Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113207626
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113207626.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: F. E.C. C. Y. I., T.

Š. XX, F., proti žalovanej: K. A., W.. XX.XX.XXXX, F. T., Y. XX, v konaní o vydanie rozkazu na plnenie
na vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

žalovaná je povinná vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome, súpisné
číslo XXXX, orientačné číslo XX, na ulici Y. v T., pozostávajúci zo X obytných miestností, kuchyne,
predsiene, kúpeľne, WC a ďalšieho príslušenstva, a to so všetkými osobami, ktoré v tomto byte bývajú,
alebo sa v ňom zdržiavajú,

žalovaná nemá nárok na bytovú náhradu,

žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške XXX,XX Eur v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd o vydanie rozkazu
na plnenie, na základe ktorého by žalovaná bola povinná vypratať a odovzdať navrhovateľovi byt č. X
nachádzajúci sa v bytovom dome, súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX, na ulici Y. v T., pozostávajúci
zo X obytných miestností, kuchyne, predsiene, kúpeľne, WC a ďalšieho príslušenstva, a to so všetkými

osobami, ktoré v tomto byte bývajú, alebo sa v ňou zdržiavajú, s tým, že žalovaná nemá nárok na bytovú
náhradu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná v predmetnom byte býva bez právneho dôvodu, keďže
ide o služobný byt vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalobcu, pričom pôvodným nájomcom
bol nebohý manžel žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že napriek tomu, že žalovaná v predmetnom
byte býva, za jeho užívanie vôbec neplatí a k XX.XX.XXXX bol dlh žalovanej z titulu bezdôvodného

obohatenia vo výške XX XXX,XX Eur, pričom žalovaná bola vyzvaná k úhrade dlhu už upomienkou zo
dňa XX.XX.XXXX.

Žalovaná s návrhom nesúhlasila. Uvádzala, že je nájomníčkou bytu a toto právo získala z titulu, že v
byte bývala s pôvodným nájomcom, teda s manželom, pred jeho smrťou. Čo sa týka dlhu, mala za to,
že je síce pravda, že jej na nájomnom vznikol dlh, avšak pokúsi sa ho uhradiť. Odvolávala sa na §
706 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len OZ) a článok 5 zmluvy, ktorý uvádza, že súdne

nebude zakročené, pokiaľ nebudú zvlášť závažné dôvody proti vojakom v zálohe, ktorí odišli do zálohy
v dôsledku dovŕšenia vekovej hranice rozhodnej pre odchod do dôchodku, prípadne v dôsledku svojho
zdravotného stavu alebo potrieb rezortu obrany. Žiadala rozšíriť okruh účastníkov na strane žalovanýchaj o plnoleté deti žalovanej. Zároveň žiadala poskytnúť bytovú náhradu a taktiež uviedla, že v súlade s
§ 710 OZ nedostala výpoveď z nájmu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením so zriaďovacou listinou žalobcu, nájomnou zmluvou
uzatvorenou medzi žalobcom a manželom žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou na vypratanie a
odovzdanie bytu zo dňa XX.XX.XXXX, záznamom z osobného doručenia výzvy na vypratanie bytu č.
X zo dňa XX.XX.XXXX, sumarizáciou dlhov žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX od roku XXXX do roku
XXXX, zálohovým predpisom na výpočet úhrady za používanie bytov a nebytových priestorov od

roku XXXX do roku XXXX, rozkazom náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl č. XXX zo dňa
XX.XX.XXXX, uznaním dlhu a dohodou o splátkach zo dňa XX.XX.XXXX, písomnými vyjadreniami
žalovanej, vyjadreniami žalobcu, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXC XXX/XXXX, ako aj ďalším
spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým návrhu vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove svojím uznesením č.k. XXCo XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove v odôvodnení mimo iného konštatuje, že právne posúdenie veci prvostupňovým
súdom je predčasné a že prvostupňový súd na zistený skutkový stav vôbec neaplikoval hmotnoprávne
ustanovenia § 13a zákona č. 484/2001 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 189/1992 Zb. o úprave
niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, účinného od 01.12.2001.

Úlohou prvostupňového súdu bude dôsledne sa vyrovnať s otázkou charakteru predmetného bytu
vzhľadom na to, že nájomca (manžel žalovanej) prestal vykonávať prácu, na ktorú bol nájom služobného
bytu viazaný v roku XXXX, avšak nájomný vzťah vznikol v čase právnej úpravy zákona č. 189/1992
Zb. účinného do 01.12.2001. Logicky sa preto toto ustanovenie vzťahovalo len na právne vzťahy, ktoré
k uvedenému dátumu už vznikli a trvali. Prvostupňový súd preto posúdi aj otázku možného vzniku

spoločného nájmu bytu žalovanou.

