Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117224478
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:4117224478.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: JVS Slovensko, s.r.o.,
Križkova 9, 811 04 Bratislava, IČO: 44 623 411, zast.: Ivanič & Partners, s.r.o., Dunajská 48, 811 08
Bratislava, IČO: 47 246 774 proti žalovanému: CONCRETE SK, s.r.o., Pribylinská 4, 831 04 Bratislava,
IČO: 45 625 697, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3, 841
02 Bratislava, IČO: 52 262 821, o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C/61/2017-535 zo dňa 25.9.2018 takto

r o z h o d o l :

Krajskýsúdv BratislaverozsudokOkresnéhosúduBratislavaV č.k.50C/61/2017-535zodňa25.9.2018

v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že Rozhodcovský súd, ktorým je ad
hoc rozhodca Ing. Miloš Valach ustanovený vybranou osobou ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo,
IČO: 45 741 905, so sídlom Suľany 243, Hruboňovo, nemá právomoc rozhodovať spor žalovaného proti
žalobcovi o zaplatenie 3.815,38 EUR s príslušenstvom vedeným pod sp. zn. RD 35/2017. Vo zvyšku

súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 03.07.2017 sa
žalobca domáhal, aby súd rozhodol o námietke nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu ROYAL
DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo v konaní č. RD/35/2017, ktorý
rozhodol, že bude pokračovať v rozhodcovskom konaní č. RD/35/2017 a stanovil žalobcovi náhradnú
lehotu na uhradenie sumy 1.716 Eur za podaný odpor a námietky, a to uznesením zo dňa 29.05.2017,

že ad hoc rozhodca rozhodcovského súdu nemá právomoc a jediný rozhodca rozhodcovského súdu
nemá právomoc. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.03.2017 bolo doručené do sídla žalobcu pod spis.zn.
RD/35/2017 rozhodcovské uznesenie - oznámenie o začatí rozhodcovského konania a výzva zo dňa
22.03.2017,oznámenieoprijatífunkcierozhodcuzodňa22.03.2017,žalobazodňa09.03.2017svýzvou
na vyjadrenie. Žalobca dňa 11.04.2017 podal vyjadrenie -žalobnú odpoveď rozhodcovskému súdu,
ktorým o.i. namietol aj nedostatok právomocí rozhodcovského súdu. Dňa 01.06.2017 bolo žalobcovi
doručené už vyššie uvedené uznesenie zo dňa 29.05.2017. V ďalšom žalobca, tak ako vo svojom

vyjadrení - žalobnej odpovedi zo dňa 11.04.2017, uviedol, že nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha namieta z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská doložka uvedená v VOP žalovaného ani žiadna iná rozhodcovská zmluva nebola
podpísaná; jej písomné forma nebola preukázaná. Navyše predmetná rozhodcovská doložka v VOPčl. XV je neurčitá, nejasná a zmätočná, nakoľko odkazuje na kúpnu zmluvu a žalobca so žalovaným
uzatvorili zmluvu nájomnú, ktorej predmetom bol nájom hnuteľných vecí. Zároveň žalobca uviedol, že
vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej na obdobie od

04.05.2015 do 04.11.2015, ktorej predmetom bol prenájom vežového žeriavu TEREX CTT 91-5, ktorý
žalobcaakoprenajímateľdaldodočasnéhoužívaniaspolusoslužbamistýmspojenýmižalovanémuako
nájomcovi, VOP odkazujú na kúpnu zmluvu. Žaloba ďalej uviedol, že predmetná rozhodcovská doložka
uvedená v VOP čl. XV je zmätočná aj z toho dôvodu, že nie je jednoznačne možné určiť, ktorý subjekt
má spor rozhodnúť, keďže ad hoc rozhodca nemôže byť ustanovený rozhodcovským súdom a dohoda o

spôsobeustanoveniarozhodcumedzižalobcomažalovanýmnikdyneexistovala.Ďalejžalobcanamietol
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, keďže ten nespĺňa požiadavky stanovené v zmysle ust.
§ 54c ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2017 ďalej v spojení s ust.
§ 54c ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobca poukázal i na konanie vedené na Okresnom
súde Bratislava III sp. zn. 25Cb/238/2016, v ktorom si žalobca uplatnil svoj nárok, vyplývajúci z nájomnej
zmluvy vo výške 4.367,80 Eur titulom neuhradených faktúr a žalovaný vzniesol v predmetnom súdnom

konaní kompenzačnú námietku v sume 3.815,38 Eur.

