Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2020

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5Pc/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619201783
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2020:1619201783.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľky: O. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. F. R. XXX, XXX XX A. F. R., zastúpená advokátkou JUDr. Editou Lehockou,
so sídlom Štúrova 1267, 908 41 Šaštín-Stráže, IČO: 36 079 651 proti manželovi: T.. D. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. E. XX/XX, XXX XX E., zastúpený advokátom JUDr. Ľuboslavom Linderom, so
sídlom Záhorácka 1899/11A, 901 01 Malacky, IČO: 45 014 825 o určenie výživného na manželku takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresnom súde Malacky dňa 05.08.2019 domáhala, aby

súd uložil manželovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné v sume 400,00 € mesačne, počnúc dňom
podania návrhu, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a žiadala, aby žiadnemu z účastníkov nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

2. Okresný súd Malacky postúpil vec dňa 05.09.2019 tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému
na konanie v danej veci.

3. Navrhovateľka v odôvodnení návrhu uviedla, že z manželstva účastníkov sa dňa 05.01.2018
narodila dcéra T.. Z dôvodu nezhôd medzi manželmi, manželových zatajených pôžičiek, jeho klamstiev
a zasahovania rodičov do ich rodinných problémov v polovici novembra 2018 odišla zo spoločnej
domácnosti spolu s maloletou T. bývať k svojim rodičom, kde sa zdržiavajú aj v súčasnosti.
Navrhovateľka v súčasnosti nepracuje, nakoľko sa stará o maloletú T.. Manžel pracuje v spoločnosti R.
J., I..J.., jeho priemerný čistý mesačný príjem je cca 1.800,00 €, jeho mesačné náklady podľa vedomostí
navrhovateľky sú splátky pôžičiek na dom vo výške 293,00 €, doprava do zamestnania firemným

autobusom 24,00 €, elektrická energia 20,00 €, zemný plyn 61,00 €, voda 5,00 €, internet a káblová
televízia 38,00 €, celkovo teda 441,00 € bez nákladov na stravu a oblečenie. Starostlivosť o maloletú
zabezpečuje navrhovateľka, jej mesačný príjem pozostáva z rodičovského príspevku v sume 220,70 €
a prídavku na dieťa v sume 24,34 €. Pre maloletú dcéru robí manžel na základe vlastného uváženia
nepravidelný drobný nákup v hodnote cca 50,00 € mesačne. Vyživovacia povinnosť voči maloletej
nebola doposiaľ určená, no dňa 10.07.2019 navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia čo do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej. Navrhovateľka

je po finančnej i bytovej stránke odkázaná na pomoc rodičov, keďže jej mesačný príjem nepostačuje
na pokrytie jej potrieb a potrieb maloletej. Od začiatku spolunažívania vznikali medzi navrhovateľkou
a jej rodičmi nezhody, ktoré sa vyhrotili, a preto je navrhovateľka nútená svoju finančnú situáciu riešiť
prostredníctvom súdu. Manžel na výživu navrhovateľky nijako neprispieva a neplní si dobrovoľne svojuvyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke ako manželke, hmotná ani kultúrna úroveň nie je medzi
manželmi rovnaká, a teda ani v zásade ich životná úroveň.

4. Manžel vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04.11.2019 k návrhu navrhovateľky uviedol, že s
návrhom navrhovateľky nesúhlasí, pretože manželka v skutočnosti nie je odkázaná na výživu manžela,
zvýšené náklady na jej životné potreby si spôsobila bez zapríčinenia manžela. Manželovi, voči ktorému
návrh smeruje, konaním navrhovateľky tiež vznikli zvýšené výdavky. Manželka sa domáha len práv,
svoje povinnosti však nijako neplní. Na financovanie výstavby spoločného rodinného domu si manžel

