Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 9, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/17/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113200538
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ágnes Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1113200538.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v spore žalobcu: A. X., Q.. XX.X.XXXX, U. Č.

XXXX/X, Č. W., Č. N., právne zast.: JUDr. Lubomír Müller, Symfonická 1496/9, Praha 5, Česká republika,
proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 8.1.2013 doručil súdu žalobu o náhradu škody vo výške 492,57 eur s príslušenstvom.

2. Žaloba bola odôvodnená na tom skutkovom základe, že rozsudkom Vojenského obvodového súdu v
Prešove zo dňa 30.6.1981 sp. zn. T 96/81 bol žalobca uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia
služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. l Trestného zákona a bol odsúdený na trest odňatia
slobody v trvaní dvoch rokov nepodmienečne. Uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov zo
dňa 7.8.1991 sp. zn. 2 Rv 39/91 bol vyššie uvedený rozsudok zrušený vo výroku o treste. Následným
rozsudkom zo dňa 4.9.1991 sp. zn. 2Rv/39/91 bol pri nezmenenom výroku o vine uložený žalobcovi trest
v trvaní jedného roka podmienečne. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 5.1.1994 č. j. 5917/93-91/1271/

V bol žalobca čiastočne odškodnený. Žalobca sa však pokladal za nevinného, a preto sa dlhú dobu
snažil dosiahnuť úplné oslobodenie. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 20.11.2009 sp. zn.
4Nt/13/2009 boli vyššie uvedené rozhodnutia zrušené a následným uznesením zo dňa 22.9.2011 č. j.
33Tv/3/10-21 bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom a
nie je dôvod na postúpenie veci. Žalobca dňa 3.4.2012 požiadal žalovaného o odškodnenie. Žalovaný
zaslal žalobcovi list zo dňa 27.9.2012 č. j. 18899/2012-1531/7, v ktorom mu priznal náhradu nákladov
trestného konania, ale pokiaľ ide o náhradu trov obhajoby vo výške 492,57 eur, oznámil, že ju nepriznáva

z dôvodov nepreukázania škody.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že neuznáva právny nárok na náhradu nákladov obhajoby
uplatnenej vo výške 492,57 eur, pretože tieto nie sú spojené s konaniami pred Okresným súdom
Prešov sp. zn. 4 Nt/13/2009 a sp. zn. 33 Tv/3/2010, ktorými bolo deklarované zrušenie odsudzujúcich
rozsudkov Vojenského Obvodového súdu Prešov sp. zn. T 96/81 a sp. zn. 2Rtv-39/91 a ktoré následne
viedli k zastaveniu trestného stíhania vedeného proti žalobcovi. Mal za to, že jednotlivé úkony právnej

služby,ktorésižalobcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuuplatnil,neboliúčelnevynaložené,čo
vyplýva z listinných dôkazov, ktoré boli predložené spolu so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. Z týchto listín jednoznačne vyplýva, že úkony právneho zástupcu žalobcu smerovali
voči rozhodnutiam českých súdov a tieto nároky si mal žalobca uplatniť v konaní pred Okresným súdomPrešov, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 33 Pv 3/2010 podľa zákona č. 119/1990 Zb. Na základe uvedeného
žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Rozsudkom č. k. 9C/17/2013-99 zo dňa 5.4.2016 súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 492,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne počnúc od 4.10.2012 do
zaplatenia a na náhradu trov konania. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že síce nie všetky
vykonané a vyúčtované úkony právnej pomoci boli účelné vo vzťahu k povoleniu obnovy konania, ich
cieľom však malo byť dosiahnutie zastavenia trestného stíhania, prípadne rehabilitácia žalobcu.

5. Proti uvedenému rozsudku žalovaný podal odvolanie, v ktorom vytkol súdu prvej inštancie, že sa
nezaoberal jeho námietkami o neúčelnosti konania právneho zástupcu žalobcu, ktoré neviedli (ani
nemohli viesť) k dosiahnutiu zrušenia odsudzujúceho rozhodnutia voči žalobcovi, jeho rehabilitácii,
teda absentuje reálna príčinná súvislosť medzi uplatnenými trovami právneho zastúpenia a titulom, od
ktoréhožalobcaodvíjasvojnároknaodškodnenie,čímnebolanaplnenájednazozákladnýchpodmienok

