Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613228948
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7613228948.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Detektívna Informačná Služba
s.r.o., so sídlom v Žiline, Antona Bernoláka 51, IČO: 36 385 832, proti žalovanému : U. X., narodený
XX.X.XXXX, bytom S. XX, Y., o zaplatenie 1.033,67 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15. novembra 2018, č.k. 2C 60/2014-222, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15. novembra 2018, č.k. 2C
60/2014-222.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom
zo dňa 15. novembra 2018 č.k. 2C 60/2014-222 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.033,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 28.8.2013 do zaplatenia, a to všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň súd vyslovil, že žalobca má právo na
plnú náhradu trov konania (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorá bola doručená okresnému súdu dňa 23.9.2013 a ktorou sa

žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.033,67 € s 9% úrokom z omeškania (po úprave
petitu) zákonného úroku z omeškania vo výške 5,5% ročne od 28.8.2013 do zaplatenia z titulu (vydania)
bezdôvodného obohatenia.

3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní vedenom pod sp.zn. 10C 124/2005 žalobca, (U. X.), proti
žalovanému (Detektívna informačná Služba, s.r.o.), o náhradu škody a nemajetkovej ujmy boli vydané
tieto rozhodnutia;

a) rozsudok sp. zn. 10C/124/2005 zo dňa 24.10.2006 s výrokom: „Súd žalobu o náhradu mzdy vo výške
16 753.- Sk s príslušenstvom a žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy zamieta.
Súd konanie o vydanie dokladu o zrazených preddavkov zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Štát nemá právo na náhradu trov konania“.

b) rozsudok č. k. 10C/124/2005-264 zo dňa 13.8.2009 s výrokom: „Súd žalobu o náhradu škody vo výške
556,10 eur s príslušenstvom a žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 995,82 eur zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Štát nemá právo na náhradu trov konania“.c) rozsudok odvolacieho súdu č. k. 1Co/185/2009-334 zo dňa 21.10.2010 (týka sa rozsudku označeného
v bode 3b) s výrokom: „Mení rozsudok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 995,82 eur

titulom náhrady nemajetkovej ujmy bezúročne a sumu 37,85 eur titulom náhrady škody so 6% úrokom
z omeškania od 1.12.2005 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamieta. Žalovaná je povinná titulom náhrady trov konania zaplatiť žalobcovi sumu 4 eur a
zástupcovi žalobcuJUDr.LadislavoviStrižovskémusumu1.227,71eurvšetkodo3dníodprávoplatnosti
rozsudku“.

d) proti rozsudku sp. zn. 1Co/185/2009-334 zo dňa 21.10.2010 podal dovolanie žalobca aj žalovaný.
Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4Cdo/100/2011, 4Cdo/101/2011 zo dňa 27.2.2012 rozsudok
Krajského súdu v Košiciach (č.l. 334) zrušil v napadnutej zmeňujúcej časti, vec v rozsahu zrušenia vrátil
na ďalšie konanie.

e) rozsudkom odvolacieho súdu sp. zn. 2Co/125/2012-435 z 29.5.2013 bolo rozhodnuté takto:
„Potvrdzujerozsudokvzamietavomvýrokunadsumu518,25€.Žalobcajepovinnýnahradiťžalovanému
trovy odvolacieho konania v sume 938,24 € a tieto zaplatiť advokátke JUDr. Anne Mozolíkovej do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku“.

f) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/125/2012-508 zo dňa 21.10.2015 bol potvrdený
rozsudok okresného súdu (výrok „3b“) sp. zn. 10C/124/2005-264 zo dňa 13.8.2009 s výrokom:
„Potvrdzuje rozsudok. Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho ani dovolacieho konania“. Z
registra „C“ bolo zistené, že žalobca proti označenému rozsudku podal dovolanie, o ktorom NS SR
rozhodol uznesením zo dňa 12.1.2017, návrh odmietol (správne malo byť „dovolanie odmietol“) a

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.1.2017.