Krajský súd v Prešove poukázal aj na právo žalovanej na obydlie. Právo na obydlie je garantované aj
Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to v zmysle čl. 8.

Po vrátení veci na súd prvého stupňa súd doplnil dokazovanie oboznámením s vyjadreniami účastníkov
konania, zoznamom žiadateľov o byty žalobcu, vyjadrením Ministerstva financií Slovenskej republiky a
Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Na základe nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a nebohým manželom

žalovanej K.. Y. A., mala rodina žalovanej prenajatý byt č. X na X. poschodí na ulici Y. č. XX v T.,
pozostávajúci zo Š. izieb, kuchyne, kúpeľne, WC, predsiene, komory, lodžie, balkóna, skladu a pivnice.
Podľa článku 3 zmluvy, nájomná zmluva sa uzatvorila na dobu určitú, a to počas trvania služobného,
resp. pracovného pomeru nájomcu v rezorte obrany s účinnosťou odo dňa podpisu zmluvnými stranami.

Na základe Rozkazu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. XXX zo dňa
XX.XX.XXXX bol K.. Y. A. k XX. L. XXXX prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.

Pôvodný nájomca spolu s rodinou v predmetnom byte naďalej býval, avšak so žalobcom nemal
uzatvorenú žiadnu zmluvu. Dňa XX.XX.XXXX K.. Y. A. zomrel.

Žalobca návrhom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý podal na tunajší súd, žiadal predmetný byt vypratať ešte
za života manžela žalovanej. Súd rozsudkom č. k. XZ. XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX návrhu
vyhovel. Manžel žalovanej spolu so všetkými osobami, ktoré mali od neho odvodené právo bývania, boli
povinní vypratať a odovzdať predmetný byt bez bytovej náhrady. Rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa XX.XX.XXXX.

Keďže žalovaná a jej rodina nerešpektovala právoplatný rozsudok súdu, bol voči povinným podaný
návrh na vykonanie exekúcie. V priebehu exekúcie však manžel žalovanej zomrel. Kvôli zneniu výrokurozsudku exekútor odmietol ďalší výkon exekúcie. Žalobca tak bol nútený podať opätovný návrh na
vyparatenie.

Za života manžela žalovanej boli voči nemu vedené aj konania o zaplatenie úhrad za užívanie bytu, a to:
- o zaplatenie X XXX,XX Eur, č. k. XXRo XXX/XXXX,
- o zaplatenie X XXX,XX Eur, č. k. XXRo XXX/XXXX,
- o zaplatenie X XXX, XX Eur, č. k. XXC XXX/XXXX,
- o zaplatenie X XXX,XX Eur, č. k. XXRo XXX/XXXX,

- o zaplatenie XXX,XX Eur, č. k. XXRo XX/XXXX,
- o zaplatenie XXX,XX Eur, č. k. XXRo XX/XXXX.

Z doplnených informácií od žalobcu súd zistil, že voči žalovanej boli na tunajšom súde vedené konania:
- o zaplatenie X XXX,XX Eur s príslušenstvom, č. k. XXC XXX/XXXX,
- o zaplatenie X XXX,XX Eur s príslušenstvom, č. k. XXC XXX/XXXX,

- o zaplatenie X XXX,XX Eur s príslušenstvom, č. k. XXRo XXX/XXXX,
- o zaplatenie X XXX,XX Eur s príslušenstvom, č. k. XXRo XXX/XXXX,
- o zaplatenie X XXX,XX Eur, č. k. XC XX/XXXX.

Z predložených zálohových predpisov na výpočet úhrady za používanie bytov a nebytových priestorov

od roku XXXX súd zistil, aké mesačné úhrady mal nájomca, resp. užívateľ predmetného bytu uhrádzať.
Od XX.XX.XXXX to bolo XXX,XX Eur za mesiac, od XX.XX.XXXX to bolo XXX,XX Eur za mesiac, od
XX.XX.XXXX to bolo XXX,XX Eur za mesiac a od XX.XX.XXXX to bolo XXX,XX Eur za mesiac.

Ku koncu roka XXXX bol dlh žalovanej na úhradách za užívanie bytu vo výške XX XXX,XX Eur, ku koncu

roka XXXX to už bolo XX XXX,XX Eur a ku koncu roka XXXX to bolo XX XXX,XX Eur. Dlh na úhradách za
užívanie bytu ku koncu roka XXXX bol vo výške XX XXX,XX Eur. Žalovaná bola na úhradu dlhu písomne
vyzvaná upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca a žalovaná dohodu o
splátkach a zo strany žalovanej došlo k uznaniu dlhu vo výške X XXX,XX Eur, z toho suma X XXX,XX
Eur bola už predmetom súdneho konania vedenom na tunajšom súde. Žalovaná sa zaviazala uhradiť

svoj záväzok v pravidelných mesačných splátkach po XXX Eur. V dohode o splátkach bol uvedený aj
účet, na ktorý mala žalovaná dohodnuté splátky poukazovať. Vzhľadom k tomu, že dedičia po Y.I. A. v
dedičskom konaní na seba neprevzali dlh a toto bolo právoplatne zastavené, musel navrhovateľ v R.
XXXX pristúpiť k odpísaniu dlhu vo výške XX XXX,XX Eur.

Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná neuhrádzala svoj dlh ani pravidelné mesačné platby za užívanie
bytu, vyzval žalobca žalovanú na odovzdanie (vrátenie) bytu v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Výzva
bola žalovanej doručovaná jednak poštou a následne aj žalobcom prostredníctvom jeho zamestnankyne
dňa XX.XX.XXXX. Dospelý syn žalovanej výzvu prevzal, avšak odmietol jej prevzatie potvrdiť svojím
podpisom. Žalovaná na výzvu nereagovala a predmetný byt doposiaľ nevrátila.

Žalovaná písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo adresované žalobcovi, oznámila, že
nedoplatok do roku XXXX v sume XX XXX,XX Eur je ochotná uhradiť najneskôr do XX.XX.XXXX, čo
sa však nestalo. Z písomných vyjadrení žalobcu súd zistil, že dlh na predmetnom byte bol ku dňu
XX.XX.XXXX vo výške XX XXX,XX Eur. Spolu tak žalovaná a jej rodina vyprodukovali na úhradách za

byt dlh vo výške XX XXX,XX Eur, čo po prepočte predstavuje sumu X XXX XXX Sk. K sume XX XXX,XX
Eur sa už žalobca nijako nedostane, keďže bol nútený dlh v tejto výške odpísať.

Žalovaná vo svojich vyjadreniach argumentovala článkom 5 nájomnej zmluvy, ktorý uvádza, že nebude
súdne zakročené voči pôvodnému nájomcovi, u ktorého bol skončený služobný pomer, prípadne voči

rodinným príslušníkom pôvodného nájomcu v prípade jeho úmrtia, pokiaľ preto nebudú zvlášť závažné
dôvody. Ďalej argumentovala tým, že úhrady za užívanie bytu neplatila z dôvodu, že nemala platnú
nájomnú zmluvu a čakala, že s ňou žalobca nájomnú zmluvu uzavrie. Keďže však nájomnú zmluvu
neobdŕžala, neuhradila ani platby za energie. Vo svojom písomnom vyjadrení tiež uviedla, že dohodu
o splátkach nerešpektovala z dôvodu, že číslo účtu navrhovateľa, kde mala poukazovať platby, bolo

nesprávne. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalovaná uviedla, že vzniknutý dlh chce uhradiť v lehote
tridsiatich dní.Žalovaná neskôr argumentovala tým, že žalobca ako príspevková organizácia Ministerstva obrany
SR spravuje majetok štátu, nie je však jeho vlastníkom. Žalobca teda podľa žalovanej nemôže vo
svojom mene vystupovať pred súdmi ohľadom nájmu veci, ktorá je vo vlastníctve štátu, ale musí

vystupovať v mene štátu. Žalobca tak podľa žalovanej nemá aktívnu legitimáciu a z tohto dôvodu
žiadala konanie zastaviť. Žalovaná ďalej namietala platnosť nájomnej zmluvy, kedy podľa jej názoru
na platnosť nakladania s majetkom štátu bol v čase uzatvárania zmluvy potrebný súhlas Ministerstva
financií SR. Podľa § 13 zákona o správe majetku štátu, správca môže majetok štátu prenechať do
nájmu nájomnou zmluvou, pričom na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak

to zriaďovateľ určí svojím opatrením. Podľa žalovanej tak žalobca nemal potrebný súhlas Ministerstva
financií SR ani Ministerstva obrany SR na platné uzatvorenie nájomnej zmluvy. Podľa žalovanej tak
nájomný vzťah k bytu vznikol, ale nie so žalobcom a nie na základe zákona o správe majetku štátu,
ale na základe Občianskeho zákonníka a zákona č. 189/92 Zb., účinných v čase odovzdania prevzatia
bytu manželovi žalovanej. Podľa žalovanej nájomná zmluva vznikla na základe konkludentného prejavu
vôle, a tým je vznik služobného pomeru vojaka, prevzatie bytu do užívania, podpísanie aj keď formálne

nesprávnej nájomnej zmluvy s nesprávnym prenajímateľom a hradenie úhrad za služby spojené s
užívaním bytu. Žalovaná tvrdila, že po zániku služobného pomeru jej manžela mal dať prenajímateľ,
teda Slovenská republika, výpoveď z nájmu služobného bytu najneskôr do XX.XX.XXXX podľa § 1 ods.
6 zákona č. 189/92 Zb., účinného v čase vzniku nájomného vzťahu. Keďže k tomu nedošlo, služobný
byt podľa žalovanej stratil povahu služobného bytu a nájom sa pretransformoval na nájom bytu podľa

Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že k zániku nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom a druhým
spoločným nájomcom (žalovanou) nedošlo, predmetná žaloba je svojím obsahom nedôvodná.