priznania odškodnenia. Spochybnil relevantnosť a účelnosť úkonov právneho zástupcu žalobcu,
ktoré si vyčíslil dňa 29.2.2012. Žalovaný ďalej uviedol, že právny zástupca žalobcu nepostupoval s
odbornou starostlivosťou, pretože ním predložené vyúčtovanie trov právneho zastúpenia nevykazuje
žiadne známky hospodárnosti poskytovania právnych služieb a jeho konanie neviedlo k dosiahnutiu
rehabilitácie jeho klienta. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie, že na daný prípad

treba nazerať komplexne a za škodu treba považovať akékoľvek (resp. všetky) náklady, ktoré žalobca
vynaložil v príčinnej súvislosti s dosiahnutím rehabilitácie bez ohľadu na to, ktorou konkrétnou formou
malo k rehabilitácii dôjsť, pretože forma, ktorú právny zástupca žalobcu pri uplatňovaní rehabilitácie
žalobcu zvolil, neviedla a ani nemohla viesť k zrušeniu odsudzujúceho rozsudku. V prípade priznávania
akejkoľvek náhrady škody je nevyhnutné skúmať existenciu reálnej príčinnej súvislosti medzi titulom, od

ktorého si žalobca odvíja nárok, a škodou, ktorá bola spôsobená.

5.1 Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že každý úkon, ktorý vykonával jeho právny
zástupca, mal svoje opodstatnenie, čo podrobne vysvetlil. Nie jeho vinou došlo ku komplikáciám, s
ktorými zákonodarca pri prijatí zákona č. 119/1990 Zb. nepočítal, ako napríklad nedôslednosť súdu

v rehabilitačnom konaní v roku 1991, rozdelenie Československa v roku 1992, nejasnosti v aplikácii
zákonov č. 198/1993 Sb. a č. 125/1996 Z. z. a podobne.

6. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 10Co/226/2016-120 zo dňa 16.8.2017 zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa odôvodnenia uvedeného

rozhodnutia sa v posudzovanej veci žalobca domáha náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím spočívajúcej vo vynaložených prostriedkoch na trovy obhajoby vedúce k zastaveniu
jeho trestného stíhania. Súd prvej inštancie však podľa odvolacieho súdu vôbec neskúmal základné
predpoklady zodpovednosti za škodu: 1./ či žalobca vykonal trest uložený mu v pôvodnom konaní
celkom alebo sčasti, aj napriek tomu, že došlo k jeho oslobodeniu spod obžaloby, 2./ vznik škody a

3./ príčinnú súvislosť. Z listinných dôkazov vyplýva, že podmienka uvedená v bode 1./ bola naplnená
(žalobcanastúpiltrestdňa30.6.1981adňa1.6.1983bolprepustenýnaslobodu).Odvolacísúdkbodu2./
uviedol, že sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení, znížení majetku
poškodeného, ktorá je vyjadriteľná peniazmi. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalovaného v jeho
odvolaní, že súd prvej inštancie neskúmal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom

škody, keď nie je zrejmé, aký právny predpis aplikoval na danú vec, keďže príčinná súvislosť ako jedna
zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a
vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Podľa odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvej
inštanciebolovysporiadaťsastým,čivsúvislostisrozhodnutímorgánučinnéhovtrestnomkonaní,ktoré
nebolo v súlade so zákonom, žalobca vynaložil náklady na trovy obhajoby, ktoré smerovali k odstráneniu

nežiaducich právnych následkov na neho ako odsúdeného a ak áno, či boli účelne vynaložené v
súvislosti s obhajobou, či a kedy ich zaplatil, o čo sa majetok poškodeného (žalobcu) zmenšil v
príčinnej súvislosti s dosiahnutím nápravy nezákonného stavu vyvolaného nezákonným odsúdením
žalobcu. V uvedenom uznesení odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť v ďalšom konaní
kvalifikovaným spôsobom rozhodnúť o žalobe, zaoberať sa všetkými pre vec podstatnými dôvodmi,

dôkazmi vznesenými a predloženými stranami sporu, na ich základe riadne zistiť skutkový stav veci,
vykonané dôkazy vyhodnotiť, rozhodnúť v súlade s ustanovením § 215 ods. 1, ods. 2 CSP a zo zisteného
skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť.7. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Na základe vyššie uvedeného, keďže Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a
vrátil vec na ďalšie konanie, súd na prejednanie veci samej nariadil na deň 9.11.2018 pojednávanie, na
ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a poverený zástupca žalovaného.