4. Žalobca (v tomto konaní) na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10.2010 č. k.
1Co/185/2009-334 (výrok bod „3c“),ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozsudku okresného súdu
č.k. 10C/124/2005-264 zo dňa 13.8.2009, vyplatil U. X. (žalovanému v tomto konaní) sumu 995,82 eur

titulom náhrady nemajetkovej ujmy bezúročne a sumu 37,85 eur titulom náhrady škody so 6 % úrokom
z omeškania od 1.12.2005 do zaplatenia. Celkom žalovanému bola vyplatená suma 1 033,67 eur dňa
15.12.2010.

5. Obaja účastníci konania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. októbra 2010 sp. zn.

1Co/185/2009 v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom z 22. novembra 2010 sp. zn. 1Co/185/2009 podali
dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4 Cdo/100/2011, 4 Cdo/101/2011 zo dňa 27.2.2012
dovolanie žalobcu odmietol. Rozsudok Krajského súdu z 21.10.2010 sp. zn. 1Co/185/2009 v napadnutej
zmeňujúcej časti, ktorou žalobe vyhovel a v súvisiacej časti týkajúcej sa trov konania v spojení s jeho
dopĺňacím rozsudkom z 22.11.2010 sp. zn. 1Co/185/2009 zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie

konanie.

6. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 1Co/125/2012-508 zo dňa 21. októbra 2015 rozhodol
o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku v konaní sp. zn. 10C/124/2005-264 tak, že potvrdil
rozsudok, a v odôvodnení rozsudku zo dňa 21.10.2010 č. k. 1Co/185/2009-334 uviedol, že z rozsudku

(č.l. 334) vyplýva, že týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok okresného súdu tak, že žalovaný bol
zaviazaný zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 995,82 eur a z titulu náhrady škody sumu
37,85 eur so 6 % úrokom z omeškania od 1.12.2005 do zaplatenia, a v prevyšujúcej časti bola žaloba
zamietnutá. Z takto formulovaného výroku odvolacieho súdu je zrejmá skutočnosť, na ktorú poukázal aj
Najvyšší súd SR vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 27.2.2012, že vzhľadom na uplatnenú výšku

nároku na náhradu škody 556,10 eur a skutočnosť, že zmeňujúcim rozsudkom bola žalobcovi priznaná
z tohto titulu suma 37,85 eur, je treba vyvodiť záver, že v prevyšujúcej časti, teda ohľadne sumy 518,25
eur bol odvolacím súdom potvrdený zamietavý výrok a v tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol
právoplatnosť. Predmetom ďalšieho konania už ostal len nárok na náhradu škody (iba) v sume 37,85 eur.

7.Žalovaný(U.X.)potvrdil,žežalobcamuvyplatilsumu,ktorájepredmetomtohtokonania,avšakvyplatil
mu ju na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/185/2009-334 zo dňa 21.10.2010, ktorý
je právoplatný, a podľa jeho názoru tento rozsudok zrušený nebol. Dodal, že žalobca nemôže si ukladať
peniaze na „jeho adrese“ s tým, že ich bude neskôr žiadať s úrokmi, lebo nie je bankou, aby mu takúsumu poskytla. Žiadal, aby táto suma nebola žalobcovi priznaná, osobitne nie úroky. Celé konanie sa
viedlo ako osobitné konanie so zreteľom na to, že mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov,
pridelený advokát a konanie v súvislosti s uplatnenou náhradou škody a náhradou nemajetkovej ujmy z

dôvodu diskriminácie trvalo veľmi dlho, a trpela tým celá jeho rodina.

8. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, pretože Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo 463/2013
a 4Cdo 464/2013 zo dňa 20.1.2015 (na str. 7) konštatoval, že uznesením Najvyššieho súdu SR zo
dňa 7.2.2012 sp. zn. 4Cdo 100/2011 a 4Cdo 101/2011, bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach z

21.10.2010 č.k. 1Co/185/2009-334 (v napadnutej zmeňujúcej časti, ktorou bolo žalobe vyhovené a
v súvisiacej časti týkajúcej sa trov konania v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 22.11.2010 sp. zn.
1Co/185/2009) zrušený a vec mu bola vrátená v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Žalovaný je
toho názoru, že uznesenie NS SR nenadobudlo právoplatnosť, a odvoláva sa na rozsudok Krajského
súdu v Košiciach č.k. 2Co/125/2012-435 zo dňa 29.5.2013, v ktorom krajský súd uvádza, že potvrdzuje
rozsudok okresného súdu sp. zn. 10C/124/2005-264 zo dňa 13.8.2009, avšak náhradu spôsobenej

škody mu nepriznáva nad sumu 518,25 €, čo si vysvetľuje tak, že do tejto sumy mal nárok priznaný.
Neriešiteľná situácia vznikla tým, že sa nečakalo na vyznačenie právoplatnosti rozhodnutí, a i keď
rozhodnutia neboli právoplatné, žalobca exekučne od neho vymáhal plnenie, a preto jeho postup dal na
prešetrenie kriminálnej polícii. Všetky skutočnosti, ktoré uviedol, sa týkajú základného konania sp. zn.
10C/124/2005 o náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu diskriminácie. Pôvodne dal návrh na prerušenie

konania, bránil sa všetkými možnými spôsobmi a podal aj sťažnosť na Ústavný súd SR, ale podľa jeho
názoru došlo k podvodu a konanie pred ústavným súdom je skončené. Netrvá na prerušení konania z
tohto dôvodu. Stále je vnútorne presvedčený, že v konaní 10C/124/2005 ako na súde I. a II. inštancie a
tiež na NS SR boli porušené jeho práva, a preto ako občan SR sa obrátil na European Court of Human
Rights. Žaluje Slovenskú republiku z dôvodu porušenia jeho práv na spravodlivé súdne konanie v zmysle

čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Nebude predlžovať konanie z dôvodu, že si uplatnil právo na medzinárodnom
súde, a v podstate žalobcovi navyšovať úroky.

9. Po citácii § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. (ďalej len „OZ“), § 456 OZ, § 458 od. 1 OZ, § 100 ods. 1 OZ, §
107 ods. 1 OZ a § 139 CSP a § 215 ods. 1, 2 CSP súd konštatoval, že bezdôvodné obohatenie vzniká

na základe objektívnej skutočnosti a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor niekoho iného.
Na vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa preto nevyžaduje existencia
zavinenia ani existencia protiprávneho úkonu; bezdôvodné obohatenie vznikne na základe objektívnej
skutočnosti uvedenej v zákone. Pre vznik bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník vyžaduje
objektívnu skutočnosť, a síce to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných

dôvodov. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom vzniku právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia
nie je zodpovednosť povinného subjektu, ale existencia konkrétnej skutkovej podstaty, s ktorou zákon
spája vznik tohto právneho vzťahu. Každý sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia do tej
výšky, do ktorej bolo obohatenie získané na jeho úkor. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
možno uplatniť iba v tom prípade, ak nie sú podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z titulu

nároku na náhradu škody.

10. Bezdôvodným obohatením sa môže tiež stať plnenie prijaté na základe vykonateľného rozsudku
súdu, ktorý bol následne zrušený. Ak sa vrátenia plnenia domáha ten, kto plnil jemu uloženú povinnosť
súdom, závisí dôvodnosť jeho požiadavky od toho, či podľa hmotného práva, teda aj bez rozhodnutia,

ktoré bolo následne zrušené, plnil povinnosť, ktorú skutočne mal alebo nie. Zrušením rozhodnutia,
podľa ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod
tohto plnenia nespočíva v hmotnom práve, teda, že podľa hmotného práva tu povinnosť neexistovala.
Zrušením rozhodnutia tak odpadá právny dôvod a poskytnuté plnenie sa stáva bezdôvodným
obohatením. Ak nebol právny dôvod pre plnenie daný a pôvodný rozsudok bol tak nesprávny, právny

