Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416209858
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4416209858.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
RomanaGregušaaJUDr.MartinyBalegovej,vprávnejvecižalobcu:ORCOMs.r.o.,Biela9,94901Nitra,
IČO: 44 370 474, zastúpený: BURDA LEGAL s.r.o., Rudnícka 8, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača,
IČO: 46 530 894, proti žalovanému: L.K.P., s.r.o., Komárňanská cesta 3, 940 01 Nové Zámky, IČO: 44
118 490, zastúpený: JUDr. Zuzana Lapárová, advokátka, Forgáchova bašta 7, 940 01 Nové Zámky, IČO:

31 826 059, o zaplatenie 22 815,60 eura s úrokmi z omeškania a zaplatenie ďalších mesačných platieb
od 01.06.2016 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/69/2016 - 228 zo dňa 15. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd r u š í rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/69/2016 - 228 zo dňa 15.
novembra 2018 a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie
sumy 22 815,60 eura s príslušenstvom a ďalších mesačných súm od 01.06.2016 do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej tak, že žalobu zamietol a súčasne žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 489, § 420 ods. 1, § 442

ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2, § 3 ods. 4, 5, § 4 ods. 4, § 5 ods. 1, 3, § 29
ods. 9 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1, 2 CSP.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 10.06.2016 v
súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby a pripustením zmeny žaloby po rozšírení uplatnených nárokov

(o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 16.10.2018) domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške
22 815,60 eura s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 07.06.2016 do zaplatenia a nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 433,44 eura bez DPH mesačne od 01.06.2016 do 31.12.2016, sumy 486,82 eura bez
DPH mesačne od 01.01.2017 do 30.06.2017, sumy 210,06 eura bez DPH mesačne od 01.07.2017 do
31.12.2017 a sumy 220,10 eura bez DPH mesačne od 01.01.2018 do právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 22 815,60 eura (19 013 eur + DPH 3 802,60
eura) vyčíslený vo výške odplaty - stočného podľa vyhl. č. 397/2003 Z. z., ktorá ustanovuje spôsob
výpočtu tak množstva vypustených odpadových vôd aj výpočet množstva vôd z povrchového odtoku
odvádzaných do verejnej kanalizácie a nárok na zaplatenie mesačnej odplaty za obdobie od 01.06.2016
do právoplatnosti rozhodnutia súdu. V konaní jednoznačne vyšlo najavo, resp. súd považoval za zistené,
žekanalizácia,oktorejžalobcatvrdil,žejedonejodvádzanázrážkovávodaznehnuteľnostížalovaného,

nie je verejnou kanalizáciou v zmysle § 2 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách.Ideovnútropodnikovú,resp.vnútroareálovúkanalizáciunaodvádzanievôdzjednotlivýchobjektov a zariadení, ktorú v zmysle zákona za verejnú kanalizáciu ani jej súčasť považovať nemožno (§
3 ods. 4 zákona). Za vnútropodnikovú ju označil aj sám žalobca vo svojom podnete zo dňa 21.02.2017,
ktorý adresoval Okresnému úradu v Nitre ako orgánu verejnej správy na úseku verejných vodovodov a

verejných kanalizácií. Tento orgán uvedenú skutočnosť potvrdil v liste zo dňa 13.10.2017 adresovanom
súdu, v ktorom kanalizáciu žalobcu označil za vnútroareálovú, ktorú zák. č. 442/2002 nerieši, pokiaľ za
verejnú kanalizáciu nebola prehlásená. Ide o orgán, ktorý v pochybnostiach rozhoduje, či sa kanalizácia
považuje za verejnú kanalizáciu podľa zákona. Súd v prejednávanom spore nezistil a žalobca to ani
netvrdil, že by bol Okresný úrad z nejakého dôvodu na základe § 3 ods. 5 písm. b) zák. č. 442/2002 Z. z.

