Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119203835
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119203835.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Branislava Gazdaga v spore žalobcu: Odškodnenie, s.r.o.,
Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 45 482 501, práv. zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, IČO: 47 236 183, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00
585 441, o zaplatenie 2.730,96 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo dňa 25.11.2019 č.k. 31Cb/23/2019-74 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči
žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobou doručenou súdu dňa 8.4.2019 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu vo výške 2.730,96 eur, úrok z omeškania 8,00% ročne zo sumy 2.730,96 eur od
4.11.2018 do zaplatenia a zároveň nahradiť aj trovy konania.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo svojich vyjadreniach okrem iného namietol nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu.

4. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

5. S poukazom na zhodné tvrdenia strán sporu, ako aj skutkové tvrdenia, ktoré neboli druhou stranou

sporu výslovne popreté, má súd nepochybne za ustálený žalobcom uvedený opis škodovej udalosti, že
poškodené motorové vozidlo bolo v čase škodovej udalosti vlastníctvom leasingovej spoločnosti nakoľko
LONGMA mal uzatvorenú Zmluvu o financovaní č. 4145600445 so spoločnosťou UniCredit Leasing
Slovakia, a.s., LONGMA bol v čase poistnej udalosti držiteľom motorového vozidla a škodu spôsobil p.
V. S., ktorý mal so žalovaným platne uzavretú Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení.

6. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej spoločnosťou LONGMA spol. s r. o., Košice - Krásna

(ďalej aj LONGMA) ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 22.10.2018 má súd nepochybne
za preukázané, že jej predmetom bolo postúpenie pohľadávky s príslušenstvom a všetkými právami
s ňou spojenými, ktorá predstavuje rozdiel medzi výškou poistného plnenia žalovaného a skutočnou
výškou škody na vozidle v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 11.8.2018, pričom škodu spôsobil p. V.S., ktorý mal so žalovaným platne uzavretú Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Ide pritom o sumu
2.730,96 EUR, ktorú žalovaný odpočítal ako DPH z rozdielu medzi všeobecnou hodnotou vozidla a
hodnotou predajných zvyškov.

7. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 24.9.2018 má súd nepochybne za preukázané, že ním
žalovaný spoločnosti LONGMA oznámil ukončenie šetrenia poistnej udalosti likvidovanej ako totálnu
škodu s tým, že poukazuje mu poistné plnenie vo výške 13.654,82 eur.

8. Z listiny označenej ako “Nesúhlas s preplatením poistného plnenia za poškodenie predmetu
financovania, EČ: S. XXXLG“ UniCredit Leasing Slovakia, a.s. zo dňa 21.8.2018 v spojení s tvrdením
žalovaného o zaslaní uvedenej listiny žalovanému má súd nepochybne za preukázané, že leasingová
spoločnosť zaslala žalovanému dňa 21.8.2018 nesúhlas s preplatením poistného plnenia za poškodenie
predmetu financovania, pričom žiadala o zaslanie predmetného poistného plnenia na účet leasingovej
spoločnosti, nakoľko LONGMA uvedený predmet financovania užíva na základe Zmluvy o financovaní

č. 4145600445. Zároveň požadovala zaslať poistné plnenie na jej účet.

9. Pri právnom posúdení veci súd vychádzal z týchto zákonných ustanovení.

10. Podľa ust. § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právny úkon je prejav

vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv, alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú.

11. Podľa ust. § 35 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony

vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho,
kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak
než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na
vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

12. Podľa ust. § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný
pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

13. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 OZ (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

14. Súd predovšetkým skúmal námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.

15. Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na skutočnosti uvedené v odseku 6 a dôkazov
špecifikovaných v odsekoch 7 až 9 tohto rozsudku má súd nepochybne za preukázané, že žalobca
v tomto spore nie je aktívne legitimovanou stranou sporu. Poškodené motorové vozidlo bolo totiž v
čase škodovej udalosti vlastníctvom leasingovej spoločnosti, nakoľko LONGMA mal uzatvorenú Zmluvu
o financovaní č. 4145600445 so spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s., LONGMA bol v čase

poistnej udalosti iba držiteľom motorového vozidla. Leasingová spoločnosť zaslala žalovanému dňa
21.8.2018 nesúhlas s preplatením poistného plnenia za poškodenie predmetu financovania, pričom
žiadala o zaslanie predmetného poistného plnenia na účet leasingovej spoločnosti. V zmysle vyššie
uvedených skutočností má súd nepochybne za preukázané, že Zmluva uzavretá medzi žalobcom a
právnym predchodcom žalobcu je neplatná, vzhľadom na neexistenciu predmetu postúpenia. Právny

predchodca žalobcu totiž nemohol na iného previesť viac práv, ako mal sám, teda nemohol previesť
ani prípadnú pohľadávku leasingovej spoločnosti. Žalobca na pojednávaní dňa 25.11.2019 síce
poukázal na to, že leasingová spoločnosť ako vlastník motorového vozidla, nemal záujem a aktívne ani
nemal dôvod uplatňovať svoje nároky voči žalovanému ako poisťovni, keďže vzhľadom na ustanovenia
leasingovej zmluvy, keďže nároky v zmysle leasingovej zmluvy vyplývajúce z nehody, je povinný uhradiť