8.1 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní mal za to, že z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, a
medzistranaminiejesporná,dobaväzneniažalobcu,jehonezákonnéodsúdenie,čiastočnárehabilitácia
a následne úplná rehabilitácia žalobcu. Pokiaľ ide o vynaložené náklady, právny zástupca žalobcu
uviedol, že do súdneho spisu založil potvrdenie zo dňa 29.2.2012, v ktorom špecifikoval úkony právnej
služby, ktoré boli vykonané jedine v súvislosti s týmto jedným trestným stíhaním žalobcu a len v prospech
žalobcu. To, že k úplnej rehabilitácii žalobcu došlo až po toľkých rokoch, bolo podľa neho zapríčinené

zmätočnými postupmi českej a slovenskej justície. Ešte uviedol, že pre žalobcu - svojho klienta chcel
rýchle vyriešenie problému, no ten sa vliekol až osem rokov. Pre žalobcu chcel rýchle a účinné riešenie,
bol názoru, že všetky úkony boli vykonané v súlade s práve aktuálnou judikatúrou. Mal za to, že ak by
žalobca mal znášať tieto trovy za vykonané úkony právnej služby, išlo by o ďalšie trestanie žalobcu.

8.2 Poverený zástupca žalovaného sa pridržiaval doterajších vyjadrení žalovaného. Namietol
bezúčelnosť vynaložených nákladov zo strany žalobcu, mal za to, že jednotlivé úkony právnej služby
nesmerovali k rehabilitácii žalobcu. Na záver žiadal žalobu zamietnuť ako bezdôvodnú a náhradu trov
konania si neuplatnil.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených v priebehu konania
zo strany žalobcu a žalovaného: žiadosť o odškodnenie, vyčíslenie nákladov obhajoby, odpoveď
Ministerstva spravodlivosti SR o priznaní odškodnenia žalobcovi, žiadosť o odškodnenie z 26.11.2012,
príjmový doklad, návrh žalobcu na preskúmanie rozhodnutia, oznámenie Vojenského obvodového súdu
Prešov,podaniežalobcuadresovanéVojenskémuobvodovémusúduPrešov,návrhnapovolenieobnovy

konania, uznesenie Okresného súdu v Karviné, sťažnosť voči zamietnutiu návrhu na povolenie obnovy
konania, doplnok k sťažnosti, uznesenie Krajského súdu v Ostrave, ústavná sťažnosť, uznesenie
Ústavného súdu, podnet k sťažnosti pre porušenie zákona, oznámenie o spôsobe vybavenia podnetu,
podnet k sťažnosti pre porušenie zákona, oznámenie o spôsobe vybavenia podnetu, sťažnosť na
prieťahy, podanie Krajského súdu v Ostrave, pripojený spis Krajského súdu v Trenčíne, fotokópia spisu

Vojenského obvodového súdu Prešov a Vojenskej obvodovej prokuratúry Prešov a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci.

10. Žalobca bol rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T-96/81 zo dňa
30.06.1981 uznaný vinným zo spáchania trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa

§ 269 ods. 1 Trestného zákona a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov nepodmienečne.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.1981. Žalobca trest vykonal v dobe od 02.06.1981 do
02.06.1983, kedy bol prepustený, s tým, že v čase od 02.06.1981 do 30.06.1981 bol vo väzbe.

10.1 Uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 2Rtv-39/91 zo dňa 07.08.1991 bol na

základe návrhu žalobcu na prieskumné konanie podľa § 5 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej
rehabilitácii rozsudok Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T-96/81 zo dňa 30.06.1981 zrušený
vo výroku o treste, pretože výmera trestu bola v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre
spoločnosťazároveňvzmysle§14ods.3zákonač.119/1990Zb.bolizrušenévšetkyďalšierozhodnutia
v trestnej veci obsahovo nadväzujúce na zrušený výrok o treste. Výrok o vine, ohľadne trestného činu

nenastúpeniaslužbyvozbrojenýchsilách,zostalnedotknutý.RozsudkomVojenskéhoobvodovéhosúdu
Prešov sp. zn. 2Rtv-39/91 zo dňa 04.09.1991 bol žalobca pri nezmenenom výroku o vine z rozsudku
Vojenského obvodového súdu Prešov T-96/81 zo dňa 30.06.1981, ktorým bol uznaný vinným z trestného
činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách, odsúdený podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona k trestu
odňatia slobody na 1 rok podmienečne.

