Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 30, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sa/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200206
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7020200206.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: G. R.

R., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Z. V. M., bez dokladov totožnosti, trvale bytom Z. V.
M., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14,
078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, sídlo: Námestie
slobody 12, 810 00 Bratislava, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému:
Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, v konaní
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP-BA6-76-009/2020-AV zo
dňa 27.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava,
Regrútska 4, 812 71 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci zaistenia
žalobcu č. PPZ-HCP-BA6-76-009/2020-AV zo dňa 27.02.2020, týkajúce sa žalobcu: G. R. R., nar.
XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Z. V. M., bez dokladov totožnosti, trvale bytom Z. V. M., toho času
umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, Slovenská
republika a n a r i a ď u j e žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou vo veci zaistenia, podanou žalovanému dňa 11.03.2020, doručenú súdu dňa
19.03.2020, žiadal žalobca zrušiť rozhodnutie žalovaného Oddelenie cudzineckej polície Policajného
zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-76-009/2020-AV zo dňa 27.02.2020,
o zaistení žalobcu a taktiež žiadal nariadiť, aby bol žalobca Said Hewaz Hashimi, nar. 01.01.2002,
štátna príslušnosť Afganská islamská republika, trvale bytom Afganská islamská republika, toho času
umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce,
Slovenská republika, bezodkladne prepustený zo zaistenia.

I. Administratívne konanie

2. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 27.02.2020 č. PPZ-HCP-BA6-76-009/2020-AV (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), žalovaný rozhodol o zaistení
žalobcu, ako žiadateľa o udelenie azylu, dňom 27.02.2020 na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do

21.07.2020 na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré
by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku a zároveň žalobcu umiestnil
v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce.3. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán popisuje okolností, za akých sa žalobca dostal na územie
Slovenskej republiky. Uvádza, že dňa 21.01.2020 v čase o 01:00 hod. bolo hliadkou Obvodného
oddelenia PZ Bratislava - Rusovce kontrolované osobné motorové vozidla značky C.. V čase kontroly

sa v osobnom aute nachádzalo osem osôb. Osoby boli vyzvané, aby predložili doklady preukazujúce
totožnosť a oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky. Nakoľko vzniklo podozrenie z trestného
prevádzačstva, bol vodič kontrolovaného vozidla obmedzený na osobnej slobode. Zvyšné osoby, ktoré
sa nachádzali v kontrolovanom vozidle nevedeli žiadnym dokladom preukázať oprávnenosť svojho
pobytu na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Následným vyťažovaním bolo

zistené, že osoby sú štátnymi príslušníkmi z Afganskej islamskej republiky.

4. Počas správneho konania bolo žalobcovi dňa 21.01.2020 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o
pobyte cudzincov vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA6-47-008/2020- AV
z dôvodu, že žalobca mal na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, pričom v predmetnom
rozhodnutí nebola účastníkovi konania určená lehota na vycestovanie. Celé konanie bolo vedené ako

s maloletou osobou, nakoľko žalobca uviedol, že sa narodil 01.01.2005. Následne bol žalobca zaistený
podľa §88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia
alebo výkonu trestu vyhostenia. Dňa 22.01.2020 bol žalobca umiestnený v Útvare policajného zaistenia
pre cudzincov v Sečovciach.

5. Dňa 25.02.2020 požiadal žalobca v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach o azyl
na území Slovenskej republiky. Nakoľko vyšetrením kostného veku žalobcu, v ktorom bolo zistené, že
sa jedná o osobu staršiu ako 18 rokov a z dôvodu, že žalobca požiadal o azyl na území Slovenskej
republiky, zanikol účel zaistenia a dňa 27.02.2020 v čase o 13:15 hod. bol v zmysle § 90 ods. 2 písm.
b) bod 1 zákona o pobyte cudzincov prepustený. Následne bol žalobca hliadkou Oddelenia cudzineckej

polície Policajného zboru kontrolovaný pred Útvarom policajného zaistenia Sečovce, pričom pri kontrole
bolo zistené, že žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene a následne bol v čase
o 13:25 hod. predvedený v zmysle § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov na Útvar policajného zaistenia
pre cudzincov Sečovce k ďalšiemu riešeniu.

