Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, September 27, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/175/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713217843
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5713217843.4

Uznesenie

Okresný súd Martin v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, pr. zast.. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: U. P., O.. XX.XX.XXXX, V. R.. L. XXXX/
XX, XXX XX G., zast. : Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k. s., správca konkurznej podstaty
žalovanej, so sídlom správcu Bajkalská 22, 821 09 Bratislava, IČO : 47 166 142 o zaplatenie 5.929,84

€ s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
5.929,84 € s príslušenstvom na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 11.06.2007

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou á nhrady trov konania.
2. Uznesením zo dňa 12.03.2015, sp.zn. XK/X/XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa
18.03.2015, Okresný súd Žilina vyhlásil na majetok žalovanej konkurz, v dôsledku čoho bolo konanie
vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX v zmysle ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerušené.
3. Podľa ust. § 206b zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (1) konania začaté

predodňomúčinnostitohtozákonasadokončiapodľapredpisovúčinnýchdodňaúčinnostitohtozákona.
(2) Ustanovenia § 155a, § 159a a 159b, § 161 ods. 3 písm. c) a d) a odseku 5 a § 161a sa použijú aj
na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona, ak ku dňu účinnosti tohto zákona nebol súdu
predložený návrh na potvrdenie plánu. (3) Ustanovenia § 131 ods. 5 a 6, § 145 ods. 1 písm. f), § 145
ods. 4, § 147 ods. 2 a 5 a § 164 ods. 1 písm. d) sa použijú aj na konania začaté predo dňom účinnosti
tohto zákona, ak ku dňu účinnosti tohto zákona sa neuskutočnila schvaľovacia schôdza.

4. Podľa ust. § 206c zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení konania začaté pred
1. januárom 2016 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015.
5. Podľa § 206j zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení konania začaté a
právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra
2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1.
januárom 2020.

6. Vzhľadom na vyššie citované prechodné ustanovenia zák. č. 7/2005 Z.z. ako aj vzhľadom na
skutočnosť, že konkurz na majetok žalovanej bol vyhlásený s účinkami od 19.03.2015 súd posudzoval
toto konanie podľa ustanovení zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení do 29.04.2015
s výnimkami uvedenými v § 206b ods. 2 a 3, ktoré sa aplikujú v znení do 31.12.2015 a s výnimkou
§ 47 ods. 4 tohto zákona, ktoré súd aplikoval v platnom znení. Takto vymedzený zákon o konkurze a
reštrukturalizácii sa ďalej v uznesení označuje len ako ZKR.

7. Podľa § 47 ods. 4 zákona ZKR v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh
správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiestoúpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve
správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie
kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje

v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční
spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia
žaloby.
8. V zmysle vyššie cit. ust. § 47 ods. 4 ZKR súd výzvou zo dňa 09.07.2020 vyzval tak žalovanú ako
aj správcu konkurznej podstaty žalovanej, aby v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia v lehote

30 dní odo dňa doručenia výzvy podali návrh na pokračovanie v konaní, resp. súhlas s pokračovaním
v konaní, s poučením o následkoch márneho uplynutia tejto lehoty. Predmetnú výzvu prevzali správca
konkurznej podstaty žalovanej dňa 15.07.2020 a žalovaná dňa 29.07.2020, ani jeden však na výzvu v
určenej lehote nereagoval.
9. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 144 C. s. p. žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 1 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
12. Správca konkurznej podstaty žalovanej nepodal návrh na pokračovanie v konaní, ani nevyjadril
súhlas s pokračovaním v konaní v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZKR a pokračovanie v konaní podľa
uvedeného ustanovenia nenavrhla ani žalovaná. Vychádzajúc z ust. § 47 ods. 4 ZKR nastali následkom

nečinnosti správcu konkurznej podstaty žalovanej a žalovanej po výzve súdu účinky späťvzatia žaloby
ex lege. Preto súd zastavil konanie podľa § 145 ods. 1 C. s. p..
13. Pri rozhodovaní sa súd stotožnil so závermi Krajského súdu v Banskej Bystrici vyjadrenými v
odôvodnení uznesenia č. k. 43Cob/10/2020 - 127 zo dňa 12.05.2020, podľa ktorých „Nepodanie návrhu
na pokračovanie v konaní správcom ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia

žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní - dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený
konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj
v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t. j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie
návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby
a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z

účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych
konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu
účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom
uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu
udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania

v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nielen podľa znenia § 47 ods. 4 ZoKR,
ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky
späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh
na pokračovanie konania.“ Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: Jednou z okolností, s ktorou
sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude

mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je
žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava
predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní
dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené,
často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a

efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme
na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie
zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol
vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť),
toto plneniene bude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť

správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich
prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však
prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby
za konkurzom (t. j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len
z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený. Zo znenia ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR, ako aj z

účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky spaťvzatia
žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani
správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní. Späťvzatím žaloby sa podľa C. s. p. rozumie
procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tentoúkon žalobcu však bol od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR,
preto sa na ďalší postup v konaní pred súdom na to, aby mohol súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZoKR
v spojení s § 145 C. s. p. zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje. Súd nie je oprávnený

skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZoKR,
pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia
nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím
nesúhlasila. Dôsledkom aplikácie ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR je zákonom upravený účinok späťvzatia
žaloby, v ktorého dôsledku vzniká súdu povinnosť o tomto účinnom späťvzatí rozhodnúť a konanie

zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup súdu
pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 145 C. s. p., ktoré bude analogicky v zmysle čl. 4
ods. 1C. s. p. aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa § 47 ods. 4 ZoKR.
14. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
16. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
17. Podľa § 256 ods. 2 C. s. p. ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli,

súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
18. Podľa § 257 C. s. p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
19. V civilnom sporovom konaní platí pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri zastavení konania
zásada procesného zavinenia či už na zastavení konania, alebo na vzniku trov konania, ktoré by inak

neboli vznikli, vyjadrená v ust. § 256 C. s. p.. Výnimku z tejto zásady predstavuje prípad upravený v ust.
§ 257 C. s. p., ktorý umožňuje súdu vo výnimočných prípadoch nepriznať náhradu trov konania, ak sú
v prípade dané dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd pokladá samotnú situáciu, ktorá vznikla v tomto konaní.
K zastaveniu konania tu má dôjsť nie v dôsledku úkonu strany, s ktorým zákon takéto účinky spája

(späťvzatie žaloby žalobcom) a na základe ktorého je možné zavinenie tej - ktorej strany na zastavení
konania usudzovať, ale v dôsledku naplnenia zákonom určených podmienok, za ktorých ex lege, bez
ingerencie žalobcu na konaní, nastanú účinky späťvzatia žaloby.
21. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie je účelné posudzovať zavinenie na zastavení konania
z procesného hľadiska podľa ust. § 256 C. s. p.. Hoci by podľa uvedeného ustanovenia s prihliadnutím

na okolnosti prípadu bolo možné usúdiť, že žalovaná svojou nečinnosťou zavinila zastavenie konania
podľa ust. § 145 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 47 ods. 4 in fine ZKR, treba mať na zreteli aj ďalšie
skutočnosti právnej a faktickej povahy. Samotný nárok na náhradu trov konania vzniká čo do dôvodu a
výšky až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má v tomto smere konštitutívnu povahu (viď
napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo 12/2006). V tomto prípade by nárok

na náhradu trov konania vznikol z časového hľadiska až po vyhlásení konkurzu na majetok žalovanej
a po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok uvedenej v ust. § 28 ods. 2 ZKR, keďže tento nárok
nepredstavuje pohľadávku proti podstate podľa ust. § 87 ZKR (ZKR nárok na náhradu trov prerušeného
súdneho konania v ust. § 87 medzi pohľadávkami proti podstate neuvádza, ani v žiadnom inom svojom
ustanovení tento nárok výslovne za pohľadávku proti postate neoznačuje, pričom možno konštatovať,

že hoci tento nárok vznikol po vyhlásení konkurzu, nevznikol v súvislosti so správou a speňažovaním
majetku podliehajúceho konkurzu, teda by sa mal tento nárok posudzovať ako pohľadávka, ktorá nie je
pohľadávkou proti podstate, ale ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou /§ 28 ods. 1 ZKR/).
22. Dôvody uvedené v predchádzajúcich odsekoch súd v komplexe vyhodnotil ako dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania podľa ust. § 257 C. s. p. žalobcovi nepriznal. Súd

pritom prihliadol aj na aktuálny stav a rozsah konkurzu vedeného na majetok žalovanej tak, ako ho je
možné zistiť z verejne dostupných údajov Obchodného vestníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.