Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, April 24, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717209986
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6717209986.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobkyne Sociálna

poisťovňa, so sídlom 29.augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, konajúca prostredníctvom
Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen, proti žalovanej Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom
Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35914939, za účasti intervenienta na strane žalovanej Colonnade
Insurance S.A., so sídlom Rue Eugéne Ruppert 20, L-2453 Luxemburg, Luxembursko, konajúca
prostredníctvom Colonnade Insurance S.A., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom
Štúrova 27, 042 80 Košice, IČO: 50013602, o zaplatenie 100.841,28 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

Intervenientovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.07.2017 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobkyne zo dňa 10.07.2017, ktorou sa
žalobkyňa domáhala, aby súd formou platobného rozkazu zaviazal žalovanú na úhradu sumy 85.356,31
€.
Žalobu žalobkyňa zdôvodnila tým, že vyplatili poškodenému T. T. dávky sociálneho poistenia v dôsledku

pracovného úrazu zo dňa 09.07.2014, ktorý utrpel poškodený z dôvodu zavineného protiprávneho
konania žalovanej, pričom špecifikovali konkrétnu výšku jednotlivých dávok, ako i obdobia, za ktoré
boli vyplatené. Žalobkyňa odkázala na Protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.IBB-101-12-2.6/
P-J02-14 zo dňa 07.11.2014 v znení dodatku č.1 zo dňa 18.11.2014 (ďalej len „predmetný protokol IP
BB“), podľa ktorého príčinou pracovného úrazu poškodeného T. T. bola nesprávna organizácia práce zo
strany žalovanej. Konkrétne bolo konštatované porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona č.124/2006 Z.z. o
bezpečnostiaochranezdraviapripráci,čobolovpríčinnejsúvislostispracovnýmúrazompoškodeného.

Žalobkyňa uviedla, že žalovanú vyzvali na dobrovoľnú úhradu súm vyplatených poškodenému, s tým,
že žalovaná na túto výzvu reagovala svojim vyjadrením, v zmysle ktorého odmietla plniť. Po právnej
stránke žalobkyňa zdôvodnila podanú žalobu odkazom na ustanovenie § 238 zákona č.461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení.

2. Dňa 21.09.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe zo
dňa 19.09.2017, v ktorom okrem iného uviedli, že dňa 09.07.2014 došlo k pracovnému úrazu

zamestnanca Železničné opravovne a strojárne Zvolen, a.s. (ďalej len „ŽOS Zvolen“) p. T. T., ktorý bol
zamestnávateľom ŽOS Zvolen vyslaný na vykonanie záručnej opravy rušňov, ktoré boli odstavené v
priestore Železničnej spoločnosti Slovensko Cargo, a.s. (ďalej len „ŽSS Cargo“). Ďalej poukázali na
priebeh konania šetrenia tohto pracovného úrazu Inšpektorátom práce Banská Bystrica resp. následneNárodným inšpektorátom práce. Vyjadrili názor, že Inšpektorát práce Banská Bystrica nemal vôbec vo
veci konať a preto sú jeho rozhodnutia nulitné a nemôžu tvoriť podklad, na základe ktorého by sa dala
vymáhať náhrada škody zo strany žalobkyne. Totiž všetky rozhodnutia IP BB sa opierali o dôkazy, na

nepravdivosť ktorých žalovaná poukazovala od začiatku konania a na ktoré IP BB nebral žiaden ohľad.
Išlo najmä o skutočnosti, že žalovaná si objednáva služby odstavenia železničných koľajových vozidiel
(ďalej aj ako „ŽKV“) a opravu ŽKV u iných dodávateľov služieb, ktorí celú túto činnosť zabezpečujú na
základe zmlúv, ktoré má s nimi žalovaná uzatvorené a ktoré boli predložené IP BB. K úrazu postihnutého
zamestnanca ŽOS Zvolen (T. T.) došlo pri plnení svojich pracovných povinností. Za kvalitu výkonu a

poučenie zamestnancov zodpovedá výhradne zamestnávateľ, ktorým je ŽOS Zvolen. V zmysle tohto
poučenia majú zamestnanci postupovať so všetkou opatrnosťou a obozretnosťou pri výkone opráv,
pri ktorých môže dôjsť k ohrozeniu ich života a zdravia. K úrazu postihnutého zamestnanca ŽOS
Zvolen došlo na odstavnej koľaji ZSSK Cargo, a.s., čo znamená, že ide o odlišný subjekt od žalovanej.
ZSSK Cargo, a.s. je vlastníkom a prevádzkovateľom koľajiska a žalovaná nemá možnosť ovplyvniť
presuny ŽKV na ňom. Zmyslom objednávania si služieb externých opravárenských firiem zo strany

žalovanej mala byť skutočnosť, že žalovaná nedisponuje kvalifikovaným personálom na vykonávanie
opráv dotknutých ŽKV a v rámci toho aj určenia, čo je potrebné pri poruche ŽKV opraviť. Zamestnanec
žalovanej môže len opísať, čo nie je funkčné alebo čo je vadné a až zamestnanec zhotoviteľa (ŽOS
Zvolen) si určuje podmienky diagnostiky vady a určuje o akú vadu ide a sám určuje, ako ju odstráni. V
tomto zmysle by malo ísť o vysokokvalifikovaného zamestnanca, ktorý má mať dostatočné vedomosti o

prostredí, v ktorom pracuje a o technických a pracovných požiadavkách na prácu. Žiaden kvalifikovaný
pracovník pracujúci bežne s predmetmi pod elektrickým napätím nezačne pracovať, kým si nie je istý,
že nie sú pod napätím. Tu zlyhal jednak zamestnávateľ ŽOS Zvolen ako aj postihnutý zamestnanec
ŽOS Zvolen (T. T.), ktorý sa mal informovať pred technickým zásahom, či nie je ŽKV pod prúdom.
Žalovaná ďalej k veci uviedla, že k pracovnému úrazu zamestnanca Železničné opravovne a strojárne

Zvolen, a.s. (ŽOS Zvolen) p. T. T. dňa 09.07.2014 skutočne došlo. Išlo o jedného zo zamestnancov
ŽOS Zvolen, ktorí boli vyslaní na vykonanie práce v mieste, ktoré im zamestnávateľ určil, do areálu
Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s., Rušňové depo a Opravovňa nákladných vozňov, Môťovská
cesta 1, Zvolen (ďalej ako aj „Depo“), na základe riadnej objednávky prác zo strany žalovanej - oprava
železničného koľajového vozidla (ŽKV) v Depe. Areál, ako aj jeho správa (presun jednotlivých ŽKV,

ich umiestnenie a odstavenie na jednotlivých koľajach) spadala pod riadenie Železničnej spoločnosti
Cargo Slovakia, a.s.. Žalovaná si objednala odborné a vysokokvalifikované služby opravy ŽKV u ŽOS
Zvolen, ktorej zamestnanec bol postihnutý. Oprava jednotlivých železničných koľajových vozidiel si
vyžaduje nielen vysokú odbornosť zamestnancov, ktorí ju vykonávajú, ale aj ich obozretnosť a neustále
školenie zo strany zamestnávateľa o možných rizikách a spôsobe ako im predchádzať, čo podľa nich

v tomto prípade u poškodeného zamestnanca ŽOS Zvolen úplne zlyhalo. Zo samotnej objednávky (v
zmysle Rámcovej dohody č.4600000746 na vykonávanie hlavnej opravy HDV, HDV radu 754 zo dňa
12.07.2013, uzavretá medzi žalovanou a ŽOS Zvolen) a prvotného nahlásenia závady na poškodenom
ŽKV, ktorého opravu si objednala žalovaná vyplývalo, že oprava si nevyžadovala výstup na strechu
ŽKV. Nie je preto jasné, prečo sa poškodený zamestnanec ŽOS Zvolen rozhodol na strechu vystúpiť.