6. Žalobca počas konania uviedol, že na území Slovenskej republiky nemá zabezpečené žiadne
ubytovanie a nedisponuje finančnou hotovosťou. Taktiež uviedol, že jeho cieľovou krajinou bolo
Taliansko alebo Francúzsko, kde chce žiť a študovať. Správny orgán na základe uvedeného konštatoval,
že žalobca požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky až po jeho obmedzení na osobnej
slobode, teda až po zistení, že bude umiestnený v útvare policajného zaistenia pre cudzincov. Taktiež

uviedol, že sa žalobca vydával za maloletú osobu, pričom vyšetrením kostného veku bolo zistené, že
je osobou staršou ako 18 rokov. Podľa názoru správneho orgánu, konanie žalobcu jasne poukazuje
na účelnosť jeho žiadosti o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne
vyhostenie, resp. nezačať v tomto konaní.

7. Správny orgán považoval za potrebné v odôvodnení napádaného rozhodnutia uviesť, že účastník
konania sa pred príchodom na územie Slovenskej republiky zdržiaval na území štátu, v ktorom nežiadal
o medzinárodnú ochranu. O medzinárodnú ochranu požiadal až na území Slovenskej republiky a aj to
až po zistení a preukázaní, že je plnoletou osobou, ako aj preukázaní jeho neoprávneného pobytu.

8. Správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tak, že „je potrebné zaistenie počas doby zisťovania
skutočnosti, na ktorých je založená jeho žiadosť o azyl, skutočnosti správny orgán konštatuje, že v
prípade účastníka žiadosť o azyl, ako aj je jasne preukázané riziko jeho úteku“. Ďalej správny orgán v
odôvodnení uviedol, že rozhodol tak najmä s poukazom na osobu žalobcu a na skutočnosť, že existuje
riziko jeho úteku. 0 neuložení alternatívy zaistenia rozhodol aj s poukazom na vyjadrenie účastníka

konania v zápisnici, kde tento uviedol, že nemá žiadne ubytovanie na území Slovenskej a nedisponuje
finančnými prostriedkami.

9. Ohľadom dĺžky zaistenia správny orgán v odôvodnení napádaného rozhodnutia uviedol, že ju „stanovil
po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu, ako aj vychádzajúcej praxe, pričom konanie o azyl v prípade

účastníka konania trvá niekoľko mesiacov“.

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného10. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd včas správnu žalobu vo
veci zaistenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) z nasledujúceho dôvodu.

11. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, na
základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. V správnej žalobe uvádza: „Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, že jeho žiadosť o azyl
je účelová, podaná iba v snahe vyhnúť sa vyhosteniu na územie Afganistanu. Žalobca totiž už od
počiatku jeho umiestnenia v zariadení pre cudzincov realizovaného na základe predošlého rozhodnutia
o zaistení zo dňa 21.01.2020 prejavoval vôľu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Uvádzal to
sociálnemu pracovníkovi útvaru, zamestnancom útvaru, ako aj pracovníkovi 1. kontaktu Centra právnej
polnoci a taktiež právničke Centra právnej pomoci, na ich stretnutí dňa 30.01.2020 v zariadení pre

cudzincov. Vzhľadom na vysoký počet cudzincov umiestňovaných už iba do útvaru policajného zaistenia
pre cudzincov v Sečovciach a plánované vyšetrenie veku viacerých cudzincov v danom čase (medzi
nimi aj žalobcu), došlo k prijatiu jeho vyhlásenia o azyle dňa 25.02.2020. Svoj úmysel požiadať o azyl
na území Slovenskej republiky vyjadril žalobca už v jeho predošlej žalobe v súdnom konaní vo veci
preskúmania jeho zaistenia na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.01.2020.“

13. Taktiež právna zástupkyňa poukazuje na to, že o dôvodnosti žalobcovej žiadosti o azyl svedčí aj
súčasná bezpečnostná situácia v Afganistane, v ktorej dôsledku je afganským štátnym príslušníkom -
žiadateľom o medzinárodnú ochranu na území Slovenskej republiky, poskytovaná doplnková ochrana.
V tejto súvislosti uvádza informáciu o bezpečnostnej situácii v Afganistane a poukazuje na rozhodovaciu

prax Migračného úradu. Taktiež na podporu svojich tvrdení uvádza názory z praktickej činnosti súdov,
napr. Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveného v jeho náleze sp. zn. 11. ÚS 147/2013-50 zo
dňa 09.10.2013, ale aj všeobecných súdov.