Zo správy Ministerstva financií SR súd zistil, že v súlade s ustanoveniami zákona o správe majetku
štátu, na zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa nevzťahuje zákon o správe majetku štátu,

ak dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti správcu, t. j. F. E. Y. I. L. má v predmete
činnosti (zriaďovacej listine) vymedzenú takú činnosť, napr. poskytovanie nájomných bytov príslušníkom
Ozbrojených síl Slovenskej republiky, resp. obdobnú činnosť alebo ide o nájom nehnuteľného majetku
štátupodľaosobitnéhopredpisu(napr.zákonč.189/1992Zb.).AkF.E.Y.I.L.uzatváranájomnézmluvyv
súlade s vyššie uvedeným, súhlas Ministerstva financií SR sa na platnosť nájomných zmlúv nevyžaduje.

Podobne sa vo svojej správe vyjadrilo aj Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Žalobca (ďalej v texte aj F.) je príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom obrany Slovenskej
republiky na základe zriaďovacej listiny č. XXXXX/XX a jej dodatku č. 1. zo dňa X. R. XXXX. Základným
účelom zriadenia príspevkovej organizácie F. je zabezpečenie bytov pre potreby rezortu Ministerstva

obrany SR (ods. 3 § 28 zákona č. 361/92 Zb.), spravovanie a rozvoj bytového fondu Armády SR na
celom území SR, podľa potrieb v jednotlivých posádkach.

Základným predmetom činnosti F. je predovšetkým nákup celých obytných domov a jednotlivých
bytov v obytných domoch, podľa potrieb a počtov žiadateľov v danej posádke. Ďalej je predmetom

činnosti zabezpečovať spravovanie a rozvoj bytového fondu Armády SR, mimo iného aj nájom bytov a
nebytových priestorov, nájom objektov ubytovní a priľahlých pozemkov, nájom nehnuteľností vedených
na LV vo vlastníctve SR v správe F..

Základným účelom zriadenia organizácie je mimo iného správa a údržba bytového fondu v správe F.

vyplývajúca zo zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov

Podľa vyjadrenia žalovanej v byte žije ona, pričom je zamestnaná. Spolu s ňou v predmetnom byte žijú
Š. plnoleté deti, z ktorých H. pracujú, avšak úhrady za byt neplatia. Zvyšné H. plnoleté deti žalovanej

študujú len z dôvodu, že kvôli zanedbávaniu školy prvý alebo druhý krát opakujú ročník.

Podľa § 685 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), zákony národných rád ustanovia, čo sa
rozumie služobným bytom, bytom osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých
podmienok možno uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia

a o nájme bytu v domoch osobitného určenia.

Podľa § 706 ods. 1 OZ, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa
nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žiliv deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa
stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní
výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

Podľa § 709 OZ, ustanovenia § 703 až 708 neplatia pre byty trvale určené ako služobné byty, pre byty
osobitného určenia a pre byty v domoch osobitného určenia.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 189/92 Zb. o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými

náhradami (ďalej len citovaného zákona), služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu,
na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

Podľa § 1 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, služobným bytom je aj byt vo vlastníctve štátu trvalo určený
na bývanie profesionálnych vojakov ozbrojených síl.

Podľa § 1 ods. 5 citovaného zákona, v znení účinnom do 30. 11. 2001, Povahu služobného bytu stráca
byt vtedy, keď nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu
viazaný, a prenajímateľ do troch mesiacov nevypovedal nájom.

Podľa § 4 citovaného zákona, pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na

bytovú náhradu, 6) okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že
byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného
určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.

Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa § 574 ods. 2 OZ, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti,
je neplatná.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 13a zákona č. 484/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č.

189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, právna
povaha bytov, ktoré sú vo vlastníctve štátu, a nájomné vzťahy k ním, ktoré vznikli pred 1.decembrom
2001, zostávajú nezmenené.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, tento zákon upravuje

správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len "majetok štátu") vo verejnoprospešnej a
nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len "správca"), a to
a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,
b) štátny fond,

Podľa § 1 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, tento zákon sa nevzťahuje
na
a) nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti
správcu alebo v súvislosti s ním,
b) nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy,

