Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 31, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/125/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019206453
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:0019206453.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú
S. B. nar. XX.X.XXXX v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Michalovce dieťaťa rodičov Mgr. O. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo S. č. XXX v konaní právne
zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou so sídlom Námestie osloboditeľov č. 25 Michalovce
a A. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho vo S. č. XXX o návrhu navrhovateľov V. B. nar. XX.X.XXXX a
M. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúcich v O. D. U. č. XXXX/XX v konaní obaja zastúpení JUDr. Gabrielou
Borovskou advokátkou so sídlom Kpt. Nálepku č. 20 Michalovce o úprave styku starých rodičov s

maloletým dieťaťom o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 2P 202/2019-41
zo dňa 28.1.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie upravil styk navrhovateľov ako starých rodičov so svojou
maloletou vnučkou S. B. tak, že títo sa s ňou môžu stýkať každý párny kalendárny týždeň v mesiaci
vždy v sobotu od 14:30 hod. do 18:00 hod., kedy sú navrhovatelia oprávnení maloleté dieťa prevziať
v mieste bydliska matky a v súdom stanovený čas ho matke odovzdať. Zároveň rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Konajúci súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že

medzi matkou maloletej a navrhovateľmi panujú nezhody ohľadom stretávania sa s vnučkou. Vzťahy
sa narušili po rozvode rodičov maloletej. Toho času je otec maloletej v USA, k styku s dieťaťom logicky
nedochádza. Doposiaľ striktná úprava styku otca s maloletou súdom upravená nebola. Súd upravil styk
starých rodičov s maloletou v zmysle výrokovej časti rozsudku, keďže má za to, že dieťa má právo
na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných
zväzkov. Starí rodiča zo strany otca sú pre dieťa blízkou osobou, najbližšími osobami po otcovi, preto
majú právo na stretávanie sa, pričom stretávanie je bezpochyby v záujme dieťaťa a za danej situácii

v rodine, keď otec v kontakte s dieťaťom nie je, si to vyžadujú aj pomery v rodine. Stanovený styk je
vhodný k obnoveniu citových väzieb medzi dieťaťom a rodinou otca, ktorá v minulosti bola pravidelnou
súčasťou života dieťaťa. Počas súdom určeného času môže dieťa byť v rodine otca, užiť si plnohodnotne
vyčlenený čas napríklad návštevou kina, prechádzkou v prírode, ale aj inými vhodnými aktivitami a to
aj za účasti tety maloletej, ktorá má pedagogické vzdelanie, ktoré vie vhodne aplikovať pri rôznych
činnostiach s maloletou neterou.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím vznikli
odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Navrhla rozsudok súdu prvej inštanciezmeniť tak, aby bol styk starých rodičov s maloletou upravený len jedenkrát mesačne, a to prvý
kalendárny týždeň vždy v sobotu od 14:30 hod. do 18:00 hod. Taktiež namietla, že rozsudok súdu prvej
inštancienespĺňanáležitostiust.§220ods.2CSP,nakoľkozodôvodneniarozsudkuniejezrejmé,akými

úvahami sa pri rozhodovaní súd riadil, ako vykonané dôkazy následne nevyhodnotil, iba konštatoval ich
obsah, popísal skutkový stav a pri odôvodnení len veľmi stručne naznačil úvahy, ktoré ho viedli k vydaniu
predmetného rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku matka maloletej nepovažuje za dostatočné, čím bolo
porušené jej právo na spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neustálil, kto je pre maloletú S. blízkou osobou. Na túto

otázku môže odpovedať jedine maloleté dieťa, názory rodiča alebo navrhovateľov nie sú sami o sebe
v takejto právnej veci relevantné. Súd prvej inštancie ani neustálil, či určenie styku navrhovateľov s
maloletou je v záujme maloletej a či si to vyžadujú pomery v rodine. Poukázala na to, že prvotnú
zodpovednosť za výchovu dieťaťa majú rodičia. Otec maloletej odišiel do USA, čím sa sám pripravil
o možnosť s maloletou sa stretávať. V rozvodovom konaní bol styk otca s maloletou upravený bez
obmedzenia,kdepočasstykusotcomsamaloletámohlastretávaťajsostarýmirodičmi.Vtejtosúvislosti

matka uviedla, že maloletá nikdy nebola so starými rodičmi sama. Bol prítomný otec maloletej alebo
obaja rodičia. Nie je pravdou, že by stará matka zo strany otca viackrát kontaktovala matku maloletej.
Výzva starej matky predstavovala jedinú správu poslanú počas pracovnej doby a navrhovala stretnutie
ihneď na druhý deň, čo matke v daný čas nevyhovovalo. Následne jej už bol doručený samotný návrh
na úpravu styku. Taktiež bolo v konaní preukázané, že iniciatíva na podanie návrhu nevychádza od

