Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113207626
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8113207626.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: F. E. C. Y. I., K.:

XX XXX XXX, T. Š. XX, F., proti žalovanej: K. A., W.. XX.XX.XXXX, F. T., Y. XX, v konaní o vypratanie
bytu, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaná je povinná vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. X, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné
číslo XXXX, orientačné číslo XX, na ulici Y. v T., pozostávajúci zo X obytných miestnosti, kuchyne,
predsiene, kúpeľne, WC a ďalšieho príslušenstva, a to so všetkými osobami, ktoré v tomto byte bývajú
alebo sa v ňom zdržiavajú,

II. žalovaná nemá nárok na bytovú náhradu,

III. žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá
bude presne vyčíslená v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku, do 15-tich dní od
právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd o vydanie rozkazu
na plnenie, na základe ktorého by žalovaná bola povinná vypratať a odovzdať navrhovateľovi byt č.
X, nachádzajúci sa v bytovom dome, súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX, na ulici Y. v PreŠ.ove,

pozostávajúci zo X obytných miestností, kuchyne, predsiene, kúpeľne, WC a ďalšieho príslušenstva, a
to so všetkými osobami, ktoré v tomto byte bývajú, alebo sa v ňou zdržiavajú, s tým, že žalovaná nemá
nárok na bytovú náhradu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná v predmetnom byte býva bez právneho dôvodu, keďže
ide o služobný byt vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalobcu, pričom pôvodným nájomcom
bol nebohý manžel žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že napriek tomu, že žalovaná v predmetnom

byte býva, za jeho užívanie vôbec neplatí a k XX.XX.XXXX bol dlh žalovanej z titulu bezdôvodného
obohatenia vo výške XX XXX,XX Eur, pričom žalovaná bola vyzvaná k úhrade dlhu už upomienkou zo
dňa XX.XX.XXXX.

3. Žalovaná s návrhom nesúhlasila. Uvádzala, že je nájomníčkou bytu a toto právo získala z titulu, že
v byte bývala s pôvodným nájomcom, teda s manželom, pred jeho smrťou. Čo sa týka dlhu, mala za
to, že je síce pravda, že jej na nájomnom vznikol dlh, avšak pokúsi sa ho uhradiť. Odvolávala sa na

§ 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka a článok 5 zmluvy, ktorý uvádza, že súdne nebude zakročené,
pokiaľ nebudú zvlášť závažné dôvody proti vojakom v zálohe, ktorí odišli do zálohy v dôsledku dovŕšenia
vekovej hranice rozhodnej pre odchod do dôchodku, prípadne v dôsledku svojho zdravotného stavu
alebo potrieb rezortu obrany. Žiadala rozšíriť okruh účastníkov na strane žalovaných aj o plnoleté detižalovanej. Zároveň žiadala poskytnúť bytovú náhradu a taktiež uviedla, že v súlade s § 710 Občianskeho
zákonníka nedostala výpoveď z nájmu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so zriaďovacou listinou žalobcu, nájomnou zmluvou
uzatvorenou medzi žalobcom a manželom žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou na vypratanie a
odovzdanie bytu zo dňa XX.XX.XXXX, záznamom z osobného doručenia výzvy na vypratanie bytu č.
X zo dňa XX.XX.XXXX, sumarizáciou dlhov žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX od roku XXXX do roku
XXXX, zálohovým predpisom na výpočet úhrady za používanie bytov a nebytových priestorov od

roku XXXX do roku XXXX, rozkazom náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl č. XXX zo dňa
XX.XX.XXXX, uznaním dlhu a dohodou o splátkach zo dňa XX.XX.XXXX, písomnými vyjadreniami
žalovanej, vyjadreniami žalobcu, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXC/XXX/XXXX, ako aj ďalším
spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým návrhu vyhovel.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Prešove svojim uznesením č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Prešove v odôvodnení mimo iného konštatoval, že právne posúdenie veci súdom prvej
inštanciejepredčasnéažesúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavvôbecneaplikovalhmotnoprávne
ustanovenia § 13a zákona č. 484/2001 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 189/1992 Zb. o úprave
niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, účinného od XX.XX.XXXX.

8. Úlohou súdu prvej inštancie bolo dôsledne sa vyrovnať s otázkou charakteru predmetného bytu
vzhľadom k tomu, že nájomca (manžel žalovanej) prestal vykonávať prácu, na ktorú bol nájom
služobného bytu viazaný v roku XXXX, avšak nájomný vzťah vznikol v čase právnej úpravy zákona č.
189/1992 Zb. účinného do XX.XX.XXXX. Logicky sa preto toto ustanovenie vzťahovalo len na právne
vzťahy, ktoré k uvedenému dátumu už vznikli a trvali. Súd prvej inštancie mal preto posúdiť aj otázku

možného vzniku spoločného nájmu bytu žalovanou.

9. Krajský súd v Prešove poukázal aj na právo žalovanej na obydlie. Právo na obydlie je garantované aj
Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to v zmysle čl. 8.

10. Po vrátení veci na súd prvej inštancie súd doplnil dokazovanie oboznámením s vyjadreniami
účastníkov konania, zoznamom žiadateľov o byty žalobcu, vyjadrením Ministerstva financií Slovenskej
republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa
XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe vyhovel.

11. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná.

