Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Radovan Groman
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 35Cb/31/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112240524
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1112240524.6
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v
právnej veci navrhovateľa: Štefan E. AUTODOPRAVA, Vlková 68, IČO: 33 879 966, zast. Mgr. Peter
Mesároš, advokát, Bottova 34, Nitra proti odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545 na zaplatenie 248,95 EUR s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 248,92 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne odo dňa 24.3.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 121,12 EUR k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom podaným na súd dňa 5.12.2012 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca zaplatil sumu vo výške
482,20 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 16.2.2012 do zaplatenia a náhradu trov
konania z titulu spôsobenej škody dopravnou nehodou navrhovateľovi motorovým vozidlom poisteným
u odporcu.
Návrhom zo dňa 31.1.2013 zobral navrhovateľ návrh späť v časti istiny vo výške 233,25 EUR nakoľko
mu v tejto časti bolo vyplatené poistné plnenie z havarijnej poistky.
Súd uznesením zo dňa 28.3.2013 zastavil konanie v časti istiny vo výške 233,25 EUR s príslušenstvom
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh
vo veci samej, záznam o nehode zo dňa zo dňa 3.2.2012, fa č. 20120046 zo dňa 8.2.2012, oznámenie
zo dňa 8.3.2012 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:
Zo záznamu o nehode zo dňa 3.2.2012 súd zistil, že dňa 3.2.2012 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej
navrhovateľovi na čelné sklo jeho vozidla R., PA C V.: KK-XXXAN odletel z vozidla poistenca odporcu
T. R., V.: NR-XXXCN kameň a poškodil predné sklo, pričom mu bola spôsobená škoda.
Zo záznamu o nehode zo dňa 3.2.2012 súd zistil, že škodca uznal svoje zavinenie škodovej udalosti.
Z fa č. 20120046 zo dňa 8.2.2012, súd zistil, že servis AUTOSKLO SERVIS s.r.o. vyfakturoval
poškodenému sumu 578,64 EUR za demontáž, dodávku a montáž predného čela.Z vyjadrenia odporcu súd zistil, že tento odmietol uhradiť uplatnený regresný nárok z dôvodu, že nie
je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním jeho poisteného. Na
základe toho žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Podľa ust. § 15, ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
Podľa ust. § 427, ods,. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa ust. § 813, ods.1 OZ ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa ust. § 153, ods.1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa ust. § 155, ods.1 OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.
Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že spornými medzi účastníkmi bola skutočnosť, či žalovaný
nárok navrhovateľa na náhradu škody zakladá prípad objektívnej zodpovednosti v zmysle ust. § 427 OZ.
Súd konštatoval, že právnym dôvodom uplatneného nároku navrhovateľa bol nárok na náhradu škody
v zmysle ust. §§ 427 až 431 OZ v spojitosti s ust. § 428 OZ.
Súd mal pri rozhodovaní vo veci k dispozícii stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR, ktoré
konštatovalo:
Po vyhodnotení uvedených právoplatných rozhodnutí súdov nižších stupňov, na návrh ministra
spravodlivosti Slovenskej republiky z 11. októbra 2013 č. 42786/2013/51, prijalo občianskoprávne
kolégium Najvyššieho súdu (§ 21 ods. 3 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení
niektorých zákonov) toto
stanovisko :
Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným
kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v
prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno
zbaviť.
O d ô v o d n e n i e :
Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až
431 Občianskeho zákonníka) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného
vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky (ktorá je súhrne označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy
sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok
zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho
zákonníka). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné
prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na
ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre
prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickýmipre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom
vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať
pritom osoby alebo veci.
Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
(ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len v prípade, že preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani
pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ
nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna
prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, t.j. tzv. „vnútorné“
okolnostitej-ktorejprevádzky. Odpoveďnaotázku,čiakedyideotakútookolnosť,vždyzávisíodpovahy
a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem
prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná
údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj
okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové
vozidlojevprevádzkenielenvtedy,keďsapohybuje,aleajvtedy,keďsícestojí,alevchodejejehomotor.
Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj
výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového
vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom
priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ
alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu,
a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984, str. 31).
Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť
dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak k v súvislosti s
valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k
takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom.
Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň
nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového
vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo.
Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla
iného motorového vozidla spôsobí škodu.
(Poznámka: K obdobnému záveru dospel Útvar dohľadu na finančným trhom Národnej banky Slovenska
v svojom stanovisku zo 16. júla 2013 vydanom podľa § 1 ods. 3 písm. a) tretieho bodu v spojení s §
37 ods. 3 písm. d) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Súd na základe horeuvedeného konštatoval, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno preukázania
objektívnej zodpovednosti odporcu za uplatnenú škodu v zmysle ust. § 427, ods. 1 OZ a preto rozhodol
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Argumentáciu odporcu o nepreukázaní škodového deja vo vzťahu k vzniku zodpovednosti poistenca
odporcu súd vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú nakoľko bolo nesporné, že škodca sa v mieste vzniku
škodovej udalosti v rozhodnom čase nachádzal, svoju zodpovednosť nevylúčil a pripustil a konal vo
vzťahu k svojej povinnosti ako škodca (škodovú udalosť nahlásil odporcovi).
Navrhovateľ si spolu so žalovaným nárokom uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške
od dňa 16.2.2012. Súd priznal navrhovateľovi ako deň vzniku omeškania dátum 24.3.2012, nakoľko
za nesporne posledný deň ukončenia likvidácie ustanovil deň 8.3.2012 (deň vyhotovenia odmietnutia
plnenia ) a z toho dôvodu priznal navrhovateľovi úrok z omeškania od 24.3.2012 a v ostatnej časti návrh
zamietol.
Podľa ust. § 142 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa ust. § 151, ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151, ods.5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku, čo súd
posúdil ako oprávnené.
Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za
- 2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava, žaloba, , čo súd posúdil ako oprávnené.
Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v
dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú
vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti
rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým,, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.