Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 25, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206772
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118206772.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Z.. Z. Z.E., H..

XX.XX.XXXX, C. A. M. XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Janka Chorvátová, PhD., advokát, so
sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Z.. Z. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. H. K.. Z.
XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Marek Giba, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 1234/4,
075 01 Trebišov, o vydanie dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že žalobca Z.. Z. Z., Q.. Z., H.. XX.XX.XXXX, Q..Č.. XXXXXX/XXXX je spoluvlastníkom
O rozostavaného rodinného domu bez súp. čísla, postaveného na parcele L. Č.. XXX/X zapísanej na F.
Č.. XXXX, k.ú. F., obec F., X. K., v podiele X/XX v pomere k celku,

O parcely L. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, zapísanej na LV Č.. XXXX, E..Ú..
F., obec F., okres K. v podiele X/X v pomere k celku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 144,79 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 41,02%, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 13.06.2018 sa žalobca domáhal na žalovanom vydania dedičstva resp.
na neho pripadajúceho podielu z dedičstva po poručiteľovi Ing. N. Z., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.
Žalobca sa pôvodne domáhal vydania 1/4 dedičstva spočívajúceho v(o):
a) rozostavanom rodinnom dome bez súpisného čísla postavenom na parcele CKN č. XXX/X,

zapísanom na LV č. XXXX, E.. Ú.. F.,
b) parcele CKN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria 18 m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne
územie F.,
c) parcele EKN č. XXX, orná pôda o výmere 40 600 m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie F.,
d) parcele EKN č. XXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 954 m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne
územie F.,
e) parcele EKN č. XXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 805 m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne

územie F.,
f) parcele CKN č. XXX, ostatné plochy o výmere 443 m2, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie D.,
g) parcele CKN č. XXXX, lesné pozemky o výmere 158343 m2, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne
územie D.,h) parcele CKN č. XXX, lesné pozemky o výmere 45813 m2, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie
D.,
i) parcele CKN č. XXX, lesné pozemky o výmere 10 321 m2, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie

D.,
j) parcele CKN č. XXXX, lesné pozemky o výmere 28 649 m2, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne
územie D.,
k) vyplatení sumy 737,59 €.
1.1. Na základe čiastočného späťvzatia návrhu zo strany žalobcu bolo konanie zastavené tak, že

predmetom konania zostalo iba vydanie
a) rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla postaveného na parcele CKN č. XXX/X,
zapísaného na LV č. XXXX a to v rozsahu X/XX (pôvodné písm.a/),
b) parcely CKN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, zapísanej na LV Č.. XXXX a
to v rozsahu 1. z celku (pôvodné písm. b/),
c) parcely EKN č. XXX, orná pôda o výmere 40 600 m2, zapísanej na LV č. XXXX v rozsahu X/XX v

pomere k celku (pôvodné písm. c/)
d) parcely EKN č. XXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere 954 m2 v rozsahu X/XXX z celku (pôvodne
písm. d/),
e) parcely EKN č. XXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 805 m2, zapísanej na LV č. XXXX v rozsahu
X/XXX z celku (pôvodne písm. e/),

f) zaplatenia sumy 737,50 € (pôvodne písm. h/).
1.2. Žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že je dcérou zomrelého poručiteľa Ing. N. Z.. V
dedičskom konaní, ktoré sa viedlo na notárskom úrade JUDr. Ivany Čuchtovej pod sp.zn. M. XX/XXXX,
nebol ako zákonná neopomenuteľná dedička prizvaný v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami
na dedičské konania, hoci ako dcéra poručiteľa mal dediť v prvej dedičskej skupine spolu so žalovanou

a ostatnými účastníkmi dedičského konania, a to ďalšími dcérami poručiteľa Z. Z. Z., H.. XX.XX.XXXX
B. Z.. N. Z., H.. XX.XX.XXXX. Každý zo štyroch dedičov, teda manželka poručiteľa a jeho tri dcéry mali
dediť rovnakým dielom, teda 1 z celého dedičstva. Žalobca ďalej z webového portálu mesta Lipany zistil,
že žalovaná uzavrela dňa XX.XX.XXXX dohodu o finančnom vyrovnaní s mestom Lipany, titulom ktorej
jej bola vyplatená dohodnutá cena X XXX € za pozemok vlastnícky patriacej manželovej prababke B. Z.

rod. S. v špecifikácii podľa priložených listín. Z uvedenej sumy patrí žalobcovi ako zákonnému dedičovi
podiel 1.