14. Ďalšou žalobnou námietkou je tvrdenie, že predmetnej veci nebola podľa názoru žalobcu zo strany

žalovaného dostatočne vyhodnotená možnosť uloženia povinnosti hlásenia pobytu žalobcovi ako menej
závažného prostriedku na dosiahnutie účelu zaistenia. V tejto súvislosti uvádza: „bolo povinnosťou
žalovaného priamo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom
pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. ako použil správnu úvahu pri použití
právnychpredpisov,nazákladektorýchrozhodovalaakosavyrovnalsnávrhmianámietkamiúčastníkov

a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia“. Alebo: „Trvanie na podmienke preukázania finančného
krytia najzákladnejších potrieb žalobcu, ako sú ubytovanie a strava, bolo preto v prejednávanej veci
nedôvodné. V prejednávanej veci bolo možné uložiť žalobcovi povinnosť hlásenia pobytu namiesto
obmedzenia jeho osobnej slobody.“

15. Rozhodnutie žalovaného podľa názoru žalobcu trpí taktiež vadou nedostatočného odôvodnenia
rozhodnutia, v časti stanovenej dĺžky doby zaistenia. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného totiž
vyplýva, že na realizáciu účelu zaistenia žalobcu stanovil vo výroku rozhodnutia za čas nevyhnutne
potrebný dobu až 5 mesiacov. V tejto súvislosti uvádza: „Máme za to, že dôvody žiadosti o azyl je
možné zistiť už pri podaní vyhlásenia o žiadosti o azyl, resp. po vstupnom pohovore prevedenom pred

Migračným úradom v konaní o azyle, kedy žiadatelia podrobnejšie rozvedú dôvody ich žiadosti o azyl
uvedené vo vyhlásení. Aj z tohto dôvodu máme za to, že v predmetnej veci žalobou nie je dôvodné, resp.
opodstatnené jeho zaistenie po dobu až piatich mesiacov. Dôvody žiadosti o azyl budú následne už iba
posúdené Migračným úradom MV SR v zmysle zákona o azyle, či zakladajú, alebo nie, kvalifikované
dôvodyprepriznaniemedzinárodnejochrany.“Vsprávnejžalobektomutoeštedodáva:„Žalovanýokrem

uvedeného v napadnutom rozhodnutí neuviedol dostatočne dôkazné prostriedky, z ktorých vychádzal
pri stanovení dĺžky doby zaistenia, a ktorými odôvodňuje svoje právne závery, pretože iba blankytne a
formálne uvádza, že rozhodol o zaistení žalobcu po dobu jeho azylového konania“.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody právna zástupkyňa žalobcu žiada, aby po preskúmaní

zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd zrušil rozhodnutie o zaistení a žalovanému nariadil
bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia.17. Listom č. PPZ-HCP-BA6-76-014/2020-AV zo dňa 11.03.2020 sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení
uviedol, že pokiaľ by žalobca bol osobou, ktorej v domovskej krajine alebo v krajine, z ktorej prichádza,
hrozilo nebezpečenstvo, tak by o medzinárodnú ochranu požiadal prvú bezpečnú krajinu, do ktorej

prišiel. Žalobca si však sám svojvoľne uviedol krajinu, v ktorej chce žiť, a ktorá mu má poskytnúť
primeranú ochranu. Takéto konanie je neprijateľné.

18. K námietke alternatív k zaisteniu žalovaný má za to, že samotné zaistenie je efektívne, účelné
a nevyhnutné, nakoľko žalobca nespĺňal žiadnu z podmienok pre uloženie alternatívy zaistenia, ako

hlásenie pobytu alebo zloženie peňažnej zábezpeky. Sám žalobca si nie je schopný zabezpečiť
ubytovanie a finančné prostriedky na území Slovenskej republiky, čo aj sám potvrdil. Je neprijateľné,
aby sa osoby bez akýchkoľvek dokladov totožnosti, povolenia na pobyt, alebo udelenej ochrany na
území Slovenskej republiky beztrestne a voľne pohybovali po území Slovenskej republiky, poprípade po
jednotlivých krajinách schengenského priestoru.

