Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, March 9, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/98/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508200562
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2508200562.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedor Benka a sudkýň: JUDr. Silvia
Hýbelová a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so
sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A., za účasti súdneho exekútora JUDr. Ing. Roman Liščák, ktorý je z dôvodu prerušenia výkonu funkcie
zastúpený: JUDr. Lukáš Liščák, so sídlom Nám. Sv. Michala 5/A, Hlohovec, pod sp.zn. EX 265/2008, o

vymoženie 66,39 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu
Okresného súdu Piešťany č. k. 7Er/758/2008-35 zo dňa 12. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom
nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovení § 57 ods. 1 písm. b), h), § 58 ods. 1, § 196,
§ 197 ods. 1, § 199, § 200 ods. 1, 2, 5, § 203 ods. 2, § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, § 88 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Vecne mal súd prvej inštancie za to, že dôvodom na zastavenie exekúcie je uplynutie prekluzívnej
lehoty v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. V danej
exekučnej veci je exekučným titulom blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný ODI OR PZ Galanta
č. AA1617870 zo dňa 24.6.2006 ako správnym orgánom podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov účinného v čase vydania rozhodnutia. Lehota stanovená ustanovením
§ 88 ods. 1 zákona o priestupkoch je lehotou prekluzívnou, na ktorej plynutie súd prihliada z úradnej

povinnosti. Lehota pre výkon rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Exekučný
titul, ktorý je podkladom pre výkon prebiehajúcej exekúcie nadobudol vykonateľnosť 10.7.2006. V
zmysle citovaného ustanovenia 3-ročná lehota na vykonanie rozhodnutia uplynula dňom 10.7.2009.
Uplynutím prekluzívnej lehoty došlo k zániku práva oprávneného vymáhať pohľadávku z exekučného
titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu uplynutia lehoty
na vykonanie pohľadávky oprávneného (pozri rozhodnutie KS v Trnave sp. zn. 11CoE/726/2016 zo

dňa 26.03.2018), nakoľko tento dôvod zastavenia predchádzal dôvodu zastavenia pre nemajetnosť
povinného. Svoje rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil skutočnosťou, že
napriek zastaveniu konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, kedy by trovy znášal
povinný v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie povinného na zaplatenie trov
konania nemohol zaviazať s ohľadom na výsledky súdnym exekútorom vykonaných lustrácií o majetku
povinného, z ktorých je nemajetnosť povinného preukázaná. Súčasne však súd prvej inštancie nemohol

zaviazať na úhradu trov konania ani oprávneného, keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, pri ktorom
zaviazať oprávneného nie je možné, a nie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny
exekútor. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a nesprávnych zistení skutkového stavu veci. Poukázal na ustanovenie § 37 ods. 1 veta
druhá EP, § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Zastával názor, že nakoľko k novele zákona o priestupkoch,
ktorou bolo ustanovenie § 88 ods. 1 zrušené, došlo skôr, ako by uplynula trojročná prekluzívna lehota
na vykonanie rozhodnutia obsiahnutá v tomto ustanovení, je potrebné postupovať podľa novelizovanej
právnej úpravy, a teda, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty

určenej na splnenie uloženej povinnosti. V tomto prípade totiž treba mať na zreteli zásadu, že vznik
právneho vzťahu je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku, avšak
obsah tohto právneho vzťahu (kam patrí aj otázka preklúzie) je už potrebné, aj vzhľadom na absenciu
intertemporálnych ustanovení, posudzovať podľa novelizovanej právnej úpravy. Poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 4/2008 zo dňa 31.3.2009. Je zrejmé, že exekúcia
bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty tak, ako to vyžaduje platná legislatíva.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že právo vymáhané oprávneným nezaniklo a
exekučné konanie nie je možné zastaviť z dôvodu preklúzie. Vyššie uvedené tvrdenia podporuje aj
niekoľko judikátov, z ktorých vyplýva, že rovnaký názor zastávajú všetky krajské súdy, ako aj Najvyšší
súd SR (viď. uznesenie sp.zn. 25CoE/2/2019-44, 6MCdo/12/2012, 1CoE/267/2016, 20CoE/13/2016,
7CoE/54/2018-74, 25CoE/111/2016-35, 12CoE/113/2018). K samotnej preklúzii práva uviedol, že sa