navrhovateľov ale od bývalého manžela, od otca maloletej. Ako matka maloletej nemá námietky, aby sa
dcéra stretávala so starými rodičmi, ale žiada ich, aby ju pochopili, že dieťa sa nemá podplácať darčekmi,
pretože to má na ňu zlý vplyv. Navrhla, aby súd pri rozhodovaní bral do úvahy tú skutočnosť, že maloletá
má dve staré matky, ktorých nároky by mali byť voči maloletej rovnocenné a samozrejme aj ona ako
matka má právo po pracovnom týždni tráviť s dieťaťom nerušene víkendy, ktoré spolu trávia aktívne.

3. K odvolaniu matky zaslali dňa 12.3.2020 vyjadrenie navrhovatelia, v ktorom navrhli napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie výsluchom účastníkov konania, správou kolízneho opatrovníka, ktorá je pomerne obsiahla
a bola vypracovaná po dôslednom prešetrení pomerov v rodine, vyjadrením otca. Z takto vykonaného

dokazovania vyplynulo, že starí rodiča sa snažili stretávať sa so svojou vnučkou, čo vo vzťahu k matke
aj riadne prejavili a matka na tento prejav reagovala negatívne. Nenavrhla žiaden iný termín stretnutia
starých rodičov s maloletou a už vôbec stretávanie pravidelné a keďže k stretávaniu navrhovateľov s
maloletou dochádzalo len sporadicky bez akejkoľvek pravidelnosti, nezostávalo im nič iné, len sa obrátiť
s návrhom na súd. Matka súhlasila s frekvenciou stretávania sa len raz v mesiaci odôvodňujúc to tým,

že dieťa má dve staré matky, ktorých nároky by mali byť voči maloletej rovnocenné. K tomuto názoru
matky sa prikláňajú aj navrhovatelia. V rodine ale takýto rovnocenný kontakt nie je zachovaný, a to
v neprospech navrhovateľov, pretože stará matka z matkinej strany je s maloletou v kontakte každý
pracovný deň, keďže maloletú vyberá zo škôlky. Má teda priestor vytvárať si citové puto každodenne
trávením času s maloletou. Matkou navrhovaným rozsahom úpravy styku navrhovateľov s maloletou by

došlo k úplnej nerovnováhe medzi uplatňovaním práv starých rodičov zo strany matky maloletej a zo
strany jej otca. Stará matka zo strany otca je pritom ochotná podieľať sa aj na vyberaní maloletej zo
škôlky a striedať sa v tejto činnosti s druhou starou matkou.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky ani k vyjadreniu navrhovateľov nevyjadril.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku ( CSP ), ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.9. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

10. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú

pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa
použijú primerane.

11.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správneho znenia Zákona o rodine (aj keď namiesto ust. § 36 ods. 1
Zákona o rodine použil zákonné ustanovenie § 25 ods. 5 Zákona o rodine, avšak ide o identické znenie

zákonnej úpravy) a zákonne vo veci rozhodol, pričom prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré
vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a aké listinné dôkazy predložili, preto je
odôvodnenie rozsudku vecne správne a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

13. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľky odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutočný a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na
spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania,

aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie
tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na
spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav
a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne
závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by

poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného
predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia
príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v prvom rade platí,

že styk so svojou rodinou má dieťaťu zabezpečiť vždy rodič v rámci času s dieťaťom. Môže však
nastať situácia, že blízke osoby dieťaťa využijú toto právo a požiadajú o úpravu styku. Kto je blízkou
osobou upravuje § 116 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sú blízkymi osobami príbuzní
v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajúza osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako
vlastnú ujmu. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že príbuznými v priamom rade sú priami predkovia a
priami potomkovia, napríklad rodičia a deti, starí rodičia a vnuci. Teda skutočnosť, že navrhovatelia, ako

starí rodičia maloletej S., sú pre maloletú blízkymi osobami, vyplýva priamo z citovaného zákonného
ustanovenia. Nebolo preto potrebné, aby sa súd prvej inštancie na túto skutočnosť pýtal maloletej. Názor
maloletej by bol relevantný iba v prípade, ak by navrhovateľmi v tomto konaní boli iné osoby uvedené
za bodkočiarkou v § 116 Občianskeho zákonníka.

