo. Od roku 1970 to užívajú oni, predtým užíval dedo. Nikto si nerobil nároky na tento pozemok.

Býval tam U.Í.. Prišli tam v roku 1971 a keď tam robili plot, tak býval tam U. s mamou, manželkou a
deťmi, manžel ho zavolal, aby sa dohodli a tak ohradili pozemok, ako povedal U.. Nikto sa od roku 1971
nedomáhal užívania pozemku. Oni sa nedomáhali z tej strany, kde mali žalovaní polovicu a žalovaní sa
nedomáhali z tej strany, kde oni mali polovicu. Nemali byť s kým spory, lebo sa dohodli s U.. Dohodli saústne. ďalej uviedla, že vie, o ktorý pozemok sa jedná a že jej manžel je tam vlastníkom a žalovaní tam
majú po nejaké štyri štvorcové metre. Až po tom, čo si žalovaná v 2. rade vybavila pozemok, kde má
dom, sa dozvedeli, že sú tam napísaní iní spoluvlastníci. Bolo to okolo roku 2000. Stavby boli postavené

na uvedenom pozemku po sedemdesiatom roku. Nikto od nás nežiadal nejakú finančnú čiastku, až
žalovaní. Platili daň a teraz platí daň z nehnuteľnosti žalobca. Ďalej spomenula, že užívali parcelu XX
a XX/X resp. XX/X, lebo to bola parcela až po cestu. Pýtala sa žalovanej v 3. rade, či sa im dá vypísať,
že s tým nemá problém, lebo že to neužívala. Pamätala sa, že volala žalovanej v roku 2013-2014, či
sa im dá vypísať.

14. Svedok M.. U. Č., E.. na pojednávaní dňa 23.2.2018 uviedol, že vie o tom, že predmetné pozemky
nadobudli D. Č., N. H.I., Ľ. D., lebo je s nimi v príbuzenskom vzťahu. Nadobudli ich od svojej matky.
Býval v O. približne do roku 2015 štyri päť rokov. Ten pozemok bezdôvodne užíval pán N. A.. Jeho
mama sa stále cítila vlastníčkou. Chcela ten pozemok odpredať. Chcela si nejakým spôsobom pričleniť
tie metre k svojmu pozemku. Stále boli konflikty a teraz to stúpa na intenzite, pretože I. D. si začal stavať

rodinný dom. Nedal sa užívať ani pozemok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 2. rade, nakoľko
tam boli stále invektívy zo strany právneho predchodcu žalobcu. Mama nadobudla pozemok od D. D.,
rod. U.. Stále sa jedná o podiel, nejedná sa o výlučné vlastníctvo žalobcu. Teraz je jeho mame bránené
v užívaní nehnuteľnosti. Ako malý chlapec nevedel posúdiť, či dochádza k plnohodnotnému užívaniu
nehnuteľnosti. Mame patrí možno 5 matematicky možno 6 metrov. Mama sa opakovane domáhala ústne

svojho podielu. Bol osobne pritom. Bolo to v období, keď tam bývali od roku 2007 až do 2015.

15. V podaní zo dňa 9.5.2018 označenom ako „stanovisko“ žalobca uviedol, že formou notárskej
zápisnice P. XX/XXXX, P. XXXXX/XXXX napísanej na Notárskom úrade v Bardejove, notárkou JUDr.
Martou Vaľkovou, dňa XX.X.XXXX bolo vydané osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva

právnemu predchodcovi, dedovi, N. A., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX. Predmetom osvedčenia
vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva boli nehnuteľností zapísané na súčasnom LV č. XXX, parc.
CKN XX/X - záhrada o výmere 1900 m2, CKN XX - záhrada o výmere 842 m2, pod Y. na mene G. Y.
v 18/360-in, pod Y. na mene G. D. a D. U. v 81/360in, pod Y. na mene D. D., rod. U. 54/360in, pod Y.
na mene G. U.M. v 90/360in, pod Y. D. U. 9/360in, Y. D. U., rod. G. v 9/360in. Ako to z predmetného

osvedčenia z bodu II. vyplýva, ako dôkazy notárovi vyhotovujúcom osvedčenie vyhlásenia o vydržaní
boli okrem iného predložené prehlásenia podielových spoluvlastníkov, medzi inými aj samotného G. D.,
bytom U. XX, ktorý v tom čase ešte žil (nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX), po ktorom dedičstvo
bolo prejednané súdnym komisárom notárkou JUDr. Ludmila Hošíková, Bardejov, Dlhý rad 16, a to
vydaním osvedčenia o dedičstve XD XX/XXXX, I. XX/XXXX, dňa X.X.XXXX, po ktorom podľa dedičskej

dohody spoluvlastnícke podiely zapísané na jeho mene na LV XXX KN XX - záhrady o výmere 127
m2, KN XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2 , nadobudli dedičia žalovaných v 2. až
4. rade, D. Č., N. H., Ľ. D.. Na základe vydaného osvedčenia o vydržaní v prospech jeho právneho
predchodcu, deda N. A. a samotného prehlásenia právneho predchodcu žalovaných v 2. až 4. rade
G. D., z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom osvedčenia vydaného v prospech N.

A., tento užíval dobromyseľne, nerušene a pred ním ešte jeho právny predchodca otec G. A. dlhodobo
a nerušene, došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním v zmysle zák. č. 41/1950 Zb., čo
vykonávajúci notár osvedčil v zmysle zák. č. 131/1982 Zb. Nehnuteľnosti, ktoré boli v čase vydania
osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva pre účastníka N. A., boli zapísané na LV č. XXX
kat. úz. O.. Ako to zo samotného LV č. XXX vyplýva, tieto nehnuteľností boli vytvorené z pôvodných

pozemnoknižných parciel zapísaných v pozemnoknižných zápisniciach č. XX a č. XX kat. úz. O., mpč.
X,XXX. Žalovaná v 2. rade D. Č., rod. D., nar. X.X.XXXX prostredníctvom tej istej notárky JUDr. Marta
Valková, dňa XX.XX.XXXX formou notárskej zápisnice P. XXX/XXXX, P. XXX/XXXX si taktiež nechala
vyhotoviť osvedčenie v zmysle zákona č 293/92 zb. k nehnuteľnostiam, parc. KN XX - zastavaná plocha
o výmere 371 m2 KN XX - zastavaná plocha o výmere 385 m2 KN XX - záhrada o výmere 2036 mi

ktoré boli vytvorené taktiež z pôvodných pozemnoknižných parciel zapísaných v zap. č. XX mpč. XXX,
dom, dvor a v zap. XX mpč. X,XXX -záhrada o výmere 2014 m2 . Vydaním týchto vyššie citovaných
osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva v prospech jeho právneho predchodcu N. A. a žalovanej v
2. rade D. Č., rod. D. bola právne deklarovaná skutočná reálna deľba k nehnuteľnostiam zapísaných
pôvodne v pozemnoknižných zápisniciach na právnych predchodcoch u žalobcu (G. A., ktorý zomrel