3. Dňa 20.12.2017 bola žaloba postúpená z Okresného súdu Nitra na kauzálne príslušný súd Okresný
súd Bratislava V.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že právo žalobcu je prekludované, keďže žalobca zmeškal
30 dňovú hmotnoprávnu lehotu na podanie námietky na kauzálne príslušný súd Bratislava V, keď
žalobca si rozhodcovské uznesenie prevzal dňa 01.06.2017 a hmotnoprávna lehota podľa §21 ods. 4
zákona o rozhodcovskom konaní uplynula 01.07.2017 a posledný deň podania na tunajší súd ako súd
kauzálne príslušný bol deň 01.07.2017. Žalovaný uviedol, že žalobca podal žalobu na nepríslušný súd

dňa 03.07.2017 a na príslušný bola vec postúpená až dňa 20.12.2017. Žalovaný poukázal na tiché tzv.
tacitné uzavretie rozhodcovskej doložky resp. zmluvy podľa ust. § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom
konaní.

5. Súd po vykonanom dokazovaní vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu a listinnými dôkazmi

dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd primárne skúmal, a to s poukazom na §
21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z., či žaloba v časti námietky nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu bola podaná včas, teda v zákonnej hmotnoprávnej lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia
rozhodcovského súdu o tejto námietke žalobcu. Súd zistil, že uznesenie rozhodcovského súdu zo dňa
29.5.2017 o tejto námietke bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 1.6.2017 a žaloba bola

podaná na súd dňa 30.6.2017, teda včas. Aj keď návrh nebol podaný na kauzálne príslušný súd v danej
lehote, súd dospel s poukazom na § 43 v spojení s § § 40 a 41 CSP k záveru, že účinky spojené s
podaním návrhu na vecne nepríslušný súd zostali zachované.

6. Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že strany sporu spolu uzatvorili dňa 27.04.2015 nájomnú zmluvu o

prenájme vežových žeriavov, kde žalobca bol prenajímateľom a žalovaný nájomcom. Uvedená zmluva
však vo svojich ustanoveniach nikde neodkazuje na všeobecné obchodné podmienky nájomcu, teda
v danom prípade žalovaného, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku. Uvedené všeobecné obchodné
podmienky nie sú podpísané ani parafované žalobcom a žalovaným na znak súhlasu s ich obsahom.
Súd preto považoval predmetnú rozhodcovskú doložku za neplatnú a aj preto čiastočne vyhovel žalobe z

dôvodu, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie
a rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.

7. Súd ďalej uviedol, že v čase vzniku žalobcom predkladanej rozhodcovskej doložky teda čas vzniku
predmetných obchodných podmienok dňa 01.02.2013 subjekt ROYAL DEVERLOPMENT -RSRD, zzpo

neexistoval, vznikol dňa 08.11.2013, hoci žalovaný na tento subjekt odkazuje vo svojom vyjadrení zo
dňa 08.03.2018, avšak v predmetnej rozhodcovskej doložke obsiahnutej vo všeobecných obchodných
podmienkach už figuruje ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o. S odkazom na ust. § 54b ods. 3
zákona o rozhodcovskom konaní sa Rozhodcovský súd Royal development zriadený pri ROYAL
DEVELOPMENT zzpo nestal právnym nástupcom pôvodného rozhodcovského súdu zriadeného pri

ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o. Teda v čase podania žaloby na rozhodcovský súd zriaďovateľom
rozhodcovského súdu je ROYAL DEVELOPMENT RSRD, zzpo, pričom tento rozhodcovský súd nespĺňa
podmienky ust. § 12 ods. 1 platného a účinného k 01.01.2017 a podľa prechodných ustanovení,
ak zriaďovateľ nespĺňa podmienky ustanovené zákonom pre zriaďovateľa stáleho rozhodcovskéhosúdu nemôže po 31.12.2016 vykonávať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia.
S odkazom na ust. § 6 ods. 3 a § 8 zákona o rozhodcovskom konaní ustanovenou právnickou
osobou ustanovujúcou rozhodcu mala byť ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o., ktorý bol však zrušený.

Mechanizmus fungovania subjektu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo a jeho ad hoc rozhodcovia
obchádza zákon o rozhodcovskom konaní ust. § 12 ods. 1, keďže činnosť ROYAL DEVELOPMENT -
RSRD, zzpo a jeho ad hoc rozhodcov má znaky stálej rozhodcovskej činnosti.