Faktom ale ostáva, že v momente, keď opravárenská firma, resp. jej zamestnanec vstúpi na opravované
ŽKV, má si prácu zorganizovať sám a určiť, čo je potrebné vykonať a čo nie a aké opatrenia prijať (to
vyplýva aj z odborných požiadaviek výkonu tejto profesie). Čiže žalovanej sa kladie za vinu pracovný
úraz osoby, ktorá nie je v pracovnom ani v obdobnom pomere k žalovanej, pričom pracovný úraz sa
stal v priestoroch na organizáciu a riadenie, v ktorých nemá žalovaná dosah a pre vykonávanie činnosti,

za ktorú si žalovaná objednala externú opravárenskú firmu s vysoko kvalifikovanými zamestnancami,
keďže nimi sama nedisponovala. Na záver žalovaná uviedla, že žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz
preukazujúci, že jej škoda vznikla z dôvodu zavineného protiprávneho konania žalovanej, keďže
jediným dôkazom má byť predmetný protokol IP BB, ktorý bol ale následne spochybnený samotným
orgánom štátnej správy. Popreli žalobkyňou tvrdenú nesprávnu organizáciu práce na strane žalovanej,

keď zároveň nebolo ničím objasnené ako môže nesprávna organizácia práce žalovanej byť príčinou
úrazu zamestnanca spoločnosti, u ktorej si žalovaná objednala kompletnú službu na opravu ŽKV v
priestoroch, ktoré riadi a organizuje ďalšia spoločnosť, ktorej služby si žalovaná tiež objednala. Žalovaná
vyjadrila presvedčenie, že nakoľko žalobkyňa nemôže dosiahnuť náhradu škody od zamestnávateľa
poškodeného zamestnanca, ktorý v tomto prípade zavinil pracovný úraz a ktorým je ŽOS Zvolen, preto

sa snažia uplatniť si náhrady škody u žalovanej bez ohľadu na zavinenie a zodpovednosť za škodu, keď
poukázali na znenie § 238 zákona o sociálnom poistení.
S poukazom na tieto skutočnosti žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a pre prípad, že by súd v konaní
pokračoval, navrhli pripustiť vstup do konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, a to poisťovne,s ktorou má žalovaná uzatvorenú poistnú zmluvu na poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu a
poistenie zodpovednosti za škodu z prevádzkovania osobnej dopravy na dráhe. Žalovaná totiž zotrvala
na tom, že žaloba nie je opodstatnená, jednak z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej,

keďže nešlo o jej zamestnanca, nešlo o jej prevádzku a organizácie posunov a odstavovania ŽKV riadil
iný subjekt služby, ktorého si žalovaná objednala a tiež nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi
konaním žalovanej a vzniknutým úrazom.

3. Dňa 10.10.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobkyne zo dňa 06.10.2017 k vyjadreniu

žalovanej, v ktorom okrem iného uviedli, že oni neposudzujú a nehodnotia spôsob organizácie práce
u žalovanej a skutočnosť o nesprávnej organizácii práce žalovanej bola konštatovaná v predmetnom
protokole IP BB, na ktorý odkázali už v podanej žalobe, pričom z protokolu nevyplýva porušenie
právnych predpisov, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo strany poškodeného,
jehozamestnávateľa,prípadneinýchsubjektov.ZároveňpoukázalinapodanieIPBBzodňa06.04.2016,
z ktorého vyplýva, že predmetný protokol zostáva v platnosti. Tiež poukázali na to, že zákon č.125/2006

Z.z. o inšpekcii práce rozlišuje vyšetrenie príčiny vzniku pracovného úrazu a konania a uložení pokuty.
Žalovanápriuplatneníprávananáhraduškodypodľa§238zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení
vychádzalazoskutočností,ktorésúpredloženézodpovednýmaoprávnenýmsubjektom,vtomtoprípade
IP BB, ktorý v zmysle zákona č.125/2006 Z.z. vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu. Odkázali na
ustanovenie§205C.s.p.vtomzmysle,že predmetnýprotokoljeverejnoulistinou.Akprotistranapopiera

pravdivosť verejnej listiny, musí svoje tvrdenie dokázať. Žalobkyňa vychádzajúc zo zistení IP BB zastáva
názor, že sú splnené všetky predpoklady pre uplatnenie práva na náhradu škody voči žalovanej v zmysle
§ 238 zákona č.461/2003 Z.z., t.j. zavinené protiprávne konanie žalovanej preukázané predmetným
protokolom, vznik nároku na dávku - výplata dávok sociálneho poistenia poškodenému a tiež príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom nároku na dávku. S poukazom na tieto skutočnosti

žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a žiadala, aby súd rozhodol v zmysle jej petitu.

4. Dňa 30.10.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej zo dňa 27.10.2017 k vyjadreniu
žalobkyne, v ktorom okrem iného uviedli, že z konečného vyjadrenia IP BB zo dňa 06.02.2017 vyplýva,
že orgán, ktorý vydal rozhodnutia, o ktoré sa žalobkyňa opiera, ich sama spochybnila. Rovnako vyjadrili

presvedčenie, že absentuje príčinná súvislosť medzi vznikom pracovného úrazu a konaním žalovanej.
Naopak IP BB sa nijakým spôsobom nevysporiadal a neskúmal porušenia právnych povinností na strane
zamestnávateľa postihnutého zamestnanca ŽOS Zvolen, tiež firmy, ktorá riadila a organizovala posun
a odstavenie ŽKV, t.j. ZSSK Cargo Slovakia, a.s. a rovnako sa IP BB nevysporiadal s otázkou samotnej
miery zavinenia poškodeného zamestnanca, ktorého v časti neprofesionálne správanie privodilo celý

úraz. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 205 C.s.p. v tom zmysle, že by sa predmetný
protokol mal považovať za verejnú listinu a teda súd by ho mal akceptovať bez akýchkoľvek pochybností,
žalovaná uviedla, že sa s týmto tvrdením nestotožňuje, keďže v takýchto prípadoch je prípustný dôkaz
opaku. Zároveň vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov odkázali na ustanovenie § 191 ods. 1 C.s.p. a článok 15
ods. 1 C.s.p.. Na záver teda vyjadrili presvedčenie, že nie je riadne a jednoznačne preukázané zavinenie

žalovanej a zároveň nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a škodou, ktorá mala
žalobkyni vzniknúť. Preto zotrvali na tom, aby súd žalobu zamietol v plnom rozsahu a zároveň zotrvali
na tom, aby súd pripustil do konania vstup intervenienta na strane žalovanej.

5. Dňa 24.01.2018 bolo na tunajší súd doručené podanie intervenienta zo dňa 21.01.2018, ktorým

oznámili súdu, že v zmysle ustanovenia § 82 C.s.p. vstupujú do konania ako intervenient na strane
žalovanej s odôvodnením, že uzatvorili dňa 21.12.2013 s účinnosťou od 01.01.2017 so žalovanou
poistnú zmluvu č.8-863-002991 na poistenie zodpovednosti za škodu, s tým, že v prípade neúspechu
žalovanej v tomto spore si táto uplatní poistné plnenie z uvedeného poistenia, preto majú právny záujem
na výsledku konania.

6. Dňa 29.01.2019 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej zo dňa 28.01.2019 k znaleckému
posudku č.5/2018, vypracovaný Ing. Petrom Blahom, PhD., v ktorom okrem iného uviedli, že znalec
sa s celou situáciou okolo pracovného úrazu zamestnanca ŽOS Zvolen p. T. T. vysporiadal dôkladne,
zanalyzoval všetky okolnosti prípadu, uzatvorené zmluvy a predpisy BOZP a na ich základe vyhodnotil

jednotlivé porušenia strán, s tým, že podľa ich názoru boli v znaleckom posudku konštatované závažné
porušenia zo strany ŽOS Zvolen, ako i samotného zamestnanca p. T., menej závažné bolo porušenie
správcu Rušňového depa ZSSK Cargo Slovakia a najmenšie porušenie bolo na strane žalovanej. Na
záver znalec konštatoval, že nemôže jednoznačne určiť hlavnú príčinu pracovného úrazu, s tým, že jeuž v právomoci súdu ako túto otázku posúdi podľa okolností uvedených v znaleckom posudku. Podľa
ich názoru ale znalecký posudok v prvom rade vyvracia tvrdenia uvedené v záveroch predčasného
a unáhleného rozhodnutia IP BB, keďže ak aj znalecký posudok konštatuje nedostatok poučenia

zamestnancov žalovanej o určitom predpise, nemalo to žiaden dopad na vznik pracovného úrazu.
Naopak za hlavnú príčinu celého pracovného úrazu možno považovať porušenia na strane ŽOS Zvolen,
resp. samotného poškodeného zamestnanca. Na základe toho vyjadrili presvedčenie, že žalovaná nie
je povinná nahradiť žalobkyni akúkoľvek škodu. Žalobkyňa podala žalobu o náhradu škody s odvolaním
sa na predmetné rozhodnutie IP BB, hoci týmto rozhodnutím nebola viazaná a mala si vytvoriť vlastný

úsudok o tom, kto škodu spôsobil, pričom žalovaná ju viackrát upozornila na to, že za vznik pracovného
úrazu oni nenesú zodpovednosť. Navyše tieto skutočnosti museli byť žalobkyni známe aj z rozhodnutí
Národného inšpektorátu práce. Na základe toho žiadali, aby súd žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal
na náhradu trov konania.

