Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 14, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200775
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8814200775.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Vranove nad Topľou rozhodol sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu:

RASLEN, spol. s r. o. so sídlom Soľ 51, IČO: 36 457 817 zastúpený ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU
JUDr. Stanislav Kaščák, s. r. o., so sídlom Ulica 1. Mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034
proti žalovanej: A. E., H.. XX.XX.XXXX, R. C. K. XXX zastúpená JUDr. Martinom Šaffom, advokátom,
AK so sídlom Kalinčiakova 2729/10, Vranov nad Topľou, IČO: 42 381 631 o zaplatenie sumy 4.000,-
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 338,06 eur s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 338,06 eur od 21.02.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 74 % s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.

IV. Znalec má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v súvislosti so znaleckým dokazovaním,
a to vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu
sumu 4000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo 4000 eur od 03.02.2014
do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol zamestnávateľom žalovaného na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 5.11.2007, podľa ktorej odporca vykonával prácu pre navrhovateľa ako
predavačka. Pracovný pomer zanikol dňa 15.1.2013 a to na základe doručeného okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 15.1.2013, podaného navrhovateľom ako zamestnávateľom.

Podľa písomnej dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 5.11.2007, uzavretej v rámci pracovného
pomeru, prevzal odporca zodpovednosť za zverené hodnoty. Na základe vykonanej inventarizácie
zo dňa 2.1.2013 bol zistený schodok na zverených hodnotách, a to vo výške 4.833,59 €.

2. Odporca na základe písomného uznania dlhu zo dňa 15.1.2013 uznal svoju zodpovednosť za
vzniknutý schodok a zaviazal sa žalobcovi nahradiť škodu vo výške 4.000,- €, ako osobe, ktorej
majetok bol poškodený. Napriek písomne prevzatému záväzku na zaplatenie náhrady škody, odporca

svoju povinnosť nesplnil a škodu navrhovateľovi nenahradil. Žalovaná do dnešného dňa sumu 4.000,- €
navrhovateľovi nezaplatila. Keďže je žalovaná v omeškaní so splnením peňažného dlhu a týmto porušil
svoju zákonnú povinnosť, požaduje navrhovateľ okrem istiny, aj zákonné úroky z omeškania z celej
dlhovanej sumy teda zo sumy 2.365,68 € od 3.2.2014 (odo dňa podania návrhu na začatie súdnehokonania) do zaplatenia. Žalobca požaduje od žalovanej úroky z omeškania v zákonnej výške, a to odo
dňa začatia tohto súdneho konania.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Pôvodne uviedla, že manko, uznanie dlhu podpísala pod nátlakom.
Po podpísaní schodku jej dala výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny. Uviedla, že hmotnú
zodpovednosť nemala len ona, ale ja ostatné kolegyne, ktoré tam pracovali. Uviedla, že to nebolo po
prvý krát, čo musela podpísať manko, ktoré je bolo potom sťahované. Žiadala, aby jej ukázali výsledok
inventúry, čo jej nebolo preukázané. Nedostávala výplatné pásky a do obchodu chodili na kontrolu

z colného úradu. Žiadala vypočuť aj ostatné kolegyne. Žiadala, aby bola zodpovednosť upravená na
všetkých pracovníkov Raslenu. Neskôr podala protižalobu.

4. Z podanej protižaloby súd zistil, že sa ňou žalovaná nedomáhala vyššej sumy ako žalobkyňa. Čo sa
týka podanej protižaloby doručenej súdu dňa 31.07.2014, ako to súd skonštatoval aj na pojednávaní,
žalovaná sa ňou domáhala zaplatenia sumy 2.346,74 eur s úrokom z omeškania, teda nižšej sumy

ako je žalovaná suma, túto sumu neskôr žalovaná menila. Žiadala aj započítať svoju pohľadávku s
pohľadávkou žalobcu. Podľa ust. § 147 ods. 1,2,3 žalovaná môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi
vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca;
inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu

sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. Na základe uvedeného, keďže je zrejme, že žalovaná
nežalovala vyššiu sumu ako žalobca, súd toto je podanie aj napriek tomu, že ho označila ako protižalobu
považoval v zmysle citovaného ustanovenia len za prejav a prostriedok procesnej obrany. Preto nebolo
možné o nej rozhodovať ako o protižalobe a súd sa ňou ako protižalobou nezaoberal, toto podanie bral
ako prostriedok procesnej obrany, ako je to už uvedené.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi, a to výpisom
z obchodného registra žalobcu, pracovnou zmluvou zo dňa 05.11.2007, dohodou o hmotnej
zodpovednosti z 05.11.2007, okamžitým ukončením pracovného pomeru z 15.01.2013, uznaním dlhu
zo dňa 15.01.2013, prehľadom úrokových sadzieb, odporom proti platobnému rozkazu, vyjadrením

žalovanej zo dňa 16.06.2014, vyjadrením žalobcu zo dňa 23.06.2014, písomným vyjadrením žalovanej-
označeným ako vzájomný návrh na čl. 32-33, vyjadrením F. F. na čl. 51,52, písomným vyjadrením
žalovanej z 23.01.2014, trestným oznámením žalovanej z 29.07.2014, podnetom Inšpektorátu práce
na čl. 60, oznámení výsledku prešetrenia, vyjadrením žalovanej zo dňa 14.10.2014, protokolom
Inšpektorátu práce, vyjadrením žalobcu zo dňa 08.12.2014, listom-vyjadrením A. Ť. na čl. 78,

vyjadrením žalobcu zo dňa 28.01.2015, správou OO PZ zo dňa 06.02.2015, uznaním dlhu z 02.02.2011
na čl. 89,90, posudkom na čl. 91, žiadosťou Inšpektorátu práce o došetrenie z 23.10.2014, vyjadrením
žalobcu zo dňa 20.05.2015, výplatnou listinou na čl. 119-120, mzdovým listom na čl. 1221-122,
potvrdením o prevzatí výplatnej pásky na čl. 123-148, písomnosťou na čl. 149, 150 bez označenia,
listinami vyžiadanými súdom k prešetreniu osobných, majetkových a zárobkových pomerov žalovanej,

znaleckým posudkom č. 1/2016, písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 20.08.2017, písomným
vyjadrením žalobcu zo dňa 19.09.2017, vyjadrením znalca zo dňa 21.09.2017, vyjadrením žalovanej
k stanovisku znalca z 03.11.2017, vyjadrením žalovanej zo dňa 07.11.2017, fotodokumentáciou na
čl. 480, trestným oznámením na čl.481, vyjadrením znalca zo dňa 07.11.2017, vyjadrením žalobcu
zo dňa 01.12.2017, vyjadrením žalovanej zo dňa 28.12.2017, písomnosťou znalca na čl. 508,

vyjadrením žalobcu zo dňa 23.01.2018, vyjadrením žalovanej na čl. 515-517, vyšetrovacím spisom č.
ČVS: ORP-677/VT-VT-2014, č. ČVS: ORP-330/2-VYS-VT-2014, originálmi listinných dôkazov žalobcu
nachádzajúcich sa v prílohovej obálke, výsluchom strán sporu, svedkov a znalca.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

7. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.11.2007 žalovaná pracovala u žalobkyne ako predavačka.
Deň nástupu bol dohodnutý na 05.11.2007. Miesto výkonu práce bola predajňa v K.. Pracovný pomer
bol dohodnutý na dobu neurčitú.

8. Podľa dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 05.11.2007 bola medzi žalobkyňou ako
zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom na pozícii predavačka v predajni K. dohodnutá v
zmysle ust. § 182 ZP dohoda o hmotnej zodpovednosti. Podľa dohody žalovaná prevzala zodpovednosť
za tovar a pokladničnú hotovosť. Zamestnanec sa zaväzuje všetky hodnoty riadne a bežne vyúčtovaťa urobiť všetko, aby nevznikli škody na zverenom majetku, preberá na základe tejto dohody hmotnú
zodpovednosť za prevzaté a zverené hodnoty uvedené v bode 1 ako aj hodnoty, ktoré prevezme
v súvislosti s vykonávaním svojej funkcie, preberá zodpovednosť za prípadný schodok na týchto

hodnotách, pokiaľ by nepreukázal, že tento schodok nezavinil. Pre prípad účtovného schodku na
zverených hodnotách, za ktoré prevzal hmotnú zodpovednosť, sa zamestnanec zaväzuje nahradiť
ho v plnej finančnej hodnote. Zamestnanec sa zaväzuje písomne upozorniť bez meškania svojho
nadriadeného na všetky nedostatky, ktoré by znemožnili správne vykonávať svoju funkciu spojenú
s hmotnou zodpovednosťou, a to písomne. Zamestnávateľ sa zaväzuje vytvoriť a dodržiavať také

pracovné podmienky, ktoré by zamestnancovi umožňovali riadne vykonávať funkciu spojenú s hmotnou
zodpovednosťou.

9. Podľa oznámenia zo dňa 15.01.2013 došlo zo strany žalobkyne k okamžitému ukončeniu pracovného
pomeru medzi žalobkyňou a žalovanou podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu zvlášť hrubého
porušenia pracovnej disciplíny. Z listiny vyplýva, že žalovaná si okamžité skončenie pracovného pomeru

v ten istý deň aj prevzala. Neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa žalovaná na súde nedomáhala.

10. Dňa 15.01.2013 žalovaná podpísala uznanie dlhu z dôvodu, že dňa 02.01.1013 bola na prevádzke v
K. vykonaná inventúra za rok 2012, kde jej výsledkom bolo zistenie schodku, manka vo výške 4.833,59
eur. Žalovaná uznala dlh vo výške 4.000 eur.

11.ZpísomnéhovyjadreniaF.F.vyplýva, ženapredajniRaslenvK.bolozistenémanko,išloosumunad
4000 eur. Toto manko sa zistilo v januári 2013, predtým sa robila v predajni inventúra. Na tej inventúre
bolo osobne aj ona, od začiatku do konca, boli tam spolu 4 ženy - ona, N. E., vedúca a A. M.. Inventúru
robili ako vždy, píšu si počet spočítaného tovaru na papiere, kusy aj cenu, potom sa spočíta dohromady

a potom dajú čísla vedúcej, teda majiteľke. Tak sa to robilo vtedy, ako aj stále predtým. Keď vedúcej
vyšlo manko, ona na to nepovedala nič, ale vedúca im hovorila že jej sa toto manko netýka, lebo pred
inventúrou tam robila iba 2 mesiace. Do K. do predajne Raslen sa vrátila až od 2.11.2012. N. E. vedúca
potom stiahla 100 eur s čím ona súhlasila. A. M. bola vedúcou požiadaná, aby zaplatila sumu 4.000,-
eur na manku. V tom čase vedúca našla na kamere, čo bola v predajni záznam, kde si priateľ A. otvára

šuflík v pokladni, niečo si z neho berie do vrecka, zobral si zrejme peniaze. Vtedy - to bolo skoro ráno,
možno o pol šiestej, ona vtedy ešte v robote nebola, prichádzala tak o šiestej do roboty. V ten deň sa
ona s E. - priateľom žalovanej - nestretla a potom jej ten záznam vedúca ukázala, keď sa ona to pýtala.
Lebo ostatní v robote hovorili, že E. si vzal peniaze z pokladne. Ona neriešila to, ako vedúca rozdelí
zaplatenie manka. Ona tržbu nikdy nekrátila, ani si nenechala žiaden tovar. Necíti sa zodpovedná za

žiadne manko z tej inventúry. Jej žiadne manko nebolo určené. So žalovanou boli kolegyne asi 2 roky,
vychádzali spolu dobre. Viackrát jej povedala, aby prestala s tým, aby ráno ešte pred otvorením predajne
bol jej priateľ v predajni, a to isté sa niekedy stalo aj večer, keď končili a počítali tržbu, tak tam bol dnu
v predajni aj on, hoci si myslí, že tam nemal čo robiť, a ak ju chcel čakať, mal ju čakať niekde vonku.
Oni predavačky mali súhlas od vedúcej, že si môžu brať z predajne aj tovar pre svoju potrebu, ale jeho

hodnotu celkovú po spočítaní nákupu si zapísali na papier, ktorý visel na nástenke v kuchyni. Všetky
predavačky si takto niekedy tovar aj brali. Potom sa na konci mesiaca, keď vedúca robila výplaty, tak si
zobrala papier, spočítala hodnoty ich nákupov a o takú sumu odpočítal každej z nich z výplaty. Žalovaná
si vždy nabrala toľko tovaru v priebehu mesiaca, že pravidelne jej už žiadne peniaze na vyplatenie na
výplatu ani neostávali, málokedy sa stalo, že vedúca jej na výplatu dala niečo aj v peniazoch. Ak sa

stalo, tak dostala 20 eur alebo podobnú malú sumu, ale to bolo možno tak do 5 krát čo si spomína.
Boli aj také mesiace, že bola dokonca v mínuse a že tovar, čo si počas mesiaca pobrala, bol vo vyššej
sume ako výplata, ktorú mala dostať. Keď jej vedúca stopla branie tovaru, čo sa stávalo vtedy, keď
videla na nástenke, že už má veľa tovaru prebratého, tak si všimla, že žalovaná aj tak ďalej brala tovar,
jeho hodnotu si písala na papieriky, ktoré dávala pod pokladňu, alebo do svojej peňaženky a potom

keď začal nový mesiac, tak si tú hodnotu mala zapísať do papiera na nástenke, či to však aj urobila
a či si zapísala všetko, to ona už nekontrolovala. Bolo svedkom aj toho, ako žalovaná dala tovar bez
zaplatenia svojej sestre T., ktorú pozná iba z videnia. Často sa stalo aj to, že Z. E. si prišiel do predajne
vypiť pivo a žalovaná povedala, že ona si to pivo zapíše na seba. Lenže ona nad ňou policajta nerobila a
nekontrolovala, čo kedy si ona zapisuje a či to skutočne je aj zaplatené. Nevidela však to, aby si niekedy

žalovaná brala hotovosť z tržby, z pokladnice v predajni, mohla to však urobiť v čase, keď ona v predajni
nebola a odskočila si na prestávku alebo toaletu.12. Z trestného oznámenia žalovanej zo dňa 29.07.2014 vyplýva, že žalovaná podala na žalobcu ako
svojho zamestnávateľa trestné oznámenie za účelom prešetrenia, či nedošlo k spáchaniu trestného
činu nevyplatenia mzdy a odstupného s poukazom na popísanú situáciu v oznámení.

13. Z podnetu žalovanej na Inšpektorát práce vyplýva, že táto podala na Inšpektorát práce podnet na
prešetrenie či v súvislosti so zánikom jej pracovného pomeru nedošlo k porušeniu pracovných predpisov
prípadne k spáchaniu trestného činu v zmysle oznámených skutočnosti.

14. Z vyjadrenie Inšpektorátu práce zo dňa 17.09.52014 vyplýva, že k porušeniu došlo ohľadom
ust. § 152 ods. 1 ZP, čo sa týka stravovania, k porušeniu ust. § 118 ods. 1 ZP ohľadom vyplatenia
mzdy pri skončení pracovného pomeru, povinnosti vydať potvrdenie o vyúčtovanej mzde za december
2012 a január 2013, nevyplateniu náhrady mzdy a nevyčerpanú dovolenku za rok 2012 a povinnosti
ohľadom čerpania dovolenky. Inšpektorát práce skonštatoval, že čo sa týka dovolenky za rok 2013 tento
žalovanej nevznikol pretože neodpracovala 21 dní. Čo sa týka námietok ohľadom vyplácania naturálnej

mzdy v rokoch 2007, 2008 inšpektorát poukázal na to, že neexistujú žiadne doklady preukazujúce túto
skutočnosť. Podľa dokladov bola mzda zúčtovaná a vyplatená v peniazoch nie z časti ako naturálna
mzda. To, či uznanie dlhu bolo podpísané pod nátlakom, môžu šetriť len orgány činné v trestnom konaní

15. Z protokolu Inšpektorátu práce na čl. 72-76 vyplýva, že čo sa týka nových zistení bolo u žalobcu ako

zamestnávateľa zistené, že zamestnávateľ nevyplatil bývalej zamestnankyni - žalovanej pri skončení
pracovného pomeru, ktorý skončil 15.01.2013 náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2012,
ktorú si zamestnankyňa nemohla vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru čo je v rozpore s
ust. § 116 ods. 3 v nadväznosti na ust. § 132 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce. Zamestnávateľ
porušil povinnosť vyplatiť najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca žalovanej zúčtovanú mzdu za

prácu vykonanú v mesiaci 12/2012, pričom sa nedohodli inak, čo je v rozpore s ust. § 118 ods. 1 v
nadväznosti na ust. § 129 ods. 1 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce. Zamestnávateľ porušil povinnosť
vyplatiť pri skončení pracovného pomeru najneskôr v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po
dni skončenia pracovného pomeru žalovanej, ktorej pracovný pomer skončil 15.01.2013 splatnú mzdu
za prácu vykonanú v mesiaci 1/2013, pričom sa nedohodli inak, čo je v rozpore s ust. § 118 ods.

1 v nadväznosti na ust. § 129 ods. 3 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce. Zamestnávateľ porušil
povinnosť určiť žalovanej čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v roku 2011 a 2012 na ktorú mala
nárok, pričom určeniu čerpania dovolenky nebránili prekážky v práci na strane zamestnanca čo je v
rozpore s ust. § 111 ods. 1 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce. Zamestnávateľ porušil povinnosť vydať
zamestnankyni-žalovanejprivyúčtovanímzdyzaobdobie12/2012a1/2013písomnýdokladobsahujúci

najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so
zamestnaním, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce, čo je v rozpore s ust. § 130
ods. 5 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce.

16. Z vyjadrenia A. Ť. na čl. 78 okrem iného vyplýva, že u žalobcu pracoval, no pracoval vo výrobe.

Pracoval asi do mája 2011, kedy odišiel do zahraničia za lepším platom. O problémoch v práci nevie nič,
nezaujímal sa o to. Uviedol, že keď odchádzal pani M.P. robila v predajni.

17. Zo správy OO PZ zo dňa 06.02.2015 ohľadom priebehu skráteného vyšetrovania vedeného pod
ČVS:ORP-677/VT-VT-2014 vyplýva, že podnet k trestnému stíhaniu bol podaný OR PZ - doručený

na OO PZ 19.09.2014. Pod bol vyčlenením časti podaného trestného oznámenia A. M. vedený pod
ČVS:ORP-330/2-VYS-VT-2014 (vyšetrovanie podozrenia zo spáchania prečinu nátlak podľa § 192
ods. 1,2 písm. d) Trestného zákona - uvedené vyšetrovanie bolo ukončené uznesením o zastavení
trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm.b) Trestného poriadku, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
18.11.2014), trestné stíhanie pre prečin „nevyplatenia mzdy a odstupného“ podľa § 214 ods. 1 Trestného

zákona bolo začaté pod ČVS: ORP-677/VT-VT-2014 dňa 17.10.2014 na tom základe, že poškodenej
- žalovanej - bola v období od 1/2011 do 12/2012 vyplácaná mzda mesačne iba vo výške 200 eur a
za pomernú časť mesiaca 1/2013 jej dodnes nebola mzda uhradená vôbec aj napriek jej splatnosti,
pričom s poškodenou bol dňa 15.01.2014 ukončený pracovný pomer, čím takto dodnes poškodenej
nebolo vyplatených cca 2.036,44 eur. Skrátené vyšetrovanie nebolo doposiaľ ukončené právoplatným

rozhodnutím. Počas skráteného vyšetrovania poškodená podala voči uzneseniu o zastavení trestného
stíhania sťažnosť, ktorej dozorujúca prokurátorka vyhovela a toho času sa vykonávajú ďalšie úkony
skráteného konania.18. Z listu Inšpektorátu práce zo dňa 23.10.2014 vyplýva, že v uvedenej veci zamestnávateľ predložil
Inšpektorátu práce za obdobie od 01.01.2011 do 31.01.2013 listiny, mzdové listy, uviedol, že boli
predložené listiny, výplatné pásky okrem mesiacov 12/2012 a 1/2013 s podpisom žalovanej, uviedol,

že inšpektorát neoveruje pravosť podpisov. Žalovaná tiež podpísala dohodu o hmotnej zodpovednosti,
čo je pri práci predavačky bežné a zrejmé aj potrebné. Vykonávanie inventúr, mimoriadnej inventúry
Inšpektorát práce nedozoruje, je to občianskoprávna záležitosť.

19. Na čl. 119-122 sa nachádzajú výplatné listiny a mzdové listy za obdobie rokov 2011,2012,2013

predložené žalobcom.

20. Z potvrdení o prevzatí výplatnej pásky na čl. 123-148 vyplýva, že žalovaná si prevzala výplatné pásky
za dané obdobie s výnimkou mesiacov 12/2012 a 1/2013.