12. Krajský súd v Prešove svojim uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Krajský súd v Prešove v odôvodnení mimo iného konštatoval, že súd prvej inštancie sa s otázkou
existencie práva na obydlie vyrovnal a konštatoval, že konanie žalovanej je v hrubom rozpore s dobrými
mravmi, keďže dlhodobo nejaví záujem o úhradu nákladov spojených s užívaním bytu, nejaví žiadny
záujem o dohodu so žalobcom a nehľadá si ani iné primerané bývanie. Postoj žalovanej považuje za
neakceptovateľný aj s poukazom na to, že žalobca má množstvo záujemcov na predmetný byt, ktorý

práve pre svoj charakter, teda charakter služobného bytu, je prioritne určený osobám v služobnom
pomere. Odvolací súd považuje predmetný záver, vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, za
predčasný. Ústrednou otázkou v tomto prípade je, či je daný zásah primeraný cieľu, ktorý sa sleduje,
a teda „v demokratickej spoločnosti nevyhnutný“. Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že zatiaľ
čo čl. 8 Dohovoru o ľudských právach (ďalej len Dohovor) neobsahuje žiadne explicitné procesné

požiadavky, rozhodovací proces spojený s opatreniami týkajúcimi sa zásahu musí byť spravodlivý a
taký, aby poskytoval náležitý rešpekt záujmom, ktoré sú zabezpečené čl. 8 Dohovoru.14. Súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal okolnosti prípadu, keďže sa zameral iba na tie okolnosti
na strane žalovanej, ktoré spočívajú v jej dlhodobom neplatení za služby spojené s užívaním bytu
žalobcovi a existenciu pomerne vysokého dlhu, ktorý vznikol práve v dôsledku neplnia za služby spojené

s užívaním bytu a nereflektoval na to, že uvedené opatrenie má byť opatrením nevyhnutným. Z obsahu
spisu z tvrdení žalovanej vyplýva, že situácia, v akej sa ocitla, je dôsledkom smrti manžela, ktorý pred
smrťoutrpelzávažnýmochorením,nevyhnutnejvýživydetípochádzajúcichzmanželstva,tlakuzostrany
veriteľov, životnej neistote, čím došlo k strate finančných prostriedkov určených na úhradu nedoplatkov.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná v priebehu konania poukazovala na svoju zlú finančnú situáciu.

Napriek tomu, že je zamestnaná, je nútená splácať dlhy, uzatvárať dohody s exekútormi na splácanie
dlhov v mesačných splátkach (č. l. XXX, XXX súdneho spisu) a rovnako má vyživovaciu povinnosť k
dvom deťom, ktoré študujú na strednej škole (č. l. XXX, XXX súdneho spisu).

15. Úlohou súdu prvej inštancie bolo dôsledne preskúmať sociálnu a životnú situáciu, v akej sa ocitla a
nachádza žalovaná a jej rodina od smrti manžela, preskúmať dôvody tvrdené žalovanou pre neplatenie

úhradspojenýchsužívanímbytu,zistiťčidošlozostranyžalobcukvymáhaniudlhužalovanejadôsledne
preskúmať proporcionalitu vyžadovaného zásahu spočívajúceho vo vyprataní bytu. Žalovaná je povinná
svoje tvrdenie o nelichotivej sociálnej dlhoročnej situácii dôsledne súdu ozrejmiť, predložiť súdu dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení o existencii dlhov, ktoré musela splácať po smrti manžela, dlhov ktoré
vznikli aj jej samotnej, dôvody neschopnosti dlhy splácať, ozrejmiť súdu situáciu v súvislosti s plnením

vyživovacích povinností k deťom po smrti manžela, ozrejmiť dôvody nesplácania dlhu žalobcovi, ako aj
ozrejmiť súdu všetky ďalšie okolnosti svojej ťaživej životnej situácie, na ktorú poukazuje, tak aby súd
mohol objektívne pristúpiť k posúdeniu dôvodnosti vypratania žalovanej a jej rodiny z predmetného bytu
a proporcionality takého zásahu.

16. Po vrátení veci sa súd prvej inštancie snažil, v súlade s pokynmi odvolacieho súdu, dôsledne
prešetriť pomery žalovanej a zistiť príčiny jej finančnej situácie. Žalovaná, rovnako ako prakticky počas
celého konania, sa vyhýbala doručeniu podaní zo súdu a taktiež, ako niekoľkokrát predtým, odignorovala
predvolanie na pojednávanie a tohto sa bez ospravedlnenia nezúčastnila. Nepredložila žiadne listinné
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

17. Súd doplnil dokazovanie oboznámením so správou o nedoplatku žalovanej, vyjadrením žalobcu a
zistil tento stav:

18. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a nebohým

manželom žalovanej K.. Y. A., mala rodina žalovanej prenajatý byt č. X na X. poschodí na ulici Y.
č. XX v T., pozostávajúci zo Š. izieb, kuchyne, kúpeľne, WC, predsiene, komory, lodžie, balkóna,
skladu a pivnice. Podľa článku 3 zmluvy, nájomná zmluva sa uzatvorila na dobu určitú, a to počas
trvania služobného, resp. pracovného pomeru nájomcu v rezorte obrany, s účinnosťou odo dňa podpisu
zmluvnými stranami.

19. Na základe Rozkazu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. XXX zo
dňa XX.XX.XXXX bol K.. Y. A. k XX. L.X. XXXX prepustený zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka.

20. Pôvodný nájomca spolu s rodinou v predmetnom byte naďalej býval, avšak so žalobcom nemal
uzatvorenú žiadnu zmluvu. Dňa XX.XX.XXXX Ing. Y. A. zomrel.

21. Žalobca návrhom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý podal na tunajší súd, žiadal predmetný byt vypratať
ešte za života manžela žalovanej. Súd rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX návrhu

vyhovel. Manžel žalovanej, spolu so všetkými osobami, ktoré mali od neho odvodené právo bývania, boli
povinní vypratať a odovzdať predmetný byt bez bytovej náhrady. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa XX.XX.XXXX.

22. Keďže žalovaná a jej rodina nerešpektovala právoplatný rozsudok súdu, bol voči povinným podaný

návrh na vykonanie exekúcie. V priebehu exekúcie však manžel žalovanej zomrel. Kvôli zneniu výroku
rozsudku exekútor odmietol ďalší výkon exekúcie. Žalobca tak bol nútený podať opätovný návrh na
vypratanie.23. Za života manžela žalovanej boli voči nemu vedené aj konania o zaplatenie úhrad za užívanie bytu,
a to:
- o zaplatenie X XXX,XX Eur, č. k. XXRo/XXX/XXXX,

- o zaplatenie X XXX,XX Eur, č. k. XXRo/XXX/XXXX,
- o zaplatenie X XXX, XX Eur, č. k. XXC/XXX/XXXX,
- o zaplatenie X XXX,XX Eur, č. k. XXRo/XXX/XXXX,
- o zaplatenie XXX,XX Eur, č. k. XXRo/XX/XXXX,
- o zaplatenie XXX,XX Eur, č. k. XXRo/XX/XXXX.