7. Dňa 04.02.2019 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobkyne zo dňa 29.01.2019 k odbornému

vyjadreniu znalca Ing. Petra Blaha, PhD., v ktorom okrem iného uviedli, že znalec v odbornom
vyjadrení uviedol, čo bolo zo strany jednotlivých zúčastnených porušené, pričom podstatné porušenie
príslušných právnych predpisov resp. interných predpisov bolo v odbornom vyjadrení konštatované
tak u poškodeného zamestnanca, tiež u zamestnávateľa poškodeného ŽOS Zvolen, tiež u spoločnosti
ZSSK Cargo, kde sa stal pracovný úraz a tiež u žalovanej. Podľa ich názoru skutočnosti, ktoré sú

uvedené v tomto odbornom vyjadrení sa zhodujú s tými, ktoré uviedol IP BB v predmetnom protokole.
Žalovaná užíva na základe Zmluvy č.2/2007-S 33/1 o užívaní zariadení ZSSK Cargo zo dňa 17.07.2007
zariadenia slúžiace pre zabezpečenie prevádzky na pracoviskách ZSSK Cargo. Podľa tejto zmluvy sa
ZSSKCargozaviazalaposkytnúťžalovanejplatnéprevádzkovéporiadkyjednotlivýchpracovískavšetky
platné režimové opatrenia týkajúce sa využívania zariadení slúžiacich pre zabezpečenie prevádzky a

s týmito prevádzkovými poriadkami mali byť zamestnanci žalovanej oboznámení. Vedúci pracoviska
resp. strojmajster ako zamestnanci žalovanej zodpovedali za pristavenie hnacieho dráhového vozidla
(ďalej len „HDV“) na správnu koľaj a za dodržiavanie bezpečnostných predpisov. Zamestnanci ŽOS
Zvolen sa mali po príchode do areálu ZSSK Cargo hlásiť u strojmajstra - zamestnanca žalovanej, aby
im oznámili, kde sa nachádza HDV určené na opravu, odovzdal kľúče od HDV a aby dohodli ďalšie

podrobnosti a postup potrebný k oprave HDV. HDV určené na opravu bolo odstavené na koľaji č.204,
ktorá ale neslúži na opravy HDV, ale na pristavenie rušňov do haly cyklických opráv. ZSSK Cargo má
spracovaný prevádzkový poriadok účinný od 01.05.2012, ktorý upravuje, že v prípade opráv HDV majú
byť tieto prednostne pristavené na koľaje bez trolejového vedenia z dôvodu ochrany zamestnancov pred
možnosťou úrazu elektrickým prúdom. Žalobkyňa nie je oprávnená určiť a posúdiť mieru zavinenia a

zodpovednosťnavznikupracovnéhoúrazu(rozhodnutieNSSRsp.zn.1Sžso/74/2015).Podľaichnázoru
je daná zodpovednosť žalovanej za škodu vzniknutú pracovným úrazom, nakoľko jej zamestnanci
zodpovedali za to, kde bolo HDV určené na opravu odstavené, čo konštatoval aj IP BB v predmetnom
protokole.PorušeniazistenéuŽOSZvolenaZSSKCargoniesúvpriamejpríčinnejsúvislostisovznikom
pracovného úrazu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zotrvali na podanej žalobe.

8. Dňa 01.02.2019 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobkyne zo dňa 30.01.2019, v ktorom uviedli,
že v súlade s ustanovením § 140 ods. 1 C.s.p. rozširujú uplatnené právo na náhradu škody o 15.484,97
€, t.j. že si voči žalovanej uplatňujú v súlade s ustanovením § 238 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom
poisteníprávonanáhraduškodyspoluvovýške100.841,28€,keďžepoškodenémuvyplatilivsúvislostis

pracovným úrazom zo dňa 09.07.2014 aj dávku dôchodkového poistenia vo forme invalidného dôchodku
resp. úrazovej renty za ďalšie tam špecifikované obdobia.
Tunajší súd uznesením zo dňa 15.02.2019 sp.zn.10C/28/2017-316, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
21.02.2019, pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
100.841,28 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.“ Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

9. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 07.03.2018, na ktorom vec meritórne prejednal
a odročil za účelom doplnenia dokazovania formou vypracovania odborného vyjadrenia na návrh
žalobkyne.Následnesúdnariadilnovýtermínpojednávanianadeň20.03.2019,ktorýsúdzrušilzdôvodu

žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania s poukazom na kolíziu s iným pojednávaním na Okresnom
súde Bratislava II. a vytýčil nový termín pojednávania na deň 24.04.2019, na ktorom vec opätovne
prejednal a rozhodol.10. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili v priebehu konania
vo fotokópiách strany sporu a to: potvrdenia o výške vyplatených dávok zo dňa 24.08.2015, 20.05.2015,
17.07.2015, 19.08.2015 a 21.01.2016 z č.l.4-7 vrátane potvrdenia zo dňa 15.02.2017 a 6.02.2017,

výzvu z č.l.71/2015 z č.l.8-9, výzvu č.71/2015 z č.l.9-10, odpoveď na výzvu Sociálnej poisťovne z č.l.10,
protokol Inšpektorátu práce B.B. zo dňa 07.11.2014 z č.l.11-16 vrátane dodatku č.1 zo dňa 18.11.2014 z
č.l.16-17, vyjadrenie k protokolu zo dňa 12.11.2014 z č.l.18-20, žiadosť o vyjadrenie zo dňa 06.04.2016 z
č.l.20,poistnúzmluvuzč.l.36-39,sťažnosťnapostupvyšetrovaniapracovnéhoúrazuzodňa09.12.2014
z č.l.45-46, vyjadrenie sa k začatiu správneho konania zo dňa 16.01.2015 z č.l.47-49, rozhodnutie

Inšpektorátu práce zo dňa 04.03.2015 z č.l.50-57, odvolanie voči rozhodnutiu Inšpektorátu práce Banská
Bystrica zo dňa 18.03.2015 z č.l.58-60, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 25.03.2015 z
č.l.61, sťažnosť voči postupu Inšpektorátu práce zo dňa 28.04.2015 z č.l.62-63, rozhodnutie Národného
inšpektorátu práce zo dňa 18.06.2015 z č.l.64-65, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti Národného
inšpektorátu práce zo dňa 13.07.2015 z č.l.66-68, návrh na preskúmanie rozhodnutia Inšpektorátu práce
zo dňa 22.3.2016 z č.l.69-71, rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 06.02.2017 z

č.l.72-73, žiadosť Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 31.03.2016 z č.l.77, potvrdenie o výške
vyplatených dávok dôchodkového poistenia zo dňa 08.08.2018 z č.l.304 vrátane rozpisu vyplatených
dávok z č.l.304-305, potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 18.05.2018 o výške úrazovej renty z č.l.306,
tiež bol v konaní vykonaný dôkaz vypracovaním odborného vyjadrenia odborne spôsobilou osobou -
znalcom Ing. Petrom Blahom, PhD. formou písomného odborného vyjadrenia č.úkonu 5/2018 zo dňa

04.11.2018, a súd sa tiež oboznámil s prednesom poverených zamestnancov strán sporu, vrátane
intervenienta, pričom zistil tento skutkový stav.
Z potvrdení o výške vyplatených dávok zo dňa 24.08.2015, 20.05.2015, 17.07.2015, 21.01.2016,
15.02.2017, 06.02.2017, 08.08.2018 a 18.05.2018 súd okrem iného zistil, že celkovo vyplatila žalobkyňa
pánovi T. T., nar. XX.XX.XXXX dávky sociálneho poistenia v celkovej výške 100.841,28 €, pričom sa

jednaloovyplatenédávkynemocenskéhozaobdobieod19.07.2014do07.07.2015,úrazovéhopríplatku
za obdobie od 10.07.2014 do 07.07.2015, náhrady za bolesť, náhrady nákladov spojených s liečením,
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, invalidného dôchodku za obdobie od 08.07.2015 do
21.02.2017, úrazovej renty za obdobie od 08.07.2015 do 31.01.2017, invalidného dôchodku za obdobie
od 22.02.2017 do 21.08.2018 a úrazovej renty za obdobie od 01.02.2017 do 31.05.2018.