vzal úver od zamestnávateľa R. J., I..J.. vo výške 25.000,00 €. Následne bol úver navýšený na sumu
41.000,00 €. Za uvedené finančné prostriedky však výstavbu ako aj zariadenie rodinného domu, z
dôvoduvysokýchnárokovmanželky,nebolomožnézrealizovať.Ztohodôvodusimanželvzalešteďalšie
spotrebné úvery na dostavbu domu, nákup stavebného materiálu a zariadenie domu. Celkové náklady
na výstavbu a zariadenie domu presiahli sumu 70.000,00 €. Manžel mal záujem o prefinancovanie
všetkých úverov do jednej hypotéky a tým znížiť úrokovú sadzbu a výšku splátky, čo sa nestretlo

s pochopením navrhovateľky, ktorá pod vplyvom názorov svojej matky mala neochotu zaviazať sa
k hypotekárnemu úveru a ani o ďalší spoločný život. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala k jej
rodičom, pričom toto jej rozhodnutie urobila z vlastnej vôle, bez žiadnych príčin na strane manžela
(násilie či iné neakceptovateľné chovanie). Týmto konaním spôsobila to, že si musí prispievať na vlastné
bývanie. Manžel, voči ktorému návrh smeruje, však naďalej uhrádza všetky poplatky za ich spoločné

bývanie,hradívšetkysplátkyúverov,zktorýchbolahradenávýstavbaavybaveniespoločnejdomácnosti
a taktiež všetky platby poskytovateľom médií (elektrická energia, voda, plyn) a stará sa o chod celej
domácnosti. Rovnako tomu tak bolo aj v čase, keď manželka zdieľala s manželom spoločnú domácnosť.
Skutočnosť, že sa navrhovateľka prestala starať o spoločnú domácnosť nie je podmienená z dôvodov
na strane manžela, v domácnosti neexistovala žiadna forma násilia, fyzického alebo psychického.

Navrhovateľka však nezvládala úlohu matky a súčasne aj domácnosť. Napriek tomu, že sa manžel
o domácnosť staral, upratoval, varil, manželka zvolila život v dome svojich rodičov, vyhlásila, že s
manželom žiť nechce a opustila ich novopostavený rodinný dom spolu s maloletou dcérou. Pritom
manžel doposiaľ prejavil veľkú snahu o obnovu manželského spolužitia. Manželka však odmieta všetky
návrhy, od manžela chce iba financie a neplní si žiadne svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona

o rodine.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky aj manžela, sobášnym listom manželov, rodným
listom maloletej T., potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 16.10.2019,
správouÚradupráce,sociálnychvecíarodinySenica,správouMestaMalacky,správouObceLakšárska

Nová Ves, faktúrami a pokladničnými dokladmi doloženými navrhovateľkou k jej vyjadreniu zo dňa
22.11.2019, správou spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s. o pracovnej morálke manžela, potvrdením
spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s. o príjme manžela, detailami pohybov z internet bankingu v Tatra
banke a.s. vykonanými manželom, rozhodnutiami Z. A. F. R. o vyrúbení dane z nehnuteľnosti za rok
2019 a o vyrúbení miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavby, faktúrami ohľadom

nákupu stavebného materiálu predloženými manželom, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru
č. 3017540228, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 3017569696, Zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru č. 3017500757, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 00-3116756387,
ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

6. Navrhovateľka vo svojej výpovedi potvrdila skutočnosti uvedené v jej návrhu. Uviedla, že manžela
nepožiadala, aby jej dával peniaze na výživu, nakoľko vie, že musí splácať pôžičky. Je si vedomá toho,
že pôžičky, ktoré si manžel bral, bral aj na ňu. Z úverov na spoločný rodinný dom nespláca nič, pretože
poberá len rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Odkedy odišla zo spoločnej domácnosti stretávajú
sa minimálne 3 krát týždenne tak, že manžel príde za ňou a za dcérou. Je nútená bývať u rodičov i

keď má vlastný rodinný dom, pretože sa rozhodla zo spoločnej domácnosti odísť lebo si s manželom
nerozumejú. Po uzavretí manželstva bývali s manželom spolu 10 mesiacov a každý mesiac sa pohádali
tak 3 krát. Zdravé rodinné prostredie udržiavala tým spôsobom, že sa starala o dieťa, varila, upratovala
a prala. Manžel nemal problémy s nadmerným požívaním alkoholu, ale pár dní pred tým ako odišla zo
spoločnej domácnosti sa opil, vtedy sa pohádali a bol i vulgárny. Manžel požíval alkohol príležitostne,

dva krát za mesiac, bolo to len v jednom období na jar.