21. Z listiny na čl. 149 vyplýva stav zarátania ceny nákupu potravín od mzdy za jednotlivé mesiace.

22. Zo znaleckého posudku - jeho záveru vyplýva, že znalec na prvú úlohu, určiť, či vznikol u žalobkyne v
obchode v prevádzke v K. schodok na zverených hodnotách podľa inventúry zo dňa 02.01.2013, ak áno,
aby vyčíslil vzniknutý schodok, ktorý vznikol na základe vykonanej inventarizácie zo dňa 02.01.2013.
Znalecuviedol,ževzhľadomnaskutočnosti,ktorésavrámciúlohyuloženejznalcovizohľadnili,odpoveď

na položenú otázku závisí od skutočnosti, ktoré sa pri zodpovedaní tejto otázky zohľadnia. Podľa znenia
Zákona č. 431/2002 Zákona o účtovníctve v znení platnom v roku 2013 je manko vo výške 3.526,56
eur. Výpočet manka zásob v prevádzke K. pri zohľadnení evidencie zakúpených zásob zamestnancov
vedenej v listovej podobe je manko vo výške 2.672,34 eur. Výpočet manka zásob v prevádzke K. pri
zohľadnení všetky predložených podkladov je manko vo výške 3.832,23 eur. Znalec na druhú úlohu

vyčísliť a určiť sumu všetkých finančných prostriedkov, ktoré boli žalovanej odrátané z jednotlivých
mesačných miezd za nákup potravín za obdobie jednotlivých mesiacov rokov 2011, 2012, 2013 podľa
žalobkyňou predloženého zoznamu tovaru nakúpeného žalovanou a zároveň vyčísliť a teda určiť zvyšnú
časť mzdy, na ktorú má žalovaná nárok za jednotlivé mesiace rokov 2011, 2012 a 2013 po odrátaní
súm za nákup potravín za obdobie, znalec uviedol v tabuľkovej forme vyčíslené finančné prostriedky

z nakúpených potravín (zásob) odrátané zamestnancovi - žalovanej z miezd za jednotlivé mesiace v
roku 2011. Ďalej uviedol vyčíslenú zvyšnú časť mzdy na ktorú mal zamestnanec nárok za jednotlivé
mesiace v roku 2011: január 2011 - nakúpený tovar z predajne 174,62 eur - čistá mzda po odrátaní
nakúpeného tovaru z predajne 99,91 eur, 2/2011 - nakúpený tovar z predajne 0 eur - čistá mzda po
odrátaní nakúpeného tovaru z predajne 431,57 eur, 3/2011 - nakúpený tovar z predajne 162,72 eur -

čistá mzda po odrátaní nakúpeného tovaru z predajne 113,74 eur, 4/2011 - nakúpený tovar z predajne
255,72 eur - čistá mzda po odrátaní nakúpeného tovaru z predajne 21,81 eur, 5/2011 - nakúpený tovar
z predajne 274,74 eur - čistá mzda po odrátaní nakúpeného tovaru z predajne 35,15 eur, 6/2011 -
nakúpený tovar z predajne 210,05 eur - čistá mzda po odrátaní nakúpeného tovaru z predajne 65,54
eur, 7/2011 - nakúpený tovar z predajne 203,71 eur - čistá mzda po odrátaní nakúpeného tovaru z

predajne 72,36 eur, 8/2011 - nakúpený tovar z predajne 36,64 eur - čistá mzda po odrátaní nakúpeného
tovaru z predajne 251,49 eur, 9/2011 - nakúpený tovar z predajne 209,43 eur - čistá mzda po odrátaní
nakúpeného tovaru z predajne 71,20 eur, 10/2011 - nakúpený tovar z predajne 172,67 eur - čistá mzda
po odrátaní nakúpeného tovaru z predajne 105,42 eur, 11/2011 - nakúpený tovar z predajne 200,09 eur
- čistá mzda po odrátaní nakúpeného tovaru z predajne 83,86 eur, 12/2011 - nakúpený tovar z predajne

195,63 eur - čistá mzda po odrátaní nakúpeného tovaru z predajne 80,09 eur. Znalec v tabuľkovej forme
ďalej uviedol vyčíslené finančné prostriedky z nakúpených potravín (zásob) odrátané zamestnancovi -
žalovanej - z miezd za jednotlivé mesiace v roku 2012. Ďalej uviedol vyčíslenú zvyšnú časť mzdy na
ktorú mal zamestnanec nárok za jednotlivé mesiace v roku 2012: 1/2012 - nakúpený tovar z predajne
114,79 eur - čistá mzda po odrátaní nakúpeného tovaru z predajne 170,01 eur, 2/2012 - nakúpený tovar

z predajne 152,92 eur - čistá mzda po odrátaní nakúpeného tovaru z predajne 130,81 eur, 3/2012 -
nakúpený tovar z predajne 205,26 eur - čistá mzda po odrátaní nakúpeného tovaru z predajne 86,15 eur,
4/2012 - nakúpený tovar z predajne 194,42 eur - čistá mzda po odrátaní nakúpeného tovaru z predajne
93,52 eur, 5/2012 - nakúpený tovar z predajne 194,31 eur - čistá mzda po odrátaní nakúpeného tovaru z
predajne 97,29 eur, 6/2012 - nakúpený tovar z predajne 88,26 eur - čistá mzda po odrátaní nakúpeného

tovaru z predajne 100,78 eur, 7/2012 - nakúpený tovar z predajne 283,88 eur - čistá mzda po odrátaní
nakúpeného tovaru z predajne 4,67 eur, 8/2012 - nakúpený tovar z predajne 225,08 eur - čistá mzda po
odrátaní nakúpeného tovaru z predajne 68,66 eur, 9/2012 - nakúpený tovar z predajne 108,42 eur - čistá
mzda po odrátaní nakúpeného tovaru z predajne 178,67 eur, 10/2012 - nakúpený tovar z predajne 0 eur- čistá mzda po odrátaní nakúpeného tovaru z predajne 290,48 eur, 11/2012 - nakúpený tovar z predajne
57,51 eur - čistá mzda po odrátaní nakúpeného tovaru z predajne 236,09 eur, 12/2012 - nakúpený tovar
z predajne 150,34 eur - čistá mzda po odrátaní nakúpeného tovaru z predajne 143,94 eur. V januári 2013

nebola žalovanej z mesačnej mzdy prislúchajúcej na január 2013 odrátaná žiadna hodnota nakúpených
potravín (zásob). Vyčíslená výška mzdy na ktorú mala žalovaná nárok za mesiac január je 428,98 eur.

23. Z vyjadrenia znalca k námietkam proti posudku vyplýva, že k námietke: Tovar od spoločnosti G.,
K..Q..X.. odoberala výlučne pekáreň, nie predajňa potravín znalec uviedol, že pri vyčíslení manka

v spoločnosti RASLEN, s.r.o. nezohľadňoval pri výpočte manka celkovú výšku jednotlivých faktúr
spoločnosti G., K..Q..X.., ale z každej faktúry od spoločnosti G., K..Q..X.. pri výpočte manka zásob
zohľadnil len položku „Krém rastlinný K.", ktorý vedel na základe jeho množstva priradiť položke
„Šľahačka" evidovanej v podklade vedenom vo forme zošita (vid' príloha č. 4 Znaleckého posudku).
Hodnota položky ..Krém rastlinný K." za sledované obdobie od 26.8.2012 do 31.12.2012 celkovo činila
hodnotuXXX,XX€.Stoutohodnotouďalejpracovalprivýpočtemankazásobvpredajni.Ostatnépoložky

z faktúr od spoločnosti G.. K..Q..X.. za obdobie od 26.8.2012 do 31.12.2012 pri výpočte manka zásob
nebral v úvahu v žiadnom variante výpočtu manka zásob na sklade. Ak by platilo, že položka „Krém
rastlinný K." by sa mala týkať výlučne prevádzky - pekáreň a nie samotnej predajne potravín, tak by sa to
odzrkadlilo na hodnote manka zásob v predajni nasledovným spôsobom. Uviedol úpravu výpočtu v troch
variantoch, ako to uvádzal v predloženom znaleckom posudku. a) Výpočet manka zásob v prevádzke

K. podľa znenia Zákona o účtovníctve Celková výška nakúpených zásob na sklad v prevádzke K. za
obdobie od 26.8.2012 do 31.12.2012 bola stanovená nasledovne - pôvodný výpočet XX.XXX,XX eur,
upravený výpočet XX.XXX,XX G.. Celková výška vydaných zásob zo skladu v obchode (prevádza K.) za
obdobieod26.8.2012do31.12.2012bolastanovenánasledovne:XX.XXX,XXeur.Rozdielmedzivýškou
nakúpených zásob na sklade v prevádzke K. a výdajom zásob zo skladu v prevádzke K. za obdobie od

26.8.2012 do 31.12.2012 tak predstavuje čiastku - pôvodný výpočet XX.XXX,XX eur, upravený výpočet
XX.XXX,XXeur.SkutočnýstavzásobvprevádzkeK.preukázanýnazákladevykonanejinventúrykudňu
2.1.2013 bol vo výške XX XXX,XX €.. Rozdiel medzi výškou evidovaných zásob na sklade v prevádzke
K. a skutočnou výškou zásob na sklade v prevádzke K. zistených inventúrou pri zohľadnení položky
„Krém rastlinný K." v hodnote XXX,XX €. by tak predstavoval manko zásob výške 3 153,92 €. V prípade,

ak by platilo, že položka „Krém rastlinný K." v hodnote XXX,XX € by sa týkala prevádzky - pekáreň, nie
samotnej predajne potravín, tak hodnota manka zásob by činila výšku 3 153,92 €. Treba samozrejme
upozorniť, že v hodnote manka zásob nie je ešte započítaná hodnota tovaru. ktorú si zamestnanci
brávali z predajne pre vlastnú potrebu. b) Výpočet manka zásob v prevádzke K. pri zohľadnení evidencie
nakúpených zásob zamestnancov vedenej v listovej podobe.

Výpočet manka na zásobách by sa stanovil nasledovne:
Počiatočný stav zásob k 26.8.2012 pôvodný výpočet XXXXX,XX €, upravený výpočet XXXXX,XX €.
Nákup zásob podľa evidencie vedenej v denníku pôvodný výpočet XX XXX,XX €, upravený výpočet
XXXXX,XX €. Nákup ďalších zásob evidovaných v zošite podľa priložených faktúr pôvodný výpočet
XXX,XX €, upravený výpočet 0,00 €. Celková výška nakúpených zásob na sklad v prevádzke K. pôvodný

výpočet XX.XXX,XX €, upravený výpočet XX XXX,XX €.
Tabuľka 5 Celková výška nakúpených zásob na sklad v prevádzke K. - Pôvodný výpočet.
Výdaj zásob (predaj tovaru v predajni) na základe uzávierok z registračnej pokladne XXXXX,XX€
Výdaj zásob (predaný tovar do školy) na základe priložených faktúr XXX,XX €.
Výdaj vajec zo skladu do výroby v prevádzke K. XXX,XX €

Výdaj zásob (čistiacich prostriedkov) na základe výdajky v prevádzke K. XXX,XX €
Výdaj zásob zo skladu z prevádzky K. na prevádzku D. XXXX,XX €
Výdaj zásob zo skladu z prevádzky K. na prevádzku K. XXXX,XX €
Výdaj zásob = hodnota tovaru braná zamestnancami pre vlastnú potrebu priamo z predajne v K. počas
obdobia 26.08.2012 - 31.12.2012 vo výške XXX,XX €

Celková výška vydaných zásob zo skladu v prevádzke K. XX.XXX,XX €.
Rozdiel medzi výškou nakúpených zásob na sklade v prevádzke K. a výdajom zásob zo skladu v
prevádzke K. za obdobie od 26.8.2012 do 31.12.2012 tak predstavuje čiastku XX.XXX,XX €.
Celková výška zásob na sklade v prevádzke K. - pôvodný výpočet XXXXX,XX €, upravený výpočet XX
XXX,XX €. Celková výška vydaných zásob zo skladu v prevádzke K. - pôvodný výpočet XXXXX,XX €,

upravený výpočet XX XXX,XX €. Rozdiel vo výške evidovaných zásob - pôvodný výpočet XXXXX,XX €,
upravený výpočet XX XXX,XX €. Skutočný stav zásob v prevádzke K. preukázaný na základe vykonanej
inventúry ku dňu 2.1.2013 bol vo výške XX XXX,XX €.Rozdiel medzi výškou evidovaných zásob na sklade v prevádzke K. a skutočnou výškou zásob na sklade
v prevádzke K. zistených inventúrou pri zohľadnení položky „Krém rastlinný K." by tak predstavoval
manko vo výške 2 299,70 €. V prípade, ak by platilo, že by sa položka „Krém rastlinný K." v hodnote

XXX,XX € týkala prevádzky - pekáreň, nie samotnej predajne potravín, tak hodnota manka zásob by
činilavýšku2299,70€.Samozrejmejepotrebnépodotknúť,ževhodnotemankazásobjeužzohľadnená
aj hodnota tovaru, ktorú si zamestnanci brávali pre vlastnú potrebu priamo z predajne.
c) Výpočet manka zásob v prevádzke K. pri zohľadnení všetkých predložených podkladov
Výpočet manka na zásobách by sa stanovil nasledovne:

Celková výška nakúpených zásob na sklad v prevádzke K.
Počiatočný stav zásob k 26.8.2012 pôvodný N. XXX,XX €, upravený výpočet XXXXX,XX.
Nákup zásob podľa evidencie vedenej v denníku - pôvodný výpočet XX XXX,XX €, upravený výpočet
XX XXX,XX €.
Nákup ďalších zásob evidovaných v zošite podľa priložených faktúr pôvodný výpočet X.XXX,XX €,
upravený výpočet X.XXX,XX €.

Celková výška nakúpených zásob na sklad v prevádzke K. pôvodný výpočet XX XXX,XX €, upravený
výpočet XX XXX,XX €.
Celková výška vydaných zásob zo skladu v obchode v prevádzke K.
Výdaj zásob (predaj tovaru v predajni) na základe uzávierok z registračnej pokladne XX.XXX,XX €.
Výdaj zásob (predaný tovar do školy) na základe priložených faktúr XXX,XX €

Výdaj vajec zo skladu do výroby v prevádzke K. XXX,XX €
Výdaj zásob (čistiacich prostriedkov) na základe výdajky v prevádzke K. XXX,XX €
Výdaj zásob zo skladu z prevádzky K. na prevádzku D. XXXX,XX €
Výdaj zásob zo skladu z prevádzky K. na prevádzku K. XXXX,XX €
Výdaj zásob = hodnota tovaru braná zamestnancami pre vlastnú potrebu priamo z predajne v K. počas

obdobia 26.08.2012 - 31.12.2012 vo výške XXX,XX €
Celková výška vydaných zásob zo skladu v prevádzke K. XX.XXX,XX €.
Rozdiel medzi výškou nakúpených zásob na sklade v prevádzke K. a výdajom zásob zo skladu v
prevádzke K.Ľ. za obdobie od 26.8.2012 do 3 1.12.2012 tak predstavuje čiastku XX XXX,XX €, pričom
bola zohľadnená položka „Krém rastlinný K." v hodnote XXX,XX €.

Skutočný stav zásob v prevádzke K. preukázaný na základe vykonanej inventúry ku dňu 2.1.2013 bol vo
výške XX XXX,XX €. Rozdiel medzi výškou evidovaných zásob na sklade v prevádzke K. a skutočnou
výškouzásobnaskladevprevádzkeK.zistenýchinventúrouasprihliadnutímnapoložku„Krémrastlinný
K." v hodnote XXX,XX € by predstavoval manko zásob vo výške X XXX,XX €.
K námietke: Zohľadnenie hodnoty zásob vo výške XXXX,XX € bez doloženia akéhokoľvek relevantného

dokladu znalec uviedol nasledovné: K nakúpenému tovaru v hodnote XXXX,XX € neboli predložené
žiadne relevantné doklady (okrem už zmieňovaných faktúr od spoločnosti G., K..Q..X..,) ktoré by
skutočne preukazovali uskutočnené nákupy tovaru do predajne K.. Preto som vo svojom znaleckom
dokazovaní určil tri alternatívy výpočtu manka zásob na sklade. Vyčíslil manko zásob na sklade na
základe relevantných dokladov a následne sa ešte pokúsil vyčísliť hodnotu manka zásob, t j. ako by sa

vyvíjala jeho hodnota, ak by sa zohľadnili všetky predložené podklady, aj napriek skutočnosti, že tieto
doklady neboli podložené relevantnými dokladmi. Na námietku, či existuje nejaký iný dôkaz, či už priamy
alebo nepriamy, ktorý by potvrdil údajný nákup tovaru v hodnote 1532,53 € môže zodpovedať, že všetky
doklady, ktoré mu boli predložené, uviedol aj v znaleckom posudku. Takže k nákupu v hodnote XXXX,XX
€ okrem faktúr od spoločnosti G., K..Q..X., z ktorých vo všetkých výpočtoch zahrňoval len položku „Krém

rastlinný K." v hodnote XXX,XX € nemal predložené iné podklady preukazujúce nákup tovaru v hodnote
XXXX,XX € na predajňu.
Poukázanie ako sa premietne absencia relevantných dokladov potvrdzujúcich nákup zásob v hodnote
XXXX,XX € na celkovej hodnote manka zásob. Uviedol tri alternatívy vyčíslenia hodnoty manka zásob
na sklade.

a) Výpočet manka zásob v prevádzke K. podľa znenia Zákona o účtovníctve
Rozdiel vo výške evidovaných zásob - pôvodný výpočet XX.XXX,XX €, upravený výpočet XX.XXX,XX
€. Skutočná výška zásob preukázaná inventúrou pôvodný výpočet XX XXX,XX €, upravený výpočet
XXXXX,XX €. Manko v stave zásob pôvodný výpočet X XXX,XX €, upravený výpočet X XXX,XX €
Pri tomto výpočte sa zohľadňovali len relevantné doklady, takže hodnota nakúpených zásob vo výške

XXXX,XX € bez dokladov nemala na výpočet manka zásob žiaden vplyv. Samozrejme upravený výpočet
hodnoty manka je znížení o hodnotu položky „Krém rastlinný K.", ku ktorej sa už vyjadril pri zodpovedaní
prvej námietky.b) Výpočet manka zásob v prevádzke K. pri zohľadnení evidencie nakúpených zásob zamestnancov
vedenej v listovej podobe
Rozdiel vo výške evidovaných zásob - pôvodný výpočet XX XXX,XX €, upravený výpočet XX.XXX,XX

€. Skutočná výška zásob preukázaná inventúrou - pôvodný výpočet XXXXX,XX €, upravený výpočet XX
XXX,XX €. Manko v stave zásob - pôvodný výpočet X XXX,XX €, upravený výpočet X XXX,XX €.
Pri tomto výpočte sa hodnota nakúpených zásob bez relevantných dokladov v hodnote XXXX,XX €
taktiež neprejavila na konečnej hodnote manka zásob, keďže ani tu túto položku nebral pri výpočte
manka zásob v úvahu. Hodnota manka zásob by bola vo výške 2299,70 €. Hodnota manka vo výške

2 299,70 € je upravená o hodnotu položky „Krém rastlinný K.", ku ktorej sa už vyjadril pri zodpovedaní
prvej námietky.
c) Výpočet manka zásob v prevádzke K. pri zohľadnení všetkých predložených podkladov
Počiatočný stav zásob k 26.8.2012 pôvodný výpočet XX XXX,XX €, upravený výpočet XX
XXX,XX €. Nákup zásob podľa evidencie vedenej v denníku - pôvodný výpočet XX XXX,XX €, upravený
výpočet XX XXX,XX €. Nákup ďalších zásob evidovaných v zošite podľa priložených faktúr pôvodný

výpočet X XXX,XX €, upravený výpočet 0,00 €. Celková výška nakúpených zásob na sklad v prevádzke
K. - pôvodný výpočet XX XXX,XX €, upravený výpočet XX XXX,XX €.
Celková výška vydaných zásob zo skladu v obchode v prevádzke K.:
Výdaj zásob (predaj tovaru v predajni) na základe uzávierok z registračnej pokladne XX.XXX,XX €,
Výdaj zásob (predaný tovar do školy) na základe priložených faktúr XXX,XX €, Výdaj vajec zo skladu do

výroby v prevádzke K. XXX,XX €, Výdaj zásob (čistiacich prostriedkov) na základe výdajky v prevádzke
K. XXX,XX €, Výdaj zásob zo skladu z prevádzky K. na prevádzku D. XXXX,XX €, Výdaj zásob zo skladu
z prevádzky K. na prevádzku K. X XXX,XX €, Výdaj zásob = hodnota tovaru braná zamestnancami pre
vlastnú potrebu priamo z predajne v K. počas obdobia 26.08.2012 - XXX,XX 31.12.2012, Celková výška
vydaných zásob zo skladu v prevádzke K. vo výške XX.XXX,XX €

Vyčíslenie manka zásob na sklade v prevádzke K.: Rozdiel vo výške evidovaných zásob - pôvodný
výpočet XX XXX,XX €, upravený výpočet XX XXX,XX €, Skutočná výška zásob preukázaná inventúrou
pôvodný výpočet XXXXX,XX €, upravený výpočet XX XXX,XX €, Manko v stave zásob pôvodný výpočet
3 832,23 €, upravený výpočet 2 299,70 €.
Pri porovnaní pôvodného a upraveného výpočtu manka zásob je možné vidieť, že v tejto alternatíve sa

hodnota nakúpených zásob v hodnote X XXX,XX € bez relevantných dokladov premietla do konečnej
hodnoty vyčísleného manka zásob. Pri tejto alternatíve zohľadnil všetky predložené podklady, pričom
chcel poukázať, ako by sa mohla vyvíjať výška manka zásob na sklade, ak by boli všetky predložené
podklady podložené relevantnými dokladmi. Nezohľadnenie nakúpeného tovaru v hodnote 1 532,53 €
pri výpočte manka zásob upraví výšku manka zásob na hodnotu 2 299,70 €.