XX.XX.XXXX), a po ktorom bolo prejednané dedičstvo na bývalom Štátnom notárstve Bardejov pod sp.
zn. I. XXX/XX, kde celý nehnuteľný majetok zdedil N. A.. Táto reálna deľba bola uskutočnená teda medzi
ich právnymi predchodcami G. A. a G. U. a manž. N. Y., ktorí zomreli, dedičstvo po G. U. bolo prejednané
na Štátnom notárstve Bardejov pod sp. zn. I. XXX/XX, I. XX/XX. Aj keď na bývalých spoluvlastníkov knehnuteľnostiam zapísaných v pozemnoknižných zápisniciach XX,XX a XX kat. úz. O. na ich menách
u jeho právnych predchodcov bolo naďalej vedené v pozemkovej knihe ich spoluvlastníctvo (výpisy
z pozemkovej knihy boli právne účinné k 1.4.1964, po tejto dobe majú iba informatívny význam), na

základe reálnej deľby medzi týmito spoluvlastníkmi došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym
rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do
31.12.1950 pripúšťal pritom aj takého riešenie, netrval na tom, aby takého zrušenie spoluvlastníctva bolo
založenénapísomnejzmluve,aabybolopodloženégeometrickýmplánom.Trebavyhovieťžalobe,aksa
žalobca domáha určenia, že došlo k zrušeniu a rozdeleniu podielového spoluvlastníctva (reálnej deľbe),

pričom právny záujem na takomto určení je daný tým, že takéto reálne rozdelenie nehnuteľností nie je
vyznačené v katastri nehnuteľností. Keďže k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo
medzi našimi právnymi predchodcami G. A. a G.P. U. a takéto zrušenie nebolo vyznačené v evidencii
nehnuteľností počas ich života, došlo zo strany ich právnych predchodcov k zrušeniu ich podielového
spoluvlastníctva, čo je zrejmé aj z následného postoja právnych nástupcov (N. A. a D. Č.), ktorí obaja
požiadali notára o vydanie osvedčenia o udržaní v zmysle zák. č. 293/92 Zb o úprave vlastníckych

vzťahoch k nehnuteľnostiam. Žalobca zároveň v tomto podaní navrhol, aby súd pripustil zmenu petitu,
tak, že „súd určuje , že do dedičstva po poručiteľovi G. A., zomrelom XX.XX.XXXX v Y. bez zanechania
závetu patria nehnuteľností zapísané na LV XXX kat. územia O., parc. CKN XX - záhrady o výmere 127
m2 parc. CKN XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2.“

16. Žalovaná v 3. rade vo vyjadrení zo dňa 29.5.2018 k stanovisku žalobcu zo dňa X.X.XXXX
uviedla, že so zmenou žalobného návrhu nesúhlasí. Je presvedčená, že zo strany žalobcu neboli
splnené podmienky vydržania, tak ako sa k veci vyjadrili aj na pojednávaní dňa 23.2.2018, ako aj v
písomnom stanovisku dňa 28.11.2017. Zároveň tvrdí, že nie sú ani neboli splnené podmienky, aby
sporné nehnuteľnosti boli zaradené do dedičstva po neb. G. A., zomrelom XX.XX.XXXX. Osvedčenie

o vydržaní, predložené žalobcom č. P. XX/XXXX P. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a P. XX/XXXX a
P. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX sa netýkali sporných nehnuteľností. Osvedčenie bolo vydané v
rozpore s právnymi predpismi, keďže notárkou tvrdené prehlásenia svedkov, že súhlasia s vydržaním,
nie sú pravdivé, keďže žijúci svedkovia potvrdili, že k veci sa takto nevyjadrili, ani s tým nesúhlasili. Nie je
pravdou,žespornénehnuteľnostiužívaliprávnipredchodcoviažalobcu,ktorísinehnuteľnosťpodelili,tak

sa nikdy nestalo a aj tvrdenie svedka G. J. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré predložil žalobca je zavádzajúce,
keďže tento svedok netvrdí skutočnosti, ktoré sú mu známe, ale ktoré pozná iba z rozprávania a jeho
tvrdenia nesvedčia o tom, aby sporné nehnuteľnosti žalobca alebo jeho právni predchodcovia vydržali,
alebo tieto by mali patriť do dedičstva, tak ako to žalobca navrhuje. Aj keď sa jedná v podstate o neveľké
nehnuteľnosti, nemôžu pripustiť, aby tieto získal žalobca neoprávnene. Ak ich chce získať do vlastníctva,

môže si ich odkúpiť za primeranú cenu. Má za to, že nie je dôvod na zmenu žalobného návrhu.