8. Vo veci tacitného uzavretia rozhodcovskej doložky tvrdené žalovaným súd uviedol, že k takémuto

uzavretiu nedošlo, keďže žalobca už pri prvom úkone v rámci rozhodcovského konania namietol včas
a konzistentne právomoc rozhodcovského súdu. Žalovaný v rozhodcovskom konaní a v tomto konaní
žalobca podal žalobnú odpoveď ako prvý úkon vo veci samej spolu s námietkou právomoci, teda splnil
lehotu podľa § 21 ods. 2 ZoRK. Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že v rozhodcovskom uznesení zo
dňa 29.05.2017 rozhodca konštatuje zmeškanie lehoty a právny zástupca žalovaného v tomto konaní
konštatuje, že rozhodca sa touto námietkou ani nemusel zaoberať, avšak trovy za podanie žalobnej

odpovede v tomto uznesení vyčíslené sú.

9. Súd zároveň samotné rozhodcovské konanie považoval za účelovú obranu žalovaného, keďže
žalobca si v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp.zn. 25Cb/238/2016 zo dňa 7.6.2016
uplatnil od žalovaného titulom predmetnej nájomnej zmluvy sumu vo výške 4.367,80 Eur s prísl., pričom

žalovaný si nároky uplatnené v rozhodcovskom konaní vo výške 3.815,38 Eur uplatnil aj v konaní
25Cb/238/2016 vo forme kompenzačnej námietky.

10. Súd preto žalobe v časti druhého výroku vyhovel. Výroky 1 a 3 súd ako nadbytočné zamietol a
žalobca ich formuloval z opatrnosti. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a

ich náhradu priznal žalobcovi v plnom rozsahu, keďže zamietnutie dvoch výrokov nemá vplyv na pomer
úspechu a neúspechu v konaní.

11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d), f) a h) CSP, keďže rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, nelogické, odporujúce listinným

dôkazom, odporujúce kogentnému zneniu zák. č. 244/2002 Z.z., CSP, prejudiciálnym rozhodnutiam
Ústavného súdu SR, NS SR, aj iným rozhodnutiam Okresného súdu Bratislava V.

12. Žalovaný v prvom rade namietal, že žalobca zmeškal hmotnoprávnu lehotu na podanie žaloby na
kauzálne príslušný súd, ktorým je Okresný súd Bratislava V. Žalobca svoj návrh zo dňa 29.6.2017 podal

dňa 3.7.2017 na kauzálne nepríslušný Okresný súd Nitra, ktorý postúpil návrh na kauzálne príslušný súd
OkresnýsúdBratislavaV dňa20.12.2017.Keďžežalobcaprevzalrozhodcovskéuznesenieoprávomoci
dňa 1.6.2017, hmotnoprávna lehota 30 dní na podanie námietky na kauzálne príslušný súd mu uplynula
dňa 1.7.2017. V tento deň mal byť námietka žalobcu fyzicky doručená do podateľne Okresného súdu
Bratislava V. Pokiaľ je v zák. č. 244/2002 Z.z. uvedená možnosť podať návrh na súd, je vždy myslený

kauzálne príslušný súd podľa § 20 písm. e) a § 28 CSP. Žalovaný v súvislosti s uvedeným poukázal
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 228/2013 potvrdené uznesením ÚS SR sp. zn. III ÚS 423/2014-29
uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 483/2014-12 a tiež výklad zákona č. 244/2002 Z.z. a CSP. Žalovaný
opakovane poukázal na prejudiciálne rozhodnutia súdov v podobných veciach, z ktorých vyplýva, že
zmeškanie lehoty podania žaloby na kauzálne príslušný súd podľa zák. č. 244/2002 Z.z. vždy spôsobuje

preklúziu práva a zamietnutie žaloby.

13. K meritu veci žalovaný uviedol, že žalobca v rozhodcovskom konaní zmeškal podanie žalobnej
odpovede, čo má podľa § 17a) zák. č. 244/2002 Z.z. prekluzívne následky a súd mal žalobu z
tohto dôvodu zamietnuť. Žalovaný má za to, že arbitrabilita rozhodcovského súdu v rozhodcovskom

konaní RD/35/2017 bola nepochybná, rozhodcovská zmluva vznikla v obsahu všeobecných obchodných
podmienok žalovaného, ktoré boli súčasťou zmluvného vzťahu. V rozhodcovskom konaní vystupoval
rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach podľa § 7 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. Osoba ad
hoc rozhodcu, t.j. rozhodcovského súdu bola stanovená priamo v rozhodcovskej doložke podľa § 8 ods.
1zák.č.244/2002Z.z.,avrozhodcovskomkonaníRD/35/2017 nevystupovalžiadenstályrozhodcovský