Znalec k námietke: Možnosť zistiť hodnotu mliečnych a iných nepredaných produktov, ktoré podliehajú
rýchlej skaze a sa predali, znalec uviedol, že k tejto námietke sa nevie relevantne na základe
predložených dokladov vyjadriť, keďže z denných uzávierok registračnej pokladnice je možné zistiť
len celkovú hodnotu predaného tovaru za príslušný deň a nie konkrétny obsah predaja jednotlivých
tovarov. Znalec k námietke: Výdajky tovaru do iných predajní z prevádzky - potraviny K. uviedol, že z

predložených výdajok, nie je možné jednoznačne určiť, resp. skontrolovať, aký tovar sa premiestnil do
iných predajní, ani aké množstvo toho ktorého tovaru sa premiestnilo z predajne K. do iných prevádzok.
Z výdajok bola zrejmá len hodnota tovaru, ktorá bola premiestnená na jednotlivé predajne. Z hodnotami
tovaru premiestneného do jednotlivých prevádzok som následne ďalej pokračoval pri vyčíslení manka
zásob v potravinách K.. Názorne ilustruje ako by sa vyvíjala hodnota manka zásob v predajni K., ak by

tieto výdajky nebral v úvahu pri výpočte manka zásob na sklade. Manko zásob v potravinách K. by sa
bez započítania hodnoty výdajok vyvíjalo pri zohľadnení relevantných dokladov nasledovne:
Počiatočný stav zásob k 26.8.2012 - pôvodný výpočet XXXXX,XX €, upravený výpočet XX
XXX,XX €, Nákup zásob podľa evidencie vedenej v denníku pôvodný výpočet XX XXX,XX €, upravený
výpočet XX XXX,XX €, Nákup ďalších zásob evidovaných v zošite podľa priložených faktúr - pôvodný

výpočet XXX,XX €, upravený výpočet 0,00 €. Celková výška nakúpených zásob na sklad v prevádzke
K. - pôvodný výpočet XX XXX,XX €, upravený výpočet XX.XXX,XX €.
Celková výška vydaných zásob zo skladu v obchode v prevádzke K.:
Výdaj zásob (predaj tovaru v predajni) na základe uzávierok z registračnej pokladne - pôvodný výpočet
XXXXX,XX €, upravený výpočet XX XXX,XX €, Výdaj zásob (predaný tovar do školy) na základe

priložených faktúr - pôvodný výpočet XXX,XX €, upravený výpočet XXX,XX€,
Výdaj vajec zo skladu do výroby v prevádzke K. pôvodný výpočet XXX,XX €, upravený výpočet XXX,XX
€, Výdaj zásob (čistiacich prostriedkov) na základe výdajky v prevádzke K. pôvodný výpočet XXX,XX €,
upravený výpočet XXX,XX €, Výdaj zásob zo skladu z prevádzky K. na prevádzku D. - pôvodný výpočetXXXX,XX €, upravený výpočet 0,00 €, Výdaj zásob zo skladu z prevádzky K. na prevádzku K. - pôvodný
výpočet X XXX,XX €, upravený výpočet 0,00 €. Celková výška vydaných zásob zo skladu v prevádzke
K. - pôvodný výpočet XX XXX,XX €, upravený výpočet XX XXX,XX €.

Rozdiel vo výške evidovaných zásob v prevádzke K.: Celková výška zásob na sklade v prevádzke K.
- pôvodný výpočet XX XXX,XX €, upravený výpočet XXXXX,XX €, Celková výška vydaných zásob zo
skladu v prevádzke K. - pôvodný výpočet XX XXX,XX €, upravený výpočet XX XXX,XX €, Rozdiel vo
výške evidovaných zásob - pôvodný výpočet XX XXX,XX € , upravený výpočet XX XXX,XX €.
Vyčíslenie manka zásob na sklade v prevádzke K.: Rozdiel vo výške evidovaných zásob pôvodný

výpočet XX XXX,XX €, upravený výpočet XX XXX,XX €. Skutočná výška zásob preukázaná inventúrou
- pôvodný výpočet XXXXX,XX €, upravený výpočet XX XXX,XX €. Manko v stave zásob - pôvodný
výpočet X XXX,XX €, upravený výpočet X XXX,XX €.
Manko zásob na sklade bez zohľadnenia jednotlivých výdajok by činilo hodnotu X XXX,XX €.

24.Zpripojenéhospisuč.ČVS:ORP-677/VT-VT-2014preprečinnevyplateniamzdyaodstupnéhopodľa

§ 214 ods. 1 Tr.z. zo strany žalobcu žalovanej vyplýva, že rozhodnutím zo dňa 11.02.2015 bolo trestné
stíhanie zastavené, lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

25. Z pripojeného spisu č. ČVS:ORP-330/2-VYS-VT-2014 vyplýva, že trestné stíhanie vo veci prečinu
nátlak podľa § 192 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona ohľadom žalobkyne a žalovanej v súvislosti s

podpisom uznania schodku bolo zastavené, lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci.

26. Z výpovede žalobkyne vyplýva, že je konateľkou spoločnosti žalobcu 25 rokov, zamestnáva niekoľko
ľudí. Žalovaná u nej pracovala 5 rokov. U nich sa inventúra stále robila koncom roka. Má štyri prevádzky,

navšetkýchsarobilotostálekoncomroka.InventúrasarobilaajvK.takistoakoajnainýchprevádzkach.
Všetky predavačky, ktoré na predajni pracujú robia takýmto spôsobom inventúru. Predavačky si rozdelia
úseky podľa druhu tovarov. Robia zápis do ktorého vpíšu kusy a cenu. Na inventúre, ktorej sa týka toto
súdne konanie sa zúčastnila žalovaná, F. a E. a takisto pomáhala aj ona. Keď sa skončila inventúra,
každý, ktorý si robil zoznam si tento papier zobral domov s tým, že si ho má spočítať alebo si to navzájom

vymenili, aby bola dôvera. Po ukončení spočítania týchto listín požiadala vedúcu, aby jej odovzdala
všetky doklady týkajúce sa inventúry a to výdajky, akciové prepisy cien. Všetky veci, ktoré sa týkali
inventúry jej pani vedúca odovzdala, boli tam hotové čísla. Ona na základe týchto čísel spracovala
inventúru. Hotové výsledky si dala do príjmov a výdavkov a následne jej vyšiel výsledok inventúry.
Zoznam, ktorý si pracovníčky robili, ona prepisovala na hárky s hotovými číslami, nakoľko hárky idú už

do účtovníctva. K dispozícií sú stále aj papiere, ktoré písali ručne.

27. Konateľka žalobcu na dotaz súdu, či aj všetky tieto doklady týkajúce sa výpočtu inventúry a manka
boli odovzdané polícií uviedla, že áno. Uviedla, že keď zistila výsledok inventúry, zhrozila sa nakoľko bol
dosť vysoký. Inventúra bola krátka, nakoľko sa to týkalo obdobia od augusta do decembra. S výsledkami

išla dole, zvolala si všetky predavačky aj žalovanú. Pani E. v tomto čase pri prejednávaní výsledku
inventúry už nebola, bola na maródke. Oznámili jej výsledok, povedala im, aby sa na to pozreli lebo je
výsledok veľmi vysoký. Povedala im, aby si to zobrali ešte raz a prepočítať. Zobrali si to. Keď sa následne
dotazovala, či sa niečo zmenilo po prepočte, jej bolo povedané, že sa nič nezmenilo. Následne im
oznámila, že určite vedia, čo ich čaká a že manko bude treba zaplatiť. Následne sa pani F. ohrádzala, že

to platiť nebude nakoľko tam pracovala krátko, len 2 mesiace. Ona potom povedala, že to rozdelí na tri
časti,že1/3budeplatiťp.E..PaniE.bolaoboznámenásinventúrouodpaniF.ceztelefón.PaniE.natúto
inventúru stiahla 100,- eur. Pani F. nič nestiahla. Dôvodom prečo sa rozhodla podať žalobu na žalovanú
bolo to, že ako konateľka na predajni je ráno, možno neskôr hodinku - dva a večer keď ide domov.
Nevie to, čo sa všetko na predajni deje. Chodili za ňou i kolegyne - p. E., aby niečo so žalovanou urobila

nakoľko sa na ňu sťažovali. Keď sa ich pýtala na dôvod, oznámili jej, že majú podozrenie na žalovanú
nakoľko neuposlúcha príkazy, ktoré dávala. Stále mala pohovory s predavačkami, upozorňovala ich na
to, ak boli nejaké problémy na predajni. Na pani M. boli sťažnosti nielen zo strany predavačiek ale aj
zákazníkov. Žalovaná bola viackrát z jej strany upozornená na to, aby si dávala tovar kontrolovať keď
ho berie domov, nakoľko mali povinnosť si navzájom tovar kontrolovať. Pani M. vie veľmi dobre, že to

urobila možno 2-3 krát a potom to už nerobila. Preto sa to jej kolegyniam nepáčilo. Viackrát sa na ňu
sťažovali zákazníci a to jej kolegyniam, sťažovali sa aj mne. Následne si preto chcela overiť postup
žalovanej. Viackrát prišla na predajňu a všetky veci, ktoré hovorili boli opodstatnené. Chce uviesť, že
kolegyne sa hnevali na žalovanú, keď za žalovanou chodil jej priateľ na predajňu. Presvedčila sa o tom.Jej manžel jej niekoľkokrát povedal, že ho odtiaľ vyhadzoval. Následne sa rozhodla prezrieť kamerové
záznamy nakoľko má v predajni kamerový systém a má ho prepojený aj domov. Následne si preto zapla
ráno kameru a sledovala čo sa bude diať. Chcela sa presvedčiť o tom, či je to pravda. To, čo videla tak

nechcela tomu veriť. Pani M. prišla presne o pol 6 aj so svojím priateľom. Jej priateľ si vzal pivo a skryl
za chladničku. Pani M. mu pripravila tašku, rezala mu tam výrobky. To ju ani tak neprekvapilo, až to keď
videla, že jej priateľ otvoril pokladňu a zobral peniaze a dal si ich do vrecka. Konateľka žalobcu na dotaz
súdu, či má k dispozícií tento záznam z kamery, uviedla, že áno. Je možné ho predložiť súdu. Vtedy sa
rozhodla, že takto sa robiť nedá. V tom čase so žalovanou nehovorila. Na druhý deň pani M. čakala s

tým, že sa s ňou porozpráva. Následne tento záznam ukázala pani C., pani F. a pánovi F., ktorý ovládal
kamerový systém. Keď prišla žalovaná do práce hneď si ju zavolala do kancelárie na obed. Ukázala jej
tento kamerový záznam. Keď sa jej pýtala, že čo jej k tomu povie, neodpovedala nič len sčervenela.
Chcela sa s ňou porozprávať prečo to robila s tým, že pôjdu ďalej. Nevedela jej k tomu nič povedať. Je
možné, že ani o tom, že jej priateľ otvoril pokladňu a vzal peniaze ani nevedela. Následne jej povedala,
že takto sa pracovať ďalej nedá, že nemá k nej dôveru ani kolegyne. Povedala jej, že inventúru nebudú

platiť ľudia, ktorí ju nespôsobili ale ona keďže ju spôsobila. Následne jej povedala, že s ňou rozviazuje
pracovný pomer. Dala jej výpoveď, uznanie dlhu. Žalovaná si papier zobrala, prečítala a bez problémov
odišla. Konateľka žalobcu na otázku súdu, či robila nejaký nátlak na žalovanú, aby podpísala dohodu o
uznaní dlhu uviedla, že nie. V kancelárií nebola sama. Konateľka žalobcu na otázku súdu, či v kancelárií
bola sama alebo tam boli svedkovia, či nehovorila so žalovanou len sama medzi 4 očami uviedla, že boli

tam svedkovia - pani ekonómka, pani C. a pán F.. Ona na základe toho odišla a viac pani M. nevidela.

28. Konateľka žalobcu na otázku súdu, či podala trestné oznámenie v súvislosti s podozrením z krádeže
voči priateľovi žalovanej uviedla, že nepodala. Neoznámila to polícií, čo oznámila žalovanej, že ak to
ukáže polícií jej priateľ by mal problém, nakoľko bol v podmienke, to či ešte je, nevie. Takýmto spôsobom

sa rozišli. Ona odišla z predajne. Dole v predajne len oznámila, že si berie kabát a že odchádza,
pretože dostala výpoveď. Následne povedala kolegyniam, že pán E. bol pri pokladni len v dôsledku
toho, že si otváral pivo. Následne sa preto rozhodla, že celé manko dala zaplatiť len žalovanej a na
tom trvá. Konateľka žalobcu na otázku svojho právneho zástupcu akým spôsobom vyplácala žalovanej
mzdu uviedla, že všetky predavačky mali rovnakým dielom výplaty. Rovnako ich dostávali. Mali od nej

povolené, že si môžu brať tovar z predajne. Tieto papiere viseli na nástenke, každá predavačka si brala
tovar. Takisto aj pani M.. Čo sa týka žalovanej mala výplatu okolo 300,- eur. Z toho mala 100,- eur
sťahované z predchádzajúcej inventúry a za tovar, ktorý si zobrala.

29. Konateľka žalobcu na otázku súdu, či má k tomu doklady, čo sa týka sťahovania výsledku

predchádzajúcej inventúry a doklady týkajúce sa jednotlivých mesiacov ohľadom toho, že žalovaná si
ako mzdu brala tovar z predajne konateľka žalobcu krátkou cestou predložil listiny rukou písaná čo sa
týka tovarov, ktoré si predavačky brali. Takisto žalovanej z výplaty strhávala. Čo sa týka odovzdávania
výplatných pások každý z pracovníkov bol oboznámený, že sú k dispozícií u ekonómky. Takisto aj
žalovaná si bola výplatnú pásku vypýtať nakoľko brala pôžičku. Výplatné pásky sa nedávali ale boli k

dispozícií stále v kancelárií.

30. Konateľka žalobcu na otázku súdu, či si ich zamestnanci chodili aj brať uviedla, že áno. Čo sa týka
žalovanej v tomto systéme jej urobila stop nakoľko sa stalo, že zobrala tovar vo väčšej hodnote než ako
mohla a tým pádom nedostala k výplate nič. Bolo to viackrát s tým, že v tomto čase výplatu nemala.

Zbytok sa následne prenášal na ďalší mesiac. Tým pádom sa stalo, že za ďalšie mesiace sa stalo, že
žalovaná nedostala výplatu pretože nemala čo. Vo firme mala ešte ďalšie 4 exekúcie, ktoré jej mala
povinnosť sťahovať. Nemala jej z čoho sťahovať až následne keď ich navštívil exekútor. Vyhrážal sa, že
dostanú pokutu tak jej asi 3 krát túto exekúciu stiahla. Následne exekútorovi oznámili listom, že nemajú
jej z čoho sťahovať. Následne volali aj iní exekútori avšak s nimi nekomunikovali. Výplatu žalovaná stále

mala. Konateľka žalobcu na otázku svojho právneho zástupcu, či sa žalovaná niekedy sťažovala na to,
že nedostáva mzdu nakoľko chodila do práce uviedla, že žalovaná u nej pracovala 5 rokov. V prípade,
že by jej nedávala výplatu určite by do práce nechodila. Má zamestnaných ľudí, ktorí v mojej firme
pracujú 16-18 rokov a nikdy sa nestalo, žeby nedostali výplatu. Aj keď jej sťahovala predchádzajúce
manko ani raz sa k tomu žalovaná nevyjadrovala prečo jej sťahuje, bola spokojná nakoľko vedela prečo.

Konateľka žalobcu na otázku právneho zástupcu žalovanej, či niekedy doručila žalovanej výplatné pásky
za obdobia za ktoré sa domáha náhrady mzdy v tomto konaní a či žalovaná svojím podpisom potvrdila jej
prevzatie konateľka žalobcu uviedla, že pokiaľ má vedomosť, žalovaná ju nikdy nepožiadala o doručenie
výplatných pások ani si za obdobie 5 rokov nikdy nežiadala, aby jej výplatné pásky priniesla. Konateľkažalobcu na otázku právneho zástupcu žalovanej, či žalovaná podpísala prevzatie výplaty uviedla, že
áno. Niekedy ich podpisovali na predajni a niekedy chodili za ekonómkou hore. Niekedy sa stalo, že
ich ekonómka vyzvali, aby si boli podpísať a povedali, že netreba nakoľko je už dávno po výplate.

Konateľka žalobcu na otázku právneho zástupcu žalovanej, či má k dispozícií originály výplatných
listín uviedla, že nemá ich k dispozícií, boli predložené polícií. Konateľka žalobcu na otázku právneho
zástupcu žalovanej, či vie, že žalovaná si uplatňuje nárok medzi jej minimálnou zákonnou mzdou a
sumou 200,- eur konateľka žalobcu uviedla, že žalovaná mala takú výplatu ako jej kolegyne a to 300,-
eur s tým, že z výplaty sa jej 100,- eur sťahovalo na úhradu predchádzajúceho manka. Na otázku na

základe čoho sťahovala žalovanej úhradu predchádzajúceho manka uviedla, že na základe podpísanej
dohody o uznaní a výsledku predchádzajúceho manka. Na to konateľka uviedla, že originál dohody o
uznaní predchádzajúceho manka nemá k dispozícií nakoľko bola predložená polícií. Potvrdila, že podpis
na dohode je podpis pani M..

31. Konateľka žalobcu k tomu uviedla, že je to podpis žalovanej, nakoľko všetky tri predavačky podpísali

aj predchádzajúce manko. Pani Ť.B. je už nebohá ale pani F. sa k tomu môže vyjadriť. Rovnakým
spôsobom ju podpisovali aj boli rovnaké tlačivá. Dopisovali sa len mená perom. Čo sa týka predloženej
dohody v dvoch vyhotoveniach tento dodatok, bola tam robená poznámka a to potom čo sa začala
žalovaná sťažovať, že dohoda nebola. Tomuto sa nebráni. Riešili to spolu s pani C.. Nebráni sa tomu,
že tam toto dopísala. Konateľka žalobcu poukazuje na to, že 2 roky sa žalovaná nesťažovala na to, že

jej boli sťahované z výplaty 100,- eur.

32. Konateľka žalobcu na otázku právneho zástupcu žalovanej, kto bol vedúcou predajne v rozhodnom
období, keď sa vykonávala predmetná inventúra, teda na konci roku 2012 konateľka žalobcu uviedla,
že za celý rok bola vedúcou pani F.. Tá odišla do A.. Potom, keďže pani F. odišla za vedúcu určila p.

M.. Konateľka žalobcu na otázku súdu, či má nejaké písomné listiny v súvislosti s tým, že bola žalovaná
poverená byť vedúcou predajne uviedla, že nie. Konateľka žalobcu na otázku právneho zástupcu
žalovanej, kto ako vedúca predajne jej dával výsledné čísla v súvislosti s predmetnou inventúrou
konateľka žalobcu uviedla, že bola to pani F., nakoľko táto sa vrátila späť. Konateľka žalobcu na otázku
právneho zástupcu žalovanej ako dlho v priebehu roku 2012 pracovala u nich pani F. uviedla, že pani F.

odišla na 2 mesiace a vrátila sa v októbri. Pracovala u nich 10 mesiacov.

33. Konateľka žalobcu na otázku právneho zástupcu žalovanej prečo nezosobnila časť manka pani F.,
konateľka uviedla, že v čase keď odišla do A. koncom augusta robila sa inventúra. Na dotaz súdu, či
v tom čase bolo zistené manko uviedla že bolo zistené ale len minimálne, zhruba okolo 500,- eur. p.

F. sa vrátila v októbri 2012.

34. Konateľka žalobcu na otázku právneho zástupcu žalovanej, aby uviedla prečo nezosobnila časť
mankaajp.F.,keďpracovala2mesiacezaobdobiezaktorésarobilainventúrauviedla,žepreto,žemala
podozrenie,žežalovanásišafárilavjejpredajni.ZapaniM.sichodilajejsestra,ktorásibralatovarstým,

že keď sa jej pýtala, kto tovar zaplatí povedala, že ona si ho zapíše. Chodili za ňou taktiež aj jej dcéry.
Takisto im dávala peniaze z pokladne, 2,- alebo 3,- eurá na autobus, čo videli aj kolegyne. Ona o tom
nevedela. Povedali jej to až vtedy keď sa zistilo manko a zisťovali sa príčiny manka. Pani M. to využívala
vtedy keď odchádzala z predajne preč. Konateľka žalobcu na otázku právneho zástupcu žalovanej z
ktorého dňa je videozáznam uviedla, že dátum sa nepamätá, mal by byť uvedený na zázname.