17. Žalovaná v 4. rade vo vyjadrení k stanovisku žalobcu zo dňa X.X.XXXX uviedla, že z notárskej
zápisnice P. XX/XXXX P. XXXXX/XXXX nevyplýva, že by podkladom mal byť výpis z pozemkovej knihy
zápisnica č. XX a XX. Podkladom pre spísanie notárskej zápisnice bol list vlastníctva č. XXX k.ú. O.. V

súčasnosti je vlastníkom pozemkov p. CKN č. XX/X o výmere 1900 m2 záhrady a p. CKN č. XX o výmere
848 m2 záhrady vlastníctvom žalobcu - viď LV č. XXX. Žalobca uvádza, že k spísaniu notárskej zápisnice
boli predložené prehlásenia podielových spoluvlastníkov parciel. Z notárskej zápisnice jednoznačne
vyplýva, že vyhlásenia podielových spoluvlastníkov sa týkali iba parciel XX/X a XX, pretože iných
parciel sa osvedčenie o vydržaní netýka. Žalobca sa snaží navodiť situáciu, že vyhlásenia podielových

spoluvlastníkov sa týkajú aj iných parciel, konkrétne parciel t.č. vedených na LV č. XXX p. CKN č. XX
a XX/X. Toto však z notárskej zápisnice nevyplýva. Žalobca nemôže meniť obsah notárskej zápisnice
a jej obsah nemôže meniť ani súd svojím rozhodnutím. Notárska zápisnica č. P. XX/XXXX P. XXXXX/
XXXX osvedčuje vyhlásenie N. A. a to čo na notárskom úrade žiadal osvedčiť. N. A. prehlásil, že
je spôsobilý na právne úkony, s obsahom notárskej zápisnice súhlasil. N. A. teda obsah notárske

zápisnice potvrdil, že zodpovedá jeho vôli a jej obsah nijak nenapadol a ani nespochybnil. Vlastnícke
práva žalovanej v 2. rade D. Č., r. D. nie sú predmetom konania v tomto súdnom spore, a preto sa
k nim ani nevyjadruje. Poukazovanie, že neboli vykonané zmeny v pozemkovej knihe po roku 1960
(PKV XX,XX a XXX) je právne bezvýznamné. Osvedčenie o vydržaní poukazuje už na list vlastníctva,
konkrétne na list vlastníctva č. XXX a na ňom v tom čase vedené parcely XX/X a XX. V žalobnom

návrhu, ktorý žalobca podal dňa 30.08.2017, žalobca tvrdil, že N. A. užíval všetky nehnuteľnosti (zrejme
nehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXaXXX)aN.A.ichdarovalžalobcovi.Žalobcavosvojomstanovisku
zo dňa 09.05.2018, ktorým navrhuje zmenu žalobného návrhu, už upustil od teórie darovania a žiada
súd, aby určil, že parcely C-KN č. XX a XX/X patria do dedičstva po G. A., zomrelom X X.XX.XXXX.Na podanie návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva sú oprávnení do úvahy pripadajúci dedičia.
Žalobca neuvádza, kto je do úvahy pripadajúcim dedičom. Z obsahu podaní a pripojených listín vyplýva
následníctvo: G. A. (pradedo), N. A., nar. XX.XX.XXXX (syn G. A.) a žalobca. Z čestného prehlásenia

G. J., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že N. A. je žijúcou osobou a bol by teda dedičom po G. A., pokiaľ tento
nezanechal závet. Žalobca v navrhovanom zmenenom petite uvádza, že G. A. zomrel bez zanechania
závetu. K čestnému prehláseniu občana G. J., nar. XX.XX.XXXX uvádza, že obsah prehlásenia je
neurčitý a štylizovaný. G. J. uvádza, že po smrti pradeda G. A. sa jeho deti s ich matkou dohodli. V
roku 1970 mal G. J. 13 rokov a je iba ťažko uveriť, že by si matka asi 7 detí volala za svedka dohody

13-ročného chlapca. G. J. čestne prehlasuje, že na parcelách XX/X, XX/X a XX mali starí A. postavený
rodinný dom a pivnicu, ktorom sa narodili všetky deti. N. A. uviedol na pojednávaní dňa 23.02.2018, že
sa narodil v starom dome, tam bývali asi do r. 1956 a v roku 1962 už bývali v novom dome. G. J., ale v
roku 1956 ešte nežil. Pokiaľ ide o jeho tvrdenie k užívaniu pozemkov, uvedené svedčí iba o tom, že vzťah
G. J. k vlastníctvu tretej osoby je ľahostajný a snaží sa svojím prehlásením, bez akéhokoľvek dôkazu,
podporiť žalobcu. Čestné prehlásenie G. J. je nevierohodné. Potvrdenia obce O. pod zn. XX/XXXX dňa

XX.XX.XXXX vyplýva, že N. A. platí miestne dane za parcely CKN XX o výmere 127 m2, XX/X o výmere
1904 m2, XX/X o výmere 23 m2 a že riadne platil dane z nehnuteľnosti od 01.01.1993 do 31.12.2014.
Porovnaním údajov z listu vlastníctva č. XXX s Potvrdením Obce, mal N. A. platiť daň z nehnuteľností
na p. CKN č. XX/X o výmere 1900 m2 a p. CKN č. XX o výmere 848 m2. Parcela č. XX/X o výmere
1904 m2 neexistuje a za parcelu č. XX zrejme daň neplatil, pretože túto skutočnosť obec nepotvrdzuje.

Pokiaľ Obec ako správca dane prijímala od N. A. aj daň z nehnuteľností za p. CKN č. XX a XX/X v celej
ich výmere, potom prijímala daň bez právneho dôvodu. Toto isté sa týka platenia dane z nehnuteľností
žalobcom vo vzťahu k obci. Žalovaná v 4. rade sa osobne informovala na obci (t.j. u správcu dane) a
dostala informáciu, že ona daň neplatí, pretože jej daňová povinnosť vzhľadom na jej podiel, nevznikla.
Ak by vznikla, potom bolo povinnosťou Obce žalovanú v 4. rade na túto skutočnosť upozorniť a daň

jej vyrubiť rozhodnutím. Potvrdenie Obce O. podpísané starostom N. U. považuje v prejednávanom
spore za dôkaz právne bezvýznamný. Žalobca naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva
nepreukázal. Parcely CKN Č. XX/X a XX (LV č. XXX) nie sú predmetom sporu. Parcely č. XX a XX/X,
ktoré označil ako predmet sporu sú vlastníctvom sporových strán, medzi inými aj samotného žalobcu
(podiel 190/360). Vlastníctvo nadobudli dedením a žalobca darom a sú zapísaní v katastri nehnuteľností

ako vlastníci v príslušných podieloch. Teda postavenie žalobcu vo vzťahu k p. CKN č. XX a XX/X nie
je sporné. Žalovaná má za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žalobného
návrhu v znení „Súd určuje, že do dedičstva po poručiteľovi G. A., zomrelom XX.XX.XXXX v Y. bez
zanechania závetu patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. územie O., par. CKN XX záhrady
o výmere 127 m2, parc. CKN Č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2.“ V dedičskom

práve žalobcu predchádza žijúci N. A.. Samotný žalobca tvrdí, že G. A. zomrel bez zanechania závetu.
Zmenený žalobný návrh považuje za zmätočný, nesúhlasí so zmenou žaloby.