24. Z doplnených informácií od žalobcu súd zistil, že voči žalovanej boli na tunajšom súde vedené
konania:
- o zaplatenie X XXX,XX Eur s príslušenstvom, č. k. XXC/XXX/XXXX,
- o zaplatenie X XXX,XX Eur s príslušenstvom, č. k. XXC/XXX/XXXX,
- o zaplatenie X XXX,XX Eur s príslušenstvom, č. k. XXRo/XXX/XXXX,

- o zaplatenie X XXX,XX Eur s príslušenstvom, č. k. XXRo/XXX/XXXX,
- o zaplatenie X XXX,XX Eur, č. k. XC/XX/XXXX.

25. Z predložených zálohových predpisov na výpočet úhrady za používanie bytov a nebytových
priestorov od roku XXXX súd zistil, aké mesačné úhrady mal nájomca, resp. užívateľ predmetného bytu

uhrádzať. Od XX.XX.XXXX to bolo XXX,XX Eur za mesiac, od XX.XX.XXXX to bolo XXX,XX Eur za
mesiac, od XX.XX.XXXX to bolo XXX,XX Eur za mesiac a od XX.XX.XXXX to bolo XXX,XX Eur za
mesiac.

26. Ku koncu roka XXXX bol dlh žalovanej na úhradách za užívanie bytu vo výške XX XXX,XX Eur,

ku koncu roka XXXX to už bolo XX XXX,XX Eur a ku koncu roka XXXX to bolo XX XXX,XX Eur. Dlh
na úhradách za užívanie bytu bol ku koncu roka XXXX vo výške XX XXX,XX Eur. Žalovaná bola na
úhradu dlhu písomne vyzvaná upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca a
žalovaná dohodu o splátkach a zo strany žalovanej došlo k uznaniu dlhu vo výške X XXX,XX Eur, z toho
suma X XXX,XX Eur bola už predmetom súdneho konania vedenom na tunajšom súde. Žalovaná sa

zaviazala uhradiť svoj záväzok v pravidelných mesačných splátkach po XXX Eur, čo však nedodržala.
V dohode o splátkach bol uvedený aj účet, na ktorý mala žalovaná dohodnuté splátky poukazovať.
Vzhľadom k tomu, že dedičia po Y. A. v dedičskom konaní na seba neprevzali dlh a toto bolo právoplatne
zastavené, musel navrhovateľ U. R. XXXX pristúpiť k odpísaniu dlhu vo výške XX XXX,XX Eur.

27. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná neuhrádzala svoj dlh ani pravidelné mesačné platby za
užívanie bytu, vyzval žalobca žalovanú na odovzdanie (vrátenie) bytu v lehote 30 dní od doručenia
výzvy. Výzva bola žalovanej doručovaná jednak poštou a následne aj žalobcom prostredníctvom jeho
zamestnankyne dňa XX.XX.XXXX. Dospelý syn žalovanej výzvu prevzal, avšak odmietol jej prevzatie
potvrdiť svojim podpisom. Žalovaná na výzvu nereagovala a predmetný byt doposiaľ nevrátila.

28. Žalovaná písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo adresované žalobcovi, oznámila,
že nedoplatok do roku XXXX v sume XX XXX,XX Eur je ochotná uhradiť najneskôr do XX.XX.XXXX,
čo sa však nestalo. Z písomných vyjadrení žalobcu súd zistil, že dlh na predmetnom byte bol ku dňu
XX.XX.XXXX vo výške XX XXX,XX Eur. Spolu tak žalovaná a jej rodina vyprodukovali na úhradách za

byt dlh vo výške XX XXX,XX Eur, čo po prepočte predstavuje sumu X XXX XXX Sk. K sume XX XXX,XX
Eur sa už žalobca nijako nedostane, keďže bol nútený dlh v tejto výške odpísať.

29. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalovaná uviedla, že dlh vo výške XX XXX,XX Eur ku dňu
pojednávania je ochotná zaplatiť do 30 dní, teda do XX.XX.XXXX. Tento svoj prísľub opätovne nesplnila.

30. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že táto si vybavuje úver na
zaplatenie nájomného a odkúpenie bytu. Opätovne išlo len o zavádzanie súdu a žalobcu a žiadna suma
na zaplatenie dlhu žalobcovi poskytnutá nebola.

31. Od XX.XX.XXXX až doteraz je žalovaná vedená v živnostenskom registri ako živnostníčka so
živnosťou - vedenie účtovníctva.32. Žalovaná argumentovala tým, že úhrady za užívanie bytu neplatila z dôvodu, že nemala platnú
nájomnú zmluvu a čakala, že s ňou žalobca nájomnú zmluvu uzavrie. Keďže však nájomnú zmluvu
neobdŕžala, neuhradila ani platby za energie. Vo svojom písomnom vyjadrení tiež uviedla, že dohodu

o splátkach nerešpektovala z dôvodu, že číslo účtu navrhovateľa, kde mala poukazovať platby, bolo
nesprávne. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalovaná uviedla, že vzniknutý dlh chce uhradiť v lehote
tridsiatich dní.

33. Žalovaná neskôr argumentovala tým, že žalobca ako príspevková organizácia Ministerstva obrany