Z výziev č.71/2015 zo dňa 25.08.2015 a zo dňa 11.02.2016 súd okrem iného zistil, že nimi Sociálna
poisťovňa, pobočka Zvolen vyzvala žalovanú ako tretiu osobu na uznanie a dobrovoľné splnenie
povinností nahradiť škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok sociálneho poistenia v
prospech p. T. T., a to na základe ustanovenia § 238 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
a to spolu v celkovej výške 68.160,60 €, pričom z odôvodnenia týchto výziev vyplýva, že sa úhrady

predmetných nárokov domáhali z rovnakých dôvodov ako uviedli v podanej žalobe v súdenej veci.
Z odpovede žalovanej zo dňa 31.08.2015 súd okrem iného zistil, že ju adresovali Sociálnej poisťovni,
pobočka Zvolen, s tým, že Sociálna poisťovňa sa odvoláva na zrušený protokol Inšpektorátu práce
Banská Bystrica zo dňa 07.11.2014, ktorý bol zrušený na základe rozhodnutia Národného inšpektorátu
práce zo dňa 18.06.2015, v dôsledku čoho ich spoločnosť nie je povinný subjekt, na ktorý by sa Sociálna

poisťovňa mala obrátiť so svojim nárokom na náhradu škody.
Z Protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica, č.protokolu IBB-101-12-2.6/P-J02-14 zo dňa
07.11.2014 v znení dodatku č.1 zo dňa 18.11.2014 (ďalej len „predmetný protokol IP BB“) súd okrem
iného zistil, že sa jedná o protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu u zamestnávateľa
Železničné opravovne a strojárne Zvolen, a.s., kde ako postihnutý je uvedený T. T., nar. XX.XX.XXXX,

pričom ako organizácia, kde sa úraz stal, je uvedená Železničná spoločnosť Cargo Slovakia (ZSSK
Cargo Slovakia), a.s. a tiež je tu uvedená Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), a.s. ako
majiteľ hnacieho dráhového vozidla (HDV) 754010-7, pri ktorého reklamovanej oprave došlo k úrazu
postihnutého zamestnanca ŽOS Zvolen. V časti D. Údaje o úraze je ako kód príčiny úrazu uvedené:
6-nesprávna organizácia práce zo strany ZSSK, a.s.. Ďalej je popísaný priebeh úrazu. V časti G.

Zistené nedostatky: je uvedené v bode 1, že v príčinnej súvislosti s udalosťou nebolo zistené porušenie
predpisov zo strany postihnutého, zo strany zamestnávateľa ŽOS Zvolen, a.s., zo strany ZSSK Cargo
Slovakia, a.s., ani zo strany iných osôb s výnimkou ZSSK, a.s., ktorá vlastní HDV, s tým, že tento
subjekt nezabezpečil, aby HDV motorovej trakcie 754010-7 určenej na opravu v rámci reklamácie pre
ŽOS Zvolen, a.s. bolo odstavené pred opravou na koľaji bez trolejového vedenia, čo je porušením § 6

ods. 1 písm. d) zákona č.124/2006 Z.z.. V bode 2 sú uvedené iné nedostatky, ktoré nie sú v príčinnej
súvislosti s udalosťou. Tu sú konštatované skutočnosti týkajúce sa tak postihnutého, zamestnávateľa
ŽOS Zvolen, firmy ZSSK Cargo Slovakia, a.s., ako i ZSSK, a.s., vo vzťahu ktorému je uvedené, že tento
preukázateľne neoboznámil svojich zamestnancov s aktuálne platným Prevádzkovo-technologickýmporiadkom pracoviska SRT Zvolen účinným od 01.05.2012, čo je porušením § 7 ods. 1 písm. a) zákona
č.124/2006 Z.z..
Z vyjadrenia žalovanej k predmetnému protokolu IP BB zo dňa 12.11.2014 súd okrem iného zistil, že

v ňom podrobne špecifikovali svoje výhrady k predmetnému protokolu, konkrétne k bodu D. Údaje o
úraze, tiež k bodu G. Zistené nedostatky, kde konkrétne namietali, že zo strany iných subjektov nemalo
byť zistené porušenie predpisov, s tým, že takéto závery IP BB nemôžu akceptovať a zároveň uviedli,
že nemôžu akceptovať porušenie predpisov z ich strany, keď poukázali na Prevádzkovo-technologický
poriadok pracoviska RD Zvolen ZSSK Cargo v článku 4.14.1., kde sa v poslednej vete uvádza, že „HDV,

na ktorých je požadovaná oprava a nie je ich možné ihneď pristaviť do HCO, by sa mali prednostne
pristavovať len na koľaje bez TV“, čiže nie je tam nariadené, že sa musia pristavovať výlučne na koľaje
bezTV.Taktiežnesúhlasilistým,žeinénedostatky,ktorébolikonštatovanéupostihnutéhozamestnanca
resp. zamestnávateľa ŽOS Zvolen, a.s. a firmy ZSSK Cargo, a.s. nie sú v príčinnej súvislosti s udalosťou,
keď naopak podľa ich názoru sú tieto v priamej súvislosti so vznikom predmetného pracovného úrazu.
Na záver vyjadrili súhlas so zisteným nedostatkom na strane ich organizácie ohľadom neoboznámenia

strojmajstrov s aktuálne platným Prevádzkovo-technologickým poriadkom pracoviska SRT Zvolen - RD
Zvolen.
ZprípisuIPBBzodňa06.04.2016súdzistil,žehoadresovaliSociálnejpoisťovni,pobočkaZvolen,stým,
že im bola dňa 04.04.2016 doručená žiadosť o vyjadrenie k pracovnému úrazu Miroslava Mališa, keď
k predmetnej záležitosti im oznámili, že predmetný protokol IP BB zostáva v platnosti, pričom správne

konanie voči účastníkom konania bolo zastavené rozhodnutiami č.1/15-1.0/pok/r./z. a č.2/15-1.0/pok/r./
z. zo dňa 12.10.2015, ktoré malo tvoriť prílohu tohto podania.
Z rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 04.03.2015, č.konania: 1/15-1.0/pok/r. súd
okrem iného zistil, že týmto rozhodnutím bola žalovanému za porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona
č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci spočívajúce v tom, že účastník konania

nezabezpečil, aby hnacie dráhové vozidlo (HDV) motorovej trakcie 754 010-7 určené na opravu v rámci
reklamácie pre ŽOS Zvolen, a.s. bolo odstavené pred opravou na koľaji bez trolejového vedenia, uložil
pokutu vo výške 33.000,- €, s tým, že sankčný delikt bol v príčinnej súvislosti so vznikom závažného
pracovného úrazu T. T., zamestnanca ŽOS Zvolen, a.s., IČO: 31615783, ktorý utrpel dňa 09.07.2014 v
areáli Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s..

Z odvolania žalovanej voči rozhodnutiu IP BB zo dňa 04.03.2015 a uložení pokuty vo výške 33.000,- €
zo dňa 18.03.2015, adresované Národnému inšpektorátu práce súd okrem iného zistil, že v ňom navrhli,
aby Národný inšpektorát práce zrušil napadnuté rozhodnutie IP BB zo dňa 04.03.2015 o uložení pokuty
vo výške 33.000,- € a konanie vrátil orgánu, ktorý ho vydal na ďalšie prejednanie alebo alternatívne, aby
napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalovaná sa nedopustila správneho deliktu, ktorý sa jej kladie za

vinu a zároveň aby zrušil pokutu vo výške 33.000,- €, ktorá im bola uložená.
Z rozhodnutia Národného inšpektorátu práce zo dňa 18.06.2015, č.OPS/BEZ/2015/3305O-186/2015
súd okrem iného zistil, že ním ako odvolací orgán podľa tam citovaných ustanovení zákona č.125/2006
Z.z. o inšpekcii práce vo veci odvolania žalovaného rozhodol tak, že rozhodnutie IP BB č.1/15-1.0/
pok/r. zo dňa 04.03.2015 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia tohto

rozhodnutia okrem iného vyplýva, že z písomných podkladov, ktoré mal odvolací orgán k dispozícii,
nie je jasné ako a prečo dospel inšpektorát práce k záveru, že medzi porušením povinností zo strany
účastníka konania a vznikom pracovného úrazu postihnutého je príčinná súvislosť. Zároveň je tu
uvedené, že inšpektorát práce nepreukázal, aký právny predpis, či interný predpis prevádzkovateľa
HDV motorovej trakcie 754 010-7 (účastník konania), ani prevádzkovateľa koľajiska (ŽSSK Cargo, a.s.