18. Na pojednávaní konanom dňa 15.6.2018 súd ďalej oboznámil podania strán sporu a listinné dôkazy:
žalobca č.l. 1-2, výpis z LV č. 4, výpis z LV č. 707, kópia z katastrálnej mapy, potvrdenie č.l. 8, oznámenie

k ohláseniu drobnej stavby, potvrdenie č.l. 10, notárska zápisnica č.l. 11, vyjadrenie č.l. 17-18, vyjadrenie
č.l. 19-23, rozhodnutie Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. I. XXX/XX č.l. 24-25, notárska zápisnica
Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. P. XXX/XX č.l. 26-28, osvedčenie č.l. 29-32, Osvedčenie o
dedičstve č.l. 33-35, vyjadrenie č.l. 36, stavebné povolenie č.l. 37-43, návrh na zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva č.l. 44-45, vysporiadanie podielového spoluvlastníctva č.l. 46, výpis z pozemkovej knihy

č.l. 48-50, výpis z LV č. XXX, vyjadrenie č.l. 55-56, vyjadrenie žalovanej v 2. rade č.l. 63-64, fotografie č.l.
72-73, stanovisko č.l. 78, výpis z pozemkovej knihy 79-82, notárska zápisnica č.l. 83, notárska zápisnica
č.l. 84, potvrdenie č.l. 85, potvrdenie č.l. 86, čestné prehlásenie občana č.l. 87, vyjadrenie č.l. 90-91,
vyjadrenie č.l. 93-97, dedičský spis I. XXX/XX, zápisnica o predbežnom vyšetrení č.l. 109-110, lustrum
č.l. 111-112 , rozhodnutie č.l. 114 a č.l. 115 výpis z pozemkovej knihy č. 116, dedičský spis XD/XX/XXXX,

trestný spis sp. zn. XT/XX/XXXX a oboznámil sa tiež s ďalším obsahom spisu.

19. Na pojednávaní konanom dňa 15.6.2018 súd vypočul svedka G. J., bývalého starostu obce, ktorý
uviedol, že o spore nevie, akurát I. (žalobca) ho požiadal o to, aby vypovedal, kto užíval sporné pozemky.
Funkciu starostu vykonával od roku 1994 do roku 2006 a v tomto období užíval pozemky N. A. (dedo

žalobcu). To je parcela XX a XX. Za tieto pozemky platil daň. Pani Č. v tom období tam nebývala,
prisťahovala sa neskôr. Neužívala tieto pozemky. Do užívania prevzala starý dom, na ktorej parcele si
postavili nový dom. Viac k tomu nič neuviedol. V obci žije od narodenia od roku 1969. Vedľajšie pozemky
užívali U., tam bývali. Potom sa odsťahovali do Y.. Keď nastúpil do funkcie starostu o vedľajšie pozemkysa nikto nestaral, boli zarastené. Prišla pani Č., tak bol rád, že o tieto pozemky sa bude mať kto starať.
Postavili si tam dom.

20. Súd po podaní žaloby realizoval úkony na prípravu pojednávania vo veci. Následne zrealizoval
dňa 23.2.2018 pojednávanie, kde vypočul navrhované strany sporu a navrhovaných svedkov a odročil
pojednávanie na deň 19.4.2018 s tým, že vykoná dokazovanie výsluchom svedka G. J.N.. Pojednávanie
nariadené na deň 19.4.2018 po pokuse o zmierne riešenie sporu s vyslovením predbežného právneho
názoru súdu bolo odročené na deň 15.6.2018 s poučením pre prítomné strany sporu o následkoch

sudcovskej koncentrácie konania (§153 CSP v spojení s § 149 CSP).

21. Po využitých prostriedkoch procesnej obrany žalovanými a poučení súdu o následkoch sudcovskej
koncentrácie konania, žalobca reagoval vyššie uvedenou zmenou žaloby doručenou osobne súdu dňa
10.5.2018, ktorá je založená na nových skutkových tvrdeniach (faktické reálne rozdelenie nehnuteľnosti)
a v nadväznosti na to i na novej formulácii navrhovaného rozsudočného výroku. Takúto zmenu realizoval

žalobca až po nariadenom pojednávaní dňa 23.2.2018 a pojednávaní dňa 19.4.2018 a súdom v zmysle
ust. § 179 ods. 1 CSP pripravenom pojednávaní (aby sa mohlo rozhodnúť s prihliadnutím na povahu
konania a účel zákona spravidla na jedinom pojednávaní). Súd zmenu žaloby s odkazom na aplikáciu
§ 143 ods. 1 CSP nepripustil. Mal pritom na zreteli aj to, že nepripustením zmeny žaloby zásadne
neovplyvní postavenie žalobcu. Žalobca z procesného hľadiska je zodpovedný za to, čo uplatnil vo

vzťahu ku rozhodovacej činnosti súdu a v predmetnej veci mal i dostatočný časový priestor na to,
aby na základe nových skutkových dôvodov realizoval navrhovanú zmenu žalobu už skôr (nie až po
tom, čo bolo vykonané pojednávanie a vykonané dokazovanie vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva
žalobcu a po vyjadrení predbežného právneho názoru súdu). Doteraz vykonané dokazovanie nemôže
byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, keďže žalobca doteraz tvrdil, že G. A. parcely XX/

X,XX a XX/X nadobudol kúpou v r. 1924 a v navrhovanej zmene žaloby tvrdí, že vlastníctvo nadobudol
vydržaním N. A. a poukazuje na not. záp. P. XX/XXXX P. XXXXX/XXXX. N. A. dedil po G.P. A. v konaní
vedenom Štátnym notárstvom v Bardejove pod sp. zn. I. XXX/XX a v tomto konaní žiadnym spôsobom
nerozporoval rámec vlastníctva G. A. a neohlásil ako jeho vlastníctvo aj p. CKN č. XX a XX/X. Žalobca v
navrhovanej zmene žaloby žiada určiť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, pričom v danom prípade je

zrejmé, že by museli byť stranami sporu všetci potenciálni dedičia, čo by nepochybne splnené nebolo,
keďže minimálne žijúci N. A. nebol stranou tohto sporu.

