Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/188/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118331162
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6118331162.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika,
s.r.o., so sídlom Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785
199, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti
žalovanému: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX V., zastúpenému Mgr. Stanislavou
Tichou, advokátkou so sídlom Zákvašov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica, o zaplatenie sumy
693,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
7Csp/211/2018-59 zo dňa 19.02.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku v časti uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 249,90 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. od 17.12.2016 do zaplatenia a
v II. výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 249,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne p.a. od 17.12.2016 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, a vo zvyšku žalobu zamietol. Druhým výrokom
priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,2 %. Rozhodnutie vo veci

samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2, § 517 ods.
2, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 215 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podaním zo dňa 22.08.2018 domáhal

zaplatenia sumy 693,29 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Z obsahu spisového materiálu
mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., zmluvu o postúpení
pohľadávok, na základe ktorej sa žalobca stal aktívne legitimovaným účastníkom konania. Právny
predchodcažalobcuuzatvorildňa18.10.2014sožalovanýmZmluvuospotrebiteľskomúvere,nazáklade
ktorej žalovaný obdržal úver v sume 1.040 eur, ktorého účel použitia bol dohodnutý čiastočne na
úhradu skôr poskytnutého úveru, ako je zrejmé z Dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 18.10.2014,
a čiastočne bol úver vyplatený v hotovosti. Splatnosť úveru bola dohodnutá vo forme úhrady v 60

týždenných splátkach počnúc 7. kalendárnym dňom po podpise zmluvy, t. j. od 25.10.2014 s konečnou
splatnosťou ku dňu 12.12.2015 vo forme anuitných splátok po 23,06 eura. Žalovaný uhradil len sumu
346,71 eura. Súd mal za to, že v súlade aj s rozhodnutím ESĽP C-42/15 vo veci Bíróová je možné
týmto spôsobom určiť nezameniteľne deň splatnosti. Čo sa týka námietky premlčania, súd konštatoval,že žalobu žalobca doručil na Okresný súd B. Bystrica dňa 30.08.2018, preto podľa § 101 Občianskeho
zákonníka je 45 splátok splatných do 30.08.2015 premlčaných v lehote 3 rokov. Súd žalobcovi nepriznal
ani uplatnený nárok za nadštandardnú službu Komfort v sume 96 eur, a z toho dôvodu žalobe vyhovel

len v časti 249,90 eura (15 x 23,06 = 345,90 - 96 eura /za nadštandardnú službu Komfort/ = 249,90
eura), čo považoval za uplatnené dôvodne. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zmysle § 517
Občianskeho zákonníka zo sumy 249,90 eura vo výške 5 % p. a. od 17.12.2016 do zaplatenia, t. j. odo
dňa nasledujúceho po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok.

3. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP s tým, že
žalovanému priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 15,2 %. Úspech žalobcu totiž činil
42,4 % a neúspech bol 57,6 %. Úspech žalovaného bol 15,2 % (57,6 % - 42,4 %) a v tomto rozsahu mu
súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v

zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať ho zaplatiť
žalobcovi len sumu 2,30 eura s úrokom z omeškania od 06.09.2018. V odvolaní namietal nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Nestotožnil sa so záverom súdu, že v zmluve
určená splatnosť splátok bola dojednaná v súlade s rozhodnutím ESĽP vo veci Bíróová. Spotrebiteľ
by mal bez ťažkostí a s istotou identifikovať deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru ako aj deň,

kedy nastáva konečná splatnosť úveru. Nie je zrejmé, či splatnosť prvej splátky sa má odvíjať odo
dňa uzavretia zmluvy, alebo sa počíta odo dňa nasledujúceho po uzatvorení zmluvy, či je siedmym
kalendárnymdňom60.týždňanedeľa,alebojepotrebnépočítať7dníodzačiatku60.týždňa.Vsúvislosti
s aplikáciou rozsudku ESĽP C-42/15vo veci Bíróová podľa neho Súdny dvor EÚ vykladá jedine právo
EÚ a nie vnútroštátne predpisy. Poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo 45/2012 a

6Cdo 1/2012 ako aj na ďalšie rozhodnutia súdov SR. Od splatnosti splátok sa odvíja i posúdenie plynutia
premlčacej doby a omeškanie dlžníka. Keďže zmluva o úvere neobsahuje určito ani údaj o splatnosti
jednotlivých splátok úveru, ani údaj o konečnej splatnosti úveru, podľa neho platí, že začiatok premlčacej
doby začína plynúť dňom nasledujúcim od vzniku dlhu (R 28/1984).

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že uzatvorená zmluva o úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti. Zmluva nemusí obsahovať
rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky formou amortizačnej tabuľky. V súvislosti s náležitosťou podľa
§ 9 ods. 1 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ
C-42/15, podľa ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa

odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a istotou
identifikovať dátumy týchto splátok. Doba trvania zmluvy bola určená na 60 týždňov. Termín konečnej
splatnosti je v zmluve priamo uvedený. Splátky sú splatné vždy 7. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky a termín konečnej splatnosti so splácaní po dobu 60 týždňov pripadal na 12.12.2015.