Bratislava) ukladá povinnosť odstaviť uvedené HDV na koľaj bez trakčného vedenia, podľa názoru
účastníka konania sa uvedené HDV len prednostne odstavuje na koľaje bez trakčného vedenia.
Podmienky pre bezpečný výkon prác mal zabezpečiť predovšetkým zamestnávateľ postihnutého ako
zhotoviteľ v súčinnosti s objednávateľom prác. Z napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, či tento
stanovil jednoznačne bezpečný pracovný postup pre vykonávané činnosti. Závery inšpekcie práce preto

nevymedzujúsprávnyskutkovýstav.Inšpektorátpráceneuviedolakosakokolnostiamapríčinámvzniku
pracovného úrazu vyjadril postihnutý, či ďalší zamestnanci, ktorí boli prítomní na mieste, kde k úrazu
došlo. Nie je tiež jasné, prečo zvolil postihnutý zamestnanec pracovný postup, pri ktorom vystúpil na
strechu opravovaného rušňa a na čo bolo vôbec potrebné, aby boli práce vykonávané zo strechy. S
ohľadom na zistené skutočnosti Národný inšpektorát práce mal za to, že inšpektorát práce nevymedzil

a neodôvodnil relevantným spôsobom samotný skutok a napriek tomu rozhodol o uložení sankcie za
porušenie povinností vyplývajúcich účastníkovi konania z § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP, ktoré
naviacmábyťvpríčinnejsúvislostisovznikompracovnéhoúrazu.Porušeniepovinnostineboloexplicitne
preukázané a odôvodnené a pokuta bola uložená napriek tomu, že nebolo spoľahlivo potvrdené, že saskutok stal, napadnuté rozhodnutie tak vykazuje podstatné vady. Na základe zistených skutočností bolo
potrebné rozhodnutie znova zrušiť a vrátiť vec inšpektorátu práce na nové prejednanie a rozhodnutie vo
veci samej, s tým, že v ďalšom konaní je inšpektorát práce ako správny orgán I.stupňa viazaný právnym

názorom odvolacieho orgánu. Inšpektorát práce vec opätovne posúdi, pričom je potrebné predovšetkým
znova prehodnotiť závery, ku ktorým dospeli inšpektori práce pri vyšetrovaní príčiny vzniku pracovného
úrazu.Akdospejekzáveru,žeúčastníkkonaniaporušilsvojepovinnostivovzťahukuvznikupracovného
úrazu, rozhodne o uložení pokuty v súlade s § 3 ods. 1 Správneho poriadku. V rozhodnutí potom
zákonným spôsobom vymedzí správny delikt podľa pokynov odvolacieho orgánu, a to tak, aby bol výrok

jednoznačný a zrozumiteľný a skutok nepochybne preukázaný relevantnými podkladmi rozhodnutia.
Z návrhu na preskúmanie rozhodnutia IP BB predmetného protokolu zo dňa 07.11.2014 v znení jeho
dodatku č.1 zo dňa 18.11.2014, zo dňa 22.03.2016 súd okrem iného zistil, že ho adresoval žalovaný
Národnému inšpektorátu práce Košice, ktorým žiadali o obnovu pôvodného konania vedeného na IP BB
vo veci pracovného úrazu p. T. T., ktorý sa stal dňa 09.07.2014.
Z rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 06.02.2017 o návrhu na povolenie obnovy

konania súd okrem iného zistil, že týmto rozhodnutím zamietli návrh na obnovu konania č.1/15-1.0/
pok., s tým, že podanie žalovaného im bolo postúpené z Národného inšpektorátu práce Košice na
priame vybavenie. Pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia je okrem iného konštatované, že IP BB ako
I.stupňový správny orgán vo veci uloženia pokuty s poukazom na rozhodnutie NIP Košice o zrušenie
a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie konal a opätovne rozhodol dňa 12.10.2015 tak, že

predmetné konanie vedené pod č.1/15-1.0/pok. podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona o správnom konaní
zastavil a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2015. Svoje rozhodnutie IP BB odôvodnil
tým, že na základe klasifikácie úrazu poškodeného nemožno jednoznačne tvrdiť, že ide o ťažkú ujmu
na zdraví a nemožno ani potvrdiť, z čoho má táto ťažká ujma na zdraví poškodeného spočívať, takže
odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu v zmysle zásady „in dubio pro reo“.

Ohľadne nevysporiadania sa IP BB s ich námietkami voči zisťovaniu skutkového a právneho stavu
uviedli, že tieto skutočnosti považujú v súčasnej dobe za bezpredmetné, vzhľadom na to, že došlo k
zastaveniu správneho konania o uložení pokuty.
Zo žiadosti Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 31.03.2016 súd okrem iného zistil, že ju
adresovali IP BB, v ktorej ich požiadali o vyjadrenie, akým spôsobom sú s konečnom platnosťou zistené

príčiny vzniku pracovného úrazu T. T. s určením zistených nedostatkov v príčinnej súvislosti s udalosťou,
s tým, že uvedené vyjadrenie je potrebné pre posúdenie zavineného protiprávneho konania pri uplatnení
práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody podľa § 238 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
keď zároveň poukázali na to, že im bol doručený tak predmetný protokol IP BB zo dňa 07.11.2014
vrátane jeho dodatku č.1 zo dňa 18.11.2014, ako i rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č.OPS/

BEZ/2015/3305 zo dňa 18.06.2015.
Z odborného vyjadrenia č.úkonu 5/2018, znalca Ing. Petra Blaha, PhD., z odboru doprava železničná,
nehody v železničnej doprave, technický stav a odhad hodnoty koľajových vozidiel zo dňa 04.11.2018
súd okrem iného zistil, že v časti II. Posudok je okrem iného uvedené, že ... „Hydroblok, ktorý bolo
potrebné nastaviť, sa nachádza pod strechou rušňa na ľavej strane za kabínou rušňovodiča. Okolo

hydrobloku sa nachádzajú potrubia rôznych veľkostí s médiami, ktoré majú teplotu cca 60°. Z prístupu
strojovne je k nemu ťažší prístup, avšak nie nemožný. Hydroblok je možné taktiež nastaviť aj zo strechy
rušňa, a to tak, že sa otvorí poklop nad motorom a potom je k nemu lepší prístup. A práve asi pre
túto možnosť si p. T. zvolil tento postup prác pre jeho nastavovanie. Pravdepodobne z tohto dôvodu
si z dvier kabíny rušňovodiča otvoril zábranu na schodíkoch vedúcich na strechu rušňa, vystúpil po

nich na strechu, kde sa dotkol trolejového vedenia, pri ktorom došlo k zásahu elektrickým prúdom a
pádu na zem z výšky cca 4 m. Pri výstupe na strechu sa nachádzal piktogram so žltým trojuholníkom
a čiernym bleskom v čiernom orámovaní. Vedľa neho sa nachádzal nápis „Nevstupujte na kapotu pod
trolejom“. Na zábrane, ktorú si musel otvoriť, sa nachádza piktogram so žltým trojuholníkom a čiernym
bleskom v čiernom orámovaní. Z priloženej fotodokumentácie vykonanej pri jeho osobnom šetrení je

zrejmé, že lano trakčného vedenia bolo s vysokou pravdepodobnosťou jednoznačne osobe vystupujúcej
na strechu viditeľné aj napriek tvrdeniu, že postihnutý v poslednom možnom momente, kedy by mohol
adekvátne reagovať na situáciu pri výstupe na strechu oproti slnku nezaregistroval trolejové vedenie
nad stojacim rušňom a pokračoval ďalej vo výstupe na strechu rušňa. Počasie pri jeho osobnom šetrení
malo obdobný charakter ako v čase úrazu, čo je možné dokladovať aj získanou fotodokumentáciou

priamo z miesta úrazu ... . V časti III. Záver je uvedené, že úlohou znalca bolo vyjadriť sa ku príčinám
vzniku predmetného úrazu zamestnanca ŽOS Zvolen, a.s. p. T. a nakoľko vznik predmetného úrazu bol
zapríčinený sledom viacerých parciálnych porušení jednotlivých účastníkov a subjektov, pre objektívne
posúdenie spracoval na základe predložených podkladov a predpísaných postupov „Postup sleduúkonov, ktoré mali byť dodržané kvôli bezpečnému výkonu práce opravy HDV“ a v ďalšej časti uviedol
jednotlivé porušenia účastníkov úrazu a aj iných subjektov. Konkrétne tu znalec upozornil okrem iného
na dôležitú skutočnosť, že podľa rozsahu závad uvedených v hlášenke č.94 z jeho odborného hľadiska