22. Podľa § 77 ods. 1, 2 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca

alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie,
na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí
vystupujú na jednej strane.

23.Spoločnéprávaapovinnosti,ohľadnektorýchsarozhodnutiemusívzťahovaťnavšetkýchúčastníkov

konania, ktorí vystupujú na jednej strane a úkony jedného z nich platia aj pre ostatných sa jedná vtedy,
ak podľa ustanovení hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej povahy.
Tak je tomu napr. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patriaceho viacerým
podielovým spoluvlastníkom, v konaní o neplatnosť závetu poručiteľa, ktorý zanechal viac dedičov, v
konaní o popretie rodičovstva a podobne (viď R 1/1975).

24.Spoukazomnaoznačenieiobsahnavrhovanejzmenynávrhu,išlonesporneonavrhovanúurčovaciu
žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

25. Procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa cit. § 137 písm. c) CSP je naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Zákonodarca trvá na tom, aby išlo o právny záujem naliehavý, ktorý je daný
spravidla v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Podľa ustálenej judikatúry, žalobný
návrh o určenie, že vec patrí do dedičstva je určovacím návrhom podľa ust.§ 137 písm. c) CSP,

ktorý nenahrádza samotné dedičské konanie v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva musia ako
účastníci konania vystupovať všetci potenciálni dedičia, teda rozhodnutie musí všetkých týchto dedičov
zaväzovať, a to bez ohľadu na to, v akej procesnej strane v konaní vystupujú, pričom dedičia ako
právni nástupcovia poručiteľa nemusia vystupovať len na jednej procesnej strane, keďže nejde o taképrocesné spoločenstvo, ktoré by vyžadovalo, aby potenciálni dedičia vystupovali len na strane žalobcov.
Vecnú legitimáciu má v zásade ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní
ide. Aktívne vecne legitimovaným v prípade žaloby na určenie však môže byť aj subjekt, ktorý nie je

účastníkom právneho vzťahu alebo práva, ak sa žalovaný právny vzťah (právo) týka priamo jeho právnej
sféry.Žalobaourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostimusísmerovaťvočivšetkýmspoluvlastníkom,
ktorí prichádzajú do úvahy, resp. všetkým do úvahy pripadajúcim potenciálnym dedičom v žalobe o
určenie, že vec patrí do dedičstva. (viď tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2011, sp. zn. 1
Cdo 183/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 222/2010)

26. Ide o prípad tzv. nerozlučného spoločenstva, kedy účastníci majú také spoločné práva a povinnosti,
že sa rozhodnutie vo veci samej nutne musí vzťahovať na všetkých účastníkov daného hmotnoprávneho
vzťahu, kedy hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednávaný samostatne voči
každému z týchto účastníkov samostatne, ale rozhodnutie súdu sa musí týkať všetkých takýchto
účastníkov.

27. Keďže otázku vecnej legitimácie účastníkov konania, teda nedostatočného (neúplného) okruhu
účastníkov konania, ktorý je definovaný hmotným právom, čiže nedostatok tzv. vecnej legitimácie musí
súd riešiť prioritne a ak ju vyrieši záporne, musí byť žaloba bez ďalšieho zamietnutá. Ak by súd
pripustil zmenu žaloby, bolo by následne nadbytočným a v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného

sporovéhoporiadkuzaoberaťsadôvodnosťoupodanejžalobyamuselbybezďalšiehožalobuzamietnuť
z uvedeného procesného dôvodu. Nakoľko súd prihliadal na zásady civilného sporového konania,
predovšetkým zásadu hospodárnosti konania navrhovanú zmenu žaloby s poukazom na ustanovenie
§ 143 ods. 1 CSP nepripustil.

28. Podľa § 137 písm. c) CSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/
o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo b/ nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), c/ o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, d/ o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

29. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadne úspešnosti určovacej žaloby
podľa § 137 písm. c/ CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom
určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa, resp. navrhovateľov, ktorý musí byť daný v čase
vyhlásenia rozsudku. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého

právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý
právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto
určenia holo ohrozené právo navrhovateľa alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo
neisté. V tejto spojitosti si teda treba ujasniť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť
právnych pomerov účastníkov (t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch).

Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a
predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi.

30. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho
poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb, účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov

vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený
aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom.
Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992,
boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná
novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu

nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j.
ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby
trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k
pozemku vydržaním.

31. Podľa § 129 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) držiteľom je ten, kto s
vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré
pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.32. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

33. Podľa § 132 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak
sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,
a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

34. Podľa § 134 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno
nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu
byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku
1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie

doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

35. Obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať ius
utendi), požívať jej plodu a úžitky (ius fruendi) a má právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo

vec držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o
východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných
vlastníckych oprávnení. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia
zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie
štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené

zároveň tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu
dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť,
že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie
toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať

len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj
z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o
existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na

všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

36.Priposudzovaníoprávnenostidržbytrebavychádzaťzozásady,žejejpredpokladomjepresvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje

za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla
treba,abyvydržiteľpreukazovalplatnýprávnydôvodnadobudnutiavlastníctva,ktorýmôžebyťzákladom

pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto
nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci,
dostatočne opodstatňuje (pozri tiež rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/271/2007).