10.2 Stanoviskom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 5917/93-91/1271/V zo dňa
5.01.1994 bolo žalobcovi podľa § 23 ods. 1 písmeno a), c) zákona č. 119/1990 Zb. priznané odškodnenie
v celkovej sume 64.035,- Sk. Priznaná suma predstavovala náhradu za stratu na zárobku po dobu väzbya výkonu trestu podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 119/1990 Zb. vo výške 60.000,- Sk (spolu za 24
mesiacov), náhradu trov výkonu väzby podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb. vo výške
580,- Sk (za 29 dní) a náhradu trov výkonu trestu podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb. vo

výške 3.455,- Sk (23 mesiacov a 1 deň). Z dôvodu, že výrok o vine zostal nedotknutý a v rehabilitačnom
konaní bol žalobca odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 roka podmienečne, s poukazom na §
23 ods. 3 zákona č. 119/1990 Zb. nebolo možné mu priznať trovy trestného konania vo výške 800,- Sk,
ktoré zaplatil dňa 30.04.1982.

10.3 Podľa návrhu na preskúmanie rozhodnutia podľa zákona č. 125/1996 Z. z. zo dňa 2.7.2001
adresovaného Vojenskému obvodovému súdu Prešov súd zistil, že žalobca požiadal o preskúmanie
rozsudkov Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 30.6.1981 sp. zn. T/96/81 a zo dňa 4.9.1991
sp. zn. 2RTv/39/91 a navrhol zrušenie týchto rozsudkov v celom rozsahu.

10.4 Z oznámenia Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 2Nt/475/01, sp. zn. 2Nt/477/01 zo dňa

2.10.2001 vyplýva, že uvedený súd nepovažoval právneho zástupcu žalobcu za advokáta v zmysle
Trestného poriadku, keďže nebol zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory.

10.5 V žiadosti žalobcu zo dňa 20.3.2002 adresovanej Vojenskému obvodovému súdu Prešov žalobca
poukázal na zmluvu o právnej pomoci medzi Slovenskom a Českom a žiadal o konanie v uvedenej veci.

10.6 Žalobca podaním zo dňa 12.8.2002 navrhol Okresnému súdu Karviná povolenie obnovy konania
vedenej pred Vojenským obvodovým súdom Prešov sp. zn. T 96/81 a sp. zn. 2Rtv/39/91.

10.7 Okresní soud Karviná uznesením č. k. 9Nt/2265/2002-67 zo dňa 7.10.2002 zamietol návrh žalobcu

na povolenie obnovy konania z dôvodu, že návrh smeruje proti rozhodnutiam, proti ktorým obnova nie
je prípustná.

10.8 Žalobca dňa 15.10.2002 podal sťažnosť voči zamietnutiu návrhu na povolenie obnovy konania,
pričom uvedená sťažnosť smerovala na Okresný súd Karviná. Táto sťažnosť bola podaním zo dňa

3.1.2003 doplnená.

10.9 Krajský soud v Ostravě uznesením sp. zn. 5To/532/2002 z 2.1.2003 napadnuté uznesenie
Okresného súdu Karviná č. k. 9Nt/2265/2002-67 zo dňa 7.10.2002 zrušil.

10.10. Žalobca dňa 1.4.2003 podal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd ČR z dôvodu porušenia práva na
spravodlivý proces, na obnovu konania v prípade závažných vád v predchádzajúcom konaní, na súdnu
ochranu, náboženskú slobodu a slobodu svedomia.

10.11 Ústavní soud Českej republiky uznesením sp. zn. IV. ÚS 197/03 zo dňa 19.5.2004 ústavnú

sťažnosť žalobcu zamietol.

10.12 Z podnetu k sťažnosti pre porušenie zákona zo dňa 4.11.2003 adresovaného Generálnej
prokuratúre SR súd zistil, že žalobca požiadal o podanie sťažnosti pre porušenie zákona Vojenským
obvodovým súdom Prešov (sp. zn. 2Rtv/39/91 z 7.8.1991).

10.13 Z oznámenia Generálnej prokuratúry SR z 25.3.2004 o spôsobe vybavenia podnetu žalobcu
vyplýva, že podnet bol odložený ako neopodstatnený (keďže žalobca nenamietol výrok o vine z
pôvodného rozsudku, ale bol s rehabilitáciou spokojný).