súd podľa § 12, ani žiadna vybraná osoba podľa § 6 ods. 3 cit. zák.14. Súd prvej inštancie správne posúdil lehotu uvedenú v § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. ako
hmotnoprávnu, a však nesprávne právne posúdil jej zmeškanie. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a priznal mu voči žalobcovi náhradu trov konania.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy
odvolacieho konania. Žalobca opätovne zhrnul skutkový stav a zdôraznil, že návrh na rozhodnutie súdu
o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podal elektronicky vo formáte .pdf a .zep na
Okresný súd Nitra dňa 30.6.2017, t.j. v zákonom stanovenej lehote, keďže rozhodcovské uznesenie zo

dňa 29.5.2017 mu bolo doručené dňa 1.6.2017. Žalobca zotrváva na právnom názore, že v tomto konaní
ide o procesnoprávnu lehotu, pričom poukázal na nejednotnosť rozhodovacej činnosti v názore na
charakter tejto lehoty. Žalobca však zdôraznil, že § 51 ods. 3 ZoRK jednoznačne odkazuje na procesné
predpisy (CSP), ktorého použitím je možné dospieť k záveru o procesnom charaktere lehôt uvedených
v ZoRK. Žalobca nepovažuje žalovaným predkladané rozhodnutia súdov za právne záväzné a uviedol,
že v konaní taktiež odkázal na viacero rozhodnutí, ktoré podporujú jeho názor o procesnoprávnom

charaktere lehoty na podanie námietky právomoci rozhodcovského súdu, ako aj žaloby na zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

16. Žalobca zotrváva na svojom stanovisku, že „rozhodcovský súd“ nemal právomoc rozhodovať pre
neexistenciu a neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný nepreukázal písomnú formu rozhodcovskej

zmluvy, ani žiadny iný úkon žalobcu, na základe ktorého by sa VOP žalovaného stali súčasťou ich
zmluvného vzťahu založeného nájomnou zmluvou, a teda ani skutočnosť, že rozhodcovská doložka v čl.
XV VOP žalovaného je platne uzatvorená. Žalobca opätovne poukázal na chronológiu vývoja subjektu
ROYAL DEVELOPMENT a žalobca zotrváva na svojich tvrdeniach o neexistencii subjektu, ktorý by
mohol byť nositeľom oprávnenia rozhodovať v danej veci v rozhodcovskom konaní.

17. K vyjadreniu žalobcu podal repliku žalovaný. Uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach, že
žalobca zmeškal hmotnoprávnu lehotu na podanie žaloby. Súd mal postupovať rovnako ako v tej
istej veci rozhodcovského konania sp.zn. RD/35/2017 už Okresný súd Bratislava V predtým rozhodol
v uznesení sp. zn. 29Cr/41/2017-162 zo dňa 27.6.2018, ktorým zamietol návrh žalobcu na odklad

vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku RD/35/2017 z dôvodu, že žaloba bola podaná po uplynutí
hmotnoprávnej lehoty. Z tohto uznesenia možno dôvodne predpokladať, že v konaní 29Cr/41/2017 súd
žalobu zamietne a rozhodcovský rozsudok RD/35/2017 zrejme zostane právoplatný a vykonateľný. Súd
mal prihliadnuť na to, že konanie 50C/61/2017 je z dôvodu pochybení žalobcu zmätočné a súd mal
vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby alebo spojiť toto konanie s konaním o zrušenie rozhodcovského

rozsudku (29Cr/41/2017). Predmetné konanie 50C/61/2017 nemá pre žalobcu žiaden praktický význam.
Žalovaný taktiež zdôraznil, že znakom právneho štátu je i predvídateľnosť práva, súčasťou čoho je v
požiadavke, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala
rovnaká odpoveď. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu,
alebo ho zmenil a žalobu zamietol.

18. Žalobca k vyjadreniu žalovaného dupliku nepodal.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle dôvodov odvolania žalovaného
podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia

rozsudku bol oznámený v súlade s § 219 ods. 3 CSP na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa
10.1.2020.Popreskúmaníobsahuspisu,oboznámenísasdôvodmiodvolaniažalovaného,svyjadrením
žalobcu k odvolaniu, ako aj s replikou žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

20. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci
súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov,
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku.22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa v odvolaní
odvolací súd uvádza nasledovné:

23. Základným tvrdením žalovaného v odvolaní bolo, že žalobca zmeškal hmotnoprávnu lehotu podania
žaloby na kauzálne príslušný súd podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. (ďalej „ZoRK“), s čím sa však
odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nestotožňuje.