SR spravuje majetok štátu, nie je však jeho vlastníkom. Žalobca teda podľa žalovanej nemôže vo
svojom mene vystupovať pred súdmi ohľadom nájmu veci, ktorá je vo vlastníctve štátu, ale musí
vystupovať v mene štátu. Žalobca tak podľa žalovanej nemá aktívnu legitimáciu a z tohto dôvodu
žiadala konanie zastaviť. Žalovaná ďalej namietala platnosť nájomnej zmluvy, kedy podľa jej názoru
na platnosť nakladania s majetkom štátu bol v čase uzatvárania zmluvy potrebný súhlas Ministerstva
financií SR. Podľa § 13 zákona o správe majetku štátu, správca môže majetok štátu prenechať do

nájmu nájomnou zmluvou, pričom na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak
to zriaďovateľ určí svojím opatrením. Podľa žalovanej tak žalobca nemal potrebný súhlas Ministerstva
financií SR ani Ministerstva obrany SR na platné uzatvorenie nájomnej zmluvy. Podľa žalovanej tak
nájomný vzťah k bytu vznikol, ale nie so žalobcom a nie na základe zákona o správe majetku štátu,
ale na základe Občianskeho zákonníka a zákona č. 189/92 Zb., účinných v čase odovzdania bytu

manželovi žalovanej. Podľa žalovanej nájomná zmluva vznikla na základe konkludentného prejavu vôle,
a tým je vznik služobného pomeru vojaka, prevzatie bytu do užívania, podpísanie aj keď formálne
nesprávnej nájomnej zmluvy s nesprávnym prenajímateľom a hradenie úhrad za služby spojené s
užívaním bytu. Žalovaná tvrdila, že po zániku služobného pomeru jej manžela mal dať prenajímateľ,
teda Slovenská republika, výpoveď z nájmu služobného bytu najneskôr do XX.XX.XXXX podľa § 1 ods.

6 zákona č. 189/92 Zb., účinného v čase vzniku nájomného vzťahu. Keďže k tomu nedošlo, služobný
byt podľa žalovanej stratil povahu služobného bytu a nájom sa pretransformoval na nájom bytu podľa
Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že k zániku nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom a druhým
spoločným nájomcom (žalovanou) nedošlo, predmetná žaloba je svojím obsahom nedôvodná.

34. Zo správy Ministerstva financií SR súd zistil, že v súlade s ustanoveniami zákona o správe majetku
štátu, na zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa nevzťahuje zákon o správe majetku štátu,
ak dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti správcu, t. j. Bytová agentúra Ministerstva
obrany SR má v predmete činnosti (zriaďovacej listine) vymedzenú takú činnosť, napr. poskytovanie
nájomných bytov príslušníkom Ozbrojených síl Slovenskej republiky, resp. obdobnú činnosť alebo ide

o nájom nehnuteľného majetku štátu podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 189/1992 Zb.). Ak F.
E. Y. I. L. uzatvára nájomné zmluvy v súlade s vyššie uvedeným, súhlas Ministerstva financií SR sa na
platnosť nájomných zmlúv nevyžaduje. Podobne sa vo svojej správe vyjadrilo aj Ministerstvo obrany
Slovenskej republiky.

35.Žalobca(ďalejvtexteajF.)jepríspevkovouorganizáciouzriadenouMinisterstvomobranySlovenskej
republiky na základe zriaďovacej listiny č. 30077/85 a jej dodatku č. 1. zo dňa 1. júla 1993. Základným
účelom zriadenia príspevkovej organizácie F. je zabezpečenie bytov pre potreby rezortu Ministerstva
obrany SR (ods. 3 § 28 zákona č. 361/92 Zb.), spravovanie a rozvoj bytového fondu Armády SR na
celom území SR, podľa potrieb v jednotlivých posádkach.

36. Základným predmetom činnosti F. je predovšetkým nákup celých obytných domov a jednotlivých
bytov v obytných domoch, podľa potrieb a počtov žiadateľov v danej posádke. Ďalej je predmetom
činnosti zabezpečovať spravovanie a rozvoj bytového fondu Armády SR, mimo iného aj nájom bytov a
nebytových priestorov, nájom objektov ubytovní a priľahlých pozemkov, nájom nehnuteľností vedených

na LV vo vlastníctve SR v správe F..

37. Základným účelom zriadenia organizácie je mimo iného správa a údržba bytového fondu v správe F.
vyplývajúca zo zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov

38. Podľa vyjadrenia žalovanej v byte žije ona, pričom je živnostníčka. Spolu s ňou v predmetnom byte
žijú štyri plnoleté deti, a to Y. A., nar. XX.XX.XXXX (XX rokov), R. A., nar. XX.XX.XXXX (XX rokov), Y. A.,
nar. XX.XX.XXXX (XX rokov) a U. A., nar. XX.XX.XXXX (XX rokov), z ktorých nikto úhrady za byt neplatí.39. Podľa § 685 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), zákony národných rád ustanovia, čo sa
rozumie služobným bytom, bytom osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých

podmienok možno uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia
a o nájme bytu v domoch osobitného určenia.

40. Podľa § 706 ods. 1 OZ, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú
sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním

žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami)
sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní
výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

41. Podľa § 709 OZ, ustanovenia § 703 až 708 neplatia pre byty trvale určené ako služobné byty, pre byty osobitného určenia

a pre byty v domoch osobitného určenia.

42. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými
náhradami (ďalej len citovaného zákona), služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu,
na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

43. Podľa § 1 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, Služobným bytom je aj byt vo vlastníctve štátu trvalo
určený na bývanie profesionálnych vojakov ozbrojených síl.

44. Podľa § 1 ods. 5 citovaného zákona, v znení účinnom do 30.11.2001, povahu služobného bytu stráca

byt vtedy, keď nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu
viazaný, a prenajímateľ do troch mesiacov nevypovedal nájom.

45. Podľa § 4 citovaného zákona, pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo
na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že

byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného
určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

46. Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.
Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí

pre zánik nájmu bytu.

47. Podľa § 574 ods. 2 OZ, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti,
je neplatná.

48. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

49. Podľa § 13a zákona č. 484/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č.
189/1992Zb.oúpraveniektorýchpomerov

súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, právna povaha bytov, ktoré sú vo vlastníctve štátu,
a nájomné vzťahy k nim, ktoré vznikli pred 1. decembrom 2001, zostávajú nezmenené.

50. Podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, tento zákon upravuje
správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“) vo verejnoprospešnej a

nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“), a to
a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,
b) štátny fond.

51. Podľa § 1 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, tento zákon sa

nevzťahuje na
a) nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti
správcu alebo v súvislosti s ním,
b) nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy.52. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, správca je oprávnený a povinný
majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním

podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu
a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.