35. Konateľka žalobcu na otázku právneho zástupcu žalovanej uviedla, že spoločnú hmotnú
zodpovednosť nepodpisovali. Konateľka žalobcu na otázku právneho zástupcu žalovanej, či v predajni
sú vytvorené podmienky pre osobitnú hmotnú zodpovednosť každého zamestnanca konateľka uviedla,
že od predajne má kľúče každá jedná predavačka. Takisto mal kľúče od predajne aj môj manžel ako

konateľ. Manžel tam mal právo vojsť. Právo vojsť do predajne mali konatelia a všetky predavačky.
Konateľka žalobcu na otázku právneho zástupcu žalovanej, či sa dalo prejsť z predajne do výroby
uviedla, že áno. Konateľka žalobcu na otázku svojho právneho zástupcu, či po rozhodnom období a to
v januári 2013, či sa robila inventúra konateľka žalobcu uviedla, že áno. Výsledok je vynikajúci nakoľko
v jednej inventúre bol dokonca plus. Odkedy pani M. odišla manko na predajni zistené nebolo.

36. Z výpovede konateľky ďalej vyplýva, že tvrdenie právneho zástupcu žalovaného o tom, že podpísala
žalovaná výplatné pásky nie je pravda, pretože to na súde nikdy nepovedala. Povedala len to, že
žalovaná podpísala dohodu o uznaní dlhu. Podpisovali ich všetky tri spolu a pani M. o tom vie. Pani M.mala stále každý mesiac výplatu, tak každá jedná kolegyňa. Takisto mala sťahované 100,- eur ako aj
svoj dlh. Pracovala u nej 5 rokov. Nikdy nemala námietky, že nemá výplatu, že nemá výplatnú listinu.
Keď im dávala výplatu dávala im do obálky s papierom, kde majú napísanú čistú mzdu a čo majú

sťahované. Pani M. bola viackrát v mínuse ako v pluse. Teda sa jej to prenášalo na ďalší mesiac. To
čo sa prejednáva na súde je výmysel právneho zástupcu žalovanej za účelom odvrátenia toho čo sa
prejednáva. Právny zástupca žalovanej dotazuje konateľku, aby vysvetlila rozpor vo svojej výpovedi
pred políciou a pred súdom, kde mala povedať, že predavačky podpisovali dohodu o uznaní jeden deň
postupne a samostatne konateľka uviedla, že samozrejme, že postupovali postupne ale nie všetky naraz

ale postupne. V tomto smere žalovaná nemôže klamať nakoľko tam boli všetky tri. Aj pri oboznamovaní
inventúry boli všetky tri spolu. Čo sa týka úhrady manka nikdy nedávala uhrádzať manko len jedným.
Vždy to bolo rozdelené ale potom čo videla, takto sa rozhodla.

37. Z výpovede žalovanej vyplýva, že doklady týkajúce sa uzatvorenie pracovného pomeru so žalobcom
- pracovnú zmluvu a dohodu o hmotnej zodpovednosti podpísala, a to osobne. Na otázku súdu, aby

sa vyjadrila k okolnostiam vykonávania inventúry v súvislosti s uplatneným rozdielom žalovaná uviedla,
spolu s ňou tam pracovala na predajni pani F. a N. E.. Potvrdila, že oni mali podpísanú dohodu o hmotnej
zodpovednosti. Uviedla, že inventúru robili 3 predavačky plus vedúca. Uviedla, že vedúcou bola F. F.. V
súvislosti s vykonávanou inventúrou majiteľka im podávala hárky kde oni napísali názov tovaru, počet
kusov na čistý papier. Spočítavali všetko. Konečný výsledok - sumár robila samotná konateľka pani F.,

oni len spočítali sumy, výsledok sumarizovala ona. Žalovaná na otázku súdu prečo neuznáva manko
vo výške, ktoré je uplatnené v tomto konaní, vo výške 4.000,- eur, aby ozrejmila dôvodu pre ktoré
nesúhlasí s výškou zisteného schodku žalovaná uviedla, že nevie na základe čoho bola vypočítaná
suma. Je to dosť vysoká suma. Žalovaná potvrdila, že od žalobcu dostáva mzdu formou peňazí ale aj
formou potravín. Ak boli peniaze dávala im majiteľka peniaze. Ak neboli tak brali si potraviny. Na otázku

súdu, aby ozrejmila súdu okolnosti, akú mali uzavretú dohodu v súvislosti s poskytovaním mzdy formou
potravín žalovaná uviedla, že každý mesiac si brala potraviny do výšky 200,- eur, do sumy 200,- eur
si mohla nakúpiť tovar, a to každý mesiac. Malo to byť v rámci výplaty. Jej právny zástupca poukázal,
že žalovaná mala dohodnutú mzdu vo výške zhruba 300,- eur aj niečo v čistom s tým, že do 200,- eur
mala povolené kompenzovať mzdu nákupom potravín a zvyšok jej mal byť vyplatený avšak žalobkyňa

jej ani zvyšok mzdy nevyplácala. Žalovaná na otázku súdu, či bolo pravidlom, že každý mesiac si brala
potraviny vo výške 200,- eur, či to bolo niekedy menej, niekedy viac žalovaná uviedla, že každý mesiac
to nebolo rovnaké, niekedy to bolo 140,- eur, niekedy 160,- eur. Na dotaz súdu, aby uviedla, ktoré osoby
boli prítomné pri inventúre uviedla, boli to predavačky, ktoré menovala - E., F., ona a konateľka. Má na
mysli inventúru zo dňa 02.01.2013 žalovaná uviedla, že áno. Žalovaná potvrdila, že mali povolené si

brať tovar, a značilo sa to na nástenke, kde si písali a predavačky si to navzájom kontrolovali. Žalovaná
na otázku právneho zástupcu žalobcu ako to predavačky - kolegyne kontrolovali žalovaná uviedla, že
tovar rozložili na pult a druhá predavačka to písala. Žalovaná na otázku súdu, či sama si písala, aký
tovar si berie uviedla, že nie. Bola to stále druhá predavačka. Navzájom si písali.

38. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, či si niekedy brala tovar aj bez kontroly žalobkyne
žalovaná uviedla, že nie. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu ako často sa tento nákup
tovaru zúčtovával žalovaná uviedla, že každý mesiac. Vedúca si to kontrolovala kedy chcela. Žalovaná
na otázku právneho zástupcu žalobcu ako sa to potom odrážalo na výplatu, či ostala ešte na výplatu
nejakáfinančnásumaalebonie,žalovanáuviedla,ženiekedysastálo,že nezobralatovarzasumu200,-

eur, bolo to menej, čiže vedúca jej potom zvyšok doplatila. Bolo jej to vyplatené na výplatu. Žalovaná na
otázku právneho zástupcu žalobcu, čo si myslí, či viac mesiacov do roka bolo takých, keď jej neostalo
na výplatu, na mzdu žiadna finančná suma alebo viac bolo takých mesiacov, že jej ostala, resp. že
jej bola doplatená finančná suma k výplate žalovaná uviedla, že vždy robila tak, aby nepresiahla limit.
Na otázku súdu, či presiahla niekedy limit 200,- eur žalovaná uviedla, že viac ako nad sumu 200,-

eur nikdy nevybrala. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, či podpisovala výplatné pásky,
žalovaná uviedla, že výplatné pásky im doručované neboli. Dostali len lístoček, kde bolo uvedené akú
má sumu, koľko bolo stiahnuté za tovar. Žalovaná ďalej vo svojej výpovedi dodáva, že zhruba za 2 roky
tých 100,- eur, ktoré jej mala žalobkyňa každý mesiac ešte doplácať na výplatu jej zhruba takú dobu
nedoplácala vôbec, ani za jeden mesiac. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, či niekedy pri

iných inventúrach bolo zistené manko žalovaná uviedla, že áno. Žalovaná na otázku právneho zástupcu
žalobcu, či si pamätá v akej výške žalovaná uviedla, že vo výške 6.000,- eur. Žalovaná uviedla, že
nevie presne v ktorom roku bolo zistené takéto manko. Bolo to asi v roku 2010 kedy zistila, že manko
je 6.000,- eur. Vtedy pracovala ona, F. F. a Ť. Z., ktorá je toho času nebohá. Žalovaná na otázkuprávneho zástupcu žalobcu, či sa to manko nejakým spôsobom vyporiadavalo žalovaná uviedla, že
dala im podpísať všetkým trom, že im bude sťahovať 100,- eur. To mala na mysli, keď hovorila, že z
výplaty mi žalobkyňa potom následne 100,- eur stále sťahovala. Žalovaná na otázku právneho zástupcu

žalobcu, či nejakým spôsobom nesúhlasila s takýmto spôsobom vyporiadania manka žalovaná uviedla,
že nesúhlasila, ani pani F.. Boli z toho prekvapené. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu,
akým spôsobom prejavili svoj nesúhlas uviedla, že nesúhlas žalobkyni povedali avšak žalobkyňa s tým
nesúhlasila. Žalovaná na otázku súdu, či podpísala inventúru zo dňa 02.01.2013 uviedla, že inventúru
podpísala, a to pod nátlakom. Po spresnení dodala, že samotnú inventúru nepodpísala, len dohodu o

uznaní. Podpísala len dohodu o uznaní dlhu. Túto podpísala pod nátlakom. Mala na stole výpoveď.
Žalovaná na otázku súdu, aby ozrejmila kto a akým spôsobom ju tlačil, či sa jej nejakým spôsobom
vyhrážal, ak áno tak ako, ako ju nútil podpísať dohodu o uznaní dlhu žalovaná uviedla, že do kancelárie
ju zavolala pani konateľka. Nevedela o čo ide. Dala jej papier a povedala že má podpísať manko. Vôbec
netušila, že jej dá výpoveď. Povedala jej, že ak nepodpíše uznanie, že dá hneď výpoveď. Žalovaná na
otázku súdu, či nejakým iným spôsobom konateľka žalobcu na ňu tlačila, aby podpísala dohodu o uznaní

žalovaná uviedla, že len tým, že sa jej vyhrážala výpoveďou, ničím iným. Žalovaná na otázku súdu, či
si spomína, kedy malo dôjsť k podpisu dohody o uznaní dlhu žalovaná uviedla, že bolo to v deň, keď ju
prepustila. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, či v tento deň jej bola predložené oznámenie
o skončení pracovného pomeru na podpis žalovaná uviedla, že áno. Najskôr jej dala podpísať uznanie a
následne jej dala podpísať okamžité skončenie pracovného pomeru. To, že ju ide vyhodiť vôbec netušila.

39. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, či si spomína, či jej ukazovala aj nejaký záznam
z kamerového záznamu v ten deň žalovaná uviedla, že nevie. Žalovaná na otázku právneho zástupcu
žalobcu, či si spomína, či s vedúcou pozerala v uvedený deň nejaký záznam z kamery žalovaná uviedla,
že nevie. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby ozrejmila aké boli podmienky otvárania a

zatváraniapredajnežalovanáuviedla,žechodilitamo05:45hod.Otváralosao06:15hod.zatváralosao
17:45 hod. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu kto mal právo byť v predajni pred otváraním
predajne žalovaná uviedla, že len predavačky. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, či sa
stalo, že v tom čase bola s ňou aj nejaká iná osoba žalovaná uviedla, že do práce ju nepravidelne
doprevádzal jej priateľ a následne odišiel lebo bola tma. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu

uviedla, že do predajne nechodil. Dala mu chlieb na ktorý mali nárok a on odišiel preč, nakoľko mali
prácu, bolo treba vykladať pečivo. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, či si spomína, či
niekedy videla videozáznam z kamery na ktorom bolo vidno, že jej priateľ bol v predajni žalovaná uviedla,
že ukazovali jej nejaký záznam, no ona na tomto zázname nič nevidela, bola tam tma. Ukazoval jej ho
syn vedúcej.

40. Z výpovede svedkyne Z. C. vyplýva, že vie čo je predmetom konania. Je pracovníkom žalobcu a
žalovaná bývalou kolegyňou, pracovala u nich. Ma otázku na akej pozícií u žalobcu pracuje a odkedy
dokedy uviedla, že pracuje ako G.. Pracuje u žalobcu asi už 16.tý rok. Jej pracovnou náplňou je to
čo sa týka po G. K., Q. Ú., Z. B., S. B., U. S.. Svedkyňa na otázku súdu, či bola prítomná vykonania

inventúry dňa 02.01.2013, či bola prítomná fyzický pri vykonávaní inventúry, ak áno, kedy to bolo, čo
robila uviedla, fyzický pri vykonávaní inventúry zo dňa 02.01.2013 prítomná nebola. Uviedla ďalej, že
všetko keď už bolo posčítavaná, keď bolo urobené na predajni následne robila čísla v kancelárií pani
majiteľka v spolupráci s ňou a prejednali spolu konečný výsledok, ktorý zodpovedal skutočnosti.

41. Svedkyňa na otázku súdu, či bola prítomná pri prejednávaní manka so žalovanou, pri podpisovaní
dohody o uznaní dlhu a výpovede uviedla, že áno. S výsledkom inventúry ako takej oboznámila
majiteľka predavačky v predajni s tým, že manko bolo vysoké. Po vzájomnej dohode bolo povedané
koľko z manka uhradí p. M.. Vtedy sa majiteľka rozhodla, že ukončí pracovný pomer lebo išlo o hrubé
porušenie pracovnej disciplíny. Po oboznámení s výsledkom inventúry, bolo to niekedy po 10.januári,

boli pripravené papiere, bolo prichystané okamžité skončenie a bola prichystaná aj dohoda na uznanie
záväzku.Menovanábolazavolanáhoredokancelárie.Bolitampredloženédoklady.Svedkyňanaotázku
súdu, či tieto doklady predložila konateľka žalobcu žalovanej uviedla, že áno s tým, že bolo povedané,
aké je to manko, aby menovaná podpísala výstup z dôvodu, že porušila pracovnú disciplínu a takisto,
aby uznala záväzok. Svedkyňa na otázku súdu ako reagovala žalovaná uviedla, že najskôr si zobrala

jeden papier. Na dotaz súdu, ktorý doklad to bol uviedla, že najskôr si prečítala uznanie záväzku avšak
nemôže to povedať na 100% nakoľko obidva papiere boli naraz na stole. Podpísala jedno aj druhé a bez
námietok. Svedkyňa na otázku súdu, či nejakým spôsobom konateľka žalobcu robila nátlak na žalovanú,
aby tieto doklady podpísala uviedla, že nie, určite nie. Svedkyňa na otázku súdu, či vie uviesť, či saešte niečo po podpise týchto dokladov stalo, uviedla, že žalovaná si doklady - originály zobrala a odišla.
Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu, či sa jej niekedy konateľka sťažovala, že žalovaná
nepracuje spôsobom ako má, či boli niekedy na ňu sťažnosti svedkyňa uviedla, že áno, debaty o tom

boli veľmi často, a to nielen majiteľka ale aj bývalé kolegyne s ktorými pracovala. Sťažovali sa na jej
prístup k práci, na to ako si berie nákupy a nedáva si ich kontrolovať a v poslednom období pred jej
odchodom bolo najmä, že s ňou chodil jej nový partner, ktorý ju denne vodil do práce pred otváracou
dobou, zobral nákup a odišiel na čo ju upozornili ľudia, ktorí ho videli a bývajú na ulici kade chodil.
Menovaná bola upozornená na to, že nemá vodiť cudzích ľudí do predajne. Jedno ráno sa pozerali do

kamerového systému. Žalovaná došla so svojím priateľom s tým, že ona odišla dozadu a on medzitým
si otvoril kasu a vyberal z nej. Svedkyňa na otázku súdu, či bolo vidno to, že priateľ žalovanej si vyberá
peniaze uviedla, že áno. Je to zrejmé z kamerového systému.

42. Svedkyňa na otázku súdu, či si pamätá deň, kedy to bolo uviedla, že presne sa nepamätá. Bolo to
asi pred tým keď odišla. Svedkyňa na otázku súdu, či má vedomosť o tom, že či takéto správanie boli

zistené len v tomto prípade alebo bolo zistené aj z iných videozáznamov uviedla, že ona iné nevidela.
Majiteľka si to pozerať mohla. Na druhej strane sa tieto záznamy o mesiac mažú. Svedkyňa na otázku
súdu ako dlho sa tieto videozáznamy archivujú uviedla, že nevie. Ten daný prípad o ktorom hovorila,
tento je zaarchivovaný.

43. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či sa niekedy žalovaná sťažovala, že nedostáva
celú výplatu svedkyňa uviedla, že nie. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či sa niekedy
stretlasnejakoupísomnoužiadosťousostranyžalovanej,žesajejnevyplácamzdasvedkyňauviedla,že
nie. Svedkyňa ďalej uvádza, že keby to tak bolo tak by sa druhýkrát nevrátila do zamestnania. Svedkyňa
na dotaz súdu, aby túto skutočnosť ozrejmila uviedla, že žalovaná u nich pracovala už druhýkrát. To

kedy to bolo dozadu nevie, bolo to niekoľko rokov. V tom čase tam pracovala aj ona. Svedkyňa na otázku
súdu, či si žalovaná bola preberať výplatné pásky uviedla, že málokedy. Svedkyňa na otázku súdu, či ju
konateľka žalobcu alebo ona ako G. vyzývala, aby si preberala výplatné pásky uviedla, výplaty sa dávali
postupne, nedávali sa naraz a keď bolo treba dať mesiac pozadu tak sa dávali podpísať a kto nebol
si mal prísť podpísať. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či zamestnanci podpisovali

potvrdenie o tom, že dostali výplatu svedkyňa uviedla, že áno, potvrdila, že chodili podpisovať potvrdenie
o prevzatí výplaty aj žalovaná svedkyňa uviedla, že áno. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu
žalovanej, či bola priamym svedkom osobne pri tom, keď žalovaná nerobila zápisy z tovaru, ktorý
si brala domov, či bola prítomná pri tom ako si robila nákupy alebo dávala alkohol svojmu priateľovi
svedkyňa uviedla ona sedí v kancelárií. Žalovaná si ani nesčítavala, papier brala majiteľka hore a

následne ju kontaktovala, že prečerpala limit. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovanej, či
videla ako žalovaná dáva tovar svojej sestre uviedla, že sestra žalovanej na predajňu chodila. Vie, že
sestra žalovanej bola na tom finančne zlé. To, kedy to finančne vyrovnala, nevie. Svedkyňa na otázku
právneho zástupcu žalovanej, či na vlastné oči takéto konanie videla svedkyňa uviedla, že videla jedno
konanie na kamere, keď bral peniaze jej druh a videla druhé konanie, keď prišla dcéra žalovanej za ňou

a povedala, že potrebuje peniaze na autobus a žalovaná jej dala mince z pokladne. To, presne kedy to
bolo, nevie. Chodili tam často.

44. Z výpovede svedkyne Z. E. vyplýva, že vie, čo je predmetom konania, účastníkov konania pozná.
Pozná prítomnú konateľku žalobcu, bola jej šéfkou a pozná trochu aj žalovanú, nakoľko istú dobu

pracovali spolu. Uviedla, že pracovný pomer ukončila 21.08.2010, a to z dôvodu vážnych rodinných
problémov. Zomrel jej syn a následne sa pričlenili aj zdravotné problémy. Robila tam najdlhšie. Pracovala
tam asi od 2001 na pozícií zodpovednej vedúcej predajne. Pracovala sama. Asi od roku 2001. Svedkyňa
na dotaz súdu, či sa zhruba pamätá ako dlho tam pracovala u žalobcu v čase keď tam pracovala
žalovaná, aby uviedla, či to bolo mesiac, dva, viacej uviedla, že bolo to zhruba asi 2 mesiace. Svedkyňa

na otázku súdu, či v tom čase keď pracovala ešte u žalobcu ona a aj žalovaná, či bolo zistené nejaké
manko uviedla, že nemá o tom vedomosť. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovanej vzhľadom
na to, že pracovala ako predavačka v predajni žalobcu, či bolo niekedy zistené manko a či podpísala
niekedy dohodu o uznaní a splácaní manka svedkyňa uviedla, že manko bolo zistené pričom chce
uviesť, že to bolo asi aj jej vinou, pretože nakoľko v tej chvíli, keď skutočnosti ohľadom choroby syna

zistila,odišlaazatvorilapredajňu.Mohlosastať.Jesitohovedomá.Nebolatovinamajiteľkypredajne.To
manko aj uhradila. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovanej ako bolo preukázané manko a jej
zodpovednosť uviedla, že robila sa inventúra. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovanej, akým
spôsobom prebiehala svedkyňa uviedla, že na predajni bola majiteľka, pracovníčky, ktoré tam pracovali,zapisovali. Každý si zapisoval a spočítaval, tak ako sa bežne inventúra robí. Svedkyňa na otázku
právneho zástupcu žalovanej akým spôsobom bolo zistené a preukázané manko a jej zodpovednosť
uviedla, že pri inventúre bol schodok. Bola si vedomá toho ako konala v tej chvíli. Všetkého si bola

vedomá a manko uhradila.