10.14 V podnete k sťažnosti pre porušenie zákona zo dňa 7.4.2004 adresovanom Generálnej
prokuratúre SR žalobca žiadal, aby sa jeho vyhlásenie nepovažovalo za prekážku podania sťažnosti pre
porušenie zákona, ale aby sa posúdilo ako vyjadrenie človeka, ktorý v tom čase nevidel žiadnu možnosť,
ako dosiahnuť lepší výsledok súdneho konania.

10.15 Z oznámenia Generálnej prokuratúry SR z 30.4.2004 o spôsobe vybavenia podnetu žalobcu
vyplýva, že podnet bol odložený ako neopodstatnený.10.16 Žalobca dňa 4.5.2009 podal na Krajský súd v Ostrave sťažnosť na prieťahy v konaní a žiadosť
o dokončenie konania.

10.17 Podaním zo dňa 19.5.2009 Krajský súd v Ostrave oznámil žalobcovi, že jeho sťažnosť na prieťahy
v konaní nevzhliadol za dôvodnú a uviedol, že na Krajskom súde v Ostrave bola jeho vec ukončená
uznesením z 2.1.2003 a v danom konaní už nie je možné uskutočniť ďalšie kroky.

10.18 Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Nt/13/2009 zo dňa 20.11.2009 vo veci návrhu na

povolenie obnovy konania v trestnej veci žalobcu bola podľa čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd povolená obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 2Rtv-39/91 zo dňa 04.09.1991 a podľa §
400 ods. 1 Trestného poriadku bol zrušený výrok o vine z rozsudku Vojenského obvodového súdu
Prešov zo dňa 30.06.1981 sp. zn. T 96/81 a výrok o treste uložený mu rozsudkom Vojenského
obvodového súdu Prešov sp. zn. 2Rtv-39/91 zo dňa 04.09.1991, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia

na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pretože vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2009.

10.19 Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 33Tv 3/10-21 zo dňa 22.09.2011 v trestnej veci
obžalovaného - žalobcu bolo podľa § 241 ods. 1 písmeno c) Trestného poriadku v spojení s § 215 ods. 1

písmeno b) Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.11.2012.

10.20 Žalobca podaním zo dňa 03.04.2012 doručeným Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 03.04.2012
požiadal o plné odškodnenie podľa § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. vrátane valorizácie v zmysle

§ 23 ods. 6 písm. a) zákona a žiadal o preplatenie nákladov trestného konania a nákladov obhajoby
v pôvodnom konaní s tým, že doklady nie sú k dispozícii. Ďalej žiadal náhradu nákladov právneho
zastúpenia v súčasnom konaní v sume 492,57 eur a tiež zadosťučinenie za nespravodlivé väznenie vo
výške 10.000,- eur.

10.21 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky stanoviskom zn. 18899/2012-1531/7 zo dňa
27.09.2012 priznalo žalobcovi podľa § 23 ods. 1 písmeno c) zákona č. 119/1990 Zb. odškodnenie
vo výške 6,64 eur ako náhradu trov trestného konania v paušálnej výške 200,- Sk, t.j. 6,64 eur.
Uplatnenú náhradu nákladov obhajoby v novom konaní vo výške 492,57 eur ministerstvo nepriznalo
z dôvodu nepreukázania vzniku škody. K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,-

eur ministerstvo oznámilo žalobcovi, že túto nemohlo priznať, pretože zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej
rehabilitácii takéto odškodnenie neupravuje.

10.22 Z príjmového dokladu č. 9/2012 vyplýva, že žalobca dňa 29.2.2012 uhradil svojmu právnemu
zástupcovi sumu 492,57 eur za právne služby - pomoc pri zrušení rozsudku z roku 1981.

11. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii účelom zákona je zrušiť odsudzujúce
súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej
občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch
a medzinárodných právnych normách zákon označoval za trestné, umožniť rýchle preskúmanie

prípadov osôb takto protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného
konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám
spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností
vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii činy, ktoré smerovali k uplatneniu práv
a slobôd občanov zaručených ústavou a vyhlásených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v
nadväzujúcich medzinárodných paktoch o občianskych a politických právach, boli česko-slovenskými
trestnými zákonmi vyhlásené za trestné v rozpore s medzinárodným právom a medzinárodnému právu
odporovalo aj ich trestné stíhanie a trestanie.