53.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

54. Vzhľadom na namietaný nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu súd prioritne skúmal
túto skutočnosť. Predpokladom podania žaloby podanej správcom, teda žalobcom, vo vlastnom
mene je preukázanie výkonu správy majetku štátu a tým aj vlastníckeho práva štátu a preukázanie
neoprávneného zásahu do vlastníctva štátu k veci zverenej správcovi do správy. Žalobca je

príspevkovou organizáciou Ministerstva obrany SR a na základe zriaďovacej listiny má vymedzený
predmet činnosti a oprávnenia, ktoré uskutočňuje. Na základe tohto je oprávneným správcom
predmetného bytu, keďže ide o byt nepochybne vo vlastníctve štátu. Žalobca je zriaďovacou listinou
priamo poverený na uplatňovanie ochrany majetku štátu vo vlastnom mene, a to formou žaloby o
vypratanie, a teda žalobca v tomto spore disponuje aktívnou legitimáciou.

55. Súd v tejto veci poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. XCdo/XX/XXXX, ktoré sa
zaoberalo rovnakou námietkou žalovaného vo vzťahu k žalobcovi.

56. Najvyšší súd SR v odôvodnení konštatuje, že štát má v právnych vzťahoch dvojaké postavenie, ktoré

je možné odlíšiť iba podľa typu právneho vzťahu, do ktorého štát v danom prípade vstupuje. Ak štát
vystupuje ako nositeľ mocenských oprávnení, pri realizácii ktorých autoritatívne rozhoduje, je v takejto
situácii subjektom verejného práva. Ak ale vstupuje do právnych vzťahov ako osoba v rovnom postavení
s inými účastníkmi týchto vzťahov, stáva sa účastníkom súkromnoprávnych, resp. občianskoprávnych
vzťahov. V týchto prípadoch má podľa § 21 Občianskeho zákonníka pozíciu právnickej osoby. Štát ako

právna konštrukcia, podobne ako ostatné právnické osoby, nie je spôsobilý tvoriť sám o sebe svoju
vlastnú vôľu. Úkony štátu ako účastníka občianskoprávnych vzťahov preto musia robiť k tomu povolané
iné osoby. V prípade štátu sú to predovšetkým štátne orgány, ktoré sú povolané realizovať práva a
povinnosti vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov pre štát.

57. Z toho, že štát je ako účastník občianskoprávnych vzťahov právnickou osobou vyplýva, že sa na
nehovzťahujúvšeobecnéustanoveniaObčianskehoaObchodnéhozákonníka,pokiaľosobitnépredpisy
neustanovujú inak, alebo pokiaľ aplikácia všeobecných ustanovení nie je vylúčená povahou štátu. Štát
akovlastníkhmotnéhomajetku(vecí)jevmedziachzákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním a jeho vlastnícke právo požíva rovnakú ochranu

ako vlastnícke právo ostatných vlastníkov. Svoje oprávnenia vlastníka však nevykonáva priamo.

58. V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. štát ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s
ním prostredníctvom správcov majetku štátu (ďalej aj len „správca“). Správcovia, pokiaľ sú nimi štátne
rozpočtové a štátne príspevkové organizácie a štátne fondy, nemôžu nadobúdať majetok do svojho

vlastníctva. K majetku, ktorý im štát zveril do správy, vykonávajú správu majetku štátu, ktorá na rozdiel
od predchádzajúcej právnej úpravy (upravujúcej tzv. právo hospodárenia s národným majetkom) nie
je konštruovaná ako samostatné právo, ale ako faktický výkon oprávnení a povinností vymedzených
zákonom.

59. Medzi tieto oprávnenia a povinnosti patrí aj oprávnenie a povinnosť využívať všetky právne
prostriedky na ochranu majetku štátu. Z uvedeného možno vyvodiť, že oprávneným subjektom domáhať
sa ochrany vlastníckeho práva k veciam vo vlastníctve štátu v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je okrem štátu aj správca majetku štátu, ktorému bol tento majetok zverený do správy.
Predpokladom úspešnosti vlastníckej žaloby podanej správcom vo vlastnom mene je preukázanie

výkonu správy majetku štátu a tým aj vlastníckeho práva štátu a preukázanie neoprávneného zásahu
do vlastníctva štátu k veci, zverenej správcovi do správy. Na tomto závere nič nemení skutočnosť,
že novelou vykonanou zákonom č. 277/2007 Z. z. s účinnosťou od XX.XX.XXXX bol doplnený § 2
ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. tak, že správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi voveciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom
by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Použitie uvedeného ustanovenia v
znení novely na prejednávaný prípad neprichádzalo do úvahy z dôvodu, že žalobu v tejto veci nepodal

štát, ale správca majetku štátu vo vlastnom mene. Okrem toho toto ustanovenie procesnej povahy
oprávňujúce správcu konať pred súdmi a inými orgánmi v mene štátu, sa netýka otázky vyplývajúcej z
hmotného práva, a to otázky aktívnej legitimácie domáhať sa ochrany vlastníckeho práva štátu žalobou
o vydanie veci (v prípade jej neoprávneného zadržiavania) alebo negatórnou žalobou (v prípade iného
neoprávneného rušenia než je zadržiavanie veci), ktorú okrem štátu (v mene ktorého od XX.XX.XXXX

koná správca), môže úspešne uplatniť i správca vo vlastnom mene ako subjekt oprávnený využívať tento
právny prostriedok ochrany majetku štátu. V súvislosti s možnosťou aplikácie § 126 ods. 2 Občianskeho
zákonníka pri posudzovaní aktívnej legitimácie v konaní o žalobe o vydanie veci alebo o negatórnej
žalobe dovolací súd poznamenáva, že ak žalobca, domáhajúci sa ochrany ako vlastník, nepreukáže
svoje vlastnícke právo, nie je tým vylúčená možnosť jeho ochrany podľa tohto ustanovenia, ktoré
predpokladá právo mať vec u seba, teda právo na faktické ovládanie veci. Vychádzajúc z toho, že

správa majetku štátu nie je konštruovaná ako samostatné právo, ako aj s prihliadnutím na systematický
výklad, zohľadňujúci osobitnú povahu štátu ako právnickej osoby a ustanovenia zákona o správe
majetkuštátuatiežsprihliadnutímnaúčelochranyvlastníctva,možnovprípadeneoprávnenéhozásahu
do vlastníckeho práva štátu vykladať § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozširujúcim spôsobom,
t. j. vyvodiť aktívnu legitimáciu správcu domáhať sa ochrany proti takémuto zásahu priamo z tohto

ustanovenia. (Najvyšší súd Slovenskej republiky XCdo/XX/XXXX).