7. Manžel vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti uvedené vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
04.11.2019. Uviedol, že manželka odišla z domu prvý krát k svojim rodičom v januári 2018, po narodeníich dcéry, pričom chápal, že po pôrode chce byť pri matke a po pár dňoch sa aj vrátila. Druhý krát
odišla zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom v júli 2018, kedy sa dozvedela o úveroch, ktoré si
vzal pred uzavretím manželstva, keďže mu začali chodiť upomienky. Navrhovateľka odišla bez toho,

aby splácanie úverov nejakým spôsobom spoločne riešili, avšak po dvoch týždňoch vrátila, situácia sa
medzi nimi upokojila a ich spolužitie bolo celkom dobré. Pokiaľ spolu žili spoločne starali o domácnosť i
o dcéru. Obidvaja sa podieľali aj na stavbe ich domu, ktorý stavali svojpomocne. Od začiatku novembra
2018 sa znova hádali kvôli financiám a i z toho dôvodu, že navrhovateľke sa na manželovi stále niečo
nepáčilo, napríklad, že dobre nepoupratoval alebo sa zdržal hodinu u jeho rodičov. V novembri 2018

kvôli opakovaným hádkam už bolo toto spolužitie stresové i pre manžela, keďže situácia bola doma
napätá. Snažil sa, ale zo strany navrhovateľky nebola žiadna spätná väzba, už s ním nekomunikovala.
Intímne spolužitie manželia prerušili v októbri 2017 úplne a už ho neobnovili. Už po narodení dcéry
sa navrhovateľka viac krát vyjadrila, že dcéra nie je dôvodom na to, aby zostali manželia. Manželstvo
uzavreli v septembri 2017 a už pred uzavretím manželstva a následne po jeho uzavretí riešili naraz
veľmi veľa vecí. Svadbu, spoločné bývanie a stavbu domu. Potvrdil, že pred uzavretím manželstva si

vzal spotrebné úvery na stavbu domu, kúpu pozemku a auta, keďže pred uzavretím manželstva nemal
vlastné úspory. Ešte pred uzavretím manželstva účastníci celý dom i postavili.

8. Manželia uzavreli manželstvo dňa 30.09.2017. Z ich manželstva sa dňa 05.01.2018 narodila maloletá
T. P.. Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 03.10.2019 návrh na rozvod manželstva, konanie

je vedené pod sp. zn. 10P/54/2019 a ku dňu rozhodnutia v danej veci nebolo o jej návrhu rozhodnuté.
Navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom prvý krát v januári 2018 po narodení
maloletej T., pričom manžel chápal, že po pôrode chce byť pri matke a po pár dňoch sa aj vrátila.
Druhý krát odišla zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom spolu s maloletou T. v júli 2018, kedy
sa dozvedela o úveroch, ktoré si manžel vzal pred uzavretím manželstva, keďže mu začali chodiť

upomienky. Spoločnú domácnosť opustila bez toho, aby splácanie úverov nejakým spôsobom spoločne
s manželom riešili. Po dvoch týždňoch sa do spoločnej domácnosti vrátila a situácia medzi manželmi
sa upokojila. Tretí krát odišla zo spoločnej domácnosti spolu s maloletou T. k svojim rodičom v polovici
novembra 2018. Ako dôvod odchodu zo spoločnej domácnosti uviedla nezhody manželov ohľadom
manželových zatajených pôžičiek a zasahovanie rodičov manžela do ich rodinných problémov. Účastníci

pred uzavretím manželstva kúpili pozemok od obce za 8.600,00 € a začali svojpomocne stavať rodinný
dom, ktorý ešte pred uzavretím manželstva celý i postavili. Tento dom vlastní každý z manželov v podiele
1, teda nepatrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva ako manželov. Na kúpu pozemku pod domom
navrhovateľka prispela z vlastných peňazí sumou 8.000,00 € a na stavbu domu sumou 8.000 €, ktorú
dostala od svojho otca a ďalšími peniazmi z jej príjmu, výšku ktorých v konaní však nešpecifikovala.