37. Oprávnená držba predpokladá dobromyseľnosť. Alfou a omegou v otázke vydržaní je teda existencia

tzv. dobromyseľnosti držiteľa (užívateľa). Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je
vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva resp., že sú dané právne skutočnosti,
ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Práve dobromyseľnosť, resp. jej nedostatok je
rozlišovacím kritériom medzi oprávneným držiteľom a držiteľom neoprávneným.

38. Dobromyseľnosť je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, preto sama osebe nemôže
byť predmetom dokazovania. Týmito sú, ale skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým sa toto vnútorné
presvedčenie prejavuje navonok. Sú to skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých je možné vyvodiť
presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, t.j. že mu vec patrí.39. V roku 1918 vzniklo samostatné Československo, pričom vznikom štátu v rámci právnej istoty
nemohlo dôjsť k právnemu vákuu a musela sa vytvoriť právna kontinuita aj s predchádzajúcim právnym

stavom. Prvým zákonom nového štátu, bola recepčná norma, zákon č. 11/1918 Sb., ktorý v článku II
stanovil , že „všetky doterajšie zemské a ríšske zákony zostávajú zatiaľ v platnosti“. Tento dualizmus
pretrval v rámci inštitútov držby a vydržania až do konca roku 1950. Na území Slovenska platilo Uhorské
obyčajové právo, pričom sa na vydržanie požadovala pokojná držba bona fidei po určitú dobu. Držba
nebola pokojná, ak bolo vydržanie prerušené alebo došlo k spočívaniu. Medzi dôvody prerušenia patrilo

uznanie vlastníka, uplatnenie vlastníckeho práva žalobou zo strany vlastníka a strata držby. V prípade
prerušenia došlo k strate vydržacej doby a plynutie muselo začať znova. Medzi dôvody spočívania
vydržania patrila neplnoletosť vlastníka veci, ak nemal zákonného zástupcu. Rozdiel oproti prerušeniu
bol v tom, že v okamihu odpadnutia dôvodu zastavenia vydržania pokračovala začatá vydržacia
doba. Právna úprava vydržania nehnuteľností vychádzala z dvoch možností, a to pozemnoknižného
vydržania a tiež vydržania mimo pozemkovej knihy. Pri vydržaní hnuteľných vecí platili obdobné predpisy

ako pri vydržaní mimo pozemkovej knihy. Pozemnoknižné vydržanie patrilo k pôvodným spôsobom
nadobudnutia vlastníckeho práva. Dochádzalo k nemu na základe protiprávnej pozemnoknižnej držby
trvajúcej 32 rokov. Všeobecnou vydržacou lehotou bola lehota 32 rokov, osobitné boli pre vydržanie proti
cirkvi, 40 rokov a 100 rokov proti štátu.

40.Súdnapraxprevydržanienehnuteľnostízdôraznila,žedržiteľmuselužívaťnehnuteľnosťpouvedenú
dobu vo svojom mene a nie v mene iného, prípadne nie ako nájomník, alebo ako požívateľ, resp.
užívateľ. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemohol vydržať, kto nebol dobromyseľný, teda kto už na
počiatku svojej držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne sa jej zmocnil bez
právneho titulu, alebo vedel že patrí inému. Tento spôsob nadobúdania vlastníckeho práva na území

Slovenska trval až do účinnosti zákona č. 141/1950.

41. Občiansky zákonník č. 141/1950 v § 115 § 116 (tzv. Stredný OZ) upravoval vydržanie takým
spôsobom, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a
nepretržite po dobu 10 dokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky

okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Dobromyseľnosť
sa vyžadovala už na začiatku držby, a teda nemohlo dôjsť k vydržaniu, ak užívateľ nehnuteľnosti
vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne, že sa jej zmocnil bezprávneho dôvodu
alebo vedel, že patrí inému, no nevrátil ju. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je v súlade s
právom a poctivá; opak sa musel preukázať. V zmysle ust. § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s § 145tzv.

Stredného OZ z roku 1950, vlastnícke právo vydržaním mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal
nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov; vydržanie bolo vylúčené iba medzi manželmi a iba pri nescudziteľných
veciach, ktoré boli v socialistickom vlastníctve a boli určené na to, aby ich tieto organizácie trvale
užívali. Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu
vec patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Oprávnená držba predpokladá

dobromyseľnosť. Alfou a omegou v otázke vydržaní je teda existencia tzv. dobromyseľnosti držiteľa
(užívateľa). Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo
subjektom práva, ktoré vykonáva resp., že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik
vykonávaného práva. Práve dobromyseľnosť, resp. jej nedostatok je rozlišovacím kritériom medzi
oprávneným držiteľom a držiteľom neoprávneným. Presvedčenie nadobúdateľa o tom, že nekoná

bezprávne, keď si prisvojuje cudziu vec, je neúplné pri vymedzení pojmu „je dobromyseľný“, resp. „je v
dobrej viere“. Toto negatívne presvedčenie nestačí, vyžaduje sa pozitívne presvedčenie držiteľa o tom,
že mu vec patrí. V dobrej viere je držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo
patrí, aj napriek tomu, že v skutočnosti tomu tak nie je. Ďalej tu vstupuje podmienka zreteľa ku všetkým
okolnostiam, čo znamená, že je nutné hodnotiť držbu vždy objektívne. Existencia dobromyseľnosti v

práve sa neskúma subjektívne (psychologicky), ale objektívne.