určil, že žalobcom označená kanalizácia sa považuje za verejnú kanalizáciu. Žalobca, teda aj v prípade,
že je vlastníkom a prevádzkovateľom ním tvrdenej kanalizácie, nie je vlastníkom a prevádzkovateľom
tejto kanalizácie ako verejnej kanalizácie, a preto sa nevzťahujú na neho v súvislosti s touto kanalizáciou
práva a povinnosti vlastníka a prevádzkovateľa verejnej kanalizácie podľa zák. č. 442/2002 Z. z. a
ustanovenia vyhlášky č. 397/2003 Z. z.
Súd dospel k záveru, že zrážková voda z nehnuteľností žalovaného, ak aj je odvádzaná do žalobcom

tvrdenej kanalizácie, nie je odvádzaná do verejnej kanalizácie. Na žalovaného sa preto nevzťahujú
povinnosti podľa zák. č. 442/2002 Z. z., a preto v zmysle tohto zákona ani nemôže byť subjektom
neoprávnene vypúšťajúcim odpadové vody do verejnej kanalizácie (§ 25 ods. 3 zákona). Na žalovaného
sa preto nevzťahuje ani povinnosť uzavrieť zmluvu so žalobcom (§ 23 ods. 2 zákona) ani povinnosť
nahradiť škodu podľa § 25 ods. 4 zákona. Toto ustanovenie zákona odkazuje pre prípad náhrady

škody na ustanovenie § 420 Obč. zákonníka. Z uvedeného je zrejmé, že ani v prípade, že by žalovaný
neoprávnene v zmysle zák. č. 442/2002 Z. z. odpadové vody do verejnej kanalizácie vo vlastníctve
žalobcu vypúšťal, mal by povinnosť nahradiť škodu podľa § 420 Obč. zákonníka, v ktorom prípade
sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk (§442 ods. 1 Obč. zák.). Zo žiadneho zákonného ustanovenia
nevyplýva,ževtakomtoprípadebymaloísťoškoduvyčíslenúvovýškestočnéhopodľavyhl.č.397/2003

Z. z.
Súdvprejednávanomsporenezistil,resp.žalobcanepreukázal,žebyžalovanýporušilprávnupovinnosť
ako predpoklad zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka ani to, že by žalobcovi
nejaká skutočná škoda ako vyčísliteľná majetková ujma vznikla tým, že z povrchového odtoku zrážková
voda odtekala do vnútroareálovej kanalizácie vo vlastníctve žalobcu. Takúto škodu žalobca žiadnym

spôsobom nepreukázal ani nenavrhol vykonať v tomto smere dokazovanie. V takomto prípade, a to ani
analogicky, nie je možné preukázanie skutočnej škody vyčísliť podľa vyhl. č. 397/2003 Z. z.
Rovnako ako v prípade náhrady škody žalobca v konaní nepreukázal (ani nenavrhol vykonať
dokazovanie), v akom rozsahu sa žalovaný na jeho úkor obohatil a aké obohatenie, resp. jeho peňažný
ekvivalent, by mal byť povinný mu vydať. Ani v tomto prípade, a to ani analogicky, nie je možné rozsah

bezdôvodného obohatenia vyčísliť podľa vyhlášky č. 397/2003 Z. z.
V prejednávanom spore žalobca nepreukázal, že by mu proti žalovanému uplatnené pohľadávky (spolu
vo výške 22 815,60 eura ani ďalšie od 01.06.2016 do dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu) vznikli zo
zákona, zo zmluvného vzťahu, z náhrady škody alebo z bezdôvodného obohatenia, resp. inej právne
relevantnej skutočnosti.

Žalovaný mal v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak,
že mu náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v celom rozsahu odvolanie, ktorým navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná

náhradu trov konania, prípadne tak, že napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že sa v konaní domáhal zaplatenia odplaty
za odvádzanie a čistenie zrážkových vôd z nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného prostredníctvo
kanalizácie a čističky odpadových vôd vo vlastníctve žalobcu, pričom pre výpočet výšky odplaty za

obdobie od roku 2013 použil metodiku v zmysle Prílohy č. 2 Vyhlášky MŽP SR č. 397/2003 Z. z.
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva
vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového
odtoku a o smerných číslach spotreby vody.
Autorizovaný stavebný technik Ing. Malík na základe tváromiestnej ohliadky a overenia odtoku dažďovej

kanalizácie zakreslil skutkový stav kanalizácie a pričlenených záujmových plôch, ktoré sú systému
dažďovej kanalizácie a uličných vpustí odvádzané do Vnútropodnikovej kanalizácie, pričom konštatoval,
že uvedené Pozemky v areáli a Pozemky mimo areálu sú odvodnené odvedením vody z povrchovéhoodtoku do jestvujúcej (vnútropodnikovej) kanalizácie bývalého areálu VTS (vo vlastníctve žalobcu) a
následne kanalizačným zberačom DN 1000 do ČOV vo vlastníctve žalobcu.
Toto konštatovanie je zhodné s argumentáciou žalobcu, ktorý od počiatku tvrdí, že celý areál VTS