Na financovanie výstavby domu si manžel pred uzavretím manželstva vzal spotrebné úvery od Tatra
Banky, a.s. vo výške 10.000,00 €, 5.000,00 €, 900,00 € a kreditnú kartu s úverovým limitom vo výške
1.000,00 € a úver od Prima banky, a.s. vo výške 3.500,00 €. Dňa 09.09.2015 vzal manžel úver od
svojho zamestnávateľa R. J., I..J.. vo výške 25.000,00 € a toho istého dňa navrhovateľka pristúpila k
záväzku ako spoludlžník, čo bolo podmienkou veriteľa. Následne bol úver navýšený na sumu 41.000,00

€. Po uzavretí manželstva manžel vzal úvery na dofinancovanie zariadenia domu od Tatra banky, a.s.
vo výške 1.350,00 € a vo výške 650,00 €. Existencia týchto úverov nebola medzi účastníkmi sporná.
Finančné prostriedky boli použité na kúpu stavebného materiálu, výstavbu a zariadenie rodinného domu
a na kúpu osobného motorového vozidla. Manžel predložil súdu len časť dokladov svedčiacich o nákupe
stavebného materiálu na stavbu domu s tým, že všetky doklady a faktúry preukazujúce náklady na

výstavbu domu navrhovateľka pri odchode zo spoločnej domácnosti zobrala, čo navrhovateľka v konaní
ani nepoprela. Manžel predložil súdu listinné dôkazy, ktorými preukázal náklady na výstavbu rodinného
domu v celkovej sume 79.277,00 €. Tieto listinné dôkazy navrhovateľka v konaní nenamietala a ani
žiadnym spôsobom nerozporovala. Manžel vzal do užívania na leasing nové motorové vozidlo. Po
krátkom čase však nastala priorita splácať úvery na výstavbu domu, tak sa rozhodol motorové vozidlo

predať,čovšaknebolomožné,keďževozidlovlastnilaleasingováspoločnosť.Nasplatenieleasingových
splátok poskytol manželovi pôžičku vo výške 20.000,00 € R. D., druh jeho matky, ktorému pôžičku spláca
vsplátkachpo200,00€mesačne.Následnemanželmotorovévozidlopredalazfinančnýchprostriedkov
získaných predajom vozidla vyplatil časť nevýhodných úverov.

9. Navrhovateľka je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke, rodičovský príspevok poberala do konca
roku 2019 v sume 220,70 € mesačne, ktorý bol od 01.01.2020 zvýšený, avšak navrhovateľka neuviedla
na akú výšku. Prídavky na maloletú T. poberá v sume 24,34 € mesačne. Spolu maloletou T. býva u
svojich rodičov. Nespláca žiadne úvery ani pôžičky, finančne jej vypomáhajú rodičia.10. Manžel je zamestnaný v spoločnosti R. J., I..J.., kde za obdobie od augusta 2018 do decembra
2019, vrátane, dosiahol priemerný mesačný čistý zárobok v sume 2.052,79 €. Manžel v súčasnej dobe

spláca úvery a pôžičky v celkovej sume 948,77 € mesačne, a to pôžičku R.Í. D. v splátkach po 200,00 €
mesačne, úver zamestnávateľovi R. J., I..J.. v splátkach po 292,52 € mesačne, úvery Tatra banke, a.s. v
splátkachvcelkovejvýškepo336,25€mesačne,úverPrimabanke,a.s.vsplátkachpo80,00€mesačne
a úver spoločnosti Home Credit v splátkach po 40,00 € mesačne. Okrem úverov a pôžičky manžel platí
všetky náklady spojené s prevádzkou a užívaním spoločného domu manželov, a to mesačne plyn v

sume 61,00 €, elektrinu v sume 22,50 € a vodu v sume 13,30 €. Taktiež zaplatil daň z nehnuteľností v
sume 118,00 €, poplatok za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu v sume 78,00 € a poistné na dom
v sume 86,95 €. Ďalej si manžel platí poplatky za telekomunikačné služby v sume 100,00 € mesačne a
cestovné do zamestnania. Spolu mesačné náklady manžela, bez výdavkov na osobné potreby, stravu,
odevy a hygienu predstavujú sumu 1.246,00 €.

11. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve
rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z

manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

13. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

14. Vyživovacia povinnosť manželov vzniká uzavretím manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom
zo zákonných dôvodov. Právna úprava vyživovacej povinnosti medzi manželmi vychádza z tradičnej
filozofie vzťahov medzi manželmi, ktorá je založená na tom, že muž a žena majú rovnaké práva a

povinnosti, tzn. že manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Z uvedeného potom
vyplýva, že i životná úroveň manželov má byt v zásade rovnaká. Pojem „v zásade“ rovnaká životná
úroveň obidvoch manželov však znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle
rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných,
zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov.

15. Súd má pri rozhodovaní o určení povinnosti niektorému z manželov platiť výživné druhému
manželovipovinnosťprihliadaťajnadobrémravy.Dobrémravysúnepísanépravidláslušnosti,ľudskosti,
tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované
a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich

vždy posudzuje v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov
v čase a mieste. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej
požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí
uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na
určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových

vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší
ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Pomôckou môže byť morálne vymedzenie obsahu
manželstva v § 18 Zákona o rodine, podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní,
vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné
prostredie. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností

zaniká vyživovacia povinnosť. Podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického,
psychického násilia, nevery a opustenia manžela. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné,
resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní. Môže ísť o prípad,
keď sa manželka prestane starať o domácnosť a žiada od manžela výživné, pričom príčinou jej konania
je alkoholizmus alebo fyzické násilie zo strany manžela; vtedy jej nárok treba považovať za oprávnený.

16. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľky bol podaný v
rozpore s dobrými mravmi, a preto nie je dôvodný. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine
výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd pri rozhodovaní onároku navrhovateľky na výživné od manžela za trvania manželstva vzal do úvahy dĺžku manželského
spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov, vzájomné plnenie ich manželských povinností,
starostlivosť o spoločnú domácnosť a o výchovu maloletej dcéry. V konaní bolo preukázané, že

manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa 30.09.2017 a už v polovici novembra 2018 manželka spolu
s maloletou dcérou účastníkov T. opustila spoločnú domácnosť a následne podala na tunajšom súde
dňa 03.10.2019 návrh na rozvod manželstva, pričom v konaní nebolo preukázané, že by ju manžel
akýmkoľvek spôsobom k odchodu nútil alebo jej bránil vrátiť sa. Počas trvania manželstva žili manželia
v spoločnej domácnosti teda len relatívne krátku dobu (13,5 mesiaca), počas ktorej manželka opustila

spoločnú domácnosť celkom tri krát. Ako hlavný dôvod odchodu zo spoločnej domácnosti navrhovateľka
uviedla nezhody manželov ohľadom pôžičiek pred uzavretím manželstva, ktoré jej manžel zatajil. Súd
malvšakpreukázané,žeoexistenciiúverovapôžičiekmalanavrhovateľkavedomosťužvjúliroku2018,
kedy druhý krát opustila spoločnú domácnosť, pretože sa dozvedela o úveroch, ktoré si manžel vzal pred
uzavretím manželstva, no napriek tejto vedomosti sa po dvoch týždňoch do spoločnej vrátila a vzťahy
manželov sa upravili. Neveru, alkoholizmus alebo fyzické násilie zo strany manžela navrhovateľka