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, správca je oprávnený a povinný
majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním
podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu
a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.Vzhľadom na namietaný nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu súd prioritne skúmal
túto skutočnosť. Predpokladom podania žaloby podanej správcom, teda žalobcom, vo vlastnom

mene je preukázanie výkonu správy majetku štátu a tým aj vlastníckeho práva štátu a preukázanie
neoprávneného zásahu do vlastníctva štátu k veci zverenej správcovi do správy. Žalobca je
príspevkovou organizáciou Ministerstva obrany SR a na základe zriaďovacej listiny má vymedzený
predmet činnosti a oprávnenia, ktoré uskutočňuje. Na základe tohto je oprávneným správcom
predmetného bytu, keďže ide o byt nepochybne vo vlastníctve štátu. Žalobca je zriaďovacou listinou

priamo poverený na uplatňovanie ochrany majetku štátu vo vlastnom mene, a to formou žaloby o
vypratanie, a teda žalobca v tomto spore disponuje aktívnou legitimáciou.

Súd v tejto veci poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. XCdo XX/XXXX, ktoré sa zaoberalo
rovnakou námietkou žalovaného vo vzťahu k žalobcovi.

Najvyšší súd SR v odôvodnení konštatuje, že štát má v právnych vzťahoch dvojaké postavenie, ktoré
je možné odlíšiť iba podľa typu právneho vzťahu, do ktorého štát v danom prípade vstupuje. Ak štát
vystupuje ako nositeľ mocenských oprávnení, pri realizácii ktorých autoritatívne rozhoduje, je v takejto
situácii subjektom verejného práva. Ak ale vstupuje do právnych vzťahov ako osoba v rovnom postavení
s inými účastníkmi týchto vzťahov, stáva sa účastníkom súkromnoprávnych, resp. občianskoprávnych

vzťahov. V týchto prípadoch má podľa § 21 Občianskeho zákonníka pozíciu právnickej osoby. Štát ako
právna konštrukcia, podobne ako ostatné právnické osoby, nie je spôsobilý tvoriť sám o sebe svoju
vlastnú vôľu. Úkony štátu ako účastníka občianskoprávnych vzťahov preto musia robiť k tomu povolané
iné osoby. V prípade štátu sú to predovšetkým štátne orgány, ktoré sú povolané realizovať práva a
povinnosti vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov pre štát.

Z toho, že štát je ako účastník občianskoprávnych vzťahov právnickou osobou vyplýva, že sa na neho
vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho a Obchodného zákonníka, pokiaľ osobitné predpisy
neustanovujú inak, alebo pokiaľ aplikácia všeobecných ustanovení nie je vylúčená povahou štátu. Štát
akovlastníkhmotnéhomajetku(vecí)jevmedziachzákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,

užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním a jeho vlastnícke právo požíva rovnakú ochranu
ako vlastnícke právo ostatných vlastníkov. Svoje oprávnenia vlastníka však nevykonáva priamo.

V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. štát ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s
ním prostredníctvom správcov majetku štátu (ďalej aj len „správca“). Správcovia, pokiaľ sú nimi štátne

rozpočtové a štátne príspevkové organizácie a štátne fondy, nemôžu nadobúdať majetok do svojho
vlastníctva. K majetku, ktorý im štát zveril do správy, vykonávajú správu majetku štátu, ktorá na rozdiel
od predchádzajúcej právnej úpravy (upravujúcej tzv. právo hospodárenia s národným majetkom) nie
je konštruovaná ako samostatné právo, ale ako faktický výkon oprávnení a povinností vymedzených
zákonom.

Medzi tieto oprávnenia a povinnosti patrí aj oprávnenie a povinnosť využívať všetky právne prostriedky
na ochranu majetku štátu. Z uvedeného možno vyvodiť, že oprávneným subjektom domáhať sa ochrany
vlastníckeho práva k veciam vo vlastníctve štátu v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je okrem
štátu aj správca majetku štátu, ktorému bol tento majetok zverený do správy. Predpokladom úspešnosti

vlastníckej žaloby podanej správcom vo vlastnom mene je preukázanie výkonu správy majetku štátu
a tým aj vlastníckeho práva štátu a preukázanie neoprávneného zásahu do vlastníctva štátu k veci,
zverenej správcovi do správy. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že novelou vykonanou zákonom
č. 277/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2007 bol doplnený § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z.
tak, že správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku

štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo
podľa osobitných predpisov. Použitie uvedeného ustanovenia v znení novely na prejednávaný prípad
neprichádzalo do úvahy z dôvodu, že žalobu v tejto veci nepodal štát, ale správca majetku štátu
vo vlastnom mene. Okrem toho toto ustanovenie procesnej povahy oprávňujúce správcu konať pred
súdmi a inými orgánmi v mene štátu, sa netýka otázky vyplývajúcej z hmotného práva, a to otázky

aktívnej legitimácie domáhať sa ochrany vlastníckeho práva štátu žalobou o vydanie veci (v prípade
jej neoprávneného zadržiavania) alebo negatórnou žalobou (v prípade iného neoprávneného rušenia
než je zadržiavanie veci), ktorú okrem štátu (v mene ktorého od 01.07.2007 koná správca), môže
úspešne uplatniť i správca vo vlastnom mene ako subjekt oprávnený využívať tento právny prostriedokochrany majetku štátu. V súvislosti s možnosťou aplikácie § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri
posudzovaní aktívnej legitimácie v konaní o žalobe o vydanie veci alebo o negatórnej žalobe dovolací
súd poznamenáva, že ak žalobca, domáhajúci sa ochrany ako vlastník, nepreukáže svoje vlastnícke

právo, nie je tým vylúčená možnosť jeho ochrany podľa tohto ustanovenia, ktoré predpokladá právo
mať vec u seba, teda právo na faktické ovládanie veci. Vychádzajúc z toho, že správa majetku štátu
nie je konštruovaná ako samostatné právo, ako aj s prihliadnutím na systematický výklad, zohľadňujúci
osobitnú povahu štátu ako právnickej osoby a ustanovenia zákona o správe majetku štátu, a tiež s
prihliadnutím na účel ochrany vlastníctva, možno v prípade neoprávneného zásahu do vlastníckeho

práva štátu vykladať § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozširujúcim spôsobom, t. j. vyvodiť aktívnu
legitimáciu správcu domáhať sa ochrany proti takémuto zásahu priamo z tohto ustanovenia. (Najvyšší
súd Slovenskej republiky XCdo XX/XXXX).

Čo sa týka námietky neplatnosti nájomnej zmluvy, súd poukazuje na to, že nájomná zmluva nebola
uzatváraná podľa zákona o správe majetku štátu, ale v súlade so zákonom č. 189/92 Zb. a žalobca

ako príspevková organizácia mal oprávnenie uzatvárať nájomné zmluvy bez toho, aby na uzatvorenie
každej zmluvy potreboval súhlas Ministerstva financií SR alebo Ministerstva obrany SR.

V predmetnom konaní súd zistil, že pôvodný nájomca, K.. Y. A., ukončením služobného pomeru v
ozbrojených silách prestal byť nájomcom predmetného bytu, a to ku dňu XX.XX.XXXX. Samotná

nájomná zmluva bola platne uzatvorená. Rodina K.. Y. A. ostala v predmetnom byte bývať. V tom
čase platný zákon č. 189/1992 Zb. nepripúšťal možnosť zmeny charakteru bytu. Teda služobný byt
vo vlastníctve štátu zostal naďalej služobným bytom aj po tom, čo bol bývalý nájomník prepustený zo
služobného pomeru. Novelou tohto zákona č. 484/2001 účinnou od 01.12.2001 došlo k tomu, že právna
povaha bytov a nájomné vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tejto novely, zostávajú nezmenené. Je

teda jasné, že pokiaľ niekto uzatvoril nájomnú zmluvu so žalobcom, táto ostáva v platnosti a pokiaľ išlo
o nájomnú zmluvu na služobný byt, novelou tohto zákona sa nemení ani charakter bytu, teda ostáva
naďalej služobným bytom vo vlastníctve štátu. Novelou č. 484/2001 Z. z. chcel zákonodarca docieliť, aby
služobné byty vo vlastníctve štátu nemohli nikdy stratiť charakter služobného bytu, teda prenajímateľ bol
nútený podávať v určitej lehote výpoveď z nájmu, v opačnom prípade by byt stratil charakter služobného

bytu. Touto novelou teda došlo k tomu, že pojem služobného bytu prestal byť chápaný z hľadiska toho,
kto taký byt užíva a začal byť chápaný z hľadiska jeho vlastníctva štátom.

Od 01.12.2001 teda postačovalo, že nájomca bol prepustený zo služobného pomeru a pokiaľ užíval
služobnýbyt,ktorýbolviazanýnaexistenciutohtoslužobnéhopomeru,oprávnenieužívaťtentoslužobný

byt mu zaniklo a nájomná zmluva skončila. Pre prenajímateľa nevyplývala žiadna iná povinnosť zo
zákona, aby byt zostal služobným bytom. Byt svoj charakter stratiť nemohol. Pokiaľ teda manžel
žalovanej bol prepustený zo služobného pomeru, tak ako to konštatoval súd aj v prvom rozhodnutí,
jeho oprávnenie a oprávnenie jeho rodiny užívať byt na základe nájomnej zmluvy mu skončilo. Pokiaľ
v predmetom byte zostával, užíval ho bez právneho dôvodu. Keďže k služobnému bytu nevznikol na

základe nájomnej zmluvy spoločný nájom aj vo vzťahu k žalovanej, táto mala len odvodené právo
bývania od jej manžela, nemohol spoločný nájom bytu žalovanej vzniknúť po tom, čo bol jej manžel
prepustený zo služobného pomeru, ak predmetný byt užíval bez právneho dôvodu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaná preukázateľne neoprávnene zasahuje do vlastníctva