60. Čo sa týka námietky neplatnosti nájomnej zmluvy, súd poukazuje na to, že nájomná zmluva nebola
uzatváraná podľa zákona o správe majetku štátu, ale v súlade so zákonom č. 189/1992 Zb. a žalobca
ako príspevková organizácia mal oprávnenie uzatvárať nájomné zmluvy bez toho, aby na uzatvorenie

každej zmluvy potreboval súhlas Ministerstva financií SR alebo Ministerstva obrany SR.

61. V predmetnom konaní súd zistil, že pôvodný nájomca, K.. Y. A., ukončením služobného pomeru
v Ozbrojených silách prestal byť nájomcom predmetného bytu, a to ku dňu XX.XX.XXXX. Samotná
nájomná zmluva bola platne uzatvorená. Rodina K.. Y. A. ostala v predmetnom byte bývať. V tom

čase platný zákon č. 189/1992 Zb. nepripúšťal možnosť zmeny charakteru bytu. Teda služobný byt
vo vlastníctve štátu zostal naďalej služobným bytom aj po tom, čo bol bývalý nájomník prepustený zo
služobného pomeru. Novelou tohto zákona č. 484/2001, účinnou od XX.XX.XXXX, došlo k tomu, že
právnapovahabytovanájomnévzťahy,ktorévzniklipredúčinnosťoutejtonovely,zostávajúnezmenené.
Je teda jasné, že pokiaľ niekto uzatvoril nájomnú zmluvu so žalobcom, táto ostáva v platnosti a pokiaľ

išlo o nájomnú zmluvu na služobný byt, novelou tohto zákona sa nemení ani charakter bytu, teda ostáva
naďalej služobným bytom vo vlastníctve štátu. Novelou č. 484/2001 Z. z. chcel zákonodarca docieliť, aby
služobné byty vo vlastníctve štátu nemohli nikdy stratiť charakter služobného bytu, teda prenajímateľ bol
nútený podávať v určitej lehote výpoveď z nájmu, v opačnom prípade by byt stratil charakter služobného
bytu. Touto novelou teda došlo k tomu, že pojem služobného bytu prestal byť chápaný z hľadiska toho,

kto taký byt užíva a začal byť chápaný z hľadiska jeho vlastníctva štátom.

62. Od XX.XX.XXXX teda postačovalo, že nájomca bol prepustený zo služobného pomeru a pokiaľ
užíval služobný byt, ktorý bol viazaný na existenciu tohto služobného pomeru, oprávnenie užívať tento
služobnýbytmuzanikloanájomnázmluvaskončila.Preprenajímateľanevyplývalažiadnainápovinnosť

zo zákona, aby byt zostal služobným bytom. Byt svoj charakter stratiť nemohol. Pokiaľ teda manžel
žalovanej bol prepustený zo služobného pomeru, tak ako to konštatoval súd aj v prvom rozhodnutí,
jeho oprávnenie a oprávnenie jeho rodiny užívať byt na základe nájomnej zmluvy mu skončilo. Pokiaľ
v predmetom byte zostával, užíval ho bez právneho dôvodu. Keďže k služobnému bytu nevznikol na
základe nájomnej zmluvy spoločný nájom aj vo vzťahu k žalovanej, táto mala len odvodené právo

bývania od jej manžela, nemohol spoločný nájom bytu žalovanej vzniknúť po tom, čo bol jej manžel
prepustený zo služobného pomeru, ak predmetný byt užíval bez právneho dôvodu.

63. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaná preukázateľne neoprávnene zasahuje do
vlastníctva štátu užívaním bytu bez právneho dôvodu a dlhodobým neplnením si základných povinností.

Argumenty žalovanej, že žalobca ponechal žalovanú a jej rodinu v byte bez toho, aby sa pokúsil
o vypratanie, takmer XX rokov, neobstoja. Súd zistil, že už voči manželovi žalovanej bolo vydané
právoplatné rozhodnutie o povinnosti vypratať a odovzdať predmetný byt, pričom konanie začalo v roku
XXXX a bolo ukončené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Rodina žalovanejtento a ani množstvo ďalších rozhodnutí súdu vo vzťahu k dlhom vzniknutým z dôvodu neuhrádzania
platieb za byt nerešpektovala, byt dobrovoľne nevypratala a z dôvodu úmrtia manžela žalovanej musel
žalobca podať nový návrh o vypratanie. Vo vzťahu ku konaniam týkajúcim sa zaplatenia úhrad na

službách a úhradách spojených s užívaním bytu je voči žalovanej vedených množstvo exekučných
konaní, keďže žalovaná ani jej plnoleté deti za byt nič neuhrádzajú. Nie je pravdou, že dlhy na nájomnom
žalovanej vznikli z dôvodu choroby a smrti manžela. Úhrady za byt už žalovaná a jej rodina, teda aj
manžel, neplatili od roku XXXX, teda ešte v čase, keď bol v služobnom pomere vojaka a pokračovali aj
po tom, čo bol so služobného pomeru prepustený, čo je zrejmé z vyúčtovaní predložených žalobcom,

ako aj z konaní, ktoré na súde prebiehali od roku XXXX. Rodina žalovanej je tak dlhodobým neplatičom,
bez ohľadu k akým situáciám v rodine dochádzalo.

64. Od roku XXXX dlhy uhrádzané nie sú vôbec a neustále rastú, a to z dôvodu neplatenia úhrad
spojených s užívaním bytu. Rodina žalovanej býva v byte bez právneho dôvodu, keďže žalobca s
nimi neuzatvoril žiadnu zmluvu. O tejto skutočnosti mal vedomosť bývalý nájomca, ako aj žalovaná.