19. Ohľadom vady nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, v časti stanovenej dĺžky doby zaistenia
žalovaný uvádza: „Keby sme reálnu dobu zdôvodnili po každom jednom dni a kroku, čo sa s účastníkom
konania bude vykonávať a zdôvodnili to aj na 10 strán formátu A4 a stanovili ju napríklad na 2
mesiace, tak v prípade toho, že účastník konania nebude spolupracovať a bude zavádzať a klamať,
správny orgán, ako vo väčšine prípadov, tak takáto doba sa proste nedá stanoviť presne. A považujeme

stanovenie kratšej doby zaistenia za neopodstatnené a neekonomické, pričom, keby účastník konania
spolupracoval pri len základných údajoch ako je meno, priezvisko, dátum narodenia a odkiaľ presne
pochádza, tak by určite doba zaistenia trvala len čisto potrebný čas a mohla by byť jeho žiadosť o
udelenie azylu právoplatne ukončená v krátkom čase. Považovať takéto zdôvodnenie za podstatnú vadu
rozhodnutia je nedôvodné.“

20. Ďalej vo vyjadrení žalovaný uvádza: „Na žalobcu treba hľadieť aj v inom kontexte, a to, že ide o
osobu,ktorásapočasjehocestyzdomovskejkrajinynachádzalanaúzemíviacerýchbezpečnýchkrajín,
pričom, ako človek, ako tvrdí splnomocnená osoba, utekajúci pred ohrozením života, by mal byt' v pozícií
osoby, ktorá je rada, že už jej nehrozí bezprostredné ohrozenie a nie, aby si sama určovala krajinu, v

ktorej chce žiadať o ochranu. Sám žalobca v zápisnici č. PPZ-HCP-BA6-76-006/2020-AV uviedol, že z
Afganistanu odišiel, lebo sa chcel dostať do Talianska a potom do Francúzska, kde chcel žiť a študovať.
Z tohto dôvodu možno hľadieť na žalobcu ako na ekonomického migranta, čo priamo odôvodňuje aj
riziko úteku tejto osoby.“

21. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

III. Právny názor správneho súdu

22. Krajský súd v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie

žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na nariadenom pojednávaní podľa ustanovenia
§ 206 a nasl. SSP, postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe je dôvodná.

23. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a nariadil

bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

24. Predmetom konania je preskúmanie vo výroku tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného
z 27. februára 2020, ktorým žalovaný v zmysle § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zaistil
žalobcu, ako žiadateľa o udelenie azylu, dňom 27.02.2020 na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do

21.07.2020 na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré
by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku a zároveň žalobcu umiestnil
v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce.

25. V preskúmavanom prípade žalovaný správny orgán založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom

základe, že žalobca bol prvý krát zaistený dňom 21.01.2020 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o
pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia, ale keďže žalobca počas zaistenia dňa
25.02.2020 požiadal o udelenie azylu, prepustil ho zo zaistenia dňa 27.02.2020 a opäť ho zaistil dňom
27.02.2020 podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.26. Správny súd pre zrozumiteľnosť poznamenáva (pozri bod 12. rozsudku), že predmetom
posudzovania v tomto súdnom konaní nebolo skúmanie podmienok, či žalobca podal žiadosť o udeleniu

azylu z dôvodu existencie podozrenia, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo
zmariť jeho administratívne vyhostenie, pretože žalobca bo zaistený z dôvodu na účel zistenia tých
skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné
získať.

27. Správny súd považuje žalobnú námietku žalobcu o pravdepodobnosti udelenia medzinárodnej
ochrany, resp. doplnkovej ochrany zo strany Migračného úradu za relevantnú. Relevanciu tejto námietky
možnozohľadniťvkontextevyužitia alternatívkzaisteniužalobcuzostranyžalovaného,aleajvkontexte
odôvodnenia dĺžky zaistenia v napádanom rozhodnutí. V tejto súvislosti možno konštatovať, že veľká
pravdepodobnosť udelenia azylu, resp. doplnkovej ochrany, ktorá je zrejmá už v okamihu rozhodovania
o zaistení žalobcu, v týchto okolnostiach predstavuje prekážku jeho zaistenia.