štátu užívaním bytu bez právneho dôvodu a dlhodobým neplnením si základných povinností. Argumenty
žalovanej, že žalobca ponechal žalovanú a jej rodinu v byte bez toho, aby sa pokúsil o vypratanie,
takmer XX rokov, neobstoja. Súd zistil, že už voči manželovi žalovanej bolo vydané právoplatné
rozhodnutie o povinnosti vypratať a odovzdať predmetný byt, pričom konanie začalo v roku XXXX a bolo
ukončené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Rodina žalovanej tento a ani

množstvo ďalších rozhodnutí súdu vo vzťahu k dlhom vzniknutým z dôvodu neuhrádzania platieb za byt
nerešpektovala, byt dobrovoľne nevypratala a z dôvodu úmrtia manžela žalovanej musel žalobca podať
nový návrh o vypratanie. Vo vzťahu ku konaniam týkajúcim sa zaplatenia úhrad za byt je voči žalovanej
vedených množstvo exekučných konaní, keďže žalovaná ani jej plnoleté deti za byt nič neuhrádzajú.

Ako je zrejmé z vyúčtovania, ktoré predložil žalobca, na službách a úhradách spojených s užívaním bytu
začali už od roku XXXX vznikať nedoplatky. Tieto nedoplatky rodina uhrádzala čiastočne. Od roku XXXX
však dlhy uhrádzané nie sú a neustále rastú, a to z dôvodu neplatenia úhrad spojených s užívaním
bytu. Rodina žalovanej býva v byte bez právneho dôvodu, keďže žalobca s nimi neuzatvoril žiadnuzmluvu. O tejto skutočnosti mal vedomosť bývalý nájomca, ako je žalovaná. Žalobca ani nemal záujem
nájomnú zmluvu so žalovanou uzatvoriť. Argumenty žalovanej, že neplatila úhrady za užívanie bytu z
dôvodu, že čakala, že s ňou bude uzatvorená nájomná zmluva, súd považuje za absolútne nedôvodné

a zavádzajúce, keďže žalovaná mala vedomosť, že vo veci už bol vydaný právoplatný rozsudok o
vypratanie bytu, ako to vyplýva aj zo spisu.

Ako právne irelevantné súd posúdil aj vyjadrenia žalovanej, že je nájomníčkou bytu a má sa na ňu
vzťahovať § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka a taktiež § 711 Občianskeho zákonníka. V § 709

Občianskeho zákonníka je pre byty trvalo určené ako služobné byty výslovne vylúčené použitie § 703 až
708. Nebohý manžel žalovanej nebol v čase svojej smrti nájomcom bytu, a teda nájom nemohol prejsť
ani na jeho manželku, prípadne na jeho deti. Dôvodom, prečo žalovaná s rodinou naďalej v byte býva,
je to, že dobrovoľne nesplnila právoplatné rozhodnutie o vyprataní a žalobca tento rozsudok exekučne
nevymohol.

Ďalšou skutočnosťou, na ktorú sa odvolávala žalovaná, bol článok 5 nájomnej zmluvy, v ktorom sa
uvádza, že nebude súdne zakročené, pokiaľ na to nebudú zvlášť vážne dôvody proti vojakom v zálohe a
v prípade náhlej smrti nájomcu voči jeho manželke aj deťom. V súlade s § 574 ods. 2 je toto ustanovenie
zmluvypotrebnépovažovaťzaneplatnéprerozporsozákonom,nakoľkošloodohodu,ktorousažalobca
ako účastník zmluvy vopred vzdal práv, ktoré mu mohli vzniknúť až v budúcnosti. Právo na vypratanie,

ktorémoholpožadovaťžalobca,mutotižmohlovzniknúťažpoukončeníslužobnéhopomerupôvodného
nájomcu. Ak by aj súd prihliadol na tento článok nájomnej zmluvy, okrem slovného spojenia, že súdne
nebude zakročené, veta pokračuje: pokiaľ preto nebudú zvlášť závažné dôvody. Dlhodobé neplatenie
úhrad spojených s užívaním bytu aj po tom, čo bola uzatvorená dohoda o úhrade dlhu v splátkach a
uznanie dlhu, je podľa súdu tak závažným dôvodom, pre ktorý by aj v prípade, že táto časť nájomnej

zmluvy by bola platná, mohlo dôjsť k súdnemu zakročeniu.

Súd nie je viazaný právnym názorom Krajského súdu, keďže po vrátení veci došlo k zmene skutkového
stavu v tom zmysle, že súd zistil, že ohľadom vypratania už prebehlo právoplatné konanie a taktiež
prebehlo množstvo konaní o zaplatenie, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej.