45. Z výpovede svedkyne G. E. vyplýva, že účastníkov konania pozná, to, čo je predmetom konania vie
zbežne. Svedkyňa na otázku súdu, či pracuje u žalobcu uviedla, že, momentálne nie. Pracovala tam od
roku 2005 do roku 2009 na pozícií predavačky. Svedkyňa na otázku súdu, či v období, kedy ona pôsobila

bolo zistené manko a či ho platila uviedla, že počas pôsobenia ona manko nemala. Manko na prevádzke
na ktorej ona pracovala zistené nebolo. Svedkyňa na otázku súdu na akej prevádzke pracovala uvádza,
že najskôr pracovala v prevádzke v K., potom v K. a nakoniec v D.. Na prevádzke v K. som bola asi
v roku 2006-2007.

46.Zvýpovedesvedka Z.E.vyplýva,žeúčastníkovkonaniapozná.Žalovanájejehomanželka.Poznáaj

konateľku žalobcu. To, čo je predmetom konania presne nevie. Svedok na otázku súdu odkedy nadviazal
so žalovanou známosť, odkedy sú v priateľskom vzťahu uviedol, že zhruba 7-8 rokov. Svedok na otázku
súdu, či po celú dobu bývali v spoločnej domácnosti uviedol, že nie. Spolu bývajú až posledné 2
roky. Svedok potvrdil, že doprevádzal žalovanú - svoju manželku do zamestnania, no nie vždy. Svedok
potvrdil, že chodil aj do predajne priamo kde predávala. Svedok na otázku súdu, či si z predajne bral

niekedy tovar uviedol, že nie. Za tovar si platil. Na otázku, či má vedomosť, či si manželka brala tovar
z predajne a ho zapisovala uviedol že toto nevie. Svedok na otázku súdu, či sa stalo, že z predajne,
a to z pokladne svojvoľne, bez akéhokoľvek vedomia si vzal peniaze z pokladne svedok uvádza, že
nie. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu vzhľadom na to, že doprevádzal manželku, či ju
doprevádzal pred otváracími hodinami alebo počas otváracích hodín svedok uviedol, po dotaze súdu, či

v tom čase bola predajňa otvorená uviedol za, že nie, predajňu len otvárala. Svedok na otázku právneho
zástupcu žalobcu, či má vedomosť o tom ako jeho manželka bola vyplácaná, či dostávala peniaze
alebo mala dovolené brať tovar uviedol, že k tomuto toto nevie. Svedok na otázku právneho zástupcu
žalobcu, či sa mu manželka niekedy sťažovala, že je ukracovaná na svojich nárokov, či dostáva menej
ako má nárok. Manželkou je len odteraz od decembra. To, čo bolo predtým, nevie. Svedok na otázku

právneho zástupcu žalobcu, či sa mu niekedy pred týmto obdobím manželka sťažovala uviedol, že boli
nejaké náznaky. Na dotaz súdu, aby to konkretizoval svedok uviedol, že sťažovala sa, že bola slabá
výplata. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu, či niekedy keď ju doprevádzal, či na jej pokyn
bral nákupy, jej nákupy z predajne preč svedok uviedol, že nie. Svedok na dotaz súdu, či sa stalo, že mu
manželka dala tašku s nákupom a povedala mu, aby jej nákup zobral odtiaľ uviedol, že v tom čase spolu

nežili. Bývali osobitne. Bral si svoj nákup. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu, či niekedy jeho
manželka vypisovala sťažnosti na postup, čo sa týka mzdy na súd, na políciu uviedol, že toto nevie.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či má vedomosť o tom, že jeho manželka podpisovala nejaké
uznanie dlhu uviedol, že vie o tom, že podpisovala nejaké manko čo jej dala majiteľka. To, či podpisovala
alebo nie on nevidel.

47. Z výpovedi svedkyne F. F. vyplýva, že účastníkov konania pozná, vie čo je predmetom konania
a to manko. Svedkyňa na dotaz súdu, aby uviedla od kedy pracovala u žalobkyne, nakoľko podľa
vyjadrenia účastníkov u nej pracovala, kde, na akej pozícií uviedla, že pracovala od roku 2010. Mesiac
sa presne nepamätá, myslí si, že marec 2010 do roku 2014 s dvojmesačnou prestávkou. Prestávka bola

v septembri a októbri roku 2014. Svedkyňa po nazretí do svojich poznámok uviedla, že tá prestávka bola
v roku 2012. Vtedy pracovala v L. A. Č., a to počas obidvoch mesiacov. Svedkyňa ďalej na dotaz súdu
na akej pozícií pracovala uviedla, že zo začiatku ako predavačka neskôr ako vedúca predajne. Uviedla,
že pracovala v predajni Q. N. X. K.. Svedkyňa na dotaz súdu, či sa zúčastnila inventarizácie, ktorá sa
uskutočnila u žalobkyni v januári 2013 uviedla, že áno. Svedkyňa na otázku súdu, čo pri vykonávaní

inventúry vykonávala uviedla, že spočítavali tovar. To, čo presne robila si nepamätá. Väčšinou to boli
sladkosti, mliečne. Počítali sa kusy, spísali tovar, kusy krát cena. Keď mali spočítané papiere, zobrali si
domov a doma si následne spočítali výsledky. Keď mali spočítané odovzdali to pani majiteľke. Následne
ona papiere kontrolovala a pozerala. Uviedla, že počas inventúry v januári 2013 bolo zistené manko
okolo 4.500,-eur. Čo sa týka výplat uviedla, že peniaze dostávali na ruku, vedúca dávala medzi 20.tým

a 25.-tého dňa. Svedkyňa ďalej na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či bolo povolené v predajni
niečo nakupovať bezplatne a následne sa to zúčtovalo pri výplate svedkyňa uviedla, že áno, dalo sa.
Mali na nástenke papier, kde si nákupy zapisovali. Keď išla majiteľka robiť výplaty tento papier si zobrala
a suma sa odpočítala a zvyšok im dala výplatu. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobkyne,či sa stalo niekedy, žeby nedostala na výplatu mzdu svedkyňa uviedla, že nikdy. Svedkyňa na otázku
právneho zástupcu žalobkyne, či sa jej žalovaná niekedy sťažovala, žeby nedostala vyplatenú mzdu na
ktorú mala nárok svedkyňa uviedla, že nie.

48. Z výpovede svedka Q. F. vyplýva, že vie, čo je predmetom konania a účastníkov konania pozná.
Svedok na dotaz súdu, aby uviedol od kedy pracuje u žalobcu a na akej pozícií uviedol, že zhruba
je to 7 rokov. Je Š. B. R. a K. K. X. E. K. B. X. S.. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu, či
vie uviesť, kedy bol skončený pracovný pomer so žalovanou a za akých okolnosti svedok uviedol, že

približne možno rok - dve nerobí vo firme. Išla z firmy preč pretože tam bola krádež, mala manko. Jej
priateľ bol na kamerovom systéme ako berie peniaze z pokladne. Svedok na otázku právneho zástupcu
žalobcu, či videl tento kamerový záznam uviedol, že áno. Na otázku čo by o ňom uvádza, povedal, že bol
priateľom žalovanej. Videl video v rozlíšení. Videl ako ho majiteľka, ekonómka a ukázali ho žalovanej.
Je tam ako berie peniaze. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, ako sa vyjadrila pani M.Č., keď jej to
bolo oznámené uviedol, že nepovedala nič, sčervenela.

49. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 20.05.2015 vyplýva, že súd uložil žalobcovi, aby predložil súdu presné
vyjadrenie a zhrnutie za jednotlivé obdobie, za ktoré požaduje žalovaná náhradu mzdy vo svojom návrhu
ako obranu v podaní, ktoré označila ako protinávrh, a to spolu s výplatnými páskami a s presným
prehľadom koľko bola čistá mzda, hrubá, koľko boli zrážky, koľko sa jej odrátalo za tovar, ktorý si vzala

počas mesiaca spolu s presným zhrnutím, vyjadrením a príslušnými listinami. Žalovaná vo svojom
podaní zo dňa 31.7.2014 požaduje plnenia za nasledujúce obdobia: celý rok 2011, celý rok 2012 a
časť roka 2013.

50. Žalobca predložil súdu ohľadne obdobia roka 2011,2012, 2013 doklady z ktorých vyplýva hrubý a

čistý príjem žalovanej za toto obdobie. Ohľadne obdobia roka 2012 vyplýva, že žalovaná mala v roku
2012 za mesiac október 2012 335,40 eur, v čistom 290,48 eur, v mesiaci november 2012 338,98 eur, čo
v čistom bolo 293,60 eur, v mesiaci december 2012 339,79eur, čo v čistom bolo 294,28 eur. K hrubým
mzdám sa vyjadril aj vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.05.2015 (v spise čl. 115 a nasl.) z ktorého
vyplýva, že priemerný hrubý mesačný zárobok žalovanej za rozhodné obdobie mesiacov október až

december 2012 z vyššie uvedených hrubých miezd je 338,06 eur.

51. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.09.2017 vyplýva, že žalobca navrhuje, aby súd žalobe vyhovel
a nárok žalovanej, uplatnený v písomnom podaní z 31.7.2014, a tiež aj v poslednom podaní zo
dňa 20.8.2017 neuznal. Žalovaná tvrdí rozporuplné tvrdenia a spôsob, akým vyčísľuje svoj nárok

uplatňovaný v tomto konaní je neudržateľný. Na poslednom pojednávaní sa žalobca u žalovanej (u
jej zástupcu) dotazoval, akým spôsobom vyčísľuje jednak samotnú uplatňovanú istinu a tiež jednotlivé
nároky na zákonné úroky z omeškania. Zástupca žalovanej vysvetlil, že vychádzal z tabuľky na str.
12 ZP v znaleckom posudku P.. E. (ZP) a zo stĺpca označeného znalcom ako „čistá mzda v € podľa
výplatnej listiny“ vždy odpočítal sumu 200,- Eur s vysvetlením, že žalovaná vždy dostávala mzdu

iba 200,- Eur. Na otázku žalobcu, koľko peňazí vlastne mala žalovaná dostať za rozhodné obdobie v
hotovosti k výplate, žalovaná tvrdila, že je to presne tá suma (tie sumy), aká je uvedená v evidencii
predloženej žalobcom - z pomocnej mzdovej evidencie žalobcu (zo zošita, kde bola mzda pre všetkých
zamestnancov žalobcu vypočítavaná. Teda - žalovaná žiadne vlastné evidencie o svojej mzde nemá
a na otázku „koľko ste dostali peňazí v hotovosti“ odpovedá, že toľko (presne toľko) ako je to uvedené

v evidencii predloženej žalobcom. Zároveň však žalovaná označuje všetky evidencie žalobcu za :
nepresné, chybné, vymyslené, falšované, nezákonné (a podobne). Ale sama z nich vychádza
a označuje ich za správne ! Tak ako je to vlastne ? Je udržateľné tvrdenie žalovanej, že evidencie
žalovanej sú zároveň aj zlé aj dobré (aj chybné, aj správne) ? Na tejto vnútornej rozpoltenosti tvrdení
žalovanej jepostavenýajvýpočet nárokuuplatňovanéhožalovanou.Žalovanátotižvôbecnezohľadňuje

skutočnosť, že aj znalec v ZP, aj v evidenciách predložených žalobcom je vždy mzda pre žalovanú
v sume 300,- Eur - teda taká mzda aká bola dohodnutá aj v pracovnej zmluve. Nie 200,- Eur - ako
tvrdí žalovaná, ale vždy suma cca 300,- Eur /podľa pracovnej zmluvy/. Z tejto sumy sú odpočítavané
hodnoty tovarov,ktorésibralažalovaná atiežajnárokynaúhradu minulého(skoršieho)manka.Rozdiel
je suma, ktorú žalovaná dostala v hotovosti. Tieto výpočty prebral do svojho ZP aj ustanovený znalec.

Žalovaná zasa však rozporuplne tvrdí, že ona mala mzdu len 200,- Eur. A pritom žalovaná v priebehu
konania opakovane potvrdila aj správnosť a objektívnosť záznamových listov na prevzatý tovar (ktoré
boli stále vyvesené na nástenke na predajni a ktoré si zapisovali a navzájom kontrolovali samotné
predavačky). Teda, ak by bola pravda, že mzda žalovanej by mala byť vždy iba 200,- Eur, tak by poodpočítaní hodnoty prevzatého tovaru už niekedy by neostalo nič k zaplateniu v hotovosti = pozrime
si tabuľky v ZP na str. 12 a 13. Ale žalovaná dostala zaplatenú mzdu aj v peniazoch - ten rozdiel.
A výška prevzatej mzdy je preukázaná samotným žalobcom. Žiadne iné dôkazy zo strany žalovanej

nie sú predložené a ona sama potvrdzuje správnosť evidencií žalobcu. Čo je však najdôležitejšie ?
Zdravý rozum nám poradí. My všetci žijeme z platov, z odmeny za vykonanú prácu. Uverí niekto
tvrdeniu, že žalovaná 2 roky (24 mesiacov) chodila do práce tam, kde nedostávala 24 mesiacov to,
na čom sa dohodla so zamestnávateľom ? Počas doby 24 mesiacov by žalovaná nič nepovedala,
ani by sa nikde nedomáhala ochrany svojich nárokov. Chodila by každý deň do práce bez dohodnutej

mzdy. Tomuto nezmyslu má súd - podľa tvrdení žalovanej - uveriť. Nikto so zdravým rozumom by
nechodil dennodenne do práce bez odmeny 2 roky. Žalovaná zdravý rozum má. Žalovaná vyčítala
aj podanému znaleckému posudku, že znalec do hodnoty zásob zarátal aj celé fakturované sumy z 5
faktúr od spoločnosti G. K..Q..X... Keby žalovaná pozornejšie si prečítala ZP, zistila by, že znalec z
týchto faktúr do výpočtu zásob zahrnul len jednu položku z každej faktúry, a to cenu šľahačky. Všetky
ostatné položky (múka, soľ, škrob, ...) do výpočtov zahrnuté neboli. Upriamujú pozornosť na tabuľku na

str. 4 ZP (prvá tabuľka), kde je uvedený údaj : nákup ďalších zásob podľa priložených faktúr evidovaných
v kópii listu zo zošita - kde je uvedená suma : XXX,XX €, teda súčet ceny šľahačky z všetkých 5 faktúr.
Nepresnosť tvrdení žalovanej je očividná. Žalovaná v tomto konaní, na poslednom pojednávaní, navrhla,
aby sa súd zaoberal aj mankom, ktoré bolo zistené v predajni v K. ešte v roku 2011 a ktoré následne
splácali 3 predavačky : Z. Ť. (už nebohá dnes), F. F. a žalovaná. O tomto manku sa predsa už aj v

tomto konaní vykonávalo dokazovanie, vypovedala o okolnostiach splácania tohto manka aj v konaní
vypočutá svedkyňa F.. Žalovaná teraz chce začať spochybňovať vyčíslenie manka - po 6 a pol roku
od jeho zistenia. Žalobca upriamuje pozornosť súdu na to, že na prešetrenie spôsobu určenia manka,
jeho splácania a ako to celé v roku 2011 s tým mankom bolo, vykonalo sa vyšetrovanie pred orgánmi
činnými v trestnom konaní - Obvodným oddelením PZ vo Vranove nad Topľou pod ČVS: ORP-677/VT-

VT-2014. Podľa vedomostí žalobcu, toto bolo vedené ešte v roku 2014 a začiatkom roka 2015 a nikdy
nikto z osôb za RASLEN, spol. s r.o. nebol obvinený. Trestné stíhanie bolo zastavané. Bez zistenia
porušení zákonov bez vznesenia obvinenia nejakej konkrétnej osobe. Tam sa skúmalo aj zaplatenie
mzdy žalovanej, pretože trestné stíhanie bolo vedené pre podozrenie z trestného činu nezaplatenia
mzdy a odstupného. Teda to, čo žalovaná podala na prešetrenie OČTK - a čo bolo následne aj

vyšetrované - (nezaplatenie svojej mzdy ako jej mala patriť a nezákonné zrážky zo mzdy) je presne to
isté skutkové aj právne zdôvodnenie nároku, ktorý žalovaná uplatňuje v tomto civilnom súdnom konaní.
V trestnom konaní pod ČVS: ORP-677/VT-VT-2014 bolo vypočutých množstvo svedkov (žalovaná,
konateľka žalobcu, svedkyne, zamestnankyne ...) a výsledok bol taký, že všetky obvinenia a udania
zo strany žalovanej boli políciou odmietnuté. Bolo by úplne zbytočné a nerozumné znova vykonávať

tie isté výsluchy (tentokrát pred civilným súdom), znovu vypočúvať tie istí osoby svedkov - ktoré už
raz (niektorí aj opakovane) podrobne vypovedali na polícii (aj za prítomnosti súčasného právneho
zástupcu žalovanej - ktorá v trestnom konaní mala postavenie poškodenej. Žalobca už na pojednávaní
dňa 21.8.2017 namietal premlčanie nároku (vzhľadom na uplynutie 3-ročnej premlčacej doby). Na tejto
námietke premlčania zotrváva žalovanej aj naďalej

52. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 23.10.2014 vyplýva, že v súdnom konaní sa žalovaná po doručení
písomného vyjadrenia F. F. k predmetnej veci vyjadruje prostredníctvom právneho zástupcu nasledovne.
Uznanie dlhu zo dňa 15.1.2013, na základe ktorého si žalobca v tomto konaní uplatňuje peňažnú
pohľadávku vo výške 4.000,- Eur je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nespĺňa základné

náležitosti právneho úkonu podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka a ani v zmysle § 191 Zákonníka
práce. Predmetné uznanie dlhu, na základe ktorého sa žalobca chce obohatiť na úkor žalovanej, je
absolútne neplatné, pretože nevyjadruje slobodnú vôľu žalovanej, bolo urobené pod nátlakom a s
pôsobením bezprávnej vyhrážky zo strany žalobcu, ktorý zneužil tieseň a finančnú závislosť žalovanej.
Zároveň sa tento právny úkon svojím obsahom a účelom prieči dobrým mravom a obchádza, resp.

odporuje zákonu. Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými
skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo, pričom právny úkon urobený pod tlakom
bezprávnej vyhrážky je absolútne neplatný. V danej veci dňa 15.1.2013 konateľka žalobcu zavolala
žalovanú do kancelárie s tým, že pokiaľ jej nepodpíše už vyhotovené predmetné uznanie dlhu na sumu
4.000,-Eur,takjuvyhodízpráce,pričomkonateľkadobrepoznalaosobnéamajetkovépomeryžalovanej

nakoľko tá sa práve rozviedla a z dôvodu nevyplácania ani čistej minimálnej mzdy počas posledných
rokov, vedela aj o jej majetkovej tiesni. Zneužitím tejto hmotnej núdze a odkázanosti žalovanej na mzdu
200,- Eur, ktorú jej vyplácala (z väčšej miery formou naturálnej mzdy prostredníctvom tovaru), konateľka
žalobcu pod tlakom bezprávnej vyhrážky výpovede z práce donútila žalovanú podpísať predmetnéuznanie dlhu dňa 15.1.2013. Žalovaná pod týmto nátlakom podpísala predmetné uznanie dlhu, aj
napriek tomu, že žiadny dlh voči žalobcovi nemala a žiadnu škodu ani schodok na tovare nespôsobila a
ani za žiadny takýto schodok nemohla byť podľa pracovnoprávnych predpisov zodpovedná. Následne

potom jej konateľka žalobcu aj tak doručila Okamžité skončenie pracovného pomeru práve z dôvodu
tohto uznania dlhu. Predmetné uznanie dlhu však nezodpovedá ani základným náležitostiam právneho
úkonu uznania dlhu podľa Občianskeho zákonníka a ani prípadnému uznaniu záväzku zamestnanca
podľa § 191 Zákonníka práce. Podľa uvedených zákonných ustanovení je uznanie dlhu/záväzku
jednostranným právnym úkonom dlžníka. V danom prípade sa však jedná o právny úkon žalobcu

ako zamestnávateľa, ktorý ho vyhotovil aj podpísal z pozície nadradenosti a ktorým stanovil, resp.
prikázal žalovanej ako zamestnancovi splácať ním určený dlh. Podpis zamestnankyne na uvedenom
právnom úkone zamestnávateľa znamená iba to, že jej tento úkon bol doručený a ona ho zobrala na
vedomie. Takéto znenie uznania dlhu celkom odporuje predmetu a zmyslu právneho úkonu uznania
dlhu, ktorým dlžník sám písomne uzná svoj dlh a zaviaže sa ho splatiť. Zároveň predmetný právny úkon
zo dňa 15.1.2013 nie je v žiadnom prípade možné považovať ani za dohodu medzi zamestnávateľom

a zamestnancom o výške dlhu a spôsobe jeho úhrady, pretože Zákonník práce v § 191 umožňuje
písomne uzavrieť takúto dohodu iba pod podmienkou, že zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli
na spôsobe zaplatenia zamestnancom uznaného záväzku. V predmetnom uznaní dlhu však žalobca
ako zamestnávateľ prikázal žalovanej splácať dlh 4.000,- Eur, ale žalovaná ani žalobca sa žiadnym
spôsobom nedohodli ani na dobe splatnosti dlhu ani na spôsobe splácania dlhu. Z písomného prejavu

žalobcu vyplýva iba to, že by sa malo jednať zrejme o splácanie v splátkach, ktoré však nebolo žiadnym
spôsobom bližšie určené. Predmetné uznanie dlhu zároveň v zmysle § 39 Obč. zákonníka v spojení
s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce odporuje dobrým mravom a obchádza zákon, nakoľko
pre vyvodenie takejto zodpovednosti jedinej predavačky za celé manko na predajni, kde mali voľný
prístup aj tretie osoby, tak ako to urobil žalobca, v žiadnom prípade neboli splnené zákonné podmienky

a takého "zosobnenie" celého schodku jedinej predavačke, aj keď v danej predajni pracovali vždy tri
predavačky, je v rozpore so všeobecne uznávanými mravnými a morálnymi zásadami v spoločnosti,
ako aj zásadami spravodlivého jednania. Predmetné uznanie dlhu svojím obsahom taktiež odporuje
zákonu, resp. ho obchádza, nakoľko podpísaná dohoda o hmotnej zodpovednosti na základe ktorej
bol určený dlh žalovanej, neumožňovala vyvodiť zodpovednosť žalovanej za celý údajný vzniknutý

schodok tak ako to urobil žalobca a to z dôvodu neexistencie pracovných podmienok nevyhnutných pre
uplatnenie zodpovednosti z podpísanej dohody. Podľa ustálenej judikatúry ( R 70/1972, R 12/ 1976,
R 55/1984) medzi právne podmienky založenia zodpovednosti zamestnanca patrí najmä podmienka,
aby zamestnanec po celú dobu hmotnej zodpovednosti mal v osobnej dispozícii zverené hodnoty a mal
možnosťpocelýčasnakladaťstýmitohodnotami,ktorésúpredmetomdohodyohmotnejzodpovednosti.