držiteľ vlastníkovi motorového vozidla, avšak ani len neoznačil ako dôkaz danú leasingovú zmluvu ako
dôkaz jeho tvrdení.16. Na základe dosiaľ vykonaného dokazovania s poukazom na predmet sporu a obsah samotnej
žaloby, s poukazom na závery tunajšieho súdu uvedené najmä v odseku 16 tohto rozsudku - má súd
nepochybne za to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný, súd preto upustil aj od ďalšieho,

stranami sporu navrhovaného dokazovania, resp. hodnotenia súdom vykonaných ďalších dôkazov.

17. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

18. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

19. Nakoľko bol žalovaný v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu preto priznal náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

20. Na základe vyššie uvedeného súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

21. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca.

22. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasí s konštatovaním súdu, že zmluva o postúpení
pohľadávky medzi spol. LONGMA, s.r.o. a žalobcom - spol. Odškodnenie, s.r.o. je neplatná, pretože
podľa názoru súdu v nej neexistuje predmet postúpenia. V tejto zmluve je predmet postúpenia

definovaný v čl. II tejto zmluvy ako škoda na motorovom vozidle, ktorá vznikla v dôsledku dopravnej
nehody dňa 11.8.2018. Znova podotýka, že žalovaná strana ukončila dňa 28.8.2018 likvidáciu poistnej
udalosti č. 9566181905 ako totálnu škodu na poškodenom vozidle, pričom stanovila všeobecnú hodnotu
poškodeného vozidla na sumu 31.665,78 eur a hodnotu predajných zvyškov na sumu 15.280,- eur.
Pričom poistné plnenie určila na sumu 13.654,82 eur, nakoľko z rozdielu medzi všeobecnou hodnotou

poškodeného vozidla a hodnotou predajných zvyškov bez odôvodnenia odpočítal DPH vo výške
2.730,96 eur, čo je de facto reálna škoda, ktorá vznikla v tom čase držiteľovi vozidla, spol. LONGMA,
s.r.o., a ktorý túto následne v zmysle vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 22.10.2018
postúpil žalobcovi, spol. Odškodnenie, s.r.o..

23. V Občianskom zákonníku nie je explicitne uvedené, čo je to škoda a kto je to poškodený, tak má za
to, že spol. LONGMA, s.r.o. predmetnou poistnou udalosťou vznikla škoda, teda je aj poškodeným.

24. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) a c) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poistený z poistenia zodpovednosti právo,

aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody
vzniknutej poškodením veci a účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri
uplatňovaní nárokov podľa písmena b), ak poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie,
alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

25. Podľa § 3 ods.1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: „Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu

má nájomca.“

26. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že držiteľ vozidla ako poistený má nárok z poistenia,
teda reálne je poškodený minimálne v rozsahu, v akom vlastník motorového vozidla (v tomto prípade
leasingová spoločnosť) nemá záujem a snahu nárokovať si vzniknutú škodu.

27. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadneneprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

28. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že Zmluva o postúpení pohľadávky
uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu je neplatná, vzhľadom na neexistenciu
predmetu postúpenia. Právny predchodca žalobcu nemohol na iného previesť viac práv, ako má sám,
t.j. pohľadávku leasingovej spoločnosti.

29. Z vyššie uvedenou argumentáciou žalovaného sa stotožnil aj súd prvej inštancie. Žalobca v
podanému odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie, uvádza len skutočnosti, ktoré tvrdil aj v konaní pred súdom prvej inštancie, ku ktorým
sa žalovaný už vyjadril.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice
I, sp.zn. 31Cb/23/2019-74 zo dňa 25.11.2019 potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

31. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a

dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a
rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.8.2020 podľa § 378 ods. 1 v spojení s ust. § 219 ods. 3 C.s.p., pričom
o termíne vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomení zákonným spôsobom.

32. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v odvolacom konaní posúdiť je to, či žalobca je v spore
aktívne legitimovaný.

33. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalobca je v spore aktívne legitimovaný.

34. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca nie je v spore aktívne
legitimovaný. S týmto právnym záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil
a preto nepovažuje za potrebné odôvodnenie súdu prvej inštancie doplniť, pretože by len zopakoval
obsah odôvodnenia súdu prvej inštancie.

35. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej
inštancie uvedeným v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku spĺňajúcom všetky požiadavky
podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p., v ktorom sa súd prvej inštancie správne a presvedčivo argumentačne
vysporiadal so skutkovým i právnym posúdením veci a preto odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil podľa § 378 ods. 1 a 2 C.s.p..

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že žalovanému
úspešnémuvodvolacomkonanípriznalnáhradutrovodvolaciehokonaniastým,žeovýšketejtonáhrady
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,

ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).