24. Podľa § 21 ods. 4 ZoRK, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne
o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v
rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc
rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení
predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o
zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania

o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

25. V danej veci je nepochybné, že uznesenie rozhodcovského súdu zo dňa 29.5.2017 pod sp.zn.
RD/35/2017 bolo žalobcovi doručené dňa 1.6.2017, a žalobca podal žalobu na rozhodnutie súdu o
námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu zo dňa 29.6.2017 na Okresný súd Nitra dňa

30.6.2017, teda v zákonom stanovenej lehote 30 dní podľa § 21 ods. 4 ZoRK. Z ustanovenia § 21 ods. 4
ZoRK nevyplýva, že účastník rozhodcovského konania má podať návrh na „kauzálne príslušný“ súd, aby
o námietke rozhodol. Pokiaľ teda žalobca podal návrh na súd, ktorý nebol kauzálne príslušný v zákonnej
lehote do 30 dní, v danom prípade na Okresný súd Nitra, ktorý následne postúpil spis súdu kauzálne
príslušnému podľa § 28 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 40 a § 43 ods. 1 CSP, je podľa odvolacieho

súdu bez právneho významu, že žaloba sa dostala na kauzálne príslušný súd až po lehote podľa § 21
ods. 4 ZoRK, v danom prípade dňa 20.12.2017. Podľa odvolacieho súdu, žalobca hmotnoprávnu lehotu
30 dní na podanie žaloby „na súd“ nezmeškal a nedošlo k preklúzii jeho procesného práva. Z ust. § 21
ods. 4 ZoRK nevyplýva, že možnosťou podať návrh na súd je myslený kauzálne príslušný súd, keďže v
tomto ustanovení to takto vyjadrené nie je. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že

v danom prípade účinky spojené s podaním návrhu aj na vecne nepríslušný súd zostávajú zachované.
Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je žaloba na rozhodnutie o námietke nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 ZoRK, a nie žaloba o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ZoRK, kde sa priamo v tomto ustanovení vyžaduje podanie žaloby na „príslušnom
súde“. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdom prvej inštancie v

bode 20. Odvolací súd zároveň poukazuje na nejednotnosť rozhodovacej činnosti súdov v posudzovaní
charakteru lehoty na podanie návrhu na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu, ako aj na charakter lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že s poukazom na § 51 ods. 1 ZoRK, Civilný sporový poriadok je

subsidiárnou právnou normou, a keď niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa ZoRK,
použijú sa primerane ustanovenia CSP, ak to povaha veci pripúšťa. Zákon o rozhodcovskom konaní
upravujerozhodcovskékonanie,Civilnýsporovýporiadokupravujekonaniepredsúdmi,tedaobaprávne
predpisy sú procesné, preto aj lehota na podanie žaloby podľa § 21 ods. 4 ZoRK je podľa odvolacieho
súdu procesná, kde na počítanie lehôt sa použijú ustanovenia § 121 CSP.

27. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou, že žalobca zmeškal lehotu na podanie
žalobnej odpovede v rozhodcovskom konaní RD/35/2017.

28. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá ZoRK, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku

nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,
môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej.

29. Tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, žalobca namietal pri prvom úkone vo veci samej
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, a to v žalobnej odpovedi zo dňa 11.4.2017. Námietka

odvolateľa je preto právne irelevantná.30. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalovaného, že rozhodcovská zmluva vznikla v
obsahu všeobecných obchodných podmienok žalovaného, ktoré boli súčasťou základného zmluvného
vzťahu.

31. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

32. Žalovaný v konaní nepreukázal písomnú formu rozhodcovskej zmluvy, nepreukázal ani žiadny iný
úkon žalobcu, na základe ktorého by sa všeobecné obchodné podmienky žalovaného stali súčasťou ich

zmluvného vzťahu, založeného nájomnou zmluvou. V konaní nebolo preukázané, že by rozhodcovská
doložka uvedená v čl. XV. VOP žalovaného bola platne uzatvorená. Tak, ako to správne zistil súd prvej
inštancie, uvedené VOP nie sú podpísané žalobcom na znak prejavu vôle súhlasu s ich obsahom, ani
nájomná zmluva zo dňa 27.4.2015 nikde neodkazuje na všeobecné obchodné podmienky žalovaného,
ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že
predmetná rozhodcovská doložka je neplatná a takáto neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť

právomoc rozhodcovského súdu na konanie. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie v bode 21.

33. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 287 ods. 1, 2 CSP

ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na
plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie s poukazom

na ust. § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.

1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).