dôvod plnenia má oporu len vo vykonateľnom súdnom rozsudku; jeho zrušením do tej doby existujúci
právny dôvod odpadá a predtým poskytnuté plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením. Z uvedeného
možno vyvodiť, že plnenie poskytnuté v súlade s povinnosťou uloženou v právoplatnom rozhodnutí
súdu nie je plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z dôvodu, ktorý následne odpadol, a to až do
chvíle, kedy bude toto právoplatné súdne rozhodnutie zrušené preto, že nárok jedného z účastníkov

(žalovaného) voči ďalšiemu účastníkovi (žalobcovi) nemal oporu v hmotnom práve.

11. Bezdôvodným obohatením získaným z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je (tiež) platba na základe
rozsudku, ktorý bol následne zrušený súdom.12. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok, na súdnu
vymáhateľnosť, možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného

v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho
povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má
za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká,
iba sa oslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Ak však žalovaný vznesie námietku,

nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho
uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.

13. V danom prípade však súd neprihliadol na vznesenú námietku premlčania žalovaným, pretože
nárok žalobcu bol uplatnený v zákonnej lehote podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to
žalobou dňa 23.9.2013, odvolávajúc sa na rozsudok sp. zn. 2Co/125/2012-435 zo dňa 29.5.2013, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 8.8.2013. Je právne neprípustné akceptovať počítanie času, tak ako si to
vysvetľuje žalovaný, že žalovanú sumu prijal ešte v mesiaci december 2010 na základe rozsudku č. k.
1Co/185/2009-334, a preto uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný. Z genézy postupnosti rozhodnutí
súdov je zrejme, že uplatnený nárok žalobcu je opodstatnený čo do základu a výšky, a preto súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel, s poukazom na skutočnosti uvedené v bode 31 a 32 odôvodnenia rozsudku.

Žalovaný získal bezdôvodné obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, lebo získal platbu vo výške
1 033,67 eur na základe rozsudku, ktorý bol zrušený.

14. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka od uplynutia
lehoty stanovenej výzvou na vrátenie žalovanej sumy a to listom žalobcu zo dňa 12.8.2013, podaným

na pošte Žilina 5 dňa 13.8.2013. t.j. dňom 28.8.2013. Výška úroku z omeškania bola určená poukazujúc
na vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca mal úspech vo veci vo výške 100 %, a preto žalovaný bol zaviazaný nahradiť trovy konania vo

výške 100 % čo sa vzťahuje v celom rozsahu aj na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby.

16. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

17. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť rozsudok a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.
a/, písm. b/, písm. c/, písm. f/ a písm. h/ CSP.

18. Uviedol, že žalobca mu vyplatil na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 1 Co
185/2009-334 zo dňa 21.10.2010 titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 995,82 € bezúročne a sumu
37,85 € titulom náhrady škody so 6% úrokom z omeškania od 1.12.2005 do zaplatenia. Poukázal na to,
že žalobca mu dal tri neplatné výpovede. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10.2010

č.k. 1 Co 185/2009-334 podali strany sporu dovolanie a Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27.2.2012
sp.zn. 4 Cdo 100/2012 a 4 Cdo 101/2012 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10.2010
v zmeňujúcej časti, v ktorej súd žalobe vyhovel (995,82 € bezúročne a 37,85 € so 6% úrokom a trovy
konania 1.227,11 €). Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.5.2013 č.k. 2 Co 125/2012-435
potvrdil rozsudok v zamietavom výroku nad 518,25 € a priznal trovy konania žalovanému v sume 938,24

€. Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.1.2015 sp.zn. 4 Cdo 463/2013 a 4 Cdo 464/2013 bol
zrušený rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.5.2013 sp.zn. 2 Co 125/2012 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 19.9.2013 a 30.10.2013 sp.zn. 2 Co 125/2012. Podľa odvolateľa ostal v
právoplatnostirozsudokKrajskéhosúduvKošiciachzodňa21.10.2010č.k.1Co185/2009-334.Žalobca
podal proti žalovanému žalobu, ku ktorej podal žalovaný vyjadrenie zo dňa 23.2.2014. Okresný súd

nevyhovel jeho námietke premlčania práva podľa § 107 ods. 1 OZ, aj keď žalobca uplatnil proti nemu
(svoj) nárok po štyroch rokoch. Podľa odvolateľa neexistuje rozsudok č.k. 1 Co 125/2012-508 zo dňa
21.10.2015 s tým, že celý obsah je zmätočný. Poznamenal, že uvedená suma mu bola vyplatená na
základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10.2010 č.k. 1 Co 185/2009-334. V chronológiiuviedol, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2 Co 125/2012-435 zo dňa 29.5.2013 bol
zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 463/2013 a 4 Cdo 464/2013 zo dňa 20.1.2015.

19. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.1.2019 k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Uviedol, že žalovanému vyplatil sumu 1.033,67 € na základe súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskoro
zrušené Najvyšším súdom SR. Žalovaný získal „neoprávnené obohatenie“, a tak ho 12.8.2013 vyzval,
aby vrátil požadovanú sumu. Dňa 20.9.2013 podali žalobu a zásluhou žalovaného sa spor „preťahoval“
niekoľko rokov. V odvolaní žalovaný uvádzal dôvody, ktoré sa nezakladali na pravde. V žiadnom prípade

nemôže ísť o premlčaný nárok.

20. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na svojom odvolaní. Poukázal
na dôvody premlčania uvedené v § 107 OZ. Podľa poštovej poukážky žalobca mu vyplatil peniaze dňa
15.12.2010, kedy mu začala plynúť dvojročná premlčacia lehota. Poznamenal, že svoje právo žalobca
uplatnil po tejto lehote, a preto je premlčanie práva opodstatnené, aj na základe rozsudku sp.zn. 2 Co

125/2012 zo dňa 29.5.2013. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 463/2013 a
4 Cdo 464/2013 zo dňa 20.1.2015 z ktorých vyplýva, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
21.10.2010 č.k. 1 Co 185/2009-334 je stále v platnosti. Toto uznesenie nemohol zrušiť sám Najvyšší súd
SR, ale len Ústavný súd SR. Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku č.k. 2 Co 125/2012-435, na
ktorýpoukazuježalobca,obsahujevýrok,žepotvrdzujerozsudokvzamietavomvýrokunadsumu518,25

€ a toto si treba vysvetliť tak, že do tejto sumy mu priznáva uvedenú náhradu, lebo s vyplatenou sumou
37,75 € by to presiahlo vyplatenú sumu 556,10 €. Podľa žalovaného všetko je zmätočné - uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 460/2013 a 4 Cdo 464/2013 zo dňa 20.1.2015, ako to tvrdí vo svojich
vyjadreniach.

21. Uvedené vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi, o čom svedčí doručenka pripojená k č.l.
267 spisu.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 od. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §
380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

23. Rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24. marca 2020 o 10.15 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené dňa 18.3.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP.

25. Žalovaný uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, že neboli splnené procesné

podmienky, písm. b/, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. c/,
že rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, písm. f/, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je naplnený vtedy, ak neboli splnené procesné
podmienky. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť
splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného
sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na procesné podmienky konania súd

prihliada kedykoľvek počas konania.

27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a
ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho

spor bude rozhodnutý spravodlivo.

28. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd uvádza, že zákonné
obsadenie súdu je jednou z procesných podmienok na strane súdu vychádzajúcou z ústavného práva
na spravodlivý proces, zahrňujúcou garanciu rozhodovania nezávislého a nestranného súdu. V súlade

s týmto právom platí, že v určitej veci má rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne
príslušného súdu. Dôvody vylúčenia sudcu vymedzuje § 49 ods. 1, 2 CSP. V prípade, ak vo veci
rozhodoval vylúčený sudca, konanie trpí vadou, ktorú možno napraviť iba tak, že dôjde k zrušeniu
rozhodnutia a vráteniu veci na opätovné prejednanie v ústavne vyhovujúcom obsadení súdu.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 s ust. §
132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

30. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

31. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť

alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

32. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

33. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný prijal na základe

vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené.

34. Zo spisu sa podáva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 10C
124/2005, kde ako žalobca vystupoval Bohuslav Klein a žalovaný Detektívna Informačná Služba s.r.o.,
po vykonanom dokazovaní Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 13.8.2009 č.k. 10C

124/2005-264 zamietol žalobu o náhradu škody vo výške 556,10 € s príslušenstvom, ako aj žalobu o
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 995,82 €. Zároveň súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Ani štát nemá právo na náhradu trov konania.

35. Na odvolanie žalobcu (Bohuslava Kleina) Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 21.10.2010

č.k. 1 Co 185/2009-334 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovanej (Detektívnej Informačnej
Službe s.r.o.) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 995,82 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy
bezúročne a sumu 37,85 € z titulu náhrady škody so 6% úrokom z omeškania ročne od 1.12.2005
do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
(Bohuslavovi Kleinovi) trovy konania v sume 4 € a právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Strižovskému

sumu 1.227,71 €.

36. Na základe tohto rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10.2010 č.k. 1 Co 185/2009-334
žalovaná plnila žalobcovi sumu 1.033,67 € (995,82 € + 37,85 €).37. Táto skutočnosť nie je medzi stranami sporu spornou.

38. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Košiciach podali strany sporu dovolanie. Uznesením
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.2.2012 sp.zn. 4 Cdo 100/2011 a 4 Cdo 101/2011 bolo dovolanie žalobcu
(Bohuslava Kleina) odmietnuté. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10.2010 sp.zn. 1 Co
185/2009 v napadnutej zmeňujúcej časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a v súvisiacej časti týkajúcej sa
trov konania v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 22.11.2010 sp.zn. 1 Co 185/2009 zrušil a vrátil

vec v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

39. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 29.5.2013 č.k. 2 Co 125/2012-435 potvrdil rozsudok
(Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.8.2009 č.k. 10C 124/2005-264) v zamietavom výroku
nad sumu 518,25 €. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 938,24 €.

40. Na dovolanie žalobcu bol uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.1.2015 sp.zn. 4 Cdo
463/2013 a 4 Cdo 464/2013 zrušený rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.5.2013 č.k. 2 Co
125/2012-435 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.9.2013 a 30.12.2013 a vec vrátená na ďalšie
konanie.

41. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10.2015 č.k. 1 Co 102/2015-508 bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.8.2009 č.k. 10C 124/2005-264, ktorým bola
zamietnutá žaloba žalobcu o náhradu škody v sume 556,10 € a náhradu nemajetkovej ujmy v sume
995,82 €.

42. Proti tomuto rozsudku podal U. X. dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 14.12.2016 sp.zn.
4 Cdo 13/2016 a 4 Cdo 13/2016-120 odmietol dovolanie U. X. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 21.10.2015 sp.zn. 1 Cdo 102/2015.

43. V § 489 OZ je stanovené, že „záväzky vznikajú z právnych úkonov, zvlášť zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone“.

44. Podľa § 451 ods. 1 OZ „kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať“.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia „bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, alebo plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov“.

