Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/74/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715214328
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7715214328.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a

členov senátu JUDr. Lucia Baňacká, PhD. a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: ZFP akadémia,
a.s., Námestie mieru 4, 908 51 Holíč, IČO: 36 847 372, zastúpenému CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o.,
Krmanova 6, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 416, proti žalovanej: V. U.,
nar. XX.X.XXXX, XXX XX W. XXX, o zaplatenie 199.99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 23. januára 2020, č.k. 22Cb/163/2015-52, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 23. januára 2020, č.k.
22Cb/163/2015-52.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomžalobuzamietol.Žalovanejnároknanáhradutrovkonania
nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 5.8.2015, ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 199,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 %

ročne zo sumy 199,99 eur od 23.5.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom zmluvného
nároku na vrátenie provízie. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 8.1.2013 Zmluvu o
spolupráci, predmetom ktorej bola príležitostná tipérska činnosť vykonávaná žalovanou pre žalobcu
ako zastúpeného. Predmetnou zmluvou sa zaviazal vyplácať žalovanej ako tipérovi provízie. Z dôvodu
naplnenia zmluvných storno podmienok mu vznikol nárok na vrátenie provízií vyplatených žalovanej vo
výške 199,99 eur. Žalovaná mu dlžnú sumu napriek výzve v lehote v nej stanovenej neuhradila, dostala
sa s plnením do omeškania, preto žalobca žiadal aj úrok z omeškania z dlžnej istiny vo výške podľa §

3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalovaná nie je v spore pasívne
vecne legitimovaná. Uviedol, že pred podaním žaloby Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 28.

mája 2013, sp. zn. 31K/15/2013 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Ivana U., rod. D., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom W. XXX, XXX XX C.. Poukázal, že podľa ust. § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR), súdne a iné konania, ktoré
sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začaťlen na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu
orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Vychádzajúc
z uvedeného v prípade, ak žaloba bola podaná po vyhlásení konkurzu úpadcom alebo proti úpadcovi,

tento nie je v spore aktívne, resp. pasívne vecne legitimovaný. Keďže žaloba bola podaná po vyhlásení
konkurzu na majetok žalovanej a žalobca ako žalovaného neoznačil ustanoveného správcu podstaty,
ale úpadcu, súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil,

ak by bol sám zákonodarcom (čl. 4 ods. 2 CSP). Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana
náhradu trov konania neuplatní a ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade
s čl. 17 CSP upravujúcim procesnú ekonómiu nutné rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu
trov konania nepriznáva.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil
tak,žežalovanúzaviaženazaplatenie199,99eursúrokomzomeškaniavovýške8,25%ročnezosumy
199,99 eur od 23.5.2014 do zaplatenia a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP); súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP); rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 365 ods. 1 písm. c) CSP); konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP); súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e)
CSP); súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP); zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm.
g) CSP); rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h) CSP).

7.Žalobcavodvolaníuviedol,žeodôvodneniesúdnehorozhodnutiamusíobsahovaťokreminéhovýklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
dostatočne vysvetlený nielen poukázaním na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,
ale tiež poukázaním na právne závery, ktoré prijal. Nepreskúmateľné súdne rozhodnutia zakladajú

protiústavný stav, pretože podľa čl. 46 ods. 1 ústavy SR sa ukladá súdom poskytovať zákonom
ustanoveným postupom ochranu právam, ktoré sú predmetom občianskeho súdneho konania. V
nadväznosti na uvedené považoval rozsudok napadnutý odvolaním za arbitrárny, nepresvedčivý a
teda nepreskúmateľný. Ďalej uviedol, že konajúci súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, čo zakladá dôvod na odvolanie. Citoval čl. 46 ods. 1, 3 a čl. 51 ods. 1 Ústavy
SR, v súvislosti s ktorými akcentoval, že základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve
domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej kvalite, t.j. zákonom ustanoveným postupom, dostať.
Podľa žalobcu rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k odmietnutiu práva na spravodlivý proces a k
porušeniu jeho základného práva domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Poukázal na konštantnú

judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia
Civilného sporového poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Všeobecný súd
musí súčasne vychádzať z toho, že má poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá a účinná ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov a tým naplnený princíp právnej istoty. Citoval čl. 2 CSP, v súvislosti s ktorým uviedol, že v

prípade ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne
inak, má každý právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Uzavrel, že súd prvej
inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čo vedie k prípustnosti a dôvodnosti
odvolania.

8. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 -§ 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

11. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a) - h) CSP. Odvolací súd
dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

12. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným
nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne
aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil a to všetko s prihliadnutím
na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(Ústavný

súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05)

13. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie boli splnené vecné procesné podmienky, tzv. negatívne
procesné podmienky, ako i podmienky na strane súdu (zákonné obsadenie na strane príslušného súdu)

a sporových strán. Konanie pred súdom prvej inštancie teda netrpí vadou predpokladanou ust. § 365
ods. 1 písm. a), c) CSP. Odvolacím súdom nebolo zistené, že by súd prvej inštancie svojim procesným
postupom znemožnil žalobcovi realizáciu jeho práv, ktorá by odôvodňovala záver o tom, že konanie
pred súdom prvej inštancie sa nejaví ako spravodlivé. Rovnako neboli zistené ani iné pochybenia v
procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a zakladali by odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Skutkové zistenia súdu prvej

inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom. Výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie je
v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vzal do úvahy len skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a neopomenul žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vyšla počas
konania najavo. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované pre jeho
zrozumiteľnosť a presvedčivosť. V odvolaní žalobcu však absentuje akákoľvek adresná argumentácia

vo vzťahu k vymedzeným odvolacím dôvodom.

15. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na
ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

odvolací súd uvádza :

16. Vecnú legitimáciu strany sporu (či už aktívnu, alebo pasívnu) skúma súd aj bez návrhu. Zistenie
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie má vždy za následok zamietnutie žaloby. Vo veciach, ktoré sa

týkajú konkurznej podstaty, je počas konkurzu pasívne legitimovaný výlučne správca, t.j. akýkoľvek
návrh na začatie súdneho alebo iného konania, ktoré sa týka konkurznej podstaty, možno podať iba voči
správcovi, nie voči úpadcovi (§ 47 ods. 5 ZKR). V prípade, že žalobca podá takýto návrh voči úpadcovi,
je to dôvod pre zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. S poukazom na princíp
hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) bolo vzhľadom na záver o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej

nadbytočné zaoberať sa ostatnými skutkovými tvrdeniami žalobcu.17. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, odvolanie žalobcu
nebolodôvodné,pretoodvolacísúdpodľa§387ods.1CSPpotvrdilvýrokrozsudkusúduprvejinštancie,
ktorým žalobu zamietol ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o

nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu

nevznikolnároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Úspešnejžalovanejvtomtokonanípreukázateľne
žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

19.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúdupomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednávetaCSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ust. § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).