6. Žalovaný v následnom vyjadrení uviedol, že rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky žalovaný v
odvolaní vôbec nenamietal. V zmluve však absentuje termín konečnej splatnosti úveru a jednotlivých
splátok, resp. je uvedený spôsobom, ktorý mu spôsobuje ťažkosti pri identifikovaní termínov. Zmluva v
spojení so zmluvnými podmienkami obsahovala termín konečnej splatnosti, no žalobca nepreukázal, že
ho so zmluvnými podmienkami, ktoré boli písané malým a ťažko čitateľným písmom, oboznámil.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380
CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1 a contrario, § 378 ods. 1, §
219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je potrebné ako

vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti v
dôsledku absencie odvolania žalobcu nadobudol právoplatnosť.

8. Podľa obsahu spisu sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 693,29 eura s
príslušenstvom.Súdnekonaniemedzižalobcomažalovanýmsazačalonávrhomnavydanieplatobného

rozkazu podaným žalobcom v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica podľa zákona
č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Súd v upomínacom
konaní vydal dňa 14.09.2018 platobný rozkaz sp. zn. 35Up/395/2018, proti ktorému žalovaný podal v
zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor. Z dôvodu, že žalobca po podaní odporu navrholpokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci, podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.
z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov bola vec postúpená príslušnému Okresnému
súdu Komárno. Okresný súd Komárno v konaní pokračoval pod sp. zn. 7Csp/211/2018 a rozhodol

napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené vyššie v bode 1. Proti tomuto rozhodnutiu vo vyhovujúcom
výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný.

9. Súd prvej inštancie v danej veci správne posúdil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa
18.10.2014 uzatvorená právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spadá pod režim zákona o

spotrebiteľských úveroch. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že medzi spoločnosťou
Provident Financial, s.r.o., Bratislava, a žalovaným došlo dňa 18.10.2014 k uzavretiu Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Zmluvné strany v úvode zmluvy uviedli, že zmluvu uzatvárajú v zmysle zákona
č. 129/2010 Z. z. Žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, preto spĺňal definíciu spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka. Spoločnosť Provident Financial, s.r.o., Bratislava, pri uzatváraní a plnení

zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a preto spĺňala zákonnú definíciu
dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zmluvu teda uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú súd prvej inštancie
správne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a aj ustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z príslušnej právnej úpravy,

pričom aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého
musí zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, a aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

10. Žalovaný v podanom odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie o konečnom termíne splatnosti
úveru a určení splatnosti jednotlivých splátok. Podľa zmluvy o úvere doba splácania dlhu bola dohodnutá
po dobu 60 týždňov, pričom termín splatnosti poslednej splátky úveru bol stanovený na 7. deň 60.

týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť prvej splátky podľa zmluvy nastala 20. kalendárny deň
po dni uzavretia zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastala 7. kalendárny deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky s tým, že konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy bol dohodnutý 7. deň
60. týždňa po dni uzavretia zmluvy.

11.Odvolacísúdsastotožnilsposúdenímurčeniasplatnostijednotlivýchsplátokúveruakojasneurčitým
spôsobom v súlade s rozhodnutím ESĽP C-42/5, keďže z textu zmluvy o spotrebiteľskom úvere jasne
vyplýva, že splatnosť prvej splátky nastane 20. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej
ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Keďže k uzavretiu
zmluvy došlo dňa 18.10.2015, splatnosť prvej splátky úveru nastala dňom 07.11.2015 a následne

splatnosťkaždejďalšejsplátkyvždyo7kalendárnychdní.Splatnosťjednotlivýchsplátokúverutakbolav
zmluve jasne určená a spotrebiteľ mohol bez ťažkostí a s istotou identifikovať deň, v ktorý je splatná prvá
splátka úveru ako i každá ďalšia splátka. Pre identifikáciu splatnosti splátok ani nemusel bližšie študovať
zmluvné podmienky, pretože stanovené kritériá splatnosti jednotlivých splátok boli uvedené na druhej
strane listu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti „Režim „predplatená platobná karta“ nad podpisom

žalovaného, nenachádzali sa v inom dokumente, s ktorého obsahom žalovaný pri podpise zmluvy nebol
oboznámený. Námietku žalovaného, že zo zmluvy nie je zrejmé, či splatnosť prvej splátky sa má odvíjať
odo dňa uzavretia zmluvy alebo sa počíta odo dňa nasledujúceho po uzatvorení zmluvy, považoval
odvolací súd za nedôvodnú, keďže nielen logickým výkladom „20. deň po uzavretí zmluvy“ možno
dospieť k záveru o počítaní splatnosti odo dňa nasledujúceho po uzatvorení zmluvy, ale aj Občiansky

zákonník v § 122 ods. 1 ustanovuje, že lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po
udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