Pojem zverenie hodnôt neznamená len odovzdanie týchto hodnôt zamestnancovi, ale súčasne možnosť
výlučnej dispozície zamestnanca týmito hodnotami. Podľa judikátu Najvyššieho súdu R 12/1976 "ak
nemal hmotne zodpovedný zamestnanec vytvorené podmienky na starostlivosť o zverené predmety bez
rizika strát, prípadne bez možnosti účinne ich používať a ich obeh kontrolovať po celý čas zverenia,
nemožno vychádzať z hmotnej zodpovednosti zamestnanca. Žalobca uzatvoril so žalovanou pri nástupe

do práce aj dohodu o hmotnej zodpovednosti za prevzatý tovar a pokladničnú hotovosť, pričom už vtedy
došlo k porušeniu zákona, pretože uvedené hodnoty mala žalovaná prevziať na základe inventarizácie,
ktorá sa však nekonala. Zároveň na základe doposiaľ uvedeného je možné konštatovať že osobitná
dohoda o hmotnej zodpovednosti bez dohody alebo doložky o spoločnej hmotnej zodpovednosti s
ostatnými predavačkami je v danom prípade, keď v predajni boli zamestnané vždy 3 predavačky a

do predajne mali voľný neobmedzený prístup aj tretie osoby, konateľka zamestnávateľa, jej manžel aj
syn, nemôže byť za žiadnych okolnosti platne uzatvorená, resp. z nej nemožno vyvodzovať osobitnú
hmotnú zodpovednosť, tak ako to urobil žalobca v danej veci. V danom prípade a po splnení ďalších
podmienok by mohla byť platne uzatvorená iba dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti všetkých
predavačiek, nakoľko pri inventúre 1x ročne nie je možné preukázať zodpovednosť konkrétneho

zamestnanca za schodok, pokiaľ v predajni pracovali vždy 3 predavačky a všetky mali uzatvorenú
dohodu o hmotnej zodpovednosti. Uvedenú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti by však
bolo možné platne uzatvoriť a následne z nej aj vyvodzovať dôsledky iba po splnení podmienky,
že k tovaru a pokladničnej hotovosti budú mať vždy prístup iba tieto predavačky a nikto iný, čo pri
predaji v predajní žalobcu nie je možné. Žalobca ako zamestnávateľ umožňoval v dotknutej predajni

voľný pohyb tretím osobám a to aj mimo otváracích hodín, bez prítomnosti ktorejkoľvek predavačky.
Úplne voľný a neobmedzený pohyb v predajni mali obaja konatelia zamestnávateľa, ako aj ich syn.
Predajňa nebola zabezpečená, t.j. bol voľný vstup do predajne z výrobných priestorov, ktorý často
využíval konateľ zamestnávateľa p. A. F.. Predmetný voľný pohyb týchto osôb po predajni schválil sámzamestnávateľ, pričom žalovaná mala vstup do predajne mimo otváracích hodín zakázaný. Zároveň
počas trvania pracovného pomeru žalovanej bol zamestnávateľ podľa zákonníka práce povinný vykonať
inventúru vždy, keď prijal novú predavačku, resp. niektorá odišla ( z dôvodu skončenia prac. pomeru

alebo materskej dovolenky). Pretože žalobca uvedené inventúry nevykonával, za prípadný schodok v
predajni by zodpovedali všetci zamestnanci, ktorí počas kontrolovaného obdobia v predajni pracovali, za
predpokladu, že by mali uzatvorenú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Žalobca vyvodzuje v
danej veci voči žalovanej zodpovednosť za celý údajný schodok zistený pri inventúre za rok 2012, avšak
predmetnú inventúru vykonal v podstate iba sám žalobca, ktorý si aj svojvoľne vyčíslil údajne spôsobený

schodok, bez prítomnosti žalovanej, resp. prítomnosti ostatných predavačiek. Pri vykonávaní inventúry
zamestnanci iba spísali zoznam aktuálneho tovaru v predajni a tento odovzdali, pričom žalobca sám
bez akéhokoľvek odôvodnenia a dôkazu svojvoľne vyčíslil schodok na tovare. Predmetná inventúra za
rok 2012, ktorá sa mala vykonať dňa 2.1.2013, pokiaľ bola vykonaná, tak bez prítomnosti žalovanej a
iba svojvoľne konateľkou zamestnávateľa a to bez akéhokoľvek dôkazu preukazujúceho jej tvrdenia.
Uvedený svojvoľný zápis žalobcu nie je možné považovať za inventúru a ani nezodpovedá zásadám

transparentne vykonanej inventúry. Zároveň pokiaľ by aj bol riadnou inventúrou zistený schodok,
nezodpovedala by za neho žalovaná v zmysle textu uznania dlhu zo dňa 15.1. 2013. Na základe
uvedeného je zrejmé, že dotknutý právny úkon Uznanie dlhu zo dňa 15.1.2013, na základe ktorého si
žalobca uplatňuje svoju pohľadávku v tomto konaní, je absolútne neplatným právnym úkonom a vznik
údajnej škody, ktorú mala žalovaná svojím konaním spôsobiť žalobcovi nie je ničím preukázaný, resp.

uplatnenie akejkoľvek takejto prípadnej škody nie je možné voči žalovanej. K písomnej výpovedi F. F.
uvádzame nasledovné. Nakoľko p. F. taktiež pracovala v predmetnej predajni a taktiež mala podpísanú
dohodu o hmotnej zodpovednosti, je osobou zaujatou k danej veci a k účastníkom konania a jej výpoveď
nemôže byť hodnotená ako dôveryhodná. P. F. je v danej veci vo vzťahu podriadenosti, závislosti voči
žalobcovi, ktorý by si mohol začať uplatňovať aj voči nej náhradu za údajne spôsobenú škodu. To

že zatiaľ žalobca uplatňuje náhradu údajne spôsobenej škody iba od žalovanej A. M., iba potvrdzuje
skutočnosť, že p. F. sa písomne vyjadrila v prospech žalobcu a vyhýba sa ústnej výpovedi a konfrontácii
na pojednávaní pred súdom. Zároveň skutočnosti, ktoré uviedla vo svojom písomnom vyjadrení, nie
sú pravdivé a sú pozmenené tak, aby vyvodzovali dojem celej zodpovednosti za akékoľvek manko iba
voči žalovanej. Podľa vyjadrenia p. F., si vedúca voči nej neuplatnila predmetné manko, pretože tam

údajne pracovala iba dva mesiace pred inventúrou. Bez ohľadu na to koľko dní pred inventúrou by tam
pracovala, bola by zodpovedná za prípadnú škodu aj ona, pričom p. F. neuviedla, že tam pracovala v
roku 2012 okrem uvedených dvoch mesiacov aj ďalších 8 mesiacov od januára až do augusta, kedy
na 2 mesiace odišla pracovať pre zamestnávateľa A.. Teda jej tvrdenie o tom, že tam pracovala iba 2
mesiace je bezpredmetné. Taktiež tvrdenie p. F. o tom, že kamerový systém zachytil priateľa žalovanej,

ako si údajne otvára zásuvku v pokladni, pričom si mal údajne zobrať peniaze do vrecka nie je pravda.
Žiadny takýto záznam neexistuje a jediné, čo môže byť kamer. systémom zachytené je to, ako priateľ
žalovanej doprevádza žalovanú ráno do práce, ta mu dá chlieb ( forma poskytovaného stravného od
zamestnávateľa) a prípadne si jej priateľ otvarákom na fľaše, ktorý bol pre zákazníkov obchodu pri
pokladni, otvorí zakúpené pivo. Čo sa týka poklade a hotovosti je nutné dodať, že tržba - bankovky sa

každý večer odovzdávala konateľom zamestnávateľa a drobné mince sa každý večer odkladali vzadu do
skladu. Na základe uvedeného nie je zrejmé, aké peniaze si mal priateľ žalovanej zobrať, resp. pokiaľ by
to bolo skutočne tak, prečo neoznámili tento skutok orgánom činným v trestnom konaní. Taktiež nie sú
pravdivé ani tvrdenia p. F. o tom, že priateľ žalovanej bol večer prítomný pri počítaní tržby. Žiadna tretia
osoba nemohla byť pri počítaní tržby a uvedený priateľ žalovanej pokiaľ došiel odprevadiť žalovanú z

práce, v čase, keď sa spočítavala tržba ju vždy čakal vonku pred predajňou. Taktiež pokiaľ si tento Z.
E. zakúpil pivo, tak ho s výnimkou dvoch prípadov vždy zaplatil. V uvedených dvoch prípadoch si to
žalovaná pripísala na jej účet k tovaru, ktorý jej bol strhnutý z 200,- eurovej mzdy. Čo sa týka tovaru,
ktorý dala žalovaná svojej sestre, tak ten sestra vyplatila hneď v nasledujúci deň. Je nutné uviesť, že
takéto praktiky boli v danej predajni bežné, vrátane formy vyplácania mzdy prostredníctvom tovaru, ktorý

si zamestnanci v priebehu mesiaca zobrali a následne v jeho hodnote, im bol tento tovar započítaný na
mzdu. Pokiaľ mala p. F. alebo žalobca akékoľvek podozrenie z krádeže v prípadoch p. Z.. E. alebo sestry
žalovanej, mali to riešiť oznámením príslušným orgánom. V súvislosti s prejednávanou vecou v tomto
súdnom konaní zároveň oznamujeme súdu, že ohľadom horeuvedených konaní žalobcu boli podané
Trestné oznámenie a Podnet na Inšpektorát práce, na základe ktorých prebiehajú aj trestné konania,

v ktorých sa prešetrujú skutky konateľky žalobcu, či nektorým z týchto skutkov nedošlo aj k naplneniu
znakov skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti Tr. zákona.53. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 20.8.2017 vyplýva, že v súdnom konaní sa žalovaná k vyhotovenému
znaleckému posudku č. 1/2016 znalca P.. Z. E., S., vyjadruje prostredníctvom právneho zástupcu
nasledovne. Je evidentné, že žalobkyňa naďalej pokračuje v podávaní nepravdivých informácii, resp.

v produkovaní nepravdivých a zmenených dôkazov. Počnúc falšovaním podpisov o prevzatí výplaty
a výplatných pások, cez falšovanie a svojvoľné dopisovanie textov na uznaní dlhu zo dňa 2.2.2011,
ktoré taktiež nebolo podpísané žalovanou až po predkladanie nesprávnych a nepravdivých písomných
podkladov pre ustanoveného znalca na účely znaleckého dokazovania. Týmito nesprávnymi podkladmi
máme na mysli predovšetkým predloženie faktúr vystavených dodávateľom G. K..Q..X.., P.: XXXXXXXX,

ktoré žalobkyňa predložila znalcovi za účelom údajného potvrdenia o nákupe skladových zásob na
predajňu, kde pracovala žalovaná a kde malo byť zistené manko. Tovar dodaný žalobcovi spoločnosťou
G. K..Q..X.. a vyfakturovaný predloženými faktúrami v období 08/2012-12/2012 žiadnym spôsobom
nesúvisí s predajňou, kde žalovaná pracovala, ale tento tovar bol dodaný výlučne pre výrobný závod -
pekáreň, nachádzajúcu sa v rovnakom objekte v obci K.. TTovar od spoločnosti G. K..Q..X.. odoberala
výlučnepekáreňpravidelnemesačneatovždytakmerrovnakýtovarvrovnakýchmnožstváchurčenýpre

výrobu pekárenských výrobkov. Žalobkyňa zrejme účelovo poskytla znalcovi tieto doklady spoločnosti
G. K..Q..X.. o nákupe tovaru, aby zvýšila nákladovú položku - t.j. nákup zásob tovaru, aj napriek tomu,
že tento nákup tovaru nesúvisí s predajňou, ale pekárňou. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby sa
znalec opätovne vyjadril k výške údajného spôsobeného manka na predajni pri nebraní do úvahy faktúry
vystavené spoločnosťou G. K..Q..X.. spolu v sume 1.820,71- Eur. K ďalším skutočnostiam uvedených

znalcom vo vypracovanom posudku je nutné poukázať na fakt, že tovar odoberaný z predajne priamo
zamestnankyňami sa skutočne do pokladne neblokoval a teda znalec správne vychádzal z hodnoty
zásob po dodatočnom odpočítaní tohto tovaru odobratého zamestnankyňami vo forme naturálnej mzdy.
Nemožno však súhlasiť s názorom a postupom znalca, ktorý k nákupu skladových zásob pripočítal aj
tzv. Nákup ďalších zásob bez akéhokoľvek relevantného účtovného dokladu iba na podklade zápisu v

zošite samotnou žalobkyňou. Pri opakovanom produkovaní falšovaných dôkazov žalobkyňou nemožno
v žiadnom prípade určovať výšku skladových zásob, ktorá je rozhodujúca pre nárok (manko) uplatnený
žalobou v tomto konaní, iba na základe zápisu žalobkyne v jej súkromnom zošite. Takýto postup je
jednoducho neprípustný a položka Nákup ďalších nezdokladovaných údajných zásob tovaru v sume
X.XXX,XX- Eur taktiež nemôže byť braná do úvahy pri určovaní množstva zásob tovaru. Je nevyhnutné,

aby sa znalec vyjadril, či existuje nejaký iný dôkaz či už priamy alebo nepriamy, ktorý by potvrdil údajný
nákup tohto tovaru okrem tvrdenia žalobkyne a v prípade že takýto dôkaz neexistuje, vychádzal pri
určovaní zásob tovaru bez nákupu tohto údajného fiktívneho tovaru v sume XXXX,XX- Eur. Z uvedeného
je zrejmé, že manko vyčíslené znalcom 3.832,23- Eur (vyčíslený aj s údajným nepreukázaným
fiktívnymnákupomtovaruvsumeX.XXX,XX-Eur)bolourčenénazákladezavádzajúcichanepravdivých

informácii podaných žalobkyňou a za žiadnych okolností nezodpovedá realite. Odhliadnuc od ďalších
skutočností, pre ktoré v predajni K. ani nie je možné spoľahlivo a presne určiť tzv. manko, je nevyhnutné
od uvedeného vyčísleného manka odpočítať nepreukázaný fiktívny nákup tovaru XXXX,XX- Eur ako aj
nákup tovaru od spoločnosti G. K..Q..X.. výlučne pre výrobný závod pekáreň v sume X.XXX,XX- G..
T.j. takto vyčíslené manko by predstavovalo sumu XXX,XX- Eur, od ktorej je ale nevyhnutné odpočítať

aj stratu na mliečnych a iných nepredaných produktoch, ktoré podliehajú rýchlej skaze a ktoré sa
po uplynutí doby trvanlivosti vyhadzovali a likvidovali bez akejkoľvek evidencie. Pokiaľ to je možné
zistiť z uzávierok registračnej pokladne, je potrebné zistiť množstvo nakúpených mliečnych produktov
a množstvo predaných mliečnych produktov, pričom rozdiel bude predstavovať stratu na uvedenom
nepredanom tovare po dátume spotreby. Je nevyhnutné, aby sa k tomuto znalec vyjadril, či je možné

zistiť tento stav alebo je možné použiť priemerné štatistické hodnoty nepredaných mliečnych produktov,
resp. predaných pred koncom trvanlivosti za zníženú podhodnotenú cenu, v čoho dôsledku môže taktiež
vznikať manko. Opätovne však poukazujú na to, že hodnotenie a posudzovanie všetkých uvedených
skutočností a vyčísľovanie údajného manka a následnej zodpovednosti predavačiek na predajni, nie je
hodnoverne a objektívne ani možné, nakoľko prístup do predajne malo asi 15 ľudí vrátane majiteľov

a konateľov žalobcu, čo potvrdili aj samotní svedkovia v tomto súdnom konaní. Okrem vždy najmenej
troch predavačiek, ktoré boli v domnení, že majú spoločnú hmotnú zodpovednosť (aj keď nemali) a
majiteľovakonateľovžalobcu,boldopredajnemožnýprístupajzvýrobnejčasti-pekárne,kdepracovalo
cca 10 ľudí. V takejto situácii nie je možné vyvodzovať zodpovednosť za údajné manko voči žiadnej
z predavačiek a o to viac, ak tovar z predajne v obci K. sa bez uvedenia jeho druhu alebo množstva

presúval medzi predajňami aj do obce D. a obce K. a to iba na základe tzv. výdajky, ktorú vyhotovila
a podpísala iba konateľka žalobkyne a na ktorej uviedla iba údajnú cenu tovaru bez akéhokoľvek
označenia tohto tovaru. Je nepredstaviteľné, aby výdaj a premiestnenie tovaru z predajne v obci K.- tzv.
výdajku nepodpísala a vydaný tovar neskontrolovala ani jedna z predavačiek, ktoré mali byť zodpovednéza tento tovar a ktorým sa mal zosobňovať akýkoľvek zistený schodok na tovare. Tieto výdaje tovaru
z predajne v obci K. boli svojvoľne vykonávané na pokyn konateľky žalobkyne, pričom skutočný výdaj
tovaru a zaevidovaný výdaj tovaru nie je možné odkontrolovať, nakoľko výdajky vyhotovila a podpísala

iba konateľka bez akéhokoľvek popisu tovaru. Taktiež nie je možné ani zistiť, či konateľka žalobkyne
predložila znalcovi všetky vyhotovené výdajky. Tento stav nikým nekontrolovaných výdajov tovaru
konateľkou do predajní v K. a D. však iba preukazuje a potvrdzuje svojvoľný a nekontrolovateľný systém
prevádzkovania predajne konateľmi žalobkyne. Je potrebné, aby sa znalec vyjadril, či je možné nejakým
spôsobom skontrolovať množstvo tovaru prevedených do predajní v obci K. a D. okrem teda tvrdenia

konateľky žalobkyne, resp. jej písomného dokladu - výdajky. K časti znaleckého posudku týkajúceho sa
zúčtovanejmzdyžalovanejvrokoch2011,2012a2013,resp.množstvaodobratéhotovaruzapočítaného
na jej mzdu, žalovaná naďalej zotrváva na jej vyjadreniach, že poskytnutá mzda spolu s odobratým
tovarom nikdy nepresiahli sumu 200,- Eur a žalovaná nepodpísala žalobkyni žiadnu dohodu o splátkach
manka alebo uznanie dlhu zo dňa 2.2.2011. Na základe záverov znaleckého dokazovania o výške
zúčtovanej mzdy, na vyplatenie ktorej mala žalovaná nárok, preto žalovaná navrhla zmenu vzájomného

návrhu zo dňa 31.7.2014, ktorým sa žalovaná okrem iných nárokov domáha aj vyplatenia rozdielu medzi
zúčtovanou mzdou na ktorú mala nárok a sumou 200,- Eur, ktorú jej vyplácala žalobkyňa .

54. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 3.11.2017 vyplýva, že v súdnom konaní sa žalovaná k doručenému
stanovisku znalca P.. Z. E., S.. k námietkam k znaleckému posudku vyjadruje nasledovne. Z doručeného

vyjadrenia znalca k námietkam znaleckého dokazovania vyplýva, že znalec pri vyhotovovaní posudku a
posudzovaní manka v predajni v podstate nedisponoval žiadnymi relevantnými dokladmi preukazujúcimi
nákup tovaru na dotknutú predajňu s výnimkou sporných faktúr od spoločnosti G. K..Q..X.., ktoré však
neboli vystavené pre dotknutú predajňu, ale pre podnik pekárenskej výroby. Teda námietka žalovanej
ohľadom nepreukázania nákupu zásob tovaru sa netýka iba položky X.XXX,XX- Eur tak ako bola

uvedená v písomnom vyjadrení zo dňa 20.8.2017, ale týka sa celkovej výšky údajne nakúpených zásob
tovaru v sume XX.XXX,XX- Eur. Žalobkyňa nepreukázala nákup tovaru žiadnym relevantným dokladom
a v podstate jediným záznamom, z ktorého bol nútený vychádzať aj znalec je iba rukou spísaný zoznam
údajne nakúpeného tovaru bez akejkoľvek bližšej špecifikácie obsahu účtovného prípadu alebo jeho
účastníkov. Tento vlastnoručne napísaný denník údajne nakúpených zásob tovaru v žiadnom prípade

nemôžehodnovernepreukazovaťskutočnýnákupzásobtovaruanemôžebyťanirelevantnýmúčtovným
dokladom so zaznamenaným účtovným prípadom. Taktiež iba na základe tohto denníka nemôžu byť
spracované tzv. preukázateľné účtovné záznamy, pre ktoré zákon o účtovníctve vyžaduje, aby ich
obsah buď priamo dokazovala skutočnosť alebo nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných
záznamov. Samozrejme nákup zásob tovaru v posudzovanom období by sa dal hodnoverne preukázať

dodávateľskými faktúrami od zmluvných dodávateľov žalobkyne, ale vzhľadom na to, že záver by zrejme
nebol v prospech žalobkyne a objem nakúpeného tovaru by nepreukázal údajné manko, žalobkyňa
tento spôsob sama vylúčila. V súvislosti s týmito zistenými skutočnosťami, t.j. neexistencii, resp.
nepredložením akéhokoľvek relevantného dokladu, ktorý by hodnoverne preukazoval údajný nákup
zásob tovaru v sume XX.XXX,XX- Eur, tak ako to uvádza žalobkyňa prostredníctvom jej osobného

denníka, je potrebné, aby sa znalec vyjadril k nasledovným otázkam: Z akých dokladov vychádzal pri
určovaní objemu a hodnoty nakupovaných zásob tovaru počas posudzovaného obdobia v predajni K. vo
výške XX.XXX,XX- Eur ? Sú tieto nákupy zásob tovaru hodnoverne preukázané účtovnými dokladmi ?
Spĺňa predložený denník žalobkyne náležitosti hodnoverne preukázateľného účtovného dokladu s
popisom účtovného prípadu v zmysle zákona o účtovníctve ? Bolo by možné preukázať skutočný nákup

zásob tovaru napríklad dodávateľskými faktúrami od zmluvných dodávateľov žalobkyne ? , resp. akým
iným hodnoverným spôsobom by bolo možné preukázať skutočný nákup zásob tovaru predajňou K.
počas posudzovaného obdobia ?

55. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 7.11.2017 vyplýva, že v súdnom konaní sa žalovaná k podaniu

žalobkyne zo dňa 19.9.2017, vyjadruje prostredníctvom právneho zástupcu nasledovne. Je evidentné,
že právnemu zástupcovi žalobkyne doposiaľ nie je jasné, akým titulom si uplatňuje žalovaná nároky
v tomto konaní už od roku 2014 ( resp. to takto prezentuje v jeho vyjadreniach) a zároveň ako keby
ignoroval právny zástupca žalobkyne zhodné vyjadrenia oboch strán sporu. Pre právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý má pravdepodobne iné majetkové pomery, je to možno nelogické a nepochopiteľné

ako dokáže zamestnanec žiť zo mzdy 200,- Eur mesačne, ale skutočne tomu tak bolo. Jedná sa pritom
o zhodné vyjadrenie tak konateľky žalobcu p. F.E. ako aj žalovanej, že vyplácaná mesačná mzda u
žalovanej predstavovala 200,- Eur mesačne, v ktorej už však bola zahrnutá aj cena tovaru, ktorú si
žalovaná v danom mesiaci zakúpila, a tak sa stalo, že niekedy jej ostalo na výplatu iba 50,- Eur, vprípade ak nakúpila tovar v danom mesiaci za sumu 150,- Eur a dokonca sa stalo, že nakúpila aj
za 200,- Eur a vtedy nedostala žiadnu mzdu, t.j. bola už v mínuse s nákupom tovaru. Tieto slová
potvrdila aj samotná konateľka žalobcu jednak v súdnom konaní ako aj v trestnom konaní. Faktom je, že

konateľka žalobcu takto žalovanej svojvoľne znížila mzdu zo sumy 300,- Eur na 200,- Eur, pričom keď
totožalovanánamietala,takjejkonateľkažalobcuodpovedala,žesamájednaťonejaképredchádzajúce
manko, kde keď chcela žalovaná s kolegyňou podklady k výpočtu tohto údajného predchádzajúceho
manka, tak im konateľka žalobcu nič nepredložila. Žalovaná pretože sa bála o prácu a aj o tých 200,-
Eur mzdy, tak tam zotrvávala pracovať naďalej, avšak bez tohto aby podpísala akúkoľvek dohodu o

zrážkach zo mzdy v sume 100,- Eur mesačne. Tak ako to uvádzame už od začatia tohto súdneho
sporu, jednalo sa o svojvoľné zníženie mzdy konateľkou žalobcu bez dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú
zákonník práce bezpodmienečne vyžaduje v písomnej forme pod následkom neplatnosti. K tvrdeniam
zástupcu žalobcu o tom, že údajne oni preukázali všetko aj vyplatenie mzdy aj predchádzajúce manko
a dohodu o zrážkach zo mzdy po 100,- Eur mesačne je nutné poukázať na to, že právnemu zástupcovi
žalobcu pravdepodobne unikajú podstatné súvislosti v tomto konaní (alebo sa iba snaží ich nevidieť) a

to, že žalobca nemá jediný dôkaz o vyplatení akejkoľvek časti mzdy žalovanej. Potvrdenia o prevzatí
výplat, ktoré žalobca taktiež predložil v tomto konaní ako aj v trestnom konaní s údajnými podpismi
žalovanej, boli sfalšované, čo potvrdila aj samotná konateľka žalobcu na pojednávaní dňa 25.5.2015.
Taktiež žiadna písomná dohoda o zrážkach zo mzdy neexistuje a dokument zo dňa 2.2.2011 s rukou
dopísaným dodatkom o dohode o zrážkach bol sfalšovaný, čo taktiež potvrdila samotná konateľka

žalobcu na pojednávaní dňa 16.2.2015. Faktom je, že žalobca nevie preukázať žiadnym spôsobom ani
vyplácanie mzdy žalovanej a ani žiadnu dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaná si tak teoreticky mohla od
r.2014 uplatňovať nároky na zaplatenie celej mzdy, čo však neurobila a v zmysle pravdivých skutkových
okolností už od začiatku tohto konania tvrdí, že jej bola poskytovaná mzda 200,- Eur a uplatňuje si iba
rozdiel do sumy, na ktorú mala nárok v zmysle pracovnej zmluvy. To, že samotná žalobkyňa v súčasnosti

tvrdítoisté,pričomajpredložilajejsúkromnúevidenciu,ktorápotvrdzujetútoskutočnosť,stávajúsatieto
tvrdenia nespornými tvrdeniami, ktoré nenapáda žiadna zo strán. K opakovaným tvrdeniam zástupcu
žalobkyne o údajnom splnení všetkých ich povinností a odkazom na trestné konanie, uvádzame, že
toto trestné konanie, ako aj inšpekcia práce boli zastavené práve v dôsledku predloženia sfalšovaných
dokumentov, na ktoré sa žalobca odvolával a predkladal ich ako pravé aj keď vedel o ich nepravdivosti.

Aj keď dozorujúca prokurátorka pri zamietaní sťažnosti poškodenej uviedla, že bude následne začaté
prešetrovanie tohto falšovania predkladaných dôkazov, doposiaľ také trestné konanie začaté nebolo. Z
uvedeného dôvodu žalovaná sama iniciovala toto prešetrenie a podala trestné oznámenie pre nepravé
potvrdenia o jej údajnom prevzatí výplat ako aj údajnom podpise dohody o zrážkach.

56.Zvyjadreniažalovanejzodňa 28.12.2017vyplýva,ževsúdnomkonanížalovanákpodaniužalujúcej
spoločnosti uvádza nasledovné. Žalobca v podaní zo dňa 1.12.2017 argumentoval tým, že podľa jeho
názoru je doloženie predmetných faktúr s dodacími listami údajne nepotrebné, nakoľko zoznam týchto
faktúrmalbyťúdajnepredloženýznalcovi,másaúdajnenachádzaťajvpríloheznaleckéhoposudkuapri
inventúre vykonanej ku koncu roka 2012 mal byť údajne fyzicky odkontrolovaný tento všetok nakúpený

tovar, pretože inventúrou sa malo kontrolovať predovšetkým množstvo, stav zásob jednotlivého tovaru.
Bol to však právny zástupca žalobcu, ktorý na pojednávaní 8.11.2017 sám argumentoval odlišne s týmto
jeho terajším stanoviskom keď trval na tom, že predmetnou inventúrou sa nezisťoval stav konkrétnych
zásob tovaru, ale iba celková hodnota tovaru v predajni a na sklade vyjadrená v peniazoch, ktorá
sa následne porovnala s hodnotou peňazí nakúpeného tovaru a hodnotou počiatočného stavu zásob.

Taktiež tvrdenie žalobcu o tom, že zoznam faktúr dodávateľov bol údajne predložený znalcovi a má
sa údajne nachádzať aj v znaleckom posudku, je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti. Znalcovi
nebol doposiaľ predložený a ani v znaleckom posudku sa nenachádza zoznam faktúr dodávateľov
žalobcu od 27.8.2012 do 31.12.2012, ktorých pravdivosť by bolo prípadne možné aj odkontrolovať
u dodávateľov a ktoré by aspoň čiastočne preukázali tvrdenia žalujúcej spoločnosti o množstve a

hodnote tovaru nakúpeného v kontrolovanom období. Túto skutočnosť potvrdil aj sám znalec v jeho
vyjadrení, keď uviedol, že jediným podkladom jemu predloženým k vyhotoveniu znaleckého posudku
bol iba osobný denník spísaný a predložený žalobcom, ktorého obsah, resp. jednotlivé zápisy nespĺňajú
základné náležitosti účtovných dokladov, t.j. neobsahujú ani len úplný názov dodávateľa- zmluvného
partnera, neobsahujú čísla faktúr s jednotlivými fakturovanými sumami a ich splatnosťou a neobsahujú

ani žiadny iný bližší popis účtovných prípadov. Jedná sa o denník žalobcu súkromného charakteru
bez preukaznej hodnoty, pričom zo samotného denníka je evidentné, že zápisy v ňom boli opakovane
prepisované, opravované a dopĺňané, pravdepodobne podľa potrieb žalobcu. Dopisované položky
napríklad 20.9.2012 ako aj na záver dopísané položky bez chronologickej postupnosti za údajnédodania tovaru na záver každého mesiaca október 2012, november 2012, december 2012 a následne aj
prepisované súhrnné sumy. Tento jediný písomný záznam žalobcu s opakovanými prepismi a opravami
v žiadnom prípade nemôže preukazovať tvrdenia žalobcu o množstve nakúpeného tovaru, čoho si musí

byť vedomý aj sám žalobca, ktorý musí archivovať predmetné faktúry pre účely daňového konania.
Pri žiadnej daňovej kontrole by sa žalobca ako účtovná jednotka nezaobišiel bez predloženia všetkých
potrebných faktúr. Na základe uvedeného sú preto toho názoru, že predloženie predmetných faktúr s
dodacími listami žalobcom za dotknuté obdobie od 26.8.2012 do 31.12.2012 je nevyhnutné aspoň k
čiastočnému preukázaniu tvrdení žalobcu, ktorý si od žalovanej uplatňuje sumu 4.000,- eur práve titulom

údajne spôsobeného manka pre tovar, ktorý mal byť údajne žalobcom zakúpený, ale pri záverečnej
inventúre chýbal, resp. chýbala hodnota tohto tovaru. Zároveň je potrebné, aby žalobca tieto faktúry s
dodacími listami predložil v dvoch vyhotoveniach, tak aby jedno vyhotovenie bolo doručené aj žalovanej
strane a jedno vyhotovenie sa nachádzalo v súdnom spise a v prípade potreby mohlo byť predložené aj
znalcovi. Pokiaľ sa týka rozsahu tohto dôkazu, ktorý má byť podľa tvrdení žalobcu ťažko vykonateľný,
tak uviedli, že podľa tvrdení žalobcu - jeho denníka sa počas celého kontrolovaného obdobia má jednať

iba o určitých dodávateľov.

57. Na pojednávaní dňa 29.06.2015 bol prehraný videozáznam. Ako bolo skonštatované, tento
videozáznam bol nejasný. Zo záznamu bolo video len to, že v zadnej časti sa pohybuje nejaká osoba,
pričom nebolo z neho zrejmé, čo robí. Zo záznamu nebolo vidno, či sa tam nachádza pokladňa.

58. Uvedenú vec súd takto právne posúdil.

59. Podľa ust. § 182 ods. 1,2,3 ZP ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh

alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so
zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,
ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná
hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom

alebo sčasti bez jeho zavinenia.

60. Podľa ust § 182 ods. 4 ZP ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov
so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný
zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov

od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez
zbytočného odkladu.

61.Podľaust.§183ods.1,2ZPzamestnanec,ktorýuzatvorildohoduohmotnejzodpovednosti,môžeod
nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ

v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v
pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej
hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný
zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť
zamestnávateľovi písomne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného

pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

62. Podľa ust. § 184 ods.1,2 ZP inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej
zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri
jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru. Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so

spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej
zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami
a) pri skončení všetkých týchto dohôd,
b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,

d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,
e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.63. Podľa ust. § 184 ods. 3 ZP ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého
pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol
preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený

najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.

64. Podľa ust. § 186 ods. 1,23, ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením
do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada

škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u
jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného
zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o
osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití
omamných látok alebo psychotropných látok. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ

okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým
mravom.

65. Podľa ust. § 189 ods. 1,2,3,4 ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti za

schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov,
pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady
určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu
presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto
určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru

svojich priemerných zárobkov. Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne
zodpovednýchzamestnancov,uhradíschodoktentozamestnanecpodľamierysvojhozavinenia.Zvyšnú
časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.

66. V zmysle citovaných zákonných ustanovení zodpovednosť za zverené hodnoty je osobitným

druhom zodpovednosti, kde sa vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a uhrádza sa celá škoda,
za predpokladu, že je naplnená celá skutková podstata tohto druhu zodpovednosti. Na rozdiel
od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca nie je zamestnávateľ povinný dokazovať zavinenie
zamestnanca. Zamestnávateľa len preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti,
existenciu schodku na hodnotách ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt

zverených mu zamestnávateľom. Porušenie právnej povinnosti zamestnanca spočíva v tom, že
zamestnanec nesplnil vyúčtovaciu povinnosť a škoda spočíva v nevyúčtovanom schodku.

67. Zodpovedným subjektom je zamestnanec, ktorý je v pracovnom pomere bez ohľadu na to, či ide o
plný alebo čiastočný pracovný úväzok. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že schodok

vznikol sčasti alebo celkom bez jeho zavinenia, napríklad, že schodok vznikol v dôsledku úmyselného
konania tretích osôb, mu bol znemožnené hospodáriť so zverený mi hodnotami.

68. Samotným základným predpokladom je platne uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti.
Predmetom tejto dohody môžu byť len predmety určené na obeh a obrat ako sú napr. peniaze a ceniny,

tovar a zásoby. Tie predmety musia byť riadne odovzdané a prevzaté. V prípade neplatnej dohody o
hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovedná podľa všeobecnej zodpovednosti.

69. Prvým predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti, na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti
za škodu, je uzavretie tzv. dohody o hmotnej zodpovednosti. Subjektmi tejto dohody môžu byť

len zamestnávateľ a zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu. To znamená nielen zamestnanec
v pracovnom pomere, ale aj zamestnanci, ktorí uzavreli jednu z dohôd o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru (tzv. dohodári). Dohodu o hmotnej zodpovednosti tak môže uzavrieť
napríklad aj študent - brigádnik. Nevyhnutnou podmienkou je však vek zamestnanca, ktorý musí
dovŕšiť aspoň 18 rokov. Takáto dohoda musí mať písomnú formu s tým, že nedodržanie predpísanej

formy zákon sankcionuje neplatnosťou takejto dohody. Keďže takáto dohoda je dvojstranným právnym
úkonom pracovného práva, subsidiárne sa použijú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. To
znamená, že úkon musí byť slobodný, vážny, určitý, zrozumiteľný a musí ho vykonať osoba spôsobilána právne úkony. Dôležitou súčasťou dohody o hmotnej zodpovednosti je aj podpis, ktorý nemožno
nahradiť mechanickými prostriedkami (napr. pečiatkou).

70. V danom prípade tento predpoklad bol splnený, žalobca a žalovaná mali platne uzatvorenú dohodu o
hmotnej zodpovednosti v súvislosti s jej pracovným pomerom u žalobcu, a túto aj podpísala, čo vo svojej
výpovedi potvrdila. Špecifikom hmotnej zodpovednosti je to, že sa týka len určitého okruhu hodnôt,
za ktoré v prípade škody (v tomto prípade schodku) bude zamestnanec niesť voči zamestnávateľovi
zodpovednosť. Tieto hodnoty zákon demonštratívne vypočítava ako hotovosti, ceniny, tovar, zásoby

materiálu a pod. Ich spoločným znakom je to, že musia byť určené na obeh, alebo obrat, musia byť
zverené zamestnancovi a ten je povinný ich vyúčtovať. V danom prípade ide o zodpovednosť za
schodok v pokladni, ide o nevyúčtovanie peňazí, čo je v súlade so zákonníkom práce a citovanými
zákonným i ustanoveniami. Dokazovaním bolo preukázané, že tieto hodnoty, peniaze ako aj tovar mala
žalovaná zverené do osobnej dispozície zamestnanca, ako predavačka a mala možnosť s nimi po celý
čas nakladať.

71. Je pravdou, že v zmysle cit. zákonných ustanovení nie je možné uznať hmotnú zodpovednosť v
prípade, ak zamestnanec nemal vytvorené podmienky, ktoré by mu umožnili dbať o zverené hodnoty bez
rizíkstrátčikontrolovaťichobeh.Totovdanomprípadenebolopreukázanéasplnené.Žalovanávosvojej
výpovedi potvrdila, že na tieto nedostatky zamestnávateľa preukázateľne písomne neupovedomila, na

tieto skutočnosti poukázala až v súdnom konaní, a tieto svoje tvrdenia žalovaná v konaní žiadnym
hodnoverným a relevantným dôkazom nepotvrdila a ani nepreukázala. Nepreukázala ani to že
by od dohody o hmotnej zodpovednosti z týchto dôvodov zmysle zákonných ustanovení odstúpila.
Žalovaná preukázateľne na tieto nedostatky svojho zamestnávateľa tak ako jej to ukladá zákonník práce
neupozornila. Žiadne písomné oznámenie doručené zamestnávateľovi súdu nepreukázala. Ide len o jej

tvrdenia , ktoré nie sú ničím preukázané.

72. Pre možnosť zbavenia sa zodpovednosti zo strany zamestnanca sú významné pracovné
podmienky. Podmienkou zodpovednosti zamestnanca je to, že zamestnanec má po celú dobu hmotnej
zodpovednosti v osobnej dispozícii hodnoty, ktoré sú predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti.

Je nevyhnutné aby bolo pri uzavretí dohody jasné, akú funkciu má zamestnanec vykonávať. Dohoda
o hmotnej zodpovednosti nemusí byť spojená s výkonom určitej funkcie, v danom prípade išlo o
vykonávanie funkcie predavačky ako to vyplýva z obsahu pracovnej zmluvy.

73.Pojemschodokjeúčtovnýrozdielmedzi skutočnýmstavomzverenýchhodnôt,ktoréjezamestnanec

povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie o ktorý je skutočný stav nižší ako stav účtovný.
Základnou právnou charakteristikou je to, že tovar musí chýbať, respektíve peniaze chýbajú, čo
z vykonanej inventúry a podaného znaleckého posudku nepochybne bolo preukázané. Znaleckým
posudkom bola preukázaná výška schodku.