15. Súd je oprávnený o otázke stretávania sa dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je
možné upraviť túto problematiku dohodou rodiča (rodičov) a blízka osoba podá na súd návrh na úpravu
styku. Z hmotnoprávneho hľadiska je potrebné v konaní ustáliť, či je určenie styku podľa návrhu potrebné
v záujme maloletého dieťaťa a či si to vyžadujú pomery v rodine. Záujem maloletého dieťaťa súd hodnotí
podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine. Zároveň súd musí prihliadať aj na čl. 8 ods. 1 Dohovoru o
právach dieťaťa, v zmysle ktorých dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale

aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom. Zároveň Dohovor o
právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa
a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (čl. 5). Z uvedeného teda vyplýva, že
v záujme maloletého dieťaťa je potrebné rozvíjať pozitívne rodinné vzťahy aj so širšou rodinou, s ktorou
má citové väzby. Vo všeobecnosti platí zásada, že styk so svojou rodinou má dieťaťu zabezpečiť vždy

rodič v rámci času s dieťaťom. Ak je však jeden z rodičov dlhodobo odcestovaný a sám nemôže právo
styku realizovať a druhý rodič styk maloletého dieťaťa so starými rodičmi nerealizuje, resp. mu bráni,
prichádza do úvahy úprava styku súdom. Takúto súdnu úpravu si vyžadujú pomery v rodine.

16.Uvedenýmizásadamisasúdprvejinštancieriadil,keďvykonaldokazovanienaobjektívneposúdenie

najlepšieho záujmu maloletej S..

17. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a podľa § 35 CMP zistil skutočný stav
veci, najmä že od doby, keď sa otec maloletej odsťahoval do USA, styk maloletej s navrhovateľmi sa
prakticky nerealizoval, navrhovatelia sa s matkou maloletej nevedeli dohodnúť na styku s maloletou.

Aj keď matka maloletej nebráni, aby sa maloletá s navrhovateľmi stretávala, nevedeli sa však zhodnúť
na intenzite stretávania sa. Samotná matka pokladala za prirodzené, aby sa maloletá S. stretávala v
rovnakom časovom rozsahu tak so starými rodičmi zo strany matky, ako aj starými rodičmi zo strany
otca. Z dokazovania vyplynulo, že stará matka zo strany matky maloletú každý deň vyberá zo škôlky a
teda s ňou trávi svoj čas každý pracovný deň. Naproti tomu starí rodičia zo strany otca v súčasnej dobe s

maloletou netrávili žiaden voľný čas. Súdom určený čas styku každý párny kalendárny týždeň v mesiaci
v sobotu od 14:30 hod. do 18:00 hod. predstavuje sedem hodín za mesiac. Keďže v konaní pred súdom
prvej inštancie neboli preukázané žiadne negatívne aspekty stretávania sa maloletej S. s navrhovateľmi,
podľa názoru odvolacieho súdu ide o primeranú úpravu, ak nie minimálnu, na dosiahnutie pozitívneho
budovania rodinných vzťahov medzi maloletou S. a starými rodičmi.

18. Je pravdou, že pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie aplikoval nesprávnu právnu normu.
Rozhodol podľa ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Toto ustanovenie zákona by sa malo uplatniť v súdnom
konaní o rozvod manželstva. Uplatnenie tohto ustanovenia v súdnom konaní o rozvod však nie je reálne,
pretože CMP striktne určuje, kto je účastníkom konania o rozvod manželstva. Sú to len obaja manželia

a v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode aj maloleté
dieťa zastúpené opatrovníkom. V žiadnom prípade sa do takto striktne ustanoveného okruhu účastníkov
konania nedostane blízka osoba dieťaťa. Úplne zhodné ustanovenie zákona, ako v § 25 ods. 5 Zákona o
rodine, je aj ustanovenie vety tretej § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Preto aj súd prvej inštancie mal správne
aplikovať na rozhodnutie veci ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie teda nesprávne

právne posúdil vec, keďže aplikoval nesprávnu právnu normu, avšak v tomto prípade touto nesprávnou
právnou normou bolo doslovné znenie inej právnej normy. V podstate teda aplikoval nesprávnu normu,
avšak v rovnakom právnom znení. V konečnom dôsledku teda vec posúdil podľa správneho znenia
Zákona o rodine. Zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie len z tohto dôvodu by bolo prísne formalistické
a nehospodárne.

19. Matka podala odvolanie podľa odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Súd
prvej inštancie správnym vyhodnotením dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a na zistený
skutkový stav aplikoval správne znenie Zákona o rodine. Pretože zistil, že pomery v rodine si to vyžadujúa je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, správne upravil styk maloletej S. s navrhovateľmi ako so
svojimi starými rodičmi zo strany otca. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil.

20. Súd prvej inštancie vo výroku rozsudku rozhodol aj o náhrade trov konania v zmysle § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto výroku odvolanie podané
nebolo. Odvolací súd považoval aj tento výrok za vecne správny, preto ho potvrdil.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).