Podľa § 4 písmeno c) zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii prieskumné konanie podľa tohto
oddielu možno konať vo veciach, v ktorých sa v čase od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 vyhlásilo
odsudzujúce súdne rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť, pre iné zločiny, trestné činy, prečinyalebo priestupky neuvedené v § 2, spáchané po 5. máji 1945 podľa prvej hlavy a druhej hlavy prvého
oddielu osobitnej časti zákona č. 86/1950 Zb. v znení zákonov ho meniacich a dopĺňajúcich, ďalej pre
trestný čin nenastúpenia služby v brannej moci podľa § 265 a 266, vyhýbania sa služobnej povinnosti

podľa § 270, pre trestný čin zbehnutia podľa § 273 ods. 3 a pre trestný čin spolčenia sa na zbehnutie
podľa § 275 ods. 2 písm. b)uvedeného zákona.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii nárok na odškodnenie zahŕňa najmä:
a) náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške

83 eur, pokiaľ poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu na
zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov,
b) náhradu škody na zdraví, ku ktorej došlo v súvislosti s väzbou alebo výkonom trestu odňatia slobody,
pokiaľ táto náhrada nepatrí podľa iných predpisov,
c) náhradu trov trestného konania vo výške 6,70 eura, výkonu väzby vo výške 20 eur za každý mesiac
väzby a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 5 eur za každý mesiac výkonu trestu, pokiaľ poškodený

nepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených trov,
d) náhradu zaplatených trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní,
e)náhraduzaplatenéhopeňažnéhotrestualeboúhrnuvykonanýchzrážokzodmenyzaprácuprivýkone
trestu nápravného opatrenia.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii pri uplatňovaní nárokov podľa § 23,
26 a 27 sa postupuje podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej

organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste
má voči štátu ten, na kom bol úplne alebo čiastočne vykonaný trest, ak v neskoršom konaní bol spod
obžaloby oslobodený alebo ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody má i ten, kto bol v neskoršom
konaní odsúdený na miernejší trest, než ktorý bol na ňom vykonaný na podklade zrušeného rozsudku.

Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobu zamietol, keďže mal za to, že uplatnené trovy
obhajoby v sume 492,57 eur neboli zaplatené žalobcom zvolenému právnemu zástupcovi v súvislosti

s konaniami vedenými pred Okresným súdom Prešov, ktorý uznesením sp. zn. 4Nt/13/2009 zo dňa
20.11.2009 povolil obnovu konania, a ani v súvislosti s vedením konania Okresným súdom Prešov pod
sp. zn, 33Tv 3/10, ktorý uznesením č. k. 33Tv 3/10-21 zo dňa 22.09.2011 trestné stíhanie žalobcu
zastavil, keďže žalovaný skutok nie je trestným činom.13. Právny zástupca žalobcu počas konania tvrdil, že uplatnené trovy obhajoby v sume 492,57 eur si
žalobca uplatnil v súvislosti s konaním vedeným pred Okresným súdom Prešov. Z jednotlivých úkonov

právnej služby a z vyčíslenia nákladov obhajoby zo dňa 29.2.2012 vyplýva, že žalobca uplatňuje sumu
492,57 eur za 10 úkonov právnej služby: 1./ 2.7.2011 prevzatie veci, 2./ 2.7.2001 návrh na prieskum
rozhodnutia VOS Prešov (odpoveď 2.10.2001), 3./ 20.3.2002 návrh na prieskum rozhodnutia VOS
Prešov (bez odpovede), 4./ 12.8.2002 návrh na povolenie obnovy konania OS Karviná (zamietnutý
7.10.2002), 5./ 15.10.2002 sťažnosť proti uzneseniu z 7.10.2002, 6./ 3.1.2003 doplnok k sťažnosti podľa

novej judikatúry (uznesenie zrušené 2.1.2003, doručené 18.3.2003), 7./ 1.4.2003 ústavná sťažnosť
(odmietnutá 19.5.2004), 8./ 4.11.2003 podnet k sťažnosti pre porušenie zákona GP SR (odmietnutý
25.3.2004), 9./ 7.4.2004 podnet k sťažnosti pre porušenie zákona GP SR (odmietnutý 30.4.2004), 10./
4.5.2009 sťažnosť KS Ostrava (odpoveď 19.5.2009).