74. Druhým predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti je schodok (manko) na zverených hodnotách.
Ide o škodu, ktorá bola spôsobená zamestnávateľovi a za ktorú nesie zamestnanec zodpovednosť.
Judikatúra súdov ju definuje ako „(...) rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie
a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný.“ V danom prípade ide o

schodok na zverených hodnotách, peniazoch a tovare v jeho finančnom vyjadrení.

75. Čo sa týka náhrady škody, zamestnanec je povinný nahradiť skutočnú škodu (t.j. zmenšenie
majetkového stavu zamestnávateľa, čo je prípad tohto konania, žalobca sa domáha schodku na tovare
a schodku v pokladni.

76. Tretím predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti je to, že schodok musel vzniknúť porušením
povinností zamestnancom, a to pri plnení úloh alebo v priamej súvislosti s ním, čo v danom prípade tiež
bolo výsluchom svedkov a konateľky žalobcu nepochybne preukázané, išlo o nevyúčtovaní peňazí v
pokladni v prevádzke, kde pracovala sama žalovaná ako predavačka. Čo presne možno predstavovať

pod týmito činnosťami vymedzuje v súčasnosti Zákonník práce v §220 explikatívnou definíciou. V konaní
bolo preukázané, že schodok vznikol v dôsledku porušenia povinnosti žalovanej ako zamestnanca
žalobcu vo funkcii predavačky.77. Hlavným rozdielom medzi hmotnou zodpovednosťou a všeobecnou zodpovednosťou zamestnanca
za škodu je koncipovanie prezumpcie viny pri vzniku škody. Kým pri všeobecnej zodpovednosti platí
prezumpcia neviny zamestnanca, pri zodpovednosti hmotnej sa predpokladá zavinenie zamestnanca,

teda prezumpcia viny. V prípade vzniku škody pri hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty sa na
rozdiel od všeob. zodpovednosti dostáva zamestnanec do nevýhodnejšej pozície oproti zamestnancovi
so všeob. zodpovednosťou. Zamestnávateľ nemá totiž právnu povinnosť dokazovať zavinenie
zamestnanca. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti,
existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt,

ktoré mu boli zverené zamestnávateľom. Zamestnanec s hmotnou zodpovednosťou sa totiž musí
exkulpovať, t.j. uniesť dôkazné bremeno a zbaviť sa viny. V takom prípade sa môže zbaviť
zodpovednosti za škodu buď celkom alebo sčasti - podľa toho či preukáže, že schodok vznikol bez jeho
zavinenia celkom alebo sčasti, čo v danom prípade žalovaná nepreukázala, tak ako je to vyššie uvedené
a ako to vyplýva z vykonaného dokazovania nevykonala a nepreukázala.

78. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná pracovala u žalobcu ako predavačka na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.11.2007, zároveň tiež so žalobcom podpísala dohodu o hmotnej
zodpovednosti, od ktorej neodstúpila.

79. Zodpovedným subjektom je zamestnanec, ktorý je v pracovnom pomere bez ohľadu na to, či ide

o plný alebo čiastočný pracovný úväzok. V danom prípade je to žalovaná. V konaní bolo preukázané,
že pracovná zmluva ako aj dohody o hmotnej zodpovednosti bola uzavretá a je platná, pričom jej
podpísanie žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila.

80. V konaní bolo tiež preukázané, že vznikol schodok a bola preukázaná jeho výška. Podľa žalobkyne

a ňou predložených listín bol schodok vo výške 4.833,59 eur. V konaní žalobkyňa požaduje od žalovanej
sumu 4000 eur. Keďže žalovanou stranou bola spochybnená výška schodku za účelom jeho ustálenia
bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie. Podľa podaného znaleckého posudku znalec vyčíslil
výšku schodku v troch variantoch. Po prvé na sumu 3.526,56 eur podľa zákona o účtovníctve č.
431/2002 Z.z. Po druhé na sumu 2.672,34 eur v prípade že pri výpočte manka zohľadnil evidenciu

zakúpených zásob zamestnancov vedenej v listovej podobe. Po tretie na sumu 3.832,23 eur pri
zohľadnení všetkých predložených podkladov.

81. V zmysle zákonných ustanovení zamestnanec sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že schodok
vznikol sčasti alebo celkom bez jeho zavinenia, napríklad, že schodok vznikol v dôsledku úmyselného

konania tretích osôb, mu bolo znemožnené hospodáriť so zverenými hodnotami. V danom prípade
žalovaná takéto skutočnosti nepreukázala. Žalovaná sa bránila len tým, že podľa nej bol schodok
vysoký, namietala jeho výšku, tieto jej tvrdenia však boli vyvrátené podaným znaleckým posudkom.
Žalovaná podpísala aj uznanie dlhu zo vzniknutého schodku. Relevantné a preukázané nie sú ani
tvrdenia, že schodok vznikol sčasti alebo celkom bez zavinenia žalovanej alebo, že schodok vznikol v

dôsledku úmyselného konania tretích osôb, prípadne že jej bolo znemožnené hospodáriť so zverenými
hodnotami. V konaní žalovaná nepreukázala, že tak ako jej to ako zamestnancovi ukladá zákon oznámiť
zamestnávateľovi,žalobcovi,ženemávytvorenévhodnépodmienkyprezodpovednosťzaschodokaani
od dohody od hmotnej zodpovednosti neodstúpila. Naopak z výpovedi svedkov, zamestnancov žalobcu,
listinných dôkazov vyplynulo, že žalovaná porušovala svojej pracovné povinnosti, čo sa týka nakladania

s finančnými prostriedkami a tovarom, je zrejmé, že svojou činnosťou vo veľkej miere prispela k vzniku
manka.

82. Taktiež bolo preukázané, že samotná žalovaná bola prítomná pri vykonaní inventarizácie a v tom
čase taktiež nič nenamietala. O tom svedčia výpovede a vyjadrenia svedkov, ostatných zamestnancov

žalobcu a konateľky žalobcu.

83. Pôvodne žalovaná zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktorý na ňu pripadol,
žiadnym spôsobom nerozporovala a dokonca ho aj čo do dôvodu a výšky ako svoj záväzok voči
žalobcovi uznala svojím vlastným podpisom na Uznaní záväzku náhrady škody a dohode o zrážkach

zo mzdy a úhrade záväzku zo dňa 15.01.2013. Taktiež bolo preukázané, že v dôsledku zistenia manka,
ktoré bolo hodnotené zamestnávateľom, žalobcom ako zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny,
došlo zo strany zamestnávateľa k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, ktorého neplatnosti sažalovaná na súde nedomáhala. V konaní žalovaná namietala, že uznanie podpísala pod nátlakom, čo
však v konaní a názoru súdu nepreukázala.

84. Je pravdou, čo vyplýva zo správy OO PZ a pripojených vyšetrovacích spisov, že žalovaná podala
trestné oznámenie na žalobkyňu pre nevyplatenie mzdy a odstupného a pre prečin nátlaku, no tieto
skutočnosti nemajú a nemôžu mať význam pre jej zodpovednosť, čo sa týka vzniknutého manka. Navyše
trestné stíhania boli zastavené, ako to vyplýva z obsahu pripojených vyšetrovacích spisov.

85. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva
na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

86. Po zhodnotení všetkých týchto vo veci vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalovaná
ohľadom svojho tvrdenia, že schodok je nesprávny, že k nemu nedošlo, že za neho nezodpovedá a
že uznanie podpísala pod nátlakom v konaní hodnoverným dôkazom žiadnym hodnoverným dôkazom
nepreukázala. Ide len o jej tvrdenia.

87. Súd mal za to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná so žalobcom ako zamestnávateľom platne
uzavrela dohodu o hmotnej zodpovednosti ako aj to, že vznikol schodok manko a žalovaná je jednou z
viacerých zamestnancov, ktorí sú za neho zodpovední. Súd výšku manka v zmysle záverov znaleckého
posudku ustálil na sumu 2672,34 eur, tak ako túto sumu určil znalec ako jednu z viacerých alternatív,

ktorú znalec určil pri zohľadnení evidencie nakúpených tovarov zamestnancami. Súd vychádzal z toho,
že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že zamestnanci žalobcu ako aj žalovaná nakupovali tovar
z predajne žalobcu, viedli o tom osobitnú evidenciu a že sumu nakúpeného tovaru im zamestnávateľ
zrážal zo mzdy a preto je potrebné tieto nákupy zohľadniť pri inventúre a výške vzniknutého manka.

88. Na druhej strane bolo v konaní nepochybne preukázané, že žalovaná nebola jedinou predavačkou
na predajni v K. u žalobcu, a preto nemôže v zmysle citovaných zákonných ustanovení Zákonníka
práce zodpovedať za celý vzniknutý schodok. Tvrdenie žalobkyne alebo jej domnienka, že práve ona ho
zavinila v celej výške je v tomto smere nedôvodná a ničím hodnoverne preukázaná. Kamerový záznam,
ktorý súd prehral bol nejasný a to, či niekto a kto vzal peniaze z kasy a koľko nebolo preukázané. Navyše

ide o jeden deň a žalobkyňa si uplatnila manko za niekoľko mesiacov roku 2012. Teda jej tvrdenia o
tom, že práve žalovaná za celé toto obdobie zavinila vzniknutý schodok kamerový záznam z jedného
dňa a ani výpovede svedkov o niektorých incidentoch z ktorých nie sú zrejme podrobnosti, nemôže
preukazovať výlučne zavinenie žalovanej a jej výlučný podiel na vzniku schodku aj s poukazom na to,
že v predajni pracovalo viacero predavačiek a ide o schodok za dlhšiu dobu a všetci mali podpísanú,

podľa vyjadrenia žalobcu, dohodu o hmotnej zodpovednosti.

89. V danom prípade, aj keď to nebolo uvedené v uzavretých zmluvách, ide vlastne o spoločnú hmotnú
zodpovednosť viacerých pracovníkov, ktorí pracovali na jednom pracovisku. Keďže podľa názoru súdu
bolo manko, schodok vo výške 2672,34 eur a v predajni v K. pracovali 4 predavačky ako to bolo

preukázané, podiel zodpovednosti žalovanej je 668,09 eur. Tvrdenie, že žalovaná bola vedúcou nebolo
žiadaným dôkazom hodnoverne preukázané a ani v zmluve uvedené. Žalobkyňa v konaní nepreukázala,
kto bol v čase vykonania inventúry vedúcou. Z jej výpovede vyplynulo že vedúca odišla, žalobkyňa v
konaní žiadnym listinným dôkazom nepreukázala, kto bol následne vedúcou, koho týmto poverila. To,
že to bola žalovaná, nebolo relevantne v konaní preukázané. Žalovaná preto nemôže niesť väčší diel

zodpovednosti v zmysle ZP. Žalobkyňa, ak ustanovila žalovanú za vedúcu, (ktorá má v zmysle ZP vyššiu
mieru zodpovednosti) bolo jej povinnosťou upraviť pracovnú zmluvu, čo neurobila, a preto toto nemôže
byť na ťarchu žalovanej.

90. Zároveň v zmysle ust. § § 189 ods. 1,2,3,4 ZP sa pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa

jednotlivýmzamestnancomurčípodielnáhradypodľapomeruichpriemernýchzárobkov,pričomzárobok
ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady určený podľa
odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu
rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. V konaní ako to vyplýva zvyjadrení a listinných dôkazov (vyjadrenie žalobcu na čl. 115) priemerný zárobok žalovanej v zmysle
ZP a ust.189 a § 134 ZP je 338,06 eur. Preto v zmysle uvedených zákonných ustanovení Zákonníka
práce môže žalovaná keďže nebola vedúcou zodpovedať podľa zákonníka práce len do výšky svojho

priemerného zárobku ktorý je 338,06 eur ako to vyplýva z listín predložených žalobkyňou. Keďže v
konaní nebolo preukázané kto bol vedúci, kto bol zástupca a ani to či niekto bol a určiť tak podiel náhrady
škody v zmysle ust. § 189 ZP súd má za to, že každá zo štyroch predavačiek zodpovedá rovnakým
dielom.

91. Na základe uvedeného je preto podiel zodpovednosti žalovanej na vzniknutom manku len vo výške
338,06 eur. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú a vyhovel jej. Zvyšok nároku považoval súd
za nedôvodný z vyššie uvedených dôvodov a zamietol ho.

92. Žalobkyňa si má uplatniť podiel na vzniknutom schodku voči každému zo zodpovedných
zamestnancovpredajne,ktorýtampracovali,akojejtoumožňujeZákonníkpráce.Dôvodypreuplatnenie

vzniknutého schodku a manka výlučne voči žalobkyni neboli, s odôvodnením, že ho výlučne zavinila
žalovanáakojetoužvyššieuvedenéazdôvodnenénebolopodľasúdudostatočnepreukázané. Vtomto
smere súd poukazuje na rozhodnutie NS SR č. R 5/1963 a č. 43/1983. Pokiaľ nebol ustanovený vedúci
zodpovedajú všetci spoločne hmotní zamestnanci do výšky priemerného zárobku za jeden mesiac.
Táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu zamestnanca. Žalobkyňa, ako to už bolo uvedené podľa súdu

nepreukázala, že žalovaná bola vedúcou predajne, takáto skutočnosť z pracovnej zmluvy nevyplýva,
ktorá by bola zodpovedná za schodok vo vyššej miere. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani to,
že žalovaná podpísala uznanie dlhu

93. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak Zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak,

vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže sa jedná
o limitovanú subsidiaritu Občianskeho zákonníka, nemožno na pracovnoprávne vzťahy generálne
aplikovať akékoľvek normy občianskeho práva, ale len tie, na ktoré § 1 ods. 4 Zákonník práce odkazuje,
t.j. všeobecné ustanovenia, ide prvú časť OZ, kde inštitút uznania dlhu upravený taktiež nie je, tak ako aj
započítanie dlhu. Navyše nie je možné uznať dlh nevznikol a za ktorý nezodpovedá, nakoľko uznaním

dlhu nevzniká nový záväzok. Uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v civilnom konaní
námietky týkajúce sa dôvodu alebo jeho výšky.

94. Zvyšné námietky žalovanej súd považoval vzhľadom na vyššie uvedené a v konaní preukázané
skutočnosti za irelevantné, ktoré nemôžu a nemajú žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci a preto sa nimi

nezaoberal.

95.Čosatýka návrhovžalovanejnaďalšiedokazovanieohľadompreskúmavaniafaktúr oddodávateľov
žalobcu, súd tento návrh zamietol ako neodôvodnený. Dôvodom bolo to, že žalovaná sa bližšie k
spornosti a dôvodom neuznávania konkrétnych faktúr, ako aj dôvodom ich preskúmavania, nevyjadrila.

Žalovaná len spochybnila nákupy tovaru, Toto dokazovanie žalovanej súd považoval vzhľadom na
podaný znalecký posudok za nehospodárny, neúčelný, ktorý nemôže na rozhodnutí vo veci nič zmeniť.
Tento návrh na dokazovanie by len zbytočne natiahol súdne konanie.

96. Čo sa týka podanej protižaloby doručenej súdu dňa 31.07.2014 ako to súd skonštatoval aj na

pojednávaní, žalobkyňa sa ňou domáhala zaplatenia sumy 2.346,74 eur s úrokom z omeškania, teda
nižšej sumy ako je žalovaná suma, túto sumu neskôr žalovaná menila. Žiadal aj započítať svoju
pohľadávku s pohľadávkou žalobcu Podľa ust. § 147 ods. 1,2,3 žalovaný môže uplatniť svoje právo
proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi
uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil

žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú
žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. Na základe uvedeného keďže je zrejme, že žalovaná
nežalovala vyššiu sumu ako žalobca súd toto je podanie aj napriek tomu, že ho označila ako protižalobu
považoval v zmysle citovaného ustanovenia len za prejav a prostriedok procesnej obrany. Preto nebolo
možné o nej rozhodovať ako o protižalobe.

97. Navyše súd poukazuje, že v pracovnom práve je započítanie neprípustne.98. Jednostranným započítaním započítateľných pohľadávok v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka
dochádza k ich zániku, resp. k zániku v časti, v ktorej sa stretli. Zákonník práce však inštitút započítania
neobsahuje a nepozná. Z tohto dôvodu je potrebné vychádzať z § 1 ods. 4 Zákonníka práce,

ktorý predstavuje odkazujúcu normu, ustanovujúcu (limitovanú) subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho
zákonníka.

99. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak Zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak,
vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže sa jedná

o limitovanú subsidiaritu Občianskeho zákonníka, nemožno na pracovnoprávne vzťahy generálne
aplikovať akékoľvek normy občianskeho práva, ale len tie, na ktoré § 1 ods. 4 Zákonník práce odkazuje,
t.j všeobecné ustanovenia , ide prvú časť OZ, kde inštitút uznania dlhu upravený taktiež nie je, tak ako
aj započítanie dlhu.

100. Na základe vyššie uvedeného preto nemožno v pracovnom práve aplikovať ustanovenia

Občianskeho zákonníka o zániku záväzku započítaním, pretože na pracovnoprávne vzťahy sa podľa
tohto ustanovenia vzťahujú len všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 1 - 122 Občianskeho
zákonníka) a započítanie je upravené v ust. § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže právnym
dôsledkom započítania je zánik pohľadávky, predstavujú pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov také
pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné započítanie jednostranným úkonom

namietať.

101. Súd poukazuje, že tak ako je to už vyššie uvedené, že započítanie v pracovnom práve nie je
možné, nebolo možné sa ani týmto nárok zaoberať a navyše ako je to už vyššie uvedené súd vyjadrenie
žalovanej považoval len za prostriedok procesnej obrany, ktorý nie je dôvodný vzhľadom na nemožnosť

započítania. Žalovaná si svoj nárok na náhradu mzdy ako aj iné mala uplatniť samostatnou žalobu.

102. Na základe vykonaného dokazovania, tak ako je to vyššie uvedené, v zmysle citovaných zákonných
ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a to čiastočne, a to do výšky 338,06 eur. V tejto
časti súd žalobe z vyššie uvedených dôvodov ako plne dôvodnej vyhovel.

103. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

104.Podľa§3ods.1a2nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

105. Žalobca požadoval aj úroky z omeškania v zákonnej výške výške 5,25% ročne od 03.02.2014,
t.j. od podania žaloby do zaplatenia. Žalobca nepreukázal, že by žalovanú vyzval na úhradu dlhu pred
podaním žaloby. V uznaní dlhu nebola uvedená lehota na plnenie. Preto súd dospel k záveru, že do
omeškania sa žalovaná mohla dostať až po doručení žaloby a uplynutí primeranej lehoty na plnenie,
ktorú stanovil na 3 dní. Keďže žalobu si žalovaná prevzala dňa 17.02.2014, do omeškania sa mohla

dostať až od 21.02.2014. Preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške od
tohto dňa, t.j. 21.02.2014 a zo sumy, ktorú považoval za dôvodnú. Zvyšok nároku žalobcu na úroky z
omeškania považoval za nedôvodný a zamietol ho.

106. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

107. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

108. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.109. Keďže súd žalobe vyhovel len čiastočne , po prepočte bola vo veci úspešnejšia žalovaná 82 %
a žalobca na 8%. Preto súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalovanej
na náhradu trov konania v pomere úspechu 74% ( 82-8%). O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

110. Podľa ust. § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

111. Podľa ust. § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

112. Podľa ust. § 253 ods. 1,2,3 CSP ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú
spojenévýdavky,súdjejmôžeuložiťpovinnosťzložiťpreddavok. Aksúdustanovíznalcaastranenebolo
priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť

preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana v lehote určenej
súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

113. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

114. Podľa ust. § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

115. Podľa ust. § 260 CSP ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade
výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

116. Podľa ust. § 2 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za

odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (ďalej len „znalečné“); ak je zadávateľov
viac, zodpovedajú za zaplatenie znalečného spoločne a nerozdielne.

117. V predmetnej právnej veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, v súvislosti s námietkami voči
znaleckému posudku, bol na návrh oboch strán predvolaný znalec na pojednávanie za účelom jeho

vyjadrenia sa k sporným veciam. Za účasť na pojednávaní si znalec vyúčtoval náklady v sume 287,80
eur. Žalobca zložil zálohu len na odmenu za podaný znalecký posudok, ktorá bola znalcovi vyplatená.
Na ďalšie trovy zálohu nezložil.

118. Keďže žalobca v konaní na tieto ďalšie vzniknuté trovy nezložil zálohu, pre nezloženie nebolo

možné znalcovi túto odmenu a náklady priznať. Súd preto rozhodol v zmysle ust. §262 ods. 1 CSP o
znalečnom v rozhodnutí vo veci samej a zaviazal žalobcu nahradiť znalečné priamo znalcovi vo výške
100%, pričom o výške bude rozhodnuté po právoplatnosti samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.