2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním zo dňa 28.08.2018 (č.l. 17-18), v ktorom uviedol, že
so žalobou nesúhlasí. Pokiaľ ide o predmetný rodinný dom, tento je rozostavaný viac ako 40 rokov. Je

nezastrešený, skelet stavby chátra. Žalovaný vyčíslil, že zo všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa 2
495 € predstavuje 1 sumu 623,75 €, z výšky jeho dlhov 2 226,40 € predstavuje 1 sumu 556,60 €, z čistej
hodnotydedičstva268,60€predstavuje1sumu67,15€.Pokiaľžalobkyňažiada,abyjejžalovanýzaplatil
sumu 737,50 € ako štvrtinový podiel za finančné vyrovnanie s mestom Lipany má za to, že z tejto sumy
je potrebné odrátať pasíva uhradené žalovaným. Žalovaný medzičasom uhradil pasíva poručiteľa voči

Slovenskej sporiteľni a.s. v celom rozsahu. Okrem toho uhradil aj pohrebné náklady, ktoré v dedičskom
rozhodnutí nie sú uvedené, a ktoré predstavujú cca 1 000 €. Na základe uvedeného má za to, že je
potrebné žalobu v celom zamietnuť.

3. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny

spis a zistil nasledujúce:
3.1. Ing. N. Z. T. M. XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po ňom sa viedlo na Okresnom súde Prešov a
Notárskom úrade JUDr. Ivany Čuchtovej pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX, M. XX/XXXX. Dedičské konanie
sa viedlo s dedičmi zo zákona v prvej dedičskej skupine, a to deťmi Mgr. Z. Z., MgQ.. N. Z. a pozostalou
manželkou Mgr. Z. Z.. Pokiaľ ide o súpis aktív dedičstva, do dedičstva patrili nehnuteľnosti uvedené v

bode 1. odôvodnenia rozsudku v písm. a/ - j/. Pokiaľ ide o pasíva, pasíva boli vyčíslené na výšku 2
226,40 € a pozostávali z pohľadávok Slovenskej sporiteľne voči poručiteľovi. Všeobecná cena majetku
poručiteľa tak bola v Osvedčení o dedičstve určená na 2 495 €, výška dlhu na 2 226,40 € a čistá hodnota
dedičstva na 268,60 €. Dedičstvo v celosti nadobudla pozostalá manželka Mgr. Z. Z. Q.. O..
3.2. Z rodného listu vydaného Mestským národným výborom v Ružomberku (č.l. 7) vyplýva, že Z. Z. Q..

Č.. XXXXXX/XXXX, H.. XX.XX.XXXX je dcérou Ing. N. Z., H.. XX.XX.XXXX.
3.3. Z dohody o finančnom vyrovnaní (č.l. 8) uzatvorenej medzi Mestom Lipany a Mgr. Z. Z. vyplýva,
že predmetom tejto dohody je finančné vyrovnanie - vyplatenie dohodnutej ceny za pozemok pôvodne
vlastnícky patriaci manželovej prababke B. Z. Q.. S., tak ako bolo zapísané v katastrálnom území Lipany,na LV č. XXXX, reg. v KN-E na parcele č. XXX/XX, o výmere 2 100 m2 pod B1 a B8 v podiele X/XX, čo
predstavuje pre štyroch súrodencov podiel po 295 m2. Finančná náhrada bola oboma účastníkmi tejto
dohody dohodnutá vo výške 10 €, celková suma dohodnutej ceny za nehnuteľnosť tak predstavuje 2

950 €, pričom jej vyplatenie bolo schválené mestským zastupiteľstvom uznesením zo dňa 12.10.2017.
3.4. Žalovaný súdu predložil doklady týkajúce sa úhrady nákladov spojených s pohrebom poručiteľa
Ing. N. Z. a to: potvrdenie mestského úradu o cene za prepožičanie obradnej siene - 17 €, faktúru
od dodávateľa Jozefa Kandráča týkajúcu sa zaobstarania pohrebu - 686 €, faktúru dodávateľa Petra
Kandráča týkajúcu sa zabezpečenie pohrebu - 133 € a rovnako faktúru od spoločnosti REKVIEM

týkajúcou sa kremácie Ing. N. Z. - 164,12 €.

4. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa je dcérou poručiteľa a ako taká mala byť účastná
dedičského konania. Dediť mala v 1. dedičskej skupine a to 1 majetku (§ 473 ods.1 OZ - V prvej skupine
dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.).
Podľa § 485 ods.1 OZ - Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je

povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.
Podľa § 485 ods.2 OZ - Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na
majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť,
že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný

oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.
Podľa§470ods.1OZ-Dedičzodpovedádovýškycenynadobudnutéhodedičstvazaprimeranénáklady
spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa § 470 ods.2 OZ - Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy
podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

5. U žalobkyne tak prichádza do úvahy aplikácia § 485 OZ ako tzv. ochrana oprávneného dediča
voči dedičovi nepravému. Oprávneným dedičom je ten, kto nebol účastníkom dedičského konania
po poručiteľovi a kto je oprávneným (pravým) poručiteľovým dedičom, ak bolo dedičské konanie
právoplatne skončené. Oprávneným dedičom poručiteľa je ten, kto mal na základe dedenia zo zákona,

zo závetu alebo z oboch dedičských titulov nadobudnúť dedičstvo namiesto toho, komu bolo potvrdené
nadobudnutie dedičstva (odúmrti) súdom v konaní o dedičstve, hoci nebol platne vydedený (§ 469a) a
nedopustil sa konania, ktoré by založilo jeho dedičskú nespôsobilosť podľa ustanovenia § 469, nebol
účastníkom dedičského konania. Nepravým dedičom je ten, kto dedičstvo skutočne nadobudol na
základe rozhodnutia súdu v konaní o dedičstve, hoci podľa dedičského práva ho nemal nadobudnúť

vôbec alebo v takom rozsahu, v akom ho nadobudol.
5.1. Rozsah práva oprávneného dediča a povinnosti nepravého dediča bol riešený pri rovnakej právnej
úprave NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 21Cdo/3099/2010. S citovaným odôvodnením rozhodnutia sa súd
stotožňuje a preberá ho v prejednávanej veci za svoje.
„Nepravý dědic je povinen vydat oprávněnému dědici majetek z dědictví - jak se uvádí v ustanovení §

485 odst.1 občanského zákoníku - "podle zásad o bezdůvodném obohacení tak, aby neměl majetkový
prospěchnaújmupravéhodědice";vydánísesamozřejmětýkánejenmajetku,kterýbylzjištěnvprůběhu
řízení o dědictví, ale i majetku, k němuž při projednání dědictví nebylo přihlédnuto z důvodů uvedených
v ustanovení § 175 odst.3 o.s.ř. a § 175l odst.1 části druhé věty za středníkem o.s.ř. nebo který vůbec
do skončení dědického řízení (zatím) nevyšel najevo.

Uplatnění "zásad o bezdůvodném obohacení tak, aby nepravý dědic neměl majetkový prospěch na
újmu pravého dědice", při vydání majetku z dědictví v první řadě znamená, že nepravý dědic musí
vydat oprávněnému dědici vše, co nabyl jako majetek z dědictví, samozřejmě včetně toho majetku, k
němuž při projednání dědictví nebylo přihlédnuto z důvodů uvedených v ustanovení § 175 odst.3 o.s.ř.
a § 175l odst.1 části druhé věty za středníkem o.s.ř. nebo který do skončení dědického řízení nevyšel

najevo (a nebyl proto dosud projednán v řízení o dědictví jako zůstavitelův majetek); ve svých důsledcích
jde o nastolení takového právního a skutkového stavu, jaký by nastal, kdyby pravý dědic nabyl (místo
nepravého dědice) zůstavitelův majetek již podle usnesení o dědictví, tedy, řečeno jinak, o tzv. naturální
restituci. V případě, že to již není dobře možné, například proto, že nepravý dědic věc patřící do dědictví
v mezidobí převedl na jiného nebo že majetek (jeho části) z dědictví spotřeboval, zničil, poškodil nebo

zašantročil, je nepravý dědic povinen - jak vyplývá z ustanovení § 458 odst.1 občanského zákoníku -
poskytnout pravému dědici peněžitou náhradu (tzv. relutární restituci).
Vydá-li nepravý dědic majetek z dědictví pravému dědici, nic se tím nemění na (formálním) výsledku
dědického řízení po zůstaviteli. Usnesení o dědictví, kterým soud potvrdil nabytí dědictví nepravýmdědicům nebo kterým schválil jejich dohodu o vypořádání dědictví, je i nadále pravomocné a
vykonatelné; náprava (objektivně) protiprávního stavu, spočívajícího v tom, že dědictví nabyl nepravý
dědic, je tu nastolena jen (a právě) tím, že nepravý dědic vydal majetek nabytý z dědictví pravému dědici

způsobem tzv. naturální nebo relutární restituce.
Dědic odpovídá do výše ceny nabytého dědictví za přiměřené náklady spojené s pohřbem zůstavitele a
za zůstavitelovy dluhy, které na něj přešly zůstavitelovou smrtí (§ 470 odst.1 občanského zákoníku). Je-
li více dědiců, odpovídají za náklady zůstavitelova pohřbu a za dluhy podle poměru toho, co z dědictví
nabyli, k celému dědictví (§ 470 odst.2 občanského zákoníku).