ako znalca si odstránenie závad nevyžadovalo bezodkladne výstup osoby na strechu HDV, nakoľko
existovala aj iná, avšak náročnejšia alternatíva odstránenia závady. V prípade, že si aj napriek týmto
skutočnostiam ďalší postup opravy v zmysle bezpečnej práce na odstraňovanie závad vyžadoval
výstup na strechu HDV (z iných dôvodov - predpokladá, že sa jednalo o lepší prístup k hydrobloku),
mali dotknuté osoby zhotoviteľa požiadať príslušného vedúceho pracoviska (nakoľko by mali poučené

osoby vedieť a byť zaškolené, že na kapotu HDV sa nesmie vystupovať pod trolejom - STN 343109
Bezpečnostné predpisy pre činnosť na trakčnom vedení a v jeho blízkosti č.l.127 a zároveň predpis BP
I. Predpis o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ZSSK Cargo č.l.4.10.4. a ostatných ustanovení.
Tento vedúci pracoviska (strojmajster) by následne vedel zabezpečiť prestavenie dotknutého HDV na
iné vhodné miesto, ktoré by už neohrozovalo bezpečnosť osôb pre prácu v blízkosti trolejového vedenia
(hala cyklických opráv, prípadne výstupné lávky - pri týchto už nie je inštalované trakčné vedenie). Ďalej

ako dôležitú skutočnosť znalec uviedol fakt, že samotný poškodený p. T. ako zamestnanec ŽOS Zvolen,
a.s. absolvoval dňa 18.03.2010 oboznámenie s predpismi o zaškolení, upozornení na nebezpečenstvo
a o overení vedomostí podľa § 18 zákona č.513/2009 Z.z. pre získanie kvalifikácie v elektrotechnike na
dráhach„Poučenáosoba“,platnédo17.03.2015,pričomosobapoučenávzmyslepredmetnéhoškolenia
je jednoznačne zaškolená a preukázateľne preverená ako sa má bezpečne správať v blízkosti trakčného

vedenia. Z uvedenej skutočnosti je možné konštatovať, že táto kvalifikácia oprávňovala zamestnanca
vykonávať činnosti uvedené v zmysle kvalifikácie Poučená osoba, teda aj bezpečný pohyb v blízkosti
trakčnéhovedeniapodnapätím,pričombysanemalpriblížiťktrakčnémuvedeniunavzdialenosťmenšiu
ako 1,5 m, resp. v zmysle poučenia o podmienkach BOZP pre ZSSK Cargo, a.s. menšej ako 2 m. Tiež
bol podľa znalca zistený dôležitý fakt a to, že v celom areáli ŽOS Zvolen, a.s., v ktorom sa zabezpečuje

údržba a opravy HDV sa nachádzajú koľaje bez trolejového vedenia. Pri potrebe prác na streche HDV
sú tieto pristavené na miestach, kde sa po bokoch HDV nachádzajú v úrovni strechy pracovné lavice, z
ktorých je potom možná bezpečná práca aj výstup na strechu, podobné aké sa nachádzajú aj v areáli
RD Zvolen. Znalec tiež konštatoval, že ZSSK Cargo Slovakia, a.s. má spracovaný vykonávací dokument
s označením 3_S33_Prevádzkový poriadok-65_2007_v2.3 s názvom „Poriadok pre užívanie priestorov,

pozemkov a koľajísk sekcie správy majetku regionálneho pracoviska Zvolen, stredisko Rušňové depo
Zvolen“, ktorý tvorí prílohu č.8 tohto odborného vyjadrenia, všetci užívatelia priestorov pozemkov a
koľajísk v obvode Sekcie správy majetku, regionálne pracovisko Zvolen, pracovisko RD Zvolen, dátum
vydania 01.08.2005, účinnosť poslednej úpravy od 29.10.2012, ktorého účelom je stanovenie osôb
zodpovedných za jeho spracovanie, aktualizáciu, poskytnúť užívateľom priestorov ich opis, stanovenie

povinnosti z hľadiska ochrany majetku a ochrany zdravia zamestnancov, s tým, že v článku 3.3. sú
uvedené čísla koľají, ich účel a využitie, pričom koľaj č.204 slúži na pristavenie rušňov do HCO, je
ohraničená výhybkou č.212 a presun ňou cez ktorú je možné dostať sa do HCO. Z uvedeného vyplýva,
že uvedená koľaj slúži v zmysle účelu len na pristavenie rušňov do HCO (hala cyklických opráv) a
nie na pristavenie na opravy HDV, na tento účel slúži len koľaj č.212, preto znalec predpokladá, že

uvedené HDV nebolo na tejto koľaji pristavené za účelom jeho opravy, ale za účelom jeho následného
prestavenia na miesto výkonu odstránenia závady, ak by si to charakter práce vyžadoval (napr. výstup
osoby na kabínu HDV za účelom zistenia určitých skutočností, prípadne opravy a pod.). Práve pre
tento účel mohla byť v uvedenom prípade použitá koľaj 212, resp. hala cyklických opráv, prípadne
iný vhodný priestor. Ďalej je v tomto odbornom vyjadrení uvedené, že ZSSK Cargo Slovakia, a.s.

má spracovaný vykonávací dokument s označením 3_S23_PrevPoriadok-56_2012_v1.0 s názvom
„Prevádzkovo-technologický poriadok pracoviska SRT Zvolen - RD Zvolen“, účinný od 01.05.2012,
ktorý stanovuje presné pravidlá a postupy týkajúce sa prevádzky ŽKV v obvode Rušňového depa a
technologické postupy obsluhy technických zariadení slúžiacich pre oblasť Prevádzky a údržby HDV
tvoriaci prílohu č.10 tohto odborného vyjadrenia, kde v poslednej vete článok 4.14.1. je uvedené „HDV,

na ktorých je požadovaná oprava a nie je ich možné ihneď pristaviť do HCO, by sa mali prednostne
pristavovať len na koľaje bez trolejového vedenia z dôvodu ochrany zamestnancov úseku opráv, ale
aj prevádzky pred možnosťou úrazu elektrickým prúdom“. Zároveň znalec konštatuje, že tento článok
4.14.1. síce pojednáva o podmienke prednostného pristavenia rušňa na koľaje bez trakčného vedenia,
avšak nevie (z dôvodu, že k úrazu došlo v roku 2014), či v uvedenom prípade to bolo možné z

hľadiska obsadenia jednotlivých koľají v rámci koľajiska, pritom ako už spomenul, keby si to však
charakter práce vyžadoval, mali možnosť zamestnanci zhotoviteľa požiadať o preposunovanie HDV
na koľaj bez trakčného vedenia, a to z dôvodu dodržania zásady bezpečnej práce v blízkosti TV, z
ktorých by mali byť preškolení. Následne znalec uviedol podstatné porušenia jednotlivých účastníkova subjektov, keď špecifikoval porušenia zo strany postihnutého, a to konkrétne § 12 ods. 2 písm. a)
zákona č.124/2006 Z.z., keď toto porušenie podrobne špecifikoval. Ďalšie porušenia konštatoval na
strane zamestnávateľa ŽOS Zvolen, a.s., konkrétne špecifikoval skutočnosti, ktoré sú porušením článku

6 ods. 1 písm. o) zákona č.124/2006 Z.z., ako aj porušenia článku 12 ods. 2 písm. g) zákona č.124/2006
Z.z., resp. porušenia ustanovenia v zmysle článku VIII. - Zásady dodržiavania BOZP bod 1.1. Rámcovej
dohody č.4600000746 na vykonávanie hlavnej opravy HD radu 754, uzavretej medzi Železničná
spoločnosť Slovensko, a.s. ako objednávateľom a Železničné opravovne a strojárne Zvolen, a.s. ako
zhotoviteľom, ktorá tvorí prílohu č.2 tohto odborného vyjadrenia. Taktiež znalec opísal skutočnosti,

ktoré sú porušením článku 6 ods. 1 písm. o) zákona č.124/2006 Z.z., tiež na strane zamestnávateľa.
Okrem toho bolo konštatované porušenie aj na strane kontrolovaného subjektu, kde sa stala udalosť
ZSSK Cargo Slovakia, a.s., a to konkrétne porušenie článku 6 ods. 4 a ods. 7 zákona č.124/2006
Z.z.. Pokiaľ ide o porušenie na strane žalovaného, t.j. subjektu, ktorý vlastní HDV 754 010-7, znalec
konštatoval, že tento kontrolovaný subjekt preukázateľne neoboznámil svojich zamestnancov s aktuálne
platným Prevádzkovo-technologickým poriadkom pracoviska SRT Zvolen - RD Zvolen s označením

3_S23_PrevPoriadok-56_2012_v.1.0, účinný od 01.05.2012, s tým, že zamestnanci zaradení do funkcie
strojmajstra boli oboznámení len s Prevádzkovo-technologickým poriadkom pracoviska SRT Zvolen -
RD Zvolen s označením 3_S23_PrevPoriadok-I_2008_v1.0, účinný od 01.12.2008, čo je porušením §
7 ods. 1 písm. h) zákona č.124/2006 Z.z.. Na záver znalec konštatoval, že aj keď bolo jeho úlohou
ako znalca určiť príčinu predmetného pracovného úrazu, nemôže jednoznačne konštatovať, čo je jeho

hlavnou príčinou, nakoľko vznik samotného úrazu bol zapríčinený sledom porušení viacerých zákonov,
ustanovení a predpisov jednotlivých účastníkov a subjektov, ako aj samotného poškodeného.
Z prednesu poverenej zamestnankyne žalobkyne na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa v
celom rozsahu pridržala podanej žaloby, ako aj ich ďalších písomných vyjadrení a nad rámec toho k
veci nič ďalšie neuviedla.