Napriek vyššie uvedenému súd zhodnotil návrh aj v súlade s prípadným porušením práva žalovanej na
obydlie. Prioritnejepotrebné uviesť,žekonaniežalovanejjevhrubomrozporesdobrýmimravmi,keďže
dlhodobo nejaví záujem o úhradu nákladov spojených s užívaním bytu, nejaví žiadny záujem o dohodu
so žalobcom a nehľadá si ani iné primerané bývanie. Postoj žalovanej je v demokratickej spoločnosti

neakceptovateľný aj s poukazom na to, že žalobca má množstvo záujemcov na predmetný byt, ktorý
práve pre svoj charakter, teda charakter služobného bytu, je prioritne určený osobám v služobnom
pomere. Žalovaná namiesto snahy danú situáciu riešiť so súdom nekomunikuje a aj napriek tomu, že
je zamestnaná a zamestnané sú aj jej minimálne dve plnoleté deti, nesnaží sa ani čiastočne znižovať
svoj dlh u žalobcu.

Čo sa týka tvrdenia, že by mohlo byť porušené právo na obydlie, súd poukazuje na to, že základné právo
osoby je na nedotknuteľnosť obydlia a toto právo žalovanej nijako porušené nebolo. Súd poukazuje na
to, že síce každý má právo na to, aby sa rešpektoval jeho súkromný a rodinný život a nedotknuteľnosť
obydlia, okrem prípadov, keď je to v demokratickej spoločnosti v súlade so zákonom nevyhnutné

na ochranu práv a slobôd iných. Zásah do obydlia je možný len vtedy, ak v súlade so zákonom
nasledujelegitímnycieľ,napríkladochranumajetku,osôb,ochranuprávaslobôdinýchavdemokratickej
spoločnosti je nevyhnutný. V tejto situácii je zrejmé, že všetky podmienky, napriek tomu, že podľa súdu tu
nejde o ochranu obydlia, sú splnené, keďže žalobca ako oprávnený správca nehnuteľnosti vo vlastníctve
štátu chráni záujem štátu, teda jeho vlastníctvo, a v súlade so zákonom sa domáhal toho, aby súd vydal

legitímny rozsudok, pretože žalovaná a jej rodina dlhodobo protiprávne užívajú nehnuteľnosť, ktorú má
žalobca v súlade s jeho povinnosťami poskytnúť osobe, ktorá je v služobnom pomere s Ministerstvom
obrany SR. Konanie žalobcu nie je nijako svojvoľné, je v súlade so zriaďovacou listinou a zákonmi a
smeruje k tomu, aby tí, ktorí to skutočne potrebujú, mali po dobu trvania služobného pomeru k dispozícii
služobný byt. Žalovanej súd nemôže v žiadnom prípade poskytnúť ochranu, keďže si nemôže zamieňať

právo na ochranu obydlia s právom na poskytnutie bývania. Žiadny pozitívny záväzok štátu mu neukladá
povinnosťponechaťvosvojejnehnuteľnostiosobu,ktorátampredtrinástimirokmimožnobývalalegálne,
ale v súčasnosti je tam dlhodobo nelegálne a svojim doterajším konaním preukázala, že nemieni nijako
platiť za bezdôvodné užívanie bytu a ani uhrádzať už doteraz vzniknuté dlhy. Takémuto konaniu byneposkytol ochranu žiadny súd zaoberajúci sa ľudskými právami, keďže tieto neboli nijako porušené.
Jediným, kto tu hrubým spôsobom porušuje nielen právne predpisy, ale aj nepísané pravidlá morálky
a správania sa v demokratickej spoločnosti, je žalovaná a osoby, ktoré s ňou v predmetnom byte žijú.

Konanie žalovanej je tak v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Súd poukazuje na to, že žalovaná a jej
rodina za roky, kedy bezdôvodne obývajú byt v správe žalobcu, vyprodukovali dlh vo výške takmer
XX XXX Eur. Poskytnutie ochrany takejto osobe by znamenalo zlegitimizovanie bezprecedentného
porušovania práva a arogantného správania nielen k žalobcovi a k súdu, ale k všetkým slušným ľuďom,
ktorí platia za nehnuteľnosti, ktoré užívajú.

S poukazom na tieto skutočnosti súd návrhu vyhovel a uložil žalovanej a všetkým osobám, ktoré v byte
bývajú, povinnosť vypratať a odovzdať predmetný byt žalobcovi.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal aj náhradu iných trov konania pozostávajúcich
zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške XX,XX Eur a cestovného na pojednávanie dňa
XX.XX.XXXX vo výške XX,XX Eur (cesta M. - T. a späť, t.j. 2 × XX,XX Eur).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi, sú vo výške XXX,XX Eur,
na ktorých náhradu súd zaviazal žalovanú tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho

vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.