Zjistí-li se po skončení dědického řízení, že pravým zůstavitelovým dědicem je někdo jiný, než kdo
byl za dědice označen v pravomocném usnesení o dědictví, odpovědnost nepravého dědice, který
nabyl dědictví, za přiměřené náklady spojené s pohřbem zůstavitele a za zůstavitelovy dluhy tím není
dotčena. Výrok usnesení o dědictví, který určuje, kdo je zůstavitelovým dědicem, je totiž závazný pro
každého (srov. též právní názor vyslovený v usnesení Nejvyššího soudu ze dne 31.1.2006 sp. zn. 30
Cdo 2953/2004); vyplývá z toho mimo jiné, že i ten, kdo není pravým zůstavitelovým dědicem, je povinen

uhradit až do výše ceny nabytého dědictví věřitelům přiměřené náklady spojené s pohřbem zůstavitele
a zůstavitelovy dluhy, a že odpovědnost za dluhy se týká nejen dluhů, které byly zjištěny za řízení o
dědictví, ale i těch, k nimž nebylo při projednání dědictví přihlédnuto z důvodů uvedených v ustanovení
§ 175 odst.3 o.s.ř. a § 175l odst.1 části druhé věty za středníkem o.s.ř. nebo které se objevily až po
právní moci usnesení o dědictví.

Spočívá-li povinnost nepravého dědice vydat majetek nabytý dědictvím na "zásadách bezdůvodného
obohacení tak, aby nepravý dědic neměl majetkový prospěch na újmu pravého dědice", nemohou být
v této souvislosti uvažována pouze aktiva dědictví. Výši majetku nabytého z dědictví ovlivňují rovněž
pasiva dědictví (přiměřené náklady spojené s pohřbem zůstavitele a zůstavitelovy dluhy), které nepravý
dědic uhradil. Vzhledem k tomu, že bezdůvodné obohacení nepravého dědice na újmu pravého dědice

vyjadřuje vždy jen rozdíl mezi aktivy a pasivy dědictví a že je třeba přitom vzít v úvahu nejen majetek a
dluhy, které byly zjištěny za řízení o dědictví, ale také aktiva a pasiva dědictví, k nimž nebylo přihlédnuto
z důvodů uvedených v ustanovení § 175 odst.3 o.s.ř. a § 175l odst.1 části druhé věty za středníkem
o.s.ř. nebo která do skončení dědického řízení nevyšla najevo, dospěl dovolací soud k závěru, že
oprávněnému dědici náleží při vydání dědictví, které nabyl podle usnesení o dědictví nepravý dědic,

zůstavitelův majetek jen do výše čisté hodnoty dědictví, dané rozdílem mezi aktivy a pasivy dědictví.“

6. Predmet dedičstva:
1. rozostavaný rodinný dom bez súp. čísla postavený na parcele CKN č. XXX/X v spoluvlastníckom
podiele 1., LV č. XXXX, v hodnote 875 €. Zákonný podiel žalobkyne by bol 1/16 v hodnote 218,75 €.

2. parcela CKN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria 18 m2 (alikvótny podiel - 9 m2), v podiele 1.,
LV č. XXXX, zastavané územie obce, v hodnote 135 €. Zákonný podiel žalobkyne by bol 1/8 v hodnote
33,75 €.
3. parcela EKN č. XXX, orná pôda o výmere 40600 m2 v podiele X/XX (alikvótna výmera - 2537,50 m2),
LV č. XXXX, mimo zastavaného územia obce, v hodnote 1268,75 €. Podiel poručiteľa by vzhľadom na

zákaz drobenia uvedený v § 21 - 24 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom mohol nadobudnúť iba jeden dedič. Zákonný podiel žalobkyne v peniazoch by
mal hodnotu 317,19 €.
4. parcela EKN č. XXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 954 m2 v podiele X/XXX (alikvótna výmera -
22,36 m2), LV XXXX, mimo zastavaného územia obce, v hodnote 11,18 €. Podiel poručiteľa by vzhľadom