jedná o hmotnoprávny inštitút zániku práva, a preto je na mieste pri reálnych preklúziách aplikovať pri
zastavení exekučného konania ust. § 57 ods. 1 písm. f) EP (zánik práva), nie neúčinnosť exekučného
titulu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) EP. Je zrejmé, že v prípade reálnej preklúzie exekučného
titulu by následne zo strany súdu nemohlo prísť k vydaniu uznesenia o pripustení zmeny účastníka
konania na strane oprávneného, keďže podkladom pre toto rozhodnutie by bola neplatná zmluva o

postúpení pohľadávok medzi Ministerstvom vnútra SR a Slovenskou konsolidačnou, a.s. Na základe
vyššie uvedeného považoval návrh oprávneného za čisto účelový s úmyslom vyhnúť sa povinnosti
náhrady trov exekúcie v prípade jej zastavenia z dôvodu preukázanej nemajetnosti povinného. Poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 3CoE/143/2016 zo dňa 15.03.2017. Týmto výrokom
došlo k porušeniu ust. § 196, § 199 a § 200 ods. 1. EP, nakoľko exekučný súd nerešpektoval skutočnosť,

že exekútor má v zmysle uvedených ustanovení zákonný nárok na trovy exekúcie a na ich náhradu.
Exekútor nie je podnikateľom. Exekútor vykonáva činnosť - nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí,
ktorá inak prináleží štátu. Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho
Ústavou SR garantovaného práva (čl. 20 Ústavy SR). Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať,
resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok

porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného v Ústave SR. V takomto prípade je potrebné
použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval (II ÚS 31/04).
Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

5. Vyjadrenie k odvolaniu ani oprávnený a ani povinný nepodal.

6. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok)
(ďalej len „C.s.p.“), postupujúc podľa § 470 C.s.p., pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia
zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 E.p., § 357 C.s.p.), či podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. á contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie v časti zastavenie exekúcie je potrebné podľa § 386 písm. b) C.s.p.
odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou a že odvolanie v časti trov exekúcie je potrebné

podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
nepripúšťa.9. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

10. Podľa § 386 písm. b) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

11. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie súdny exekútor. Exekučný poriadok v ust. §
37 priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania výhradne v takom prípade, keď sa
rozhoduje o trovách exekúcie. Vzhľadom na to, že súdny exekútor podal odvolanie proti uzneseniu súdu
prvej inštancie v celom rozsahu, t. j. ako v časti zastavenia exekúcie tak aj časti závislého výroku o
trovách exekúcie, odvolací súd takéto jeho odvolanie považuje v časti zastavenia exekúcie za odvolanie

podané neoprávnenou osobou. Preto v tejto časti odvolanie súdneho exekútora odmietol podľa § 386
písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou, keďže tento môže byť účastníkom konania len v
časti, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie.

13. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutia súdu napadnúť

riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutia, proti ktorým odvolanie je prípustné, sú v zákone
taxatívne stanovené, v zmysle § 357 C.s.p., odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní vo
všeobecnosti nie je prípustné, výnimkou je situácia, kedy Exekučný poriadok výslovne odvolanie proti
určitému uzneseniu pripúšťa.

14. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 30.6.2016, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

15. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (z. č. 299/2013 Z.z.) zrušila možnosť
podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 E.p.

16. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57
Exekučného poriadku bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo.
Až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. vypustila z ustanovenia § 58
ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí

podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele
vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o
trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli
medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo

generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.

17. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti
nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie

pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách
exekúcie vypustilo.

18. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 12.8.2019, nebolo proti výroku o trovách
exekúcie možné podať odvolanie.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol v zmysle
§ 386 písm. b), c) C.s.p. bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej
správnosti.

20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).