je odkanalizovaný Vnútropodnikovou kanalizáciou v jeho vlastníctve, ústiacou do ČOV taktiež v jeho
vlastníctve a vyvracia tvrdenie žalovaného, že tento „neprodukuje odpadové vody a dažďová voda
vsakuje do priepustných plôch alebo vteká do betónových nádrží.“
Žalobca považuje za preukázané, že žalovaný je producentom odpadových (zrážkových) vôd, keďže
zrážkové vody z Nehnuteľností odtekajú do Vnútropodnikovej kanalizácie a následne sú čistené v ČOV.

Za službu spočívajúcu v odvádzaní a čistení zrážkových vôd u Nehnuteľností žalovaný neposkytuje
žalobcovi žiadne protiplnenie.
Odôvodnenie Rozsudku nerešpektuje zásady CSP o zákonných náležitostiach odôvodnenia, keď súd
prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku navodzuje dojem, že existuje polemika o tom, či zrážková voda
z nehnuteľností žalovaného je odvádzaná do žalobcom tvrdenej kanalizácie.
Napriek tomu, že skutočnosť, že Nehnuteľnosti sú odvodnené odvedením vody z povrchového odtoku

do jestvujúcej (Vnútropodnikovej) kanalizácie bývalého areálu VTS (vo vlastníctve žalobcu) a následne
kanalizačným zberačom DN 1000 do ČOV vo vlastníctve žalobcu, bola v konaní bez akýchkoľvek
pochybností preukázaná a má pre rozhodnutie vo veci zásadný právny význam, súd prvej inštancie sa s
ňou v odôvodnení žiadnym spôsobom nevysporiadal, naopak túto bez akejkoľvek vecnej argumentácie
a opory vo vykonanom dokazovaní spochybňuje.

Súd prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku svoj záver o nemožnosti analogického vyčíslenia
bezdôvodného obohatenia/skutočnej škody, ktorý má pre rozhodnutie vo veci zásadný právny význam,
žiadnym spôsobom neodôvodňuje. Tento právny záver súdu prvej inštancie v žiadnom prípade nemožno
označiť za riadne odôvodnený.
Súd prvej inštancie žalobcovi nedoručil písomné Vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.04.2018 v súlade s

ustanoveniamiCSP,aleurobiltakažnaposlednommeritórnompojednávanívoveci,ktorésauskutočnilo
dňa 16.10.2018, a to dokonca po záverečných rečiach strán sporu.
Súd prvej inštancie svojim konaním žalobcovi znemožnil (i) prípravu na pojednávanie (ktoré sa
uskutočnilo dňa 16.10.2018) v zmysle príslušných ustanovení CSP, (ii) efektívne uplatňovanie nárokov
v konaní a (iii) porušil jeho právo na spravodlivý proces.

Súd prvej inštancie sa v odôvodnení Rozsudku náležitým spôsobom nevysporiadal so zisteným
skutkovým stavom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Záver súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu neexistuje žiadny (synalagmatický) vzťah, z ktorého
možno vyvodzovať dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku, je preto nesprávnym právnym posúdením
veci.

V konaní bolo preukázané, že Vnútropodniková kanalizácia nie je verejnou kanalizáciou a na vzťah
žalobcu a žalovaného nemožno aplikovať ustanovenia Zákona, žalobca od uvedenej argumentácie v
konaní upustil a poukázal na skutočnosť, že žalovaný prijímaním poskytovanej služby bez primeranej
odplaty získava majetkový prospech, ktorý je vzhľadom na vykonané dokazovanie zjavne bez právneho
titulu.

S uvedenou argumentáciu sa súd prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku vôbec nevysporiadal, keď
bez ďalšieho konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by mu vznikli uplatnené pohľadávky titulom
bezdôvodného obohatenia.

5. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že žalobca v článku III. odvolania poukazuje na technické
správy vyhotovené Ing. Bohušom Malíkom. V oboch týchto technických správach je uvedené okrem
iného, že pre ich spracovanie bola vykonaná tváromiestna obhliadka záujmového územia. Nie je tam
uvedený termín, kedy sa tak malo stať, a kto bol prítomný pri jej realizácii. Už aj v rámci konania žalovaný

preto namietal správnosť týchto technických správ, a to preto, lebo žalovaný nebol oboznámený s tým,
že niekto ide vykonať tváromiestnu obhliadku, a teda pokiaľ ohliadky boli vykonané, žalovaný nebol na
ne pozvaný, nebol pri nich prítomný a neuznáva zistenia v týchto technických správach obsiahnuté.
Je výlučne vecou dohody strán (žalobcu a žalovaného), či budú postupovať analogicky podľa Vyhl. č.
397/2003 Z. z. alebo na akej odplate sa dohodnú. K takejto dohode však strany nedospeli, a to najmä

preto, lebo žalobca a aj jeho právny predchodca nepostupovali tak, aby prispeli k uskutočneniu rokovaní,
k objektivizácii skutočného stavu a k uzavretiu dohody.
Žalobca žiadal plnenie najprv tvrdiac, že žalovaný bol povinný uzavrieť s ním dohodu v zmysle §
442/2002 Z. z., následne sa domáhal náhrady škody a v iných častiach svojich podaní či vyjadrenížiadal náhradu nemajetkovej ujmy, súd aj v odôvodnení rozsudku sa týmito eventualitami zaoberal. Súd
konštatoval,žežalobcanepreukázalaaninenavrholvykonaniedôkazovnapreukázanievýškyskutočnej
škody ani na preukázanie bezdôvodného obohatenia.

Na pojednávaní 16.10.2018 obe strany sporu prehlásili, že nemajú návrhy na vykonanie nejakých
dôkazov, súd po záverečných prednesoch oboch účastníkov vyhlásil dokazovanie za ukončené. Žalobca
ďalej namieta, že mu súd doručil vyjadrenie žalovaného z 30.04.2018 až na pojednávaní 16.10.2018, a
topozáverečnýchrečiach.Totojelenčiastočnápravda,pretoževskutočnostisúdpotom,akozástupcovi
žalobcutotovyjadreniedoručil,umožnilzástupcovižalobcusihoprečítaťanáslednesaktomutopodaniu

žalovaného zástupca žalobcu aj vyjadril.
Ak by žalobca alebo ešte jeho právny predchodca boli so žalovaným jednali riadne a ak by preukázali,
kde sú vpuste do ich kanalizácie a že sú funkčné, žalovaný sa mohol či už celkom alebo čiastočne
od tejto kanalizácie odpojiť a v časti, kde by prípadne od žalobcu prijímal takúto službu by sa na cene
dohodli. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že iné subjekty v bývalom areáli VTS hradia odplatu, takéto
tvrdenie nepreukazuje, že by žalobca poskytoval takúto službu aj žalovanému, nepreukazuje rozsah

poskytovanej služby ani prípadnú výšku nároku žalobcu.

6. K podanému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v obsahu, ktorého poukázal na to, že
skutočnosť, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XXXX (resp. počas konania
tiež na LV č. XXXX) evidované Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, pre katastrálne územie: Z. R.,

obec: Nitra, okres: Nitra (ďalej len ako „Nehnuteľnosti“), sú odvodnené napojením na vnútropodnikovú
kanalizáciu vo vlastníctve žalobcu (ďalej len ako „Vnútropodniková kanalizácia“), bola bez akýchkoľvek
pochybností preukázaná.
Rovnako bolo preukázané, že za odvádzanie a čistenie odpadových (zrážkových) vôd z Nehnuteľností,
žalovaný neplatní žalobcovi žiadnu odplatu a odmieta tiež výzvy na uzatvorenie zmluvy o odvádzaní

odpadových (zrážkových) vôd z Nehnuteľností.
Skutočnosť, že žalovaný sa nezúčastnil „tváromiestnej ohliadky záujmového územia“ vykonanej za
účelom vyhotovenia Technických správ Ing. Bohušom Malíkom nepovažuje žalobca za relevantný
argument pre spochybnenie predložených Technických správ a bez akýchkoľvek pochybností
preukázaného skutkového tvrdenia, že Nehnuteľnosti sú odvodnené napojením na Vnútropodnikovú