45. Bezdôvodným obohatením sa môže stať tiež plnenie prijaté na základe vykonateľného rozhodnutia,
ktoré bolo následne (neskôr) zrušené. Ak sa domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť
uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho požiadavky na tom, či podľa hmotného práva, teda i

bez rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené - plnil povinnosť, ktorú skutočne mal alebo nemal.
Zrušením rozhodnutia, podľa ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade,
že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve, teda, že podľa hmotného práva tu
povinnosť neexistovala. Zrušením rozhodnutia tak odpadá právny dôvod, a poskytnuté plnenie sa stáva
bezdôvodným obohatením (porovnaj Švestka, J. Spáčil, J. Škárová, M. Hulmák, M. a Kolektív Občanský

zákonník I. § 1 až § 459, Komentář 1. vydaní, Praha C.H.Beck, 2008, str. 1181, ďalej rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.10.2007 sp.zn. 28 Cdo 3113/2007).

46. Z uvedeného vyplýva, že ak spočíval právny dôvod plnenia v hmotnom práve, potom trvá aj v
prípade zrušenia právoplatného a vykonateľného rozsudku, ktorý ho deklaroval, a poskytnuté plnenie

boloodpočiatkunaďalejpodloženéprávnymdôvodom;nemôžepretobyťposudzovanéakobezdôvodné
obohatenie vzniknuté plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

47. Ak však právny dôvod pre plnenie nebol daný a pôvodný rozsudok tak bol nesprávny, spočíva právny
dôvodplnenialenvovykonateľnomsúdnomrozsudku;jehozrušenímdotejdobyexistujúciprávnydôvod

odpadáaskoršiezaplatenéplneniesastávabezdôvodnýmobohatením(porovnajrozsudokNajvyššieho
súdu ČR zo dňa 19.5.2009 sp.zn. 30 Cdo 3810/2007).48. V danom prípade právny dôvod pre plnenie nebol daný a pôvodný rozsudok Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 21.10.2010 č.k. 1 Cdo 185/2009-334 bol nesprávny a právny dôvod plnenia spočíval
len vo vyhotovenom vykonateľnom súdnom rozsudku, a jeho zrušením do tej doby existujúci právny

dôvod odpadol a skôr zaplatené plnenie sa stalo bezdôvodným obohatením (viď rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 19.5.2009 sp.zn. 30 Cdo 3810/2007).

49. Neopodstatnená je námietka premlčania zo strany žalovaného, lebo nárok bol žalobcom uplatnený
včas, t.j. 23.9.2013 potom, čo Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27.2.2012 sp.zn. 4 Cdo 100/2017 a

4 Cdo 101/2017 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10.2010 sp.zn. 1 Co 185/2009.

50. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený
v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného
obohatenia, a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o
tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade.

51. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z plnenia, ktorého
právny dôvod odpadol, keď právoplatný rozsudok súdu o priznaní finančného zadosťučinenia bol potom
zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu SR v dovolacom konaní, začne plynúť až od vyhlásenia nového
rozhodnutia posudzujúceho tento peňažný satisfakčný nárok, a nie až odvtedy, kedy bol doručený

rozsudok dovolacieho súdu, ktorým bol zrušený pôvodný právoplatný rozsudok súdu, ktorým bol
priznaný tento nárok (viď rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 124/2002 publikované pod 75/2005 ZSP). Na
tento prípad sa teda nevzťahuje rozhodnutie uverejnené pod č. R 11/1977 Zbierky súdnych rozhodnutí
a stanovísk.

52. Správne súd prvej inštancie rozhodol aj ohľadom úroku z omeškania podľa § 517 OZ. Vzhľadom k
tomu, že pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je splatnosť stanovená, je treba vychádzať
z ust. § 563 OZ; splatnosť podľa tohto ustanovenia nastáva nasledujúcim dňom po dni, keď bol dlžník
vyzvaný k plneniu. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie žalovanej sumy listom zo dňa 12.8.2013 v
lehote 15 dní, a tak sa žalovaný dostal do omeškania dňom 28.8.2013.

53. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

54. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 od. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, a preto nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Vznikla mu ale povinnosť nahradiť trovy konania úspešnému žalobcovi v plnom
rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník zohľadňujúc § 251 CSP.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).