14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyššie uvedenými úkonmi právnej služby

právny zástupca žalobcu neprispel k rozhodnutiu Okresného súdu Prešov o povolení obnovy konania, či
následne k zastaveniu trestného stíhania voči žalobcovi. Pokiaľ ide o úkony vykonané a smerované voči
českým orgánom, uplatnenú náhradu nákladov právneho zastúpenia za úkony uskutočnené vo vzťahu
k orgánom v Českej republike nemožno priznať, pretože vo vzťahu zodpovednosti štátu - Slovenskej
republiky, nejde o odôvodnené úkony právnej pomoci a nie je možné, aby Slovenská republika

zodpovedala za rozhodnutia, resp. postup orgánov iného zvrchovaného štátu, teda Českej republiky.
Pokiaľ ide o úkony vykonané vo vzťahu k slovenským orgánom - návrh na prieskum rozhodnutia VOS
Prešov (2.7.2001), návrh na prieskum rozhodnutia VOS Prešov (20.3.2002), podnet k sťažnosti pre
porušenie zákona GP SR (4.11.2003), podnet k sťažnosti pre porušenie zákona GP SR (7.4.2004),
súd z predložených listinných dôkazov zistil, že právny zástupca žalobcu síce dňa 2.7.2001 navrhol

Vojenskému obvodovému súdu Prešov preskúmanie rozhodnutia Vojenského obvodového súdu Prešov
zo dňa 30.6.1981 sp. zn. T/96/81 a zo dňa 4.9.1991 sp. zn. 2RTv/39/91 a navrhol zrušenie týchto
rozsudkov v celom rozsahu, avšak uvedený súd nepovažoval právneho zástupcu žalobcu za advokáta
v zmysle Trestného poriadku, keďže nebol zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej
komory. Právny zástupca žalobcu následne opäť adresoval uvedenému súdu podanie, v ktorom

poukázal na zmluvu o právnej pomoci medzi Slovenskom a Českom a žiadal o konanie v uvedenej
veci. Vojenský obvodový súd Prešov však uvedené už nechal bez odpovede. Právny zástupca žalobcu
dňa 4.11.2003 podal Generálnej prokuratúre SR podnet k sťažnosti pre porušenie zákona, v ktorom
požiadal o podanie sťažnosti pre porušenie zákona Vojenským obvodovým súdom Prešov (sp. zn.
2Rtv/39/91z7.8.1991).GenerálnaprokuratúraSRvšakuvedenýpodnetodložilakoneopodstatnený.Na

opätovnú žiadosť, resp. podnet k sťažnosti pre porušenie zákona právneho zástupcu žalobcu Generálna
prokuratúra SR dňa 30.4.2004 znova len oznámila, že došlo k odloženiu podnetu. Z uvedených úkonov
právnej služby vykonaných právnym zástupcom žalobcu a smerujúcich voči slovenským orgánom
vyplýva, že priamo a bezprostredne nesmerovali ku konaniu, ktoré sa v roku 2009 viedlo pred Okresným
súdom Prešov pod sp. zn. 4Nt/13/2009 a v ktorom uznesením sp. zn. 4Nt/13/2009 zo dňa 20.11.2009

bola v prospech žalobcu povolená obnova konania, resp. následne uznesením č. k. 33Tv 3/10-21 zo
dňa 22.09.2011 bolo zastavené trestné stíhanie voči žalobcovi. Súd tu preto nevzhliadol žiadnu väzbu
medzi vykonanými úkonmi právnej služby a povolením obnovy konania, či zastavením trestného stíhania
voči žalobcovi. Podľa právneho zástupcu žalobcu tieto úkony právnej služby smerovali k zmierneniu
následkov vyvolaných pôvodným trestným stíhaním žalobcu vedeným Vojenským obvodovým súdom

Prešov pre nenastúpenie do brannej služby, súd však uvádza, že tieto úkony právnej služby boli
vyhodnotené súdmi a prokuratúrou ako nedôvodné.

15. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca bol rozsudkom Vojenského obvodového súdu
Prešov sp. zn. T-96/81 zo dňa 30.06.1981 uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v

ozbrojených silách poľa § 269 ods.1 Trestného zákona a bol za to odsúdený k trestu odňatia slobody
v trvaní dvoch rokov nepodmienečne. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Nt/13/2009 zo dňa
20.11.2009 bola povolená obnova konania. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 33Tv 3/10-21 zo
dňa 22.09.2011 bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom.
Žalobca je síce vecne legitimovaný subjekt na podanie žaloby, musí však preukázať, že v súvislosti s

uvedenými konaniami mu škoda, náhrady ktorej sa domáha, vznikla. Podmienkou zodpovednostného
vzťahu je: 1. vykonanie trestu celkom alebo sčasti, napriek tomu, že v neskoršom konaní došlo k
oslobodeniu spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného stíhania, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť
medzi podmienkami 1 a 2. Podmienka v bode 1. bola naplnená - žalobca vykonal trest a trestné stíhaniebolo voči nemu zastavené. Pokiaľ ide o podmienku vzniku škody - za skutočnú škodu sa považuje
majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení, v znížení či v inom znehodnotení
už existujúceho majetku poškodeného. Už zo samotného vymedzenia škody je zrejmé, že škodou môžu

byť tiež stranou sporu skutočne vynaložené náklady na konanie, pretože nimi dochádza k zmenšeniu
existujúceho majetku. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca dňa 29.2.2012
uhradilsvojmuprávnemuzástupcovisumu492,57eurzaprávneslužbyoznačenéakopomocprizrušení
rozsudku z roku 1981. Pokiaľ však ide o naplnenie ďalšej podmienky - príčinnej súvislosti, jednotlivé
úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom žalobcu musia byť uskutočnené v priamej a

bezprostrednej príčinnej súvislosti s konaním, v ktorom došlo k zastaveniu trestného stíhania žalobcu, t.j.
procesné úkony by museli smerovať k odstráneniu pre neho nežiaducich právnych dôsledkov, ktoré by v
prípade neexistencie uvedeného nezákonného postupu štátu neboli potrebné. Súd mal za to, že úkonmi
právnej služby - návrhom na preskúmanie rozhodnutia podľa zákona č. 125/1996 Z. z. zo dňa 2.7.2001
adresovanýmVojenskémuobvodovémusúduPrešov,žiadosťou(návrhomnapreskúmanierozhodnutia)
zo dňa 20.3.2002 adresovanej Vojenskému obvodovému súdu Prešov, podnetom k sťažnosti pre

porušenie zákona adresovaným Generálnej prokuratúre SR zo dňa 4.11.2003, podnetom k sťažnosti pre
porušenie zákona adresovaným Generálnej prokuratúre SR zo dňa 7.4.2004, nebola vyvolaná zákonná
podmienka vzniku nároku na náhradu škody, pretože na základe žiadneho z uvedených úkonov právnej
služby žalobca nedosiahol to, že by trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené. Trestné stíhanie bolo
voči nemu zastavené až uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 33Tv 3/10-21 zo dňa 22.09.2011,

ktorého vydaniu predchádzalo konanie o návrhu na obnovu konania, na základe ktorého bolo vydané
uznesenie sp. zn. 4Nt/13/2009 zo dňa 20.11.2009 o povolení obnovy konania. Predpoklady pre vznik
nároku na náhradu škody musia byť splnené kumulatívne a v prípade, ak jeden z predpokladov splnený
nie je, nemôže byť žalobca v konaní o náhradu škody úspešný. Vzhľadom na uvedené bol súdu toho
názoru, že uvedené vykonané a vyúčtované úkony právnej služby neboli účelné vo vzťahu k povoleniu

obnovy konania, teda priamo neviedli k povoleniu obnovy konania a následnému zastaveniu trestného
stíhania žalobcu. Súd tak mal za to, že za škodu nemožno považovať všetky náklady, ktoré žalobca
vynaložil v súvislosti so všetkými vyššie uvedenými úkonmi právnej služby.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

17. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a trov odvolacieho konania súd rozhodol jedným
výrokom, keď žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže si nárok na náhradu trov
konania neuplatnil. Súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP s tým, že žalovaný bol v

predmetnom konaní v plnom rozsahu úspešný z dôvodu zamietnutia žaloby. Hoci rozsudok súdu prvej
inštancie bol zrušený na základe odvolania žalobcu, v konečnom dôsledku však súd žalobu zamietol,
teda žalobca v predmetnom konaní v plnom rozsahu nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.