kanalizáciu.
Súd prvej inštancie odmietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania v tejto veci ustanovením znalca
z príslušného odboru a odkázal žalobcu na zabezpečenie relevantného dôkazu vo vlastnej réžii, čo
žalobca urobil.
V konaní bolo preukázané, že (i) žalovaný prijíma od žalobcu službu spočívajúcu v odvádzaní zrážkovej

vody z Nehnuteľností do Vnútropodnikovej kanalizácie a jej čistení v ČOV, pričom (ii), za uvedenú
službu odmieta žalobcovi poskytnúť primeranú odplatu, (iii) čím bez právneho titulu získava majetkový
prospech.
S uvedenou argumentáciu sa súd prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku vôbec nevysporiadal

7. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v obsahu, ktorého poukázal na to, že žalobcovi
nič nebránilo, keď už požiadal Ing. Bohuša Malíka o vypracovanie nejakej dokumentácie, aby oznámil
žalovanému túto skutočnosť a umožnil mu zúčastniť sa obhliadky na mieste samom. Nakoniec,
pokiaľ takúto obhliadku záujmového územia išli vykonať na nehnuteľnostiach patriacich do vlastníctva
žalovaného, boli povinní o takomto úkone vlastníka upovedomiť a umožniť mu obhliadky sa zúčastniť.

Žalovaný listom zo 07.03.2012 žiadal od spoločnosti VESTAM COMPANY s.r.o. vyznačenie potrubia
verejnej kanalizácie do kópie katastrálnej mapy a súčasne v tomto liste žalovaný oznámil, že
neprodukuje splaškovú ani priemyselnú odpadovú vodu a ani vodu zrážkovú. Kópiu listu s podacím
lístkom žalovaný v konaní predložil. Žalovaný na tento list žiadnu odpoveď nedostal, preto mal za to, že
nehnuteľnosti v jeho vlastníctve nie sú napojené na kanalizáciu patriacu žalobcovi.

8.Kvyjadreniužalovanéhosaopätovnevyjadrilžalobca,pričomvobsahupoukázalnato,žeskutočnosť,
že žalovaný sa nezúčastnil „tváromiestnej ohliadky záujmového územia“ vykonanej za účelom
vyhotovenia Technických správ Ing. Bohušom Malíkom nepovažuje žalobca za relevantný argument
pre spochybnenie predložených Technických správ a bez akýchkoľvek pochybností preukázaného

skutkového tvrdenia, že Nehnuteľnosti žalovaného sú odvodnené napojením na Vnútropodnikovú
kanalizáciu žalobcu.
Spoločnosť VESTAM COMPANY s.r.o. nie je účastníkom tohto konania ani vlastníkom Vnútropodnikovej
kanalizácie a skutočnosť, že žalovaný od spoločnosti VESTAM COMPANY s.r.o. údajne nedostalodpoveď na svoj list, nič nemení na fakte, že Nehnuteľnosti žalovaného sú odvodnené napojením na
Vnútropodnikovú kanalizáciu žalobcu.

9. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadril žalovaný, pričom v obsahu poukázal na to, že žalobca
nenavrhol súdu vykonanie znaleckého dokazovania a preto ani súd neodmietol návrh žalobcu na
vykonanie znaleckého dokazovania.
Žalobca nepoprel, že žalovaného neinformoval o vykonaní tváromiestnej ohliadky záujmového územia.
Ohliadku teda vykonali bez vedomia a teda aj bez prítomnosti žalovaného v situácii, keď žalovaný

rozporoval tvrdenia žalobcu o odvádzaní dažďovej vody z nehnuteľností patriacich do vlastníctva
žalovaného. Za týchto okolností žalovaný namietal objektívnosť a správnosť žalobcom predložených
Technických správ.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávneným subjektom - stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 378, §
380 ods. 1 CSP), byť viazaný skutkovým stavom ako bol zistený súdom prvej inštancie, postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je

dôvodné v dôsledku čoho je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1
písm. b/ CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

11. S poukazom na rozsah a dôvody podaného odvolania žalobcu bolo predmetom odvolacieho konania
ustáliť, či súd prvej inštancie vo veci správne procesne postupoval, vykonal všetky navrhnuté dôkazy na

preukázanie rozhodujúcich skutočností a dostatočne zistil skutkový stav.