12. Odvolací súd pri určení termínu konečnej splatnosti úveru v súlade s rozhodnutím ESĽP C-42/15
konštatoval, že stanovenie termínu konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve je neurčité a mätúce,

obsahujúce vnútorný logický rozpor. Na jednej strane zmluva stanovuje, že úver má byť splatený 60
splátkami, z ktorých prvá je splatná 20. deň po uzatvorení zmluvy, v tomto prípade teda 07.11.2014,
každá ďalšia splátka mala byť splatná vždy nasledujúci kalendárny týždeň, vždy na 7. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Druhá splátka z tohto úveru teda bola splatná dňa 14.11., tretia 21.11., štvrtá28.11., atď. Ak však zmluva následne stanovovala, že konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy
je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, potom z
tohto pravidla vyplýval pre predmetný úveru v skutočnosti ako konečný deň splatnosti (60. splátky

úveru) deň 12.12.2015, t. j. tak, ako uviedol žalobca v podanej žalobe, pričom tento deň bol 7. dňom
60 týždňa po uzavretí zmluvy. Keďže však prvá splátka bola splatná až tretí týždeň po uzatvorení
zmluvy (lebo 20. deň po uzavretí zmluvy nastáva až v treťom kalendárnom týždni po rozhodujúcom
dni), 60. týždeň od uzavretia zmluvy nie je zároveň 60. týždňom splácania úveru. V skutočnosti 60.
splátka, ak by bol dodržaný ich počet podľa zmluvy a periodicita každého 7. dňa nasledujúceho po

splatnosti predchádzajúcej splátky by bola v dni 25.12.2015, nie 12.12.2015. Vyjadrené inak, 60. týždeň
od uzavretia zmluvy nie je rovnakým ako 60. týždeň splácania úveru.

13. V rozsudku vo veci C-42/15 (Bíróová) Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že čl. 10 ods. 2 písm.
h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 sa má vykladať v tom zmysle,
ženiejenevyhnutné,abyzmluvauvádzalakonkrétnydátumakotermínkonečnejsplatnostiúveru,pokiaľ

podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi identifikovať dátum takejto splátky. V predmetnom spore
však žalovaný ako spotrebiteľ nemohol jasne identifikovať dátum konečnej splatnosti úveru, keďže údaje
o konečnej splatnosti boli zmätočné a rozporné. Žalobca v žalobe nesprávne uvádzal dátum konečnej
splatnosti deň 12.12.2015, lebo pri správnom výpočte odvíjajúceho sa od splatnosti prvej splátky 20. deň
od uzatvorenia zmluvy je dátumom konečnej splatnosti úveru deň 25.12.2015. Zmluva o spotrebiteľskom

úvere tak obsahuje rozpor, čo spôsobuje neurčité a zároveň nelogické uvedenie obligatórnej náležitosti
úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Sankciou za tento
nedostatok, resp. nedodržanie zákona je bezpoplatkovosť a bezúročnosť poskytnutého úveru (§ 11
ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V danej veci sa však žalobca domáhal zaplatenia
len istiny poskytnutého úveru a úroky a poplatky priznať nežiadal, preto posudzovanie bezúročnosti a

bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru je irelevantné.

14. Nejasné určenie konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemá vplyv na
počítanie premlčacej doby jednotlivých splátok. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec
lehoty určenej podľa rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na

ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Pre každú jednotlivú splátku začala v zmysle § 103
vety prvej Občianskeho zákonníka premlčacia doba bežať odo dňa jej zročnosti, pričom v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. V judikáte R 28/1984, na ktorý odkázal žalovaný, bol prijatý záver, podľa ktorého „ak nebola
doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom

po vzniku dlhu“. V danom prípade však doba splnenia dlhu bola dohodnutá na 60 mesačných splátok v
konkrétnej výške, pričom v zmluve bol aj dohodnutý termín splatnosti týchto mesačných splátok, preto
nemožno v súlade s citovaným súdnym rozhodnutím premlčaciu dobu počítať odo dňa nasledujúceho
po vzniku dlhu.

15. Podľa obsahu zmluvy splatnosť prvej splátky jednoznačne nastala 20. kalendárny deň po dni
uzavretia zmluvy, čo je v skutočnosti deň 07.11.2014. V dôsledku nesprávneho stanovenia splatnosti
prvej splátky, na ktorú nadväzovala splatnosť i ostatných splátok, súd prvej inštancie nesprávne počítal
premlčaciu dobu nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, pričom uviedol, že splátky splatné do
30.08.2015 v počte 45 sú premlčané, keďže žalobca podal žalobu na súde až dňa 30.08.2018. Pri

spresnení dátumu splatnosti prvej splátky na deň 07.11.2014 však do 30.08.2015 bolo premlčaných len
43 splátok úveru, a nie 45 splátok. Do dňa 30.08.2018 tak uplynula premlčacia doba pre 43 splátok
úveru a žalobca by mal teda oprávnený nárok na zaplatenie zvyšných 17 splátok úveru, t.j. o 2 splátky
úveru viac, ako mu priznal súd prvej inštancie. Odvolací súd však o zamietajúcom výroku pre absenciu
odvolania žalobcu nerozhodoval a žalovaným napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti a v súvisiacom

výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobca mal právo podať
odvolaniedojehozamietajúcejčastiakeďžetakneurobil,rozsudokvovyhovujúcomvýrokupreabsenciu
odvolania nadobudol právoplatnosť.

16. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí náhrada

trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd mu preto podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto
trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).