v konaní neuvádzala a žiadne nevhodné správanie zo strany manžela voči navrhovateľke v konaní
preukázané ani nebolo. Ešte pred uzavretím manželstva sa účastníci rozhodli, že kúpia stavebný
pozemok a postavia si rodinný dom, čo do uzavretia manželstva aj zrealizovali, pričom dom postavili
svojpomocne a nadobudli ho do podielového spoluvlastníctva, každý v podiele 1. Navrhovateľka mala
preukázateľne vedomosť o tom, že pred kúpou pozemku a výstavbou spoločného rodinného domu

nemal ani jeden z manželov žiadne väčšie úspory. Náklady na výstavbu domu podľa tvrdenia manžela
presiahli sumu cca 80.000,00 €, čo navrhovateľka nenamietala, z čoho vyplýva, že úvery a pôžičky
manžela boli použité na nadobudnutie spoločného majetku manželov.

17. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že navrhovateľka si bez skutočne

závažných dôvodov, či už zo svojej strany alebo zo strany manžela, úplne odmieta plniť svoje manželské
povinnosti v zmysle Zákona o rodine. Opustila spoločnú domácnosť, pričom vzala i dcéru účastníkov,
čím znemožnila manželovi zabezpečovať osobnú starostlivosť o dcéru, starostlivosť o dom a celú
domácnosť ako i platby spojené s užívaním domu a jeho udržiavaním nechala v celom rozsahu na
manželovi, nemieni manželské spolužitie obnoviť, rozhodla sa manželstvo ukončiť, o čom svedčí aj

jej návrh na rozvod manželstva. Taktiež nejaví ani žiadny záujem na riešení finančných problémov
manželov, keďže platenie úverov a pôžičiek, ktoré boli použité na nadobudnutie spoločného majetku
manželov prenechala v celom rozsahu na manželovi. Ani samotná skutočnosť, že navrhovateľka je
v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke a zabezpečuje nepretržitú starostlivosť o maloletú dcéru
účastníkov nie je dostatočným dôvodom k tomu, aby súd uložil manželovi povinnosť platiť navrhovateľke

výživné. Čo sa týka zabezpečenia potrieb maloletej dcéry účastníkov toto je potrebné riešiť aj výživným
zo strany manžela, teda jej otca, čím bude v tomto smere navrhovateľka finančne odbremenená, a
preto je potrebné mať na zreteli, že zabezpečovanie potrieb maloletého dieťaťa nemôže byť riešené
uložením povinnosti manželovi platiť manželke výživné. V kontexte posudzovanej veci nie je podstatná
výška príjmov a výdavkov manželov, ale konkrétne ich vzájomné správanie sa ako manželov a vzájomné

plnenie ich manželských povinností, nakoľko v zmysle § 18 Zákona o rodine majú manželia vzájomne
nielen práva, ale aj povinnosti. S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti by bolo v rozpore
s dobrými mravmi manželovi, ktorý si preukázateľne svoje povinnosti plní a v záujme zachovania
spoločného majetku, čiže aj majetku navrhovateľky, spláca všetky úvery, na základe ktorých získal
finančné prostriedky na výstavbu spoločného domu manželov, uhrádza všetky poplatky spojené s

užívaním a udržiavaním tohto domu, uložiť ešte aj povinnosť platiť výživné navrhovateľke, ktorá svojim
ľahkovážnym postojom k manželstvu ako takému sama seba vystavila neprimeranému finančnému
riziku a úplne si prestala plniť svoje manželské povinnosti, a preto súd návrh navrhovateľky zamietol.

18. Existencia úverov a pôžičky manžela nebola medzi účastníkmi sporná, a preto sa súd presnejšou

špecifikáciou úverov manžela v odôvodnení tohto rozsudku ani nezaoberal. Taktiež listinné dôkazy,
ktorými manžel preukázal náklady na výstavbu rodinného domu v celkovej sume 79.277,00 €
navrhovateľka v konaní nenamietala a ani žiadnym spôsobom nerozporovala, a preto sa súd ani ich
presnejšou špecifikáciou v odôvodnení tohto rozsudku ani nezaoberal.

19. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.20. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, teda v zmysle zásady, že každý z účastníkov si sám
znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Okresnom súde Senica.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63

CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.