42. Dobromyseľnosť je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, preto sama osebe nemôže
byť predmetom dokazovania. Týmito sú, ale skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým sa toto vnútorné
presvedčenie prejavuje navonok. Sú to skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých je možné vyvodiť

presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, t.j. že mu vec patrí. Týmito skutočnosťami, resp.
okolnosťami, ktoré môžu svedčiť o oprávnenosti držby, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho
dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti držby. V oprávnenosti držby je teda zahrnutá aj
poctivosť držby. Dobromyseľnosť sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majúza následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby. Ide o to napríklad v prípade
existencie písomnej zmluvy o prevode nehnuteľností. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, keď sa držiteľ
zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť, že mu vec patrí. Dobrá viera

držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj
k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Nemení na tom nič ani
skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej v subjektívnej viere, že mu vec patrí. Pokiaľ žalobca
poukazoval na kúpnu zmluvu z roku 1924, samotní jeho právni predchodcovia si museli byť vedomí
toho, že kupujú len 1. Z dedičského spisu Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. I. je zrejmé, že

účastníkom uvedeného konania bol aj N. A. (starý otec žalobcu), pričom zo zápisnice o pojednávaní,
ako aj rozhodnutia zo dňa XX.X.XXXX a pripojeného výpisu z pozemkovej knihy je zrejmé, že poručiteľ
G. A., zomr. XX.XX.XXXX nadobudol len spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti. Aj z výpisu
z pozemkovej knihy, s ktorou sa oboznámil právny predchodca žalobcu (N. A.), tak ako to uviedol vo
svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.2.2018, vyplýva, že G. A. nadobudol len podiel k uvedenej
nehnuteľnosti, a to titulom kúpy XX.X.XXXX podiel 12/40 a titulom dedenia 8/40.

43. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona
pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:
a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,
b) držba musí byť oprávnená,

c)držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.

44. Z vykonaného dokazovania z pozemkovej knihy zápis č. XX k.ú. O. je zrejmé, že právny predchodca
žalobcu G. A. v roku 1924 nadobudol podiel k nehnuteľnosti o veľkosti 2/8. Následne po smrti G. A. (viď
dedičskýspissp.zn.I.,ktoréhoúčastníkomdedičskéhokonaniabolajN.A.(právnypredchodcažalobcu,

ktorý mal vydržať nehnuteľnosť) bol uvedený podiel prejednaný v dedičskom konaní po zomrelom G.
A. v roku 1970. N. A. bol účastníkom dedičského konania a bol oboznámený s rozsahom dedičstva po
zomrelom.

45. Z rozhodnutia štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. I. z X.XX.XXXX vyplýva, že právny predchodca

žalovanej 4. rade G. U., nar. XX.XX.XXXX zomr. XX.X.XXXX (starý otec žalovanej v 4. rade) bol
vlastníkom pozemkov v k.ú. O. na LV č. XXX pod EN X/X, XXX/X a XXX/X v 9/40. V dedičskom konaní
po G. U. na Štátnom notárstve v Bardejove vedenom pod sp. zn. I. XXX/XX zdedila podiel 6/9 z celku
dedičstva D. D., r. U. nar. XX.X.XXXX (matka žalovanej v 4. rade). Rodičia žalovanej v 4. rade D. D.,
r. U., nar. XX.XX.XXXX a jej manžel G. D., nar. XX.XX.XXXX kúpili od matky D. D., t.j. od N. U.Ž., r. Y.

nehnuteľnosti na LV č. XXX pod EN X/X, XXX/X a XXX/X v podiele 10/40 (z PKV č. XX) a z PKV XX ako aj
v PKV č. XX mpč. X a XXX v podiele 1/8. Kúpna zmluva bola spísaná dňa XX.XX.XXXX formou notárskej
zápisnice P. XXX/XX P. XXX/XX a bola registrovaná Štátnym notárstvom v Bardejove pod Z. XX/XX
dňa XX.XX.XXXX. Vlastníctvo bolo zapísané do evidencie nehnuteľností pod XXX/XX, položka výkazu
zmien XX/XX z XX.XX.XXXX. Žalovaná v 4. rade zdedila svoje spoluvlastnícke podiely po rodičoch, po

otcovi G. D. r. č. XXXXXX/XXX zomrelom XX.XX.XXXX v konaní XD XX/XXXX I. XX/XXXX vedenom na
notárskom úrade JUDr. Ľudmily Hošíkovej, notárky ako súdnej komisárky so sídlom v Bardejove, Dlhý
rad 16. Po otcovi zdedila nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX p. CKN č. XX o výmere 127 m2 záhrady
a p. CKN č. XX/X o výmere 23 m2 zastavané plochy a nádvoria v podiele 90/360. Po matke D. D., rod.
U., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v konaní XX XXX/XXXX I. XXX/XXXX vedenom na notárskom

úrade JUDr. Marty Vaľkovej, notárky ako súdnej komisárky so sídlom v Bardejove na ul. Hurbanova
19 zdedila nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX p. CKN č. XX záhrady o výmere 127 m2 a p. CKN č.
XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2 v podiele celkom 105/360. Uvedené nadobudnutie
vlastníckeho práva dedením je zapísané na liste vlastníctva č. XXX k.ú. O..

46. Z listu (č.l. 44 spisu) zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že žalobca kontaktoval žalovanú prostredníctvom
právneho zástupcu s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom
vedeným na LV č. XXX v k.ú. O.. V uvedenom liste uvádza, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
pozemkov na LV č. XXX v podiele o veľkosti 190/360 a že má záujem podielové spoluvlastníctvo zrušiť
a vyporiadať vychádzajúc z ust. § 141 ods. 1 a 142 ods. 1 Obč. zákonníka. Žalovaná sa k výzve vyjadrila

listom zo dňa XX.XX.XXXX tak, že so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasí,
avšak požaduje 30,00 €/m2. Súčasne upozornila, že garáž na p. č. XX je čiernou stavbou.47. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca nepreukázal spornosť skutkových a
právnych okolností, na základe ktorých malo dôjsť k vstupu do oprávnenej držby celej nehnuteľnosti,
pokiaľ predmetom kúpnej zmluvy z roku 1924 bola len 1, tvrdiac zároveň, že táto mala byť titulom, od

ktorej sa mala odvíjať dobromyseľnosť jeho právneho predchodcu. Sám žalobca rozpornými skutkovými
tvrdeniami o oprávnenom vstupe do držby celej nehnuteľnosti už v roku 1924, následne po vyjadrení
predbežného právneho názoru súdu, zmenou žaloby s novými skutkovými tvrdeniami ohľadom reálneho
rozdelenia nehnuteľnosti právnych predchodcov strán sporu, ako aj samotná výpoveď právneho
predchodcu žalobcu (N. A.) len podporili záver o tom, že k vstupu do oprávnenej držby nedošlo, keďže

právni predchodcovia žalobcu a žalobca len realizovali jedno z oprávnení prináležiacich vlastníckemu
právu (užívaniu) s tým však, že vykonané dokazovanie preukázalo nevídanú susedskú nevraživosť (viď
výsluch svedka N. A., žalovanej v 2. rade D. Č., trestný spis tunajšieho súdu sp. zn. XT/XX/XXXX), ako
aj veľkosť spoluvlastníckych podielov, ktorá bola a je nepochybne dôvodom, pre ktorú nie je užívaná
nehnuteľnosť aj žalovanými.