nazákazdrobeniauvedenýv§21-24zákonač.180/1995Z.z.oniektorýchopatreniachnausporiadanie
vlastníctva k pozemkom mohol nadobudnúť iba jeden dedič. Zákonný podiel žalobkyne v peniazoch by
mal hodnotu 02,80 €.
5. parcela EKN č. XXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 805 m2 v podiele 3/. (alikvótna výmera - 18,87
m2), LV XXXX, mimo zastavaného územia obce, v hodnote 9,44 €. Podiel poručiteľa by vzhľadom na

zákaz drobenia uvedený v § 21 - 24 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom mohol nadobudnúť iba jeden dedič. Zákonný podiel žalobkyne v peniazoch by
mal hodnotu 02,36 €.
6. parcela CKN č. XXX, ostatné plochy o výmere 443 m2 v podiele X/X (alikvótna výmera - 110,80 m2),
LV XXX, mimo zastavaného územia obce, v hodnote 55,40 €. Zákonný podiel žalobkyne 1/16 v hodnote

13,85 €.
7. parcela CKN č. XXXX, lesné pozemky o výmere 158343 m2 v podiele XXX/XXXXXX (alikvótna
výmera - 111,50 m2), LV XXX, mimo zastavaného územia obce, v hodnote 55,75 €. Podiel poručiteľa
by vzhľadom na zákaz drobenia uvedený v § 21 - 24 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniachna usporiadanie vlastníctva k pozemkom mohol nadobudnúť iba jeden dedič. Zákonný podiel žalobkyne
v peniazoch by mal hodnotu 13,94 €.
8. parcela CKN č. XXX, lesné pozemky o výmere 45813 m2 v podiele XX/XXXXX (alikvótna výmera -

31,00 m2), LV XXX, mimo zastavaného územia obce, v hodnote 15,50 €. Podiel poručiteľa by vzhľadom
nazákazdrobeniauvedenýv§21-24zákonač.180/1995Z.z.oniektorýchopatreniachnausporiadanie
vlastníctva k pozemkom mohol nadobudnúť iba jeden dedič. Zákonný podiel žalobkyne v peniazoch by
mal hodnotu 03,88 €.
9. parcela CKN č. XXX, lesné pozemky o výmere 10321 m2 v podiele XX/XXXXX (alikvótna výmera -

7,25 m2), LV XXX, mimo zastavaného územia obce, v hodnote 3,75 €. Podiel poručiteľa by vzhľadom na
zákaz drobenia uvedený v § 21 - 24 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom mohol nadobudnúť iba jeden dedič. Zákonný podiel žalobkyne v peniazoch by
mal hodnotu 0,94 €.
10. parcela CKN č. XXXX, lesné pozemky o výmere 28649 m2 v podiele XX/XXXXX (alikvótna výmera -
20,00 m2), LV XXX, mimo zastavaného územia obce, v hodnote 10 €. Podiel poručiteľa by vzhľadom na

zákaz drobenia uvedený v § 21 - 24 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom mohol nadobudnúť iba jeden dedič. Zákonný podiel žalobkyne v peniazoch by
mal hodnotu 02,50 €.
6.1. Všeobecná hodnota majetku: body 1 - 10 = 2439,77 €. Rozdiel oproti uzneseniu o dedičstve je
z dôvodu tam nachádzajúcej sa počtárskej chyby týkajúcej sa k.ú. D., kde notár uviedol, že podiel z

pozemkov - ostatná plocha mimo zastavaného územia obce bol u poručiteľa 111 m2 a podiel z lesných
pozemkov mimo zastavaného územia obce bol 280,5 m2 a potom súčet 391,50 m2 x 0,50 €/m2 = 195,75
€.Správnevšakcelkovýpodielvýmerybol280,50m2spolu(ostatnéplochy-110,80m2alesnépozemky
169,75 m2) a potom 280,50 m2 x 0,50 €/m2 = 140,25 € (zákonný podiel žalobkyne 1 = 609,94 €).
Výška dlhov - 2226,40 € (zákonný podiel žalobkyne 1 = 556,60 €).

Čistá hodnota dedičstva - 213,37 €. Zákonný podiel žalobkyne 1 = 53,34 €.
Podľa vyššie citovaného judikátu sa musí brať do úvahy aj aktívum a pasívum zistené po dedičskom
konaní.
Dodatočná suma - 2950 € (zákonný podiel žalobkyne 1 = 737,50 €)
Pohrebné náklady - 1000,12 €. (zákonný podiel žalobkyne 1 = 250,03 €.)