28. Ohľadom skúmania alternatív k zaisteniu žalobcu je potrebné uviesť, že zákonným predpokladom
na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu v zmysle § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov
je, že dané je možné vykonať iba v prípade, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť
iné menej závažné prostriedky. Povinnosťou žalovaného bolo dôsledne skúmať, či v prípade žalobcu

možno využiť iné alternatívne formy zaistenia. Táto požiadavka je naliehavejšia v prípade vysokého
predpokladu udelenia niektorých z foriem medzinárodnej ochrany. V prípade žalobcu mal správny
orgán zvážiť aj alternatívy, ktoré sú možné pre žiadateľov o azyl, ktorými sú napr. umiestnenie
žalobcu do záchytného tábora v Humennom, resp. zdôvodniť, prečo táto alternatíva nie je možná.
Žalobca má, ako žiadateľ o azyl, možnosť prebývať v azylovom zariadení ministerstva vnútra, kde

má zároveň zabezpečené bezplatné stravovanie a lekársku starostlivosť. Trvanie na podmienke
preukázania finančného krytia najzákladnejších potrieb žalobcu, ako sú ubytovanie a strava, bolo preto
v prejednávanej veci nedôvodné.

29. V súvislosti s odôvodnením dĺžky zaistenia je potrebné poukázať na účel zaistenia žalobcu, ktorým

je zistenie tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia
nebolo možné získať. Z uvedeného vyplýva, že žiadateľ o azyl môže byt' zaistený výlučne pre účel
predbežného pohovoru za účelom zistenia základu žiadosti o azyl. To zahŕňa získanie základných
skutočností a poznatkov od žiadateľa o azyl, teda, prečo žiada o azyl, pričom nemôže byť z tohto dôvodu
zaistenie predlžované do rozhodnutia vo veci samej. V prejednávanom prípade žalovaný správny orgán

stanovil dobu zaistenia na takmer 5 mesiacov bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Odôvodnenie, ktorým
vyslovil len potrebu na takýto postup (viď bod 8. rozsudku), nemožno považovať za zákonné. Je
nepravdepodobné, aby predbežný pohovor so žalobcom trval 5 mesiacov, prípadne, ak mal žalovaný
správny orgán toto na zreteli, mal to náležite a presvedčivo zdôvodniť.

30. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

31. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

32. Podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o

udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky
na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez
zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.

33. Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku

1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto
povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl.
O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho
príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.34. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, má každý právo na slobodu
a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody, okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak

stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody
osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie
o vyhostenie alebo vydanie.

35. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k

záveru, že žalovaný nepostupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite nezistil skutkový stav veci,
v konaní nesprávne aplikoval ním označené ustanovenia právneho predpisu a rozhodnutie riadne
neodôvodnil. Jeho rozhodnutie nie je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ani medzinárodnými
predpismi, ako je vyššie uvedené.

36. Preto správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 230 ods. 1 písm. a/ SSP zrušil

a nariadil žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia, majúc zato, že správna žaloba
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je dôvodná. Súd konštatuje, že otázku nedostatočného
odôvodnenia rozhodnutia pokladá v tomto prípade za takú vadu konania, ktorá spôsobuje arbitrárnosť
rozhodnutia. Arbitrárnosť napádaného rozhodnutia vníma správny súd z dôvodu, že žalovaný správny
orgán nedal v odôvodnení žiadne odpovede na práva založené vo výroku. Keďže správny súd nezistil

dôvody (pretože absentujú), pre ktoré by bolo potrebné žalobcu, ako žiadateľa o udelenie azylu, držať
v zaistení zo zákonných predpokladov, ktoré uviedol žalovaný vo výroku, nariadil aj bezodkladné
prepustenie žalobcu zo zaistenia.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku tak, že priznal

ich náhradu v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi. O náhrade trov konania rozhodne po právoplatnom
skončení veci podľa § 175 ods. 2 SSP vyšší súdny úradník správneho súdu.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku,
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a
to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že

sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.