Žalobca ani nemal záujem nájomnú zmluvu so žalovanou uzatvoriť. Argumenty žalovanej, že neplatila
úhrady za užívanie bytu z dôvodu, že čakala, že s ňou bude uzatvorená nájomná zmluva, súd považuje
za absolútne nedôvodné a zavádzajúce, keďže žalovaná mala vedomosť, že vo veci už bol vydaný
právoplatný rozsudok o vypratanie bytu, ako to vyplýva aj zo spisu. Žalovaná teda vedome klamala a
neplatila žiadne úhrady za byt.

65. Ako právne irelevantné súd posúdil aj vyjadrenia žalovanej, že je nájomníčkou bytu a má sa na
ňu vzťahovať § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka a taktiež § 711 Občianskeho zákonníka. V § 709
Občianskeho zákonníka je pre byty trvalo určené ako služobné byty výslovne vylúčené použitie § 703 až
708. Nebohý manžel žalovanej nebol v čase svojej smrti nájomcom bytu, a teda nájom nemohol prejsť

ani na jeho manželku, prípadne na jeho deti. Dôvodom, prečo žalovaná s rodinou naďalej v byte býva,
je to, že dobrovoľne nesplnila právoplatné rozhodnutie o vyprataní a žalobca tento rozsudok exekučne
nevymohol.

66. Ďalšou skutočnosťou, na ktorú sa odvolávala žalovaná, bol článok 5 nájomnej zmluvy, v ktorom sa

uvádza, že nebude súdne zakročené, pokiaľ na to nebudú zvlášť vážne dôvody proti vojakom v zálohe a
v prípade náhlej smrti nájomcu voči jeho manželke aj deťom. V súlade s § 574 ods. 2 je toto ustanovenie
zmluvypotrebnépovažovaťzaneplatnéprerozporsozákonom,nakoľkošloodohodu,ktorousažalobca
ako účastník zmluvy vopred vzdal práv, ktoré mu mohli vzniknúť až v budúcnosti. Právo na vypratanie,
ktorémoholpožadovaťžalobca,mutotižmohlovzniknúťažpoukončeníslužobnéhopomerupôvodného

nájomcu. Ak by aj súd prihliadol na tento článok nájomnej zmluvy, okrem slovného spojenia, že súdne
nebude zakročené, veta pokračuje: pokiaľ preto nebudú zvlášť závažné dôvody. Dlhodobé neplatenie
úhrad spojených s užívaním bytu aj po tom, čo bola uzatvorená dohoda o úhrade dlhu v splátkach a
uznanie dlhu, je podľa súdu tak závažným dôvodom, pre ktorý by aj v prípade, že táto časť nájomnej
zmluvy by bola platná, mohlo dôjsť k súdnemu zakročeniu.

67. Súd zhodnotil žalobu aj v súlade s prípadným porušením práva žalovanej na obydlie. Čo sa týka
tvrdenia, že by mohlo byť porušené jej právo na obydlie, súd poukazuje na to, že základné právo osoby
je na nedotknuteľnosť obydlia a toto právo žalovanej nijako porušené nebolo. Súd poukazuje na to, že
síce každý má právo na to, aby sa rešpektoval jeho súkromný a rodinný život a nedotknuteľnosť obydlia,

okrem prípadov, keď je to v demokratickej spoločnosti v súlade so zákonom nevyhnutné na ochranu
práv a slobôd iných. Zásah do obydlia je možný len vtedy, ak v súlade so zákonom nasleduje legitímny
cieľ, napríklad ochranu majetku, osôb, ochranu práv a slobôd iných a v demokratickej spoločnosti je
nevyhnutný.

68. Ústavný súd v súlade s medzinárodným štandardom sa už k tomuto ústavnému termínu „nevyhnutný
v demokratickej spoločnosti“ vyjadril vo svojej doterajšej judikatúre (napr. K.. Ú. XX/XX, K.. Ú. XX/XX,
T.. Ú. XX/XXXX) tak, že ho „možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú potrebu prijať obmedzenie
základného práva alebo slobody. Obmedzenie práv a slobôd je nevyhnutné, keď možno konštatovať,
že cieľ obmedzenia inak dosiahnuť nemožno. Predpokladom teda je, že obmedzenie je nutné aj v

demokratickej spoločnosti“. Inými slovami, zásah musí zodpovedať naliehavej spoločenskej potrebe a
musí byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu; pri určovaní rozsahu obmedzenia je dôležitá aj
podstata práva, ktoré sa má obmedziť.69. V tejto situácii je zrejmé, že všetky podmienky, napriek tomu, že podľa súdu tu nejde o ochranu
obydlia, sú splnené, keďže žalobca ako oprávnený správca nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu chráni
záujem štátu, teda jeho vlastníctvo, a v súlade so zákonom sa domáhal toho, aby súd vydal legitímny

rozsudok, pretože žalovaná a jej rodina dlhodobo protiprávne užívajú nehnuteľnosť, ktorú má žalobca v
súlade s jeho povinnosťami poskytnúť osobe, ktorá je v služobnom pomere s Ministerstvom obrany SR.
Konanie žalobcu nie je nijako svojvoľné, je v súlade so zriaďovacou listinou a zákonmi a smeruje k tomu,
aby tí, ktorí to skutočne potrebujú, mali po dobu trvania služobného pomeru k dispozícii služobný byt.

70. Žalovanej súd nemôže v žiadnom prípade poskytnúť ochranu, keďže si nemôže zamieňať právo
na ochranu obydlia s právom na poskytnutie bývania. Žiadny pozitívny záväzok štátu mu neukladá
povinnosť ponechať vo svojej nehnuteľnosti osobu, ktorá tam pred šestnástimi rokmi možno bývala
legálne,alevsúčasnostijetamdlhodobonelegálneasvojimdoterajšímkonanímpreukázala,ženemieni
nijako platiť za bezdôvodné užívanie bytu a ani uhrádzať už doteraz vzniknuté dlhy. Takémuto konaniu
by neposkytol ochranu žiadny súd zaoberajúci sa ľudskými právami, keďže tieto neboli nijako porušené.