Z prednesu povereného zamestnanca žalovaného na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že
sa v celom rozsahu pridržali svojich dovtedajších písomných vyjadrení a nad rámec toho poukázal
na existenciu 2 zmluvných vzťahov, konkrétne zmluvu č.2/2007, ktorú mala uzavretú žalovaná so
spoločnosťou ZSSK Cargo, kde žalovaná vystupuje ako objednávateľ objednávajúci si službu posunu
od tejto firmy, pričom spôsob posunov umiestnenia HDV určujú zamestnanci ZSSK Cargo, keď táto

zmluva tvorí aj prílohu č.5 predmetného odborného vyjadrenia. Ďalší zmluvný vzťah existuje na
základe Rámcovej dohody č.4600000746, ktorá rieši otázku opráv HDV, s tým, že žalovaná má
túto rámcovú dohodu uzavretú s firmou ŽOS Zvolen, ktorá tam vystupuje ako zhotoviteľ a ktorej
predmetom je vykonávanie periodických hlavných opráv HDV, keď zároveň podotkol, že sa jedná o
vysoko špecializované opravy, ktoré vykonávajú na území ČR a SR 2-3 firmy, preto sa vychádza z

predpokladu, že zamestnanci zhotoviteľa sú vysokokvalifikovaní a tiež poučení o BOZP a sú schopní
sami sa rozhodovať pri činnostiach súvisiacich s opravami.
Z prednesu poverenej zamestnankyne intervenienta na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu
stotožnili so stanoviskom žalovanej a trvali na tom, že nebola zo strany žalobkyne preukázaná
zodpovednosť žalovanej za predmetný pracovný úraz p. T.. Tiež trvali na tom, že pochybenia

inšpektorátu práce nemôžu byť na ujmu žalovanej. Z týchto dôvodov žiadali žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

11. Podľa § 178 ods. 1 písm. h) zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do
31.12.2017 (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), do pôsobnosti pobočky patrí uplatňovať právo

voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou dávok v dôsledku ich
zavineného protiprávneho konania.
Podľa § 178 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo
všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.
Podľa § 127 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2018, riaditeľ pobočky

koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky. Počas jeho
neprítomnosti zastupuje riaditeľa pobočky ním poverený vedúci zamestnanec pobočky.
Podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2017, Sociálna poisťovňa má
právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej

zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
Podľa § 238 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2017, škoda podľa odseku
1 nie je dávka vyplatená poberateľovi dávky v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania.Podľa § 238 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2017, treťou osobou nie je
platiteľ poistného na úrazové poistenie, ani zamestnanci tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná
z úrazového poistenia tohto platiteľa.

Podľa § 238 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2017, právo na náhradu
škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.
Podľa § 205 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), listiny vydané orgánmi verejnej moci v

medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú
pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.
Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej
len „zákon o BOZP“), zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné
postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť

a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.
Podľa§6ods.1písm.o)zákonač.124/2006Z.z.oBOZP,zamestnávateľvzáujmezaisteniabezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci je povinný zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na
ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti,
na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných

predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré
nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu,
schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa
právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Podľa§6ods.4zákonač.124/2006Z.z.oBOZP,zamestnávateľjepovinnýzabezpečiť,abyzamestnanci

iného zamestnávateľa a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, ktorí budú
vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na
zaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapripráciplatnéprejehopracoviskáapriestory,najmäinformácie
podľa § 7 ods. 8 písm. a) až c). Zamestnávateľ môže dohodnúť výkon práce s fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, len ak mu táto fyzická osoba príslušným dokladom preukáže

odbornú spôsobilosť potrebnú na výkon práce podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Podľa § 6 ods. 7 zákona č.124/2006 Z.z. o BOZP, zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť
a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v
jeho priestoroch.

Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č.124/2006 Z.z. o BOZP, zamestnávateľ je povinný pravidelne,
zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými
predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami
ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými
postupmi a overovať ich znalosť.

Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č.124/2006 Z.z. o BOZP, zamestnanec je povinný dodržiavať právne
predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci
a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a
preukázateľne oboznámený.

Podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona č.124/2006 Z.z. o BOZP, zamestnanec je povinný dodržiavať zákaz
vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti ustanovené osobitnými predpismi,
ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho život alebo zdravie.

12. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,

že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, po pripustení zmeny žaloby formou jej rozšírenia, od
žalovanej sumy 100.841,28 €, a to z titulu náhrady škody v zmysle vyššie citovaného § 238 ods. 1
zákona o sociálnom poistení. V dôsledku toho bol súd povinný skúmať, či sú splnené zodpovednostné
predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti v zmysle tiež vyššie citovaného ustanovenia § 420

ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s predmetným § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení t.j.:
1/ protiprávny úkon,
2/ spôsobenie škody,
3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,4/ zavinenie.
Pokiaľ ide o protiprávny úkon, teda porušenie nejakej právnej povinnosti, súd mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že žalovaná porušila ustanovenie § 7 ods. 1 písm. a) zákona č.124/2006 Z.z. o

BOZP, keď neoboznámila svojich zamestnancov v pozícii strojmajstra s aktuálne platným Prevádzkovo-
technologickým poriadkom pracoviska SRT Zvolen - RD Zvolen, ktorý bol účinný od 01.05.2012, s tým,
že dotyční zamestnanci boli oboznámení len s Prevádzkovo-technologickým poriadkom, ktorý bol účinný
od 01.12.2008. Súd tak konštatuje, že prvý predpoklad ohľadne protiprávneho úkonu považuje súd za
preukázaný, nakoľko porušenie právnej povinnosti môže spočívať buď v konaní alebo v opomenutí,

pokiaľ existuje povinnosť určitým spôsobom konať, čo bol aj tento prípad. Súd pritom vychádzal zo
záverov predmetného odborného vyjadrenia, ktoré bolo v konaní vykonané, keď súd nariadil vykonať
tento dôkaz na návrh žalobkyne, nakoľko mal za to, že bolo v konaní potrebné posúdiť skutočnosti, na
ktoré sú potrebné odborné znalosti.
Pokiaľ ide o vznik (existenciu) škody, z vykonaného dokazovania mal tiež súd preukázané, že v
majetkovej sfére žalobcu vznikla škoda vo výške, ktorá bola žalobou uplatnená, pričom súd vychádzal pri

posúdení preukázania výšky škody z citovaného ustanovenia § 238 zákona o sociálnom poistení, ktoré
žalobkyňa bola povinná preukázať, a aj preukázala, potvrdeniami príslušnej organizačnej zložky resp.
jej zložiek, výšku vyplatených dávok poškodenému p. T. T., s tým, že táto skutočnosť medzi stranami
sporu ani v konaní nebola sporná.
Ďalším predpokladom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je objektívna existencia príčinnej

súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou ako jej následkom. Súd pritom
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tento zodpovednostný predpoklad nebol v
priebehu konania preukázaný, keď súd nemohol konštatovať existenciu vzťahu príčiny a následku medzi
vyššie uvedeným protiprávnym konaním žalovanej a vzniknutou škodou. Totiž aj v zmysle právnej teórie
nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale príčinnú súvislosť je treba vždy preukázať, a to v

konkrétnych súvislostiach. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny,
inak povedané, v konaní by muselo byť preukázané, že keby nenastala táto skutočnosť - protiprávny
úkon žalovanej, ku škode by nedošlo resp. opačne, či by predmetný škodlivý následok nastal aj bez
tejto skutočnosti. Za podstatný fakt súd považuje to, že protiprávnym úkonom na strane žalovanej bolo
to, že neoboznámila svojich zamestnancov na pozícii strojmajstrov s predmetným aktuálne platným