48. K otázke oprávnenosti držby súd uvádza, že žalobca neodstránil rozpory ohľadom oprávnenosti
držby a jej dobromyseľnosti (súd skúmal dobromyseľnosť objektívne) ani svojej, ani právnymi
predchodcami.Súdpriposudzovanímožnéhosplneniapodmienokprenadobudnutievlastníckehopráva
žalobcom, resp. jeho právnymi predchodcami mal za preukázané, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal titul, hoci aj domnelý (putatívny), teda od ktorého momentu sa mala odvíjať jeho

dobromyseľnosť a dobromyseľnosť jeho predchodcov. Naopak jeho tvrdenia (týkajúce sa pôvodnej
žaloby s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP o povinnosti pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu) priamo negujú skutočnosti, od ktorých sa malo
vlastnícke právo odvíjať. Právny predchodca žalobcu (N. A.) vo svojej svedeckej výpovedi uvádza,
že dostal výpis z pozemkovej knihy, pričom z tohto výpisu, ako aj zo skutočnosti, že bol účastníkom

dedičskéhokonaniapozomrelomG.A.,zomr.XX.XX.XXXX,muselmaťužvroku1970(viďspisštátneho
notárstva v Bardejove sp. zn. I. (kópia na č.l. 107-116 spisu)) vedomosť o tom, že G.Á. A. bol len
podielovým vlastníkom nehnuteľnosti. Ani svedkyňa N. A. nepotvrdila, že by malo dôjsť k uzatvoreniu
písomnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva ani žiadnej dohode o rozdelení nehnuteľnosti, pričom
spomenula skutočnosť, že oslovila žalovanú v 4. rade s návrhom na prevod podielu k nehnuteľnosti.

49. O skutočnosti, že predmetný pozemok právni predchodcovia žalobcu, resp. žalobca užívali/užíva
nebolo a niet akýchkoľvek pochybností, čo potvrdil aj svedok G. J.. O tejto skutočnosti sporu nebolo.
Tento svedok sa však vyjadroval nepochybne iba k užívaciemu stavu, o ktorom pochybnosti neboli.
Avšak na tomto mieste treba zdôrazniť, že samotné využívanie jedného z oprávnení prináležiacich

k vlastníckemu právu ešte nezakladá titul pre jeho nadobudnutie ani oprávnenosť držby, resp.
dobromyseľnosť do jej vstupu.

50. Žalobca nepreukázal v konaní, že sa stal oprávneným držiteľom predmetného pozemku, resp.
jeho právni predchodcovia. Na preukázanie tejto skutočnosti nepredložili žiaden dôkaz, práve naopak

svojimi tvrdeniami právni predchodcovia žalobcu len potvrdili skutočnosť, že z ich strany išlo len
o užívanie nehnuteľnosti. Žalobca, ani jeho právni predchodcovia nepreukázali ani iný titul (hoci aj
putatívny), od ktorého by odvodzovali svoje vlastnícke právo. Z obsahu žaloby je nesporným, že u
žalobcu nielen objektívny, ale ani subjektívny pocit nie je taký, že by odôvodňoval ním uplatnený nárok
vydržania nehnuteľnosti. O uvedenom svedčí aj výzva žalovanej v 4. rade na vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva.

51. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)

opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

52. Z výpovede svedka N. A., ktorý má byť predchodcom žalobcu a u ktorého má byť preukázaná
dobromyseľnosť držby, plynie, že tento videl výpis z pozemkovej knihy, keď sám uviedol, že dostal výpis

z pozemkovej knihy, pričom z tohto výpisu ako aj z priebehu dedičského konania po zomrelom G. A.,
je očividné, že G. A. je zapísaný len ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti s podielom 2/8 z celku.
Z uvedeného je zrejmé, že nielen žalobca, ale jeho právni predchodcovia si boli nepochybne vedomí
toho, že sú len podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti.53. To, že uvedenú nehnuteľnosť užívali prevažne právni predchodcovia žalobcu, nezakladá dôvod
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k ostatným podielom na nehnuteľnosti. Samotná dlhodobá držba

nezakladá právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva.

54. Opakujúc sa súd nemal pochybnosť o tvrdení právneho predchodcu žalobcu, že tieto pozemky
užívali, čo vo svojej výpovedi potvrdil aj svedok, bývalý starosta obce. O tejto skutočnosti sporu nebolo,
avšak samotné využívanie jedného z oprávnení prináležiacich k vlastníckemu právu aj s ohľadom na

preukázanú vzájomnú animozitu medzi stranami sporu ešte nezakladá titul pre jeho nadobudnutie.

55. Súd na pojednávaní nepripustil žalobcom navrhované doplnenie dokazovania postupom podľa §
153 ods. 2 CSP o výsluch notárky spisujúcej notársku zápisnicu a následného znaleckého dokazovania,
nakoľko v zmysle zásady hospodárnosti by uvedené vyžadovalo minimálne nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Zároveň treba pripomenúť, že všetky tieto návrhy

sa týkali navrhovanej zmeny návrhu vo vzťahu k zmeneným skutkovým tvrdeniam.

56. S ohľadom na vykonané dokazovanie a nepreukázanie vydržania vlastníckeho práva žalobcom, súd
nevyhovel žalobe žalobcu a v celom rozsahu ju zamietol.

57. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko úspešný žalovaný v 1. rade si náhradu
trov konania neuplatnil a ani mu zo spisu tieto nevyplývajú, súd mu nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Úspešným žalovaným v 2.-4. rade súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
O výške týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle ustanovenia §

262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.