Jediným, kto tu hrubým spôsobom porušuje nielen právne predpisy, ale aj nepísané pravidlá morálky
a správania sa v demokratickej spoločnosti, je žalovaná a osoby, ktoré s ňou v predmetnom byte žijú.
Žalovaná spolu so štyrmi plnoletými deťmi, ktoré nie sú na ňu odkázané výživou, zadarmo užívajú cudzí
majetok a nejaví ani najmenšiu snahu danú situáciu riešiť. Žalovaná niekoľkokrát svojimi vyjadreniami
a konaním (napr. podpísanie uznania dlhu a dohody o splátkach) zavádzala žalovaného a súd.

71. Súd si je vedomý úmrtia manžela žalovanej, avšak ani toto nemôže byť legitímny dôvod na obývanie
cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a úplne zadarmo. Konanie žalovanej je v hrubom rozpore s
dobrými mravmi. Súd poukazuje na to, že žalovaná a jej rodina za roky, kedy bezdôvodne obývajú byt v
správe žalobcu, vyprodukovali dlh vo výške XX XXX,XX Eur (k S. XXXX). Poskytnutie ochrany takejto

osobe by znamenalo zlegitimizovanie bezprecedentného porušovania práva a arogantného správania
nielen k žalobcovi a k súdu, ale k všetkým slušným ľuďom, ktorí platia za nehnuteľnosti, ktoré užívajú.

72. Na záver ešte súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. XCdo/XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorým Najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktoré uvádza, že § 3

ods. 1 OZ má len aplikačný a interpretačný význam pre výkon subjektívnych občianskych práv a nemá
vlastnú normotvornú platnosť. Výkon práv a povinností podľa tohto ustanovenia predpokladá existenciu
práva alebo povinnosti a ak takéto právo alebo povinnosť neexistuje, nemôže ho súd založiť svojím
rozhodnutím. Súd môže rozhodnutím výkon práva alebo povinnosti odoprieť.
Citované ustanovenie musí byť vykladané a uplatňované v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl.

152 ods. 4 ústavy). Prostredníctvom tohto zákonného ustanovenia a pri prerokovaní a rozhodovaní
občianskoprávnej veci, ktorá sa dotýka základných práv a slobôd, sa umožňuje dosiahnuť s ohľadom na
jej konkrétne okolnosti rovnaký cieľ a účel, ktorý sleduje Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
t. j. spravodlivá rovnováha medzi ochranou legitímneho cieľa vo verejnom záujme a zaručenými
základnými právami a slobodami jednotlivca.

Otázkami ochrany súkromia a obydlia, ochrany vlastníctva a výkonu tohto práva v súlade s dobrými
mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z XX. R. XXXX sp. zn. K.. Ú.
XX/XX, v ktorom uvádza, že: „Ústavou Slovenskej republiky vytvorená ochrana práva na súkromie sa
vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných

situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho
užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností
konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na
ochranu obydlia“.
Aj podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromia a rodinného života, v spojení s čl. 1 a čl. 3 ods. 4 ústavy sa musia uplatniť obdobné
zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 ústavy, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť
také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu
a zmyslel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným
opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu

primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia,
či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch.
Právovlastniťmajetok,ktorýzaručujeajprávohoužívať,jezaručenévčl.20ústavy.Žalobcaakovlastník
predmetného bytu domáha sa ochrany svojho vlastníckeho práva.V prípade žalôb o vypratanie bytu je pre posúdenie, či výkon určitého práva alebo povinnosti je či
nie je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako už bolo vyššie uvedené, je náležité posúdenie záujmu
vlastníka uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho práva (vo vzťahu k vypratávanej veci) a na

druhej strane záujem vypratávaného subjektu, u ktorého sa môže za určitých okolností javiť jeho
vypratanie za neprimerane tvrdé. Treba súhlasiť s názorom odvolacieho súdu a to aj v kontexte s
judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, či Európskeho súdu pre ľudské práva, že právo na
obydlie je právom základným, no podľa názoru dovolacieho súdu jeho ochranu nemožno považovať
za bezhraničnú, keď povinnosťou súdu je vychádzať z preukázaných skutočností rozhodných pre

posúdenie danej veci. Žalobcovi zamietnutím žaloby o vypratanie označeného bytu bola ochrana
jeho vlastníckeho práva odmietnutá, avšak len zo všeobecných dôvodov, bez akéhokoľvek náležitého
posúdenia jeho práv ako vlastníka. Na druhej strane odvolací súd nečinnosť žalovaného zabezpečiť si
adekvátnebývanie,čizamestnanie„ospravedlňoval“vysokounezamestnanosťouvhumenskomregióne
a starostlivosťou žalovaného o matku pripútanú na lôžko. Bez povšimnutia ponechal skutočnosť, že
nájom bytu skončil už 31. decembra 2009 a matka žalovaného zomrela X.; v tom čase bol žalovaný v

relatívne mladom veku, len 45-ročný. Žalovaný však vyvinul minimálne úsilie svoju nepriaznivú sociálnu
situáciu riešiť. A preto uvedené nemôže byť na ťarchu vlastníka vypratávaného bytu (žalobcu), a to
navyše za situácie, keď žalovaný dlhodobo neplní svoje základné povinnosti - platenie nájomného.
Dovolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené, právne posúdenie veci odvolacím súdom nepovažuje za
správne (§ 3 Občianskeho zákonníka , ktoré

samo o sebe nemôže byť použité ako hmotnoprávne ustanovenie, čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd), ktoré je v rozpore s príslušnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku
(§ 126 ods. 1, § 710 ods. 2, § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka ), pričom judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva aplikovaná odvolacím
súdom s predmetnou vecou nesúvisí vôbec (prípad Stanková c/a Slovenská republika, č. sťažnosti

7205/02) a nejde ani o žiadnu osobitosť prípadu, ktorú sa snaží odvolací súd hypoteticky vytvárať a
podsúvať účastníkom konania.

73. S poukazom na vykonané dokazovanie a všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel
a uložil žalovanej a všetkým osobám, ktoré v byte bývajú, povinnosť vypratať a odovzdať predmetný

byt žalobcovi.

74. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

75. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

76. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

77. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

78.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

79. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal právo na náhradu trov konania
voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.