Prevádzkovo-technologickým poriadkom pracoviska SRT Zvolen - RD Zvolen, ktorý nadobudol účinnosť
od 01.05.2012 a ktorého výňatok tvorí prílohu č.10 predmetného odborného vyjadrenia, ktoré bolo
vypracované v tomto súdnom konaní. Jeho kľúčovou časťou v súvislosti s týmto úrazom, od ktorého
sa odvíja predmet tohto súdneho sporu, je bod 4.14.1., posledná veta, kde sa hovorí, že ... „HDV,
na ktorých je požadovaná oprava a nie je ich možné ihneď pristaviť do HCO, by sa mali prednostne

pristavovať len na koľaje bez trolejového vedenia z dôvodu ochrany zamestnancov úseku opráv, ale aj
prevádzky pred možnosťou úrazu elektrickým prúdom“. Ak by sa teda vychádzalo z predpokladu, že
by zamestnanci žalovanej boli s týmto Prevádzkovo-technologickým poriadkom účinným od 01.05.2012
riadne oboznámení a teda na strane žalovanej by nedošlo k protiprávnemu úkonu spočívajúcom v
neoboznámení s ním svojich zamestnancov, nie je možné z toho bez ďalšieho vyvodiť, že by k tejto

nehode nebolo došlo a teda následne by ani na strane žalobkyne nevznikla uplatňovaná škoda.
Totiž v tomto ustanovení sa pojednáva len o tom, že HDV, na ktorých sa požaduje vykonať opravu,
sa majú prednostne pristavovať na koľaje bez trolejového vedenia, čiže jednak nie je tam uvedená
povinnosť pristavovať ich výlučne na koľaje bez trolejového vedenia a zároveň z toho je možné vyvodiť,
že pre účely následnej konkrétnej opravy by mohlo byť prestavené HDV do haly cyklických opráv,

prípadne iného vhodného priestoru, čo korešponduje aj s vyjadrením znalca uvedeným v časti III.
Záver písm. H. posledná veta na strane 18 predmetného odborného vyjadrenia, kde s odkazom na
dotknutý článok 4.14.1. uvádza, že keby si to charakter práce vyžadoval, mali možnosť zamestnanci
zhotoviteľa požiadať o preposunovanie HDV na koľaj bez trakčného vedenia, a to z dôvodu dodržania
zásady bezpečnej práce v blízkosti trakčného vedenia, z ktorých by mali byť preškolení. S poukazom

na tieto skutočnosti súd teda úplne postráda tzv. kauzálny nexus medzi porušením právnej povinnosti
na strane žalovanej, ktorou bolo neoboznámenie svojich dotknutých zamestnancov s Prevádzkovo-
technologickým poriadkom pracoviska SRT Zvolen - RD Zvolen, účinným od 01.05.2012 ako príčinou
a škodou ako jeho následkom, keďže aj keby s ním oboznámení boli, nič by im nebránilo pristaviť
predmetné HDV aj na koľaj s trakčným vedením, keďže tak ako to tiež vyplynulo z predmetného

odborného vyjadrenia, oprava tohto HDV nevyžadovala výstup osoby vykonávajúcej opravu na kabínu
HDV, keďže existovala aj iná alternatíva odstránenia predmetnej závady a pokiaľ by napriek tomu osoba
vykonávajúca túto opravu rozhodla o potrebe výstupu na kabínu HDV, mala táto osoba možnosť resp.
priamo povinnosť požiadať zamestnanca žalovanej na pozíciu strojmajstra, aby zabezpečili prestaveniedotknutého HDV na iné vhodné miesto, ktoré by neohrozovalo bezpečnosť osôb pre prácu v blízkosti
trakčného vedenia (hala cyklických opráv, prípadne výstupné lávky, pri ktorých nie je inštalované trakčné
vedenie) a tak o existencii príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody by sa

mohlo hovoriť len vtedy, ak by teoreticky strojmajster za takýchto okolností odmietol resp. nezabezpečil
prestavenie tohto HDV na iné vhodné miesto. Takáto skutočnosť však v konaní nebola nielenže
preukázaná, ale ani tvrdená zo strany žalobkyne. Súd tak ustálil, že tento zodpovednostný predpoklad
v súdenej veci absentuje, v dôsledku čoho, keďže neboli všetky zodpovednostné predpoklady splnené
kumulatívne, nebola následne preukázaná zodpovednosť žalovanej za náhradu tejto škody.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol, keď podľa jeho
názoru žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne zodpovednosti za predmetnú škodu vo vzťahu
k žalovanej a súd len na okraj uvádza, že z vykonaného dokazovania, predovšetkým z predmetného
odbornéhovyjadreniasajaví,žekporušeniuprávnychpovinností,ktorébymohlibyťvpríčinnejsúvislosti
so vznikom predmetnej škody mohlo dôjsť na strane iných subjektov než žalovanej, avšak podrobnejšie
sa s touto otázkou súd nevysporiadúval, keďže by to presiahlo potrebu tohto súdneho sporu, nakoľko

bolo výlučne na žalobkyni, aby určila okruh strán sporu v konaní a keďže táto na strane žalovanej
označila len Železničnú spoločnosť Slovensko, a.s., bolo bezpredmetné posudzovať predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu u iných, či už fyzických alebo právnických osôb, a to aj v spojení s ustanovením
§ 238 zákona o sociálnom poistení.
Pokiaľ žalobkyňa žiadala, aby súd pri hodnotení dôkazov postupoval vo vzťahu k predmetnému

protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 07.11.2014 v znení jeho dodatku č.1 v súlade s
§ 205 Civilného sporového poriadku, čiže aby vychádzal z toho, že sa jedná o verejnú listinu, ktorá
potvrdzuje pravosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, t.j. v tomto prípade porušenie právnej
povinnostinastranežalovanej,ktorémalobyťvpríčinnejsúvislostispredmetnouudalosťou,súduvádza,
že ak by súd aj z toho vychádzal, práve ustanovenie § 205 C.s.p. pripúšťa možnosť dôkazu opakom,

s tým, že tvrdenia uvádzané v tomto protokole boli spochybnené jednak samotným jeho nadriadeným
orgánom Národným inšpektorátom práce, ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa 18.06.2015 spochybnil
záver IP BB, že medzi porušením povinnosti zo strany účastníka konania a vznikom pracovného úrazu
postihnutého je príčinná súvislosť, resp. aj to, že by bolo porušenie povinnosti explicitne preukázané
a odôvodnené, s tým, že vec mu vrátil na nové prejednanie, kde bolo jeho povinnosťou posúdiť a

prehodnotiť závery, ku ktorým inšpektori práce dospeli pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu,
s tým, že nič na tejto skutočnosti nemení fakt, že toto rozhodnutie bolo vydané v rámci odvolacieho
konaniavoveciuloženiapokuty,keďžetátobolauloženáprávezaúdajnéporušeniepovinnostínastrane
žalovanej, ktoré mali byť konštatované v predmetnom protokole IP BB, a ktorým malo byť porušenie
ustanovenia § 6 ods. 1 písm. o) zákona č.124/2006 Z.z. o BOZP tým, že žalovaná nezabezpečila, aby

predmetnéHDVurčenénaopravuvrámcireklamáciepreŽOSZvolen,a.s.boloodstavenépredopravou
na koľaji bez trolejového vedenia. Zároveň v tomto rozhodnutí Národný inšpektorát práce konštatoval,
že ak IP BB dospeje k záveru, že žalovaná porušila svoje povinnosti vo vzťahu ku vzniku pracovného
úrazu, rozhodne o uložení pokuty, avšak tak, ako to vyplynulo z dokazovania v priebehu tohto konania,
konanie o uložení pokuty bolo zastavené, z čoho je možné vyvodiť, že následne porušenie povinností

na strane žalovanej nebolo v súvislosti so vznikom tohto pracovného úrazu zistené. Okrem toho závery
Národného inšpektorátu práce sú v súlade aj so závermi súdneho znalca Ing. Petra Blahu, PhD., ktorý
vypracoval v konaní predmetné odborné vyjadrenie a z ktorého súd následne vychádzal.

13. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného

sporového poriadku tak, že nakoľko bola žalovaná a tým pádom aj intervenient na strane žalovanej v
celom rozsahu úspešný v tomto konaní, keďže súd žalobu zamietol, bol im priznaný nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.