Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2013

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7Er/76/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4306203979
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Švolik Zakarová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2013:4306203979.3

Uznesenie

Okresný súd v Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zast. v konaní Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému:
N. R., V.. X.X.XXXX, P. R. XX/X, X. T. (právny nástupca povinnej Q. R., O.. XX.X.XXXX, V. P. R. XX/X,
X. T.), o vymoženie 299,40 eura s príslušenstvom, o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 7Er/76/2006 za neprípustnú.

Súd zastavuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 7Er/76/2006.

Súd nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice poverením č. 5402 032984* vydaného dňa 12.5.2006 poveril súdneho exekútora

Ing. Bc. Karola Nagya, so sídlom Exekútorského úradu v Galante, vykonaním exekúcie vo veci
oprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,Pribinova25,Bratislava,IČO:35807598,zast.vkonaníAdvocate,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: Q. R., V.. X.XX.XXXX, P. R. XX/X, X. T., o
vymoženie 299,40 eura s príslušenstvom.

Uznesením zo dňa 2.7.2007, č.k. 7Er/76/2006-16 Okresný súd Levice vyhovel návrhu oprávneného na

zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so
sídlo Exekútorského úradu v Bratislave.

Q. R. zomrela dňa XX.X.XXXX, pričom dedičské konanie po nej bolo ukončené vydaním osvedčenia
o dedičstve č.k. XXD/XX/XXXX-XX, E. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX (právoplatné dňa XX.X.XXXX), v
zmysle ktorého dedičom po zosnulej povinnej sa stal jej syn N. R., V.. X.X.XXXX, P. R. XX/X, X.Á. T..

V zmysle zákonného ustanovenia § 107 ods. 3 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej ako OSP), sa N. R., V.. X.X.XXXX stal účastníkom tohto exekučného konania namiesto zosnulej
povinnej Q. R., pretože tu došlo k univerzálnej sukcesii a sa v konaní pokračuje s dedičmi účastníka,
nakoľko v danej veci pôvodný účastník konania smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a
preto je tu ex lege založené procesné nástupníctvo ako dôsledok tzv. univerzálnej sukcesie (narozdiel

od singulárnej sukcesie, kedy účastník nestráca spôsobilosť byť účastníkom konania, dochádza k nej na
základe prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti tvoriacej predmet konania na tretiu osobu a súd
následne rozhoduje o zámene účastníka konania na základe § 92 OSP). Súd v tejto situácii nevydáva
žiadne rozhodnutie o okruhu účastníkov, ale po nadobudnutí právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, sa
pokračuje v konaní so sukcesormi, ktorými sú v tomto prípade dedičia zosnulého povinného.Podľa§107ods.3OSP,vkonanísapokračujesdedičmiúčastníka,prípadnestými,ktorípodľavýsledku
dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie
o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

V zmysle § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako OZ), dedič zodpovedá
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za
poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Exekučným titulom je Notárska zápisnica spísaná v Bratislave na Flöglovej ulici číslo 8 notárom JUDr.
OndrejomĎuriačom,sosídlomvPartizánskom,ulicagenerálaSvobodu1069/4podsp.zn.N4434/2005,
NZ 42042/2005, NCRLs 41479/2005, zo dňa 11.9.2005. V predmetnej notárskej zápisnici povinný,
zastúpený na základe písomného splnomocnenia uvedeného v Zmluve o úvere číslo 4540006 zo dňa
18.3.2005 Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátska kancelára Za Kasárňou 1, Bratislava, uznal záväzky
vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods.

2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.

Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (Exekučného poriadku) (ďalej len EP), podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov,

výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba
v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Nevyhnutným predpokladom notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu, rovnako ako pri
ostatných exekučných tituloch podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku, je jej formálna a
materiálna vykonateľnosť. Formálna stránka vykonateľnosti v danom prípade spočíva v dodržaní formy
notárskej zápisnice tak, ako ju upravuje § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v
dodržaní obsahových náležitostí predpísaných ustanovením § 41 ods. 2 EP.

Splnenie všetkých podmienok pre zákonné vedenie exekúcie pritom exekučný súd skúma počas
celého trvania exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez takéhoto návrhu.
Po preštudovaní predmetného spisového materiálu súd dospel k záveru, že v danom prípade tieto
podmienky splnené nie sú.

Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 OZ, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa
plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

Vyššie uvedená zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 165,96

eura (5.000,-Sk) a povinný sa zaviazal oprávnenému vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške
160,65 eura (4.840,- Sk) v 12 mesačných splátkach po 27,21 eura (820,- Sk) počnúc dňom 12.4.2005,
bola medzi účastníkmi uzavretá podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
(ďalej aj „ObZ“). Zmluvné strany si zároveň dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom (čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru).

Podľa § 323 ods. 1 ObZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom
rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa
bola v čase uznania už premlčaná.

Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom dlžník
uznávasvojurčitýzáväzokajesnímspojenávyvrátiteľnáprávnadomnienka,žezáväzokvčaseuznania
v uznanom rozsahu existoval. Z ustanovenia § 323 ObZ vyplýva, že zákon za podstatnú náležitosťuznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku a na účinnosť takéhoto uznania predpisuje
obligatórne písomnú formu.

Zmluvné zastúpenie povinného vzniklo zároveň v deň uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, teda v čase,
keď žiaden dlh neexistoval a kedy bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však
určité, v akej výške.

Podľa § 574 ods. 2 OZ, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti,

je neplatná.

Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 574 ods. 2 OZ kogentnej povahy je teda neprípustné, aby sa
niekto vzdal práva (v tomto prípade práva uznať dlh čo do dôvodu a výšky), ktoré môže vzniknúť až v
budúcnosti. Takáto dohoda je absolútne neplatná v zmysle ust. § 39 OZ.

Podľa § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Súd poukazuje na skutočnosť, že Mgr. Tomáš Kušnír v minulosti vystupoval ako právny zástupca
oprávneného v mnohopočetných exekučných konaniach vedených na tunajšom súde, a preto sa má za

to, že jeho splnomocnenie za účelom uznania dlhu je v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 OZ, podľa
ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. K veci
je potrebné uviesť aj to, že zmluva o úvere číslo 4540006 zo dňa 18.3.2005 je predtlačený formulár, ktorý
sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň táto zmluva obsahuje i
predtlačený text, že dlžník splnomocňuje Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelára Za Kasárňou 1,

Bratislava. Už táto skutočnosť preukazuje, že Mgr. Kušnír ešte pred vyhotovením tlačiva zmluvy musel
jednať so spoločnosťou veriteľa (oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy
Mgr. Kušníra nie sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať
pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ak oprávnený dopredu osobu, ktorá bude
oprávnená konať za dlžníka, spochybnil samotný predpoklad, že splnomocnenec nemá s oprávneným

žiadny bližší vzťah. V danom prípade ekonomického charakteru, ktorý by mohol spôsobovať jeho
jednostranne smerovaný záujem, ktorý v konečnom dôsledku smeruje proti splnomocniteľovi, teda
vlastnému mandantovi. Exekučný súd konštatuje, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane
ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom je poskytovanie úverov.

Z obsahu predloženého splnomocnenia, ktoré je začlenené do Zmluvy o úvere, vyplýva, že takáto
dohoda o zastúpení určite nebola medzi povinným a zástupcom uzatvorená v čase vyhotovenia
splnomocnenia. Z prílohy notárskej zápisnice, ktorá mala dokumentovať, že bola spísaná povinným
v zastúpení, vyplýva, že v Zmluve o úvere je na tej istej listine, jednak zmluva o úvere a jednak dve
plnomocenstvá, pričom druhé z nich podľa obsahu možno posúdiť zároveň aj ako návrh na uzatvorenie

dohody o plnomocenstve. Prejav vôle je právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku,
zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je taký prejav vôle, ktorý
je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 Občianskeho zákona, prejav vôle pôsobí voči
neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy,
urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto

písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval. To znamená, odoslal, resp. urobil úkony,
ktoré sú nevyhnutne nutné k tomu, aby mohla byť táto prejavená vôľa doručená, či už poverením
inej osoby alebo podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z
predloženej listiny je nepochybné, že dlžník podpísal Zmluvu o úvere a súhlas s obsahom navrhnutých
plnomocenstiev dňa 18.3.2005 v neprítomnosti advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ďalej z predmetnej

Zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník dostal a teda disponoval len jedným vyhotovením predmetnej listiny. Z
uvedeného je nepochybné, že dlžník neodoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane
vybranému advokátovi. Predloženou listinou nie je prezentované ani prijatie návrhu advokátom a už
vôbec nie doručenie prijatia návrhu v čase, keď navrhovateľ bol svojim návrhom viazaný.

Rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného sa nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol
zástupca splnomocnený. Postačí akákoľvek kolízia záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorá môže
vyvolať pochybnosť, že zástupca bude riadne vykonávať svoje práva a povinnosti vyplývajúce preň
zo zastúpenia. Právne úkony urobené zástupcom v rozpore s § 22 ods. 2 OZ sú v zmysle § 39 OZneplatné. Potom takéto splnomocnenie je pre obchádzaním zákona, a teda neplatným právnym úkonom.
Nadväzujúc na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým je splnomocnenie na spísanie notárskej
zápisnice, ktorým došlo jednak k uznaniu záväzku povinného ako aj k určeniu lehoty na plnenie je

zrejmé, že ani exekučný titul - notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom oprávňujúcim viesť
voči povinnému nútený výkon povinnosti vymedzenej v exekučnom titule.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, pričom súd na
ňu prihliada aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a

nemôžebyťkonvalidovanáanidodatočnýmodpadnutímdôvoduneplatnosti.Plnenie,kuktorémudošloz
absolútneneplatnéhoprávnehoúkonuzakladábezdôvodnéobohatenie.Absolútnaneplatnosťprávneho
úkonu sa nepremlčuje.

V zmysle § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru o
absolútnej neplatnosti dohody o plnomocenstve uzavretej medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom
v predmetnej zmluve o úvere, v dôsledku ktorej notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie
predmetné exekučné konanie, nie je spôsobilým exekučným titulom, a preto súd exekúciu z dôvodu jej

neprípustnosti aj bez návrhu zastavil v súlade § 57 odsek 1 písmena g) Exekučného poriadku.

Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv
povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s
cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu

alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia
svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné
právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pre nadmernými a neopodstatnenými
zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí.

Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať
len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje
zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku
povinného.Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípovuplatňujúcichsavexekučnomprávespôsobuje
neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon.

Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie
exekúcie.

Z uznesenia Ústavného súdu SR z 12. mája 2011, č. k. IV. ÚS 183/2011-16: „Jedným z predpokladov
vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu

vykonať, a preto je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver
krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť
exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná,
čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.
Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1

Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo
môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd
rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na
ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu

celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania. Jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade s už citovaným
ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie súdom za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.“Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami, súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú, zastavil exekúciu, pričom súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie, pretože tento

si ich nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och
písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)

uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.