12.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie,akoajobsahuspisudospel
k záveru, že súd prvej inštancie nekonal v záujme dodržania práva na spravodlivý súdny proces, vydal
rozhodnutie bez dostatočného zistenia skutkového stavu.

13. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

14. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup
k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na
spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a

použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že jej skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces, ale nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a ani
právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté

v súlade s jeho požiadavkami. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť preto totožné
s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia.

15. Porovnávajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie z vyššie uvedenými

kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné
myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k neakceptovaniu argumentácie žalobcu
v priebehu realizovaného konania.

16. Odvolací súd teda predovšetkým poukazuje na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, pričom
v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je aj
prevádzkovanie verejnej kanalizácie pre kategóriu K-II, a to od 19.02.2013. Žalobca teda od 04.12.2012
realizuje činnosť súvisiacu s čistením odpadových vôd, a to na základe uzavretej kúpnej zmluvy sospoločnosťou VESTAM COMPANY s.r.o. v znení dodatku č. 1 zo dňa 29.03.2010. Žalobca je taktiež
vlastníkom kanalizácií, ktoré sa nachádzajú na priľahlých pozemkoch, pričom tieto kanalizácie nemožno
považovať za verejné, a to v zmysle ust. § 3 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch

a verejných kanalizáciách. Podľa zisteného skutkového stavu takáto neverejná sieť kanalizácie sa
nachádza aj na pozemku žalovaného, pričom predmetom sporu malo byť preukázanie užívania tejto
neverejnej kanalizácie žalovaným, resp. odvádzanie dažďovej vody existujúcimi odtokmi na pozemku
žalovaného do kanalizácie vo vlastníctve žalobcu.

17. Žalobca v konaní predložil listinný dôkaz, a to Technickú správu Ing. Bohuša Malíka, autorizovaného
stavebného inžiniera, z obsahu ktorej vyplýva, že na základe tváromiestnej ohliadky a overenia odtoku
dažďovej kanalizácie bol jednak zakreslený skutkový stav kanalizácie a pričlenené záujmové plochy sú
systémom dažďovej kanalizácie a uličných vpustí odvedené do jestvujúcej kanalizácie bývalého areálu
H. a následne kanalizačným zberačom do ČOV ORCOM s.r.o., teda žalobcu. Uvedené konštatovanie
sa podľa tejto technickej správy týka pozemkov par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/XX a par. č. XXXX/X.

18. S poukazom na uvedené, vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie,
teda odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení žiadnym spôsobom
nevysporiadal s predloženým listinným dôkazom v tom, či tento preukazuje, resp. nepreukazuje
poskytnutie plnenia žalobcom žalovanému (možnosť odvádzať dažďovú vodu vnútropodnikovou

kanalizáciou). V prípade preukázania poskytnutia takéhoto plnenia je zrejmé, že existenciu zmluvného
vzťahu medzi stranami sporu vylučuje zák. č. 442/2002 Z. z., nakoľko sa nejedná o využitie verejnej
kanalizácie, avšak samotné užívanie vnútropodnikovej kanalizácie žalovaným bez zmluvného vzťahu
by nepochybne zakladalo bez poskytnutia primeraného plnenia žalobcovi bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaného.

19. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dostatočne neustálil skutkový stav v tom, či žalovaný užíva
vnútropodnikovú kanalizáciu vo vlastníctve žalobcu, a to bezzmluvne, nie je možné ustáliť záver o
existencii bezdôvodného obohatenia a v prípade, že by bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného
bolo preukázané, bude na úvahe súdu prvej inštancie, či je toto možné určiť znaleckým dokazovaním,

použitímpodkladovzTechnickejsprávyIng.BohušaMalíka,resp.primeranespoužitímvyhl.č.397/2003
Z. z.

20. Odvolací súd teda v tejto prejednávanej veci považuje za podstatné, aby sa súd prvej inštancie
dostatočne a vyčerpávajúco vyrovnal s predloženým listinným dôkazom zo strany žalobcu a v prípade

jeho správnej relevantnosti a dôkaznej presvedčivosti prípadne skúmal možnosť existencie a rozsahu
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v spornom období.

21. Povinnosťou súdu prvej inštancie byť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu bude vo veci
postupovať v zmysle vyššie naznačených skutkových nejasností a následne opätovne posúdiť žalobcom

uplatnený nárok.

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie a aj odvolacieho konania.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).