Dodatočná čistá hodnota dedičstva - 1949,88 €. Zákonný podiel žalobkyne = 487,47 €.
Celková všeobecná hodnota majetku - 5389,77 €.
Celková hodnota dlhov - 3226,52 €
Celková čistá hodnota dedičstva - 2163,25 €.
Zákonný podiel žalobkyne 1 spolu = 540,81 €.

6.2. Pri určovaní cien nehnuteľností vychádzal súd z rozhodnutia o dedičstve, keďže nesprávnosť tam
uvedených cien strany sporu nepreukázali.

7. Výsledok uvedený v bode 6. - 6.2 odôvodnenia je výsledkom v ideálnom prípade. V prejednávanej
veci však neplatí z nasledujúcich dôvodov. Žalobkyňa si uplatnila vydanie dedičstva iba u položiek a/,

b/, c/, d/, e/, h/, čo predstavuje spolu sumu 1312,35 €, teda z celkovej hodnoty dedičstva nie 1 (25%) ale
24,35%. Potom v takomto rozsahu sa musí podieľať aj na dlhoch dedičstva, pričom 24,34% z 3226,52
€ je 785,33 €. Čistý podiel žalobkyne by tak predstavoval sumu 1312,35 € - 785,33 € = 527,02 €.

8. Ani uvedený výsledok však nie je výsledkom konečným. Žalobkyňa neuspela v konaní so snahou

o vydanie majetkových položiek písm.c/ - e/ v hodnote 317,19 € + 02,80 € + 02,36 €, spolu 322,35 €
z dôvodu, že tieto už v celku nadobudol žalovaný a vydanie nie je možné pre zákaz drobenia a preto
sa žalobca mal domáhať peňažnej náhrady. Z uplatnenej hodnoty 1312,35 € tak treba odpočítať sumu
322,35 € a konečné aktívum žalobcu predstavuje 990 €, teda z celkovej hodnoty dedičstva nie 1 (25%)
ale18,37%.Potomvtakomtorozsahusamusípodieľaťajnadlhochdedičstva,pričom18,37%z3226,52

€ je 592,71 €. Čistý podiel žalobkyne na dedičstve tak predstavuje 397,29 €.

9. Ustanovenie § 485 ods.1 OZ hovorí o vydaní majetku. Žalobca teda formuloval svoju žalobnú žiadosť
v súlade so zákonom. Napriek tomu, že vydanie spoluvlastníckeho podielu ako podielu ideálneho možné
nie je a rozsudok také plnenie priznávajúci by bol nevykonateľný, postupoval súd pri svojom rozhodovaní

tak aby sa vyhol prílišnému formalizmu a zachoval materiálnu ochranu práva žalobcu. Vzhľadom na
to, že súd nie je doslovne viazaný petitom žaloby ale musí nevyhnutne vystihnúť hoci inou formuláciou
predmet požadovanej ochrany, pridržiavajúc sa ustálenej judikatúry, podľa ktorej: „Oprávněný dědic se
může vůči neoprávněnému dědici domáhat určení vlastnického práva k nemovitosti zapsané v katastrunemovitostí. Jde o zvláštní žalobu, která není určovací žalobou ve smyslu § 80 písm. c) OSŘ. Naléhavý
právní zájem na určení není třeba prokazovat (NS ČR - 30 Cdo/59/2002)“ formuloval súd svoj rozsudok
v zmysle určenia spoluvlastníctva spoluvlastníckeho podielu, keďže žalobná žiadosť k uvedenému

jednoznačne smerovala.
9.1. Pri určení priznania jednotlivých majetkových aktív tak súd bral do úvahy, že výplata podielu iba v
peniazoch by nebola spravodlivá voči žalovanému, ktorý zo spoluvlastníckych podielov veľký osoh nemá
ako aj na to, že prednosť má mať zásadne naturálna reštitúcia. Súd tak rozhodol o priznaní 2 vecných
majetkových aktív v hodnote 218,75 € a 33,75 € a vo zvyšku o vyplatení peňažnej sumy 144,79 €.

10.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
11. Žalobca požadoval vydanie majetku v hodnote 1347,44 € a vydaný mu bol majetok v hodnote 397,29
€. Úspech žalobcu - 29,49%, úspech žalovaného - 70,51%, čistý úspech žalovaného a jeho nárok na
náhradu trov konania 41,02%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.